Rút, 4. kapitola
Rut 4,1
A Boaz odišiel hore do brány a sadol si tam. A hľa, práve išiel tade výkupník, o ktorom hovoril Boaz, a riekol mu: Ty, ten a ten, nože sa uchýľ sem a sadni si tuto. A uchýlil sa a sadol si.
Bóaz odišiel k bráne a tam si sadol. A hľa, práve tadiaľ prechádzal príbuzný, o ktorom hovoril Bóaz. Vtedy povedal: Nože, ty! Poď sem a sadni si tu! Ten zastal a sadol si.
Bóz sa odobral do brány (mesta) a sadol si tam. Keď ta prišiel aj príbuzný, o ktorom Bóz hovoril, povedal mu: "Poď sem, ty a ty, a posaď sa!" On pristúpil a sadol si.
Bóaz vošiel do mestskej brány a tam si sadol. Práve vtedy šiel tadiaľ príbuzný, o ktorom sa Bóaz zmienil. Bóaz mu povedal: Poď sem a posaď sa. Príbuzný prišiel a sadol si.
Boáz mezitím šel k městské bráně. Posadil se tam a hle – právě tudy šel onen příbuzný, o kterém předtím mluvil. Boáz mu řekl: „Pojď sem, příteli, posaď se.“ A tak přišel a posadil se.
Bóaz vystoupil k bráně a posadil se tam. Tu šel kolem zastánce, o němž Bóaz mluvil. Vybídl ho: „Člověče, zastav se a posaď se tu.“ A on se zastavil a posadil se.
ūḇō‘az ‘ālāh hašša‘ar wayyêšeḇ šām wəhinnêh haggō’êl ‘ōḇêr ’ăšer dibber- bō‘az, wayyōmer sūrāh šəḇāh- pōh pəlōnî ’almōnî; wayyāsar wayyêšêḇ.
Rut 4,2
A Boaz vzal desiatich mužov zo starších mesta a povedal: Sadnite tu! A sadli.
Bóaz vzal desať mužov spomedzi starších mesta a povedal: Sadnite si sem! Oni si sadli.
Nato si Bóz vybral desať mužov spomedzi starších mesta a povedal im: "Posaďte sa sem!" A oni si posadali.
Bóaz si vybral desať mužov spomedzi starších mesta a povedal: Posaďte sa sem. Oni si sadli.
Potom Boáz pozval deset z městských stařešinů a řekl: „Posaďte se tu.“ A když se posadili,
B óaz pak vybral deset mužů z městských starších a požádal je: „Zasedněte zde.“ A oni zasedli.
wayyiqqaḥ ‘ăśārāh ’ănāšîm mizziqnê hā‘îr wayyōmer šəḇū- p̄ōh; wayyêšêḇū.
Rut 4,3
Potom riekol výkupníkovi: Čiastku poľa, ktorá patrila nášmu bratovi Elimelechovi, predala Naoma, ktorá sa navrátila z moábskeho kraja.
Potom povedal príbuznému: Noémi, ktorá sa vrátila z moábskych strání, chce predať diel poľa, ktorý patril nášmu bratovi Elímelechovi.
Potom povedal tomu príbuznému: "Noemi, ktorá sa vrátila z Moabskej roviny, dáva do predaja čiastku poľa, čo patrila nášmu bratovi Elimelechovi.
Potom Bóaz povedal príbuznému: Noémi, ktorá sa vrátila z Moábskych polí, chce predať diel poľa, ktorý patril nášmu bratovi Elímelechovi.
pověděl tomu příbuznému: „Noemi, která se vrátila z moábského kraje, chce postoupit nárok na díl pole, který patřil našemu bratru Elimelechovi.
Zastánci pak řekl: „Noemi, která se vrátila z Moábských polí, chce prodat díl pole, který patřil našemu bratru Elímelekovi.
wayyōmer laggō’êl, ḥelqaṯ haśśāḏeh, ’ăšer lə’āḥînū le’ĕlîmeleḵ; māḵərāh nā‘omî, haššāḇāh miśśəḏêh mōw’āḇ.
Rut 4,4
A ja som povedal, že ti to oznámim a poviem: Kúp si pred sediacimi tu a pred staršími môjho ľudu. Ak vykúpiš, vykúp. A jestli nevykúpiš, oznám mi, aby som vedel, lebo krome teba nieto nikoho, kto by vykúpil, a ja idem po tebe. A povedal: Ja vykúpim.
Pomyslel som si, že ti to oznámim: Odkúp ho pred prísediacimi staršími môjho ľudu! Ak chceš odkúpiť, odkúp! Ale ak neodkúpiš, povedz mi, aby som to vedel, lebo nieto nikoho okrem teba, kto by mal právo odkúpiť. Ja som po tebe. Ten povedal: Odkúpim.
Povedal som si, že ti to dám vedieť a poviem ti: Odkúp si ho v prítomnosti tých, čo tu sedia, a v prítomnosti starších môjho ľudu. Ak ho chceš odkúpiť, tak si ho odkúp! Ak ho kúpiť nemieniš,, oznám mi to, lebo viem, že okrem teba niet iného, kto by ho mal odkúpiť. Ja nasledujem po tebe." On povedal: "Ja ho odkúpim."
Rozhodol som sa, že ti poviem, aby si to pole kúpil pred prísediacimi staršími môjho ľudu. Ak ho chceš kúpiť, kúp ho, no ak nie, oznám mi to. Viem totiž, že okrem teba niet nikoho, kto by mal právo kúpiť ho. Ja nasledujem po tebe. Príbuzný povedal: Ja ho kúpim.
Řekl jsem si, že ti to dám vědět a navrhnu ti: Pořiď si ho před těmito přísedícími, před stařešiny mého lidu. Chceš-li to pole vykoupit, vykup je. Pokud je nevykoupíš, vyjádři se, ať to vím. Jsi totiž nejbližší příbuzný a já jsem hned po tobě.“A on řekl: „Vykoupím je.“
Řekl jsem si, že ti to dám na vědomí a vybídnu tě, abys jej koupil v přítomnosti těch, kteří tu zasedají, před staršími mého lidu. Chceš-li použít svého práva k vykoupení, tedy jej vykup, nechceš-li, oznam mi to. Vím, že kromě tebe není bližšího zastánce. Já jsem po tobě.“ On odpověděl: „Vykoupím jej .“
wa’ănî ’āmartî ’eḡleh ’āzənəḵā lêmōr, qənêh neḡeḏ hayyōšəḇîm wəneḡeḏ ziqnê ‘ammî ’im- tiḡ’al gə’āl, wə’im- lō yiḡ’al haggîḏāh lî, [wə’êḏa‘ ḵ] (wə’êḏə‘āh q) kî ’ên zūlāṯəḵā liḡ’ōwl, wə’ānōḵî ’aḥăreḵā; wayyōmer ’ānōḵî ’eḡ’āl.
Rut 4,5
A Boaz riekol: Toho dňa, ktorého kúpiš pole z ruky Naomy, kúpiš aj od Ruti Moábskej, ženy zomrelého, aby si vzbudil meno zomrelému na jeho dedičstve.
