Príslovia, 9. kapitola
Pr 9,1
Múdrosť si vystavila svoj dom; utesala svojich stĺpov sedem;
Múdrosť si postavila dom, vytesala svojich sedem stĺpov.
Múdrosť si postavila dom; na siedmich stĺpoch spočíva.
Múdrosť si postavila dom, sedem stĺpov vytesala.
Moudrost si vystavěla dům,sedm tesaných sloupů vztyčila.
Moudrost si vystavěla dům, vytesala sedm sloupů.
ḥāḵəmōwṯ bānəṯāh ḇêṯāh; ḥāṣəḇāh ‘ammūḏehā šiḇ‘āh.
Pr 9,2
pobila svoj dobytok; pomiešala svoje víno, ba pripravila i svoj stôl;
Pobila svoj dobytok, namiešala svoje víno, prestrela si svoj stôl,
Pozabíjala svoj dobytok, namiešala víno a prestrela svoj stôl.
Pozabíjala dobytok, namiešala víno aj stôl prestrela.
Dobytče porazila, víno nalila,už také prostřela svůj stůl.
Porazila dobytče, smísila víno a prostřela svůj stůl.
Pr 9,3
rozposlala svoje devy a volá na najvyšších miestach výšin mesta:
rozoslala svoje slúžky a volá zo samého vrchu mestskej výšiny:
Vyslala svoje služobnice zvestovať z najvyššej mestskej výšiny:
Vyslala svoje slúžky a z najvyššieho bodu mesta volá:
Děvečky vyslalaa volá na městských výšinách:
Vyslala své dívky, volá na vrcholu městských výšin:
šāləḥāh na‘ărōṯehā ṯiqrā; ‘al- gappê, mərōmê qāreṯ.
Pr 9,4
Ten, kto je hlúpy, nech sa uchýli sem! A tomu, kto je bez rozumu, hovorí:
Kto je neskúsený, nech pristúpi sem! Komu chýba rozum, tomu hovorí:
"Ten, kto je pochabý, nech uchýli sa sem, (a) komu chýba rozum, toho poučím.
Kto je prostoduchý, nech zabočí sem! Nerozumným hovorí:
„Kdo je zmatený, ať přijde ke mně!“Ty, kterým chybí rozum, vyzývá:
„Kdo je prostoduchý, ať se sem uchýlí!“ Toho, kdo nemá rozum, zve:
Pr 9,5
Poďte, jedzte z môjho chleba a pite z vína, ktorého som namiešala.
Poďte, jedzte z môjho jedla a pite z vína, čo som namiešala!
Poďte (a) jedzte z môjho pokrmu a pite z vína, čo som namiešala!
Poďte, jedzte z môjho jedla a pite z vína, čo som namiešala!
„Pojďte a jezte na mých hodech,popijte víno, jež jsem nalila.
„Pojďte, jezte můj chléb a pijte víno, které jsem smísila,
ləḵū laḥămū ḇəlaḥămî; ūšəṯū, bəyayin māsāḵətî.
Pr 9,6
Zanechajte hlúposť a žite a kráčajte cestou rozumnosti.
Opusťte pochabosť a budete žiť, nastúpte cestu rozumnosti.
Opusťte pochabosť a budete žiť, Budete kráčať cestou rozvážnosti.
Zanechajte prostoduchosť a budete žiť, kráčajte po ceste rozumnosti.
Opusťte hloupost a konečně žijte,cestou rozumnosti se vydejte!“
nechte prostoduchosti a budete živi, kráčejte cestou rozumnosti!“
‘izḇū p̄əṯāyim wiḥyū; wə’išrū, bəḏereḵ bînāh.
Pr 9,7
Ten, kto učiac tresce posmievača, odnáša si hanbu, a tomu, kto dohovára bezbožnému, to bude škvrnou.
Kto dohovára posmievačovi, odnáša si hanbu, kto karhá bezbožného, potupu.
Kto dohovára posmievačovi, sám upadáva do hanby a kto karhá bezbožného, (utržuje) potupu.
Kto dohovára posmeškárovi, utŕži hanbu, kto karhá hriešnika, potupu.
