Evanjelium podľa svätého Marka, 9. kapitola
Mar 9,1
A hovoril im: Ameň vám hovorím, že sú niektorí z tých, ktorí tu stoja, ktorí neokúsia smrti, dokiaľ neuvidia kráľovstva Božieho, prišlého v moci.
Potom im povedal: Veru, hovorím vám: Sú niektorí medzi tými, čo tu stoja, ktorí neokúsia smrť, kým neuvidia v moci prichádzať kráľovstvo Božie.
A povedal im: "Veru, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia, že Božie kráľovstvo prichádza s mocou."
Potom sa obrátil k svojim poslucháčom a pokračoval: „Dôrazne vám hovorím, že niektorí z vás už za svojho života uvidia, ako sa Božie kráľovstvo prejaví vo svojej moci.“
A dodal: Amen, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja, určite neokúsia smrť, kým neuvidia prichádzať Božie kráľovstvo s mocou.
A řekl jim: „Amen, říkám vám, že někteří z těch, kdo tu stojí, rozhodně nezakusí smrt, dokud nespatří, jak Boží království přišlo v moci.“
Řekl jim také: „Amen, pravím vám, že někteří z těch, kteří tu stojí, neokusí smrti, dokud nespatří Boží království přicházející v moci.“
kai elegen autois Amēn legō hymin hoti eisin tines hōde tōn hestēkotōn hoitines ou mē geusōntai thanatou heōs an idōsin tēn basileian tou theou elēlythuian en dynamei
Mar 9,2
Potom po šiestich dňoch povolal Ježiš so sebou Petra, Jakoba a Jána a vyviedol ich na vysoký vrch osobitne, samotných. A premenil sa pred nimi,
Po šiestich dňoch vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. Tam sa premenil pred nimi;
O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána a len ich vyviedol na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil.
Po šiestich dňoch vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána a vystúpili spolu na jeden z vrchov. Boli tu celkom sami. Zrazu sa s Ježišom stala zvláštna zmena.
O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána a vyviedol ich do ústrania na vysoký vrch. Tam sa pred nimi premenil.
Po šesti dnech Ježíš k sobě vzal Petra, Jakuba a Jana, vyvedl je samotné stranou na vysokou horu a proměnil se před nimi.
Po šesti dnech vzal s sebou Ježíš jen Petra, Jakuba a Jana a vyvedl je na vysokou horu, kde byli sami. A byl proměněn před jejich očima.
Kai meta hēmeras hex paralambanei ho Iēsous ton Petron kai ton Iakōbon kai ton Iōannēn kai anapherei autous eis oros hypsēlon kat' idian monous kai metemorphōthē emprosthen autōn
Mar 9,3
i jeho rúcho stalo sa skvejúcim, veľmi bielym ako sneh, akého bielič na zemi nemôže vybieliť.
rúcho sa Mu zaskvelo bielobou snehu, ako by ho nevybielil nijaký bielič na zemi.
Jeho odev zažiaril a bol taký biely, že by ho nijaký bielič na svete tak nevybielil.
Odev mu zbelel ako sneh – skvel sa takou belosťou, aká sa ničím na svete nedá dosiahnuť.
Rúcho mu tak zbelelo, že by ho nijaký bielič na svete nevedel tak vybieliť.
Jeho šaty se rozzářily a úplně zbělely, tak jak by je žádný bělič na zemi nemohl vybělit.
Jeho šat byl zářivě bílý, jak by jej žádný bělič na zemi nedovedl vybílit.
Mar 9,4
A ukázal sa im Eliáš s Mojžišom, a shovárali sa s Ježišom.
I ukázal sa im Eliáš s Mojžišom a zhovárali sa s Ježišom.
A zjavil sa im Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Ježišom.
Tu zbadali dvoch mužov, ako sa zhovárajú s Ježišom. Boli to Eliáš a Mojžiš.
A zjavil sa im Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Ježišom.
A uviděli Eliáše a Mojžíše, jak rozmlouvají s Ježíšem.
Zjevil se jim Eliáš a Mojžíš a rozmlouvali s Ježíšem.
Mar 9,5
Vtedy odpovedal Peter a riekol Ježišovi: Rabbi, dobre nám je tu byť; urobme tri stány: tebe jeden, Mojžišovi jeden a Eliášovi jeden.
Vtedy povedal Peter Ježišovi: Majstre, dobre je nám tu! Urobme tri stánky: jeden Tebe, jeden Mojžišovi, jeden Eliášovi.
Vtedy Peter povedal Ježišovi: "Rabbi, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi."
Peter zvolal: „Ako dobre, že sme tu! Hneď vám trom postavíme stany. Pre každého jeden!“
Vtedy Peter povedal Ježišovi: Učiteľ, dobre je nám tu! Postavme tri stany — jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.
Petr na to Ježíšovi řekl: „Rabbi, dobře, že jsme tu! Uděláme tu tři stánky – jeden tobě, jeden Mojžíšovi a jeden Eliášovi.“
Petr promluvil a řekl Ježíšovi: „Mistře, je dobré, že jsme zde; udělejme tři stany, jeden tobě, jeden Mojžíšovi a jeden Eliášovi.“
Mar 9,6
Lebo nevedel, čo by mal hovoriť, pretože boli veľmi poľakaní.
Ani sám totiž nevedel, čo povedať, lebo sa preľakli.
Lebo nevedel, čo povedať; takí boli preľaknutí.
Od vzrušenia si ani neuvedomoval, čo vraví. Učeníkov videnie celkom vyviedlo z miery.
Ani nevedel, čo povedať, lebo sa preľakli.
Byli totiž tak vyděšení, že nevěděl, co by řekl.
Nevěděl, co by řekl; tak byli zděšeni.
Mar 9,7
A povstal oblak, zatôňujúci ich, a hlas prišiel z oblaku, ktorý hovoril: Toto je ten môj milovaný Syn, jeho počúvajte!
Tu zjavil sa oblak, zastrel ich a z oblaku zaznel hlas: Toto je môj milovaný Syn: Jeho poslúchajte;
Tu sa utvoril oblak a zahalil ich. A z oblaku zaznel hlas: "Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho."
Vtom ich všetkých zastrel oblak a z neho sa ozval hlas: „Toto je môj milovaný Syn. Počúvajte ho!“
Tu sa utvoril oblak, zatienil ich a z oblaku zaznel hlas: Toto je môj milovaný Syn! Jeho počúvajte!
Vtom se objevil oblak a zahalil je. Z oblaku zazněl hlas: „Toto je můj milovaný Syn. Toho poslouchejte.“
Tu přišel oblak, zastínil je a z oblaku se ozval hlas: „Toto jest můj milovaný Syn, toho poslouchejte.“
Mar 9,8
A razom, obzrúc sa dookola, nevideli viacej nikoho, iba samého Ježiša so sebou.
A zrazu, keď sa poobzerali, nevideli pred sebou nikoho okrem Ježiša.
A sotva sa rozhliadli, nevideli pri sebe nikoho, iba Ježiša.
Keď sa mrak rozplynul, učeníci sa rozhliadli, ale okrem Ježiša už nikoho nevideli.
Keď sa spamätali a rozhliadli okolo seba, nevideli už nikoho, len Ježiša.
Hned se rozhlédli, ale neviděli už u sebe nikoho než samotného Ježíše.
Když se pak rychle rozhlédli, neviděli u sebe již nikoho jiného než Ježíše samotného.
Mar 9,9
A keď schádzali s vrchu, prikázal im, aby nikomu nerozprávali o tom, čo videli, iba vraj až potom, keď vstane Syn človeka z mŕtvych.
Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby nikomu nehovorili o tom, čo videli, dokiaľ Syn človeka nevstane z mŕtvych.
Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby o tom, čo videli, nehovorili nikomu, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.
Keď zostupovali z vrchu, Ježiš ich upozornil, aby o tom, čo videli, nerozprávali nikomu dovtedy, kým nevstane z mŕtvych.
Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby nikomu nerozprávali, čo videli, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.
Cestou zpět z hory jim přikázal, aby nikomu neříkali, co viděli, dokud Syn člověka nevstane z mrtvých.
Když sestupovali z hory, přikázal jim, aby nikomu nevypravovali, co viděli, dokud Syn člověka nevstane z mrtvých.
Mar 9,10
A držali to slovo u seba dopytujúc sa medzi sebou, čo je to vstať z mŕtvych.
Aj si zachovali to slovo, ale hádali sa medzi sebou, čo znamená vstať z mŕtvych.
