Micheáš, 7. kapitola
Mich 7,1
Beda mne, lebo som ako oberky leta, jako paberky oberačky hrozna; nieto strapca na zjedenie, prvotiny fíku, čoho si žiada moja duša.
Beda mi! Som ako po letnej oberačke ovocia, ako paberky po oberačke hrozna. Niet hrozna na jedenie, niet raných fíg, po ktorých túži srdce.
Beda mi, lebo som ako oberač ovocia, ako keď sa paberkuje vinica: niet strapca na zjedenie, ranej figy, ktorú by mi duša žiadala.
Beda mi! Som ako po letnej oberačke ovocia. Som ako paberky po oberačke hrozna. Niet totiž hrozna na jedenie, niet raných fíg, po ktorých túži srdce.
Běda mi!Jsem jako sběrač po vinobraní,jak ten, kdo paběrkuje po sklizni –nezůstal ani hrozen k ochutnání,ani jeden vytoužený zralý fík!
Běda mně! Jsem jako paběrky letní sklizně, jako paběrky po vinobraní. Není tu hrozen k snědku ani raný fík, po němž toužím.
’allay lî, kî hāyîṯî kə’āsəpê- qayiṣ, kə‘ōləlōṯ bāṣîr; ’ên- ’eškōwl le’ĕḵōwl, bikkūrāh ’iwwəṯāh nap̄šî.
Mich 7,2
Vyhynul zbožný človek zo zeme, ani nie je medzi ľuďmi úprimného. Všetci, koľko ich je, úkladia krvi, každý loví svojho brata do siete.
Vymizli zbožní z krajiny; niet úprimného medzi ľuďmi, všetci sa chystajú prelievať krv. Jeden na druhého poľuje sieťou.
Nábožný vymizol z krajiny a priameho niet medzi ľuďmi, všetci sliedia po krvi, druh na druha sieťou poľuje.
Vymizli zbožní z krajiny; niet úprimného medzi ľuďmi, všetci sa chystajú prelievať krv. Jeden na druhého poľuje sieťou.
Zbožní ze země vyhynuli,jediný člověk není poctivý.Všichni číhají, jak by vraždili,každý svého bratra lapá do sítí.
Zbožný vymizel ze země, přímého mezi lidmi není. Všichni strojí vražedné úklady, jeden druhého do sítě loví.
Mich 7,3
Oboma rukami idú vykonať zlé, aby ho dobre vykonali; knieža požaduje, a sudca súdi za úplatok, veľmož hovorí zkazu svojej duše, a všetci dovedna zapletajú vec.
Ich ruky sú upriamené na zlo, aby ho obratne vykonali; knieža i sudca žiadajú úplatok a mocný rozhoduje podľa vlastnej túžby; tak prevracajú právo.
Na zlo majú znamenité ruky: knieža - požaduje, sudca - za odmenu a mocnár vyslovuje túžbu svojej duše, ktorá je zhubná.
Ich ruky sú upriamené na zlo, aby ho obratne vykonali; knieža i sudca žiadajú úplatok a mocný rozhoduje podľa vlastnej túžby; tak prevracajú právo.
Obě ruce mají ke zlu šikovné;úředník i soudce berou úplatek,mocný poroučí, co si zamane,a všichni kují pikle.
Oběma rukama páchají zlo pro svůj prospěch, velmož i soudce úplatky vymáhají, mocný mluví, jak se mu zachce; a všechno zpřevracejí.
‘al- hāra‘ kappayim ləhêṭîḇ, haśśar šō’êl, wəhaššōp̄êṭ baššillūm; wəhaggāḏōwl, dōḇêr hawwaṯ nap̄šōw hū way‘abbəṯūhā.
Mich 7,4
Najlepší z nich je ako bodliak, najúprimnejší horší ako plot z tŕnia. Deň tvojich špehúnov, prorokov, deň tvojho navštívenia ide! Teraz už nastane ich bezradný zmätok.
Najlepší z nich je ako bodliak a najpoctivejší z nich je ako tŕňový plot. Nastal deň tvojho trestu; teraz bude zmätok medzi nimi.
Najlepší z nich je ako tŕň, priamy ako bodliak. Deň tvojich strážcov, tvoje navštívenie prichádza, teraz príde ich zrútenie.
Najlepší z nich je ako bodliak a najstatočnejší z nich je ako tŕňový plot. Nastal deň tvojho trestu; teraz bude zmätok medzi nimi.
Nejlepší z nich je jako trní,poctivec horší než plot z bodláčí.Už přichází ten vyhlížený den –den, kdy se s tebou zúčtuje!Teď přijde zmatek nad zmatek!
Nejlepší z nich je jak potměchuť, nejpoctivější jako plot z trní. Přichází den, který vyhlíželi tvoji proroci , den tvého navštívení; již nastává mezi nimi rozruch.
ṭōwḇām kəḥêḏeq, yāšār mimməsūḵāh; yōwm məṣappeḵā pəquddāṯəḵā ḇā’āh, ‘attāh ṯihyeh məḇūḵāṯām.
Mich 7,5
Neverte priateľovi, nenadejte sa na vodcu; pred tou, ktorá leží v tvojom lone, stráž dvere svojich úst.
Neverte blížnemu; nedôverujte priateľovi! Chráň sa otvoriť ústa aj pred tou, ktorú máš v náručí.
Neverte blížnemu, nedôverujte priateľovi pred tou, ktorá odpočíva v tvojom lone, stráž závoru svojich úst.
Neverte blížnemu; nedôverujte priateľovi! Chráň sa otvoriť ústa aj pred tou, ktorú máš v náručí.
Nespoléhejte na bližní,nevěřte ani příteli,chraň se svá ústa otevříti před ženou, co máš v náručí!
