Príslovia, 1. kapitola
Pr 1,1
Príslovia Šalamúna, syna Dávidovho, izraelského kráľa,
Príslovia izraelského kráľa Šalamúna,
Príslovia Šalamúna syna Dávidovho, kráľa izraelského.
Príslovia Šalamúna, Dávidovho syna, izraelského kráľa,
Přísloví Šalomouna, syna Davidova,krále nad Izraelem,
Přísloví Šalomouna, syna Davidova, krále Izraele,
Pr 1,2
poznať múdrosť a kázeň, porozumieť slovám rozumnosti,
aby sa človek naučil múdrosti a kázni a porozumel rozvážnym rečiam,
(Hodia sa) na poznanie múdrosti a náuky, (uschopňujú) porozumieť reči rozumné,
ako spoznať múdrosť a správnu výchovu, ako pochopiť rozumné výroky,
k nabytí moudrosti a k poučení,jak rozumět hlubokým výrokům,
jak poznat moudrost a kázeň, jak pochopit výroky rozumnosti,
Pr 1,3
dosiahnuť kázne rozumu, spravedlivosti, súdu a priamosti,
aby dosiahol poučenie o múdrom konaní, spravodlivosti, práve a statočnosti;
(Pomáhajú) dosiahnuť cvik, chápavosť, spravodlivosť, právo a statočnosť,
ako si zabezpečiť vynikajúce vzdelanie, spravodlivosť, právo a statočnosť,
jak si osvojit, co učí rozum,spravedlnost, právo a poctivost,
jak si prozíravě osvojit kázeň, spravedlnost, právo a přímost,
lāqaḥaṯ mūsar haśkêl; ṣeḏeq ūmišpāṭ, ūmêšārîm.
Pr 1,4
dať prostým opatrnosť, mládencovi známosť a dômyselnosť.
aby dali neskúsenému rozumnosť a mládeži poznanie a rozvahu.
dávajú neskúseným rozvážnosť, mladíkom um a dômysel.
aby neskúsení ľudia získali rozvážnosť a mladík poznanie a obozretnosť.
jak předat prostoduchým chytrost,mládeži prozíravost a vědění.
aby prostoduší byli obdařeni chytrostí, mladík poznáním a důvtipem.
lāṯêṯ lip̄ṯāyim ‘ārəmāh; ləna‘ar, da‘aṯ ūməzimmāh.
Pr 1,5
Nech čuje múdry a priberie naučenia, a rozumný tak nadobudne schopnosti spravovať.
Ak múdry poslúcha, rozmnoží si vedomosti, rozumný získa umenie dať sa viesť,
Obohacujú vedomosti, (keď ich) múdry počuje, a rozumný si nadobúda zručnosť
Nech múdry počúva a obohatí sa o vedomosti, nech rozumný opäť získa skúsenosť,
Moudrý ať poslouchá a rozmnoží svou znalost,rozumný ať dá si poradit,
Bude-li naslouchat moudrý, přibude mu znalostí, a rozumný získá schopnost
yišma‘ ḥāḵām wəyōwsep̄ leqaḥ; wənāḇōwn, taḥbulōwṯ yiqneh.
Pr 1,6
Sú to veci na porozumenie prísloviu a podobenstvu, slovám múdrych a ich záhadným rečiam hlbokým.
chápať príslovia a podobenstvá, slová mudrcov a ich inotaje.
v chápaní príslovia a dôvtipného výroku, slov mudrcov a tiež ich hádaniek.
aby pochopil príslovia a prirovnania, slová mudrcov a ich záhady.
jak porozumět úslovím a jinotajům,rčením mudrců a jejich hádankám.
porozumět přísloví a jinotaji, slovům mudrců i jejich hádankám.
ləhāḇîn māšāl ūməlîṣāh; diḇrê ḥăḵāmîm, wəḥîḏōṯām.
Pr 1,7
Bázeň Hospodinova je počiatkom známosti; múdrosťou a kázňou pohŕdajú blázni.
Bázeň pred Hospodinom je počiatkom poznania; blázni pohŕdajú múdrosťou a kázňou.
Základom poznania je bázeň pred Pánom, (len) blázni pohŕdajú múdrosťou a nácvikom.
Bázeň pred Hospodinom je začiatkom poznania, múdrosťou a výchovou len blázni pohŕdajú.
Klíčem k poznání je úcta k Hospodinu;moudrostí a poučením jen hlupák pohrdá.
Počátek poznání je bázeň před Hospodinem, moudrostí a kázní pohrdají pošetilci.
yir’aṯ Yahweh rêšîṯ dā‘aṯ; ḥāḵmāh ūmūsār, ’ĕwîlîm bāzū. p̄
Pr 1,8
Poslúchaj, môj synu, kázeň svojho otca a neopusti naučenia svojej matky.
Počúvaj, syn môj, napomínanie svojho otca a nezavrhuj poúčanie svojej matky,
Počúvaj, syn môj; napomínanie svojho otca a neopúšťaj naučenie svojej matere,
Syn môj, počúvaj otcovo napomenutie a nepodceňuj matkino poučenie,
Poslouchej, synu můj, otcovo poučení,od matčiných pokynů se nevzdaluj.
Můj synu, poslouchej otcovo kárání a matčiným poučováním neopovrhuj.
Pr 1,9
Lebo to bude ľúbezným vencom tvojej hlave a ozdobnou reťazou tvojmu hrdlu.
lebo sú ľúbezným vencom na tvojej hlave a šperkom na tvojom hrdle.
bo krášlia tvoju hlavu vencom ľúbezným a tvoju šiju (zlatým) náhrdelníkom.
lebo oni sú pôvabným vencom na tvojej hlave a náhrdelníkom na tvojom krku.
Půvabným věncem na tvé hlavě budou,náhrdelníkem budou na hrdle tvém.
Budou ti půvabným věncem na hlavě a náhrdelníkem na tvém hrdle.
kî liwyaṯ ḥên hêm lərōšeḵā; wa‘ănāqîm, ləḡargərōṯeḵā.
