Obadiáš, 1. kapitola
Ob 1,1
Videnie Obadiášovo: Takto hovorí Pán Hospodin o Edomovi: Počuli sme povesť od Hospodina, a posol je poslaný medzi národy, ktorý hovorí: Vstaňte, a nože vstaňme proti nemu do boja!
Videnie Abdiášovo. Takto vraví Hospodin, Pán, o Edómsku, keď poslal posla k národom s odkazom: Hor sa, povstaňme do boja proti nemu! počuli sme správu od Hospodina:
Videnie Abdiáša. Toto hovorí Pán, Jahve, o Edome: Zvesť som počul od Pána a posol bol poslaný k národom: "Vstaňte, pozdvihnime sa proti nemu do boja!"
Videnie Abdiášovo. Hor sa, povstaňme do boja proti nemu! Počuli sme správu od Hospodina:
Vidění Abdiášovo. Toto praví Panovník Hospodin o Edomu.Od Hospodina jsme slyšeli zprávu,že byl vyslán posel k národům:„Vzhůru! Do útoku!Válčete proti Edomu!“
Vidění Abdijášovo. Toto praví Panovník Hospodin o Edómu. Slyšeli jsme zprávu od Hospodina, že mezi pronárody byl poslán vyslanec: „Vzhůru, povstaňme k boji proti němu!“
ḥăzōwn ‘ōḇaḏyāh; kōh- ’āmar ’ăḏōnāy Yahweh le’ĕḏōwm, šəmū‘āh šāma‘nū mê’êṯ Yahweh wəṣîr baggōwyim šullāḥ, qūmū wənāqūmāh ‘ālehā lammilḥāmāh.
Ob 1,2
Hľa, učinil som ťa malým medzi národami; opovržený si veľmi.
Hľa, urobím ťa maličkým medzi národmi a budeš veľmi opovrhnutý.
Hľa, umenším ťa medzi národmi, budeš veľmi opovrhnutý!
Hľa, urobím ťa maličkým medzi národmi a budeš veľmi opovrhnutý.
Hle, činím tě nepatrným mezi národy,budeš v největším opovržení!
Hle, mezi pronárody tě činím maličkým, budeš ve velkém opovržení.
hinnêh qāṭōn nəṯattîḵā baggōwyim; bāzui ’attāh mə’ōḏ.
Ob 1,3
Pýcha tvojho srdca ťa oklamala, oj, ty, ktorý bývaš v skalných rozsadlinách, vo svojom vysokom bydlisku, ktorý hovoríš vo svojom srdci: Kto ma strhne na zem?!
Pýcha tvojho srdca ťa oklamala, lebo prebývaš v trhlinách skál, vo svojom vysokom sídle. Vravíš si vo svojom srdci: Ktože ma zvrhne na zem?
Nadutosť tvojho srdca ťa oklame, obyvateľ skalných trhlín! Sídli vysoko a hovorí si v srdci: "Ktože ma zrúti na zem?"
Pýcha tvojho srdca ťa oklamala, lebo prebývaš v trhlinách skál, vo svojom vysokom sídle. Myslíš si o sebe: Ktože ma zvrhne na zem?
Pýcha tvého srdce tě oklamala,tebe, jenž bydlíš v rozeklaných skalách.Myslíš si ve výšce svého obydlí:„Kdo by mě k zemi porazil?“
Opovážlivost tvého srdce tě zavedla. Bydlíš v skalních rozsedlinách, sídlíš vysoko, v srdci si říkáš: „Kdo by mě strhl k zemi?“
zəḏōwn libbəḵā hiššî’eḵā, šōḵənî ḇəḥaḡwê- sela‘ mərōwm šiḇtōw; ’ōmêr bəlibbōw, mî yōwriḏênî ’āreṣ.
Ob 1,4
Keby si si spravil vysoko jako orol, a keby si položil svoje hniezdo medzi hviezdami, aj odtiaľ ťa strhnem, hovorí Hospodin.
Keby si sa vzniesol vysoko sťa orol, a keby si si aj medzi hviezdy položil hniezdo, zvrhnem ťa odtiaľ - znie výrok Hospodinov.
Čo sa vyvýšiš ako orol a čo si aj medzi hviezdy hniezdo postavíš, zrútim ťa odtiaľ," hovorí Pán.
Keby si sa vzniesol vysoko sťa orol a keby si si aj medzi hviezdy položil hniezdo, zvrhnem ťa odtiaľ — znie výrok Hospodina.
I kdyby ses vznášel jako orela postavil sis hnízdo mezi hvězdami,i odtamtud bych tě srazil,praví Hospodin.
I když sis založil hnízdo vysoko jak orel a položil je mezi hvězdy, strhnu tě odtud, je výrok Hospodinův.
’im- taḡbîah kannešer, wə’im- bên kōwḵāḇîm śîm qinneḵā; miššām ’ōwrîḏəḵā nə’um- Yahweh.
Ob 1,5
Keby prišli zlodeji na teba, keby lupiči vnoci - Oj, aký si zničený! -, či nenakradnú iba toľko, čo im je dosť? Keby prišli poberači hrozien na teba, či by nezanechali paberkov?
Keby zlodeji prišli k tebe a noční lupiči, aby ťa spustošili, či nenakradnú len to, čo im treba? A keby oberači prišli k tebe, či nezanechajú paberky?
Ak prídu k tebe zlodeji, ak noční lupiči - (a spustošia ťa!) - či si neukradnú, len koľko im stačí? Ak prídu k tebe oberači, či nenechajú paberky?
Keby zlodeji prišli k tebe a noční lupiči, aby ťa spustošili, či nenakradnú len to, čo im treba? Keby oberači prišli k tebe, či nezanechajú paberky?
Přepadnou-li tě v noci lupiči,vezmou jen to, co budou chtít.Přijdou-li na tvé hrozny česáči,nechají aspoň paběrky.Jaké však bude tvé neštěstí!
Až tě přepadnou zloději, škůdcové noční, jak zajdeš! Což nenakradou tolik , aby měli dost? Až na tebe přijdou sběrači hroznů , nenechají ani paběrky.
’im- gannāḇîm bā’ū- ləḵā ’im- šōwḏḏê laylāh, ’êḵ niḏmêṯāh, hălōw yiḡnəḇū dayyām; ’im- bōṣərîm bā’ū lāḵ, hălōw yaš’îrū ‘ōlêlōwṯ.
Ob 1,6
Oj, aké sú prekutané veci Ezavove, prehľadané jeho poklady!