Nevěřte bližnímu, nespoléhejte na přítele; před tou, jež uléhá po tvém boku, se střez otevřít ústa.
’al- ta’ămînū ḇərêa‘, ’al- tiḇṭəḥū bə’allūp̄; miššōḵeḇeṯ ḥêqeḵā, šəmōr piṯḥê- p̄îḵā.
Mich 7,6
Lebo syn robí potupu svojmu otcovi; dcéra povstáva proti svojej materi, nevesta proti svojej svokre; nepriateľmi človeka sú jeho domáci.
Lebo syn znevažuje otca, dcéra povstáva proti svojej matke, nevesta proti svokre; nepriateľmi človeka sú jeho domáci.
Lebo syn opovrhne otcom, dcéra sa postaví proti matke, nevesta proti svokre, každému sú nepriateľmi jeho domáci.
Lebo syn znevažuje otca, dcéra povstáva proti svojej matke, nevesta proti svokre; nepriateľmi človeka sú jeho domáci.
Syn pohrdá svým otcem,dcera se staví proti matce,snacha své tchyni vzdoruje –člověk má nepřátele ve vlastní rodině.
Syn tupí otce, dcera povstává proti matce, snacha proti tchyni; každý má nepřátele ve vlastním domě.
Mich 7,7
A ja budem vyzerať Hospodina, budem očakávať na Boha svojho spasenia; môj Bôh ma vyslyší.
Ja však chcem hľadieť na Hospodina, čakať budem na Boha svojej spásy. Môj Boh ma vyslyší.
Ja však budem hľadieť na Pána, dôverovať budem v Boha svojej spásy; môj Boh ma vyslyší.
Ja však chcem hľadieť na Hospodina, čakať budem na Boha svojej spásy. Môj Boh ma vypočuje.
Já ale Hospodina vyhlížím,čekám na Boha – on mě zachrání,můj Bůh mě vyslyší!
Ale já budu vyhlížet k Hospodinu, čekat na Boha, který mě spasí. Můj Bůh mě vyslyší.
wa’ănî Yahweh ’ăṣappeh, ’ōwḥîlāh lêlōhê yiš‘î; yišmā‘ênî ’ĕlōhāy.
Mich 7,8
Neraduj sa nado mnou, moja nepriateľko! hovorí dcéra Jeruzalema. Keď som aj padla, zase povstanem; keď sedím vo tme, Hospodin mi je svetlom.
Neraduj sa nado mnou, nepriateľka moja! Ak som padol, povstanem, ak sedím v tme, Hospodin mi je svetlom.
Neteš sa zo mňa, nepriateľka moja, ak som padol, vstanem, ak sedím vo tme, Pán je mojím svetlom.
Neraduj sa nado mnou, nepriateľka moja! Ak som padol, povstanem, ak sedím v tme, Hospodin mi je svetlom.
Nejásej, nepříteli, nade mnou –i když jsem padl, povstanu!I když teď sedím vprostřed tmy,mým světlem je Hospodin.
„Neraduj se nade mnou, má nepřítelkyně! Padla-li jsem, povstanu, sedím-li ve tmě, mým světlem je Hospodin.
’al- tiśməḥî ’ōyaḇtî lî, kî nāp̄altî qāmətî; kî- ’êšêḇ baḥōšeḵ, Yahweh ’ōwr lî. s
Mich 7,9
Ponesiem zúrivý hnev Hospodinov, lebo som hrešila proti nemu. A keď rozrieši moju pravotu a vykoná môj súd, zase ma vyvedie na svetlo; budem vidieť jeho spravedlivosť.
Musím znášať hnev Hospodinov, lebo som sa prehrešil proti Nemu, dokiaľ neurovná môj spor a nepomôže mi k právu. Vyvedie ma na svetlo a uzriem Jeho spásonosný skutok.
Znesiem Pánov hnev, lebo som zhrešil proti nemu, kým sa ujme môjho sporu a prisúdi mi právo, vyvedie ma na svetlo, uvidím jeho spravodlivosť.
Musím znášať hnev Hospodinov, lebo som sa prehrešil proti nemu, dokiaľ neurovná môj spor a nepomôže mi k právu. Vyvedie ma na svetlo a uzriem jeho spásonosný skutok.
Proti Hospodinu hřešil jsem,a proto nesu jeho hněv,dokud se mého sporu neujmea neobhájí mě.Vyvede mě znovu na světloa spatřím jeho spravedlnost.
Chci nést Hospodinův hrozný hněv, neboť jsem proti němu hřešila, dokud on neurovná můj spor a nezjedná mi právo. Vyvede mě na světlo a uzřím jeho spravedlnost.
Mich 7,10
A uvidí to moja nepriateľka, Babylon a Assúr, a pokryje ju hanba, tú, ktorá mi vravela: Kde je Hospodin, tvoj Bôh? Moje oči sa podívajú na ňu; teraz už bude na to, aby ju pošliapali jako blato ulíc.
Potom uvidí moja nepriateľka, a hanba pokryje tú, čo mi hovorila: Kde je Hospodin, tvoj Boh? Moje oči sa popasú na nej; teraz bude pošliapaná sťa blato na uliciach.
Uvidí to moja nepriateľka a pokryje ju hanba; tú, ktorá mi hovorila: "Kde je Pán, tvoj Boh?" Moje oči budú na ňu hľadieť, vtedy ju pošliapem ako blato ulice.
Potom to uvidí moja nepriateľka, a hanba pokryje tú, čo mi hovorila: Kde je Hospodin, tvoj Boh? Moje oči sa popasú na nej, keď bude pošliapaná sťa blato na uliciach.
Až to uvidí můj nepřítel,hanba ho přikryje –toho, který mi říkával:„Kdepak je Hospodin, ten tvůj Bůh?“Na vlastní oči se podívám,až ho jak bláto na ulicích rozdupou!
