Rút, 1. kapitola

Rut 1,1
A stalo sa vo dňoch, keď súdili sudcovia, že povstal hlad v zemi. Vtedy odišiel nejaký muž z Betlehema Júdovho, aby pohostínil v moábskom kraji, on, jeho žena a jeho dvaja synovia.
V čase, keď vládli sudcovia, nastal v krajine hlad. Vtedy odišiel istý muž so ženou a s dvomi synmi z judského Betlehema bývať na moábske stráne.
V čase, keď úradovali sudcovia, nastal v krajine hlad. Istý človek sa vysťahoval z júdskeho Betlehema, aby ako cudzinec žil na Moabských rovinách so svojou manželkou a dvoma synmi.
Za vlády sudcov sa stalo, že v krajine nastal hlad. Vtedy istý muž z judského Betlehema spolu so svojou ženou a oboma synmi odišiel bývať ako cudzinec na Moábske polia.
Za dnů, kdy rozhodovali soudcové, nastal v zemi hlad. Jeden muž z judského Betléma proto odešel, aby se svou manželkou a dvěma syny nějaký čas bydlel v moábském kraji.
Za dnů, kdy soudili soudcové, nastal v zemi hlad. Tehdy odešel jeden muž z judského Betléma se svou ženou a dvěma syny, aby pobýval jako host na Moábských polích.
wayhî, bîmê šəp̄ōṭ haššōp̄əṭîm, wayhî rā‘āḇ bā’āreṣ; wayyêleḵ ’îš mibbêṯ leḥem yəhūḏāh, lāḡūr biśḏê mōw’āḇ, hū wə’ištōw ūšənê ḇānāw.
Rut 1,2
A meno toho muža bolo Elimelech a meno jeho ženy Naoma a mená jeho dvoch synov Machlón a Kiljon, Efraťania, z Betlehema Júdovho. A prijdúc do moábskeho kraja boli tam.
Muž sa volal Elímelech, jeho manželka bola Noémi a jeho dvaja synovia Machlón a Kiljón; boli to Efraťania z judského Betlehema. Prišli na moábske stráne a ostali tam bývať.
Muž sa volal Elimelech, jeho manželka Noemi a jeho dvaja synovia Machlon a Kiljon. Boli to Efratejci z júdskeho Betlehema, ktorí sa presťahovali na Moabské roviny, aby sa tam osadili.
Muž sa volal Elímelech, jeho žena sa menovala Noémi a jeho dvaja synovia Machlón a Kiljón; boli to Efratejčania z judského Betlehema. Prišli na Moábske polia a tam sa usadili.
Ten muž se jmenoval Elimelech, jeho žena Noemi a jeho dva synové Machlon a Kiljon; byli to Efraimci z judského Betléma. Přišli do moábského kraje a bydleli tam.
Jmenoval se Elímelek, jeho žena Noemi a dva jeho synové Machlón a Kiljón. Byli to Efratejci z judského Betléma. Přišli na Moábská pole a přebývali tam.
wəšêm hā’îš ’ĕlîmeleḵ wəšêm ’ištōw nā‘omî wəšêm šənê- ḇānāw maḥlōwn wəḵilyōwn ’ep̄rāṯîm, mibbêṯ leḥem yəhūḏāh; wayyāḇō’ū śəḏê- mōw’āḇ wayyihyū- šām.
Rut 1,3
A Elimelech, muž Naomin, zomrel, a zostala ona a jej dvaja synovia.
Potom zomrel Noémin manžel Elímelech, a ona ostala s obidvoma synmi.
Ale Noemin manžel Elimelech zomrel, a tak zostala sama so svojimi synmi.
Noémin muž Elímelech však zomrel a ona zostala s dvoma synmi,
Elimelech, Noemin muž, pak zemřel a ona zůstala sama se dvěma syny.
Ale Noemin muž Elímelek zemřel a ona zůstala s oběma syny sama.
wayyāmāṯ ’ĕlîmeleḵ ’îš nā‘omî; wattiššā’êr hî ūšənê ḇānehā.
Rut 1,4
A vzali si za ženy Moábänky; meno jednej bolo Orfa a meno druhej Ruť, a bývali tam asi desať rokov.
Tí sa oženili s Moábkami; jedna sa volala Orpa a druhá Rút; bývali tam asi desať rokov.
Oni sa oženili s Moabkami. Jedna nevesta sa volala Orfa a druhá Rút. Tak tam bývali asi desať rokov.
ktorí sa oženili s Moábčankami. Jedna sa volala Orpa a druhá Rút. Bývali tam asi desať rokov.
Ti si vzali moábské ženy; jedna se jmenovala Orpa a druhá Rút. Když tam bydleli asi deset let,
Ti se oženili s Moábkami. Jedna se jmenovala Orpa, druhá Rút. Sídlili tam asi deset let.
wayyiś’ū lāhem, nāšîm mō’ăḇîyōwṯ, šêm hā’aḥaṯ ‘ārəpāh, wəšêm haššênîṯ rūṯ; wayyêšəḇū šām kə‘eśer šānîm.
Rut 1,5
A zomreli aj oni obidvaja, Machlón a Kiljon. A tak zostala žena sama po oboch svojich deťoch a po svojom mužovi.
Potom zomreli obaja, Machlón i Kiljón, a ona ostala bez oboch detí a bez muža.
Ale aj títo dvaja, Machlon a Kiljon, jej umreli, takže po smrti svojich dvoch synov a po smrti manžela zostala táto žena sama (v cudzej krajine). -
Potom obaja, Machlón i Kiljón, zomreli a ona zostala sama bez detí a bez muža.
zemřeli také Machlon a Kiljon. A tak ta žena zůstala sama, bez svých dvou synů a bez muže.
Oba, Machlón i Kiljón, rovněž zemřeli, a tak ta žena zůstala sama, bez dětí i bez muže.
wayyāmūṯū ḡam- šənêhem maḥlōwn wəḵilyōwn; wattiššā’êr hā’iššāh, miššənê yəlāḏehā ūmê’îšāh.
Rut 1,6
Potom vstala ona i jej nevesty, aby sa navrátila z moábskeho kraja, pretože počula tam v moábskom kraji, že Hospodin navštívil svoj ľud dajúc mu zase chleba.
Nato sa pobrala i so svojimi nevestami a vrátila sa zo strání moábskych. Na moábskych stráňach sa totiž dopočula, že Hospodin navštívil svoj ľud a dal mu chlieb.
Vydala sa teda spolu s nevestami na cestu späť z Moabských rovín, lebo sa na Moabskej rovine dopočula, že Pán milostivo navštívil svoj ľud a dal mu chlieb.
Vtedy sa so svojimi nevestami rozhodla odísť z Moábskych polí, lebo tam sa dopočula, že Hospodin navštívil svoj ľud a dal mu chlieb.
Když se pak v moábském kraji dozvěděla, že Hospodin navštívil svůj lid a dal mu chléb, připravila se s oběma svými snachami k návratu.