Ako preskúmali Ézava! Ako poprezerali jeho skryté poklady!
Ako poprehľadávajú Ezaua, poprekutávajú jeho skrýše!
Ako prehľadali Ézava! Ako poprezerali jeho skryté poklady!
Jak jen Ezaua vyplení!Jak vyloupí jeho poklady!
Tak bude Ezau propátrán, jeho úkryty proslíděny.
’êḵ neḥpəśū ‘êśāw, niḇ‘ū maṣpunāw.
Ob 1,7
Až k pomedziu ťa vyprevadia všetci tí mužovia, s ktorými máš smluvu; povedú ťa, zmocnia sa ťa mužovia, s ktorými máš pokoj! Tí, ktorí jedia tvoj chlieb, nastavia ti pascu! Nebude proti tomu rozumu.
Až na hranicu ťa vyhnali, všetci tvoji spojenci ťa sklamali, premohli ťa tvoji priatelia, tí, čo jedia tvoj chlieb, stavajú pascu na teba; nieto v nich rozumnosti.
Až k hraniciam ťa poženú všetci mužovia tvojej zmluvy, oklamú, premôžu ťa tvoji chleboví priatelia, osídlo postavia pod teba, ty nechápavý!
Až na hranicu ťa vyhnali. Všetci tvoji spojenci ťa sklamali. Premohli ťa tvoji priatelia. Tí, čo jedia tvoj chlieb, stavajú na teba pascu; nieto v nich rozumnosti.
Všichni tví spojencitě poženou až k hranicím;ti, s kterými žiješ v pokoji,tě podvedou a porazí;ti, kteří tvůj chléb jídali,na tebe léčku nastraží –nebudeš mít ani ponětí!
Poženou tě až na hranice, podvedou tě všichni, s nimiž máš smlouvu, zmocní se tě ti, s nimiž v pokoji žiješ, ti, kteří jedí tvůj chléb, zákeřně ti zasadí ránu. On však rozum nemá.
‘aḏ- haggəḇūl šilləḥūḵā, kōl ’anšê ḇərîṯeḵā, hiššî’ūḵā yāḵəlū ləḵā ’anšê šəlōmeḵā; laḥməḵā, yāśîmū māzōwr taḥteḵā, ’ên təḇūnāh bōw.
Ob 1,8
Či nebude toho dňa tak, hovorí Hospodin, že vyhubím múdrych z Edoma a rozumnosť s vrchu Ezavovho?
Ba veru v ten deň - znie výrok Hospodinov - vyhubím múdrych z Edómu, rozumnosť z vrchu Ézavovho!
"Či v ten deň - hovorí Pán - nevyničím mudrcov z Edomu a rozumnosť z Ezauovho vrchu?
Ba veru v ten deň — znie výrok Hospodina — vyhubím múdrych z Edómu, rozumnosť z vrchu Ézavovho!
Toho dne, praví Hospodin,vyhubím z Edomu mudrce,na Ezauově hoře rozum nezbude!
Zdali v onen den, je výrok Hospodinův, nevyhubím z Edómu mudrce a rozumnost z Ezauovy hory?
hălōw bayyōwm hahū nə’um Yahweh; wəha’ăḇaḏtî ḥăḵāmîm mê’ĕḏōwm, ūṯəḇūnāh mêhar ‘êśāw.
Ob 1,9
A tvoji udatní sa budú desiť, Témane, aby bol vyťatý človek s vrchu Ezavovho pre vraždu.
A predesia sa tvoji hrdinovia, Témán, pretože vyplienim všetkých z vrchu Ézavovho pre vraždu,
Vtedy ochabnú tvoji hrdinovia, Teman, aby z Ezauovho vrchu každý vraždou vyhynul.
Potom sa predesia tvoji hrdinovia, Téman, pretože vyplienim všetkých z vrchu Ézavovho pre vraždu,
Tví hrdinové, Temane, zděsí se –na Ezauově hoře každý zahyne!Kvůli vraždění,
Témane, tvoji bohatýři se zděsí, neboť na Ezauově hoře budou všichni vyhlazeni, protože vraždili.
wəḥattū ḡibbōwreḵā têmān; ləma‘an yikkāreṯ- ’îš mêhar ‘êśāw miqqāṭel.
Ob 1,10
Pre ukrutnosť, ktorú si páchal na svojom bratovi Jakobovi, pokryje ťa hanba, a budeš vyťatý na večnosť.
pre násilie na tvojom bratovi Jákobovi, prikryje ťa hanba a vyhynieš na večnosť.
Pre násilie na tvojom bratovi Jakubovi pokryje ťa hanba a zahynieš naveky.
pre násilie na tvojom bratovi Jákobovi, prikryje ťa hanba a vyhynieš na večnosť.
kvůli násilína Jákobovi, tvém bratrovi,budeš zahalen do ostudy,vyhlazen budeš navěky!
Pro násilí na tvém bratru Jákobovi přikryje tě hanba, budeš vyhlazen navěky.
mêḥămas ’āḥîḵā ya‘ăqōḇ təḵassəḵā ḇūšāh; wəniḵratā lə‘ōwlām.
Ob 1,11
Toho dňa, ktorého si stál naproti, toho dňa, ktorého cudzinci zajímali jeho vojsko, a keď cudzozemci vošli do jeho brán a o Jeruzalem hádzali los, aj ty si bol ako jeden z nich.
V deň, keď si sa postavil proti nemu, v deň, keď cudzinci zajímali jeho vojsko a cudzozemci vošli mu do brán a o Jeruzalem losovali, aj ty si bol jedným z nich.
V deň, keď si stál oproti, v deň, keď barbari zajali jeho vojsko a cudzinci vnikli do jeho brán a o Jeruzalem hádzali žreb, i ty si bol ako jeden z nich."
V deň, keď si sa postavil proti nemu, v deň, keď cudzinci zajímali jeho vojsko, cudzozemci vošli mu do brán a o Jeruzalem losovali, aj ty si bol jedným z nich.
V ten den ses stranou postavil –v den, kdy jeho vojsko zajali cizinci,kdy do jeho bran vešli barbaři,kdy o Jeruzalém losem házeli –tehdys byl jako jeden z nich!