Vtedy povedal Bóaz: V ten deň, keď kúpiš pole z ruky Noéminej, kúpiš i Moábku Rút, ženu zosnulého, aby si meno zosnulého oživil na jeho dedičstve.
Bóz hovoril ďalej: "Ak dnes nadobúdaš z Noeminých rúk pole, si povinný vziať si aj Moabku Rút, manželku zosnulého, aby si oživil meno zomrelého pre jeho dedičstvo."
Bóaz však pokračoval: V ten deň, keď od Noémi kúpiš pole, dostaneš aj Moábčanku Rút, ženu po zosnulom, a máš povinnosť zachovať meno zosnulého s jeho dedičstvom.
Tehdy Boáz dodal: „V den, kdy od Noemi získáš nárok na to pole, získáš i Moábku Rút, vdovu po mrtvém, abys tomu mrtvému vzbudil dědice, který ponese jeho jméno.“
Bóaz řekl: „V den, kdy koupíš od Noemi pole, kupuješ je i od moábské Rút, ženy po zemřelém, se závazkem zachovat jméno zemřelého v jeho dědictví.“
wayyōmer bō‘az, bəyōwm- qənōwṯḵā haśśāḏeh mîyaḏ nā‘omî; ūmê’êṯ rūṯ hammōw’ăḇîyāh ’êšeṯ- hammêṯ [qānîṯî ḵ] (qānîṯāh, q) ləhāqîm šêm- hammêṯ ‘al- naḥălāṯōw.
Rut 4,6
Vtedy povedal výkupník: Nemôžem vykúpiť pre seba, aby som nezahubil svojho dedičstva. Vykúp si ty moje výkupné, lebo ja by som ho nemohol vykúpiť.
Vtedy príbuzný povedal: Nemôžem ho odkúpiť pre seba, aby som nezničil svoje dedičstvo. Odkúp ty, čo som ja mal odkúpiť, lebo ja nemôžem odkúpiť.
Príbuzný povedal: "Tak ho nemôžem odkúpiť, lebo by som si zničil svoj dedičný podiel. Odkúp si ty, čo som mal ja odkúpiť, lebo ja ho kúpiť nemôžem."
Príbuzný nato povedal: Nemôžem ho kúpiť pre seba, aby som nepoškodil vlastné dedičstvo. Právom príbuzenstva kúp ty, čo som mal kúpiť ja, lebo ja to nemôžem kúpiť.
Načež ten příbuzný řekl: „Tak to ho vykoupit nemohu – vždyť bych ohrozil vlastní dědictví! Vykup to pole místo mě; já nemohu.“
Tu řekl zastánce: „Nemohu je vykoupit pro sebe, aniž bych zničil vlastní dědictví. Použij pro sebe mého výkupního práva; já vykoupit nemohu.“
wayyōmer haggō’êl, lō ’ūḵal [liḡ’ōwl- ḵ] (liḡ’āl- lî, q) pen- ’ašḥîṯ ’eṯ- naḥălāṯî; gə’al- ləḵā ’attāh ’eṯ- gə’ullāṯî, kî lō- ’ūḵal liḡ’ōl.
Rut 4,7
A to bol spôsob predtým v Izraelovi pri výkupe alebo pri zámene postaviť pevne každú takú vec, že človek vyzul svoju obuv a dal svojmu blížnemu, a to bolo svedoctvom v Izraelovi.
Predtým bolo zvykom v Izraeli, že pri kúpe a výmene na potvrdenie si muž vyzul obuv a dal ju tomu druhému. To bývalo svedectvom v Izraeli.
Od starodávna bolo v Izraeli (zvykom) pri kupovaní alebo pri zámene vecí, aby bola celá záležitosť pevná, že jeden si vyzul obuv a podal ju druhému. To bolo ako potvrdenie v Izraeli.
Kedysi bývalo zvykom v Izraeli, že pri kúpe alebo výmennom obchode si na potvrdenie dohody jeden muž vyzul sandál a podal ho druhému. V Izraeli to býval spôsob potvrdenia.
(Za starodávna byl v Izraeli při výkupu a směně tento obyčej: Ke stvrzení každého jednání si člověk zul sandál a podal ho druhému. Tak se v Izraeli dávalo svědectví.)
V Izraeli tomu bývalo odedávna při vykupování nebo při výměnném obchodu takto: Každé jednání se stvrzovalo tím, že si jeden vyzul střevíc a dal jej druhému. To byl v Izraeli způsob stvrzování.
wəzōṯ ləp̄ānîm bəyiśrā’êl ‘al- haggə’ūllāh wə‘al- hattəmūrāh ləqayyêm kāl- dāḇār, šālap̄ ’îš na‘ălōw wənāṯan lərê‘êhū; wəzōṯ hattə‘ūḏāh bəyiśrā’êl.
Rut 4,8
A tak povedal výkupník Boazovi: Kúp si! A vyzul svoju obuv.
Príbuzný povedal Bóazovi: Kúp si! Potom si vyzul obuv.
A tak si vyzul obuv aj ten príbuzný, ktorý povedal Bózovi: "Odkúp si ho ty!"
Keď príbuzný povedal Bóazovi: Kúp si, vyzul si sandál.
Ten příbuzný tedy Boázovi řekl: „Pořiď si ho sám,“ a zul si sandál.
Zastánce tedy řekl Bóazovi: „Kup si to sám.“ A zul si střevíc.
wayyōmer haggō’êl ləḇō‘az qənêh- lāḵ; wayyišlōp̄ na‘ălōw.
Rut 4,9
Vtedy riekol Boaz starším a všetkému ľudu: Vy ste svedkami dnes, že som kúpil všetko, čo patrilo Elimelechovi i všetko, čo patrilo Kiljonovi i Machlónovi, z ruky Naomy.
Vtedy povedal Bóaz starším a všetkému ľudu: Dnes ste svedkami, že som z ruky Noéminej kúpil všetko, čo bolo Elímelechovo, i všetko, čo bolo Kiljónovo a Machlónovo.
Nato povedal Bóz starším (mesta) a všetkému ľudu: "Dnes ste mi svedkami, že som z Noeminých rúk kúpil všetko, čo patrilo Elimelechovi, aj všetko, čo patrilo Kiljonovi a Machlonovi.
Vtedy povedal Bóaz starším i všetkému ľudu: Dnes ste svedkami, že som z Noéminej ruky kúpil všetko, čo bolo Elímelechovo, i všetko, čo patrilo Kiljónovi a Machlónovi.
Boáz tehdy před stařešiny a vším lidem prohlásil: „Dnes jste svědkové, že jsem od Noemi získal všechno, co patřilo Elimelechovi, i všechno, co patřilo Kiljonovi a Machlonovi.
Bóaz pak řekl starším a všemu lidu: „Dnes jste svědky, že jsem koupil od Noemi všechno, co patřilo Elímelekovi, i vše, co patřilo Kiljónovi a Machlónovi.
wayyōmer bō‘az lazzəqênîm wəḵāl hā‘ām, ‘êḏîm ’attem hayyōwm, kî qānîṯî ’eṯ- kāl- ’ăšer le’ĕlîmeleḵ, wə’êṯ kāl- ’ăšer ləḵilyōwn ūmaḥlōwn; mîyaḏ nā‘omî.