Kdo poučuje drzouna, říká si o urážku,kdo kárá darebáka, přijde k úrazu.
Kdo napomíná posměvače, dojde pohany, kdo domlouvá svévolníku, poskvrní se!
Pr 9,8
Nekarhaj posmievača, aby ťa nevzal v nenávisť; dohováraj múdremu, a bude ťa milovať.
Nekarhaj posmievača, aby ťa neznenávidel; pokarhaj múdreho, bude ťa milovať.
Nekarhaj posmievača, aby v ňom neskrsla voči tebe nenávisť, pokarhaj múdreho a bude ťa mať rád.
Nekarhaj posmeškára, aby ťa neznenávidel, pokarhaj múdreho a bude ťa mať rád.
Nekárej drzouna – jen by tě nenáviděl;pokárej moudrého – bude tě milovat.
Nedomlouvej posměvači, aby tě nezačal nenávidět. Domlouvej moudrému a bude tě milovat.
’al- tōwḵaḥ lêṣ pen- yiśnā’ekā; hōwḵaḥ ləḥāḵām, wəye’ĕhāḇekā.
Pr 9,9
Daj poučenia múdremu, a bude ešte múdrejší; daj poznať spravedlivému, a priberie naučenia.
Daj múdremu, bude múdrejší, pouč spravodlivého a zveľadí znalosti.
Daj (poučenie) múdremu a bude ešte múdrejší, poučuj bezúhonného a pribudne mu ponaučenia.
Poraď múdremu a bude ešte múdrejší, pouč spravodlivého a rozšíri si poznanie.
Poděl se s moudrým a ještě zmoudří,pouč spravedlivého a bude znalejší.
Moudrému dej a bude ještě moudřejší, pouč spravedlivého a přibude mu znalostí.
tên ləḥāḵām wəyeḥkam- ‘ōwḏ; hōwḏa‘ ləṣaddîq, wəyōwsep̄ leqaḥ. p̄
Pr 9,10
Počiatkom múdrosti je bázeň Hospodinova, a známosť Najsvätejšieho je rozumnosťou.
Počiatok múdrosti je bázeň pred Hospodinom, poznať Najsvätejšieho je rozumnosť.
Počiatok múdrosti je bázeň pred Pánom a poznať Najsvätejšieho je rozumnosť.
Začiatkom múdrosti je bázeň pred Hospodinom, v poznaní Najsvätejšieho spočíva rozumnosť.
Klíčem k moudrosti je úcta k Hospodinu,v poznání Svatého je rozumnost.
Začátek moudrosti je bázeň před Hospodinem a poznat Svatého je rozumnost.
təḥillaṯ ḥāḵmāh yir’aṯ Yahweh; wəḏa‘aṯ qəḏōšîm bînāh.
Pr 9,11
Lebo mnou, hovorí múdrosť, sa rozmnožia tvoje dni, a pridajú ti rokov života.
Lebo mojím pôsobením rozmnožia sa tvoje dni a predĺžia sa roky tvojho života.
Bo skrze mňa sa rozmnožia tvoje dni a pridá sa ti k rokom života.
Veď vďaka mne sa rozmnožia tvoje dni a pridajú sa ti roky života.
Takto se tvé dny rozmnoží,léta života ti přibudou.
Neboť skrze mne se rozhojní tvé dny, přibude ti let života.
Pr 9,12
Ak budeš múdry, budeš sebe múdry, ale ak budeš posmievač, sám ponesieš.
Ak si múdry, sám sebe si múdry, ak si však posmievačom, sám ponesieš následky.
Ak si skúsený, sám pre seba si skúsený, ak si posmievač, len ty sám budeš znášať trest."
Ak si múdry, sám pre seba si múdry, ak si však posmešník, sám sa budeš zodpovedať.
Jsi-li moudrý, moudrost vyplatí se ti,jsi-li drzoun, sám na to doplatíš.
Jsi-li moudrý, k svému prospěchu jsi moudrý, jsi-li posměvač, sám na to doplatíš.
’im- ḥāḵamtā ḥāḵamtā lāḵ; wəlaṣtā, ləḇaddəḵā ṯiśśā.