Oni si toto slovo zapamätali a jeden druhého sa vypytovali, čo znamená "vstať z mŕtvych".
Zachovali to v tajnosti, ale medzi sebou často uvažovali, čo to znamená „vstať z mŕtvych“.
Oni zachovali tento príkaz, len sa jeden druhého pýtali, čo to znamená vstať z mŕtvych.
Nechali si to tedy pro sebe. Jen se dohadovali, co to je ‚vstát z mrtvých‘.
To slovo je zaujalo a společně rozbírali, co to znamená vstát z mrtvých.
Mar 9,11
A opýtali sa ho a riekli: Zákonníci hovoria, že Eliáš musí prijsť prv. -
Opýtali sa Ho teda: Prečo hovoria zákonníci, že najprv musí prísť Eliáš?
A pýtali sa ho: "Prečo teda zákonníci hovoria, že najprv musí prísť Eliáš?"
Spytovali sa Ježiša: „Prečo učitelia Zákona tvrdia, že pred príchodom Mesiáša sa musí vrátiť Eliáš?“
Jeho sa pýtali: Prečo zákonníci tvrdia, že najprv musí prísť Eliáš?
Potom se ho zeptali: „Proč ale znalci Písma říkají, že nejdříve musí přijít Eliáš?“
A vyptávali se: „Proč říkají zákoníci, že napřed musí přijít Eliáš?“
Mar 9,12
A on im povedal: Eliáš pravda prijde prv a napraví všetko. A jako je napísané o Synovi človeka, že musí mnoho trpieť a byť zavrhnutým?
Odpovedal im: Iste, najprv príde Eliáš a napraví všetko; ale prečo je napísané o Synovi človeka, že musí mnoho trpieť a že Ho za nič nebudú mať?
On im povedal: "Áno, najprv príde Eliáš a všetko obnoví. Ale prečo je o Synovi človeka napísané, že bude veľa trpieť a že ním opovrhnú?
Odpovedal im: „Správne, najprv mal prísť Eliáš, aby dal všetko do poriadku. Ale čo myslíte, o čom hovorili proroci, keď predpovedali, že Mesiáš musí mnoho vytrpieť a že ním budú pohŕdať?
Opovedal im: Najprv príde Eliáš a všetko obnoví. Ale prečo je potom o Synovi človeka napísané, že bude veľa trpieť a budú ním opovrhovať?
On jim odpověděl: „Jistě, ‚nejdříve přijde Eliáš a všechno napraví‘. Co je ale psáno o Synu člověka? Že musí mnoho vytrpět a být pohrdán.
Řekl jim: „Eliáš má přijít napřed a obnovit všecko. Jak to však, že je psáno o Synu člověka, že má mnoho vytrpět a být v opovržení?
Mar 9,13
Ale hovorím vám, že aj Eliáš už prišiel, a urobili mu, čo chceli, jako je o ňom napísané.
Ale hovorím vám, že aj Eliáš prišiel a urobili s ním, čo chceli, ako je o ňom napísané.
No hovorím vám: Eliáš už prišiel a urobili s ním, čo chceli, ako je o ňom napísané."
Hovorím vám, Eliáš už prišiel a pripravil mi cestu, ale naložili s ním, ako sa im páčilo, tak ako aj predpovedali proroci.“
Vám však hovorím: Eliáš už prišiel, no urobili s ním to, čo sa im zachcelo — ako je o ňom napísané.
Říkám vám, že Eliáš už přišel a oni mu udělali, co chtěli, jak je to o něm psáno.“
Ale pravím vám, že Eliáš již přišel a učinili mu, co se jim líbilo, jak je to o něm psáno.“
Mar 9,14
A keď prišli k učeníkom, videli veľký zástup okolo nich a zákonníkov dohadovať sa s nimi.
Keď prišli k (ostatným) učeníkom, videli okolo nich veľký zástup a zákonníkov, ako sa hádajú s nimi.
Keď prišli k učeníkom, videli okolo nich veľký zástup a zákonníkov, ako sa s nimi hádajú.
Keď zostúpili na úpätie vrchu, našli ostatných učeníkov obklopených veľkým zástupom.
Keď sa vrátili k ostatným učeníkom, videli, že sa okolo nich zhŕkol veľký zástup a že zákonníci sa s nimi hádajú.
Když potom přišel k učedníkům, uviděl kolem nich spoustu lidí a znalce Písma, jak se s nimi dohadují.
Když přišli k ostatním učedníkům, spatřili kolem nich veliký zástup a zákoníky, kteří se s nimi přeli.
Mar 9,15
A hneď celý zástup, keď ho uvideli, preľakli sa a pribehnúc pozdravili ho.
A celý zástup, len čo uvidel Ježiša, predesil sa; potom pribehli k Nemu a pozdravili Ho.
A všetok ľud, len čo ho zazrel, užasol. Bežali k nemu a pozdravovali ho.
A ľudia, len čo zazreli Ježiša, stíchli v posvätnej úcte, bežali mu naproti a pozdravovali ho.
Len čo ho videli, všetci ľudia užasli. Bežali mu naproti, aby ho pozdravili.
Jakmile ho všichni v zástupu spatřili, byli ohromeni. Běželi k němu a zdravili ho.
A celý zástup, jakmile ho uviděl, užasl; přibíhali k němu a zdravili ho.
Mar 9,16
A opýtal sa ich, (tých zákonníkov): Čo sa s nimi dohadujete?
I spýtal sa ich: O čom sa hádate s nimi?
On sa ich opýtal: "O čom sa s nimi hádate?"
Spýtal sa ich: „O čom sa to dohadujete?“
Ježiš sa ich pýtal: Prečo sa s nimi hádate?
„Proč se s nimi dohadujete?“ zeptal se jich Ježíš.
Ježíš se jich otázal: „Oč se s nimi přete?“
kai epērōtēsen autous Ti syzēteite pros autous
Mar 9,17
A jeden zo zástupu mu odpovedal: Učiteľu, doviedol som k tebe svojho syna, ktorý má nemého ducha,
Odpovedal Mu jeden zo zástupu: Majstre, priviedol som k Tebe svojho syna, ktorý má nemého ducha,
Jeden zo zástupu mu odpovedal: "Učiteľ, priviedol som k tebe svojho syna, posadnutého nemým duchom.
Tu vyšiel zo zástupu jeden muž a povedal: „Majstre, priviedol som k tebe svojho syna, aby si ho uzdravil. Je nemý, lebo ho ovláda zlý duch.
Jeden zo zástupu mu odpovedal: Učiteľ, priviedol som ti svojho syna, posadnutého duchom nemoty.
„Mistře,“ odpověděl mu jeden ze zástupu, „přivedl jsem k tobě svého syna, který má němého ducha.
Jeden člověk ze zástupu mu odpověděl: „Mistře, přivedl jsem k tobě svého syna, který má zlého ducha, a nemůže mluvit.
Mar 9,18
a kdekoľvek ho pochytí, trhá ho, a idú mu peny, škrípe zubami a schne. A povedal som tvojim učeníkom, žeby ho vyhnali, ale nevládali.
a kde ho len pochytí, lomcuje ním; penia sa mu ústa, škrípe zubami a chradne. I povedal som Tvojim učeníkom, aby ho vyhnali, ale nemohli.
Kdekoľvek ho schytí, zhodí ho, idú mu peny, škrípe zubami a chradne. Povedal som tvojim učeníkom, aby ho vyhnali, ale nemohli."
Zakaždým, keď sa chlapca zmocní, zvíja sa v kŕčoch, pena mu pokryje ústa, škrípe zubami a celý zmeravie. Poprosil som tvojich učeníkov, aby zlého ducha vyhnali, ale nemohli.
Keď ho to pochytí, ústa sa mu spenia, škrípe zubami a chradne. Už som požiadal tvojich učeníkov, aby z neho vyhnali zlého ducha, ale nevládali.
Kdykoli se ho zmocní, trhá jím a on má pěnu u úst, skřípe zuby a celý ztuhne. Řekl jsem tvým učedníkům, ať toho ducha vyženou, ale nedokázali to!“
Kdekoli se ho zmocní, povalí ho a on má pěnu u úst, skřípe zuby a strne. Požádal jsem tvé učedníky, aby ducha vyhnali, ale nedokázali to.“
kai hopou ean auton katalabē rhēssei auton kai aphrizei kai trizei tous odontas kai xērainetai kai eipa tois mathētais sou hina auto ekbalōsin kai ouk ischysan
Mar 9,19
A on im odpovedal a riekol: Ó, neveriace pokolenie, dokiaľ budem s vami?! Dokiaľ vás ponesiem?! Priveďte ho ku mne!
