Nahum, 3. kapitola
Nah 3,1
Oj, beda mestu krvi! Celé je samé klamstvo, plné násilia; neustupuje lúpež.
Beda krvilačnému mestu, je samá lož, je plné koristi, a neprestáva rabovať.
Beda krvavému mestu! Je samé klamstvo, je plné násilia, neprestáva plieniť.
Beda mestu krviprelievania! Je samá lož, plné koristi, rabovaniu niet konca.
Běda tomu městu vraždění!Je plné lží a loupežía nepřestává plenit.
Běda městu, jež se brodí v krvi! Je samá přetvářka, je plné loupeží, kořistění nebere konce.
Nah 3,2
Práskanie biča a hukot, hrkot kolesa, cválajúci kôň a nadskakujúci voz,
Čuť praskot biča, hrmotný zvuk kolies, cválajúce kone, rútiace sa vozy.
Pleskot biča, hlučný rachot kolies, kone cválajú, vozy sa rútia,
Praskot biča a hrkot kolesa, cval koní a hrmot vozov.
Už sviští bič!Kola rachotí!Koně se dali v trysk!Vozy lomozí!
Slyš! Bičů svist, dunění kol! Dusot koní, hřmot vozby!
qōwl šōwṭ, wəqōwl ra‘aš ’ōwp̄ān; wəsūs dōhêr, ūmerkāḇāh məraqqêḏāh.
Nah 3,3
vzpínanie sa jazdca a blýskanie sa meča, blesk kopie a množstvo pobitých a hromada mŕtvych tiel, nebude konca mŕtvolám, a budú padať cez ich mŕtvoly,
Jazdci vysadajú, meče planú, oštepy sa blýskajú. Množstvo pobitých!... Hromada mŕtvych tiel!... Niet konca mŕtvolám! Potkýnajú sa o mŕtvoly.
jazdci vysedajú, plameň meča, blesk oštepa, množstvo prebodnutých a sila mŕtvych tiel. Niet konca mŕtvolám, potkýnajú sa o telá.
Jazdci sa pohli. Meče sa blýskajú a kopije sa lesknú. Mnoho je pobitých. Hromada mŕtvol. Mŕtvych tiel bez počtu, až sa o ne potkýnajú.
Jízda útočí!Mečů blýskání!Kopí třpyt!Kolik jen padlých,mrtvol hromady!Všude bezpočtu mrtvých,až přes ně lidé padají!
Útok jezdců, zášlehy mečů, blýskání kopí! Přemnoho skolených, hromady mrtvých těl, bezpočet mrtvol, až přes ně klopýtají!
pārāš ma‘ăleh, wəlahaḇ ḥereḇ ūḇəraq ḥănîṯ, wərōḇ ḥālāl wəḵōḇeḏ pāḡer; wə’ên qêṣeh laggəwîyāh, [yiḵšəlū ḵ] (wəḵāšəlū q) biḡwîyāṯām.
Nah 3,4
pre množstvo smilstiev smilnice, krásnej a pôvabnej, majstryne čarov, ktorá predávala národy svojimi smilstvami a čeľade svojimi čarmi.
To všetko pre mnohé smilstvá neviestky, pôvabne krásnej čarodejnice, ktorá opantala národy svojimi smilstvami a pokolenia svojimi čarami.
Pre množstvo smilstva smilnice očarujúcej krásy, znalej čarov, ktorá za svoje, smilstvo predávala národy a pokolenia za svoje čary.
Pre mnohé smilstvo, neviestka, očarujúca majsterka kúzel, ktorá okúzlila národy smilnením a pokolenia čarami,
To vše proto, že tolik smilnilata smilnice tak vábivá,mistryně kouzel, která kupčilas národy skrze smilstva sváa s pokoleními skrze svá kouzla.
To všechno pro mnohá smilstva Nevěstky, přesvůdné mistryně kouzel. Svým smilstvem kupčí s pronárody, svými kouzly kupčí s čeleděmi.
mêrōḇ zənūnê zōwnāh, ṭōwḇaṯ ḥên ba‘ălaṯ kəšāp̄îm; hammōḵereṯ gōwyim biznūnehā, ūmišpāḥōwṯ biḵšāp̄ehā.
Nah 3,5
Hľa, prijdem na teba, hovorí Hospodin Zástupov, a odkryjem tvoje podolky dvihnúc ich na tvoju tvár a ukážem národom tvoju nahotu a kráľovstvám tvoju hanbu
Ajhľa, som proti tebe - to je výrok Hospodina mocností - vyhrniem ti sukne na tvár, ukážem národom tvoju nahotu a kráľovstvám tvoju hanbu.
"Hľa, som proti tebe, hovorí Pán zástupov, vyhrniem ti vlečky na tvár, ukážem národom tvoju nahotu a kráľovstvám tvoju hanbu.
som proti tebe — znie výrok Hospodina zástupov. Vyhrniem ti sukňu až po tvár. Ukážem národom tvoju nahotu a kráľovstvám tvoju hanbu.
„Hle, já jsem proti tobě!“praví Hospodin zástupů.„Vyhrnu ti sukni nad hlavu;ukážu národům tvou nahotua královstvím tvou ostudu.
Chystám se však na tebe, je výrok Hospodina zástupů. Až přes tvář ti vyhrnu sukni a ukáži tvou nahotu pronárodům, královstvím tvou hanbu.
hinnî ’êlayiḵ, nə’um Yahweh ṣəḇā’ōwṯ, wəḡillêṯî šūlayiḵ ‘al- pānāyiḵ; wəhar’êṯî ḡōwyim ma‘rêḵ, ūmamlāḵōwṯ qəlōwnêḵ.