Má nepřítelkyně to uvidí a pokryje ji hanba. To je ta, která mi říká: ‚Kde je Hospodin, tvůj Bůh?‘ Na vlastní oči ji spatřím, až bude pošlapána jak bláto na ulicích.“
wəṯêre ’ōyaḇtî ūṯəḵassehā ḇūšāh, hā’ōmərāh ’êlay, ’ayyōw Yahweh ’ĕlōhāyiḵ; ‘ênay tir’ennāh bāh, ‘attāh tihyeh ləmirmās kəṭîṭ ḥūṣōwṯ.
Mich 7,11
Deň staväť tvoje ohrady! Ten deň, ktorého budú ďaleko posunuté tvoje hranice!
To bude deň budovania tvojich múrov, v ten deň rozšíri tvoje hranice.
Prichádza deň, keď budú stavať tvoje múry; v ten deň sa rozšíri hranica.
To bude deň budovania tvojich múrov, v ten deň rozšíri tvoje hranice.
Bude to den obnovy tvých zdí,den, kdy se tvé meze rozšíří;
To bude den budování tvých zdí. Onoho dne se rozšíří tvé hranice.
Mich 7,12
Bude to deň, ktorého prijdú k tebe z Assýrie a z miest Dolného Egypta a od Dolného Egypta až po Rieku od mora k moru a od vrchu k vrchu.
V ten deň prídu k tebe od Asýrie po Egypt, od Egypta po Eufrat, od jedného mora k druhému a od jedného vrchu k druhému.
V ten deň prídu k tebe od Asýrska, od miest Egypta, od Týru až po Rieku a od mora k moru, od vrchu k vrchu.
V ten deň prídu k tebe od Asýrie po Egypt, od Egypta po Eufrat, od jedného mora k druhému a od jedného vrchu k druhému,
den, kdy připutují až k vámz Asýrie i z měst Egypta,ze zemí od Egypta až po Eufrat,od moře k moři a od hor k horám.
Bude to den, kdy přijdou k tobě z Asýrie a egyptských měst, od Egypta až k řece Eufratu , od moře k moři, od hory k hoře.
Mich 7,13
Ale jednako bude zem pustinou pre jej obyvateľov, pre ovocie ich skutkov.
Ale zem bude pustatinou pre jej obyvateľov, pre ovocie ich skutkov.
Zem však bude spustošená pre jej obyvateľov, pre ovocie ich skutkov.
hoci zem bola pustatinou pre jej obyvateľov, pre ovocie ich skutkov.
Země se však stane pustinoukvůli svým obyvatelům;to bude ovoce jejich skutků.
Ale země bude zpustošena kvůli svým obyvatelům, pro ovoce jejich skutků.
wəhāyəṯāh hā’āreṣ lišmāmāh ‘al- yōšəḇehā; mippərî ma‘allêhem. s
Mich 7,14
Pas svoj ľud svojím prútom, stádo svojho dedičstva, ktoré býva osobitne, v lese, prostred polí; nech pasú v Bázane a Gileáde jako za dní drievneho veku.
Pas svoj ľud svojou berlou, ovce svojho dedičstva, ktoré bývajú osamote v lese uprostred ovocného sadu. Nech sa pasú v Bášáne a Gileáde ako za starodávnych čias.
Pas svoj ľud svojou berlou, svoje dedičné stádo, ktoré býva osamelé v hore uprostred Karmelu; nech spasú Bášan a Galaád ako za dávnych dní!
Pas svoj ľud svojou berlou, ovce svojho dedičstva, ktoré bývajú osamote v lese uprostred ovocného sadu. Nech sa pasú v Bášane a Gileáde ako za starodávnych čias.
Svou holí pas svůj lid,stádo, jež je tvým dědictvím.Ať žijí sami v zarostlé krajině,uprostřed země podobné zahradě.Ať se pasou v Bášanu i Gileádujako za dávných dnů!
Pas berlou svou svůj lid, ovce dědictví svého, ty, který sám jediný přebýváš v lesní divočině na Karmelu. Ať se pasou v Bášanu a Gileádu jako za dnů odvěkých,
rə‘êh ‘amməḵā ḇəšiḇṭeḵā, ṣōn naḥălāṯeḵā, šōḵənî ləḇāḏāḏ, ya‘ar bəṯōwḵ karmel; yir‘ū ḇāšān wəḡil‘āḏ kîmê ‘ōwlām.
Mich 7,15
Jako za dní, keď si vyšiel z Egyptskej zeme, mu ukážem zázraky.
Ukážem im predivné veci ako v dňoch, keď si vychádzal z Egypta.
Ako v dňoch, keď si vychádzal z egyptskej krajiny, ukážem mu zázraky.
Ukážem im predivné veci ako v dňoch, keď si vychádzal z Egypta.
„Jako tehdy, když jste opustili Egypt,ukážu vám své zázraky.“
jako za dnů, kdy jsi vycházel z egyptské země. Ukáži lidu podivuhodné věci.
kîmê ṣêṯəḵā mê’ereṣ miṣrāyim; ’ar’ennū nip̄lā’ōwṯ.
Mich 7,16
Národy to uvidia a budú sa hanbiť pre všetku svoju silu; položia ruku na ústa, ich uši ohluchnú.
Uvidia to národy a zahanbia sa za všetku svoju moc; položia ruku na ústa, uši im ohluchnú.
Národy uvidia a zahanbia sa napriek všetkej svojej sile, položia si ruku na ústa, uši im ohluchnú.
Uvidia to národy a zahanbia sa, stratia všetku svoju moc, položia ruku na ústa, uši im ohluchnú.
Ať se národy zastydí, až to uvidí,ať jsou zbaveni vší odvahy!Ať si ústa rukou přikryjí,ať jim ohluchnou uši!