Pr 9,13
Bláznivá žena je štebotná, sprostá a nevie ničoho.
Bláznovstvo je ako neviazaná žena, zvádza a nepozná hanbu.
Pochabou ženou vášeň lomcuje a vyzná sa len v zvádzaní.
Pani Hlúposť je nepokojná, neviazaná, ničomu nerozumie.
Paní Tupost dělá veliký povyk,je hloupost sama, neví vůbec nic.
Paní Hloupost je halasná, prostoduchá, vůbec nic nezná.
’êšeṯ kəsîlūṯ hōmîyāh; pəṯayyūṯ, ūḇal- yāḏə‘āh māh.
Pr 9,14
Ale sedí pri dveriach svojho domu na stolci, na vysokých miestach mesta,
Vysedáva vo dverách svojho domu na stoličke na mestskej výšine,
Vysedá predo dvermi svojho príbytku na stolci v meste vysoko,
Vysedáva pri dverách svojho domu na najvyššom bode mesta,
U dveří svého domu vysedává,na křesle na městských výšinách.
Sedá u vchodu do svého domu, na křesle na městských výšinách,
Pr 9,15
aby volala na tých, ktorí idú pomimo cestou, ktorí idú priamo svojimi stezkami, a hovorí:
aby zvala tých, čo idú cestou, ktorí idú priamo svojimi chodníkmi:
by pozývala vôkolidúcich, čo mieria priamo, kam im treba ísť.
aby pozvala okoloidúcich, čo kráčajú priamo svojimi cestami.
Pokřikuje na ty, kdo po cestě jdou,kdo po svých stezkách přímě kráčejí:
a volá na mimojdoucí, kteří jdou po přímých stezkách:
liqrō lə‘ōḇərê- ḏāreḵ; hamyaššərîm, ’ōrəḥōwṯām.
Pr 9,16
Kto je hlúpy, nech sa uchýli sem! A tomu, kto je bez rozumu, hovorí:
Kto je prostý, nech pristúpi sem. Komu chýba rozum, tomu hovorí:
"Kto je hlúpy, nech zabočí sem!" A tomu, kto je bez rozumu, hovorí:
Kto je prostoduchý, nech zabočí sem! Nerozumným hovorí:
„Kdo je zmatený, ať přijde ke mně!“Všechny nerozumné vyzývá:
„Kdo je prostoduchý, ať odbočí sem!“ Toho, kdo nemá rozum, zve:
Pr 9,17
Ukradnutá voda je sladká a pokútny chlieb je chutný.
Kradnutá voda je sladká a pokútny chlieb je príjemný.
"Ukradnutá voda je sladšia a pokútny chlieb je chutnejší!"
Ukradnutá voda je sladká, jedlo požívané v skrytosti je chutné.
„Kradená voda je tak sladká,zakázaný pokrm tolik příjemný!“
„Kradená voda je sladká a pokoutný chléb blaží.“
mayim- gənūḇîm yimtāqū; wəleḥem səṯārîm yin‘ām.
Pr 9,18
A hlupák nevie, že sú tam mŕtvi a v hlbinách pekla tí, ktorých pozvala.
A nepozná, že sú tam tiene, a jej hostia sú v hlbinách záhrobia.
Ale nevie, že sú tam tiene (a že) jej pozvaní sú v priepadlisku podsvetia.
Lenže nevie, že sú tam tiene mŕtvych a že jej hostia sú v hlbinách podsvetia.
Netuší hňup, že podsvětí jej čeká:v pekelné jámě jsou ti, jež pozvala!
Ale on neví, že je tam říše stínů a že v hlubinách podsvětí jsou ti, jež pozvala.
wəlō- yāḏa‘ kî- rəp̄ā’îm šām; bə‘imqê šə’ōwl qəru’ehā. p̄
1Múdrosť si vystavila svoj dom; utesala svojich stĺpov sedem;
2pobila svoj dobytok; pomiešala svoje víno, ba pripravila i svoj stôl;
3rozposlala svoje devy a volá na najvyšších miestach výšin mesta:
4Ten, kto je hlúpy, nech sa uchýli sem! A tomu, kto je bez rozumu, hovorí:
5Poďte, jedzte z môjho chleba a pite z vína, ktorého som namiešala.