Nah 3,6
a pohádžem na teba tvoje hnusoby a potupím ťa a vystavím ťa za divadlo.
Okydám ťa špinou, znevážim ťa a urobím z teba divadlo.
Vrhnem na teba špinu, potupím ťa a divadlom ťa spravím.
Nakydám na teba špinu, potupím ťa a urobím z teba divadlo.
Nakydám na tebe ohavnostia veřejně tě potupím,vystavím tě na odiv!
Nakydám na tebe neřád, potupím tě, postavím na pranýř.
wəhišlaḵtî ‘ālayiḵ šiqquṣîm wənibbaltîḵ; wəśamtîḵ kərō’î.
Nah 3,7
A stane sa, že každý, kto ťa uvidí, bude utekať od teba a povie: Ninive je spustošené! Kto ho bude ľutovať? Kde - odkiaľ pohľadám tých, ktorí by ťa potešili?
Každý, kto ťa uvidí, ujde od teba a povie: Spustošené je Ninive! Kto ho poľutuje? Kde mu vyhľadám tešiteľov?
Potom každý, kto ťa uvidí, ujde od teba a povie: "Spustošené je Ninive! Kto by ho ľutoval? Kde by som mal hľadať tešiteľov pre teba?"
Ktokoľvek ťa uvidí, utečie od teba a povie: Ninive je spustošené! Kto ho oplače? Kde ti mám hľadať tešiteľov?
Kdo tě uvidí, uteče od tebea řekne: ‚Zničeno je Ninive;copak ho někdo lituje?‘Kde bych ti tedy našelnějaké těšitele?“
Kdokoli tě spatří, prchne od tebe. Řekne: „Ninive propadlo záhubě, kdo se nad ním ustrne?“ Kde vyhledám ty, kdo by tě potěšili?
wəhāyāh ḵāl rō’ayiḵ yiddōwḏ mimmêḵ, wə’āmar šāddəḏāh nînəwêh, mî yānūḏ lāh; mê’ayin ’ăḇaqqêš mənaḥămîm lāḵ.
Nah 3,8
Či si ty lepšie ako No-amon, ktoré sedelo na riekach a malo vody kolom dookola, ktorého valom bolo more, od mora jeho múr?
Si lepšie ako No Ammon, ktoré ležalo na Níle, vodami obkľúčené, hradbou mu bolo more a jeho múrom voda?
Si lepšie než No-Amon, ktoré ležalo medzi Nílmi? Obkľučovali ho vody, hradbou mu bolo more, z vody malo múr.
Si vari lepšie než No Amón na Níle obklopené vodami, ktorého hradbou bolo more a múrom voda?
Copak jsi lepší, než byly Thébymezi nilskými rameny,obklopené vodami?Řeka jim byla opevněníma vodu měly za hradby.
Jsi snad lepší, než byly Théby Amónovy, trůnící mezi proudy, obklopeny vodami? Moře jim bylo valem, jejich hradby se zdvihaly z moře.
hăṯêṭəḇî minnō ’āmōwn, hayyōšəḇāh bay’ōrîm, mayim sāḇîḇ lāh; ’ăšer- ḥêl yām, mîyām ḥōwmāṯāh.
Nah 3,9
Ethiopia jeho silou a Egypt, a iným nebolo konca. Pútovia a Lýbovia ti boli, ó, No, na pomoc!
Kúš a Egypt boli jeho neobmedzenou silou. Pút a Líbyjci boli mu na pomoci.
Etiópia bola jeho silou a Egypt - bez počtu - Pút a Líbyjci boli medzi jeho pomocníkmi.
Mocný Kúš i nekonečný Egypt, Pút aj Líbyjčania mu boli na pomoci.
Mocný Habeš, Egypt bez hranic,Put i Libye mezi jejich spojenci.
Kúš tak mocný, Egypt nekonečný, Pút i Lúbim byly tvými pomocníky.
kūš ‘āṣəmāh ūmiṣrayim wə’ên qêṣeh; pūṭ wəlūḇîm, hāyū bə‘ezrāṯêḵ.
Nah 3,10
Ale aj ono bolo prestehované, odišlo do zajatia; aj jeho malé deti boly rozrážané na uhloch všetkých ulíc, a o jeho slávnych hádzali los, a všetci jeho veľkí boli sovrení putami.
Aj jeho stihlo vyhnanstvo, odišlo do zajatia, aj deti mu roztrieskali na rohoch všetkých ulíc. O jeho šľachtu hádzali lós a všetkých jeho veľkých dali do pút.
Aj ono šlo do zajatia, do vyhnanstva, aj jeho nemluvňatá rozbíjali na rohoch všetkých ulíc. O jeho vznešených hádzali žreb a jeho velikášov okovali do želiez.
Jeho tiež stihlo vyhnanstvo, odišiel do zajatia. Aj jeho deti boli rozdrvené na rohoch všetkých ulíc. O jeho šľachticoch sa tiež losovalo a všetci jeho hodnostári boli spútaní reťazami.
I Thébané však byli vyhnáni,museli jít do zajetí.Jejich děti byly rozráženyna každém nároží.O jejich přední muže losovali,všichni jejich velmoži dostali řetězy.
I Théby byly přesídleny, odešly do zajetí. Jejich nemluvňata byla drcena na rozích všech ulic; o jejich slavné se losovalo, všichni jejich velmožové byli spoutáni řetězy.
gam- hî, laggōlāh hāləḵāh ḇaššeḇî, gam ‘ōlālehā yəruṭṭəšū bərōš kāl- ḥūṣōwṯ; wə‘al- niḵbaddehā yaddū ḡōwrāl, wəḵāl gəḏōwlehā ruttəqū ḇazziqqîm.