Spatří to pronárody a zastydí se za všechno své siláctví. Přiloží ruku na ústa, uši jim ohluchnou.
yir’ū ḡōwyim wəyêḇōšū, mikkōl gəḇūrāṯām; yāśîmū yāḏ ‘al- peh, ’āzənêhem teḥĕrašnāh.
Mich 7,17
Budú lízať prach ako had, ako zemskí plazi trasúc sa polezú zo svojich dier; k Hospodinovi, nášmu Bohu, prijdú so strachom a budú sa ťa báť.
Prach budú lízať ako had, podobne ako zemské plazy. S chvením vyjdú zo svojich zámkov, obrátia sa v strachu k Hospodinovi, nášmu Bohu. Teba sa budú báť.
Budú lízať prach ako hady, ako zemeplazy; so strachom prídu zo svojich skrýš k Pánovi, nášmu Bohu; budú sa triasť a obávať sa teba.
Prach budú lízať ako had, podobne ako zemské plazy. S chvením vyjdú zo svojich sídel, obrátia sa v strachu k Hospodinovi, nášmu Bohu, budú sa ťa báť.
Ať lížou prach jako had,jako nějaký zeměplaz!Ať lezou s chvěním ze svých děrk Hospodinu, našemu Bohu, s děsem,ať z tebe mají bázeň!
Prach budou lízat jako had; jako zeměplazi polezou ve zmatku ze svých hradišť. Se strachem se budou obracet k Hospodinu, našemu Bohu. Tebe se budou bát.
yəlaḥăḵū ‘āp̄ār kannāḥāš, kəzōḥălê ’ereṣ, yirgəzū mimmisgərōṯêhem; ’el- Yahweh ’ĕlōhênū yip̄ḥāḏū, wəyir’ū mimmekā.
Mich 7,18
Kde kto je siný Bôh ako ty, ktorý odpúšťaš neprávosť a netrestajúc ideš popri prestúpení ostatku svojho dedičstva? Nedrží navždy svojho hnevu, lebo má záľubu v milosti.
Kto je Boh ako Ty, ktorý odpúšťa viny, ktorý prehliada priestupky zvyšku svojho dedičstva? Netrvá navždy pri svojom hneve, lebo rád udeľuje milosť.
Kto je Boh ako ty, ktorý odpúšťaš hriechy prejdeš ponad vinu zvyškov svojho dedičstva? Jeho hnev netrvá večne, lebo má záľubu v zľutovaní.
Kto je Boh ako ty, ktorý odpúšťa viny, ktorý prehliada priestupky zvyšku svojho dedičstva? Nezostáva navždy pri svojom hneve, lebo v tom má záľubu, že udeľuje milosť.
Kdo je Bůh jako ty?Kdo odpouští viny a hřích promíjípozůstatku svého dědictví?Nezůstáváš rozhněvaný navždycky,neboť sis milosrdenství oblíbil.
Kdo je Bůh jako ty, který snímá nepravost, promíjí nevěrnost pozůstatku svého dědictví! Nesetrvává ve svém hněvu, neboť si oblíbil milosrdenství.
Mich 7,19
Zase sa zľutuje nad nami; zdeptá naše neprávosti. A zahodíš všetky ich hriechy do hlbín mora.
Zľutuje sa opäť nad nami, rozšliape naše viny a uvrhne do hlbín mora všetky naše hriechy.
Zase sa zmiluje nad nami, zmyje naše hriechy a do morských hlbín zahodí všetky naše viny.
Zľutuje sa opäť nad nami, rozšliape naše viny a uvrhne do hlbín mora všetky naše hriechy.
Znovu se nad námi slituješ,naše provinění pošlapeš,všechny naše hříchy smeteš hluboko do moře!
Opět se nad námi slituje, rozšlape naše nepravosti. Do mořských hlubin vhodíš všechny jejich hříchy,
yāšūḇ yəraḥămênū, yiḵbōš ‘ăwōnōṯênū; wəṯašlîḵ bimṣulōwṯ yām kāl- ḥaṭṭōwṯām.
Mich 7,20
Dáš Jakobovi pravdu, milosť Abrahámovi, čo si prisahal našim otcom od pradávnych dní.
Ty preukážeš vernosť Jákobovi a Abrahámovi milosť, ako si prisahal našim otcom od dávnych čias.
Preukáž vernosť Jakubovi, milosrdenstvo Abrahámovi; ako si sa zaprisahal našim otcom od pradávnych dní.
Ty preukážeš vernosť Jákobovi a Abrahámovi milosť, ako si prisahal našim otcom od dávnych čias.
Projevíš svou věrnost Jákobovi,své milosrdenství Abrahamovi,jak jsi přísahal našim otcůmtehdy za starodávných dnů.
prokážeš věrnost Jákobovi, milosrdenství Abrahamovi, jak jsi za dnů pradávných přísahal našim otcům.
tittên ’ĕmeṯ ləya‘ăqōḇ, ḥeseḏ lə’aḇrāhām; ’ăšer- nišba‘tā la’ăḇōṯênū mîmê qeḏem.
1Beda mne, lebo som ako oberky leta, jako paberky oberačky hrozna; nieto strapca na zjedenie, prvotiny fíku, čoho si žiada moja duša.
2Vyhynul zbožný človek zo zeme, ani nie je medzi ľuďmi úprimného. Všetci, koľko ich je, úkladia krvi, každý loví svojho brata do siete.
3Oboma rukami idú vykonať zlé, aby ho dobre vykonali; knieža požaduje, a sudca súdi za úplatok, veľmož hovorí zkazu svojej duše, a všetci dovedna zapletajú vec.