A On im odpovedal takto: Neveriace pokolenie, dokiaľ budem s vami? Dokiaľ vás budem trpieť? Prineste ho ku mne!
On im povedal: "Neveriace pokolenie, dokiaľ budem s vami? Dokedy vás mám ešte trpieť? Priveďte ho ku mne!"
„Ach, kedy konečne začnete veriť!“ zvolal Ježiš. „Dokedy mám byť s vami, aby som vás to naučil? Dokedy mám mať s vami trpezlivosť? Priveďte chlapca ku mne!“
Ježiš im odpovedal: Neveriace pokolenie! Ako dlho ešte budem s vami? Dokedy vás budem znášať?! Priveďte chlapca ku mne!
„Vy nevěřící pokolení!“ zvolal Ježíš. „Jak dlouho ještě budu s vámi? Jak dlouho vás budu snášet? Přiveďte ho ke mně.“
Odpověděl jim: „Pokolení nevěřící, jak dlouho ještě budu s vámi? Jak dlouho vás mám ještě snášet? Přiveďte ho ke mně!“
Mar 9,20
A priviedli ho k nemu. A keď ho uvidel, hneď ním lomcoval duch, a padol na zem, váľal sa a penil.
A priniesli ho k Nemu. Ako ten duch uzrel Ježiša, hneď lomcoval (chlapcom); tento padol na zem, zvíjal sa a ústa sa mu penili.
I priviedli ho k nemu. Len čo ho duch zbadal, zalomcoval chlapcom, ten sa zrútil na zem, zvíjal sa a išli mu peny.
Priviedli ho. No len čo zlý duch spoznal Ježiša, strašne zalomcoval chlapcom. Spadol na zem a zvíjal sa v kŕčoch s penou na ústach.
Priviedli ho teda k nemu. Keď duch uvidel Ježiša, hneď chlapcom zalomcoval. Chlapec sa zrútil na zem, zvíjal sa a z úst sa mu valila pena.
A tak ho k němu přivedli. Jakmile ho chlapec uviděl, hned jím ten duch začal zmítat, až upadl a s pěnou u úst se válel po zemi.
I přivedli ho k němu. Když ten duch Ježíše spatřil, hned chlapce zkroutil křečí; padl na zem, svíjel se a měl pěnu u úst.
Mar 9,21
A opýtal sa jeho otca: Jako dávno je odvtedy, ako sa mu to stalo? A on povedal: Od detinstva.
Spýtal sa (Ježiš) jeho otca: Odkedy sa mu to stáva? Odpovedal: Od detstva.
Ježiš sa opýtal jeho otca: "Odkedy sa mu to stáva?" On odpovedal: "Od detstva.
„Odkedy tým trpí?“ spýtal sa Ježiš otca. Ten odpovedal: „Už odmala.
Ježiš sa pýtal jeho otca: Odkedy sa mu to stáva? On odpovedal: Od detstva.
Ježíš se zeptal jeho otce: „Jak dlouho se mu to děje?“„Od dětství,“ odpověděl.
Ježíš se zeptal jeho otce: „Odkdy to má?“ Odpověděl: „Od dětství.
Mar 9,22
A mnoho ráz ho aj na oheň hodil aj do vody, len aby ho zahubil. Ale ak môžeš niečo, pomôž nám zľutujúc sa nad nami.
A často ho hodil aj do ohňa, aj do vody, aby ho zahubil. Ale ak môžeš, pomôž nám, zľutuj sa nad nami!
A často ho vrhol aj do ohňa a do vody, aby ho zahubil. Ale ak niečo môžeš, zľutuj sa nad nami a pomôž nám!"
Zlý duch ho neraz hodil aj do ohňa alebo do vody, čo ho chcel zahubiť. Och, zmiluj sa nad nami a pomôž nám, ak môžeš!“
A veľa ráz hodil chlapca do ohňa i do vody, aby ho zmárnil. Ak môžeš niečo urobiť, zľutuj sa nad nami a pomôž nám!
„Často s ním házel i do ohně a do vody, aby ho zabil. Můžeš-li ale něco udělat, slituj se nad námi a pomoz nám!“
A často jej zlý duch srazil, dokonce do ohně i do vody, aby ho zahubil. Ale můžeš-li, slituj se nad námi a pomoz nám.“
Mar 9,23
Ale Ježiš mu povedal: Ach, to ak môžeš! Všetko je možné veriacemu!
Povedal Mu Ježiš: Ak môžeš? Veriacemu je všetko možné!
Ježiš mu povedal: "Ak môžeš?! Všetko je možné tomu, kto verí."
„Ak môžem?“ začudoval sa Ježiš. „Kto verí, môže všetko!“
Ježiš mu odpovedal: Ak môžeš?! Pre toho, kto verí, je všetko možné.
„‚Můžeš-li‘?“ opáčil Ježíš. „Pro věřícího je možné všechno.“
Ježíš mu řekl: „Můžeš-li! Všechno je možné tomu, kdo věří.“
Mar 9,24
Tu hneď skríkol otec mládenca so slzami a povedal: Verím, Pane; pomôž mojej nevere!
Otec dieťaťa hneď zvolal: Verím! Pomôž mojej nevere!
A chlapcov otec hneď vykríkol: "Verím. Pomôž mojej nevere!"
Otec ihneď zvolal: „Verím, Pane, ale pomôž mi ešte väčšmi veriť!“
Chlapcov otec hneď zvolal: Verím, pomôž mojej neviere!
„Já věřím!“ zvolal hned chlapcův otec. „Pomoz mé nevíře!“
Chlapcův otec rychle vykřikl: „Věřím, pomoz mé nedověře.“
Mar 9,25
A keď videl Ježiš, že sa sbieha zástup, pokarhal nečistého ducha a povedal mu: Duchu, nemý a hluchý, ja ti rozkazujem, vyjdi z neho a viacej nevojdeš do neho!
Keď Ježiš videl zbiehať sa zástup, pohrozil nečistému duchu a povedal mu: Nemý a hluchý duch, ja ti rozkazujem: Vyjdi z neho a nikdy viac nevojdi doňho!
Keď Ježiš videl, že sa zbieha zástup, pohrozil nečistému duchu: "Nemý a hluchý duch, ja ti rozkazujem: Vyjdi z neho a už nikdy doň nevchádzaj!"
Ježiš si všimol, že sa zbiehajú ďalší ľudia, a tak prikázal: „Duch hluchoty a nemoty, vyjdi z neho a nikdy sa už nevracaj!“
Ježiš si všimol, že sa zbiehajú ľudia. Pohrozil nečistému duchu slovami: Duch nemoty a hluchoty, prikazujem ti: Vyjdi z neho a nikdy viac sa doňho nevracaj!
Když Ježíš uviděl, že se sbíhá zástup, okřikl nečistého ducha: „Němý a hluchý duchu, já ti přikazuji: vyjdi z něj a už do něj nevcházej!“
Když Ježíš viděl, že se sbíhá zástup, pohrozil nečistému duchu: „Duchu němý a hluchý, já ti nařizuji, vyjdi z něho a nikdy už do něho nevcházej!“
idōn de ho Iēsous hoti episyntrechei ochlos epetimēsen tō pneumati tō akathartō legōn autō To alalon kai kōphon pneuma egō epitassō soi exelthe ex autou kai mēketi eiselthēs eis auton
Mar 9,26
A kričiac a veľmi ním lomcujúc vyšiel, a mládenec bol ako mŕtvy, takže mnohí hovorili, že zomrel.
Nato skríkol (ten duch), veľmi ním zalomcoval a vyšiel. A (chlapec) ostal ako mŕtvy, takže mnohí hovorili, že umrel.
Ten vykríkol, mocne ním zalomcoval a vyšiel. Chlapec ostal ako mŕtvy, takže mnohí vraveli: "Zomrel."
Zlý duch zreval, zalomcoval chlapcom a opustil ho. Chlapec zostal ležať na zemi bez známok života. Davom prebehol šepot, že umrel.
Duch vykríkol, silne chlapcom zalomcoval a vyšiel. Chlapec vyzeral ako mŕtvy, takže si mnohí mysleli, že zomrel.
A tak s křikem a velikým zmítáním vyšel. Chlapec zůstal jako mrtvý, takže mnozí říkali, že zemřel.
