1Lepší je chudobný, ktorý chodí vo svojej prostote a nevine, ako ten, kto je prevrátených rtov a je blázon. 2Ani vtedy, keď je duša bez známosti, nie je dobre, a ten, kto náhli nohami, hreší. 3Bláznovstvo človeka prevracia jeho cestu, a jeho srdce sa hnevá na Hospodina. 4Majetok pridáva mnoho priateľov; ale chudobný býva odlúčený aj od svojho priateľa. 5Falošný svedok nebude bez trestu, a ten, kto hovorí všelijakú lož, neujde. 6Mnohí sa lichotne koria kniežaťu, a každý je priateľom človekovi, ktorý dáva dary. 7Všetci bratia chudobného nenávidia ho, a pravdaže vzdialia sa jeho priatelia od neho; ženie sa za slovami útechy, no, tých niet. 8Rozumu nadobúda, kto miluje svoju dušu; kto ostríha umnosť, robí to nato, aby našiel dobré. 9Falošný svedok nebude bez trestu, a ten, kto hovorí lži, zahynie. 10Nesvedčí bláznovi rozkoš, a pravdaže nesvedčí sa, aby sluha panoval nad kniežatami. 11Rozum človeka zdŕža jeho hnev, a je mu na ozdobu prejsť ponad previnenie. 12Hnev kráľov je ako revanie mladého ľva; ale jeho láskavosť ako rosa na bylinu. 13Bláznivý syn je zkazou svojmu otcovi, a neprestajným kvapkaním so strechy zvady ženy. 14Dom a majetok sú dedičstvom po otcoch, ale od Hospodina rozumná žena. 15Lenivosť ponoruje v hlboký spánok, a nedbalá duša bude lačnieť.

1Lepší je chudobný, ktorý chodí vo svojej bezúhonnosti, ako človek pokrivených úst, ktorý je blázon. 2Snaha bez poznania nie je dobrá, kto beží prenáhlene, zmýli si cestu. 3Človeka vlastné bláznovstvo zvedie na scestie, ale jeho srdce sa hnevá na Hospodina. 4Bohatstvo rozmnožuje počet priateľov, ale chudobného opúšťa jeho priateľ. 5Falošný svedok neostane bez trestu, a ten, kto dýcha lžou, sa nezachráni. 6Mnohí sa líškajú vznešenému, a každý je priateľom tomu, kto rozdáva dary. 7Chudobného nenávidia všetci jeho bratia, tým viac sa ho stránia priatelia. Ženie sa za nimi slovami, ale niet ich. 8Kto získava um, miluje svoj život, kto zachováva rozumnosť, dobre sa mu povedie. 9Falošný svedok neostane bez trestu, a ten, kto dýcha lžou, zahynie. 10Nestačí bláznovi blahobyt, ani otrokovi, aby panoval nad kniežatmi. 11Chápavosť robí človeka zhovievavým a je mu cťou prehliadnuť hriech. 12Ako revanie levíčaťa je hnev kráľov, ale jeho láskavosť je ako rosa na rastline. 13Bláznivý syn je na skazu svojmu otcovi a škriepky ženy sú sťa neprestajné kvapkanie cez strechu. 14Dom i majetok dedia sa po otcoch, ale rozumná žena je od Hospodina. 15Lenivosť ponára do tvrdého spánku a nedbalý človek bude hladovať.