Pr 1,10
Môj synu, keby ťa nahovárali hriešnici, neprivoľ!
Syn môj, ak ťa zvádzajú hriešnici, neprivoľuj!
Keby ťa, syn môj, navádzali hriešnici, neprivoľ!
Syn môj, keby ťa hriešnici navádzali na zlé, neprivoľ.
Nenech se zlákat, synu,když hříšníci tě mámí:
Můj synu, kdyby tě lákali hříšníci, nepřivoluj!
bənî ’im- yəp̄attūḵā ḥaṭṭā’îm, ’al- tōḇê.
Pr 1,11
Keby ti riekli: Nože poď s nami; nastrojíme krvi úklady; skryjeme sa proti nevinnému bez príčiny;
Ak povedia: Poď s nami chystať krvavé úklady, zákerne striehnuť na nevinného bez príčiny,
Keby vraveli: "Poď s nami striehnuť na bezúhonného (človeka), klásť nevinnému pre nič za nič tajné nástrahy;
Keby vraveli: Poď s nami, striehnime a prelejme krv a bez príčiny strojme úklady nevinnému.
„Pojď s námi, budem ze zálohy vraždit,někoho nevinného jen tak přepadnem,
Kdyby tě přemlouvali: „Pojď s námi, vražedné úklady nastrojíme, počíháme si na nevinného bez důvodu,
’im- yōmərū ləḵāh ’ittānū ne’erḇāh ləḏām; niṣpənāh lənāqî ḥinnām.
Pr 1,12
pohltíme ich živých ako peklo a bezúhonných ako tých, ktorí sostupujú do jamy;
pohltíme ich zaživa a zdravých ako záhrobie, ako tých, čo zostupujú do hrobu;
Pohlťme ich sťa ríša mŕtvych, zaživa a do chĺpka, jak tých, čo zostupujú do hrobu.
Zhltnime ľudí zaživa ako podsvetie, úplne celých, ako keď zostupujú do hrobu.
jako hrob zaživa je spolknem,vcelku, jako když padnou do jámy.
pohltíme je, jako podsvětí pohlcuje živé, bezúhonní budou jako ti, kdo sestupují do jámy,
niḇlā‘êm kiš’ōwl ḥayyîm; ūṯəmîmîm, kəyōwrḏê ḇōwr.
Pr 1,13
najdeme rôzny majetok drahocenný; naplníme svoje domy korisťou.
nájdeme rozličné drahocennosti, naplníme si domy korisťou;
Získame všelijaký cenný majetok, naplníme si domy korisťou.
Získame tak všetok cenný majetok; naplníme si domy korisťou.
Všemožné cennosti si snadno pořídíme,domy si naplníme kořistí.
přijdeme si na rozličný drahocenný majetek a domy kořistí si naplníme,
Pr 1,14
Vrhni svoj los medzi nami; všetci budeme mať jeden mešec.
hoď si svoj lós medzi nami, všetci budeme mať jeden mešec;
Hodíš si s nami kocku vospolok, my všetci budeme mať mešec spoločný."
Spoj svoj osud s naším a všetci budeme mať jeden mešec.
Na naši kartu vsaď svůj osud,společný měšec budem všichni mít!“
spoj svůj úděl s námi, budeme mít všichni jeden měšec“ –
gōwrāləḵā tappîl bəṯōwḵênū; kîs ’eḥāḏ, yihyeh ləḵullānū.
Pr 1,15
Môj synu, nechoď na cestu s nimi; zdrž svoju nohu od ich chodníka!
syn môj, nevydaj sa s nimi na cestu, zdrž svoje nohy od ich chodníkov!
Nekráčaj s nimi, syn môj, po ceste, zdrž svoju nohu od ich chodníka!
Syn môj, nekráčaj s nimi po ceste, zadrž nohu od ich chodníka.
Na cestu s nimi nepouštěj se, synu,nevydávej se v jejich šlépějích –
můj synu, nechoď s nimi jejich cestou, zdržuj svou nohu od jejich stezky,
bənî, ’al- têlêḵ bəḏereḵ ’ittām; məna‘ raḡləḵā, minnəṯîḇāṯām.
Pr 1,16
Pretože ich nohy bežia ku zlému, a ponáhľajú sa vyliať krv.
Lebo ich nohy bežia ku zlému a ponáhľajú sa prelievať krv.
Lebo ich nohy bežia za zlým a ponáhľajú sa prelievať krv.
Veď ich nohy utekajú za zlom a ponáhľajú sa prelievať krv.
jejich nohy běží k neštěstí,k prolití krve spěchají!
neboť jejich nohy běží za zlem, pospíchají prolévat krev.
kî raḡlêhem lāra‘ yārūṣū; wîmahărū, lišpāḵ- dām.
Pr 1,17
Lebo veď nadarmo sa rozprestiera sieť pred očami ktoréhokoľvek okrýdlenca.
Veď nadarmo sa rozprestiera sieť, ak ju všetci okrídlenci vidia.
Veď darmo rozťahovať sieť pred zrakmi okrídlencov!
— Nadarmo sa rozťahuje sieť, keď to vtáky vidia. —
Líčit síť před očima ptákůje jistě zcela zbytečné.
Je zbytečné sypat pod síť, když to každý okřídlenec vidí.
Pr 1,18
Ale oni úkladia svojej vlastnej krvi; skrývajú sa proti svojim dušiam.
Oni na vlastnú krv striehnu, nastavujú osídla proti vlastnému životu.
Títo však svojej vlastnej krvi kladú nástrahy, sami si nastavujú kosílku.
Oni však striehnu na vlastnú krv a proti sebe stroja úklady.
Tihle však na sebe smrtelnou léčku strojí,na vlastní duši číhají.
Oni však strojí ty vražedné úklady proti sobě, číhají na vlastní duši.
wəhêm ləḏāmām ye’ĕrōḇū; yiṣpənū, lənap̄šōṯām.