Proto se přichystala se svými snachami k návratu z Moábských polí. Uslyšela totiž na Moábských polích, že Hospodin se opět přiklonil ke svému lidu a dal mu chléb.
wattāqām hî wəḵallōṯehā, wattāšāḇ miśśəḏê mōw’āḇ; kî šāmə‘āh biśḏêh mōw’āḇ, kî- p̄āqaḏ Yahweh ’eṯ- ‘ammōw, lāṯêṯ lāhem lāḥem.
Rut 1,7
Keď vyšla z miesta, na ktorom bola, aj obe jej nevesty s ňou, išly svojou cestou, aby sa navrátily do zeme Júdovej.
Potom odišla s oboma nevestami z miesta, na ktorom bola. Pustili sa na spiatočnú cestu do Judska.
A tak zanechala miesto, kde dosiaľ bývala, a (šli) s ňou aj jej dve nevesty. Keď došli na cestu, ktorá viedla späť do júdskej krajiny,
Spolu s nevestami teda odišla z miesta, kde dosiaľ bývali, a vracali sa cestou do Judska.
Noemi se svými snachami odešla z místa, kde žila, aby se vydala na cestu zpět do judské země.
Odešla tedy se svými snachami z místa, kde přebývala. Když se vracely do judské země,
wattêṣê, min- hammāqōwm ’ăšer hāyəṯāh- šāmmāh, ūšətê ḵallōṯehā ‘immāh; wattêlaḵnāh ḇaddereḵ, lāšūḇ ’el- ’ereṣ yəhūḏāh.
Rut 1,8
A Naoma riekla obom svojim nevestám: Iďte, navráťte sa každá do domu svojej matky. Hospodin nech učiní s vami milosrdenstvo, jako ste aj vy učinily so zomrelými i so mnou.
Tu povedala Noémi obom svojim nevestám: Choďte, navráťte sa každá do domu svojej matky! Hospodin nech je láskavý k vám, ako ste vy boli k zosnulým i ku mne!
Noemi povedala svojim dvom nevestám: Choďte, vráťte sa každá do domu svojej matky! Nech vám Pán preukáže svoju lásku, akú ste prejavili (mojim) mŕtvym i mne!
Noémi vtedy obidvom svojim nevestám povedala: Choďte, vráťte sa každá do domu svojej matky. Nech je k vám Hospodin taký láskavý, ako ste vy boli k zosnulým i ku mne!
„Jděte,“ řekla tehdy oběma svým snachám, „vraťte se domů ke svým matkám. Kéž je k vám Hospodin laskav, jako jste vy byly laskavé k našim mrtvým i ke mně.
vybídla cestou Noemi obě své snachy: „Jděte, vraťte se každá do domu své matky. Nechť vám Hospodin prokáže milosrdenství, jako jste je vy prokazovaly zemřelým i mně.
wattōmer nā‘omî lištê ḵallōṯehā, lêḵənāh šōḇənāh, ’iššāh ləḇêṯ ’immāh; [ya‘ăśeh ḵ] (ya‘aś q) Yahweh ‘immāḵem ḥeseḏ, ka’ăšer ‘ăśîṯem ‘im- hammêṯîm wə‘immāḏî.
Rut 1,9
Hospodin nech vám dá, aby ste našly odpočinok každá v dome svojho muža! A bozkala ich. Na to pozdvihly svoj hlas a plakaly.
Nech vám Hospodin dá nájsť spočinutie, každej v dome jej manžela! Nato ich pobozkala, a ony sa hlasno rozplakali.
Nech vám Pán dá, aby ste našli spočinutie každá v dome svojho manžela!" A pobozkala ich. Ale ony sa pustili do hlasitého plaču
Nech každej z vás dopraje Hospodin nájsť si muža a spokojný život v jeho dome. Potom ich pobozkala. Ony sa hlasito rozplakali.
Kéž vám oběma Hospodin dá nový domov a manžela.“Políbila je na rozloučenou, ale ony se hlasitě rozplakaly.
Kéž vám Hospodin dá, abyste každá našla odpočinutí v domě svého muže.“ A políbila je. Rozplakaly se hlasitě
yittên Yahweh lāḵem, ūməṣenā mənūḥāh, ’iššāh bêṯ ’îšāh; wattiššaq lāhen, wattiśśenāh qōwlān wattiḇkenāh.
Rut 1,10
A povedaly jej: Nie, ale s tebou sa vrátime k tvojmu ľudu.
Povedali jej: Vrátime sa s tebou k tvojmu ľudu.
a hovorili jej: "Vrátime sa s tebou k tvojmu národu!"
Povedali jej: My sa vrátime s tebou k tvojmu ľudu.
„Raději půjdeme s tebou k tvému lidu,“ říkaly.
a namítaly jí: „ Nikoli , vrátíme se s tebou k tvému lidu.“
wattōmarnāh- lāh; kî- ’ittāḵ nāšūḇ lə‘ammêḵ.
Rut 1,11
Ale Naoma riekla: Vráťte sa, moje dcéry. Načo by ste išly so mnou? Či azda budem mať ešte synov, aby boli vašimi mužmi?
Ale Noémi povedala: Vráťte sa, dcéry moje, načo by ste šli so mnou. Či môžem mať vo svojom lone ešte synov, ktorí by mohli byť vašimi mužmi?
Noemi im odpovedala: "Vráťte sa, dcéry moje! Prečo by ste šli so mnou? Či sa mi ešte narodia synovia, aby sa stali vašimi manželmi?!
Noémi však odvetila: Moje dcéry, vráťte sa! Prečo by ste šli so mnou? Či ešte môžem porodiť synov, čo by vám mohli byť mužmi?
„Vraťte se, mé dcery,“ opakovala Noemi. „Proč byste chodily se mnou? Copak ještě mohu porodit syny, aby se stali vašimi manžely?
Ale Noemi jim domlouvala: „Jen se vraťte, mé dcery! Proč byste se mnou chodily? Cožpak mohu ještě zrodit syny, aby se stali vašimi muži?
wattōmer nā‘omî šōḇənāh ḇənōṯay, lāmmāh ṯêlaḵnāh ‘immî; ha‘ōwḏ- lî ḇānîm bəmê‘ay, wəhāyū lāḵem la’ănāšîm.
Rut 1,12
Vráťte sa, moje dcéry, odídite, lebo som už pristará na vydaj. A keby som aj povedala, že mám nádej a vydala by som sa ešte tejto noci, a keby som aj porodila synov,
Vráťte sa, dcéry moje, choďte, už som pristará na vydaj. Ak by som si aj pomyslela: Mám nádej! a vydala by som sa tejto noci, a dokonca by som porodila synov,
Vráťte sa, dcéry moje! Choďte len! Ja som už stará na vydaj. Veď keby som si povedala: Mám ešte nádej (na dieťa) a keby som ešte túto noc bola s mužom a porodila by som synov,
Vráťte sa, dcéry moje, choďte, ja som už príliš stará na vydaj. Ak by som aj pripustila: Mám ešte nádej — a tejto noci by som sa vydala a porodila synov,
Vraťte se, mé dcery, odejděte. Jsem už stará na vdávání. I kdybych si řekla, že mám ještě naději, i kdybych se ještě tuto noc vdala a porodila syny,
Vraťte se, mé dcery, jděte! Vždyť už jsem na vdávání stará. I kdybych si řekla, že mám ještě naději, a kdybych se hned této noci vdala a porodila syny,
šōḇənāh ḇənōṯay lêḵənā, kî zāqantî mihyōwṯ lə’îš; kî ’āmartî yeš- lî ṯiqwāh, gam hāyîṯî hallaylāh lə’îš, wəḡam yālaḏtî ḇānîm.