1Lepší je bedár, ktorý chodí vo svojej bezúhonnosti, ako boháč, ktorý (neopúšťa) svoje krivolaké chodníky. 2Ani nedostatok rozumného nazerania nie je dobrý, (kto však) naťahuje nohy, potkne sa. 3Človeku prevracia cesty (vlastné) bláznovstvo, a jeho srdce sa hnevá na Pána. 4Bohatstvo získava (čoraz) viac priateľov, chudák však stratí (aj) svojho priateľa. 5Falošný svedok neostane bez trestu a neutečie (ten, kto) vypúšťa (z úst kadejakú) lož. 6Mnohí sa koria urodzenému (človekovi) a štedrému sú všetci veľmi oddaní. 7Bedár je všetkým svojim bratom odporný, o čo viac sa jeho priatelia vzdialia od neho! Ženie sa za slovami, čo nič neznačia, kto ... 8Kto rozvíja (svoj) um, má svoju dušu rád, kto zachováva rozumnosť, dobre sa mu povodí. 9Falošný svedok neostane bez trestu a zahynie, kto vypúšťa (z úst kadejakú) lož. 10Nesvedčí kratochvíľa bláznovi, pravdaže (ani to), aby sluha nad kniežatami panoval. 11Rozumnosť krotí v človekovi jeho hnev a je mu na česť, že sa vie povzniesť nad previnením. 12Revaniu levíčaťa (sa podobá) kráľov hnev, lež jeho blahosklonnosť je (zas ako) rosa na byli. 13Bláznivý syn je na nešťastie svojmu otcovi a škriepna žena je sťa neprestajný cícerok. 14I dom, i majetok sa dedia po predkoch, rozumná žena je však od Pána. 15Lenivosť pohružuje v spánok hlboký a ťarbák bude hladovať.

1Lepší je chudobný kráčajúci v bezúhonnosti, než človek s falošnými perami, ktorý je blázon. 2Nikto nie je dobrý bez poznania, kto sa náhli, dopúšťa sa hriechu. 3Bláznovstvom si človek podvracia cestu, jeho srdce sa hnevá na Hospodina. 4Bohatstvo získava veľa priateľov, biedny však príde o svojho priateľa. 5Falošného svedka neminie trest a ten, čo rozširuje lži, neutečie. 6Mnohí pochlebujú urodzenému človeku a každý je priateľom toho, kto je štedrý. 7Bedára nenávidia všetci jeho bratia, o čo skôr sa vzdialia od neho priatelia! Aj keď za nimi volá, niet ich. 8Kto získava poznanie, má rád seba, kto koná rozumne, bude sa mu dobre vodiť. 9Falošného svedka trest neminie, ten, čo rozširuje lži, zahynie. 10Nie je vhodné, aby blázon žil v blahobyte, a už vôbec nie, aby otrok panoval nad kniežatami. 11Rozumnosť robí človeka zhovievavým, je mu cťou povzniesť sa nad previnením. 12Kráľov hnev je ako rev mladého leva, no ako rosa na tráve je jeho priazeň. 13Bláznivý syn je nešťastím pre otca a škriepky ženy sú ako ustavičné kvapkanie vody. 14Dom i majetok je dedičstvom po otcoch, rozumná žena však pochádza od Hospodina. 15Lenivosť pohružuje do hlbokého spánku, ten, čo zaháľa, bude hladovať.

1Lepší chudý poctivecnež prolhaný pitomec. 2Nadšení bez poznání nestačí,zbrklý se dopouští mnoha chyb. 3Člověk padá pro vlastní hloupost,v srdci má ale na Hospodina zlost. 4Boháč má přátel habaděj,chuďas je opuštěn bez přátel. 5Křivopřísežník trestu neujde,neunikne, kdo šíří lež. 6Štědrého člověka si mnozí předcházejí,s tím, kdo rozdává, se každý přátelí. 7Chuďase nesnáší ani jeho bratři –tím spíše se mu vyhnou přátelé!Snaží se najít slova, ale zbytečně. 8Kdo se má rád, snaží se získat rozum,kdo rozvahy se drží, štěstí dosáhne. 9Křivopřísežník neujde trestu,kdo šíří klam, ten zahyne. 10Tupci nesluší žádný přepych,tím méně otroku vláda nad pány. 11Prozíravost brání člověku se hněvat,promíjet vinu je jeho ozdoba. 12Králova zlost – to je lví řev,jeho přízeň – rosa na trávě. 13Tupý syn je neštěstím svého otce,hašteřivá žena pak crčení bez konce! 14Dům a majetek bývá po rodičích,rozumnou ženu však dává Hospodin. 15Lenost ukolébá člověka k spánku;kdo je váhavý, zůstane o hladu.