Pr 1,19
Také sú cesty každého, kto dychtí po zisku; zisk odníma dušu svojho pána.
Tak sa vodí každému, kto baží po zisku; to berie život tomu, kto ho má.
Takáto sudba (stíha) každého, kto baží po zisku; (chamtivosť ho pripravuje o život
Také sú chodníky každého, kto baží po zisku: príde o život.
Tak skončí každý, kdo hledá mrzký zisk –o vlastní duši ho to připraví.
Takové jsou stezky všech, kdo za ziskem se honí; ten stojí své pány život.
Pr 1,20
Múdrosť volá hlasne vonku; vydáva svoj hlas na uliciach.
Múdrosť kričí na ulici, na námestiach vydáva svoj hlas.
Múdrosť sa prihovára na ulici hlasito, na priestranstvách miest vydáva svoj hlas,
Múdrosť na ulici kričí, hlasne volá na námestiach,
Moudrost venku na ulicích volá,na náměstích svůj hlas pozvedá,
Moudrost pronikavě volá na ulici, na náměstích vydává svůj hlas.
ḥāḵəmōwṯ baḥūṣ tārōnnāh; bārəḥōḇōwṯ, tittên qōwlāh.
Pr 1,21
Volá na hlavných miestach najrušnejších, pri vchodoch do brán, v meste hovorí svoje reči:
Na vrchu hradieb volá, pri vchodoch do mestských brán vraví svoje reči:
na samom vrchu hradieb zaznieva jej volanie, pri vrátach brán v meste svoje reči prednáša:
na baštách znie jej volanie a v mestských bránach prednáša reči:
na rušných nárožích hlasitě vykřikuje,v průchodu městské brány proslov má:
Volá na nároží plném hluku, pronáší své výroky u vchodů do městských bran:
bərōš hōmîyōwṯ, tiqrā bəp̄iṯḥê šə‘ārîm bā‘îr, ’ămārehā ṯōmêr.
Pr 1,22
Až dokedy, hlúpi, budete milovať hlúposť, a posmievači dokedy budú obľubovať posmech a blázni nenávidieť známosť?
Vy neskúsení, dokedy chcete milovať prostotu? Dokedy budú posmievači túžiť po posmechu a blázni nenávidieť poznanie?
"Dokedy, nerozumní, budete mať radi nerozum a (dokedyže), posmievači, budete sa z chuti posmievať a, blázni, nenávidieť poznanie?!
Vy neskúsení, dokedy budete mať radi prostoduchosť, a dokedy sa budú posmešníci schuti vysmievať a blázni nenávidieť poznanie?
„Kdy omezenců láska k malosti už skončí,kdy drzounů záliba v drzosti,kdy tupců nenávist ke všemu vědění?
„Dokdy budete, vy prostoduší, milovat prostoduchost, dokdy posměvači budou mít zálibu v posmívání, hlupáci poznání nenávidět?
‘aḏ- māṯay pəṯāyim tə’êhăḇū p̄eṯî wəlêṣîm, lāṣōwn ḥāməḏū lāhem; ūḵəsîlîm, yiśnə’ū- ḏā‘aṯ.
Pr 1,23
Obráťte sa k môjmu karhaniu! Hľa, vydám vám zo seba svojho ducha a oznámim vám svoje slová!
Obráťte sa k môjmu karhaniu! Vylejem na vás svojho ducha, dám vám poznať svoje slová.
Pripusťte si k srdcu moje napomínanie! Ja vylejem na vás svojho ducha, oznámim vám svoje zásady!
Venujte pozornosť mojim výčitkám! Hľa, vylejem na vás svojho ducha, oznámim vám svoje slová.
Obraťte se, když vás napomínám,hle, svého ducha na vás vylít chci,právě vám chci svá slova oznámit!
Obraťte se, když vám domlouvám. Hle, nechám na vás proudit svého ducha, uvedu vám ve známost svá slova:
tāšūḇū, ləṯōwḵaḥtî hinnêh ’abbî‘āh lāḵem rūḥî; ’ōwḏî‘āh ḏəḇāray ’eṯḵem.
Pr 1,24
No, preto, že som volala, a odopierali ste; vystierala som svoju ruku, a nebolo nikoho, kto by bol pozoroval ušima;
Pretože ste sa zdráhali, keď som volala, nik si nevšimol, keď som vystierala ruku;
pretože som vás volala, a vzpierali ste sa, rukou som (na vás) kývala a nik si nevšímal,
Pretože som vás volala, a vy ste sa vzpierali, vystrela som ruku, no nikto si to nevšímal,
Dosud jsem volala, však nechtěli jste slyšet,ruku jsem nabízela, nikdo však nevnímal,
Protože jsem volala, a vy jste odmítali, ruce jsem vztahovala, a nikdo na to nedbal,
ya‘an qārāṯî wattəmā’ênū; nāṭîṯî yāḏî, wə’ên maqšîḇ.
Pr 1,25
ale ste pustili naprázdno každú moju radu a môjho karhania ste nechceli,
nedbali ste na moju radu a na moje karhanie ste nič nedali,
a (pretože) ste odbíjali každú moju radu a nepripúšťali ste moje karhanie,
odmietli ste každú moju radu a moje výčitky ste odmietli,
všechny mé rady zavrhli jste,mými domluvami se nikdo neřídil.
každé mé radě jste se vyhýbali, nedali jste na mé domlouvání,
wattip̄rə‘ū ḵāl ‘ăṣāṯî; wəṯōwḵaḥtî, lō ’ăḇîṯem.
Pr 1,26
preto sa i ja budem smiať vo vašom nešťastí; budem sa posmievať, keď prijde to, čoho sa strachujete;
ja sa tiež budem smiať z vášho nešťastia, posmievať sa budem, keď vás zachváti hrôza,
ja tiež sa budem zo záhuby vašej smiať, posmievať sa budem, keď vás úľak prikvačí,
aj ja sa budem z vašej záhuby smiať a posmievať sa, keď na vás doľahne strach,
Vašemu neštěstí já nyní zasměji sei hrůze, jež vás přepadne. Bavit se budu,
i já se budu smát, až budete v bídě, budu se vysmívat, až na vás přijde strach,
gam- ’ănî bə’êḏəḵem ’eśḥāq; ’el‘aḡ, bəḇō p̄aḥdəḵem.