Nah 3,11
Aj ty sa opiješ; budeš pokryté, aj ty budeš hľadať pevnosť pred nepriateľom.
Aj ty budeš opité, skryješ sa, aj ty budeš hľadať útočisko pred nepriateľom.
Aj ty budeš opojené, budeš omdleté, aj ty budeš hľadať útočište pred nepriateľom.
Aj ty sa opiješ a budeš na nepoznanie. Aj ty budeš hľadať záštitu pred nepriateľom.
Tak i ty budeš jako opilec,úplně bez sebe.I ty se budeš potáceta hledat skrýš před nepřítelem.
I ty se opojíš a budeš omámeno. I ty budeš hledat záštitu před nepřítelem.
gam- ’at tiškərî, təhî na‘ălāmāh; gam- ’at təḇaqšî mā‘ōwz mê’ōwyêḇ.
Nah 3,12
Všetky tvoje hrady budú jako fíky so skorými fíkami; ak ich zatrasú, padnú do úst toho, kto ide jesť.
Všetky tvoje pevnosti sú ako figovníky s raným ovocím. Ak ich potrasú, spadnú do úst toho, kto chce jesť.
Všetky tvoje pevnosti sú figovníky s ranými figami, ak ich potrasú, padnú do úst žrúta.
Všetky tvoje pevnosti sú ako figovníky s včasnými plodmi. Ak sa nimi potrasie, spadnú do úst toho, kto chce jesť.
Všechny tvé pevnosti jsou jako fíkoví –stačí se do nich opřít,a zralé fíky padajído úst tomu, kdo je sní!
Všechny tvé pevnosti však budou jako fíkovníky s ranými plody: až se jimi zatřese, spadnou do úst tomu, kdo je chce jíst.
kāl- miḇṣārayiḵ, tə’ênîm ‘im- bikkūrîm; ’im- yinnōw‘ū wənāp̄əlū ‘al- pî ’ōwḵêl.
Nah 3,13
Hľa, tvoj ľud ženami v tvojom strede; brány tvojej zeme budú dokorán pootvárané tvojim nepriateľom; oheň strávi tvoje závory.
Ajhľa, tvoji bojovníci sú ženy uprostred teba. Tvojim nepriateľom sa otvoria dokorán brány tvojej krajiny; oheň strávi tvoje závory.
Hľa, tvoj ľud: to ženy vprostred teba, otvoria tvojim nepriateľom dokorán brány tvojej krajiny; oheň pohltí tvoje závory.
Tvojím ľudom sú ženy uprostred teba. Nepriateľom sa brány tvojej krajiny otvoria dokorán. Oheň strávi tvoje závory.
Jen se podívej na své vojáky –jsou jako ženy!Brány tvé země jsou nepřátelům otevřeny,oheň pohltil tvé závory.
Tvůj lid uprostřed tebe jsou baby. Brány tvé země se dokořán otevřou tvým nepřátelům, tvé závory pozře oheň.
hinnêh ‘ammêḵ nāšîm bəqirbêḵ, lə’ōyəḇayiḵ, pāṯōwaḥ nip̄təḥū ša‘ărê ’arṣêḵ; ’āḵəlāh ’êš bərîḥāyiḵ.
Nah 3,14
Naber si vody obľahnutia, upevni svoje hradby, vojdi do blata a šliap po hline, oprav tehelňu.
Naber si vodu na čas obliehania, opevni svoje pevnosti, vstúp do blata a mies hlinu, chop sa formy na tehly!
Načieraj si vodu pre obliehanie, opevni svoje hradby, vstúp do blata, šliap hlinu, vezmi formu na tehly.
Naváž si vodu na čas obliehania. Upevni si svoje pevnosti. Šliapaj blato, mies maltu a spevni to formou na tehly.
Čerpej si vodu pro čas obležení,své pevnosti si opevni!Šlapej hlínu, mačkej jíl,chop se formy na cihly!
Navaž si vodu, než budeš obleženo! Zpevni svá opevnění! Šlapej jíl, hněť hlínu, chop se formy na cihly!
mê māṣōwr ša’ăḇî- lāḵ, ḥazzəqî miḇṣārāyiḵ; bō’î ḇaṭṭîṭ wərimsî ḇaḥōmer haḥăzîqî malbên.
Nah 3,15
Tam ťa strávi oheň, vytne ťa meč, zožerie ťa jako žravá chrobač, nech ťa je množstvo jako chrobače, nech ťa je množstvo jako kobyliek!
Tam ťa strávi oheň, vyhladí ťa meč, požerie ťa ako chrobač, aj keď sa rozmnožíš ako chrobač, aj keď sa rozmnožíš ako kobylky!
Tam ťa oheň pohltí, vykántri ťa meč, zožerie ťa ako koníky, hoci ťa bolo množstvo ako koníkov, hoci ťa bolo množstvo ako kobyliek.
Tam ťa strávi oheň, zotne meč, zožerie ťa ako črvoč; nech sa vyrojíš ako chrobač, hmýriš sa ako kobylky,
Stejně tě tam ale zhltnou plamenya meč tě vyhladí;zhltne tě jako kobylky!Zkus se rozmnožit jako kobylky,rozmnož se jako žravý hmyz!