4Najlepší z nich je ako bodliak, najúprimnejší horší ako plot z tŕnia. Deň tvojich špehúnov, prorokov, deň tvojho navštívenia ide! Teraz už nastane ich bezradný zmätok.
5Neverte priateľovi, nenadejte sa na vodcu; pred tou, ktorá leží v tvojom lone, stráž dvere svojich úst.
6Lebo syn robí potupu svojmu otcovi; dcéra povstáva proti svojej materi, nevesta proti svojej svokre; nepriateľmi človeka sú jeho domáci.
7A ja budem vyzerať Hospodina, budem očakávať na Boha svojho spasenia; môj Bôh ma vyslyší.
8Neraduj sa nado mnou, moja nepriateľko! hovorí dcéra Jeruzalema. Keď som aj padla, zase povstanem; keď sedím vo tme, Hospodin mi je svetlom.
9Ponesiem zúrivý hnev Hospodinov, lebo som hrešila proti nemu. A keď rozrieši moju pravotu a vykoná môj súd, zase ma vyvedie na svetlo; budem vidieť jeho spravedlivosť.
10A uvidí to moja nepriateľka, Babylon a Assúr, a pokryje ju hanba, tú, ktorá mi vravela: Kde je Hospodin, tvoj Bôh? Moje oči sa podívajú na ňu; teraz už bude na to, aby ju pošliapali jako blato ulíc.
11Deň staväť tvoje ohrady! Ten deň, ktorého budú ďaleko posunuté tvoje hranice!
12Bude to deň, ktorého prijdú k tebe z Assýrie a z miest Dolného Egypta a od Dolného Egypta až po Rieku od mora k moru a od vrchu k vrchu.
13Ale jednako bude zem pustinou pre jej obyvateľov, pre ovocie ich skutkov.
14Pas svoj ľud svojím prútom, stádo svojho dedičstva, ktoré býva osobitne, v lese, prostred polí; nech pasú v Bázane a Gileáde jako za dní drievneho veku.
15Jako za dní, keď si vyšiel z Egyptskej zeme, mu ukážem zázraky.
16Národy to uvidia a budú sa hanbiť pre všetku svoju silu; položia ruku na ústa, ich uši ohluchnú.
17Budú lízať prach ako had, ako zemskí plazi trasúc sa polezú zo svojich dier; k Hospodinovi, nášmu Bohu, prijdú so strachom a budú sa ťa báť.
18Kde kto je siný Bôh ako ty, ktorý odpúšťaš neprávosť a netrestajúc ideš popri prestúpení ostatku svojho dedičstva? Nedrží navždy svojho hnevu, lebo má záľubu v milosti.
19Zase sa zľutuje nad nami; zdeptá naše neprávosti. A zahodíš všetky ich hriechy do hlbín mora.
20Dáš Jakobovi pravdu, milosť Abrahámovi, čo si prisahal našim otcom od pradávnych dní.
1Beda mi! Som ako po letnej oberačke ovocia, ako paberky po oberačke hrozna. Niet hrozna na jedenie, niet raných fíg, po ktorých túži srdce.
2Vymizli zbožní z krajiny; niet úprimného medzi ľuďmi, všetci sa chystajú prelievať krv. Jeden na druhého poľuje sieťou.
3Ich ruky sú upriamené na zlo, aby ho obratne vykonali; knieža i sudca žiadajú úplatok a mocný rozhoduje podľa vlastnej túžby; tak prevracajú právo.
4Najlepší z nich je ako bodliak a najpoctivejší z nich je ako tŕňový plot. Nastal deň tvojho trestu; teraz bude zmätok medzi nimi.
5Neverte blížnemu; nedôverujte priateľovi! Chráň sa otvoriť ústa aj pred tou, ktorú máš v náručí.
6Lebo syn znevažuje otca, dcéra povstáva proti svojej matke, nevesta proti svokre; nepriateľmi človeka sú jeho domáci.
7Ja však chcem hľadieť na Hospodina, čakať budem na Boha svojej spásy. Môj Boh ma vyslyší.
8Neraduj sa nado mnou, nepriateľka moja! Ak som padol, povstanem, ak sedím v tme, Hospodin mi je svetlom.
9Musím znášať hnev Hospodinov, lebo som sa prehrešil proti Nemu, dokiaľ neurovná môj spor a nepomôže mi k právu. Vyvedie ma na svetlo a uzriem Jeho spásonosný skutok.
10Potom uvidí moja nepriateľka, a hanba pokryje tú, čo mi hovorila: Kde je Hospodin, tvoj Boh? Moje oči sa popasú na nej; teraz bude pošliapaná sťa blato na uliciach.
11To bude deň budovania tvojich múrov, v ten deň rozšíri tvoje hranice.
12V ten deň prídu k tebe od Asýrie po Egypt, od Egypta po Eufrat, od jedného mora k druhému a od jedného vrchu k druhému.
13Ale zem bude pustatinou pre jej obyvateľov, pre ovocie ich skutkov.
14Pas svoj ľud svojou berlou, ovce svojho dedičstva, ktoré bývajú osamote v lese uprostred ovocného sadu. Nech sa pasú v Bášáne a Gileáde ako za starodávnych čias.
15Ukážem im predivné veci ako v dňoch, keď si vychádzal z Egypta.
16Uvidia to národy a zahanbia sa za všetku svoju moc; položia ruku na ústa, uši im ohluchnú.
17Prach budú lízať ako had, podobne ako zemské plazy. S chvením vyjdú zo svojich zámkov, obrátia sa v strachu k Hospodinovi, nášmu Bohu. Teba sa budú báť.
18Kto je Boh ako Ty, ktorý odpúšťa viny, ktorý prehliada priestupky zvyšku svojho dedičstva? Netrvá navždy pri svojom hneve, lebo rád udeľuje milosť.