Pr 1,27
keď prijde to, čoho sa strachujete, jako búrka, a vaše nešťastie sa dovalí jako víchrica, keď prijde na vás súženie a úzkosť.
keď sa priženie hrôza ako príval a privalí nešťastie ako víchrica, keď doľahne na vás úzkosť a súženie.
keď ako búrka príde na vás strach a vaša záhuba sa dovalí jak víchrica, (keď úzkosť na vás doľahne a súženie).
keď ako búrka príde na vás záhuba a váš zánik sa priženie sťa víchrica, keď na vás doľahne úzkosť a súženie.
až jako bouře zachvátí vás hrůza,až jako vichr udeří vaše neštěstí,až soužením a tísní budete sevřeni.
až na vás přijde strach jako ničivá bouře a vaše bída se přižene jako vichřice, až na vás přijde soužení a tíseň.
bəḇō [ḵəša’ăwāh ḵ] (ḵəšōw’āh q) paḥdəḵem, wə’êḏəḵem kəsūp̄āh ye’ĕṯeh; bəḇō ‘ălêḵem, ṣārāh wəṣūqāh.
Pr 1,28
Vtedy budú volať na mňa, ale sa neohlásim; budú ma pilne hľadať, skoro za rána, ale ma nenajdú,
Vtedy ma budú volať, ale sa neohlásim, hľadať ma budú, ale nenájdu.
Vtedy ma budú volať, ale ja sa neozvem, budú ma vyhľadávať, no nenájdu ma.
Potom budú na mňa volať, ale ja sa neozvem, budú ma vyhľadávať, no nenájdu ma,
Až mě pak volat budou, neozvu se,budou mě shánět, avšak nenajdou.
Tehdy mě budou volat, a neodpovím, budou mě hledat za úsvitu, a nenaleznou,
’āz yiqrā’unnî wəlō ’e‘ĕneh; yəšaḥărunnî, wəlō yimṣā’unnî.
Pr 1,29
zato, že nenávideli známosti a nevyvolili si bázne Hospodinovej;
Pretože nenávideli poznanie, nevyvolili si bázeň pred Hospodinom,
Pretože mali v nenávisti poznanie a nevyvolili si bázeň pred Pánom,
pretože nenávideli poznanie, nezvolili si bázeň pred Hospodinom,
Protože nenáviděli poznání,úctu k Hospodinu si zvolit nechtěli,
protože měli poznání v nenávisti a bázeň před Hospodinem si nezvolili,
Pr 1,30
nechceli mojej rady, ale pohŕdali každým mojím káraním,
moju radu nechceli, zavrhli všetko moje karhanie:
o moju radu nedbali; pohŕdali každým mojím dohováraním,
moju radu odmietli a pohrdli každou mojou výčitkou.
mými radami se nikdy neřídili,mojí domluvou vždy jen pohrdli,
nedali na mou radu, každou mou domluvu znevážili.
lō- ’āḇū la‘ăṣāṯî; nā’ăṣū, kāl- tōwḵaḥtî.
Pr 1,31
a tak budú jesť z ovocia svojej cesty a nasýtia sa svojich rád.
Teraz budú jesť z ovocia svojich ciest a nasýtia sa svojimi zámermi.
nech sa teda najedia ovocia svojich ciest a nech sa nasýtia svojich zámerov.
Nech sa len najedia plodov svojho konania a nasýtia sa svojimi zámermi.
proto ať snědí, co si navařili,vlastními plány ať se nasytí!
Budou jíst plody své cesty, přesytí se svými plány.
wəyōḵəlū mippərî ḏarkām; ūmimmō‘ăṣōṯêhem yiśbā‘ū.
Pr 1,32
Lebo odvrátenie hlupcov ich samých zabije, a vlastná hriešna ubezpečenosť bláznov, tá ich zahubí.
Lebo odpadlíctvo zabíja neskúsených a bezstarostnosť hubí bláznov.
Veď odvrat nerozumných je ich smrť a bezstarostnosť bláznov je ich záhuba.
Hlupákov totiž zabije ich poblúdenie a bláznov zahubí ich bezstarostnosť;
Omezenci zajdou na vlastní umíněnost,spokojenost tupců je jejich záhuba.
Prostoduché zavraždí jejich odmítavost, hlupáky zahubí jejich netečnost.
kî məšūḇaṯ pəṯāyim taharḡêm; wəšalwaṯ kəsîlîm tə’abbəḏêm.
Pr 1,33
Ale ten, kto mňa poslúcha, bude bývať bezpečne a bude mať pokoj od strachu zo zlého.
Kto však mňa počúva, bude bezpečne bývať, bez starosti, bez strachu pred nešťastím.
Kto však mňa počúva, ten býva bezpečne a pokojne (si žije), bez strachu, že sa mu zle (povodí)."
kto však mňa počúva, bude žiť v bezpečí, pokojne bez strachu zo zla.
Kdo mě však poslouchá, ten pohodlně žijev bezpečí před hrozbou všeho zla.“
Ale kdo mě poslouchá, v bezpečí bude bydlet a žít klidně, beze strachu z něčeho zlého.“
wəšōmêa‘ lî yiškān- beṭaḥ; wəša’ănan, mippaḥaḏ rā‘āh. p̄
1Príslovia Šalamúna, syna Dávidovho, izraelského kráľa,
2poznať múdrosť a kázeň, porozumieť slovám rozumnosti,
3dosiahnuť kázne rozumu, spravedlivosti, súdu a priamosti,
4dať prostým opatrnosť, mládencovi známosť a dômyselnosť.
5Nech čuje múdry a priberie naučenia, a rozumný tak nadobudne schopnosti spravovať.