1Lepší je chudák žijící bezúhonně než falešník a k tomu hlupák. 2Bez poznání nemůže být nikdo dobrý, kdo je zbrklý, hřeší. 3Pošetilostí si člověk podvrací cestu, ale jeho srdce má zlost na Hospodina. 4Majetek zjednává víc a víc přátel, nuzáka se i přítel zřekne. 5Křivý svědek nezůstane bez trestu, neunikne ten, kdo šíří lži. 6Urozenému pochlebují mnozí, se štědrým mužem se přátelí kdekdo. 7Chudáka nenávidí všichni jeho bratři, tím spíš se mu vzdalují jeho přátelé. Kdo se honí za slovy, nemá z toho nic. 8Kdo získal rozum, má rád svůj život, kdo dbá na rozumnost, najde dobro. 9Křivý svědek nezůstane bez trestu, zahyne ten, kdo šíří lži. 10Nepřísluší blahobyt hlupákovi, natož otroku vláda nad knížaty. 11Prozíravost činí člověka shovívavým, promíjet přestupky je jeho ozdobou. 12Jak řev mladého lva je králova zlost, jak rosa na bylinu jeho přízeň. 13Neštěstím pro otce je syn hlupák; svárlivá žena jak neustálé zatékání vody. 14Dům a majetek lze zdědit po otcích, ale prozíravá žena je od Hospodina. 15Lenost uvede do mrákot; zahálčivá duše bude hladovět.

1ṭōwḇ- rāš hōwlêḵ bəṯummōw; mê‘iqqêš p̄āṯāw, wəhū ḵəsîl. 2gam bəlō- ḏa‘aṯ nep̄eš lō- ṭōwḇ; wə’āṣ bəraḡlayim ḥōwṭê. 3’iwweleṯ ’āḏām təsallêp̄ darkōw; wə‘al- Yahweh yiz‘ap̄ libbōw. 4hōwn, yōsîp̄ rê‘îm rabbîm; wəḏāl, mêrê‘hū yippārêḏ. 5‘êḏ qārîm lō yinnāqeh; wəyāp̄îaḥ kəzāḇîm, lō yimmālêṭ. 6rabbîm yəḥallū p̄ənê- nāḏîḇ; wəḵāl hārêa‘, lə’îš mattān. 7kāl ’ăḥê- rāš śənê’uhū, ’ap̄ kî mərê‘êhū rāḥăqū mimmennū; məraddêp̄ ’ămārîm [lō- ḵ] (lōw- hêmmāh. q) 8qōneh- lêḇ ’ōhêḇ nap̄šōw; šōmêr təḇūnāh, limṣō- ṭōwḇ. 9‘êḏ qārîm lō yinnāqeh; wəyāp̄îaḥ kəzāḇîm yōḇêḏ. p̄ 10lō- nāweh liḵsîl ta‘ănūḡ; ’ap̄, kî- lə‘eḇeḏ məšōl bəśārîm. 11śêḵel ’āḏām he’ĕrîḵ ’appōw; wəṯip̄’artōw, ‘ăḇōr ‘al- pāša‘. 12naham kakkəp̄îr za‘ap̄ meleḵ; ūḵəṭal ‘al- ‘êśeḇ rəṣōwnōw. 13hawwōṯ lə’āḇîw bên kəsîl; wəḏelep̄ ṭōrêḏ, miḏyənê ’iššāh. 14bayiṯ wāhōwn naḥălaṯ ’āḇōwṯ; Yahweh ’iššāh maśkāleṯ. 15‘aṣlāh tappîl tardêmāh; wənep̄eš rəmîyāh ṯir‘āḇ.