V ten den ses postavil proti němu , v den, kdy cizáci jímali jeho vojsko. Když vcházeli do jeho bran cizinci a losovali o Jeruzalém, i tys byl jako jeden z nich.
bəyōwm ‘ămāḏəḵā minneḡeḏ, bəyōwm šəḇōwṯ zārîm ḥêlōw; wənāḵərîm bā’ū [ša‘ărōw ḵ] (šə‘ārāw, q) wə‘al- yərūšālim yaddū ḡōwrāl, gam- ’attāh kə’aḥaḏ mêhem.
Ob 1,12
A preto sa nedívaj na deň svojho brata, na deň jeho nešťastia ani sa neraduj nad synmi Júdovými v deň ich zahynutia ani neroztváraj naširoko svojich úst v deň úzkosti.
Tak nekochaj sa na svojom bratovi v deň jeho nešťastia, neraduj sa nad Júdejcami v deň ich záhuby.
Ale nehľaď na deň svojho brata, na deň jeho nešťastia, neteš sa nad Júdovými synmi v deň ich skazy a neroztváraj si ústa v deň úzkosti.
Nekochaj sa teda na svojom bratovi v deň jeho nešťastia, neraduj sa nad Júdovcami v deň ich záhuby.
Nekochej se nad bratrem svýmv den jeho neštěstí!Neraduj se nad judskými synyv den jejich záhuby!Nevychloubej se tolikv den soužení!
Jen se nepas pohledem na den svého bratra v den jeho neštěstí, neraduj se nad judskými syny v den jejich záhuby, nepošklebuj se jim v den soužení!
Ob 1,13
Nevojdi do brány môjho ľudu v deň ich zkazy; nedívaj sa i ty na jeho zlé v deň jeho zkazy; ani nevystri svojej ruky na jeho imanie v deň jeho zkazy.
Nevchádzaj do brány môjho ľudu v deň jeho skazy, ani sa nekochaj z jeho nešťastia v deň jeho skazy, nevzťahuj ruku na jeho imanie v deň jeho skazy.
Nevnikaj do brány môjho ľudu v deň jeho pohromy, nepas si aj ty oči na jeho nešťastí v deň jeho pohromy a nehrab sa za jeho majetkom v deň jeho pohromy!
Nevchádzaj do brány môjho ľudu v deň jeho skazy, ani sa nekochaj z jeho nešťastia v deň jeho skazy nevzťahuj ruku na jeho imanie v deň jeho skazy.
Nevcházej do brány mého liduv den jejich pohromy!Nekochej se jeho trápenímv den jeho pohromy!Nesahej po jeho jměnív den jeho pohromy!
Nevcházej do brány mého lidu v den jeho běd; právě ty se nepas pohledem na zlo, jež ho stihlo v den jeho běd; ať tvé ruce nesahají po jeho majetku v den jeho běd!
Ob 1,14
Ani nestoj na rozcestí, aby si vyťal tých, ktorí by z neho unikli, ani nevydaj nepriateľovi jeho pozostatkov v deň úzkosti.
Ani sa nestavaj na rázcestia, aby si hubil jeho ubehlíkov, a nevyzrádzaj jeho utečencov v deň súženia.
Ani nestoj pri trhlinách, aby si hubil jeho ubehlíkov, a nechytaj jeho utečencov v deň úzkosti!
Nestavaj sa ani na rázcestia, aby si hubil jeho ubehlíkov, a nevyzrádzaj jeho utečencov v deň súženia.
Nestav se na rozcestí,abys hubil ty, kdo utekli!Nevydávej ty, kdo přežili,v den soužení!
A nestůj nad průrvou, abys pobíjel ty, kdo vyvázli, nevydávej ty, kdo přežili, v den soužení!
wə’al- ta‘ămōḏ ‘al- happereq, ləhaḵrîṯ ’eṯ- pəlîṭāw; wə’al- tasgêr śərîḏāw bəyōwm ṣārāh.
Ob 1,15
Lebo je blízko deň Hospodinov, ktorý prijde na všetky tie národy. Jako si robil, tak sa urobí aj tebe; tvoja odplata sa navráti na tvoju hlavu.
Lebo blízko je deň Hospodinov proti všetkým národom. Ako si ty robil, tak sa stane tebe. Tvoj čin ti padne naspäť na hlavu.
Lebo je blízko Pánov deň proti všetkým národom. Ako si nakladal ty, tak naloží s tebou, tvoje činy ti zvráti na hlavu.
Blízko je totiž deň Hospodina proti všetkým národom. Ako si ty robil, tak sa stane tebe. Tvoj čin ti padne naspäť na hlavu.
Blízko je Hospodinův denproti všem národům.To, co jsi dělal, se stane tobě,tvé činy se ti vrátí na hlavu.
Blízko je den Hospodinův proti všem národům. Co jsi učinil ty, to bude učiněno tobě, vrátí se ti to na hlavu, jak zasluhuješ.
kî- qārōwḇ yōwm- Yahweh ‘al- kāl- haggōwyim; ka’ăšer ‘āśîṯā yê‘āśeh lāḵ, gəmulḵā yāšūḇ bərōšeḵā.
Ob 1,16
Lebo jako ste pili na vrchu mojej svätosti, tak budú piť všetky tie národy ustavične, a tedy budú piť a budú hltať a budú, jako keby ich nebolo bývalo.
Lebo ako ste pili na mojom svätom vrchu, tak budú piť ustavične všetky národy; piť budú a hltať; a budú, akoby ich nikdy nebolo bývalo.
Lebo ako ste pili na mojom svätom vrchu, tak budú piť ustavične všetky národy, budú piť a srkať a budú, akoby neboli.
Lebo ako ste pili na mojom svätom vrchu, tak budú piť ustavične všetky národy; piť budú a hltať; a budú, akoby ich nikdy nebolo bývalo.
Jako jste pili na mé svaté hoře,tak budou věčně pít všechny národy.Budou pít a pít až k zalknutí,až zmizí, jako by nebyly.
Jak jste se napili na mé svaté hoře vy, tak budou ustavičně pít všechny pronárody; budou pít, až se budou zalykat, a zmizí, jako by nikdy nebývaly.
kî, ka’ăšer šəṯîṯem ‘al- har qāḏšî yištū ḵāl haggōwyim tāmîḏ; wəšāṯū wəlā‘ū, wəhāyū kəlōw hāyū.
Ob 1,17
Ale na vrchu Sione bude uniklé, a vrch Sion bude svätým, a dom Jakobov bude dedične vládnuť svojimi vlastníctvami.
Ale na vrchu Sion bude záchrana a bude posvätným miestom; dom Jákobov sa zmocní svojich majetkov.
Na vrchu Sion bude však záchrana a bude svätý; Jakubov dom sa zmocní svojho majetku.