19Zľutuje sa opäť nad nami, rozšliape naše viny a uvrhne do hlbín mora všetky naše hriechy.
20Ty preukážeš vernosť Jákobovi a Abrahámovi milosť, ako si prisahal našim otcom od dávnych čias.
1Beda mi, lebo som ako oberač ovocia, ako keď sa paberkuje vinica: niet strapca na zjedenie, ranej figy, ktorú by mi duša žiadala.
2Nábožný vymizol z krajiny a priameho niet medzi ľuďmi, všetci sliedia po krvi, druh na druha sieťou poľuje.
3Na zlo majú znamenité ruky: knieža - požaduje, sudca - za odmenu a mocnár vyslovuje túžbu svojej duše, ktorá je zhubná.
4Najlepší z nich je ako tŕň, priamy ako bodliak. Deň tvojich strážcov, tvoje navštívenie prichádza, teraz príde ich zrútenie.
5Neverte blížnemu, nedôverujte priateľovi pred tou, ktorá odpočíva v tvojom lone, stráž závoru svojich úst.
6Lebo syn opovrhne otcom, dcéra sa postaví proti matke, nevesta proti svokre, každému sú nepriateľmi jeho domáci.
7Ja však budem hľadieť na Pána, dôverovať budem v Boha svojej spásy; môj Boh ma vyslyší.
8Neteš sa zo mňa, nepriateľka moja, ak som padol, vstanem, ak sedím vo tme, Pán je mojím svetlom.
9Znesiem Pánov hnev, lebo som zhrešil proti nemu, kým sa ujme môjho sporu a prisúdi mi právo, vyvedie ma na svetlo, uvidím jeho spravodlivosť.
10Uvidí to moja nepriateľka a pokryje ju hanba; tú, ktorá mi hovorila: "Kde je Pán, tvoj Boh?" Moje oči budú na ňu hľadieť, vtedy ju pošliapem ako blato ulice.
11Prichádza deň, keď budú stavať tvoje múry; v ten deň sa rozšíri hranica.
12V ten deň prídu k tebe od Asýrska, od miest Egypta, od Týru až po Rieku a od mora k moru, od vrchu k vrchu.
13Zem však bude spustošená pre jej obyvateľov, pre ovocie ich skutkov.
14Pas svoj ľud svojou berlou, svoje dedičné stádo, ktoré býva osamelé v hore uprostred Karmelu; nech spasú Bášan a Galaád ako za dávnych dní!
15Ako v dňoch, keď si vychádzal z egyptskej krajiny, ukážem mu zázraky.
16Národy uvidia a zahanbia sa napriek všetkej svojej sile, položia si ruku na ústa, uši im ohluchnú.
17Budú lízať prach ako hady, ako zemeplazy; so strachom prídu zo svojich skrýš k Pánovi, nášmu Bohu; budú sa triasť a obávať sa teba.
18Kto je Boh ako ty, ktorý odpúšťaš hriechy prejdeš ponad vinu zvyškov svojho dedičstva? Jeho hnev netrvá večne, lebo má záľubu v zľutovaní.
19Zase sa zmiluje nad nami, zmyje naše hriechy a do morských hlbín zahodí všetky naše viny.
20Preukáž vernosť Jakubovi, milosrdenstvo Abrahámovi; ako si sa zaprisahal našim otcom od pradávnych dní.
1Beda mi! Som ako po letnej oberačke ovocia. Som ako paberky po oberačke hrozna. Niet totiž hrozna na jedenie, niet raných fíg, po ktorých túži srdce.
2Vymizli zbožní z krajiny; niet úprimného medzi ľuďmi, všetci sa chystajú prelievať krv. Jeden na druhého poľuje sieťou.
3Ich ruky sú upriamené na zlo, aby ho obratne vykonali; knieža i sudca žiadajú úplatok a mocný rozhoduje podľa vlastnej túžby; tak prevracajú právo.
4Najlepší z nich je ako bodliak a najstatočnejší z nich je ako tŕňový plot. Nastal deň tvojho trestu; teraz bude zmätok medzi nimi.
5Neverte blížnemu; nedôverujte priateľovi! Chráň sa otvoriť ústa aj pred tou, ktorú máš v náručí.
6Lebo syn znevažuje otca, dcéra povstáva proti svojej matke, nevesta proti svokre; nepriateľmi človeka sú jeho domáci.
7Ja však chcem hľadieť na Hospodina, čakať budem na Boha svojej spásy. Môj Boh ma vypočuje.
8Neraduj sa nado mnou, nepriateľka moja! Ak som padol, povstanem, ak sedím v tme, Hospodin mi je svetlom.
9Musím znášať hnev Hospodinov, lebo som sa prehrešil proti nemu, dokiaľ neurovná môj spor a nepomôže mi k právu. Vyvedie ma na svetlo a uzriem jeho spásonosný skutok.
10Potom to uvidí moja nepriateľka, a hanba pokryje tú, čo mi hovorila: Kde je Hospodin, tvoj Boh? Moje oči sa popasú na nej, keď bude pošliapaná sťa blato na uliciach.
11To bude deň budovania tvojich múrov, v ten deň rozšíri tvoje hranice.
12V ten deň prídu k tebe od Asýrie po Egypt, od Egypta po Eufrat, od jedného mora k druhému a od jedného vrchu k druhému,
13hoci zem bola pustatinou pre jej obyvateľov, pre ovocie ich skutkov.
14Pas svoj ľud svojou berlou, ovce svojho dedičstva, ktoré bývajú osamote v lese uprostred ovocného sadu. Nech sa pasú v Bášane a Gileáde ako za starodávnych čias.
15Ukážem im predivné veci ako v dňoch, keď si vychádzal z Egypta.
16Uvidia to národy a zahanbia sa, stratia všetku svoju moc, položia ruku na ústa, uši im ohluchnú.