Rut 4,10
I Ruť Moábsku, ženu Machlónovu, nadobudol som si za ženu, aby som vzbudil meno zomrelého na jeho dedičstve, a aby nebolo vyhladené meno zomrelého zpomedzi jeho bratov a z brány jeho miesta. Vy ste svedkami dnes.
Aj Moábku Rút, manželku Machlónovu, som získal za ženu, aby som oživil meno zosnulého v jeho dedičstve a aby meno zosnulého nebolo vyhladené spomedzi jeho bratov a z brány jeho mesta. Dnes ste toho svedkami.
Ale aj Machlonovu manželku, Moabku Rút, som získal za ženu, aby som zomrelému splodil potomka pre jeho dedičstvo, aby nebolo meno zosnulého vymazané spomedzi jeho bratov a z brán jeho (rodného) mesta.
Tým som dostal aj Moábčanku Rút, Machlónovu ženu, za svoju manželku, aby som oživil meno zosnulého v jeho dedičstve a nevyhynulo jeho meno spomedzi bratov a z brány jeho rodiska. Dnes ste toho svedkami.
Ano, i Moábku Rút, ženu po Machlonovi, jsem získal za manželku, abych mrtvému vzbudil dědice, aby jméno mrtvého nezmizelo z kruhu jeho bratrů a z brány jeho města. Dnes jste toho svědkové.“
Koupí jsem získal za manželku i moábskou Rút, ženu Machlónovu, abych zachoval jméno zemřelého v jeho dědictví. Tak nebude vyhlazeno jméno zemřelého z kruhu jeho bratří ani z brány jeho rodiště. Jste toho dnes svědky.“
wəḡam ’eṯ- rūṯ hammō’ăḇîyāh ’êšeṯ maḥlōwn qānîṯî lî lə’iššāh, ləhāqîm šêm- hammêṯ ‘al- naḥălāṯōw, wəlō- yikkārêṯ šêm- hammêṯ mê‘im ’eḥāw ūmišša‘ar məqōwmōw; ‘êḏîm ’attem hayyōwm.
Rut 4,11
Na to riekol všetok ľud, ktorý bol v bráne, i starší: Svedkami. Hospodin nech dá, aby žena, ktorá prijde do tvojho domu, bola jako Rácheľ a jako Lea, ktoré dve vzbudovaly dom Izraelov! A počínaj si zmužile v Efrate a nadobudni slávneho mena v Betleheme.
Vtedy povedal všetok ľud v bráne i starší: Sme svedkami. Nech Hospodin dá, aby žena, ktorá vchádza do tvojho domu, bola ako Ráchel a Lea, ktoré spolu vybudovali dom Izraela. Získaj si moc v Efrate, a nech je oslávené meno tvoje v Betleheme.
Vy ste toho dnes svedkami."
Nato povedal všetok ľud, ktorý bol v bráne mesta, ako aj starší: Sme svedkami. Nech Hospodin dá, aby žena, čo vchádza do tvojho domu, bola ako Ráchel a Lea, ktoré spolu vybudovali dom Izraela. Získaj si moc v Efrate a urob si meno v Betleheme.
Všechen lid, který byl v bráně, i stařešinové odpověděli: „Jsme svědkové. Kéž Hospodin dá, aby žena přicházející do tvého domu byla jako Ráchel a Léa, které společně zbudovaly dům Izraele! Buď úspěšný v Efratě, získej si jméno v Betlémě!
Všechen lid, který byl v bráně, i starší odpověděli: „Jsme svědky. Kéž dá Hospodin, aby žena, která přichází do tvého domu, byla jako Ráchel a Lea, které obě zbudovaly dům izraelský. Počínej si zdatně v Efratě a zachovej jméno v Betlémě.
wayyōmərū kāl- hā‘ām ’ăšer- bašša‘ar wəhazzəqênîm ‘êḏîm; yittên Yahweh ’eṯ- hā’iššāh habbā’āh ’el- bêṯeḵā, kərāḥêl ūḵəlê’āh ’ăšer bānū šətêhem ’eṯ- bêṯ yiśrā’êl, wa‘ăśêh- ḥayil bə’ep̄rāṯāh, ūqərā- šêm bəḇêṯ lāḥem.
Rut 4,12
A nech stane sa tvoj dom ako dom Péreca, ktorého porodila Támar Júdovi, zo semena, ktoré ti dá Hospodin od tejto mladice.
Nech tvoj dom z potomstva, ktoré ti dá Hospodin z tejto devy, bude ako dom Perecov, ktorého porodila Támár Júdovi.
A všetok ľud, ktorý bol v bráne, aj starší (mesta) odpovedali: "Sme toho svedkami. Nech Pán urobí aj s touto ženou, ktorá vstúpi do tvojho domu, ako (urobil) s Ráchel a Liou, lebo ony dve zbudovali dom Izraelov. Nech si počína čnostne v Efrate, aby ti urobila meno v Betleheme. Tvoj dom nech je ako dom Fáresov, ktorého porodila Tamar Júdovi, zásluhou potomstva, ktoré ti dá Pán z tejto ženy."
Nech tvoj dom z potomstva, ktoré ti dá Hospodin z tejto ženy, bude ako dom Pereca, ktorého Júdovi porodila Támar.
Kéž ti Hospodin skrze tuto dívku dopřeje potomstvo, aby tvůj dům byl jako dům Perese, jehož porodila Támar Judovi!“
Nechť je tvůj dům skrze potomstvo, které ti dá Hospodin z této dívky, jako dům Peresa, jehož Támar porodila Judovi.“
Rut 4,13
A tak si vzal Boaz Ruť, a bola jeho ženou, a vošiel k nej. A Hospodin jej dal tehotenstvo, a porodila syna.
Potom si Bóaz vzal Rút a stala sa jeho ženou. Keď vošiel k nej, Hospodin spôsobil, aby počala a porodila syna.
Bóz si ju teda vzal a stala sa mu manželkou. Keď s ňou obcoval, Pán bol k nej dobrotivý, takže počala a porodila syna.
Bóaz si teda vzal Rút a stala sa mu ženou. Keď vošiel k nej, Hospodin jej dal počať a ona porodila syna.
Boáz si tedy Rút vzal a stala se jeho ženou. Miloval se s ní a Hospodin dal, že počala a porodila syna.
I vzal si Bóaz Rút a stala se jeho ženou. Vešel k ní a Hospodin jí dopřál, že otěhotněla a porodila syna.
wayyiqqaḥ bō‘az ’eṯ- rūṯ wattəhî- lōw lə’iššāh, wayyāḇō ’êlehā; wayyittên Yahweh lāh hêrāyōwn wattêleḏ bên.
Rut 4,14
Vtedy riekly ženy Naome: Požehnaný Hospodin, ktorý nedopustil, aby si dnes nemala výkupníka! A nech je slávne jeho meno v Izraelovi!
Vtedy ženy povedali Noémi: Nech je požehnaný Hospodin, ktorý ti dnes neodoprel odkupujúceho príbuzného, a nech sa jeho meno oslavuje v Izraeli.
Tu hovorili ženy k Noemi: "Nech je zvelebený Pán, ktorý ti dnes neodoprel ochrancu.