Rut 1,13
či by ste na to čakaly, až by dorástli? Či preto by ste sa zdŕžaly, aby ste sa nevydaly? Nie, moje dcéry, lebo mne je o veľa trpkejšie ako vám, pretože ruka Hospodinova vyšla proti mne.
či by ste čakali, až dorastú? Či by ste sa mali preto zdržať a nevydať sa? Nie, dcéry moje! Veď moje trápenie je väčšie ako vaše, lebo ruka Hospodinova sa vystrela proti mne.
či chcete na nich čakať, až vyrastú? Či sa uzavriete, aby ste sa pre nich nevydali za muža? Nie tak, dcéry moje! Moja trpkosť je omnoho väčšia ako vaša, lebo Pánova ruka vystúpila proti mne."
čakali by ste azda, kým dorastú? Mali by ste sa preto zdržiavať a nevydať sa? To nie, dcéry moje! Veď moja trpkosť je väčšia ako vaša, lebo Hospodinova ruka doľahla na mňa.
copak byste čekaly, až vyrostou? Copak byste se kvůli tomu zdráhaly vdát? Ne, mé dcery, můj úděl je pro vás příliš trpký. Hospodinova ruka se obrátila proti mně!“
čekaly byste proto, až by dospěli? Zdráhaly byste se proto vdát? Nikoli, mé dcery. Můj úděl je pro vás příliš trpký: Dolehla na mne Hospodinova ruka.“
hălāhên təśabbêrənāh, ‘aḏ ’ăšer yiḡdālū, hălāhên tê‘āḡênāh, ləḇiltî hĕyōwṯ lə’îš; ’al bənōṯay, kî- mar- lî mə’ōḏ mikkem, kî- yāṣə’āh ḇî yaḏ- Yahweh.
Rut 1,14
Vtedy pozdvihnúc svoj hlas znova plakaly. A Orfa bozkala svoju svokru a odišla, ale Ruť sa jej držala.
Potom sa znova nahlas rozplakali. Orpa pobozkala svokru na rozlúčku, ale Rút pri nej ostala.
Tu sa znovu dali hlasite plakať: Pritom Orfa pobozkala svoju svokru a vrátila sa, ale Rút sa jej pridŕžala.
Potom sa znova hlasito rozplakali. Orpa pobozkala svokru a vrátila sa, ale Rút zostala s ňou.
Tehdy se rozplakaly ještě více. Orpa nakonec svou tchyni políbila a odešla, ale Rút se jí stále držela.
Tu se rozplakaly ještě hlasitěji. Orpa políbila svou tchyni na rozloučenou , avšak Rút se k ní přimkla.
wattiśśenāh qōwlān, wattiḇkenāh ‘ōwḏ; wattiššaq ‘ārəpāh laḥămōwṯāh, wərūṯ dāḇəqāh bāh.
Rut 1,15
A Naoma riekla: Hľa, tvoja švagriná sa vrátila ku svojmu ľudu a ku svojim bohom, vráť sa za svojou švagrinou!
Vtedy Noémi povedala: Hľa, tvoja švagriná sa vrátila k svojmu ľudu a k svojim bohom. Vráť sa za svojou švagrinou!
Povedala jej (Noemi): "Hľa, tvoja švagriná sa vrátila k svojmu národu a k svojim bohom! Choď aj ty za svojou švagrinou!"
Vtedy Noémi povedala: Pozri, tvoja švagriná sa vracia k svojmu ľudu a k svojim bohom. Vráť sa a choď za ňou!
„Pohleď,“ řekla jí Noemi, „tvá švagrová se vrací ke svému lidu a ke svým bohům. Vrať se s ní.“
Noemi jí řekla: „Hle, tvá švagrová se vrací ke svému lidu a ke svým bohům. Vrať se také , následuj svou švagrovou!“
wattōmer, hinnêh šāḇāh yəḇimtêḵ, ’el- ‘ammāh wə’el- ’ĕlōhehā; šūḇî ’aḥărê yəḇimtêḵ.
Rut 1,16
Ale Ruť riekla: Nenúť ma, aby som ťa opustila a vrátila sa od teba zpät; lebo kam ty pojdeš, ta pojdem i ja, a kde ty budeš bývať, tam budem bývať i ja; tvoj ľud môj ľud a tvoj Bôh môj Bôh.
Ale Rút povedala: Nenúť ma opustiť ťa a odísť od teba! Lebo kam ty pôjdeš, pôjdem i ja, a kde ty budeš bývať, budem bývať i ja! Tvoj ľud bude mojím ľudom, tvoj Boh bude mojím Bohom!
Ale Rút odpovedala: "Nenaliehaj na mňa, aby som ťa opustila a odvrátila sa od teba: lebo kde pôjdeš ty, pôjdem i ja, kde sa zdržíš, zdržím sa aj ja: tvoj národ sa stane mojím národom a tvoj Boh bude mojím Bohom.
Rút však povedala: Nenúť ma, aby som ťa opustila a odvrátila sa od teba. Kamkoľvek pôjdeš ty, ta pôjdem i ja, a kde budeš bývať ty, budem bývať i ja. Tvoj ľud bude mojím ľudom a tvoj Boh bude mojím Bohom.
Rút jí ale odpověděla: „Nenuť mě, abych tě opustila a odvrátila se od tebe.Kam půjdeš, půjdu,kde zůstaneš, tam budu.Tvůj lid bude mým lidema tvůj Bůh mým Bohem.
Ale Rút jí odvětila: „Nenaléhej na mne, abych tě opustila a vrátila se od tebe. Kamkoli půjdeš, půjdu, kdekoli zůstaneš, zůstanu. Tvůj lid bude mým lidem a tvůj Bůh mým Bohem.
wattōmer rūṯ ’al- tip̄gə‘î- ḇî, lə‘āzəḇêḵ lāšūḇ mê’aḥărāyiḵ; kî ’el- ’ăšer têləḵî ’êlêḵ, ūḇa’ăšer tālînî ’ālîn, ‘ammêḵ ‘ammî, wêlōhayiḵ ’ĕlōhāy.
Rut 1,17
Kde ty zomrieš, tam zomriem i ja, a tam budem i pochovaná. Nech mi tak učiní Hospodin a tak nech pridá, že iba smrť ma odlúči od teba.
Kde ty zomrieš, zomriem i ja, a tam chcem byť pochovaná! Tak nech mi učiní Hospodin, ba nech ešte pridá: len smrť ma rozlúči s tebou!
Kde ty zomrieš, tam zomriem i ja a tam budem aj pochovaná. Nech mi Pán tak urobí a nech mi tak aj pridá, že len smrť ma odlúči od teba."