Oheň tě tam pozře, vytne meč, pozře tě jako brouci. Byť vás bylo spousta jako brouků, byť vás bylo spousta jako kobylek,
m tōḵəlêḵ ’êš, taḵrîṯêḵ ḥereḇ, tōḵəlêḵ kayyāleq; hiṯkabbêḏ kayyeleq, hiṯkabbəḏî kā’arbeh.
Nah 3,16
Rozmnožilo si svojich kupcov nad počet nebeských hviezd; chrobač vtrhne lúpežne aj odletí.
Rozmnožilo si svojich kupcov nad počet nebeských hviezd. Chrobač spustoší a odletí.
Kupcov si mal viac, než je hviezd na nebi! Koník vyplienil a odletel.
hoci by tvojich priekupníkov bolo viac než hviezd na nebi. Kobylky zaútočia a odletia.
I kdyby tvých kupců bylo sebevíc,ještě víc než hvězd na nebi,jak kobylky se vylíhnou a uletí.
byť tvých překupníků bylo víc než nebeských hvězd, brouci se vykuklí a odlétnou.
hirbêṯ rōḵəlayiḵ, mikkōwḵḇê haššāmāyim; yeleq pāšaṭ wayyā‘ōp̄.
Nah 3,17
Tvoje kniežatá jako kobylky a tvoji velitelia ako roje koníkov, ktorí táboria po ohradách v deň chladu, Ale keď vyjde slnce, odletia, a nezná sa ich miesto, kde sú.
Tvoji strážcovia sú ako kobylky a tvoji pisári sú ako mračná chrústov, ktoré sa v chladnom čase zdržujú pri ohradách; keď vyjde slnko, odletia, a nikto nepozná miesto, kde sú.
Tvoje kniežatá sú ako kobylky, tvoji úradníci ako húf koníkov, ktoré čupia na múroch v deň studený, keď vyjde slnko, odletia a neznáme je ich miesto, kde sú.
Tvoje kniežatá sú ako kobylky a tvoji úradníci ako roje, ktoré v nepriaznivý čas zaliezajú do ohrád; keď slnko vyjde, uletia. Kam? Na neznáme miesto.
Tví dvořané jsou jak žravý hmyz,tví úředníci se hemží v rojích.V chladný den usedají na zídky,pak ale vyjde slunce a zas uletía nikdo neví, kam se poděli.
Tvoji strážci jsou jak kobylky, tvoji úředníci jak hejna sarančat: v zimním čase zalezou do škvír zídek, ale jak vysvitne slunce, ulétnou a nevíš, kam se poděly.
minnəzārayiḵ kā’arbeh, wəṭap̄sərayiḵ kəḡōwḇ gōḇāy; haḥōwnîm baggəḏêrōwṯ bəyōwm qārāh, šemeš zārəḥāh wənōwḏaḏ, wəlō- nōwḏa‘ məqōwmōw ’ayyām.
Nah 3,18
Podriemali tvoji pastieri, kráľu Assúra, odpočívajúc ležia tvoji slávni; tvoj ľud je rozptýlený po vrchoch, a nieto nikoho, kto by shromaždil.
Tvoji pastieri zaspali, kráľ Asýrie, tvoji šľachtici zadriemali. Tvoj ľud sa rozpŕchol po vrchoch, a nik ho nezhromaždí.
Tvoji pastieri driemu, kráľ asýrsky, tvoji hrdinovia spia; tvoj ľud je roztratený po vrchoch a nepozbiera ho nik.
Kráľ Asýrie, tvoji pastieri zaspali a tvoji služobníci si políhali. Tvoj ľud je rozohnaný po vrchoch a nik ho nezhromaždí.
Asyrský králi, tví pastýři usnuli,tví hodnostáři ulehli!Po horách rozptýlen je tvůj lida není, kdo by je shromáždil.
Již dřímou tvoji pastýři, asyrský králi, ulehli tvoji vznešení. Tvůj lid je rozehnán po horách, nikdo jej neshromáždí.
nāmū rō‘eḵā meleḵ ’aššūr, yiškənū ’addîreḵā; nāp̄ōšū ‘amməḵā ‘al- hehārîm wə’ên məqabbêṣ.
Nah 3,19
Niet úľavy pre tvoje skrúšenie; tvoja rana je bolestná. Všetci, ktorí počujú zvesť o tebe, plesknú rukami nad tebou. Lebo veď cez koho neišla tvoja zlosť neprestajne?!
Na tvoju biedu lieku niet, bolestivá je tvoja rana. Všetci, čo počujú zvesť o tebe, tlieskať budú rukami nad tebou. Veď na koho nedoľahla tvoja ustavičná zloba?
Niet úľavy na tvoj úder, tvoja rana je smrteľná. Všetci, čo počujú chýr o tebe, budú tlieskať nad tebou rukami, veď komuže neprichádzalo ustavične nešťastie od teba?“
Nezahojí sa tvoja bieda — tvoja bolestivá rana. Každý, kto bude počúvať správu o tebe, škodoradostne zatlieska. Veď koho neminula tvoja ustavičná zloba?
Není léku na tvé zranění,tvá rána už se nezhojí.Všichni, kdo o tobě uslyší,zatleskají samou radostí.Vždyť koho se nedotklotvé ustavičné zlo?
Nikdo neošetří tvé těžké poranění, bolestná zůstane tvá rána. Všichni, kdo o tobě uslyší, zatleskají nad tebou v dlaně. Vždyť na koho nedoléhala bez přestání tvá zloba?
1Oj, beda mestu krvi! Celé je samé klamstvo, plné násilia; neustupuje lúpež.