Vtedy ženy povedali Noémi: Nech je zvelebený Hospodin, ktorý ti dnes neodoprel ochrancu, ktorého meno sa bude spomínať v Izraeli.
Ženy tehdy řekly Noemi: „Požehnán buď Hospodin, který tě ode dneška nenechá bez příbuzného. Ať má v Izraeli jméno!
Tu řekly ženy Noemi: „Požehnán buď Hospodin, který tě odedneška nenechává bez zastánce, jehož jméno se bude ozývat v Izraeli.
wattōmarnāh hannāšîm ’el- nā‘omî, bārūḵ Yahweh, ’ăšer lō hišbîṯ lāḵ gō’êl hayyōwm; wəyiqqārê šəmōw bəyiśrā’êl.
Rut 4,15
A bude ti na to, aby občerstvoval tvoju dušu a aby ťa zaopatroval v tvojej starobe, lebo tvoja nevesta, ktorá ťa miluje a ktorá ti je lepšia ako sedem synov, ho porodila.
On ti bude osviežovať dušu a zaopatrí ťa v starobe. Veď ho porodila tvoja nevesta, ktorá ťa miluje a ktorá je lepšia k tebe ako sedem synov.
Nech sa jeho meno (pochvalne) uvádza v Izraeli! Nech ti je potešením duše a živiteľom v dňoch staroby. Porodila ti ho tvoja nevesta, ktorá ťa miluje. Ona ti je oveľa lepšia ako sedem synov."
On ti bude občerstvovať dušu a zaopatrí ťa v starobe. Porodila ho tvoja nevesta, ktorá ťa miluje. Ona ti je vzácnejšia než sedem synov.
On tě vrátí do života a ve stáří se o tebe postará. Porodila ho přece tvá milující snacha – a ta je ti vzácnější než sedm synů!“
On ti vrátí smysl života, bude o tebe ve stáří pečovat. Vždyť jej porodila tvá snacha, která tě tolik miluje. Ta je pro tebe lepší než sedm synů.“
wəhāyāh lāḵ ləmêšîḇ nep̄eš, ūləḵalkêl ’eṯ- śêḇāṯêḵ; kî ḵallāṯêḵ ’ăšer- ’ăhêḇaṯeḵ yəlāḏattū, ’ăšer- hî ṭōwḇāh lāḵ, miššiḇ‘āh bānîm.
Rut 4,16
A Naoma vezmúc dieťa položila ho do svojho lona a bola mu pestúnkou.
Potom Noémi vzala chlapca, položila si ho do náručia a bola mu pestúnkou.
Noemi vzala chlapca, vložila si ho do lona a bola mu pestúnkou.
Noémi vzala dieťa, položila si ho na lono a bola mu pestúnkou.
Noemi pak vzala dítě, položila si je na klín a byla mu chůvou.
Noemi vzala dítě, položila si je na klín a stala se mu chůvou.
wattiqqaḥ nā‘omî ’eṯ- hayyeleḏ wattəšiṯêhū ḇəḥêqāh, wattəhî- lōw lə’ōmeneṯ.
Rut 4,17
A súsedy mu daly meno a riekly: Syn sa narodil Naome! A nazvaly jeho meno Obéd. On je otec Izaiho, otca Dávidovho.
Susedy mu dali meno a povedali: Noémi sa narodil syn. Dali mu meno Óbéd. On je otec Dávidovho otca Izaja.
Susedky mu dali meno a hovorili si: "Vnuk sa narodil Noemi." A nazvali ho Obedom. On je otcom Izaiho, Dávidovho otca.
Susedky mu dali meno a povedali: Noémi sa narodil syn. Dali mu meno Obéd. On je otec Dávidovho otca Izaja.
Sousedky říkaly: „Noemi se narodil syn!“ a daly mu jméno – pojmenovaly ho Obéd, Služebník. Ten se stal otcem Davidova otce Jišaje.
Sousedky mu daly jméno. Řekly: „Noemi se narodil syn“, a pojmenovaly jej Obéd (to je Ctitel [Hospodinův]) . To je otec Jišaje, otce Davidova.
wattiqrenāh lōw haššəḵênōwṯ šêm lêmōr, yullaḏ- bên lənā‘omî; wattiqrenāh šəmōw ‘ōwḇêḏ, hū ’ăḇî- yišay ’ăḇî ḏāwiḏ. p̄
Rut 4,18
A toto sú rody Pérecove: Pérec splodil Checróna,
Toto je rodokmeň Perecov: Perec splodil Checróna.
Toto je Fáresov rodostrom: Fáres bol Ezronovým otcom,
Toto je Perecov rodokmeň: Perec splodil Checróna.
A toto jsou Peresova pokolení:Peres zplodil Checrona,
Toto je rodopis Peresův: Peres zplodil Chesróna,
wə’êlleh tōwlḏōwṯ pāreṣ, pereṣ hōwlîḏ ’eṯ- ḥeṣrōwn.
Rut 4,19
Checrón splodil Ráma, a Rám splodil Amminadába,
Checrón splodil Ráma, Rám splodil Ammínádába.
Ezron bo Aramovým otcom, Aram bol Aminadabovým otcom,
Checrón splodil Ráma. Rám splodil Ammínadaba.
Checron zplodil Rama, Ram zplodil Aminadaba,
Chesrón zplodil Ráma, Rám zplodil Amínadaba,
wəḥeṣrōwn hōwlîḏ ’eṯ- rām, wərām hōwlîḏ ’eṯ- ‘ammînāḏāḇ.
Rut 4,20
Amminadáb splodil Nachšóna, a Nachšón splodil Salmu,
Ammínádáb splodil Nachšóna, Nachšón splodil Salmóna.
Aminadab bol Jásonovým otcom, Náson bol Salmonovým otcom,
Ammínadab splodil Nachšóna, Nachšón splodil Salmóna.
Aminadab zplodil Nachšona, Nachšon zplodil Salmona,
Amínadab zplodil Nachšóna, Nachšón zplodil Salmu,
wə‘ammînāḏāḇ hōwlîḏ ’eṯ- naḥšōwn, wənaḥšōwn hōwlîḏ ’eṯ- śalmāh.
Rut 4,21
Salmón splodil Boaza, a Boaz splodil Obéda
Salmón splodil Bóaza a Bóaz splodil Óbéda. Óbéd splodil Izaja a Izaj splodil Dávida.
Salmon bol Bózovým otcom a Bóz bol Obedovým otcom.
Salmón splodil Bóaza a Bóaz splodil Obéda.
Salmon zplodil Boáze, Boáz zplodil Obéda,
Salmón zplodil Bóaza, Bóaz zplodil Obéda,
Rut 4,22
a Obéd splodil Izaiho, a Izai splodil Dávida.
Obed bol otcom Izaiho a Izai bol Dávidovým otcom.
Obéd splodil Izaja a Izaj splodil Dávida.
Obéd zplodil Jišaje, Jišaj zplodil Davida.
Obéd zplodil Jišaje a Jišaj zplodil Davida.
1A Boaz odišiel hore do brány a sadol si tam. A hľa, práve išiel tade výkupník, o ktorom hovoril Boaz, a riekol mu: Ty, ten a ten, nože sa uchýľ sem a sadni si tuto. A uchýlil sa a sadol si.