Kde zomrieš ty, tam zomriem i ja a tam budem pochovaná! Nech ma Hospodin potresce, ako chce a nech ešte pridá, ak by ma od teba odlúčilo niečo iné než smrť.
Kde zemřeš, tam zemřua klesnu do hrobu.Toto ať mi učiní a přidá Hospodin:jen smrt mě s tebou rozdělí!“
Kde umřeš ty, umřu i já a tam budu pochována. Ať se mnou Hospodin udělá, co chce! Rozdělí nás od sebe jen smrt.“
ba’ăšer tāmūṯî ’āmūṯ, wəšām ’eqqāḇêr; kōh ya‘ăśeh Yahweh lî wəḵōh yōsîp̄, kî hammāweṯ, yap̄rîḏ bênî ūḇênêḵ.
Rut 1,18
A keď videla, že pevne stojí na tom, že pojde s ňou, prestala jej hovoriť a odhovárať ju.
Keď Noémi videla, že si pevne zaumienila ísť s ňou, prestala ju prehovárať.
Keď (Noemi) videla, že je pevne rozhodnutá ísť s ňou, prestala ju nahovárať a odporúčať jej návrat k svojim.
Keď Noémi videla, že Rút je pevne rozhodnutá ísť s ňou, prestala na ňu naliehať.
Když Noemi viděla, že se Rút pevně rozhodla jít s ní, přestala ji přemlouvat.
Když Noemi viděla, že Rút je odhodlána jít s ní, přestala ji přemlouvat.
wattêre kî- miṯ’ammeṣeṯ hî lāleḵeṯ ’ittāh; watteḥdal ləḏabbêr ’êlehā.
Rut 1,19
A tak išly obe spolu, až prišly do Betlehema. A stalo sa, keď prišly do Betlehema, že sa vzrušilo celé mesto pre ne, a vravely: Či je to tá Naoma?
Potom obe šli, až došli do Betlehema. Keď došli do Betlehema, vzrušilo sa pre ne celé mesto. Ženy sa spytovali: Je to Noémi?
Tak išli obidve spolu, až došli do Betlehema. Ako vošli do Betlehema, vzrušilo sa pre ne celé mesto a (ženy) si hovorili: "Nie je to Noemi?"
Šli teda spolu, až prišli do Betlehema. Po príchode do Betlehema sa k nim zhŕklo celé mesto. Ženy sa spytovali: Je to Noémi?
A tak šly obě spolu, až došly k Betlému.Když dorazily do Betléma, nastal kvůli nim po celém městě rozruch. „To je přece Noemi!“ říkaly ženy.
Tak šly obě, až došly do Betléma. Když přišly do Betléma, shluklo se kolem nich celé město. Ženy se ptaly: „Je toto Noemi?“
wattêlaḵnāh šətêhem, ‘aḏ- bō’ānāh bêṯ lāḥem; wayhî, kəḇō’ānāh bêṯ leḥem, wattêhōm kāl- hā‘îr ‘ălêhen, wattōmarnāh hăzōṯ nā‘omî.
Rut 1,20
A ona im riekla: Nevolajte ma Naoma, ale ma volajte Mara, lebo ma veľkou horkosťou naplnil Všemohúci.
A ona im povedala: Nevolajte ma Noémi! Volajte ma Márá, lebo Všemohúci mi spôsobil mnoho trpkosti.
Ale ona im vravela: "Nehovorte mi už Noemi, ale volajte ma Mara, lebo veľkú trpkosť mi dal skúsiť Všemohúci!
Ona im odpovedala: Už ma nevolajte Noémi, volajte ma Mára, lebo Všemohúci mi pripravil veľa trpkostí.
Ona však odpověděla:„Neříkejte mi Noemi, Rozkoš má,ale spíš Mara, Zatrpklá –tak trpký úděl mi Všemohoucí dal!
Odvětila jim: „Nenazývejte mě Noemi (to je Rozkošná) . Nazývejte mě Mara (to je Trpká) , neboť Všemohoucí mi připravil velmi trpký úděl .
wattōmer ’ălêhen, ’al- tiqrenāh lî nā‘omî; qərenā lî mārā, kî- hêmar šadday lî mə’ōḏ.
Rut 1,21
Ja som odišla plná, a Hospodin ma navrátil prázdnu. Prečo by ste ma volaly Naoma, keď Hospodin svedčí proti mne, a Všemohúci mi učinil zlé?
Plná som odišla, ale Hospodin ma vrátil prázdnu. Prečo ma voláte Noémi? Veď Hospodin ma ponížil, Všemohúci uviedol na mňa nešťastie.
Odišla som plná a Pán ma privádza späť prázdnu. Prečo mi teda hovorite Noemi, keď Pán takto svedčí proti mne a Všemohúci priviedol na mňa utrpenie."
Odišla som plná, ale Hospodin ma privádza späť prázdnu. Prečo by ste ma mali volať Noémi, keď sa Hospodin obrátil proti mne a Všemohúci dopustil na mňa nešťastie?
S plnou náručí jsem odcházela,Hospodin s prázdnou vrátil mě.Proč říkáte mi Noemi?Hospodin stojí proti mně,Všemohoucí mě sužuje!“
Odcházela jsem s plnou náručí , ale Hospodin mě přivádí zpět s prázdnou. Jak byste mě mohly nazývat Noemi, když je Hospodin proti mně a když mi Všemohoucí určil zlý úděl?“
’ănî məlê’āh hālaḵtî, wərêqām hĕšîḇanî Yahweh; lāmmāh ṯiqrenāh lî nā‘omî, Yahweh ‘ānāh ḇî, wəšadday hêra‘ lî.
Rut 1,22
A tak sa navrátila Naoma a Ruť, Moábänka, jej nevesta, s ňou, ktorá sa navrátila z moábskeho kraja. A prišly do Betlehema, keď začínali žať jačmene.
Tak sa Noémi navrátila z moábskych strání so svojou nevestou, Moábkou Rút. Do Betlehema došli na začiatku žatvy jačmeňa.
Tak sa vrátila Noemi a jej moabská nevesta Rút, ktorá prišla spolu s ňou z Moabskej roviny. Do Betlehema došli na začiatku žatvy jačmeňa.
Tak sa Noémi vrátila z Moábskych polí so svojou nevestou, Moábčankou Rút. Do Betlehema prišli vtedy, keď sa začínala žatva jačmeňa.
Tak se tedy Noemi vrátila a s ní z moábského kraje přišla Moábka Rút, její snacha. Když dorazily do Betléma, začínala právě sklizeň ječmene.
Tak se Noemi vrátila a s ní se navrátila z Moábských polí její snacha, moábská Rút. Přišly do Betléma, když začínala sklizeň ječmene.
wattāšāḇ nā‘omî, wərūṯ hammōw’ăḇîyāh ḵallāṯāh ‘immāh, haššāḇāh miśśəḏê mōw’āḇ; wəhêmmāh, bā’ū bêṯ leḥem, biṯḥillaṯ qəṣîr śə‘ōrîm.