6Sú to veci na porozumenie prísloviu a podobenstvu, slovám múdrych a ich záhadným rečiam hlbokým.
7Bázeň Hospodinova je počiatkom známosti; múdrosťou a kázňou pohŕdajú blázni.
8Poslúchaj, môj synu, kázeň svojho otca a neopusti naučenia svojej matky.
9Lebo to bude ľúbezným vencom tvojej hlave a ozdobnou reťazou tvojmu hrdlu.
10Môj synu, keby ťa nahovárali hriešnici, neprivoľ!
11Keby ti riekli: Nože poď s nami; nastrojíme krvi úklady; skryjeme sa proti nevinnému bez príčiny;
12pohltíme ich živých ako peklo a bezúhonných ako tých, ktorí sostupujú do jamy;
13najdeme rôzny majetok drahocenný; naplníme svoje domy korisťou.
14Vrhni svoj los medzi nami; všetci budeme mať jeden mešec.
15Môj synu, nechoď na cestu s nimi; zdrž svoju nohu od ich chodníka!
16Pretože ich nohy bežia ku zlému, a ponáhľajú sa vyliať krv.
17Lebo veď nadarmo sa rozprestiera sieť pred očami ktoréhokoľvek okrýdlenca.
18Ale oni úkladia svojej vlastnej krvi; skrývajú sa proti svojim dušiam.
19Také sú cesty každého, kto dychtí po zisku; zisk odníma dušu svojho pána.
20Múdrosť volá hlasne vonku; vydáva svoj hlas na uliciach.
21Volá na hlavných miestach najrušnejších, pri vchodoch do brán, v meste hovorí svoje reči:
22Až dokedy, hlúpi, budete milovať hlúposť, a posmievači dokedy budú obľubovať posmech a blázni nenávidieť známosť?
23Obráťte sa k môjmu karhaniu! Hľa, vydám vám zo seba svojho ducha a oznámim vám svoje slová!
24No, preto, že som volala, a odopierali ste; vystierala som svoju ruku, a nebolo nikoho, kto by bol pozoroval ušima;
25ale ste pustili naprázdno každú moju radu a môjho karhania ste nechceli,
26preto sa i ja budem smiať vo vašom nešťastí; budem sa posmievať, keď prijde to, čoho sa strachujete;
27keď prijde to, čoho sa strachujete, jako búrka, a vaše nešťastie sa dovalí jako víchrica, keď prijde na vás súženie a úzkosť.
28Vtedy budú volať na mňa, ale sa neohlásim; budú ma pilne hľadať, skoro za rána, ale ma nenajdú,
29zato, že nenávideli známosti a nevyvolili si bázne Hospodinovej;
30nechceli mojej rady, ale pohŕdali každým mojím káraním,
31a tak budú jesť z ovocia svojej cesty a nasýtia sa svojich rád.
32Lebo odvrátenie hlupcov ich samých zabije, a vlastná hriešna ubezpečenosť bláznov, tá ich zahubí.
33Ale ten, kto mňa poslúcha, bude bývať bezpečne a bude mať pokoj od strachu zo zlého.
1Príslovia izraelského kráľa Šalamúna,
2aby sa človek naučil múdrosti a kázni a porozumel rozvážnym rečiam,
3aby dosiahol poučenie o múdrom konaní, spravodlivosti, práve a statočnosti;
4aby dali neskúsenému rozumnosť a mládeži poznanie a rozvahu.
5Ak múdry poslúcha, rozmnoží si vedomosti, rozumný získa umenie dať sa viesť,
6chápať príslovia a podobenstvá, slová mudrcov a ich inotaje.
7Bázeň pred Hospodinom je počiatkom poznania; blázni pohŕdajú múdrosťou a kázňou.
8Počúvaj, syn môj, napomínanie svojho otca a nezavrhuj poúčanie svojej matky,
9lebo sú ľúbezným vencom na tvojej hlave a šperkom na tvojom hrdle.
10Syn môj, ak ťa zvádzajú hriešnici, neprivoľuj!
11Ak povedia: Poď s nami chystať krvavé úklady, zákerne striehnuť na nevinného bez príčiny,
12pohltíme ich zaživa a zdravých ako záhrobie, ako tých, čo zostupujú do hrobu;
13nájdeme rozličné drahocennosti, naplníme si domy korisťou;
14hoď si svoj lós medzi nami, všetci budeme mať jeden mešec;
15syn môj, nevydaj sa s nimi na cestu, zdrž svoje nohy od ich chodníkov!
16Lebo ich nohy bežia ku zlému a ponáhľajú sa prelievať krv.
17Veď nadarmo sa rozprestiera sieť, ak ju všetci okrídlenci vidia.
18Oni na vlastnú krv striehnu, nastavujú osídla proti vlastnému životu.
19Tak sa vodí každému, kto baží po zisku; to berie život tomu, kto ho má.
20Múdrosť kričí na ulici, na námestiach vydáva svoj hlas.
21Na vrchu hradieb volá, pri vchodoch do mestských brán vraví svoje reči:
22Vy neskúsení, dokedy chcete milovať prostotu? Dokedy budú posmievači túžiť po posmechu a blázni nenávidieť poznanie?
23Obráťte sa k môjmu karhaniu! Vylejem na vás svojho ducha, dám vám poznať svoje slová.
24Pretože ste sa zdráhali, keď som volala, nik si nevšimol, keď som vystierala ruku;
25nedbali ste na moju radu a na moje karhanie ste nič nedali,
26ja sa tiež budem smiať z vášho nešťastia, posmievať sa budem, keď vás zachváti hrôza,
27keď sa priženie hrôza ako príval a privalí nešťastie ako víchrica, keď doľahne na vás úzkosť a súženie.
28Vtedy ma budú volať, ale sa neohlásim, hľadať ma budú, ale nenájdu.