Duch vykřikl, silně jím zalomcoval a vyšel; chlapec zůstal jako mrtvý, takže mnozí říkali, že umřel.
Mar 9,27
Ale Ježiš ho chopil za ruku, pozdvihnul ho, a vstal.
Ale Ježiš ho chytil za ruku a zodvihol, a on vstal.
Ale Ježiš ho chytil za ruku, zdvihol ho a on vstal.
Ale Ježiš chytil chlapca za ruku a pomohol mu vstať.
Ale Ježiš ho chytil za ruku, zdvihol ho a chlapec vstal.
Když ho ale Ježíš vzal za ruku a zvedl ho, vstal.
Ale Ježíš ho vzal za ruku, pozvedl ho a on vstal.
Mar 9,28
A keď vošiel do domu, pýtali sa ho jeho učeníci osobitne: Prečo sme ho my nemohli vyhnať?
Keď (Ježiš) vošiel do domu a boli sami, spýtali sa Ho učeníci: Prečo sme ho my nemohli vyhnať?
Keď potom vošiel do domu a boli sami, učeníci sa ho spýtali: "Prečo sme ho nemohli vyhnať my?"
Keď potom vošiel do domu a učeníci zostali s ním sami, spýtali sa ho: „Prečo sme my nemohli vyhnať tohto zlého ducha?“
Keď Ježiš vošiel do domu a boli sami, učeníci sa ho pýtali: Prečo sme ho nemohli vyhnať my?
Jakmile přišel domů, učedníci se ho v soukromí ptali: „Proč jsme ho my nemohli vyhnat?“
Když vešel do domu a jeho učedníci s ním byli sami, ptali se ho: „Proč jsme ho nemohli vyhnat my?“
Mar 9,29
A povedal im: Toto pokolenie nemôže vyjsť nijakým činom, iba modlitbou a pôstom.
A On im odpovedal: Tento rod (démonov) môže vyjsť len modlitbou [a pôstom].
On im povedal: "Tento druh nemožno vyhnať ničím, iba modlitbou."
Ježiš im odpovedal: „Takého ducha nemožno vyhnať inak ako modlitbou!“
Povedal im: Tento druh nemožno vyhnať ničím, iba modlitbou.
Odpověděl jim: „Tento druh démonů nemůže vyjít jinak než skrze modlitbu.“
Řekl jim: „Takový duch nemůže vyjít jinak než modlitbou.“
Mar 9,30
Potom vyšli ztadiaľ a išli pomimo cez Galileu, a nechcel, aby to niekto zvedel,
Stadiaľ potom odišli a prechádzali Galileou, ale Ježiš nechcel, aby niekto zvedel o tom.
Odišli odtiaľ a prechádzali Galileou. Nechcel však, aby o tom niekto vedel
Ježiš opustil so svojimi učeníkmi tento kraj a prechádzal Galileou, ale nechcel, aby sa o tom vedelo.
Odišli odtiaľ a prechádzali Galileou. Nechcel však, aby o tom niekto vedel.
Pak odtud odešli. Procházeli Galilejí, ale on nechtěl, aby o tom někdo věděl.
Když odtamtud vyšli, procházeli Galileou; Ježíš však nechtěl, aby se o tom vědělo,
Mar 9,31
lebo učil svojich učeníkov a hovoril im: Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí, a zabijú ho. No, keď ho zabijú, tretieho dňa vstane z mŕtvych.
Lebo poučoval učeníkov a hovoril im: Syn človeka je vydaný ľuďom do rúk a zabijú Ho; ale keď Ho zabijú, po troch dňoch vstane z mŕtvych.
lebo učil svojich učeníkov a hovoril im: "Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí a zabijú ho. Ale zabitý po troch dňoch vstane z mŕtvych."
Túžil byť so svojimi učeníkmi sám a mnohému ich ešte naučiť. Pripravoval ich na to, že Syna človeka onedlho vydajú napospas ľuďom, zabijú ho, ale na tretí deň vstane a bude žiť.
Učil totiž svojich učeníkov a hovoril im: Syn človeka je vydaný do rúk ľudí, zabijú ho, a keď ho zabijú, po troch dňoch vstane z mŕtvych.
Učil totiž své učedníky a říkal jim: „Syn člověka bude vydán do lidských rukou, zabijí ho a třetího dne po svém zabití vstane z mrtvých.“
neboť učil své učedníky a říkal jim: „Syn člověka je vydáván do rukou lidí a zabijí ho; a až bude zabit, po třech dnech vstane.“
edidasken gar tous mathētas autou kai elegen autois hoti HO huios tou anthrōpou paradidotai eis cheiras anthrōpōn kai apoktenousin auton kai apoktantheis meta treis hēmeras anastēsetai
Mar 9,32
Ale oni nerozumeli tomu slovu a báli sa ho opýtať sa.
Oni však neporozumeli tej reči a báli sa Ho spýtať.
Lenže oni nechápali toto slovo a spýtať sa ho báli.
Ešte vždy tomu nerozumeli, ale neodvažovali sa ho na to spýtať.
Oni tie slová nechápali a spýtať sa ho báli.
Oni ta slova nechápali, ale báli se ho zeptat.
Oni však tomu slovu nerozuměli a báli se ho zeptat.
Mar 9,33
A prišli do Kafarnauma. A keď bol v dome, pýtal sa ich: O čom ste to rozmýšľali medzi sebou na ceste?
Tak prišli do Kafarnaumu. A keď bol v dome, spýtal sa ich: O čom ste sa cestou zhovárali?
Tak prišli do Kafarnauma. A keď bol v dome, opýtal sa ich: "O čom ste sa zhovárali cestou?"
Potom sa vrátili do Kafarnauma. Keď sa ubytovali v dome, kde sa mienili zdržať, spýtal sa Ježiš učeníkov: „O čom ste sa to cestou zhovárali?“
Tak prišli do Kafarnauma. Keď už bol v dome, pýtal sa ich: O čom ste sa cestou zhovárali?
Když přišel domů do Kafarnaum, ptal se jich: „O čem jste se to cestou dohadovali?“
Přišli do Kafarnaum. Když byl doma, ptal se jich: „O čem jste cestou uvažovali?“
Mar 9,34
Ale oni mlčali. Lebo sa shovárali medzi sebou na ceste o tom, ktorý je väčší.
Ale oni mlčali, lebo sa cestou zhovárali o tom, kto je najväčší.
Ale oni mlčali, lebo sa cestou medzi sebou hádali, kto z nich je väčší.
Hanbili sa mu odpovedať, lebo sa dohadovali o tom, kto z nich je najväčší.
Oni však mlčali. Cestou sa totiž dohadovali, kto z nich je väčší.
Oni však mlčeli, neboť se cestou mezi sebou hádali, kdo z nich je největší.
Ale oni mlčeli, neboť cestou se mezi sebou dohadovali, kdo je největší.
Mar 9,35
A sadnúc si zavolal dvanástich a povedal im: Ak chce niekto byť prvým, bude od všetkých najposlednejším a všetkých služobníkom.
Nato sa posadil, zavolal si dvanástich a povedal im: Ak niekto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a nech slúži všetkým.
Sadol si, zavolal Dvanástich a povedal im: "Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých."
Ježiš si sadol, zavolal si ich k sebe a povedal im: „Kto chce byť prvým, ten sa musí podriaďovať všetkým a musí im slúžiť.“
Ježiš si sadol, zavolal si Dvanástich a povedal im: Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a nech slúži všetkým!
Posadil se tedy, zavolal těch Dvanáct k sobě a řekl jim: „Chce-li někdo být první, ať je poslední ze všech a služebník všech.“
Ježíš usedl, zavolal svých Dvanáct a řekl jim: „Kdo chce být první, buď ze všech poslední a služebník všech.“
Mar 9,36
Potom vzal dieťa, postavil ho do prostredku medzi nich a vezmúc ho na ramená povedal im:
Potom vzal dieťa, postavil ho prostred nich, objal ho a povedal im:
Potom vzal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im:
Potom zavolal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im:
Potom vzal dieťa, postavil ho do prostriedku, zobral ho na ruky a povedal:
Vzal dítě a postavil je uprostřed. Potom je vzal do náručí se slovy:
Pak vzal dítě, postavil je doprostřed nich, objal je a řekl jim:
Mar 9,37
Ktokoľvek by prijal jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma; a ktokoľvek by mňa prijal, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal.