1A stalo sa vo dňoch, keď súdili sudcovia, že povstal hlad v zemi. Vtedy odišiel nejaký muž z Betlehema Júdovho, aby pohostínil v moábskom kraji, on, jeho žena a jeho dvaja synovia. 2A meno toho muža bolo Elimelech a meno jeho ženy Naoma a mená jeho dvoch synov Machlón a Kiljon, Efraťania, z Betlehema Júdovho. A prijdúc do moábskeho kraja boli tam. 3A Elimelech, muž Naomin, zomrel, a zostala ona a jej dvaja synovia. 4A vzali si za ženy Moábänky; meno jednej bolo Orfa a meno druhej Ruť, a bývali tam asi desať rokov. 5A zomreli aj oni obidvaja, Machlón a Kiljon. A tak zostala žena sama po oboch svojich deťoch a po svojom mužovi. 6Potom vstala ona i jej nevesty, aby sa navrátila z moábskeho kraja, pretože počula tam v moábskom kraji, že Hospodin navštívil svoj ľud dajúc mu zase chleba. 7Keď vyšla z miesta, na ktorom bola, aj obe jej nevesty s ňou, išly svojou cestou, aby sa navrátily do zeme Júdovej. 8A Naoma riekla obom svojim nevestám: Iďte, navráťte sa každá do domu svojej matky. Hospodin nech učiní s vami milosrdenstvo, jako ste aj vy učinily so zomrelými i so mnou. 9Hospodin nech vám dá, aby ste našly odpočinok každá v dome svojho muža! A bozkala ich. Na to pozdvihly svoj hlas a plakaly. 10A povedaly jej: Nie, ale s tebou sa vrátime k tvojmu ľudu. 11Ale Naoma riekla: Vráťte sa, moje dcéry. Načo by ste išly so mnou? Či azda budem mať ešte synov, aby boli vašimi mužmi? 12Vráťte sa, moje dcéry, odídite, lebo som už pristará na vydaj. A keby som aj povedala, že mám nádej a vydala by som sa ešte tejto noci, a keby som aj porodila synov,
13či by ste na to čakaly, až by dorástli? Či preto by ste sa zdŕžaly, aby ste sa nevydaly? Nie, moje dcéry, lebo mne je o veľa trpkejšie ako vám, pretože ruka Hospodinova vyšla proti mne. 14Vtedy pozdvihnúc svoj hlas znova plakaly. A Orfa bozkala svoju svokru a odišla, ale Ruť sa jej držala. 15A Naoma riekla: Hľa, tvoja švagriná sa vrátila ku svojmu ľudu a ku svojim bohom, vráť sa za svojou švagrinou! 16Ale Ruť riekla: Nenúť ma, aby som ťa opustila a vrátila sa od teba zpät; lebo kam ty pojdeš, ta pojdem i ja, a kde ty budeš bývať, tam budem bývať i ja; tvoj ľud môj ľud a tvoj Bôh môj Bôh. 17Kde ty zomrieš, tam zomriem i ja, a tam budem i pochovaná. Nech mi tak učiní Hospodin a tak nech pridá, že iba smrť ma odlúči od teba. 18A keď videla, že pevne stojí na tom, že pojde s ňou, prestala jej hovoriť a odhovárať ju. 19A tak išly obe spolu, až prišly do Betlehema. A stalo sa, keď prišly do Betlehema, že sa vzrušilo celé mesto pre ne, a vravely: Či je to tá Naoma? 20A ona im riekla: Nevolajte ma Naoma, ale ma volajte Mara, lebo ma veľkou horkosťou naplnil Všemohúci. 21Ja som odišla plná, a Hospodin ma navrátil prázdnu. Prečo by ste ma volaly Naoma, keď Hospodin svedčí proti mne, a Všemohúci mi učinil zlé? 22A tak sa navrátila Naoma a Ruť, Moábänka, jej nevesta, s ňou, ktorá sa navrátila z moábskeho kraja. A prišly do Betlehema, keď začínali žať jačmene.
1V čase, keď vládli sudcovia, nastal v krajine hlad. Vtedy odišiel istý muž so ženou a s dvomi synmi z judského Betlehema bývať na moábske stráne. 2Muž sa volal Elímelech, jeho manželka bola Noémi a jeho dvaja synovia Machlón a Kiljón; boli to Efraťania z judského Betlehema. Prišli na moábske stráne a ostali tam bývať. 3Potom zomrel Noémin manžel Elímelech, a ona ostala s obidvoma synmi. 4Tí sa oženili s Moábkami; jedna sa volala Orpa a druhá Rút; bývali tam asi desať rokov. 5Potom zomreli obaja, Machlón i Kiljón, a ona ostala bez oboch detí a bez muža. 6Nato sa pobrala i so svojimi nevestami a vrátila sa zo strání moábskych. Na moábskych stráňach sa totiž dopočula, že Hospodin navštívil svoj ľud a dal mu chlieb. 7Potom odišla s oboma nevestami z miesta, na ktorom bola. Pustili sa na spiatočnú cestu do Judska. 8Tu povedala Noémi obom svojim nevestám: Choďte, navráťte sa každá do domu svojej matky! Hospodin nech je láskavý k vám, ako ste vy boli k zosnulým i ku mne! 9Nech vám Hospodin dá nájsť spočinutie, každej v dome jej manžela! Nato ich pobozkala, a ony sa hlasno rozplakali. 10Povedali jej: Vrátime sa s tebou k tvojmu ľudu. 11Ale Noémi povedala: Vráťte sa, dcéry moje, načo by ste šli so mnou. Či môžem mať vo svojom lone ešte synov, ktorí by mohli byť vašimi mužmi? 12Vráťte sa, dcéry moje, choďte, už som pristará na vydaj. Ak by som si aj pomyslela: Mám nádej! a vydala by som sa tejto noci, a dokonca by som porodila synov,
13či by ste čakali, až dorastú? Či by ste sa mali preto zdržať a nevydať sa? Nie, dcéry moje! Veď moje trápenie je väčšie ako vaše, lebo ruka Hospodinova sa vystrela proti mne. 14Potom sa znova nahlas rozplakali. Orpa pobozkala svokru na rozlúčku, ale Rút pri nej ostala. 15Vtedy Noémi povedala: Hľa, tvoja švagriná sa vrátila k svojmu ľudu a k svojim bohom. Vráť sa za svojou švagrinou! 16Ale Rút povedala: Nenúť ma opustiť ťa a odísť od teba! Lebo kam ty pôjdeš, pôjdem i ja, a kde ty budeš bývať, budem bývať i ja! Tvoj ľud bude mojím ľudom, tvoj Boh bude mojím Bohom! 17Kde ty zomrieš, zomriem i ja, a tam chcem byť pochovaná! Tak nech mi učiní Hospodin, ba nech ešte pridá: len smrť ma rozlúči s tebou! 18Keď Noémi videla, že si pevne zaumienila ísť s ňou, prestala ju prehovárať. 19Potom obe šli, až došli do Betlehema. Keď došli do Betlehema, vzrušilo sa pre ne celé mesto. Ženy sa spytovali: Je to Noémi? 20A ona im povedala: Nevolajte ma Noémi! Volajte ma Márá, lebo Všemohúci mi spôsobil mnoho trpkosti. 21Plná som odišla, ale Hospodin ma vrátil prázdnu. Prečo ma voláte Noémi? Veď Hospodin ma ponížil, Všemohúci uviedol na mňa nešťastie. 22Tak sa Noémi navrátila z moábskych strání so svojou nevestou, Moábkou Rút. Do Betlehema došli na začiatku žatvy jačmeňa.