2A Boaz vzal desiatich mužov zo starších mesta a povedal: Sadnite tu! A sadli.
3Potom riekol výkupníkovi: Čiastku poľa, ktorá patrila nášmu bratovi Elimelechovi, predala Naoma, ktorá sa navrátila z moábskeho kraja.
4A ja som povedal, že ti to oznámim a poviem: Kúp si pred sediacimi tu a pred staršími môjho ľudu. Ak vykúpiš, vykúp. A jestli nevykúpiš, oznám mi, aby som vedel, lebo krome teba nieto nikoho, kto by vykúpil, a ja idem po tebe. A povedal: Ja vykúpim.
5A Boaz riekol: Toho dňa, ktorého kúpiš pole z ruky Naomy, kúpiš aj od Ruti Moábskej, ženy zomrelého, aby si vzbudil meno zomrelému na jeho dedičstve.
6Vtedy povedal výkupník: Nemôžem vykúpiť pre seba, aby som nezahubil svojho dedičstva. Vykúp si ty moje výkupné, lebo ja by som ho nemohol vykúpiť.
7A to bol spôsob predtým v Izraelovi pri výkupe alebo pri zámene postaviť pevne každú takú vec, že človek vyzul svoju obuv a dal svojmu blížnemu, a to bolo svedoctvom v Izraelovi.
8A tak povedal výkupník Boazovi: Kúp si! A vyzul svoju obuv.
9Vtedy riekol Boaz starším a všetkému ľudu: Vy ste svedkami dnes, že som kúpil všetko, čo patrilo Elimelechovi i všetko, čo patrilo Kiljonovi i Machlónovi, z ruky Naomy.
10I Ruť Moábsku, ženu Machlónovu, nadobudol som si za ženu, aby som vzbudil meno zomrelého na jeho dedičstve, a aby nebolo vyhladené meno zomrelého zpomedzi jeho bratov a z brány jeho miesta. Vy ste svedkami dnes.
11Na to riekol všetok ľud, ktorý bol v bráne, i starší: Svedkami. Hospodin nech dá, aby žena, ktorá prijde do tvojho domu, bola jako Rácheľ a jako Lea, ktoré dve vzbudovaly dom Izraelov! A počínaj si zmužile v Efrate a nadobudni slávneho mena v Betleheme.
12A nech stane sa tvoj dom ako dom Péreca, ktorého porodila Támar Júdovi, zo semena, ktoré ti dá Hospodin od tejto mladice.
13A tak si vzal Boaz Ruť, a bola jeho ženou, a vošiel k nej. A Hospodin jej dal tehotenstvo, a porodila syna.
14Vtedy riekly ženy Naome: Požehnaný Hospodin, ktorý nedopustil, aby si dnes nemala výkupníka! A nech je slávne jeho meno v Izraelovi!
15A bude ti na to, aby občerstvoval tvoju dušu a aby ťa zaopatroval v tvojej starobe, lebo tvoja nevesta, ktorá ťa miluje a ktorá ti je lepšia ako sedem synov, ho porodila.
16A Naoma vezmúc dieťa položila ho do svojho lona a bola mu pestúnkou.
17A súsedy mu daly meno a riekly: Syn sa narodil Naome! A nazvaly jeho meno Obéd. On je otec Izaiho, otca Dávidovho.
18A toto sú rody Pérecove: Pérec splodil Checróna,
19Checrón splodil Ráma, a Rám splodil Amminadába,
20Amminadáb splodil Nachšóna, a Nachšón splodil Salmu,
21Salmón splodil Boaza, a Boaz splodil Obéda
22a Obéd splodil Izaiho, a Izai splodil Dávida.
1Bóaz odišiel k bráne a tam si sadol. A hľa, práve tadiaľ prechádzal príbuzný, o ktorom hovoril Bóaz. Vtedy povedal: Nože, ty! Poď sem a sadni si tu! Ten zastal a sadol si.
2Bóaz vzal desať mužov spomedzi starších mesta a povedal: Sadnite si sem! Oni si sadli.
3Potom povedal príbuznému: Noémi, ktorá sa vrátila z moábskych strání, chce predať diel poľa, ktorý patril nášmu bratovi Elímelechovi.
4Pomyslel som si, že ti to oznámim: Odkúp ho pred prísediacimi staršími môjho ľudu! Ak chceš odkúpiť, odkúp! Ale ak neodkúpiš, povedz mi, aby som to vedel, lebo nieto nikoho okrem teba, kto by mal právo odkúpiť. Ja som po tebe. Ten povedal: Odkúpim.
5Vtedy povedal Bóaz: V ten deň, keď kúpiš pole z ruky Noéminej, kúpiš i Moábku Rút, ženu zosnulého, aby si meno zosnulého oživil na jeho dedičstve.
6Vtedy príbuzný povedal: Nemôžem ho odkúpiť pre seba, aby som nezničil svoje dedičstvo. Odkúp ty, čo som ja mal odkúpiť, lebo ja nemôžem odkúpiť.
7Predtým bolo zvykom v Izraeli, že pri kúpe a výmene na potvrdenie si muž vyzul obuv a dal ju tomu druhému. To bývalo svedectvom v Izraeli.
8Príbuzný povedal Bóazovi: Kúp si! Potom si vyzul obuv.
9Vtedy povedal Bóaz starším a všetkému ľudu: Dnes ste svedkami, že som z ruky Noéminej kúpil všetko, čo bolo Elímelechovo, i všetko, čo bolo Kiljónovo a Machlónovo.
10Aj Moábku Rút, manželku Machlónovu, som získal za ženu, aby som oživil meno zosnulého v jeho dedičstve a aby meno zosnulého nebolo vyhladené spomedzi jeho bratov a z brány jeho mesta. Dnes ste toho svedkami.
11Vtedy povedal všetok ľud v bráne i starší: Sme svedkami. Nech Hospodin dá, aby žena, ktorá vchádza do tvojho domu, bola ako Ráchel a Lea, ktoré spolu vybudovali dom Izraela. Získaj si moc v Efrate, a nech je oslávené meno tvoje v Betleheme.
12Nech tvoj dom z potomstva, ktoré ti dá Hospodin z tejto devy, bude ako dom Perecov, ktorého porodila Támár Júdovi.
13Potom si Bóaz vzal Rút a stala sa jeho ženou. Keď vošiel k nej, Hospodin spôsobil, aby počala a porodila syna.
14Vtedy ženy povedali Noémi: Nech je požehnaný Hospodin, ktorý ti dnes neodoprel odkupujúceho príbuzného, a nech sa jeho meno oslavuje v Izraeli.
15On ti bude osviežovať dušu a zaopatrí ťa v starobe. Veď ho porodila tvoja nevesta, ktorá ťa miluje a ktorá je lepšia k tebe ako sedem synov.
16Potom Noémi vzala chlapca, položila si ho do náručia a bola mu pestúnkou.
17Susedy mu dali meno a povedali: Noémi sa narodil syn. Dali mu meno Óbéd. On je otec Dávidovho otca Izaja.
18Toto je rodokmeň Perecov: Perec splodil Checróna.
19Checrón splodil Ráma, Rám splodil Ammínádába.