Kto by prijal jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma; a kto by mňa prijal, nie mňa prijíma, ale Toho, kto ma poslal.
"Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal."
„Kto prijíma v mojom mene takéto malé dieťa, mňa prijíma. A neprijíma len mňa, ale aj toho, ktorý ma poslal.“
Kto prijíma jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. A kto mňa prijíma, neprijíma mňa, ale toho, ktorý ma poslal.
„Kdokoli přijme jedno z takových dětí v mém jménu, přijímá mne, a kdokoli přijme mne, nepřijímá mne, ale Toho, který mě poslal.“
„Kdo přijme jedno z takových dětí v mém jménu, přijímá mne; a kdo mne přijme, nepřijímá mne, ale toho, který mě poslal.“
Mar 9,38
A Ján mu povedal: Učiteľu, videli sme nejakého človeka, ktorý v tvojom mene vyháňa démonov a ktorý nechodí s nami, a zbraňovali sme mu to, pretože nechodí s nami.
Ján Mu povedal: Majstre, videli sme človeka, ktorý v Tvojom mene vyháňal démonov, ale nechodí s nami; preto bránili sme mu, keďže nechodí s nami.
Ján mu povedal: "Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami."
Ján mu povedal: „Majstre, videli sme človeka, ako v tvojom mene vyháňa démonov, ale zakázali sme mu to, lebo nepatrí medzi nás.“
Ján mu povedal: Učiteľ, videli sme niekoho, kto v tvojom mene vyháňal zlých duchov. Bránili sme mu, pretože nechodil s nami.
„Mistře,“ řekl mu na to Jan, „viděli jsme jednoho, který nechodí s námi, jak ve tvém jménu vymítá démony. Snažili jsme se mu v tom zabránit, protože nechodí s námi.“
Jan mu řekl: „Mistře, viděli jsme kohosi, kdo v tvém jménu vyhání démony, ale s námi nechodil; i bránili jsme mu, protože s námi nechodil.“
Mar 9,39
Ale Ježiš povedal: Nebráňte mu, lebo nieto nikoho, kto by v mojom mene činil divy, a mohol by hneď zle o mne hovoriť.
Ale Ježiš povedal: Nebráňte mu, lebo nikto nemôže robiť prejavy moci v mojom mene, a hneď nato zle hovoriť o mne.
Ježiš vravel: "Nebráňte mu! Lebo nik, kto robí divy v mojom mene, nemôže tak ľahko zle hovoriť o mne.
Ježiš namietol: „Nemali ste mu brániť. Veď predsa nikto, kto robí v mojom mene zázraky, nemôže sa hneď potom obrátiť proti mne.
Ježiš však povedal: Nebráňte mu! Ak niekto bude konať mocný čin v mojom mene, nemôže mi hneď nato zlorečiť.
„Nebraňte mu!“ odpověděl Ježíš. „Nikdo nemůže vykonat zázrak v mém jménu a hned nato o mně mluvit zle.
Ježíš však řekl: „Nebraňte mu! Žádný, kdo učiní mocný čin v mém jménu, nemůže mi hned nato zlořečit.
Mar 9,40
Pretože kto nie je proti nám, je za nás.
Veď kto nie je proti nám, je za nás.
Veď kto nie je proti nám, je za nás.
Kto nie je proti nám, je s nami.
Veď kto nie je proti nám, je s nami!
Kdo není proti nám, je s námi.
Kdo není proti nám, je pro nás.
Mar 9,41
Lebo ktokoľvek by vás pohárom vody napojil v mojom mene, pretože ste Kristovi, ameň vám hovorím, že nestratí svojej odplaty.
Lebo ktokoľvek by vás napojil čo aj len čašou vody preto, že ste Kristovi, vpravde vám hovorím: neminie ho odmena.
A kto by vám dal piť čo len za pohár vody preto, že ste Kristovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu.
A keby vám niekto podal pohár vody len preto, že ste moji, hovorím vám, že nepríde o svoju odmenu.
Ktokoľvek vám podá pohár vody, pretože patríte Kristovi, amen, hovorím vám, nepríde o svoju odmenu.
Kdo by vám podal i jen pohár vody, protože patříte Mesiáši, amen, říkám vám, že nepřijde o svou odplatu.
Kdokoli vám podá číši vody, protože jste Kristovi, amen, pravím vám, nepřijde o svou odměnu.“
Mar 9,42
A ktokoľvek by pohoršil jedného z týchto maličkých, veriacich vo mňa, tomu by lepšie bolo, keby mu bol mlynský kameň zavesený okolo šije, a bol hodený do mora.
Ktokoľvek by zviedol na hriech jedno z týchto maličkých veriacich, lepšie by bolo, keby mu oslí žarnov zavesili na šiju a hodili ho do mora.
Ale pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora.
Ale ak by dakto zavinil, že by niekto z týchto nepatrných, čo veria vo mňa, stratil vieru, lepšie by bolo, keby mu na krk dali mlynský kameň a hodili ho do mora.
Kto by navádzal na hriech jedného z takýchto malých, čo veria vo mňa, pre toho by bolo lepšie, keby mu na krk zavesili mlynský kameň a hodili ho do mora.
Kdokoli by ale svedl jednoho z těchto maličkých, kteří ve mne věří, bylo by pro něj mnohem lepší, kdyby mu na krk pověsili mlýnský kámen a hodili ho do moře.
„Kdo by svedl k hříchu jednoho z těchto nepatrných, kteří ve mne věří, lépe by mu bylo, kdyby mu dali na krk mlýnský kámen a hodili ho do moře.
Kai hos an skandalisē hena tōn mikrōn toutōn tōn pisteuontōn eis eme kalon estin autō mallon ei perikeitai mylos onikos peri ton trachēlon autou kai beblētai eis tēn thalassan
Mar 9,43
A keby ťa pohoršovala tvoja ruka, odtni ju; lepšie ti je vojsť do života bezrukému, než aby si mal dve ruky a odišiel do pekla, do toho neuhasiteľného ohňa,
Ak ťa zvádza ruka, odtni si ju; lepšie ti o jednej ruke vojsť do života, než s oboma do pekla, do neuhasiteľného ohňa
Ak by ťa zvádzala na hriech tvoja ruka, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený, ako keby si mal ísť s obidvoma rukami do pekla, do neuhasiteľného ohňa.
Ak ťa zvádza na hriech ruka, odtni ju. Je ti rozhodne lepšie byť bez ruky a získať večný život, ako mať obe ruky a ísť do neuhasiteľného pekelného ohňa.
Ak ťa zvádza na hriech tvoja ruka, odtni ju! Lepšie je pre teba, ak vojdeš do života zmrzačený, ako keby si prišiel s oboma rukami do pekla, do neuhasiteľného ohňa.
Kdyby tě sváděla tvá ruka, usekni ji. Je pro tebe lepší vejít zmrzačený do života, než jít s oběma rukama do pekla, do toho neuhasitelného ohně.
Svádí-li tě k hříchu tvá ruka, utni ji; lépe je pro tebe, vejdeš-li do života zmrzačen, než abys šel s oběma rukama do pekla, do ohně neuhasitelného.
Kai ean skandalizē se hē cheir sou apokopson autēn kalon estin se kyllon eiselthein eis tēn zōēn ē tas dyo cheiras echonta apelthein eis tēn geennan eis to pyr to asbeston
Mar 9,44
kde ich červ nezomiera, a oheň nehasne.
[kde ich červ neumiera a oheň nevyhasína].
(Kde ich červ neumiera a oheň nezhasína.)
Ak ťa zvádza na hriech tvoja noha, odtni ju. Pre teba je lepšie, ak vojdeš do života chromý, ako by si mal byť s oboma nohami vrhnutý do pekla.
kde červ jejich neumírá a oheň nehasne
Mar 9,45
A keby ťa pohoršovala tvoja noha, odtni ju; lepšie ti je vojsť do života beznohému, než aby si mal dve nohy a bol hodený do pekla, do toho neuhasiteľného ohňa,
A ak ťa zvádza noha, odtni si ju; lepšie ti o jednej nohe vojsť do života, než s oboma byť uvrhnutý do pekla
Ak ťa zvádza na hriech tvoja noha, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života krivý, ako keby ťa mali s obidvoma nohami hodiť do pekla.
A ak ťa navádza na zlé noha, odtni ju. Lepšie je byť mrzákom a žiť večne, ako mať dve nohy, ktoré ťa zavedú do večnej záhuby.
Ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp si ho; lepšie ti bude, ak vojdeš do Božieho kráľovstva jednooký, než ako by ťa mali s oboma očami vrhnúť do pekla,
A kdyby tě sváděla tvá noha, usekni ji. Je pro tebe lepší vejít chromý do života, než být s oběma nohama uvržen do pekla.
A svádí-li tě k hříchu noha, utni ji; lépe je pro tebe, vejdeš-li do života chromý, než abys byl s oběma nohama uvržen do pekla.
kai ean ho pous sou skandalizē se apokopson auton kalon estin se eiselthein eis tēn zōēn chōlon ē tous dyo podas echonta blēthēnai eis tēn geennan eis to pyr to asbeston
Mar 9,46
kde ich červ nezomiera, a oheň nehasne.
[kde ich červ neumiera a oheň nevyhasína].
()
kde ich červ neumiera a oheň nevyhasína.
kde červ jejich neumírá a oheň nehasne
Mar 9,47
A keby ťa pohoršovalo tvoje oko, vylúp ho; lepšie ti je vojsť do kráľovstva Božieho jednookému, než aby si mal dve oči a bol hodený do ohnivého pekla,
A ak ťa zvádza oko, vylúp si ho; lepšie ti jednookému vojsť do kráľovstva Božieho, ako s obidvoma očami byť uvrhnutý do pekla,
A ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp ho: je pre teba lepšie, keď vojdeš do Božieho kráľovstva s jedným okom, ako keby ťa mali s obidvoma očami vrhnúť do pekla,
A tak aj oko, ak je pôvodcom zla v tvojom živote, zbav sa ho. Lepšie je vojsť do Božieho kráľovstva ako jednooký, než mať obe oči a byť uvrhnutý do pekelného ohňa,
Každý bude solený ohňom.
A kdyby tě svádělo tvé oko, zahoď je. Je pro tebe lepší vejít jednooký do Božího království, než být s oběma očima uvržen do pekla,
A jestliže tě svádí oko, vyloupni je; lépe je pro tebe, vejdeš-li do Božího království jednooký, než abys byl s oběma očima uvržen do pekla,
kai ean ho ophthalmos sou skandalizē se ekbale auton kalon se estin monophthalmon eiselthein eis tēn basileian tou theou ē dyo ophthalmous echonta blēthēnai eis tēn geennan
Mar 9,48
kde ich červ nezomiera, a oheň nehasne.
kde ich červ neumiera a oheň nevyhasína.
kde ich červ neumiera a oheň nezhasína.
kde nárek neprestane a oheň nevyhasne.
Soľ je dobrá; ak však soľ stratí svoju slanosť, čím ju osolíte? Majte v sebe soľ a žite spolu v pokoji!
kde ‚jejich červ nehyne a oheň nehasne‘.
kde ‚jejich červ neumírá a oheň nehasne‘.
Mar 9,49
Lebo každý bude osolený ohňom a každá obeť bude osolená soľou.
Lebo každého osolí oheň [a každú obeť osolí soľ].
Lebo každý bude ohňom solený.
Oheň Božieho súdu preverí každého človeka. Ako každé jedlo potrebuje soľ, tak každý, kto chce získať večný život, musí byť posolený ohňom skúšok.
Každý totiž bude solen ohněm.
Každý bude solen ohněm.
pas gar pyri halisthēsetai kai pasa thysia ali halisthēsetai
Mar 9,50
Soľ je dobrá. Ale keby sa soľ stala neslanou, čím ju osolíte? Majte soľ v sebe a majte pokoj medzi sebou!
Soľ je dobrá; ale ak sa soľ stane neslanou, čím ju osolíte? Majte v sebe soľ a žite spolu v pokoji.
Soľ je dobrá. Ale ak soľ stratí svoju slanosť, čím ju napravíte? Majte v sebe soľ a žite jeden s druhým v pokoji."
Soľ je dobrá vec. Ale ak stratí svoju slanosť, čím ju nahradíte? Tak dbajte, aby ste boli soľou. A žite navzájom v pokoji.“
Sůl je dobrá. Kdyby ale sůl přestala být slaná, čím ji osolíte? Mějte v sobě sůl a žijte spolu v pokoji.“
Sůl je dobrá; ztratí-li však svou slanost, čím ji osolíte? Mějte sůl v sobě a žijte mezi sebou v pokoji.“
1A hovoril im: Ameň vám hovorím, že sú niektorí z tých, ktorí tu stoja, ktorí neokúsia smrti, dokiaľ neuvidia kráľovstva Božieho, prišlého v moci.
2Potom po šiestich dňoch povolal Ježiš so sebou Petra, Jakoba a Jána a vyviedol ich na vysoký vrch osobitne, samotných. A premenil sa pred nimi,
3i jeho rúcho stalo sa skvejúcim, veľmi bielym ako sneh, akého bielič na zemi nemôže vybieliť.
4A ukázal sa im Eliáš s Mojžišom, a shovárali sa s Ježišom.
5Vtedy odpovedal Peter a riekol Ježišovi: Rabbi, dobre nám je tu byť; urobme tri stány: tebe jeden, Mojžišovi jeden a Eliášovi jeden.
6Lebo nevedel, čo by mal hovoriť, pretože boli veľmi poľakaní.
7A povstal oblak, zatôňujúci ich, a hlas prišiel z oblaku, ktorý hovoril: Toto je ten môj milovaný Syn, jeho počúvajte!
8A razom, obzrúc sa dookola, nevideli viacej nikoho, iba samého Ježiša so sebou.
9A keď schádzali s vrchu, prikázal im, aby nikomu nerozprávali o tom, čo videli, iba vraj až potom, keď vstane Syn človeka z mŕtvych.
10A držali to slovo u seba dopytujúc sa medzi sebou, čo je to vstať z mŕtvych.
11A opýtali sa ho a riekli: Zákonníci hovoria, že Eliáš musí prijsť prv. -
12A on im povedal: Eliáš pravda prijde prv a napraví všetko. A jako je napísané o Synovi človeka, že musí mnoho trpieť a byť zavrhnutým?
13Ale hovorím vám, že aj Eliáš už prišiel, a urobili mu, čo chceli, jako je o ňom napísané.
14A keď prišli k učeníkom, videli veľký zástup okolo nich a zákonníkov dohadovať sa s nimi.
15A hneď celý zástup, keď ho uvideli, preľakli sa a pribehnúc pozdravili ho.
16A opýtal sa ich, (tých zákonníkov): Čo sa s nimi dohadujete?
17A jeden zo zástupu mu odpovedal: Učiteľu, doviedol som k tebe svojho syna, ktorý má nemého ducha,
18a kdekoľvek ho pochytí, trhá ho, a idú mu peny, škrípe zubami a schne. A povedal som tvojim učeníkom, žeby ho vyhnali, ale nevládali.
19A on im odpovedal a riekol: Ó, neveriace pokolenie, dokiaľ budem s vami?! Dokiaľ vás ponesiem?! Priveďte ho ku mne!
20A priviedli ho k nemu. A keď ho uvidel, hneď ním lomcoval duch, a padol na zem, váľal sa a penil.
21A opýtal sa jeho otca: Jako dávno je odvtedy, ako sa mu to stalo? A on povedal: Od detinstva.
22A mnoho ráz ho aj na oheň hodil aj do vody, len aby ho zahubil. Ale ak môžeš niečo, pomôž nám zľutujúc sa nad nami.
23Ale Ježiš mu povedal: Ach, to ak môžeš! Všetko je možné veriacemu!
24Tu hneď skríkol otec mládenca so slzami a povedal: Verím, Pane; pomôž mojej nevere!
25A keď videl Ježiš, že sa sbieha zástup, pokarhal nečistého ducha a povedal mu: Duchu, nemý a hluchý, ja ti rozkazujem, vyjdi z neho a viacej nevojdeš do neho!
26A kričiac a veľmi ním lomcujúc vyšiel, a mládenec bol ako mŕtvy, takže mnohí hovorili, že zomrel.
27Ale Ježiš ho chopil za ruku, pozdvihnul ho, a vstal.
28A keď vošiel do domu, pýtali sa ho jeho učeníci osobitne: Prečo sme ho my nemohli vyhnať?
29A povedal im: Toto pokolenie nemôže vyjsť nijakým činom, iba modlitbou a pôstom.
30Potom vyšli ztadiaľ a išli pomimo cez Galileu, a nechcel, aby to niekto zvedel,
31lebo učil svojich učeníkov a hovoril im: Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí, a zabijú ho. No, keď ho zabijú, tretieho dňa vstane z mŕtvych.