29Pretože nenávideli poznanie, nevyvolili si bázeň pred Hospodinom,
30moju radu nechceli, zavrhli všetko moje karhanie:
31Teraz budú jesť z ovocia svojich ciest a nasýtia sa svojimi zámermi.
32Lebo odpadlíctvo zabíja neskúsených a bezstarostnosť hubí bláznov.
33Kto však mňa počúva, bude bezpečne bývať, bez starosti, bez strachu pred nešťastím.
1Príslovia Šalamúna syna Dávidovho, kráľa izraelského.
2(Hodia sa) na poznanie múdrosti a náuky, (uschopňujú) porozumieť reči rozumné,
3(Pomáhajú) dosiahnuť cvik, chápavosť, spravodlivosť, právo a statočnosť,
4dávajú neskúseným rozvážnosť, mladíkom um a dômysel.
5Obohacujú vedomosti, (keď ich) múdry počuje, a rozumný si nadobúda zručnosť
6v chápaní príslovia a dôvtipného výroku, slov mudrcov a tiež ich hádaniek.
7Základom poznania je bázeň pred Pánom, (len) blázni pohŕdajú múdrosťou a nácvikom.
8Počúvaj, syn môj; napomínanie svojho otca a neopúšťaj naučenie svojej matere,
9bo krášlia tvoju hlavu vencom ľúbezným a tvoju šiju (zlatým) náhrdelníkom.
10Keby ťa, syn môj, navádzali hriešnici, neprivoľ!
11Keby vraveli: "Poď s nami striehnuť na bezúhonného (človeka), klásť nevinnému pre nič za nič tajné nástrahy;
12Pohlťme ich sťa ríša mŕtvych, zaživa a do chĺpka, jak tých, čo zostupujú do hrobu.
13Získame všelijaký cenný majetok, naplníme si domy korisťou.
14Hodíš si s nami kocku vospolok, my všetci budeme mať mešec spoločný."
15Nekráčaj s nimi, syn môj, po ceste, zdrž svoju nohu od ich chodníka!
16Lebo ich nohy bežia za zlým a ponáhľajú sa prelievať krv.
17Veď darmo rozťahovať sieť pred zrakmi okrídlencov!
18Títo však svojej vlastnej krvi kladú nástrahy, sami si nastavujú kosílku.
19Takáto sudba (stíha) každého, kto baží po zisku; (chamtivosť ho pripravuje o život
20Múdrosť sa prihovára na ulici hlasito, na priestranstvách miest vydáva svoj hlas,
21na samom vrchu hradieb zaznieva jej volanie, pri vrátach brán v meste svoje reči prednáša:
22"Dokedy, nerozumní, budete mať radi nerozum a (dokedyže), posmievači, budete sa z chuti posmievať a, blázni, nenávidieť poznanie?!
23Pripusťte si k srdcu moje napomínanie! Ja vylejem na vás svojho ducha, oznámim vám svoje zásady!
24pretože som vás volala, a vzpierali ste sa, rukou som (na vás) kývala a nik si nevšímal,
25a (pretože) ste odbíjali každú moju radu a nepripúšťali ste moje karhanie,
26ja tiež sa budem zo záhuby vašej smiať, posmievať sa budem, keď vás úľak prikvačí,
27keď ako búrka príde na vás strach a vaša záhuba sa dovalí jak víchrica, (keď úzkosť na vás doľahne a súženie).
28Vtedy ma budú volať, ale ja sa neozvem, budú ma vyhľadávať, no nenájdu ma.
29Pretože mali v nenávisti poznanie a nevyvolili si bázeň pred Pánom,
30o moju radu nedbali; pohŕdali každým mojím dohováraním,
31nech sa teda najedia ovocia svojich ciest a nech sa nasýtia svojich zámerov.
32Veď odvrat nerozumných je ich smrť a bezstarostnosť bláznov je ich záhuba.
33Kto však mňa počúva, ten býva bezpečne a pokojne (si žije), bez strachu, že sa mu zle (povodí)."
1Príslovia Šalamúna, Dávidovho syna, izraelského kráľa,
2ako spoznať múdrosť a správnu výchovu, ako pochopiť rozumné výroky,
3ako si zabezpečiť vynikajúce vzdelanie, spravodlivosť, právo a statočnosť,
4aby neskúsení ľudia získali rozvážnosť a mladík poznanie a obozretnosť.
5Nech múdry počúva a obohatí sa o vedomosti, nech rozumný opäť získa skúsenosť,
6aby pochopil príslovia a prirovnania, slová mudrcov a ich záhady.
7Bázeň pred Hospodinom je začiatkom poznania, múdrosťou a výchovou len blázni pohŕdajú.
8Syn môj, počúvaj otcovo napomenutie a nepodceňuj matkino poučenie,
9lebo oni sú pôvabným vencom na tvojej hlave a náhrdelníkom na tvojom krku.
10Syn môj, keby ťa hriešnici navádzali na zlé, neprivoľ.
11Keby vraveli: Poď s nami, striehnime a prelejme krv a bez príčiny strojme úklady nevinnému.
12Zhltnime ľudí zaživa ako podsvetie, úplne celých, ako keď zostupujú do hrobu.
13Získame tak všetok cenný majetok; naplníme si domy korisťou.
14Spoj svoj osud s naším a všetci budeme mať jeden mešec.
15Syn môj, nekráčaj s nimi po ceste, zadrž nohu od ich chodníka.
16Veď ich nohy utekajú za zlom a ponáhľajú sa prelievať krv.
17— Nadarmo sa rozťahuje sieť, keď to vtáky vidia. —
18Oni však striehnu na vlastnú krv a proti sebe stroja úklady.
19Také sú chodníky každého, kto baží po zisku: príde o život.
20Múdrosť na ulici kričí, hlasne volá na námestiach,
21na baštách znie jej volanie a v mestských bránach prednáša reči:
22Vy neskúsení, dokedy budete mať radi prostoduchosť, a dokedy sa budú posmešníci schuti vysmievať a blázni nenávidieť poznanie?