1V čase, keď úradovali sudcovia, nastal v krajine hlad. Istý človek sa vysťahoval z júdskeho Betlehema, aby ako cudzinec žil na Moabských rovinách so svojou manželkou a dvoma synmi. 2Muž sa volal Elimelech, jeho manželka Noemi a jeho dvaja synovia Machlon a Kiljon. Boli to Efratejci z júdskeho Betlehema, ktorí sa presťahovali na Moabské roviny, aby sa tam osadili. 3Ale Noemin manžel Elimelech zomrel, a tak zostala sama so svojimi synmi. 4Oni sa oženili s Moabkami. Jedna nevesta sa volala Orfa a druhá Rút. Tak tam bývali asi desať rokov. 5Ale aj títo dvaja, Machlon a Kiljon, jej umreli, takže po smrti svojich dvoch synov a po smrti manžela zostala táto žena sama (v cudzej krajine). - 6Vydala sa teda spolu s nevestami na cestu späť z Moabských rovín, lebo sa na Moabskej rovine dopočula, že Pán milostivo navštívil svoj ľud a dal mu chlieb. 7A tak zanechala miesto, kde dosiaľ bývala, a (šli) s ňou aj jej dve nevesty. Keď došli na cestu, ktorá viedla späť do júdskej krajiny, 8Noemi povedala svojim dvom nevestám: Choďte, vráťte sa každá do domu svojej matky! Nech vám Pán preukáže svoju lásku, akú ste prejavili (mojim) mŕtvym i mne! 9Nech vám Pán dá, aby ste našli spočinutie každá v dome svojho manžela!" A pobozkala ich. Ale ony sa pustili do hlasitého plaču 10a hovorili jej: "Vrátime sa s tebou k tvojmu národu!" 11Noemi im odpovedala: "Vráťte sa, dcéry moje! Prečo by ste šli so mnou? Či sa mi ešte narodia synovia, aby sa stali vašimi manželmi?! 12Vráťte sa, dcéry moje! Choďte len! Ja som už stará na vydaj. Veď keby som si povedala: Mám ešte nádej (na dieťa) a keby som ešte túto noc bola s mužom a porodila by som synov,
13či chcete na nich čakať, až vyrastú? Či sa uzavriete, aby ste sa pre nich nevydali za muža? Nie tak, dcéry moje! Moja trpkosť je omnoho väčšia ako vaša, lebo Pánova ruka vystúpila proti mne." 14Tu sa znovu dali hlasite plakať: Pritom Orfa pobozkala svoju svokru a vrátila sa, ale Rút sa jej pridŕžala. 15Povedala jej (Noemi): "Hľa, tvoja švagriná sa vrátila k svojmu národu a k svojim bohom! Choď aj ty za svojou švagrinou!" 16Ale Rút odpovedala: "Nenaliehaj na mňa, aby som ťa opustila a odvrátila sa od teba: lebo kde pôjdeš ty, pôjdem i ja, kde sa zdržíš, zdržím sa aj ja: tvoj národ sa stane mojím národom a tvoj Boh bude mojím Bohom. 17Kde ty zomrieš, tam zomriem i ja a tam budem aj pochovaná. Nech mi Pán tak urobí a nech mi tak aj pridá, že len smrť ma odlúči od teba." 18Keď (Noemi) videla, že je pevne rozhodnutá ísť s ňou, prestala ju nahovárať a odporúčať jej návrat k svojim. 19Tak išli obidve spolu, až došli do Betlehema. Ako vošli do Betlehema, vzrušilo sa pre ne celé mesto a (ženy) si hovorili: "Nie je to Noemi?" 20Ale ona im vravela: "Nehovorte mi už Noemi, ale volajte ma Mara, lebo veľkú trpkosť mi dal skúsiť Všemohúci! 21Odišla som plná a Pán ma privádza späť prázdnu. Prečo mi teda hovorite Noemi, keď Pán takto svedčí proti mne a Všemohúci priviedol na mňa utrpenie." 22Tak sa vrátila Noemi a jej moabská nevesta Rút, ktorá prišla spolu s ňou z Moabskej roviny. Do Betlehema došli na začiatku žatvy jačmeňa.
1Za vlády sudcov sa stalo, že v krajine nastal hlad. Vtedy istý muž z judského Betlehema spolu so svojou ženou a oboma synmi odišiel bývať ako cudzinec na Moábske polia. 2Muž sa volal Elímelech, jeho žena sa menovala Noémi a jeho dvaja synovia Machlón a Kiljón; boli to Efratejčania z judského Betlehema. Prišli na Moábske polia a tam sa usadili. 3Noémin muž Elímelech však zomrel a ona zostala s dvoma synmi, 4ktorí sa oženili s Moábčankami. Jedna sa volala Orpa a druhá Rút. Bývali tam asi desať rokov. 5Potom obaja, Machlón i Kiljón, zomreli a ona zostala sama bez detí a bez muža. 6Vtedy sa so svojimi nevestami rozhodla odísť z Moábskych polí, lebo tam sa dopočula, že Hospodin navštívil svoj ľud a dal mu chlieb. 7Spolu s nevestami teda odišla z miesta, kde dosiaľ bývali, a vracali sa cestou do Judska. 8Noémi vtedy obidvom svojim nevestám povedala: Choďte, vráťte sa každá do domu svojej matky. Nech je k vám Hospodin taký láskavý, ako ste vy boli k zosnulým i ku mne! 9Nech každej z vás dopraje Hospodin nájsť si muža a spokojný život v jeho dome. Potom ich pobozkala. Ony sa hlasito rozplakali. 10Povedali jej: My sa vrátime s tebou k tvojmu ľudu. 11Noémi však odvetila: Moje dcéry, vráťte sa! Prečo by ste šli so mnou? Či ešte môžem porodiť synov, čo by vám mohli byť mužmi? 12Vráťte sa, dcéry moje, choďte, ja som už príliš stará na vydaj. Ak by som aj pripustila: Mám ešte nádej — a tejto noci by som sa vydala a porodila synov,
13čakali by ste azda, kým dorastú? Mali by ste sa preto zdržiavať a nevydať sa? To nie, dcéry moje! Veď moja trpkosť je väčšia ako vaša, lebo Hospodinova ruka doľahla na mňa. 14Potom sa znova hlasito rozplakali. Orpa pobozkala svokru a vrátila sa, ale Rút zostala s ňou. 15Vtedy Noémi povedala: Pozri, tvoja švagriná sa vracia k svojmu ľudu a k svojim bohom. Vráť sa a choď za ňou! 16Rút však povedala: Nenúť ma, aby som ťa opustila a odvrátila sa od teba. Kamkoľvek pôjdeš ty, ta pôjdem i ja, a kde budeš bývať ty, budem bývať i ja. Tvoj ľud bude mojím ľudom a tvoj Boh bude mojím Bohom. 17Kde zomrieš ty, tam zomriem i ja a tam budem pochovaná! Nech ma Hospodin potresce, ako chce a nech ešte pridá, ak by ma od teba odlúčilo niečo iné než smrť. 18Keď Noémi videla, že Rút je pevne rozhodnutá ísť s ňou, prestala na ňu naliehať. 19Šli teda spolu, až prišli do Betlehema. Po príchode do Betlehema sa k nim zhŕklo celé mesto. Ženy sa spytovali: Je to Noémi? 20Ona im odpovedala: Už ma nevolajte Noémi, volajte ma Mára, lebo Všemohúci mi pripravil veľa trpkostí. 21Odišla som plná, ale Hospodin ma privádza späť prázdnu. Prečo by ste ma mali volať Noémi, keď sa Hospodin obrátil proti mne a Všemohúci dopustil na mňa nešťastie? 22Tak sa Noémi vrátila z Moábskych polí so svojou nevestou, Moábčankou Rút. Do Betlehema prišli vtedy, keď sa začínala žatva jačmeňa.