32Ale oni nerozumeli tomu slovu a báli sa ho opýtať sa.
33A prišli do Kafarnauma. A keď bol v dome, pýtal sa ich: O čom ste to rozmýšľali medzi sebou na ceste?
34Ale oni mlčali. Lebo sa shovárali medzi sebou na ceste o tom, ktorý je väčší.
35A sadnúc si zavolal dvanástich a povedal im: Ak chce niekto byť prvým, bude od všetkých najposlednejším a všetkých služobníkom.
36Potom vzal dieťa, postavil ho do prostredku medzi nich a vezmúc ho na ramená povedal im:
37Ktokoľvek by prijal jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma; a ktokoľvek by mňa prijal, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal.
38A Ján mu povedal: Učiteľu, videli sme nejakého človeka, ktorý v tvojom mene vyháňa démonov a ktorý nechodí s nami, a zbraňovali sme mu to, pretože nechodí s nami.
39Ale Ježiš povedal: Nebráňte mu, lebo nieto nikoho, kto by v mojom mene činil divy, a mohol by hneď zle o mne hovoriť.
40Pretože kto nie je proti nám, je za nás.
41Lebo ktokoľvek by vás pohárom vody napojil v mojom mene, pretože ste Kristovi, ameň vám hovorím, že nestratí svojej odplaty.
42A ktokoľvek by pohoršil jedného z týchto maličkých, veriacich vo mňa, tomu by lepšie bolo, keby mu bol mlynský kameň zavesený okolo šije, a bol hodený do mora.
43A keby ťa pohoršovala tvoja ruka, odtni ju; lepšie ti je vojsť do života bezrukému, než aby si mal dve ruky a odišiel do pekla, do toho neuhasiteľného ohňa,
44kde ich červ nezomiera, a oheň nehasne.
45A keby ťa pohoršovala tvoja noha, odtni ju; lepšie ti je vojsť do života beznohému, než aby si mal dve nohy a bol hodený do pekla, do toho neuhasiteľného ohňa,
46kde ich červ nezomiera, a oheň nehasne.
47A keby ťa pohoršovalo tvoje oko, vylúp ho; lepšie ti je vojsť do kráľovstva Božieho jednookému, než aby si mal dve oči a bol hodený do ohnivého pekla,
48kde ich červ nezomiera, a oheň nehasne.
49Lebo každý bude osolený ohňom a každá obeť bude osolená soľou.
50Soľ je dobrá. Ale keby sa soľ stala neslanou, čím ju osolíte? Majte soľ v sebe a majte pokoj medzi sebou!
1Potom im povedal: Veru, hovorím vám: Sú niektorí medzi tými, čo tu stoja, ktorí neokúsia smrť, kým neuvidia v moci prichádzať kráľovstvo Božie.
2Po šiestich dňoch vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. Tam sa premenil pred nimi;
3rúcho sa Mu zaskvelo bielobou snehu, ako by ho nevybielil nijaký bielič na zemi.
4I ukázal sa im Eliáš s Mojžišom a zhovárali sa s Ježišom.
5Vtedy povedal Peter Ježišovi: Majstre, dobre je nám tu! Urobme tri stánky: jeden Tebe, jeden Mojžišovi, jeden Eliášovi.
6Ani sám totiž nevedel, čo povedať, lebo sa preľakli.
7Tu zjavil sa oblak, zastrel ich a z oblaku zaznel hlas: Toto je môj milovaný Syn: Jeho poslúchajte;
8A zrazu, keď sa poobzerali, nevideli pred sebou nikoho okrem Ježiša.
9Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby nikomu nehovorili o tom, čo videli, dokiaľ Syn človeka nevstane z mŕtvych.
10Aj si zachovali to slovo, ale hádali sa medzi sebou, čo znamená vstať z mŕtvych.
11Opýtali sa Ho teda: Prečo hovoria zákonníci, že najprv musí prísť Eliáš?
12Odpovedal im: Iste, najprv príde Eliáš a napraví všetko; ale prečo je napísané o Synovi človeka, že musí mnoho trpieť a že Ho za nič nebudú mať?
13Ale hovorím vám, že aj Eliáš prišiel a urobili s ním, čo chceli, ako je o ňom napísané.
14Keď prišli k (ostatným) učeníkom, videli okolo nich veľký zástup a zákonníkov, ako sa hádajú s nimi.
15A celý zástup, len čo uvidel Ježiša, predesil sa; potom pribehli k Nemu a pozdravili Ho.
16I spýtal sa ich: O čom sa hádate s nimi?
17Odpovedal Mu jeden zo zástupu: Majstre, priviedol som k Tebe svojho syna, ktorý má nemého ducha,
18a kde ho len pochytí, lomcuje ním; penia sa mu ústa, škrípe zubami a chradne. I povedal som Tvojim učeníkom, aby ho vyhnali, ale nemohli.
19A On im odpovedal takto: Neveriace pokolenie, dokiaľ budem s vami? Dokiaľ vás budem trpieť? Prineste ho ku mne!
20A priniesli ho k Nemu. Ako ten duch uzrel Ježiša, hneď lomcoval (chlapcom); tento padol na zem, zvíjal sa a ústa sa mu penili.
21Spýtal sa (Ježiš) jeho otca: Odkedy sa mu to stáva? Odpovedal: Od detstva.
22A často ho hodil aj do ohňa, aj do vody, aby ho zahubil. Ale ak môžeš, pomôž nám, zľutuj sa nad nami!
23Povedal Mu Ježiš: Ak môžeš? Veriacemu je všetko možné!
24Otec dieťaťa hneď zvolal: Verím! Pomôž mojej nevere!
25Keď Ježiš videl zbiehať sa zástup, pohrozil nečistému duchu a povedal mu: Nemý a hluchý duch, ja ti rozkazujem: Vyjdi z neho a nikdy viac nevojdi doňho!
26Nato skríkol (ten duch), veľmi ním zalomcoval a vyšiel. A (chlapec) ostal ako mŕtvy, takže mnohí hovorili, že umrel.
27Ale Ježiš ho chytil za ruku a zodvihol, a on vstal.
28Keď (Ježiš) vošiel do domu a boli sami, spýtali sa Ho učeníci: Prečo sme ho my nemohli vyhnať?
29A On im odpovedal: Tento rod (démonov) môže vyjsť len modlitbou [a pôstom].
30Stadiaľ potom odišli a prechádzali Galileou, ale Ježiš nechcel, aby niekto zvedel o tom.
31Lebo poučoval učeníkov a hovoril im: Syn človeka je vydaný ľuďom do rúk a zabijú Ho; ale keď Ho zabijú, po troch dňoch vstane z mŕtvych.
32Oni však neporozumeli tej reči a báli sa Ho spýtať.
33Tak prišli do Kafarnaumu. A keď bol v dome, spýtal sa ich: O čom ste sa cestou zhovárali?
34Ale oni mlčali, lebo sa cestou zhovárali o tom, kto je najväčší.
35Nato sa posadil, zavolal si dvanástich a povedal im: Ak niekto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a nech slúži všetkým.
36Potom vzal dieťa, postavil ho prostred nich, objal ho a povedal im:
37Kto by prijal jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma; a kto by mňa prijal, nie mňa prijíma, ale Toho, kto ma poslal.
38Ján Mu povedal: Majstre, videli sme človeka, ktorý v Tvojom mene vyháňal démonov, ale nechodí s nami; preto bránili sme mu, keďže nechodí s nami.
39Ale Ježiš povedal: Nebráňte mu, lebo nikto nemôže robiť prejavy moci v mojom mene, a hneď nato zle hovoriť o mne.
40Veď kto nie je proti nám, je za nás.
41Lebo ktokoľvek by vás napojil čo aj len čašou vody preto, že ste Kristovi, vpravde vám hovorím: neminie ho odmena.
42Ktokoľvek by zviedol na hriech jedno z týchto maličkých veriacich, lepšie by bolo, keby mu oslí žarnov zavesili na šiju a hodili ho do mora.
43Ak ťa zvádza ruka, odtni si ju; lepšie ti o jednej ruke vojsť do života, než s oboma do pekla, do neuhasiteľného ohňa
44[kde ich červ neumiera a oheň nevyhasína].
45A ak ťa zvádza noha, odtni si ju; lepšie ti o jednej nohe vojsť do života, než s oboma byť uvrhnutý do pekla
46[kde ich červ neumiera a oheň nevyhasína].