Na vrchu Sion však bude záchrana a bude posvätným miestom; dom Jákobov sa zmocní svojich majetkov.
Na hoře Sion však bude záchranaa ta hora bude svatá.Dům Jákobův pak získá zpětsvůj dědičný majetek.
Avšak na hoře Sijónu budou ti, kteří vyvázli, a bude svatá, a Jákobův dům obsadí ty, kdo jej obsadili.
Ob 1,18
A dom Jakobov bude ohňom a dom Jozefov plameňom, a dom Ezavov bude slamou, a rozpália sa na neho a strávia ho, ani nebude toho, kto by pozostal domu Ezavovmu, lebo Hospodin hovoril.
Dom Jákobov bude ohňom, dom Jozefov plameňom, dom Ézavov slamou, i zapália ho, pohltia, a nik sa nezachráni z domu Ézavovho, lebo Hospodin to povedal.
Jakubov dom bude ohňom a Jozefov dom plameňom, dom Ezauov však plevou, ktorú zapália a strávia, a z Ezauovho domu sa nezachráni nik, lebo Pán (tak) hovorí.
Dom Jákobov bude ohňom, dom Jozefov plameňom, dom Ézavov slamou. Zapália ho, pohltia, no nik sa nezachráni z domu Ézavovho, lebo Hospodin to povedal.
Dům Jákobův pak bude ohněma Josefův dům plamenem,dům Ezauův však bude strništěm.Sežehnou ho a stráví jej –v Ezauově domě nikdo nezbude!Tak promluvil Hospodin.
I bude dům Jákobův ohněm a dům Josefův plamenem, zatímco dům Ezauův bude strništěm; oba se proti němu rozpálí a pozřou jej, nikdo z Ezauova domu nepřežije. Tak promluvil Hospodin.
wəhāyāh ḇêṯ- ya‘ăqōḇ ’êš ūḇêṯ yōwsêp̄ lehāḇāh, ūḇêṯ ‘êśāw ləqaš, wəḏāləqū ḇāhem wa’ăḵālūm; wəlō- yihyeh śārîḏ ləḇêṯ ‘êśāw, kî Yahweh dibbêr.
Ob 1,19
Tí na juhu budú dedične vládnuť vrchom Ezavovým a tí na rovine Filištínmi a budú dedične vládnuť poľom Efraimovým a poľom Samárie a Benjamin Gileádom.
Potom zaberú Negeb, pohorie Ézavovo a Nížinu , kraj Filištíncov, zaberú aj kraj Efrajima i kraj Samárie a Benjamín zaberie Gileád.
Zmocnia sa juhu, Ezauovho vrchu a roviny Filištíncov. Zmocnia sa Efraimových polí a polí Samárie a Benjamín Galaádu.
Potom zaberú Negev, pohorie Ézavovo a Nížinu, kraj Filištíncov, zaberú aj kraj Efrajima i kraj Samárie. Benjamín zaberie Gileád.
Obyvatelé Negevu získají Ezauovu horu,obyvatelé podhůří pak filištínský kraj;získají také kraj Efraim a Samaří,Benjamín pak získá Gileád.
Lid Negebu obsadí Ezauovu horu a lid Přímořské nížiny Pelištejce, obsadí též pole Efrajimovo a pole Samařské a Benjamín obsadí Gileád.
wəyārəšū hanneḡeḇ ’eṯ- har ‘êśāw, wəhaššəp̄êlāh ’eṯ- pəlištîm, wəyārəšū ’eṯ- śəḏêh ’ep̄rayim, wə’êṯ śəḏêh šōmərōwn; ūḇinyāmin ’eṯ- haggil‘āḏ.
Ob 1,20
A zajatí toho vojska synov Izraelových budú vládnuť tým, čo bolo majetkom Kananejov až po Sareptu, a zajatí Jeruzalema, ktorí sú v Sefarade, budú dedične vládnuť mestami na juhu.
Zajatci z izraelského vojska zaberú kraj Kanaáncov až po Sareptu a jeruzalemskí zajatci, ktorí sú v Sefárade, zaberú mestá Negebu.
Zajatí tohto vojska, synov Izraela, sa zmocnia Kanaánu až po Sareptu a zajatí Jeruzalema, ktorí sú v Sardoch, zmocnia sa miest juhu.
Zajatci z izraelského vojska zaberú kraj Kanaánčanov až po Sareptu a jeruzalemskí zajatci, ktorí sú v Sefárade, zaberú mestá Negevu.
Vojsko izraelských vyhnancůobsadí Kanaán až po Sareptua Jeruzalémští vyhnanci v Sefaraduobsadí města v Negevu.
Přesídlenci, to vojsko synů Izraele, obsadí , co je kenaanské, až do Sarepty a přesídlenci z Jeruzaléma, kteří jsou v Sefaradu, obsadí negebská města.
wəḡāluṯ haḥêl- hazzeh liḇnê yiśrā’êl ’ăšer- kəna‘ănîm ‘aḏ- ṣārəp̄aṯ, wəḡāluṯ yərūšālim ’ăšer bisp̄āraḏ; yiršū ’êṯ ‘ārê hanneḡeḇ.
Ob 1,21
A tak vyjdú záchrancovia na vrch Sion, aby súdili vrch Ezavov, a kráľovstvo bude Hospodinovo.
Potom záchranci vystúpia na vrch Sion, aby súdili vrch Ézavov. Potom bude kráľovstvo patriť Hospodinovi.
Záchranci vystúpia na vrch Sion, aby súdili Ezauov vrch a kráľovstvo bude patriť Pánovi.
Potom záchrancovia vystúpia na vrch Sion, aby súdili vrch Ézavov.
Zachránění vystoupí na horu Sion,aby vládli nad Ezauovou horou.A nastane království Hospodinovo.
Vítězové pak vystoupí na horu Sijón, aby soudili Ezauovu horu. A nastane království Hospodinovo.
wə‘ālū mōwōši‘îm bəhar ṣîyōwn, lišpōṭ ’eṯ- har ‘êśāw; wəhāyəṯāh Yahweh hamməlūḵāh.
1Videnie Obadiášovo: Takto hovorí Pán Hospodin o Edomovi: Počuli sme povesť od Hospodina, a posol je poslaný medzi národy, ktorý hovorí: Vstaňte, a nože vstaňme proti nemu do boja!
2Hľa, učinil som ťa malým medzi národami; opovržený si veľmi.