1Za dnů, kdy rozhodovali soudcové, nastal v zemi hlad. Jeden muž z judského Betléma proto odešel, aby se svou manželkou a dvěma syny nějaký čas bydlel v moábském kraji. 2Ten muž se jmenoval Elimelech, jeho žena Noemi a jeho dva synové Machlon a Kiljon; byli to Efraimci z judského Betléma. Přišli do moábského kraje a bydleli tam. 3Elimelech, Noemin muž, pak zemřel a ona zůstala sama se dvěma syny. 4Ti si vzali moábské ženy; jedna se jmenovala Orpa a druhá Rút. Když tam bydleli asi deset let, 5zemřeli také Machlon a Kiljon. A tak ta žena zůstala sama, bez svých dvou synů a bez muže. 6Když se pak v moábském kraji dozvěděla, že Hospodin navštívil svůj lid a dal mu chléb, připravila se s oběma svými snachami k návratu. 7Noemi se svými snachami odešla z místa, kde žila, aby se vydala na cestu zpět do judské země. 8„Jděte,“ řekla tehdy oběma svým snachám, „vraťte se domů ke svým matkám. Kéž je k vám Hospodin laskav, jako jste vy byly laskavé k našim mrtvým i ke mně. 9Kéž vám oběma Hospodin dá nový domov a manžela.“Políbila je na rozloučenou, ale ony se hlasitě rozplakaly. 10„Raději půjdeme s tebou k tvému lidu,“ říkaly. 11„Vraťte se, mé dcery,“ opakovala Noemi. „Proč byste chodily se mnou? Copak ještě mohu porodit syny, aby se stali vašimi manžely? 12Vraťte se, mé dcery, odejděte. Jsem už stará na vdávání. I kdybych si řekla, že mám ještě naději, i kdybych se ještě tuto noc vdala a porodila syny,
13copak byste čekaly, až vyrostou? Copak byste se kvůli tomu zdráhaly vdát? Ne, mé dcery, můj úděl je pro vás příliš trpký. Hospodinova ruka se obrátila proti mně!“ 14Tehdy se rozplakaly ještě více. Orpa nakonec svou tchyni políbila a odešla, ale Rút se jí stále držela. 15„Pohleď,“ řekla jí Noemi, „tvá švagrová se vrací ke svému lidu a ke svým bohům. Vrať se s ní.“ 16Rút jí ale odpověděla: „Nenuť mě, abych tě opustila a odvrátila se od tebe.Kam půjdeš, půjdu,kde zůstaneš, tam budu.Tvůj lid bude mým lidema tvůj Bůh mým Bohem. 17Kde zemřeš, tam zemřua klesnu do hrobu.Toto ať mi učiní a přidá Hospodin:jen smrt mě s tebou rozdělí!“ 18Když Noemi viděla, že se Rút pevně rozhodla jít s ní, přestala ji přemlouvat. 19A tak šly obě spolu, až došly k Betlému.Když dorazily do Betléma, nastal kvůli nim po celém městě rozruch. „To je přece Noemi!“ říkaly ženy. 20Ona však odpověděla:„Neříkejte mi Noemi, Rozkoš má,ale spíš Mara, Zatrpklá –tak trpký úděl mi Všemohoucí dal! 21S plnou náručí jsem odcházela,Hospodin s prázdnou vrátil mě.Proč říkáte mi Noemi?Hospodin stojí proti mně,Všemohoucí mě sužuje!“ 22Tak se tedy Noemi vrátila a s ní z moábského kraje přišla Moábka Rút, její snacha. Když dorazily do Betléma, začínala právě sklizeň ječmene.
1Za dnů, kdy soudili soudcové, nastal v zemi hlad. Tehdy odešel jeden muž z judského Betléma se svou ženou a dvěma syny, aby pobýval jako host na Moábských polích. 2Jmenoval se Elímelek, jeho žena Noemi a dva jeho synové Machlón a Kiljón. Byli to Efratejci z judského Betléma. Přišli na Moábská pole a přebývali tam. 3Ale Noemin muž Elímelek zemřel a ona zůstala s oběma syny sama. 4Ti se oženili s Moábkami. Jedna se jmenovala Orpa, druhá Rút. Sídlili tam asi deset let. 5Oba, Machlón i Kiljón, rovněž zemřeli, a tak ta žena zůstala sama, bez dětí i bez muže. 6Proto se přichystala se svými snachami k návratu z Moábských polí. Uslyšela totiž na Moábských polích, že Hospodin se opět přiklonil ke svému lidu a dal mu chléb. 7Odešla tedy se svými snachami z místa, kde přebývala. Když se vracely do judské země, 8vybídla cestou Noemi obě své snachy: „Jděte, vraťte se každá do domu své matky. Nechť vám Hospodin prokáže milosrdenství, jako jste je vy prokazovaly zemřelým i mně. 9Kéž vám Hospodin dá, abyste každá našla odpočinutí v domě svého muže.“ A políbila je. Rozplakaly se hlasitě 10a namítaly jí: „ Nikoli , vrátíme se s tebou k tvému lidu.“ 11Ale Noemi jim domlouvala: „Jen se vraťte, mé dcery! Proč byste se mnou chodily? Cožpak mohu ještě zrodit syny, aby se stali vašimi muži? 12Vraťte se, mé dcery, jděte! Vždyť už jsem na vdávání stará. I kdybych si řekla, že mám ještě naději, a kdybych se hned této noci vdala a porodila syny,
13čekaly byste proto, až by dospěli? Zdráhaly byste se proto vdát? Nikoli, mé dcery. Můj úděl je pro vás příliš trpký: Dolehla na mne Hospodinova ruka.“ 14Tu se rozplakaly ještě hlasitěji. Orpa políbila svou tchyni na rozloučenou , avšak Rút se k ní přimkla. 15Noemi jí řekla: „Hle, tvá švagrová se vrací ke svému lidu a ke svým bohům. Vrať se také , následuj svou švagrovou!“ 16Ale Rút jí odvětila: „Nenaléhej na mne, abych tě opustila a vrátila se od tebe. Kamkoli půjdeš, půjdu, kdekoli zůstaneš, zůstanu. Tvůj lid bude mým lidem a tvůj Bůh mým Bohem. 17Kde umřeš ty, umřu i já a tam budu pochována. Ať se mnou Hospodin udělá, co chce! Rozdělí nás od sebe jen smrt.“ 18Když Noemi viděla, že Rút je odhodlána jít s ní, přestala ji přemlouvat. 19Tak šly obě, až došly do Betléma. Když přišly do Betléma, shluklo se kolem nich celé město. Ženy se ptaly: „Je toto Noemi?“ 20Odvětila jim: „Nenazývejte mě Noemi (to je Rozkošná) . Nazývejte mě Mara (to je Trpká) , neboť Všemohoucí mi připravil velmi trpký úděl . 21Odcházela jsem s plnou náručí , ale Hospodin mě přivádí zpět s prázdnou. Jak byste mě mohly nazývat Noemi, když je Hospodin proti mně a když mi Všemohoucí určil zlý úděl?“ 22Tak se Noemi vrátila a s ní se navrátila z Moábských polí její snacha, moábská Rút. Přišly do Betléma, když začínala sklizeň ječmene.