20Ammínádáb splodil Nachšóna, Nachšón splodil Salmóna.
21Salmón splodil Bóaza a Bóaz splodil Óbéda. Óbéd splodil Izaja a Izaj splodil Dávida.
22Obed bol otcom Izaiho a Izai bol Dávidovým otcom.
1Bóz sa odobral do brány (mesta) a sadol si tam. Keď ta prišiel aj príbuzný, o ktorom Bóz hovoril, povedal mu: "Poď sem, ty a ty, a posaď sa!" On pristúpil a sadol si.
2Nato si Bóz vybral desať mužov spomedzi starších mesta a povedal im: "Posaďte sa sem!" A oni si posadali.
3Potom povedal tomu príbuznému: "Noemi, ktorá sa vrátila z Moabskej roviny, dáva do predaja čiastku poľa, čo patrila nášmu bratovi Elimelechovi.
4Povedal som si, že ti to dám vedieť a poviem ti: Odkúp si ho v prítomnosti tých, čo tu sedia, a v prítomnosti starších môjho ľudu. Ak ho chceš odkúpiť, tak si ho odkúp! Ak ho kúpiť nemieniš,, oznám mi to, lebo viem, že okrem teba niet iného, kto by ho mal odkúpiť. Ja nasledujem po tebe." On povedal: "Ja ho odkúpim."
5Bóz hovoril ďalej: "Ak dnes nadobúdaš z Noeminých rúk pole, si povinný vziať si aj Moabku Rút, manželku zosnulého, aby si oživil meno zomrelého pre jeho dedičstvo."
6Príbuzný povedal: "Tak ho nemôžem odkúpiť, lebo by som si zničil svoj dedičný podiel. Odkúp si ty, čo som mal ja odkúpiť, lebo ja ho kúpiť nemôžem."
7Od starodávna bolo v Izraeli (zvykom) pri kupovaní alebo pri zámene vecí, aby bola celá záležitosť pevná, že jeden si vyzul obuv a podal ju druhému. To bolo ako potvrdenie v Izraeli.
8A tak si vyzul obuv aj ten príbuzný, ktorý povedal Bózovi: "Odkúp si ho ty!"
9Nato povedal Bóz starším (mesta) a všetkému ľudu: "Dnes ste mi svedkami, že som z Noeminých rúk kúpil všetko, čo patrilo Elimelechovi, aj všetko, čo patrilo Kiljonovi a Machlonovi.
10Ale aj Machlonovu manželku, Moabku Rút, som získal za ženu, aby som zomrelému splodil potomka pre jeho dedičstvo, aby nebolo meno zosnulého vymazané spomedzi jeho bratov a z brán jeho (rodného) mesta.
11Vy ste toho dnes svedkami."
12A všetok ľud, ktorý bol v bráne, aj starší (mesta) odpovedali: "Sme toho svedkami. Nech Pán urobí aj s touto ženou, ktorá vstúpi do tvojho domu, ako (urobil) s Ráchel a Liou, lebo ony dve zbudovali dom Izraelov. Nech si počína čnostne v Efrate, aby ti urobila meno v Betleheme. Tvoj dom nech je ako dom Fáresov, ktorého porodila Tamar Júdovi, zásluhou potomstva, ktoré ti dá Pán z tejto ženy."
13Bóz si ju teda vzal a stala sa mu manželkou. Keď s ňou obcoval, Pán bol k nej dobrotivý, takže počala a porodila syna.
14Tu hovorili ženy k Noemi: "Nech je zvelebený Pán, ktorý ti dnes neodoprel ochrancu.
15Nech sa jeho meno (pochvalne) uvádza v Izraeli! Nech ti je potešením duše a živiteľom v dňoch staroby. Porodila ti ho tvoja nevesta, ktorá ťa miluje. Ona ti je oveľa lepšia ako sedem synov."
16Noemi vzala chlapca, vložila si ho do lona a bola mu pestúnkou.
17Susedky mu dali meno a hovorili si: "Vnuk sa narodil Noemi." A nazvali ho Obedom. On je otcom Izaiho, Dávidovho otca.
18Toto je Fáresov rodostrom: Fáres bol Ezronovým otcom,
19Ezron bo Aramovým otcom, Aram bol Aminadabovým otcom,
20Aminadab bol Jásonovým otcom, Náson bol Salmonovým otcom,
21Salmon bol Bózovým otcom a Bóz bol Obedovým otcom.
22Obéd splodil Izaja a Izaj splodil Dávida.
1Bóaz vošiel do mestskej brány a tam si sadol. Práve vtedy šiel tadiaľ príbuzný, o ktorom sa Bóaz zmienil. Bóaz mu povedal: Poď sem a posaď sa. Príbuzný prišiel a sadol si.
2Bóaz si vybral desať mužov spomedzi starších mesta a povedal: Posaďte sa sem. Oni si sadli.
3Potom Bóaz povedal príbuznému: Noémi, ktorá sa vrátila z Moábskych polí, chce predať diel poľa, ktorý patril nášmu bratovi Elímelechovi.
4Rozhodol som sa, že ti poviem, aby si to pole kúpil pred prísediacimi staršími môjho ľudu. Ak ho chceš kúpiť, kúp ho, no ak nie, oznám mi to. Viem totiž, že okrem teba niet nikoho, kto by mal právo kúpiť ho. Ja nasledujem po tebe. Príbuzný povedal: Ja ho kúpim.
5Bóaz však pokračoval: V ten deň, keď od Noémi kúpiš pole, dostaneš aj Moábčanku Rút, ženu po zosnulom, a máš povinnosť zachovať meno zosnulého s jeho dedičstvom.
6Príbuzný nato povedal: Nemôžem ho kúpiť pre seba, aby som nepoškodil vlastné dedičstvo. Právom príbuzenstva kúp ty, čo som mal kúpiť ja, lebo ja to nemôžem kúpiť.
7Kedysi bývalo zvykom v Izraeli, že pri kúpe alebo výmennom obchode si na potvrdenie dohody jeden muž vyzul sandál a podal ho druhému. V Izraeli to býval spôsob potvrdenia.
8Keď príbuzný povedal Bóazovi: Kúp si, vyzul si sandál.
9Vtedy povedal Bóaz starším i všetkému ľudu: Dnes ste svedkami, že som z Noéminej ruky kúpil všetko, čo bolo Elímelechovo, i všetko, čo patrilo Kiljónovi a Machlónovi.
10Tým som dostal aj Moábčanku Rút, Machlónovu ženu, za svoju manželku, aby som oživil meno zosnulého v jeho dedičstve a nevyhynulo jeho meno spomedzi bratov a z brány jeho rodiska. Dnes ste toho svedkami.
11Nato povedal všetok ľud, ktorý bol v bráne mesta, ako aj starší: Sme svedkami. Nech Hospodin dá, aby žena, čo vchádza do tvojho domu, bola ako Ráchel a Lea, ktoré spolu vybudovali dom Izraela. Získaj si moc v Efrate a urob si meno v Betleheme.
12Nech tvoj dom z potomstva, ktoré ti dá Hospodin z tejto ženy, bude ako dom Pereca, ktorého Júdovi porodila Támar.