3Pýcha tvojho srdca ťa oklamala, oj, ty, ktorý bývaš v skalných rozsadlinách, vo svojom vysokom bydlisku, ktorý hovoríš vo svojom srdci: Kto ma strhne na zem?!
4Keby si si spravil vysoko jako orol, a keby si položil svoje hniezdo medzi hviezdami, aj odtiaľ ťa strhnem, hovorí Hospodin.
5Keby prišli zlodeji na teba, keby lupiči vnoci - Oj, aký si zničený! -, či nenakradnú iba toľko, čo im je dosť? Keby prišli poberači hrozien na teba, či by nezanechali paberkov?
6Oj, aké sú prekutané veci Ezavove, prehľadané jeho poklady!
7Až k pomedziu ťa vyprevadia všetci tí mužovia, s ktorými máš smluvu; povedú ťa, zmocnia sa ťa mužovia, s ktorými máš pokoj! Tí, ktorí jedia tvoj chlieb, nastavia ti pascu! Nebude proti tomu rozumu.
8Či nebude toho dňa tak, hovorí Hospodin, že vyhubím múdrych z Edoma a rozumnosť s vrchu Ezavovho?
9A tvoji udatní sa budú desiť, Témane, aby bol vyťatý človek s vrchu Ezavovho pre vraždu.
10Pre ukrutnosť, ktorú si páchal na svojom bratovi Jakobovi, pokryje ťa hanba, a budeš vyťatý na večnosť.
11Toho dňa, ktorého si stál naproti, toho dňa, ktorého cudzinci zajímali jeho vojsko, a keď cudzozemci vošli do jeho brán a o Jeruzalem hádzali los, aj ty si bol ako jeden z nich.
12A preto sa nedívaj na deň svojho brata, na deň jeho nešťastia ani sa neraduj nad synmi Júdovými v deň ich zahynutia ani neroztváraj naširoko svojich úst v deň úzkosti.
13Nevojdi do brány môjho ľudu v deň ich zkazy; nedívaj sa i ty na jeho zlé v deň jeho zkazy; ani nevystri svojej ruky na jeho imanie v deň jeho zkazy.
14Ani nestoj na rozcestí, aby si vyťal tých, ktorí by z neho unikli, ani nevydaj nepriateľovi jeho pozostatkov v deň úzkosti.
15Lebo je blízko deň Hospodinov, ktorý prijde na všetky tie národy. Jako si robil, tak sa urobí aj tebe; tvoja odplata sa navráti na tvoju hlavu.
16Lebo jako ste pili na vrchu mojej svätosti, tak budú piť všetky tie národy ustavične, a tedy budú piť a budú hltať a budú, jako keby ich nebolo bývalo.
17Ale na vrchu Sione bude uniklé, a vrch Sion bude svätým, a dom Jakobov bude dedične vládnuť svojimi vlastníctvami.
18A dom Jakobov bude ohňom a dom Jozefov plameňom, a dom Ezavov bude slamou, a rozpália sa na neho a strávia ho, ani nebude toho, kto by pozostal domu Ezavovmu, lebo Hospodin hovoril.
19Tí na juhu budú dedične vládnuť vrchom Ezavovým a tí na rovine Filištínmi a budú dedične vládnuť poľom Efraimovým a poľom Samárie a Benjamin Gileádom.
20A zajatí toho vojska synov Izraelových budú vládnuť tým, čo bolo majetkom Kananejov až po Sareptu, a zajatí Jeruzalema, ktorí sú v Sefarade, budú dedične vládnuť mestami na juhu.
21A tak vyjdú záchrancovia na vrch Sion, aby súdili vrch Ezavov, a kráľovstvo bude Hospodinovo.
1Videnie Abdiášovo. Takto vraví Hospodin, Pán, o Edómsku, keď poslal posla k národom s odkazom: Hor sa, povstaňme do boja proti nemu! počuli sme správu od Hospodina:
2Hľa, urobím ťa maličkým medzi národmi a budeš veľmi opovrhnutý.
3Pýcha tvojho srdca ťa oklamala, lebo prebývaš v trhlinách skál, vo svojom vysokom sídle. Vravíš si vo svojom srdci: Ktože ma zvrhne na zem?
4Keby si sa vzniesol vysoko sťa orol, a keby si si aj medzi hviezdy položil hniezdo, zvrhnem ťa odtiaľ - znie výrok Hospodinov.
5Keby zlodeji prišli k tebe a noční lupiči, aby ťa spustošili, či nenakradnú len to, čo im treba? A keby oberači prišli k tebe, či nezanechajú paberky?
6Ako preskúmali Ézava! Ako poprezerali jeho skryté poklady!
7Až na hranicu ťa vyhnali, všetci tvoji spojenci ťa sklamali, premohli ťa tvoji priatelia, tí, čo jedia tvoj chlieb, stavajú pascu na teba; nieto v nich rozumnosti.
8Ba veru v ten deň - znie výrok Hospodinov - vyhubím múdrych z Edómu, rozumnosť z vrchu Ézavovho!
9A predesia sa tvoji hrdinovia, Témán, pretože vyplienim všetkých z vrchu Ézavovho pre vraždu,
10pre násilie na tvojom bratovi Jákobovi, prikryje ťa hanba a vyhynieš na večnosť.
11V deň, keď si sa postavil proti nemu, v deň, keď cudzinci zajímali jeho vojsko a cudzozemci vošli mu do brán a o Jeruzalem losovali, aj ty si bol jedným z nich.
12Tak nekochaj sa na svojom bratovi v deň jeho nešťastia, neraduj sa nad Júdejcami v deň ich záhuby.
13Nevchádzaj do brány môjho ľudu v deň jeho skazy, ani sa nekochaj z jeho nešťastia v deň jeho skazy, nevzťahuj ruku na jeho imanie v deň jeho skazy.
14Ani sa nestavaj na rázcestia, aby si hubil jeho ubehlíkov, a nevyzrádzaj jeho utečencov v deň súženia.
15Lebo blízko je deň Hospodinov proti všetkým národom. Ako si ty robil, tak sa stane tebe. Tvoj čin ti padne naspäť na hlavu.
16Lebo ako ste pili na mojom svätom vrchu, tak budú piť ustavične všetky národy; piť budú a hltať; a budú, akoby ich nikdy nebolo bývalo.
17Ale na vrchu Sion bude záchrana a bude posvätným miestom; dom Jákobov sa zmocní svojich majetkov.