6Zanechajte hlúposť a žite a kráčajte cestou rozumnosti.
7Ten, kto učiac tresce posmievača, odnáša si hanbu, a tomu, kto dohovára bezbožnému, to bude škvrnou.
8Nekarhaj posmievača, aby ťa nevzal v nenávisť; dohováraj múdremu, a bude ťa milovať.
9Daj poučenia múdremu, a bude ešte múdrejší; daj poznať spravedlivému, a priberie naučenia.
10Počiatkom múdrosti je bázeň Hospodinova, a známosť Najsvätejšieho je rozumnosťou.
11Lebo mnou, hovorí múdrosť, sa rozmnožia tvoje dni, a pridajú ti rokov života.
12Ak budeš múdry, budeš sebe múdry, ale ak budeš posmievač, sám ponesieš.
13Bláznivá žena je štebotná, sprostá a nevie ničoho.
14Ale sedí pri dveriach svojho domu na stolci, na vysokých miestach mesta,
15aby volala na tých, ktorí idú pomimo cestou, ktorí idú priamo svojimi stezkami, a hovorí:
16Kto je hlúpy, nech sa uchýli sem! A tomu, kto je bez rozumu, hovorí:
17Ukradnutá voda je sladká a pokútny chlieb je chutný.
18A hlupák nevie, že sú tam mŕtvi a v hlbinách pekla tí, ktorých pozvala.
1Múdrosť si postavila dom, vytesala svojich sedem stĺpov.
2Pobila svoj dobytok, namiešala svoje víno, prestrela si svoj stôl,
3rozoslala svoje slúžky a volá zo samého vrchu mestskej výšiny:
4Kto je neskúsený, nech pristúpi sem! Komu chýba rozum, tomu hovorí:
5Poďte, jedzte z môjho jedla a pite z vína, čo som namiešala!
6Opusťte pochabosť a budete žiť, nastúpte cestu rozumnosti.
7Kto dohovára posmievačovi, odnáša si hanbu, kto karhá bezbožného, potupu.
8Nekarhaj posmievača, aby ťa neznenávidel; pokarhaj múdreho, bude ťa milovať.
9Daj múdremu, bude múdrejší, pouč spravodlivého a zveľadí znalosti.
10Počiatok múdrosti je bázeň pred Hospodinom, poznať Najsvätejšieho je rozumnosť.
11Lebo mojím pôsobením rozmnožia sa tvoje dni a predĺžia sa roky tvojho života.
12Ak si múdry, sám sebe si múdry, ak si však posmievačom, sám ponesieš následky.
13Bláznovstvo je ako neviazaná žena, zvádza a nepozná hanbu.
14Vysedáva vo dverách svojho domu na stoličke na mestskej výšine,
15aby zvala tých, čo idú cestou, ktorí idú priamo svojimi chodníkmi:
16Kto je prostý, nech pristúpi sem. Komu chýba rozum, tomu hovorí:
17Kradnutá voda je sladká a pokútny chlieb je príjemný.
18A nepozná, že sú tam tiene, a jej hostia sú v hlbinách záhrobia.
1Múdrosť si postavila dom; na siedmich stĺpoch spočíva.
2Pozabíjala svoj dobytok, namiešala víno a prestrela svoj stôl.
3Vyslala svoje služobnice zvestovať z najvyššej mestskej výšiny:
4"Ten, kto je pochabý, nech uchýli sa sem, (a) komu chýba rozum, toho poučím.
5Poďte (a) jedzte z môjho pokrmu a pite z vína, čo som namiešala!
6Opusťte pochabosť a budete žiť, Budete kráčať cestou rozvážnosti.
7Kto dohovára posmievačovi, sám upadáva do hanby a kto karhá bezbožného, (utržuje) potupu.
8Nekarhaj posmievača, aby v ňom neskrsla voči tebe nenávisť, pokarhaj múdreho a bude ťa mať rád.
9Daj (poučenie) múdremu a bude ešte múdrejší, poučuj bezúhonného a pribudne mu ponaučenia.
