1Žalm Azafov. Bože, pohania vtrhli do tvojho dedičstva; poškvrnili chrám tvojej svätosti. Obrátili Jeruzalem na hromadu rumov. 2Dali mŕtve telá tvojich služobníkov za pokrm nebeským vtákom, telá tvojich svätých zemskej zveri. 3Vyliali ich krv ako vodu okolo Jeruzalema, a nebolo toho, kto by pochoval. 4Stali sme sa potupou svojim súsedom, posmechom a útržkou tým, ktorí sú vôkol nás. 5Až dokedy sa budeš hnevať, Hospodine? Či len na veky? Dokedy bude horieť tvoja žiarlivosť ako oheň? 6Vylej svoj prchký hnev na národy, ktoré ťa neznajú, a na kráľovstvá, ktoré nevzývajú tvojho mena, 7lebo zjedajú Jakoba a pustošia jeho obydlie. 8Nepamätaj nám na neprávosti našich predkov. Nech nás rýchle predídu tvoje milosrdenstvá, lebo sme veľmi zbiedení.

1Žalm Ásáfov. Bože, pohania vtrhli do Tvojho dedičstva, poškvrnili Tvoj svätý chrám a Jeruzalem obrátili na rumy. 2Mŕtvoly Tvojich sluhov vydali nebeským vtákom za pokrm a telá Tvojich zbožných poľnej zveri; 3ich krv preliali ako vodu okolo Jeruzalema - a nebolo, kto by pochovával. 4Svojim susedom sme boli na potupu, na posmech, na hanu svojmu okoliu. 5Dokedy sa budeš hnevať, Hospodine? Či naveky má horieť ako oheň Tvoje horlenie? 6Vylej svoju zlosť na pohanov, ktorí Ťa nepoznajú, i na kráľovstvá, čo nevzývajú Tvoje meno! 7Lebo požierali Jákoba a spustošili jeho obydlia. 8Nespomínaj už na viny našich predkov; nech nás čím skôr stretne Tvoje zmilovanie, lebo sme veľmi zoslabení!

1Asafov žalm. Bože, pohania vtrhli do tvojho dedičstva, poškvrnili tvoj svätý chrám a Jeruzalem obrátili na rumy. 2Mŕtvoly tvojich služobníkov dali za pokrm vtákom lietavým a divej zveri dávali telá tvojich svätých. 3Rozlievali ich krv ako vodu vôkol Jeruzalema a nemal ich kto pochovať. 4Susedia nás začali potupovať a okolití ľudia haniť a vysmievať. 5Dokedy ešte, Pane? Chceš sa hnevať naveky? Či tvoje rozhorčenie bude blčať sťa oheň? 6Svoj hnev vylej na pohanov, ktorí ťa neuznávajú, a na kráľovstvá, ktoré nevzývajú tvoje meno. 7Veď pohltili Jakuba a spustošili jeho obydlia. 8Zabudni na hriechy našich otcov; príď nám čím skôr v ústrety so svojím milosrdenstvom, lebo sme veľmi úbohí.

1Ásafov žalm. Bože, do tvojho dedičstva vtrhli pohania, poškvrnili tvoj svätý chrám a Jeruzalem zmenili na rumovisko. 2Mŕtvoly tvojich služobníkov vydali za pokrm nebeským vtákom, telá tvojich zbožných dravej zveri. 3Ich krv prelievali ako vodu okolo Jeruzalema a nemal ich kto pochovať. 4Svojim susedom sme sa stali terčom potupy, svojmu okoliu sme na posmech a hanu. 5Dokedy ešte, Hospodin? Chceš sa stále hnevať? Dokedy bude tvoja žiarlivosť horieť ako oheň? 6Vylej svoje rozhorčenie na pohanov, ktorí ťa neuznávajú, na kráľovstvá, čo nevzývajú tvoje meno! 7Veď zožierali Jákoba a pustošili jeho obydlia. 8Nevyčítaj nám viny predkov, ponáhľaj sa nám v ústrety so svojím zľutovaním, lebo sme celkom bezmocní.

1Žalm Asafův.Pohané vtrhli, Bože, do tvého dědictví,poskvrnili chrám tvé svatosti,Jeruzalém obrátili v sutiny! 2Mrtvoly tvých služebníků nechali ptákům,těla tvých věrných dali šelmám žrát. 3Jejich krev po Jeruzalémě lili jak vodu,nebylo nikoho, kdo by je pochoval. 4Potupě vydáni jsme u svých sousedů,pro smích a zábavu jsme všem dokola! 5Jak dlouho ještě, Hospodine?Budeš navěky rozzloben?Bude tvé horlení hořet plamenem? 6Vylij svůj hněv raději na pohany,kteří tě uznat nechtějí,vylij ho na ta království,jež jméno tvé nevzývají – 7za to, že Jákoba zhltali,že zpustošili jeho obydlí! 8Nevzpomínej na naše staré viny,pospěš k nám se svým soucitem –ach, jak hluboko klesli jsme!

1pro Asafa. Bože, vtrhly pronárody do dědictví tvého, tvůj svatý chrám poskvrnily, Jeruzalém obrátily v hromady sutin! 2Mrtvoly tvých služebníků daly za potravu nebeskému ptactvu, těla tobě věrných zemské zvěři. 3Prolévaly jejich krev okolo Jeruzaléma jak vodu, a nebyl, kdo by je pohřbil. 4Tupení svých sousedů jsme vystaveni, svému okolí jsme pro smích, pro pošklebky. 5Dlouho ještě, Hospodine? Chceš se pořád hněvat? Bude tvoje rozhorlení planout jako oheň? 6Vylej svoje rozhořčení na pronárody, jež neznají se k tobě, na království, která nevzývají tvoje jméno; 7vždyť pozřely Jákoba a zpustošily jeho nivy. 8Nepřipomínej nám staré nepravosti, pospěš nám vstříc se svým slitováním, jsme naprosto vyčerpáni.

1mizmōwr, lə’āsāp̄ ’ĕlōhîm bā’ū ḡōwyim bənaḥălāṯeḵā, ṭimmə’ū ’eṯ- hêḵal qāḏšeḵā śāmū ’eṯ- yərūšālim lə‘îyîm. 2nāṯənū ’eṯ- niḇlaṯ ‘ăḇāḏeḵā, ma’ăḵāl lə‘ōwp̄ haššāmāyim; bəśar ḥăsîḏeḵā, ləḥayṯōw- ’āreṣ. 3šāp̄əḵū ḏāmām kammayim, səḇîḇōwṯ yərūšālim, wə’ên qōwḇêr. 4hāyînū ḥerpāh lišḵênênū; la‘aḡ wāqeles, lisḇîḇōwṯênū. 5‘aḏ- māh Yahweh te’ĕnap̄ lāneṣaḥ; tiḇ‘ar kəmōw- ’êš, qin’āṯeḵā. 6šəp̄ōḵ ḥămāṯəḵā ’el- haggōwyim ’ăšer lō- yəḏā‘ūḵā wə‘al mamlāḵōwṯ; ’ăšer bəšimḵā, lō qārā’ū. 7kî ’āḵal ’eṯ- ya‘ăqōḇ; wə’eṯ- nāwêhū hêšammū. ’al- tizkār- 8lānū ‘ăwōnōṯ rišōnîm mahêr yəqaddəmūnū raḥămeḵā; kî ḏallōwnū mə’ōḏ.