13Bóaz si teda vzal Rút a stala sa mu ženou. Keď vošiel k nej, Hospodin jej dal počať a ona porodila syna.
14Vtedy ženy povedali Noémi: Nech je zvelebený Hospodin, ktorý ti dnes neodoprel ochrancu, ktorého meno sa bude spomínať v Izraeli.
15On ti bude občerstvovať dušu a zaopatrí ťa v starobe. Porodila ho tvoja nevesta, ktorá ťa miluje. Ona ti je vzácnejšia než sedem synov.
16Noémi vzala dieťa, položila si ho na lono a bola mu pestúnkou.
17Susedky mu dali meno a povedali: Noémi sa narodil syn. Dali mu meno Obéd. On je otec Dávidovho otca Izaja.
18Toto je Perecov rodokmeň: Perec splodil Checróna.
19Checrón splodil Ráma. Rám splodil Ammínadaba.
20Ammínadab splodil Nachšóna, Nachšón splodil Salmóna.
21Salmón splodil Bóaza a Bóaz splodil Obéda.
22Obéd zplodil Jišaje, Jišaj zplodil Davida.
1Boáz mezitím šel k městské bráně. Posadil se tam a hle – právě tudy šel onen příbuzný, o kterém předtím mluvil. Boáz mu řekl: „Pojď sem, příteli, posaď se.“ A tak přišel a posadil se.
2Potom Boáz pozval deset z městských stařešinů a řekl: „Posaďte se tu.“ A když se posadili,
3pověděl tomu příbuznému: „Noemi, která se vrátila z moábského kraje, chce postoupit nárok na díl pole, který patřil našemu bratru Elimelechovi.
4Řekl jsem si, že ti to dám vědět a navrhnu ti: Pořiď si ho před těmito přísedícími, před stařešiny mého lidu. Chceš-li to pole vykoupit, vykup je. Pokud je nevykoupíš, vyjádři se, ať to vím. Jsi totiž nejbližší příbuzný a já jsem hned po tobě.“A on řekl: „Vykoupím je.“
5Tehdy Boáz dodal: „V den, kdy od Noemi získáš nárok na to pole, získáš i Moábku Rút, vdovu po mrtvém, abys tomu mrtvému vzbudil dědice, který ponese jeho jméno.“
6Načež ten příbuzný řekl: „Tak to ho vykoupit nemohu – vždyť bych ohrozil vlastní dědictví! Vykup to pole místo mě; já nemohu.“
7(Za starodávna byl v Izraeli při výkupu a směně tento obyčej: Ke stvrzení každého jednání si člověk zul sandál a podal ho druhému. Tak se v Izraeli dávalo svědectví.)
8Ten příbuzný tedy Boázovi řekl: „Pořiď si ho sám,“ a zul si sandál.
9Boáz tehdy před stařešiny a vším lidem prohlásil: „Dnes jste svědkové, že jsem od Noemi získal všechno, co patřilo Elimelechovi, i všechno, co patřilo Kiljonovi a Machlonovi.
10Ano, i Moábku Rút, ženu po Machlonovi, jsem získal za manželku, abych mrtvému vzbudil dědice, aby jméno mrtvého nezmizelo z kruhu jeho bratrů a z brány jeho města. Dnes jste toho svědkové.“
11Všechen lid, který byl v bráně, i stařešinové odpověděli: „Jsme svědkové. Kéž Hospodin dá, aby žena přicházející do tvého domu byla jako Ráchel a Léa, které společně zbudovaly dům Izraele! Buď úspěšný v Efratě, získej si jméno v Betlémě!
12Kéž ti Hospodin skrze tuto dívku dopřeje potomstvo, aby tvůj dům byl jako dům Perese, jehož porodila Támar Judovi!“
13Boáz si tedy Rút vzal a stala se jeho ženou. Miloval se s ní a Hospodin dal, že počala a porodila syna.
14Ženy tehdy řekly Noemi: „Požehnán buď Hospodin, který tě ode dneška nenechá bez příbuzného. Ať má v Izraeli jméno!
15On tě vrátí do života a ve stáří se o tebe postará. Porodila ho přece tvá milující snacha – a ta je ti vzácnější než sedm synů!“
16Noemi pak vzala dítě, položila si je na klín a byla mu chůvou.
17Sousedky říkaly: „Noemi se narodil syn!“ a daly mu jméno – pojmenovaly ho Obéd, Služebník. Ten se stal otcem Davidova otce Jišaje.
18A toto jsou Peresova pokolení:Peres zplodil Checrona,
19Checron zplodil Rama, Ram zplodil Aminadaba,
20Aminadab zplodil Nachšona, Nachšon zplodil Salmona,
21Salmon zplodil Boáze, Boáz zplodil Obéda,
22Obéd zplodil Jišaje a Jišaj zplodil Davida.
1Bóaz vystoupil k bráně a posadil se tam. Tu šel kolem zastánce, o němž Bóaz mluvil. Vybídl ho: „Člověče, zastav se a posaď se tu.“ A on se zastavil a posadil se.
2B óaz pak vybral deset mužů z městských starších a požádal je: „Zasedněte zde.“ A oni zasedli.
3Zastánci pak řekl: „Noemi, která se vrátila z Moábských polí, chce prodat díl pole, který patřil našemu bratru Elímelekovi.
4Řekl jsem si, že ti to dám na vědomí a vybídnu tě, abys jej koupil v přítomnosti těch, kteří tu zasedají, před staršími mého lidu. Chceš-li použít svého práva k vykoupení, tedy jej vykup, nechceš-li, oznam mi to. Vím, že kromě tebe není bližšího zastánce. Já jsem po tobě.“ On odpověděl: „Vykoupím jej .“
5Bóaz řekl: „V den, kdy koupíš od Noemi pole, kupuješ je i od moábské Rút, ženy po zemřelém, se závazkem zachovat jméno zemřelého v jeho dědictví.“
6Tu řekl zastánce: „Nemohu je vykoupit pro sebe, aniž bych zničil vlastní dědictví. Použij pro sebe mého výkupního práva; já vykoupit nemohu.“
7V Izraeli tomu bývalo odedávna při vykupování nebo při výměnném obchodu takto: Každé jednání se stvrzovalo tím, že si jeden vyzul střevíc a dal jej druhému. To byl v Izraeli způsob stvrzování.
8Zastánce tedy řekl Bóazovi: „Kup si to sám.“ A zul si střevíc.
9Bóaz pak řekl starším a všemu lidu: „Dnes jste svědky, že jsem koupil od Noemi všechno, co patřilo Elímelekovi, i vše, co patřilo Kiljónovi a Machlónovi.
10Koupí jsem získal za manželku i moábskou Rút, ženu Machlónovu, abych zachoval jméno zemřelého v jeho dědictví. Tak nebude vyhlazeno jméno zemřelého z kruhu jeho bratří ani z brány jeho rodiště. Jste toho dnes svědky.“
11Všechen lid, který byl v bráně, i starší odpověděli: „Jsme svědky. Kéž dá Hospodin, aby žena, která přichází do tvého domu, byla jako Ráchel a Lea, které obě zbudovaly dům izraelský. Počínej si zdatně v Efratě a zachovej jméno v Betlémě.