10Počiatok múdrosti je bázeň pred Pánom a poznať Najsvätejšieho je rozumnosť.
11Bo skrze mňa sa rozmnožia tvoje dni a pridá sa ti k rokom života.
12Ak si skúsený, sám pre seba si skúsený, ak si posmievač, len ty sám budeš znášať trest."
13Pochabou ženou vášeň lomcuje a vyzná sa len v zvádzaní.
14Vysedá predo dvermi svojho príbytku na stolci v meste vysoko,
15by pozývala vôkolidúcich, čo mieria priamo, kam im treba ísť.
16"Kto je hlúpy, nech zabočí sem!" A tomu, kto je bez rozumu, hovorí:
17"Ukradnutá voda je sladšia a pokútny chlieb je chutnejší!"
18Ale nevie, že sú tam tiene (a že) jej pozvaní sú v priepadlisku podsvetia.
1Múdrosť si postavila dom, sedem stĺpov vytesala.
2Pozabíjala dobytok, namiešala víno aj stôl prestrela.
3Vyslala svoje slúžky a z najvyššieho bodu mesta volá:
4Kto je prostoduchý, nech zabočí sem! Nerozumným hovorí:
5Poďte, jedzte z môjho jedla a pite z vína, čo som namiešala!
6Zanechajte prostoduchosť a budete žiť, kráčajte po ceste rozumnosti.
7Kto dohovára posmeškárovi, utŕži hanbu, kto karhá hriešnika, potupu.
8Nekarhaj posmeškára, aby ťa neznenávidel, pokarhaj múdreho a bude ťa mať rád.
9Poraď múdremu a bude ešte múdrejší, pouč spravodlivého a rozšíri si poznanie.
10Začiatkom múdrosti je bázeň pred Hospodinom, v poznaní Najsvätejšieho spočíva rozumnosť.
11Veď vďaka mne sa rozmnožia tvoje dni a pridajú sa ti roky života.
12Ak si múdry, sám pre seba si múdry, ak si však posmešník, sám sa budeš zodpovedať.
13Pani Hlúposť je nepokojná, neviazaná, ničomu nerozumie.
14Vysedáva pri dverách svojho domu na najvyššom bode mesta,
15aby pozvala okoloidúcich, čo kráčajú priamo svojimi cestami.
16Kto je prostoduchý, nech zabočí sem! Nerozumným hovorí:
17Ukradnutá voda je sladká, jedlo požívané v skrytosti je chutné.
18Lenže nevie, že sú tam tiene mŕtvych a že jej hostia sú v hlbinách podsvetia.
1Moudrost si vystavěla dům,sedm tesaných sloupů vztyčila.
2Dobytče porazila, víno nalila,už také prostřela svůj stůl.
3Děvečky vyslalaa volá na městských výšinách:
4„Kdo je zmatený, ať přijde ke mně!“Ty, kterým chybí rozum, vyzývá:
5„Pojďte a jezte na mých hodech,popijte víno, jež jsem nalila.
6Opusťte hloupost a konečně žijte,cestou rozumnosti se vydejte!“
7Kdo poučuje drzouna, říká si o urážku,kdo kárá darebáka, přijde k úrazu.
8Nekárej drzouna – jen by tě nenáviděl;pokárej moudrého – bude tě milovat.
9Poděl se s moudrým a ještě zmoudří,pouč spravedlivého a bude znalejší.
10Klíčem k moudrosti je úcta k Hospodinu,v poznání Svatého je rozumnost.
11Takto se tvé dny rozmnoží,léta života ti přibudou.
12Jsi-li moudrý, moudrost vyplatí se ti,jsi-li drzoun, sám na to doplatíš.
13Paní Tupost dělá veliký povyk,je hloupost sama, neví vůbec nic.
14U dveří svého domu vysedává,na křesle na městských výšinách.
15Pokřikuje na ty, kdo po cestě jdou,kdo po svých stezkách přímě kráčejí:
16„Kdo je zmatený, ať přijde ke mně!“Všechny nerozumné vyzývá:
17„Kradená voda je tak sladká,zakázaný pokrm tolik příjemný!“
18Netuší hňup, že podsvětí jej čeká:v pekelné jámě jsou ti, jež pozvala!