17Prach budú lízať ako had, podobne ako zemské plazy. S chvením vyjdú zo svojich sídel, obrátia sa v strachu k Hospodinovi, nášmu Bohu, budú sa ťa báť.
18Kto je Boh ako ty, ktorý odpúšťa viny, ktorý prehliada priestupky zvyšku svojho dedičstva? Nezostáva navždy pri svojom hneve, lebo v tom má záľubu, že udeľuje milosť.
19Zľutuje sa opäť nad nami, rozšliape naše viny a uvrhne do hlbín mora všetky naše hriechy.
20Ty preukážeš vernosť Jákobovi a Abrahámovi milosť, ako si prisahal našim otcom od dávnych čias.
1Běda mi!Jsem jako sběrač po vinobraní,jak ten, kdo paběrkuje po sklizni –nezůstal ani hrozen k ochutnání,ani jeden vytoužený zralý fík!
2Zbožní ze země vyhynuli,jediný člověk není poctivý.Všichni číhají, jak by vraždili,každý svého bratra lapá do sítí.
3Obě ruce mají ke zlu šikovné;úředník i soudce berou úplatek,mocný poroučí, co si zamane,a všichni kují pikle.
4Nejlepší z nich je jako trní,poctivec horší než plot z bodláčí.Už přichází ten vyhlížený den –den, kdy se s tebou zúčtuje!Teď přijde zmatek nad zmatek!
5Nespoléhejte na bližní,nevěřte ani příteli,chraň se svá ústa otevříti před ženou, co máš v náručí!
6Syn pohrdá svým otcem,dcera se staví proti matce,snacha své tchyni vzdoruje –člověk má nepřátele ve vlastní rodině.
7Já ale Hospodina vyhlížím,čekám na Boha – on mě zachrání,můj Bůh mě vyslyší!
8Nejásej, nepříteli, nade mnou –i když jsem padl, povstanu!I když teď sedím vprostřed tmy,mým světlem je Hospodin.
9Proti Hospodinu hřešil jsem,a proto nesu jeho hněv,dokud se mého sporu neujmea neobhájí mě.Vyvede mě znovu na světloa spatřím jeho spravedlnost.
10Až to uvidí můj nepřítel,hanba ho přikryje –toho, který mi říkával:„Kdepak je Hospodin, ten tvůj Bůh?“Na vlastní oči se podívám,až ho jak bláto na ulicích rozdupou!
11Bude to den obnovy tvých zdí,den, kdy se tvé meze rozšíří;
12den, kdy připutují až k vámz Asýrie i z měst Egypta,ze zemí od Egypta až po Eufrat,od moře k moři a od hor k horám.
13Země se však stane pustinoukvůli svým obyvatelům;to bude ovoce jejich skutků.
14Svou holí pas svůj lid,stádo, jež je tvým dědictvím.Ať žijí sami v zarostlé krajině,uprostřed země podobné zahradě.Ať se pasou v Bášanu i Gileádujako za dávných dnů!
15„Jako tehdy, když jste opustili Egypt,ukážu vám své zázraky.“
16Ať se národy zastydí, až to uvidí,ať jsou zbaveni vší odvahy!Ať si ústa rukou přikryjí,ať jim ohluchnou uši!
17Ať lížou prach jako had,jako nějaký zeměplaz!Ať lezou s chvěním ze svých děrk Hospodinu, našemu Bohu, s děsem,ať z tebe mají bázeň!
18Kdo je Bůh jako ty?Kdo odpouští viny a hřích promíjípozůstatku svého dědictví?Nezůstáváš rozhněvaný navždycky,neboť sis milosrdenství oblíbil.
19Znovu se nad námi slituješ,naše provinění pošlapeš,všechny naše hříchy smeteš hluboko do moře!
20Projevíš svou věrnost Jákobovi,své milosrdenství Abrahamovi,jak jsi přísahal našim otcůmtehdy za starodávných dnů.
1Běda mně! Jsem jako paběrky letní sklizně, jako paběrky po vinobraní. Není tu hrozen k snědku ani raný fík, po němž toužím.
2Zbožný vymizel ze země, přímého mezi lidmi není. Všichni strojí vražedné úklady, jeden druhého do sítě loví.
3Oběma rukama páchají zlo pro svůj prospěch, velmož i soudce úplatky vymáhají, mocný mluví, jak se mu zachce; a všechno zpřevracejí.
4Nejlepší z nich je jak potměchuť, nejpoctivější jako plot z trní. Přichází den, který vyhlíželi tvoji proroci , den tvého navštívení; již nastává mezi nimi rozruch.
5Nevěřte bližnímu, nespoléhejte na přítele; před tou, jež uléhá po tvém boku, se střez otevřít ústa.
6Syn tupí otce, dcera povstává proti matce, snacha proti tchyni; každý má nepřátele ve vlastním domě.
7Ale já budu vyhlížet k Hospodinu, čekat na Boha, který mě spasí. Můj Bůh mě vyslyší.
8„Neraduj se nade mnou, má nepřítelkyně! Padla-li jsem, povstanu, sedím-li ve tmě, mým světlem je Hospodin.
9Chci nést Hospodinův hrozný hněv, neboť jsem proti němu hřešila, dokud on neurovná můj spor a nezjedná mi právo. Vyvede mě na světlo a uzřím jeho spravedlnost.
10Má nepřítelkyně to uvidí a pokryje ji hanba. To je ta, která mi říká: ‚Kde je Hospodin, tvůj Bůh?‘ Na vlastní oči ji spatřím, až bude pošlapána jak bláto na ulicích.“
11To bude den budování tvých zdí. Onoho dne se rozšíří tvé hranice.
12Bude to den, kdy přijdou k tobě z Asýrie a egyptských měst, od Egypta až k řece Eufratu , od moře k moři, od hory k hoře.