23Venujte pozornosť mojim výčitkám! Hľa, vylejem na vás svojho ducha, oznámim vám svoje slová.
24Pretože som vás volala, a vy ste sa vzpierali, vystrela som ruku, no nikto si to nevšímal,
25odmietli ste každú moju radu a moje výčitky ste odmietli,
26aj ja sa budem z vašej záhuby smiať a posmievať sa, keď na vás doľahne strach,
27keď ako búrka príde na vás záhuba a váš zánik sa priženie sťa víchrica, keď na vás doľahne úzkosť a súženie.
28Potom budú na mňa volať, ale ja sa neozvem, budú ma vyhľadávať, no nenájdu ma,
29pretože nenávideli poznanie, nezvolili si bázeň pred Hospodinom,
30moju radu odmietli a pohrdli každou mojou výčitkou.
31Nech sa len najedia plodov svojho konania a nasýtia sa svojimi zámermi.
32Hlupákov totiž zabije ich poblúdenie a bláznov zahubí ich bezstarostnosť;
33kto však mňa počúva, bude žiť v bezpečí, pokojne bez strachu zo zla.
1Přísloví Šalomouna, syna Davidova,krále nad Izraelem,
2k nabytí moudrosti a k poučení,jak rozumět hlubokým výrokům,
3jak si osvojit, co učí rozum,spravedlnost, právo a poctivost,
4jak předat prostoduchým chytrost,mládeži prozíravost a vědění.
5Moudrý ať poslouchá a rozmnoží svou znalost,rozumný ať dá si poradit,
6jak porozumět úslovím a jinotajům,rčením mudrců a jejich hádankám.
7Klíčem k poznání je úcta k Hospodinu;moudrostí a poučením jen hlupák pohrdá.
8Poslouchej, synu můj, otcovo poučení,od matčiných pokynů se nevzdaluj.
9Půvabným věncem na tvé hlavě budou,náhrdelníkem budou na hrdle tvém.
10Nenech se zlákat, synu,když hříšníci tě mámí:
11„Pojď s námi, budem ze zálohy vraždit,někoho nevinného jen tak přepadnem,
12jako hrob zaživa je spolknem,vcelku, jako když padnou do jámy.
13Všemožné cennosti si snadno pořídíme,domy si naplníme kořistí.
14Na naši kartu vsaď svůj osud,společný měšec budem všichni mít!“
15Na cestu s nimi nepouštěj se, synu,nevydávej se v jejich šlépějích –
16jejich nohy běží k neštěstí,k prolití krve spěchají!
17Líčit síť před očima ptákůje jistě zcela zbytečné.
18Tihle však na sebe smrtelnou léčku strojí,na vlastní duši číhají.
19Tak skončí každý, kdo hledá mrzký zisk –o vlastní duši ho to připraví.
20Moudrost venku na ulicích volá,na náměstích svůj hlas pozvedá,
21na rušných nárožích hlasitě vykřikuje,v průchodu městské brány proslov má:
22„Kdy omezenců láska k malosti už skončí,kdy drzounů záliba v drzosti,kdy tupců nenávist ke všemu vědění?
23Obraťte se, když vás napomínám,hle, svého ducha na vás vylít chci,právě vám chci svá slova oznámit!
24Dosud jsem volala, však nechtěli jste slyšet,ruku jsem nabízela, nikdo však nevnímal,
25všechny mé rady zavrhli jste,mými domluvami se nikdo neřídil.
26Vašemu neštěstí já nyní zasměji sei hrůze, jež vás přepadne. Bavit se budu,
27až jako bouře zachvátí vás hrůza,až jako vichr udeří vaše neštěstí,až soužením a tísní budete sevřeni.
28Až mě pak volat budou, neozvu se,budou mě shánět, avšak nenajdou.
29Protože nenáviděli poznání,úctu k Hospodinu si zvolit nechtěli,
30mými radami se nikdy neřídili,mojí domluvou vždy jen pohrdli,
31proto ať snědí, co si navařili,vlastními plány ať se nasytí!
32Omezenci zajdou na vlastní umíněnost,spokojenost tupců je jejich záhuba.
33Kdo mě však poslouchá, ten pohodlně žijev bezpečí před hrozbou všeho zla.“
1Přísloví Šalomouna, syna Davidova, krále Izraele,
2jak poznat moudrost a kázeň, jak pochopit výroky rozumnosti,
3jak si prozíravě osvojit kázeň, spravedlnost, právo a přímost,
4aby prostoduší byli obdařeni chytrostí, mladík poznáním a důvtipem.
5Bude-li naslouchat moudrý, přibude mu znalostí, a rozumný získá schopnost
6porozumět přísloví a jinotaji, slovům mudrců i jejich hádankám.
7Počátek poznání je bázeň před Hospodinem, moudrostí a kázní pohrdají pošetilci.
8Můj synu, poslouchej otcovo kárání a matčiným poučováním neopovrhuj.
9Budou ti půvabným věncem na hlavě a náhrdelníkem na tvém hrdle.
10Můj synu, kdyby tě lákali hříšníci, nepřivoluj!
11Kdyby tě přemlouvali: „Pojď s námi, vražedné úklady nastrojíme, počíháme si na nevinného bez důvodu,
12pohltíme je, jako podsvětí pohlcuje živé, bezúhonní budou jako ti, kdo sestupují do jámy,
13přijdeme si na rozličný drahocenný majetek a domy kořistí si naplníme,
14spoj svůj úděl s námi, budeme mít všichni jeden měšec“ –
15můj synu, nechoď s nimi jejich cestou, zdržuj svou nohu od jejich stezky,
16neboť jejich nohy běží za zlem, pospíchají prolévat krev.
17Je zbytečné sypat pod síť, když to každý okřídlenec vidí.
18Oni však strojí ty vražedné úklady proti sobě, číhají na vlastní duši.
19Takové jsou stezky všech, kdo za ziskem se honí; ten stojí své pány život.
20Moudrost pronikavě volá na ulici, na náměstích vydává svůj hlas.