2Práskanie biča a hukot, hrkot kolesa, cválajúci kôň a nadskakujúci voz,
3vzpínanie sa jazdca a blýskanie sa meča, blesk kopie a množstvo pobitých a hromada mŕtvych tiel, nebude konca mŕtvolám, a budú padať cez ich mŕtvoly,
4pre množstvo smilstiev smilnice, krásnej a pôvabnej, majstryne čarov, ktorá predávala národy svojimi smilstvami a čeľade svojimi čarmi.
5Hľa, prijdem na teba, hovorí Hospodin Zástupov, a odkryjem tvoje podolky dvihnúc ich na tvoju tvár a ukážem národom tvoju nahotu a kráľovstvám tvoju hanbu
6a pohádžem na teba tvoje hnusoby a potupím ťa a vystavím ťa za divadlo.
7A stane sa, že každý, kto ťa uvidí, bude utekať od teba a povie: Ninive je spustošené! Kto ho bude ľutovať? Kde - odkiaľ pohľadám tých, ktorí by ťa potešili?
8Či si ty lepšie ako No-amon, ktoré sedelo na riekach a malo vody kolom dookola, ktorého valom bolo more, od mora jeho múr?
9Ethiopia jeho silou a Egypt, a iným nebolo konca. Pútovia a Lýbovia ti boli, ó, No, na pomoc!
10Ale aj ono bolo prestehované, odišlo do zajatia; aj jeho malé deti boly rozrážané na uhloch všetkých ulíc, a o jeho slávnych hádzali los, a všetci jeho veľkí boli sovrení putami.
11Aj ty sa opiješ; budeš pokryté, aj ty budeš hľadať pevnosť pred nepriateľom.
12Všetky tvoje hrady budú jako fíky so skorými fíkami; ak ich zatrasú, padnú do úst toho, kto ide jesť.
13Hľa, tvoj ľud ženami v tvojom strede; brány tvojej zeme budú dokorán pootvárané tvojim nepriateľom; oheň strávi tvoje závory.
14Naber si vody obľahnutia, upevni svoje hradby, vojdi do blata a šliap po hline, oprav tehelňu.
15Tam ťa strávi oheň, vytne ťa meč, zožerie ťa jako žravá chrobač, nech ťa je množstvo jako chrobače, nech ťa je množstvo jako kobyliek!
16Rozmnožilo si svojich kupcov nad počet nebeských hviezd; chrobač vtrhne lúpežne aj odletí.
17Tvoje kniežatá jako kobylky a tvoji velitelia ako roje koníkov, ktorí táboria po ohradách v deň chladu, Ale keď vyjde slnce, odletia, a nezná sa ich miesto, kde sú.
18Podriemali tvoji pastieri, kráľu Assúra, odpočívajúc ležia tvoji slávni; tvoj ľud je rozptýlený po vrchoch, a nieto nikoho, kto by shromaždil.
19Niet úľavy pre tvoje skrúšenie; tvoja rana je bolestná. Všetci, ktorí počujú zvesť o tebe, plesknú rukami nad tebou. Lebo veď cez koho neišla tvoja zlosť neprestajne?!
1Beda krvilačnému mestu, je samá lož, je plné koristi, a neprestáva rabovať.
2Čuť praskot biča, hrmotný zvuk kolies, cválajúce kone, rútiace sa vozy.
3Jazdci vysadajú, meče planú, oštepy sa blýskajú. Množstvo pobitých!... Hromada mŕtvych tiel!... Niet konca mŕtvolám! Potkýnajú sa o mŕtvoly.
4To všetko pre mnohé smilstvá neviestky, pôvabne krásnej čarodejnice, ktorá opantala národy svojimi smilstvami a pokolenia svojimi čarami.
5Ajhľa, som proti tebe - to je výrok Hospodina mocností - vyhrniem ti sukne na tvár, ukážem národom tvoju nahotu a kráľovstvám tvoju hanbu.
6Okydám ťa špinou, znevážim ťa a urobím z teba divadlo.
7Každý, kto ťa uvidí, ujde od teba a povie: Spustošené je Ninive! Kto ho poľutuje? Kde mu vyhľadám tešiteľov?
8Si lepšie ako No Ammon, ktoré ležalo na Níle, vodami obkľúčené, hradbou mu bolo more a jeho múrom voda?
9Kúš a Egypt boli jeho neobmedzenou silou. Pút a Líbyjci boli mu na pomoci.
10Aj jeho stihlo vyhnanstvo, odišlo do zajatia, aj deti mu roztrieskali na rohoch všetkých ulíc. O jeho šľachtu hádzali lós a všetkých jeho veľkých dali do pút.
11Aj ty budeš opité, skryješ sa, aj ty budeš hľadať útočisko pred nepriateľom.
12Všetky tvoje pevnosti sú ako figovníky s raným ovocím. Ak ich potrasú, spadnú do úst toho, kto chce jesť.
13Ajhľa, tvoji bojovníci sú ženy uprostred teba. Tvojim nepriateľom sa otvoria dokorán brány tvojej krajiny; oheň strávi tvoje závory.
14Naber si vodu na čas obliehania, opevni svoje pevnosti, vstúp do blata a mies hlinu, chop sa formy na tehly!
15Tam ťa strávi oheň, vyhladí ťa meč, požerie ťa ako chrobač, aj keď sa rozmnožíš ako chrobač, aj keď sa rozmnožíš ako kobylky!
16Rozmnožilo si svojich kupcov nad počet nebeských hviezd. Chrobač spustoší a odletí.