13Ale země bude zpustošena kvůli svým obyvatelům, pro ovoce jejich skutků.
14Pas berlou svou svůj lid, ovce dědictví svého, ty, který sám jediný přebýváš v lesní divočině na Karmelu. Ať se pasou v Bášanu a Gileádu jako za dnů odvěkých,
15jako za dnů, kdy jsi vycházel z egyptské země. Ukáži lidu podivuhodné věci.
16Spatří to pronárody a zastydí se za všechno své siláctví. Přiloží ruku na ústa, uši jim ohluchnou.
17Prach budou lízat jako had; jako zeměplazi polezou ve zmatku ze svých hradišť. Se strachem se budou obracet k Hospodinu, našemu Bohu. Tebe se budou bát.
18Kdo je Bůh jako ty, který snímá nepravost, promíjí nevěrnost pozůstatku svého dědictví! Nesetrvává ve svém hněvu, neboť si oblíbil milosrdenství.
19Opět se nad námi slituje, rozšlape naše nepravosti. Do mořských hlubin vhodíš všechny jejich hříchy,
20prokážeš věrnost Jákobovi, milosrdenství Abrahamovi, jak jsi za dnů pradávných přísahal našim otcům.
1’allay lî, kî hāyîṯî kə’āsəpê- qayiṣ, kə‘ōləlōṯ bāṣîr; ’ên- ’eškōwl le’ĕḵōwl, bikkūrāh ’iwwəṯāh nap̄šî.
2’āḇaḏ ḥāsîḏ min- hā’āreṣ, wəyāšār bā’āḏām ’āyin; kullām ləḏāmîm ye’ĕrōḇū, ’îš ’eṯ- ’āḥîhū yāṣūḏū ḥêrem.
3‘al- hāra‘ kappayim ləhêṭîḇ, haśśar šō’êl, wəhaššōp̄êṭ baššillūm; wəhaggāḏōwl, dōḇêr hawwaṯ nap̄šōw hū way‘abbəṯūhā.
4ṭōwḇām kəḥêḏeq, yāšār mimməsūḵāh; yōwm məṣappeḵā pəquddāṯəḵā ḇā’āh, ‘attāh ṯihyeh məḇūḵāṯām.
5’al- ta’ămînū ḇərêa‘, ’al- tiḇṭəḥū bə’allūp̄; miššōḵeḇeṯ ḥêqeḵā, šəmōr piṯḥê- p̄îḵā.
6kî- ḇên mənabbêl ’āḇ, baṯ qāmāh ḇə’immāh, kallāh baḥămōṯāh; ’ōyəḇê ’îš ’anšê ḇêṯōw.
7wa’ănî Yahweh ’ăṣappeh, ’ōwḥîlāh lêlōhê yiš‘î; yišmā‘ênî ’ĕlōhāy.
8’al- tiśməḥî ’ōyaḇtî lî, kî nāp̄altî qāmətî; kî- ’êšêḇ baḥōšeḵ, Yahweh ’ōwr lî. s
9za‘ap̄ Yahweh ’eśśā, kî ḥāṭāṯî lōw; ‘aḏ ’ăšer yārîḇ rîḇî wə‘āśāh mišpāṭî, yōwṣî’ênî lā’ōwr, ’er’eh bəṣiḏqāṯōw.
10wəṯêre ’ōyaḇtî ūṯəḵassehā ḇūšāh, hā’ōmərāh ’êlay, ’ayyōw Yahweh ’ĕlōhāyiḵ; ‘ênay tir’ennāh bāh, ‘attāh tihyeh ləmirmās kəṭîṭ ḥūṣōwṯ.
11yōwm liḇnōwṯ gəḏêrāyiḵ; yōwm hahū yirḥaq- ḥōq.
12yōwm hū wə‘āḏeḵā yāḇōw, ləminnî ’aššūr wə‘ārê māṣōwr; ūləminnî māṣōwr wə‘aḏ- nāhār, wəyām mîyām wəhar hāhār.
13wəhāyəṯāh hā’āreṣ lišmāmāh ‘al- yōšəḇehā; mippərî ma‘allêhem. s
14rə‘êh ‘amməḵā ḇəšiḇṭeḵā, ṣōn naḥălāṯeḵā, šōḵənî ləḇāḏāḏ, ya‘ar bəṯōwḵ karmel; yir‘ū ḇāšān wəḡil‘āḏ kîmê ‘ōwlām.
15kîmê ṣêṯəḵā mê’ereṣ miṣrāyim; ’ar’ennū nip̄lā’ōwṯ.
16yir’ū ḡōwyim wəyêḇōšū, mikkōl gəḇūrāṯām; yāśîmū yāḏ ‘al- peh, ’āzənêhem teḥĕrašnāh.
17yəlaḥăḵū ‘āp̄ār kannāḥāš, kəzōḥălê ’ereṣ, yirgəzū mimmisgərōṯêhem; ’el- Yahweh ’ĕlōhênū yip̄ḥāḏū, wəyir’ū mimmekā.
18mî- ’êl kāmōwḵā, nōśê ‘āwōn wə‘ōḇêr ‘al- peša‘, liš’êrîṯ naḥălāṯōw; lō- heḥĕzîq lā‘aḏ ’appōw, kî- ḥāp̄êṣ ḥeseḏ hū.
19yāšūḇ yəraḥămênū, yiḵbōš ‘ăwōnōṯênū; wəṯašlîḵ bimṣulōwṯ yām kāl- ḥaṭṭōwṯām.
20tittên ’ĕmeṯ ləya‘ăqōḇ, ḥeseḏ lə’aḇrāhām; ’ăšer- nišba‘tā la’ăḇōṯênū mîmê qeḏem.