18Dom Jákobov bude ohňom, dom Jozefov plameňom, dom Ézavov slamou, i zapália ho, pohltia, a nik sa nezachráni z domu Ézavovho, lebo Hospodin to povedal.
19Potom zaberú Negeb, pohorie Ézavovo a Nížinu , kraj Filištíncov, zaberú aj kraj Efrajima i kraj Samárie a Benjamín zaberie Gileád.
20Zajatci z izraelského vojska zaberú kraj Kanaáncov až po Sareptu a jeruzalemskí zajatci, ktorí sú v Sefárade, zaberú mestá Negebu.
21Potom záchranci vystúpia na vrch Sion, aby súdili vrch Ézavov. Potom bude kráľovstvo patriť Hospodinovi.
1Videnie Abdiáša. Toto hovorí Pán, Jahve, o Edome: Zvesť som počul od Pána a posol bol poslaný k národom: "Vstaňte, pozdvihnime sa proti nemu do boja!"
2Hľa, umenším ťa medzi národmi, budeš veľmi opovrhnutý!
3Nadutosť tvojho srdca ťa oklame, obyvateľ skalných trhlín! Sídli vysoko a hovorí si v srdci: "Ktože ma zrúti na zem?"
4Čo sa vyvýšiš ako orol a čo si aj medzi hviezdy hniezdo postavíš, zrútim ťa odtiaľ," hovorí Pán.
5Ak prídu k tebe zlodeji, ak noční lupiči - (a spustošia ťa!) - či si neukradnú, len koľko im stačí? Ak prídu k tebe oberači, či nenechajú paberky?
6Ako poprehľadávajú Ezaua, poprekutávajú jeho skrýše!
7Až k hraniciam ťa poženú všetci mužovia tvojej zmluvy, oklamú, premôžu ťa tvoji chleboví priatelia, osídlo postavia pod teba, ty nechápavý!
8"Či v ten deň - hovorí Pán - nevyničím mudrcov z Edomu a rozumnosť z Ezauovho vrchu?
9Vtedy ochabnú tvoji hrdinovia, Teman, aby z Ezauovho vrchu každý vraždou vyhynul.
10Pre násilie na tvojom bratovi Jakubovi pokryje ťa hanba a zahynieš naveky.
11V deň, keď si stál oproti, v deň, keď barbari zajali jeho vojsko a cudzinci vnikli do jeho brán a o Jeruzalem hádzali žreb, i ty si bol ako jeden z nich."
12Ale nehľaď na deň svojho brata, na deň jeho nešťastia, neteš sa nad Júdovými synmi v deň ich skazy a neroztváraj si ústa v deň úzkosti.
13Nevnikaj do brány môjho ľudu v deň jeho pohromy, nepas si aj ty oči na jeho nešťastí v deň jeho pohromy a nehrab sa za jeho majetkom v deň jeho pohromy!
14Ani nestoj pri trhlinách, aby si hubil jeho ubehlíkov, a nechytaj jeho utečencov v deň úzkosti!
15Lebo je blízko Pánov deň proti všetkým národom. Ako si nakladal ty, tak naloží s tebou, tvoje činy ti zvráti na hlavu.
16Lebo ako ste pili na mojom svätom vrchu, tak budú piť ustavične všetky národy, budú piť a srkať a budú, akoby neboli.
17Na vrchu Sion bude však záchrana a bude svätý; Jakubov dom sa zmocní svojho majetku.
18Jakubov dom bude ohňom a Jozefov dom plameňom, dom Ezauov však plevou, ktorú zapália a strávia, a z Ezauovho domu sa nezachráni nik, lebo Pán (tak) hovorí.
19Zmocnia sa juhu, Ezauovho vrchu a roviny Filištíncov. Zmocnia sa Efraimových polí a polí Samárie a Benjamín Galaádu.
20Zajatí tohto vojska, synov Izraela, sa zmocnia Kanaánu až po Sareptu a zajatí Jeruzalema, ktorí sú v Sardoch, zmocnia sa miest juhu.
21Záchranci vystúpia na vrch Sion, aby súdili Ezauov vrch a kráľovstvo bude patriť Pánovi.
1Videnie Abdiášovo. Hor sa, povstaňme do boja proti nemu! Počuli sme správu od Hospodina:
2Hľa, urobím ťa maličkým medzi národmi a budeš veľmi opovrhnutý.
3Pýcha tvojho srdca ťa oklamala, lebo prebývaš v trhlinách skál, vo svojom vysokom sídle. Myslíš si o sebe: Ktože ma zvrhne na zem?
4Keby si sa vzniesol vysoko sťa orol a keby si si aj medzi hviezdy položil hniezdo, zvrhnem ťa odtiaľ — znie výrok Hospodina.
5Keby zlodeji prišli k tebe a noční lupiči, aby ťa spustošili, či nenakradnú len to, čo im treba? Keby oberači prišli k tebe, či nezanechajú paberky?
6Ako prehľadali Ézava! Ako poprezerali jeho skryté poklady!
7Až na hranicu ťa vyhnali. Všetci tvoji spojenci ťa sklamali. Premohli ťa tvoji priatelia. Tí, čo jedia tvoj chlieb, stavajú na teba pascu; nieto v nich rozumnosti.
8Ba veru v ten deň — znie výrok Hospodina — vyhubím múdrych z Edómu, rozumnosť z vrchu Ézavovho!
9Potom sa predesia tvoji hrdinovia, Téman, pretože vyplienim všetkých z vrchu Ézavovho pre vraždu,
10pre násilie na tvojom bratovi Jákobovi, prikryje ťa hanba a vyhynieš na večnosť.
11V deň, keď si sa postavil proti nemu, v deň, keď cudzinci zajímali jeho vojsko, cudzozemci vošli mu do brán a o Jeruzalem losovali, aj ty si bol jedným z nich.
12Nekochaj sa teda na svojom bratovi v deň jeho nešťastia, neraduj sa nad Júdovcami v deň ich záhuby.
13Nevchádzaj do brány môjho ľudu v deň jeho skazy, ani sa nekochaj z jeho nešťastia v deň jeho skazy nevzťahuj ruku na jeho imanie v deň jeho skazy.
14Nestavaj sa ani na rázcestia, aby si hubil jeho ubehlíkov, a nevyzrádzaj jeho utečencov v deň súženia.
15Blízko je totiž deň Hospodina proti všetkým národom. Ako si ty robil, tak sa stane tebe. Tvoj čin ti padne naspäť na hlavu.