17Tvoji strážcovia sú ako kobylky a tvoji pisári sú ako mračná chrústov, ktoré sa v chladnom čase zdržujú pri ohradách; keď vyjde slnko, odletia, a nikto nepozná miesto, kde sú.
18Tvoji pastieri zaspali, kráľ Asýrie, tvoji šľachtici zadriemali. Tvoj ľud sa rozpŕchol po vrchoch, a nik ho nezhromaždí.
19Na tvoju biedu lieku niet, bolestivá je tvoja rana. Všetci, čo počujú zvesť o tebe, tlieskať budú rukami nad tebou. Veď na koho nedoľahla tvoja ustavičná zloba?
1Beda krvavému mestu! Je samé klamstvo, je plné násilia, neprestáva plieniť.
2Pleskot biča, hlučný rachot kolies, kone cválajú, vozy sa rútia,
3jazdci vysedajú, plameň meča, blesk oštepa, množstvo prebodnutých a sila mŕtvych tiel. Niet konca mŕtvolám, potkýnajú sa o telá.
4Pre množstvo smilstva smilnice očarujúcej krásy, znalej čarov, ktorá za svoje, smilstvo predávala národy a pokolenia za svoje čary.
5"Hľa, som proti tebe, hovorí Pán zástupov, vyhrniem ti vlečky na tvár, ukážem národom tvoju nahotu a kráľovstvám tvoju hanbu.
6Vrhnem na teba špinu, potupím ťa a divadlom ťa spravím.
7Potom každý, kto ťa uvidí, ujde od teba a povie: "Spustošené je Ninive! Kto by ho ľutoval? Kde by som mal hľadať tešiteľov pre teba?"
8Si lepšie než No-Amon, ktoré ležalo medzi Nílmi? Obkľučovali ho vody, hradbou mu bolo more, z vody malo múr.
9Etiópia bola jeho silou a Egypt - bez počtu - Pút a Líbyjci boli medzi jeho pomocníkmi.
10Aj ono šlo do zajatia, do vyhnanstva, aj jeho nemluvňatá rozbíjali na rohoch všetkých ulíc. O jeho vznešených hádzali žreb a jeho velikášov okovali do želiez.
11Aj ty budeš opojené, budeš omdleté, aj ty budeš hľadať útočište pred nepriateľom.
12Všetky tvoje pevnosti sú figovníky s ranými figami, ak ich potrasú, padnú do úst žrúta.
13Hľa, tvoj ľud: to ženy vprostred teba, otvoria tvojim nepriateľom dokorán brány tvojej krajiny; oheň pohltí tvoje závory.
14Načieraj si vodu pre obliehanie, opevni svoje hradby, vstúp do blata, šliap hlinu, vezmi formu na tehly.
15Tam ťa oheň pohltí, vykántri ťa meč, zožerie ťa ako koníky, hoci ťa bolo množstvo ako koníkov, hoci ťa bolo množstvo ako kobyliek.
16Kupcov si mal viac, než je hviezd na nebi! Koník vyplienil a odletel.
17Tvoje kniežatá sú ako kobylky, tvoji úradníci ako húf koníkov, ktoré čupia na múroch v deň studený, keď vyjde slnko, odletia a neznáme je ich miesto, kde sú.
18Tvoji pastieri driemu, kráľ asýrsky, tvoji hrdinovia spia; tvoj ľud je roztratený po vrchoch a nepozbiera ho nik.
19Niet úľavy na tvoj úder, tvoja rana je smrteľná. Všetci, čo počujú chýr o tebe, budú tlieskať nad tebou rukami, veď komuže neprichádzalo ustavične nešťastie od teba?“
1Beda mestu krviprelievania! Je samá lož, plné koristi, rabovaniu niet konca.
2Praskot biča a hrkot kolesa, cval koní a hrmot vozov.
3Jazdci sa pohli. Meče sa blýskajú a kopije sa lesknú. Mnoho je pobitých. Hromada mŕtvol. Mŕtvych tiel bez počtu, až sa o ne potkýnajú.
4Pre mnohé smilstvo, neviestka, očarujúca majsterka kúzel, ktorá okúzlila národy smilnením a pokolenia čarami,
5som proti tebe — znie výrok Hospodina zástupov. Vyhrniem ti sukňu až po tvár. Ukážem národom tvoju nahotu a kráľovstvám tvoju hanbu.
6Nakydám na teba špinu, potupím ťa a urobím z teba divadlo.
7Ktokoľvek ťa uvidí, utečie od teba a povie: Ninive je spustošené! Kto ho oplače? Kde ti mám hľadať tešiteľov?
8Si vari lepšie než No Amón na Níle obklopené vodami, ktorého hradbou bolo more a múrom voda?
9Mocný Kúš i nekonečný Egypt, Pút aj Líbyjčania mu boli na pomoci.
10Jeho tiež stihlo vyhnanstvo, odišiel do zajatia. Aj jeho deti boli rozdrvené na rohoch všetkých ulíc. O jeho šľachticoch sa tiež losovalo a všetci jeho hodnostári boli spútaní reťazami.
11Aj ty sa opiješ a budeš na nepoznanie. Aj ty budeš hľadať záštitu pred nepriateľom.
12Všetky tvoje pevnosti sú ako figovníky s včasnými plodmi. Ak sa nimi potrasie, spadnú do úst toho, kto chce jesť.
13Tvojím ľudom sú ženy uprostred teba. Nepriateľom sa brány tvojej krajiny otvoria dokorán. Oheň strávi tvoje závory.
14Naváž si vodu na čas obliehania. Upevni si svoje pevnosti. Šliapaj blato, mies maltu a spevni to formou na tehly.