12Nechť je tvůj dům skrze potomstvo, které ti dá Hospodin z této dívky, jako dům Peresa, jehož Támar porodila Judovi.“
13I vzal si Bóaz Rút a stala se jeho ženou. Vešel k ní a Hospodin jí dopřál, že otěhotněla a porodila syna.
14Tu řekly ženy Noemi: „Požehnán buď Hospodin, který tě odedneška nenechává bez zastánce, jehož jméno se bude ozývat v Izraeli.
15On ti vrátí smysl života, bude o tebe ve stáří pečovat. Vždyť jej porodila tvá snacha, která tě tolik miluje. Ta je pro tebe lepší než sedm synů.“
16Noemi vzala dítě, položila si je na klín a stala se mu chůvou.
17Sousedky mu daly jméno. Řekly: „Noemi se narodil syn“, a pojmenovaly jej Obéd (to je Ctitel [Hospodinův]) . To je otec Jišaje, otce Davidova.
18Toto je rodopis Peresův: Peres zplodil Chesróna,
19Chesrón zplodil Ráma, Rám zplodil Amínadaba,
20Amínadab zplodil Nachšóna, Nachšón zplodil Salmu,
21Salmón zplodil Bóaza, Bóaz zplodil Obéda,
22wə‘ōḇêḏ hōwlîḏ ’eṯ- yišāy, wəyišay hōwlîḏ ’eṯ- dāwiḏ.
1ūḇō‘az ‘ālāh hašša‘ar wayyêšeḇ šām wəhinnêh haggō’êl ‘ōḇêr ’ăšer dibber- bō‘az, wayyōmer sūrāh šəḇāh- pōh pəlōnî ’almōnî; wayyāsar wayyêšêḇ.
2wayyiqqaḥ ‘ăśārāh ’ănāšîm mizziqnê hā‘îr wayyōmer šəḇū- p̄ōh; wayyêšêḇū.
3wayyōmer laggō’êl, ḥelqaṯ haśśāḏeh, ’ăšer lə’āḥînū le’ĕlîmeleḵ; māḵərāh nā‘omî, haššāḇāh miśśəḏêh mōw’āḇ.
4wa’ănî ’āmartî ’eḡleh ’āzənəḵā lêmōr, qənêh neḡeḏ hayyōšəḇîm wəneḡeḏ ziqnê ‘ammî ’im- tiḡ’al gə’āl, wə’im- lō yiḡ’al haggîḏāh lî, [wə’êḏa‘ ḵ] (wə’êḏə‘āh q) kî ’ên zūlāṯəḵā liḡ’ōwl, wə’ānōḵî ’aḥăreḵā; wayyōmer ’ānōḵî ’eḡ’āl.
5wayyōmer bō‘az, bəyōwm- qənōwṯḵā haśśāḏeh mîyaḏ nā‘omî; ūmê’êṯ rūṯ hammōw’ăḇîyāh ’êšeṯ- hammêṯ [qānîṯî ḵ] (qānîṯāh, q) ləhāqîm šêm- hammêṯ ‘al- naḥălāṯōw.
6wayyōmer haggō’êl, lō ’ūḵal [liḡ’ōwl- ḵ] (liḡ’āl- lî, q) pen- ’ašḥîṯ ’eṯ- naḥălāṯî; gə’al- ləḵā ’attāh ’eṯ- gə’ullāṯî, kî lō- ’ūḵal liḡ’ōl.
7wəzōṯ ləp̄ānîm bəyiśrā’êl ‘al- haggə’ūllāh wə‘al- hattəmūrāh ləqayyêm kāl- dāḇār, šālap̄ ’îš na‘ălōw wənāṯan lərê‘êhū; wəzōṯ hattə‘ūḏāh bəyiśrā’êl.
8wayyōmer haggō’êl ləḇō‘az qənêh- lāḵ; wayyišlōp̄ na‘ălōw.
9wayyōmer bō‘az lazzəqênîm wəḵāl hā‘ām, ‘êḏîm ’attem hayyōwm, kî qānîṯî ’eṯ- kāl- ’ăšer le’ĕlîmeleḵ, wə’êṯ kāl- ’ăšer ləḵilyōwn ūmaḥlōwn; mîyaḏ nā‘omî.
10wəḡam ’eṯ- rūṯ hammō’ăḇîyāh ’êšeṯ maḥlōwn qānîṯî lî lə’iššāh, ləhāqîm šêm- hammêṯ ‘al- naḥălāṯōw, wəlō- yikkārêṯ šêm- hammêṯ mê‘im ’eḥāw ūmišša‘ar məqōwmōw; ‘êḏîm ’attem hayyōwm.
11wayyōmərū kāl- hā‘ām ’ăšer- bašša‘ar wəhazzəqênîm ‘êḏîm; yittên Yahweh ’eṯ- hā’iššāh habbā’āh ’el- bêṯeḵā, kərāḥêl ūḵəlê’āh ’ăšer bānū šətêhem ’eṯ- bêṯ yiśrā’êl, wa‘ăśêh- ḥayil bə’ep̄rāṯāh, ūqərā- šêm bəḇêṯ lāḥem.
12wîhî ḇêṯəḵā kəḇêṯ pereṣ, ’ăšer- yāləḏāh ṯāmār lîhūḏāh; min- hazzera‘, ’ăšer yittên Yahweh ləḵā, min- hanna‘ărāh hazzōṯ.
13wayyiqqaḥ bō‘az ’eṯ- rūṯ wattəhî- lōw lə’iššāh, wayyāḇō ’êlehā; wayyittên Yahweh lāh hêrāyōwn wattêleḏ bên.
14wattōmarnāh hannāšîm ’el- nā‘omî, bārūḵ Yahweh, ’ăšer lō hišbîṯ lāḵ gō’êl hayyōwm; wəyiqqārê šəmōw bəyiśrā’êl.
15wəhāyāh lāḵ ləmêšîḇ nep̄eš, ūləḵalkêl ’eṯ- śêḇāṯêḵ; kî ḵallāṯêḵ ’ăšer- ’ăhêḇaṯeḵ yəlāḏattū, ’ăšer- hî ṭōwḇāh lāḵ, miššiḇ‘āh bānîm.
16wattiqqaḥ nā‘omî ’eṯ- hayyeleḏ wattəšiṯêhū ḇəḥêqāh, wattəhî- lōw lə’ōmeneṯ.
17wattiqrenāh lōw haššəḵênōwṯ šêm lêmōr, yullaḏ- bên lənā‘omî; wattiqrenāh šəmōw ‘ōwḇêḏ, hū ’ăḇî- yišay ’ăḇî ḏāwiḏ. p̄
18wə’êlleh tōwlḏōwṯ pāreṣ, pereṣ hōwlîḏ ’eṯ- ḥeṣrōwn.
19wəḥeṣrōwn hōwlîḏ ’eṯ- rām, wərām hōwlîḏ ’eṯ- ‘ammînāḏāḇ.
20wə‘ammînāḏāḇ hōwlîḏ ’eṯ- naḥšōwn, wənaḥšōwn hōwlîḏ ’eṯ- śalmāh.
21wəśalmōwn hōwlîḏ ’eṯ- bō‘az, ūḇō‘az hōwlîḏ ’eṯ- ‘ōwḇêḏ.