16Lebo ako ste pili na mojom svätom vrchu, tak budú piť ustavične všetky národy; piť budú a hltať; a budú, akoby ich nikdy nebolo bývalo.
17Na vrchu Sion však bude záchrana a bude posvätným miestom; dom Jákobov sa zmocní svojich majetkov.
18Dom Jákobov bude ohňom, dom Jozefov plameňom, dom Ézavov slamou. Zapália ho, pohltia, no nik sa nezachráni z domu Ézavovho, lebo Hospodin to povedal.
19Potom zaberú Negev, pohorie Ézavovo a Nížinu, kraj Filištíncov, zaberú aj kraj Efrajima i kraj Samárie. Benjamín zaberie Gileád.
20Zajatci z izraelského vojska zaberú kraj Kanaánčanov až po Sareptu a jeruzalemskí zajatci, ktorí sú v Sefárade, zaberú mestá Negevu.
21Potom záchrancovia vystúpia na vrch Sion, aby súdili vrch Ézavov.
1Vidění Abdiášovo. Toto praví Panovník Hospodin o Edomu.Od Hospodina jsme slyšeli zprávu,že byl vyslán posel k národům:„Vzhůru! Do útoku!Válčete proti Edomu!“
2Hle, činím tě nepatrným mezi národy,budeš v největším opovržení!
3Pýcha tvého srdce tě oklamala,tebe, jenž bydlíš v rozeklaných skalách.Myslíš si ve výšce svého obydlí:„Kdo by mě k zemi porazil?“
4I kdyby ses vznášel jako orela postavil sis hnízdo mezi hvězdami,i odtamtud bych tě srazil,praví Hospodin.
5Přepadnou-li tě v noci lupiči,vezmou jen to, co budou chtít.Přijdou-li na tvé hrozny česáči,nechají aspoň paběrky.Jaké však bude tvé neštěstí!
6Jak jen Ezaua vyplení!Jak vyloupí jeho poklady!
7Všichni tví spojencitě poženou až k hranicím;ti, s kterými žiješ v pokoji,tě podvedou a porazí;ti, kteří tvůj chléb jídali,na tebe léčku nastraží –nebudeš mít ani ponětí!
8Toho dne, praví Hospodin,vyhubím z Edomu mudrce,na Ezauově hoře rozum nezbude!
9Tví hrdinové, Temane, zděsí se –na Ezauově hoře každý zahyne!Kvůli vraždění,
10kvůli násilína Jákobovi, tvém bratrovi,budeš zahalen do ostudy,vyhlazen budeš navěky!
11V ten den ses stranou postavil –v den, kdy jeho vojsko zajali cizinci,kdy do jeho bran vešli barbaři,kdy o Jeruzalém losem házeli –tehdys byl jako jeden z nich!
12Nekochej se nad bratrem svýmv den jeho neštěstí!Neraduj se nad judskými synyv den jejich záhuby!Nevychloubej se tolikv den soužení!
13Nevcházej do brány mého liduv den jejich pohromy!Nekochej se jeho trápenímv den jeho pohromy!Nesahej po jeho jměnív den jeho pohromy!
14Nestav se na rozcestí,abys hubil ty, kdo utekli!Nevydávej ty, kdo přežili,v den soužení!
15Blízko je Hospodinův denproti všem národům.To, co jsi dělal, se stane tobě,tvé činy se ti vrátí na hlavu.
16Jako jste pili na mé svaté hoře,tak budou věčně pít všechny národy.Budou pít a pít až k zalknutí,až zmizí, jako by nebyly.
17Na hoře Sion však bude záchranaa ta hora bude svatá.Dům Jákobův pak získá zpětsvůj dědičný majetek.
18Dům Jákobův pak bude ohněma Josefův dům plamenem,dům Ezauův však bude strništěm.Sežehnou ho a stráví jej –v Ezauově domě nikdo nezbude!Tak promluvil Hospodin.
19Obyvatelé Negevu získají Ezauovu horu,obyvatelé podhůří pak filištínský kraj;získají také kraj Efraim a Samaří,Benjamín pak získá Gileád.
20Vojsko izraelských vyhnancůobsadí Kanaán až po Sareptua Jeruzalémští vyhnanci v Sefaraduobsadí města v Negevu.
21Zachránění vystoupí na horu Sion,aby vládli nad Ezauovou horou.A nastane království Hospodinovo.
1Vidění Abdijášovo. Toto praví Panovník Hospodin o Edómu. Slyšeli jsme zprávu od Hospodina, že mezi pronárody byl poslán vyslanec: „Vzhůru, povstaňme k boji proti němu!“
2Hle, mezi pronárody tě činím maličkým, budeš ve velkém opovržení.
3Opovážlivost tvého srdce tě zavedla. Bydlíš v skalních rozsedlinách, sídlíš vysoko, v srdci si říkáš: „Kdo by mě strhl k zemi?“
4I když sis založil hnízdo vysoko jak orel a položil je mezi hvězdy, strhnu tě odtud, je výrok Hospodinův.
5Až tě přepadnou zloději, škůdcové noční, jak zajdeš! Což nenakradou tolik , aby měli dost? Až na tebe přijdou sběrači hroznů , nenechají ani paběrky.
6Tak bude Ezau propátrán, jeho úkryty proslíděny.
7Poženou tě až na hranice, podvedou tě všichni, s nimiž máš smlouvu, zmocní se tě ti, s nimiž v pokoji žiješ, ti, kteří jedí tvůj chléb, zákeřně ti zasadí ránu. On však rozum nemá.
8Zdali v onen den, je výrok Hospodinův, nevyhubím z Edómu mudrce a rozumnost z Ezauovy hory?
9Témane, tvoji bohatýři se zděsí, neboť na Ezauově hoře budou všichni vyhlazeni, protože vraždili.
10Pro násilí na tvém bratru Jákobovi přikryje tě hanba, budeš vyhlazen navěky.
11V ten den ses postavil proti němu , v den, kdy cizáci jímali jeho vojsko. Když vcházeli do jeho bran cizinci a losovali o Jeruzalém, i tys byl jako jeden z nich.
12Jen se nepas pohledem na den svého bratra v den jeho neštěstí, neraduj se nad judskými syny v den jejich záhuby, nepošklebuj se jim v den soužení!
13Nevcházej do brány mého lidu v den jeho běd; právě ty se nepas pohledem na zlo, jež ho stihlo v den jeho běd; ať tvé ruce nesahají po jeho majetku v den jeho běd!