15Tam ťa strávi oheň, zotne meč, zožerie ťa ako črvoč; nech sa vyrojíš ako chrobač, hmýriš sa ako kobylky,
16hoci by tvojich priekupníkov bolo viac než hviezd na nebi. Kobylky zaútočia a odletia.
17Tvoje kniežatá sú ako kobylky a tvoji úradníci ako roje, ktoré v nepriaznivý čas zaliezajú do ohrád; keď slnko vyjde, uletia. Kam? Na neznáme miesto.
18Kráľ Asýrie, tvoji pastieri zaspali a tvoji služobníci si políhali. Tvoj ľud je rozohnaný po vrchoch a nik ho nezhromaždí.
19Nezahojí sa tvoja bieda — tvoja bolestivá rana. Každý, kto bude počúvať správu o tebe, škodoradostne zatlieska. Veď koho neminula tvoja ustavičná zloba?
1Běda tomu městu vraždění!Je plné lží a loupežía nepřestává plenit.
2Už sviští bič!Kola rachotí!Koně se dali v trysk!Vozy lomozí!
3Jízda útočí!Mečů blýskání!Kopí třpyt!Kolik jen padlých,mrtvol hromady!Všude bezpočtu mrtvých,až přes ně lidé padají!
4To vše proto, že tolik smilnilata smilnice tak vábivá,mistryně kouzel, která kupčilas národy skrze smilstva sváa s pokoleními skrze svá kouzla.
5„Hle, já jsem proti tobě!“praví Hospodin zástupů.„Vyhrnu ti sukni nad hlavu;ukážu národům tvou nahotua královstvím tvou ostudu.
6Nakydám na tebe ohavnostia veřejně tě potupím,vystavím tě na odiv!
7Kdo tě uvidí, uteče od tebea řekne: ‚Zničeno je Ninive;copak ho někdo lituje?‘Kde bych ti tedy našelnějaké těšitele?“
8Copak jsi lepší, než byly Thébymezi nilskými rameny,obklopené vodami?Řeka jim byla opevněníma vodu měly za hradby.
9Mocný Habeš, Egypt bez hranic,Put i Libye mezi jejich spojenci.
10I Thébané však byli vyhnáni,museli jít do zajetí.Jejich děti byly rozráženyna každém nároží.O jejich přední muže losovali,všichni jejich velmoži dostali řetězy.
11Tak i ty budeš jako opilec,úplně bez sebe.I ty se budeš potáceta hledat skrýš před nepřítelem.
12Všechny tvé pevnosti jsou jako fíkoví –stačí se do nich opřít,a zralé fíky padajído úst tomu, kdo je sní!
13Jen se podívej na své vojáky –jsou jako ženy!Brány tvé země jsou nepřátelům otevřeny,oheň pohltil tvé závory.
14Čerpej si vodu pro čas obležení,své pevnosti si opevni!Šlapej hlínu, mačkej jíl,chop se formy na cihly!
15Stejně tě tam ale zhltnou plamenya meč tě vyhladí;zhltne tě jako kobylky!Zkus se rozmnožit jako kobylky,rozmnož se jako žravý hmyz!
16I kdyby tvých kupců bylo sebevíc,ještě víc než hvězd na nebi,jak kobylky se vylíhnou a uletí.
17Tví dvořané jsou jak žravý hmyz,tví úředníci se hemží v rojích.V chladný den usedají na zídky,pak ale vyjde slunce a zas uletía nikdo neví, kam se poděli.
18Asyrský králi, tví pastýři usnuli,tví hodnostáři ulehli!Po horách rozptýlen je tvůj lida není, kdo by je shromáždil.
19Není léku na tvé zranění,tvá rána už se nezhojí.Všichni, kdo o tobě uslyší,zatleskají samou radostí.Vždyť koho se nedotklotvé ustavičné zlo?
1Běda městu, jež se brodí v krvi! Je samá přetvářka, je plné loupeží, kořistění nebere konce.
2Slyš! Bičů svist, dunění kol! Dusot koní, hřmot vozby!
3Útok jezdců, zášlehy mečů, blýskání kopí! Přemnoho skolených, hromady mrtvých těl, bezpočet mrtvol, až přes ně klopýtají!
4To všechno pro mnohá smilstva Nevěstky, přesvůdné mistryně kouzel. Svým smilstvem kupčí s pronárody, svými kouzly kupčí s čeleděmi.
5Chystám se však na tebe, je výrok Hospodina zástupů. Až přes tvář ti vyhrnu sukni a ukáži tvou nahotu pronárodům, královstvím tvou hanbu.
6Nakydám na tebe neřád, potupím tě, postavím na pranýř.
7Kdokoli tě spatří, prchne od tebe. Řekne: „Ninive propadlo záhubě, kdo se nad ním ustrne?“ Kde vyhledám ty, kdo by tě potěšili?
8Jsi snad lepší, než byly Théby Amónovy, trůnící mezi proudy, obklopeny vodami? Moře jim bylo valem, jejich hradby se zdvihaly z moře.
9Kúš tak mocný, Egypt nekonečný, Pút i Lúbim byly tvými pomocníky.
10I Théby byly přesídleny, odešly do zajetí. Jejich nemluvňata byla drcena na rozích všech ulic; o jejich slavné se losovalo, všichni jejich velmožové byli spoutáni řetězy.
11I ty se opojíš a budeš omámeno. I ty budeš hledat záštitu před nepřítelem.
12Všechny tvé pevnosti však budou jako fíkovníky s ranými plody: až se jimi zatřese, spadnou do úst tomu, kdo je chce jíst.