1wayhî, bîmê šəp̄ōṭ haššōp̄əṭîm, wayhî rā‘āḇ bā’āreṣ; wayyêleḵ ’îš mibbêṯ leḥem yəhūḏāh, lāḡūr biśḏê mōw’āḇ, hū wə’ištōw ūšənê ḇānāw. 2wəšêm hā’îš ’ĕlîmeleḵ wəšêm ’ištōw nā‘omî wəšêm šənê- ḇānāw maḥlōwn wəḵilyōwn ’ep̄rāṯîm, mibbêṯ leḥem yəhūḏāh; wayyāḇō’ū śəḏê- mōw’āḇ wayyihyū- šām. 3wayyāmāṯ ’ĕlîmeleḵ ’îš nā‘omî; wattiššā’êr hî ūšənê ḇānehā. 4wayyiś’ū lāhem, nāšîm mō’ăḇîyōwṯ, šêm hā’aḥaṯ ‘ārəpāh, wəšêm haššênîṯ rūṯ; wayyêšəḇū šām kə‘eśer šānîm. 5wayyāmūṯū ḡam- šənêhem maḥlōwn wəḵilyōwn; wattiššā’êr hā’iššāh, miššənê yəlāḏehā ūmê’îšāh. 6wattāqām hî wəḵallōṯehā, wattāšāḇ miśśəḏê mōw’āḇ; kî šāmə‘āh biśḏêh mōw’āḇ, kî- p̄āqaḏ Yahweh ’eṯ- ‘ammōw, lāṯêṯ lāhem lāḥem. 7wattêṣê, min- hammāqōwm ’ăšer hāyəṯāh- šāmmāh, ūšətê ḵallōṯehā ‘immāh; wattêlaḵnāh ḇaddereḵ, lāšūḇ ’el- ’ereṣ yəhūḏāh. 8wattōmer nā‘omî lištê ḵallōṯehā, lêḵənāh šōḇənāh, ’iššāh ləḇêṯ ’immāh; [ya‘ăśeh ḵ] (ya‘aś q) Yahweh ‘immāḵem ḥeseḏ, ka’ăšer ‘ăśîṯem ‘im- hammêṯîm wə‘immāḏî. 9yittên Yahweh lāḵem, ūməṣenā mənūḥāh, ’iššāh bêṯ ’îšāh; wattiššaq lāhen, wattiśśenāh qōwlān wattiḇkenāh. 10wattōmarnāh- lāh; kî- ’ittāḵ nāšūḇ lə‘ammêḵ. 11wattōmer nā‘omî šōḇənāh ḇənōṯay, lāmmāh ṯêlaḵnāh ‘immî; ha‘ōwḏ- lî ḇānîm bəmê‘ay, wəhāyū lāḵem la’ănāšîm. 12šōḇənāh ḇənōṯay lêḵənā, kî zāqantî mihyōwṯ lə’îš; kî ’āmartî yeš- lî ṯiqwāh, gam hāyîṯî hallaylāh lə’îš, wəḡam yālaḏtî ḇānîm.
13hălāhên təśabbêrənāh, ‘aḏ ’ăšer yiḡdālū, hălāhên tê‘āḡênāh, ləḇiltî hĕyōwṯ lə’îš; ’al bənōṯay, kî- mar- lî mə’ōḏ mikkem, kî- yāṣə’āh ḇî yaḏ- Yahweh. 14wattiśśenāh qōwlān, wattiḇkenāh ‘ōwḏ; wattiššaq ‘ārəpāh laḥămōwṯāh, wərūṯ dāḇəqāh bāh. 15wattōmer, hinnêh šāḇāh yəḇimtêḵ, ’el- ‘ammāh wə’el- ’ĕlōhehā; šūḇî ’aḥărê yəḇimtêḵ. 16wattōmer rūṯ ’al- tip̄gə‘î- ḇî, lə‘āzəḇêḵ lāšūḇ mê’aḥărāyiḵ; kî ’el- ’ăšer têləḵî ’êlêḵ, ūḇa’ăšer tālînî ’ālîn, ‘ammêḵ ‘ammî, wêlōhayiḵ ’ĕlōhāy. 17ba’ăšer tāmūṯî ’āmūṯ, wəšām ’eqqāḇêr; kōh ya‘ăśeh Yahweh lî wəḵōh yōsîp̄, kî hammāweṯ, yap̄rîḏ bênî ūḇênêḵ. 18wattêre kî- miṯ’ammeṣeṯ hî lāleḵeṯ ’ittāh; watteḥdal ləḏabbêr ’êlehā. 19wattêlaḵnāh šətêhem, ‘aḏ- bō’ānāh bêṯ lāḥem; wayhî, kəḇō’ānāh bêṯ leḥem, wattêhōm kāl- hā‘îr ‘ălêhen, wattōmarnāh hăzōṯ nā‘omî. 20wattōmer ’ălêhen, ’al- tiqrenāh lî nā‘omî; qərenā lî mārā, kî- hêmar šadday lî mə’ōḏ. 21’ănî məlê’āh hālaḵtî, wərêqām hĕšîḇanî Yahweh; lāmmāh ṯiqrenāh lî nā‘omî, Yahweh ‘ānāh ḇî, wəšadday hêra‘ lî. 22wattāšāḇ nā‘omî, wərūṯ hammōw’ăḇîyāh ḵallāṯāh ‘immāh, haššāḇāh miśśəḏê mōw’āḇ; wəhêmmāh, bā’ū bêṯ leḥem, biṯḥillaṯ qəṣîr śə‘ōrîm.