1Moudrost si vystavěla dům, vytesala sedm sloupů.
2Porazila dobytče, smísila víno a prostřela svůj stůl.
3Vyslala své dívky, volá na vrcholu městských výšin:
4„Kdo je prostoduchý, ať se sem uchýlí!“ Toho, kdo nemá rozum, zve:
5„Pojďte, jezte můj chléb a pijte víno, které jsem smísila,
6nechte prostoduchosti a budete živi, kráčejte cestou rozumnosti!“
7Kdo napomíná posměvače, dojde pohany, kdo domlouvá svévolníku, poskvrní se!
8Nedomlouvej posměvači, aby tě nezačal nenávidět. Domlouvej moudrému a bude tě milovat.
9Moudrému dej a bude ještě moudřejší, pouč spravedlivého a přibude mu znalostí.
10Začátek moudrosti je bázeň před Hospodinem a poznat Svatého je rozumnost.
11Neboť skrze mne se rozhojní tvé dny, přibude ti let života.
12Jsi-li moudrý, k svému prospěchu jsi moudrý, jsi-li posměvač, sám na to doplatíš.
13Paní Hloupost je halasná, prostoduchá, vůbec nic nezná.
14Sedá u vchodu do svého domu, na křesle na městských výšinách,
15a volá na mimojdoucí, kteří jdou po přímých stezkách:
16„Kdo je prostoduchý, ať odbočí sem!“ Toho, kdo nemá rozum, zve:
17„Kradená voda je sladká a pokoutný chléb blaží.“
18Ale on neví, že je tam říše stínů a že v hlubinách podsvětí jsou ti, jež pozvala.
1ḥāḵəmōwṯ bānəṯāh ḇêṯāh; ḥāṣəḇāh ‘ammūḏehā šiḇ‘āh.
2ṭāḇəḥāh ṭiḇḥāh māsəḵāh yênāh; ’ap̄, ‘ārəḵāh šulḥānāh.
3šāləḥāh na‘ărōṯehā ṯiqrā; ‘al- gappê, mərōmê qāreṯ.
4mî- p̄eṯî yāsur hênnāh; ḥăsar- lêḇ, ’āmərāh lōw.
5ləḵū laḥămū ḇəlaḥămî; ūšəṯū, bəyayin māsāḵətî.
6‘izḇū p̄əṯāyim wiḥyū; wə’išrū, bəḏereḵ bînāh.
7yōsêr lêṣ, lōqêaḥ lōw qālōwn; ūmōwḵîaḥ lərāšā‘ mūmōw.
8’al- tōwḵaḥ lêṣ pen- yiśnā’ekā; hōwḵaḥ ləḥāḵām, wəye’ĕhāḇekā.
9tên ləḥāḵām wəyeḥkam- ‘ōwḏ; hōwḏa‘ ləṣaddîq, wəyōwsep̄ leqaḥ. p̄
10təḥillaṯ ḥāḵmāh yir’aṯ Yahweh; wəḏa‘aṯ qəḏōšîm bînāh.
11kî- ḇî yirbū yāmeḵā; wəyōwsîp̄ū ləḵā, šənōwṯ ḥayyîm.
12’im- ḥāḵamtā ḥāḵamtā lāḵ; wəlaṣtā, ləḇaddəḵā ṯiśśā.
13’êšeṯ kəsîlūṯ hōmîyāh; pəṯayyūṯ, ūḇal- yāḏə‘āh māh.
14wəyāšəḇāh ləp̄eṯaḥ bêṯāh; ‘al- kissê, mərōmê qāreṯ.
15liqrō lə‘ōḇərê- ḏāreḵ; hamyaššərîm, ’ōrəḥōwṯām.
16mî- p̄eṯî yāsur hênnāh; waḥăsar- lêḇ, wə’āmərāh lōw.
17mayim- gənūḇîm yimtāqū; wəleḥem səṯārîm yin‘ām.
18wəlō- yāḏa‘ kî- rəp̄ā’îm šām; bə‘imqê šə’ōwl qəru’ehā. p̄