13Tvůj lid uprostřed tebe jsou baby. Brány tvé země se dokořán otevřou tvým nepřátelům, tvé závory pozře oheň.
14Navaž si vodu, než budeš obleženo! Zpevni svá opevnění! Šlapej jíl, hněť hlínu, chop se formy na cihly!
15Oheň tě tam pozře, vytne meč, pozře tě jako brouci. Byť vás bylo spousta jako brouků, byť vás bylo spousta jako kobylek,
16byť tvých překupníků bylo víc než nebeských hvězd, brouci se vykuklí a odlétnou.
17Tvoji strážci jsou jak kobylky, tvoji úředníci jak hejna sarančat: v zimním čase zalezou do škvír zídek, ale jak vysvitne slunce, ulétnou a nevíš, kam se poděly.
18Již dřímou tvoji pastýři, asyrský králi, ulehli tvoji vznešení. Tvůj lid je rozehnán po horách, nikdo jej neshromáždí.
19Nikdo neošetří tvé těžké poranění, bolestná zůstane tvá rána. Všichni, kdo o tobě uslyší, zatleskají nad tebou v dlaně. Vždyť na koho nedoléhala bez přestání tvá zloba?
1hōw ‘îr dāmîm; kullāh, kaḥaš pereq məlê’āh, lō yāmîš ṭārep̄.
2qōwl šōwṭ, wəqōwl ra‘aš ’ōwp̄ān; wəsūs dōhêr, ūmerkāḇāh məraqqêḏāh.
3pārāš ma‘ăleh, wəlahaḇ ḥereḇ ūḇəraq ḥănîṯ, wərōḇ ḥālāl wəḵōḇeḏ pāḡer; wə’ên qêṣeh laggəwîyāh, [yiḵšəlū ḵ] (wəḵāšəlū q) biḡwîyāṯām.
4mêrōḇ zənūnê zōwnāh, ṭōwḇaṯ ḥên ba‘ălaṯ kəšāp̄îm; hammōḵereṯ gōwyim biznūnehā, ūmišpāḥōwṯ biḵšāp̄ehā.
5hinnî ’êlayiḵ, nə’um Yahweh ṣəḇā’ōwṯ, wəḡillêṯî šūlayiḵ ‘al- pānāyiḵ; wəhar’êṯî ḡōwyim ma‘rêḵ, ūmamlāḵōwṯ qəlōwnêḵ.
6wəhišlaḵtî ‘ālayiḵ šiqquṣîm wənibbaltîḵ; wəśamtîḵ kərō’î.
7wəhāyāh ḵāl rō’ayiḵ yiddōwḏ mimmêḵ, wə’āmar šāddəḏāh nînəwêh, mî yānūḏ lāh; mê’ayin ’ăḇaqqêš mənaḥămîm lāḵ.
8hăṯêṭəḇî minnō ’āmōwn, hayyōšəḇāh bay’ōrîm, mayim sāḇîḇ lāh; ’ăšer- ḥêl yām, mîyām ḥōwmāṯāh.
9kūš ‘āṣəmāh ūmiṣrayim wə’ên qêṣeh; pūṭ wəlūḇîm, hāyū bə‘ezrāṯêḵ.
10gam- hî, laggōlāh hāləḵāh ḇaššeḇî, gam ‘ōlālehā yəruṭṭəšū bərōš kāl- ḥūṣōwṯ; wə‘al- niḵbaddehā yaddū ḡōwrāl, wəḵāl gəḏōwlehā ruttəqū ḇazziqqîm.
11gam- ’at tiškərî, təhî na‘ălāmāh; gam- ’at təḇaqšî mā‘ōwz mê’ōwyêḇ.
12kāl- miḇṣārayiḵ, tə’ênîm ‘im- bikkūrîm; ’im- yinnōw‘ū wənāp̄əlū ‘al- pî ’ōwḵêl.
13hinnêh ‘ammêḵ nāšîm bəqirbêḵ, lə’ōyəḇayiḵ, pāṯōwaḥ nip̄təḥū ša‘ărê ’arṣêḵ; ’āḵəlāh ’êš bərîḥāyiḵ.
14mê māṣōwr ša’ăḇî- lāḵ, ḥazzəqî miḇṣārāyiḵ; bō’î ḇaṭṭîṭ wərimsî ḇaḥōmer haḥăzîqî malbên.
15m tōḵəlêḵ ’êš, taḵrîṯêḵ ḥereḇ, tōḵəlêḵ kayyāleq; hiṯkabbêḏ kayyeleq, hiṯkabbəḏî kā’arbeh.
16hirbêṯ rōḵəlayiḵ, mikkōwḵḇê haššāmāyim; yeleq pāšaṭ wayyā‘ōp̄.
17minnəzārayiḵ kā’arbeh, wəṭap̄sərayiḵ kəḡōwḇ gōḇāy; haḥōwnîm baggəḏêrōwṯ bəyōwm qārāh, šemeš zārəḥāh wənōwḏaḏ, wəlō- nōwḏa‘ məqōwmōw ’ayyām.
18nāmū rō‘eḵā meleḵ ’aššūr, yiškənū ’addîreḵā; nāp̄ōšū ‘amməḵā ‘al- hehārîm wə’ên məqabbêṣ.
19’ên- kêhāh ləšiḇreḵā, naḥlāh makkāṯeḵā; kōl šōmə‘ê šim‘ăḵā, tāqə‘ū ḵap̄ ‘āleḵā, kî, ‘al- mî lō- ‘āḇərāh rā‘āṯəḵā tāmîḏ.