14A nestůj nad průrvou, abys pobíjel ty, kdo vyvázli, nevydávej ty, kdo přežili, v den soužení!
15Blízko je den Hospodinův proti všem národům. Co jsi učinil ty, to bude učiněno tobě, vrátí se ti to na hlavu, jak zasluhuješ.
16Jak jste se napili na mé svaté hoře vy, tak budou ustavičně pít všechny pronárody; budou pít, až se budou zalykat, a zmizí, jako by nikdy nebývaly.
17Avšak na hoře Sijónu budou ti, kteří vyvázli, a bude svatá, a Jákobův dům obsadí ty, kdo jej obsadili.
18I bude dům Jákobův ohněm a dům Josefův plamenem, zatímco dům Ezauův bude strništěm; oba se proti němu rozpálí a pozřou jej, nikdo z Ezauova domu nepřežije. Tak promluvil Hospodin.
19Lid Negebu obsadí Ezauovu horu a lid Přímořské nížiny Pelištejce, obsadí též pole Efrajimovo a pole Samařské a Benjamín obsadí Gileád.
20Přesídlenci, to vojsko synů Izraele, obsadí , co je kenaanské, až do Sarepty a přesídlenci z Jeruzaléma, kteří jsou v Sefaradu, obsadí negebská města.
21Vítězové pak vystoupí na horu Sijón, aby soudili Ezauovu horu. A nastane království Hospodinovo.
1ḥăzōwn ‘ōḇaḏyāh; kōh- ’āmar ’ăḏōnāy Yahweh le’ĕḏōwm, šəmū‘āh šāma‘nū mê’êṯ Yahweh wəṣîr baggōwyim šullāḥ, qūmū wənāqūmāh ‘ālehā lammilḥāmāh.
2hinnêh qāṭōn nəṯattîḵā baggōwyim; bāzui ’attāh mə’ōḏ.
3zəḏōwn libbəḵā hiššî’eḵā, šōḵənî ḇəḥaḡwê- sela‘ mərōwm šiḇtōw; ’ōmêr bəlibbōw, mî yōwriḏênî ’āreṣ.
4’im- taḡbîah kannešer, wə’im- bên kōwḵāḇîm śîm qinneḵā; miššām ’ōwrîḏəḵā nə’um- Yahweh.
5’im- gannāḇîm bā’ū- ləḵā ’im- šōwḏḏê laylāh, ’êḵ niḏmêṯāh, hălōw yiḡnəḇū dayyām; ’im- bōṣərîm bā’ū lāḵ, hălōw yaš’îrū ‘ōlêlōwṯ.
6’êḵ neḥpəśū ‘êśāw, niḇ‘ū maṣpunāw.
7‘aḏ- haggəḇūl šilləḥūḵā, kōl ’anšê ḇərîṯeḵā, hiššî’ūḵā yāḵəlū ləḵā ’anšê šəlōmeḵā; laḥməḵā, yāśîmū māzōwr taḥteḵā, ’ên təḇūnāh bōw.
8hălōw bayyōwm hahū nə’um Yahweh; wəha’ăḇaḏtî ḥăḵāmîm mê’ĕḏōwm, ūṯəḇūnāh mêhar ‘êśāw.
9wəḥattū ḡibbōwreḵā têmān; ləma‘an yikkāreṯ- ’îš mêhar ‘êśāw miqqāṭel.
10mêḥămas ’āḥîḵā ya‘ăqōḇ təḵassəḵā ḇūšāh; wəniḵratā lə‘ōwlām.
11bəyōwm ‘ămāḏəḵā minneḡeḏ, bəyōwm šəḇōwṯ zārîm ḥêlōw; wənāḵərîm bā’ū [ša‘ărōw ḵ] (šə‘ārāw, q) wə‘al- yərūšālim yaddū ḡōwrāl, gam- ’attāh kə’aḥaḏ mêhem.
12wə’al- têre ḇəyōwm- ’āḥîḵā bəyōwm nāḵərōw, wə’al- tiśmaḥ liḇnê- yəhūḏāh bəyōwm ’āḇəḏām; wə’al- taḡdêl pîḵā bəyōwm ṣārāh.
13’al- tāḇōw ḇəša‘ar- ‘ammî bəyōwm ’êḏām, ’al- têre ḡam- ’attāh bərā‘āṯōw bəyōwm ’êḏōw; wə’al- tišlaḥnāh ḇəḥêlōw bəyōwm ’êḏōw.
14wə’al- ta‘ămōḏ ‘al- happereq, ləhaḵrîṯ ’eṯ- pəlîṭāw; wə’al- tasgêr śərîḏāw bəyōwm ṣārāh.
15kî- qārōwḇ yōwm- Yahweh ‘al- kāl- haggōwyim; ka’ăšer ‘āśîṯā yê‘āśeh lāḵ, gəmulḵā yāšūḇ bərōšeḵā.
16kî, ka’ăšer šəṯîṯem ‘al- har qāḏšî yištū ḵāl haggōwyim tāmîḏ; wəšāṯū wəlā‘ū, wəhāyū kəlōw hāyū.
17ūḇəhar ṣîyōwn tihyeh p̄əlêṭāh wəhāyāh qōḏeš; wəyārəšū bêṯ ya‘ăqōḇ, ’êṯ mōwrāšêhem
18wəhāyāh ḇêṯ- ya‘ăqōḇ ’êš ūḇêṯ yōwsêp̄ lehāḇāh, ūḇêṯ ‘êśāw ləqaš, wəḏāləqū ḇāhem wa’ăḵālūm; wəlō- yihyeh śārîḏ ləḇêṯ ‘êśāw, kî Yahweh dibbêr.
19wəyārəšū hanneḡeḇ ’eṯ- har ‘êśāw, wəhaššəp̄êlāh ’eṯ- pəlištîm, wəyārəšū ’eṯ- śəḏêh ’ep̄rayim, wə’êṯ śəḏêh šōmərōwn; ūḇinyāmin ’eṯ- haggil‘āḏ.
20wəḡāluṯ haḥêl- hazzeh liḇnê yiśrā’êl ’ăšer- kəna‘ănîm ‘aḏ- ṣārəp̄aṯ, wəḡāluṯ yərūšālim ’ăšer bisp̄āraḏ; yiršū ’êṯ ‘ārê hanneḡeḇ.
21wə‘ālū mōwōši‘îm bəhar ṣîyōwn, lišpōṭ ’eṯ- har ‘êśāw; wəhāyəṯāh Yahweh hamməlūḵāh.