21Volá na nároží plném hluku, pronáší své výroky u vchodů do městských bran:
22„Dokdy budete, vy prostoduší, milovat prostoduchost, dokdy posměvači budou mít zálibu v posmívání, hlupáci poznání nenávidět?
23Obraťte se, když vám domlouvám. Hle, nechám na vás proudit svého ducha, uvedu vám ve známost svá slova:
24Protože jsem volala, a vy jste odmítali, ruce jsem vztahovala, a nikdo na to nedbal,
25každé mé radě jste se vyhýbali, nedali jste na mé domlouvání,
26i já se budu smát, až budete v bídě, budu se vysmívat, až na vás přijde strach,
27až na vás přijde strach jako ničivá bouře a vaše bída se přižene jako vichřice, až na vás přijde soužení a tíseň.
28Tehdy mě budou volat, a neodpovím, budou mě hledat za úsvitu, a nenaleznou,
29protože měli poznání v nenávisti a bázeň před Hospodinem si nezvolili,
30nedali na mou radu, každou mou domluvu znevážili.
31Budou jíst plody své cesty, přesytí se svými plány.
32Prostoduché zavraždí jejich odmítavost, hlupáky zahubí jejich netečnost.
33Ale kdo mě poslouchá, v bezpečí bude bydlet a žít klidně, beze strachu z něčeho zlého.“
1mišlê šəlōmōh ḇen- dāwiḏ; meleḵ, yiśrā’êl.
2lāḏa‘aṯ ḥāḵmāh ūmūsār; ləhāḇîn, ’imrê ḇînāh.
3lāqaḥaṯ mūsar haśkêl; ṣeḏeq ūmišpāṭ, ūmêšārîm.
4lāṯêṯ lip̄ṯāyim ‘ārəmāh; ləna‘ar, da‘aṯ ūməzimmāh.
5yišma‘ ḥāḵām wəyōwsep̄ leqaḥ; wənāḇōwn, taḥbulōwṯ yiqneh.
6ləhāḇîn māšāl ūməlîṣāh; diḇrê ḥăḵāmîm, wəḥîḏōṯām.
7yir’aṯ Yahweh rêšîṯ dā‘aṯ; ḥāḵmāh ūmūsār, ’ĕwîlîm bāzū. p̄
8šəma‘ bənî mūsar ’āḇîḵā; wə’al- tiṭṭōš, tōwraṯ ’immeḵā.
9kî liwyaṯ ḥên hêm lərōšeḵā; wa‘ănāqîm, ləḡargərōṯeḵā.
10bənî ’im- yəp̄attūḵā ḥaṭṭā’îm, ’al- tōḇê.
11’im- yōmərū ləḵāh ’ittānū ne’erḇāh ləḏām; niṣpənāh lənāqî ḥinnām.
12niḇlā‘êm kiš’ōwl ḥayyîm; ūṯəmîmîm, kəyōwrḏê ḇōwr.
13kāl- hōwn yāqār nimṣā; nəmallê ḇāttênū šālāl.
14gōwrāləḵā tappîl bəṯōwḵênū; kîs ’eḥāḏ, yihyeh ləḵullānū.
15bənî, ’al- têlêḵ bəḏereḵ ’ittām; məna‘ raḡləḵā, minnəṯîḇāṯām.
16kî raḡlêhem lāra‘ yārūṣū; wîmahărū, lišpāḵ- dām.
17kî- ḥinnām məzōrāh hārāšeṯ; bə‘ênê, ḵāl ba‘al kānāp̄.
18wəhêm ləḏāmām ye’ĕrōḇū; yiṣpənū, lənap̄šōṯām.
19kên, ’ārəḥōwṯ kāl- bōṣêa‘ bāṣa‘; ’eṯ- nep̄eš bə‘ālāw yiqqāḥ. p̄
20ḥāḵəmōwṯ baḥūṣ tārōnnāh; bārəḥōḇōwṯ, tittên qōwlāh.
21bərōš hōmîyōwṯ, tiqrā bəp̄iṯḥê šə‘ārîm bā‘îr, ’ămārehā ṯōmêr.
22‘aḏ- māṯay pəṯāyim tə’êhăḇū p̄eṯî wəlêṣîm, lāṣōwn ḥāməḏū lāhem; ūḵəsîlîm, yiśnə’ū- ḏā‘aṯ.
23tāšūḇū, ləṯōwḵaḥtî hinnêh ’abbî‘āh lāḵem rūḥî; ’ōwḏî‘āh ḏəḇāray ’eṯḵem.
24ya‘an qārāṯî wattəmā’ênū; nāṭîṯî yāḏî, wə’ên maqšîḇ.
25wattip̄rə‘ū ḵāl ‘ăṣāṯî; wəṯōwḵaḥtî, lō ’ăḇîṯem.
26gam- ’ănî bə’êḏəḵem ’eśḥāq; ’el‘aḡ, bəḇō p̄aḥdəḵem.
27bəḇō [ḵəša’ăwāh ḵ] (ḵəšōw’āh q) paḥdəḵem, wə’êḏəḵem kəsūp̄āh ye’ĕṯeh; bəḇō ‘ălêḵem, ṣārāh wəṣūqāh.
28’āz yiqrā’unnî wəlō ’e‘ĕneh; yəšaḥărunnî, wəlō yimṣā’unnî.
29taḥaṯ kî- śānə’ū ḏā‘aṯ; wəyir’aṯ Yahweh lō ḇāḥārū.
30lō- ’āḇū la‘ăṣāṯî; nā’ăṣū, kāl- tōwḵaḥtî.
31wəyōḵəlū mippərî ḏarkām; ūmimmō‘ăṣōṯêhem yiśbā‘ū.
32kî məšūḇaṯ pəṯāyim taharḡêm; wəšalwaṯ kəsîlîm tə’abbəḏêm.
33wəšōmêa‘ lî yiškān- beṭaḥ; wəša’ănan, mippaḥaḏ rā‘āh. p̄