47A ak ťa zvádza oko, vylúp si ho; lepšie ti jednookému vojsť do kráľovstva Božieho, ako s obidvoma očami byť uvrhnutý do pekla,
48kde ich červ neumiera a oheň nevyhasína.
49Lebo každého osolí oheň [a každú obeť osolí soľ].
50Soľ je dobrá; ale ak sa soľ stane neslanou, čím ju osolíte? Majte v sebe soľ a žite spolu v pokoji.
1A povedal im: "Veru, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia, že Božie kráľovstvo prichádza s mocou."
2O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána a len ich vyviedol na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil.
3Jeho odev zažiaril a bol taký biely, že by ho nijaký bielič na svete tak nevybielil.
4A zjavil sa im Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Ježišom.
5Vtedy Peter povedal Ježišovi: "Rabbi, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi."
6Lebo nevedel, čo povedať; takí boli preľaknutí.
7Tu sa utvoril oblak a zahalil ich. A z oblaku zaznel hlas: "Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho."
8A sotva sa rozhliadli, nevideli pri sebe nikoho, iba Ježiša.
9Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby o tom, čo videli, nehovorili nikomu, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.
10Oni si toto slovo zapamätali a jeden druhého sa vypytovali, čo znamená "vstať z mŕtvych".
11A pýtali sa ho: "Prečo teda zákonníci hovoria, že najprv musí prísť Eliáš?"
12On im povedal: "Áno, najprv príde Eliáš a všetko obnoví. Ale prečo je o Synovi človeka napísané, že bude veľa trpieť a že ním opovrhnú?
13No hovorím vám: Eliáš už prišiel a urobili s ním, čo chceli, ako je o ňom napísané."
14Keď prišli k učeníkom, videli okolo nich veľký zástup a zákonníkov, ako sa s nimi hádajú.
15A všetok ľud, len čo ho zazrel, užasol. Bežali k nemu a pozdravovali ho.
16On sa ich opýtal: "O čom sa s nimi hádate?"
17Jeden zo zástupu mu odpovedal: "Učiteľ, priviedol som k tebe svojho syna, posadnutého nemým duchom.
18Kdekoľvek ho schytí, zhodí ho, idú mu peny, škrípe zubami a chradne. Povedal som tvojim učeníkom, aby ho vyhnali, ale nemohli."
19On im povedal: "Neveriace pokolenie, dokiaľ budem s vami? Dokedy vás mám ešte trpieť? Priveďte ho ku mne!"
20I priviedli ho k nemu. Len čo ho duch zbadal, zalomcoval chlapcom, ten sa zrútil na zem, zvíjal sa a išli mu peny.
21Ježiš sa opýtal jeho otca: "Odkedy sa mu to stáva?" On odpovedal: "Od detstva.
22A často ho vrhol aj do ohňa a do vody, aby ho zahubil. Ale ak niečo môžeš, zľutuj sa nad nami a pomôž nám!"
23Ježiš mu povedal: "Ak môžeš?! Všetko je možné tomu, kto verí."
24A chlapcov otec hneď vykríkol: "Verím. Pomôž mojej nevere!"
25Keď Ježiš videl, že sa zbieha zástup, pohrozil nečistému duchu: "Nemý a hluchý duch, ja ti rozkazujem: Vyjdi z neho a už nikdy doň nevchádzaj!"
26Ten vykríkol, mocne ním zalomcoval a vyšiel. Chlapec ostal ako mŕtvy, takže mnohí vraveli: "Zomrel."
27Ale Ježiš ho chytil za ruku, zdvihol ho a on vstal.
28Keď potom vošiel do domu a boli sami, učeníci sa ho spýtali: "Prečo sme ho nemohli vyhnať my?"
29On im povedal: "Tento druh nemožno vyhnať ničím, iba modlitbou."
30Odišli odtiaľ a prechádzali Galileou. Nechcel však, aby o tom niekto vedel
31lebo učil svojich učeníkov a hovoril im: "Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí a zabijú ho. Ale zabitý po troch dňoch vstane z mŕtvych."
32Lenže oni nechápali toto slovo a spýtať sa ho báli.
33Tak prišli do Kafarnauma. A keď bol v dome, opýtal sa ich: "O čom ste sa zhovárali cestou?"
34Ale oni mlčali, lebo sa cestou medzi sebou hádali, kto z nich je väčší.
35Sadol si, zavolal Dvanástich a povedal im: "Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých."
36Potom vzal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im:
37"Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal."
38Ján mu povedal: "Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami."
39Ježiš vravel: "Nebráňte mu! Lebo nik, kto robí divy v mojom mene, nemôže tak ľahko zle hovoriť o mne.
40Veď kto nie je proti nám, je za nás.
41A kto by vám dal piť čo len za pohár vody preto, že ste Kristovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu.
42Ale pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora.
43Ak by ťa zvádzala na hriech tvoja ruka, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený, ako keby si mal ísť s obidvoma rukami do pekla, do neuhasiteľného ohňa.
44(Kde ich červ neumiera a oheň nezhasína.)
45Ak ťa zvádza na hriech tvoja noha, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života krivý, ako keby ťa mali s obidvoma nohami hodiť do pekla.
46()
47A ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp ho: je pre teba lepšie, keď vojdeš do Božieho kráľovstva s jedným okom, ako keby ťa mali s obidvoma očami vrhnúť do pekla,
48kde ich červ neumiera a oheň nezhasína.
49Lebo každý bude ohňom solený.
50Soľ je dobrá. Ale ak soľ stratí svoju slanosť, čím ju napravíte? Majte v sebe soľ a žite jeden s druhým v pokoji."
1Potom sa obrátil k svojim poslucháčom a pokračoval: „Dôrazne vám hovorím, že niektorí z vás už za svojho života uvidia, ako sa Božie kráľovstvo prejaví vo svojej moci.“
2Po šiestich dňoch vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána a vystúpili spolu na jeden z vrchov. Boli tu celkom sami. Zrazu sa s Ježišom stala zvláštna zmena.
3Odev mu zbelel ako sneh – skvel sa takou belosťou, aká sa ničím na svete nedá dosiahnuť.
4Tu zbadali dvoch mužov, ako sa zhovárajú s Ježišom. Boli to Eliáš a Mojžiš.
5Peter zvolal: „Ako dobre, že sme tu! Hneď vám trom postavíme stany. Pre každého jeden!“
6Od vzrušenia si ani neuvedomoval, čo vraví. Učeníkov videnie celkom vyviedlo z miery.
7Vtom ich všetkých zastrel oblak a z neho sa ozval hlas: „Toto je môj milovaný Syn. Počúvajte ho!“
8Keď sa mrak rozplynul, učeníci sa rozhliadli, ale okrem Ježiša už nikoho nevideli.
9Keď zostupovali z vrchu, Ježiš ich upozornil, aby o tom, čo videli, nerozprávali nikomu dovtedy, kým nevstane z mŕtvych.
10Zachovali to v tajnosti, ale medzi sebou často uvažovali, čo to znamená „vstať z mŕtvych“.
11Spytovali sa Ježiša: „Prečo učitelia Zákona tvrdia, že pred príchodom Mesiáša sa musí vrátiť Eliáš?“
12Odpovedal im: „Správne, najprv mal prísť Eliáš, aby dal všetko do poriadku. Ale čo myslíte, o čom hovorili proroci, keď predpovedali, že Mesiáš musí mnoho vytrpieť a že ním budú pohŕdať?
13Hovorím vám, Eliáš už prišiel a pripravil mi cestu, ale naložili s ním, ako sa im páčilo, tak ako aj predpovedali proroci.“
14Keď zostúpili na úpätie vrchu, našli ostatných učeníkov obklopených veľkým zástupom.
15A ľudia, len čo zazreli Ježiša, stíchli v posvätnej úcte, bežali mu naproti a pozdravovali ho.
16Spýtal sa ich: „O čom sa to dohadujete?“
17Tu vyšiel zo zástupu jeden muž a povedal: „Majstre, priviedol som k tebe svojho syna, aby si ho uzdravil. Je nemý, lebo ho ovláda zlý duch.
18Zakaždým, keď sa chlapca zmocní, zvíja sa v kŕčoch, pena mu pokryje ústa, škrípe zubami a celý zmeravie. Poprosil som tvojich učeníkov, aby zlého ducha vyhnali, ale nemohli.
19„Ach, kedy konečne začnete veriť!“ zvolal Ježiš. „Dokedy mám byť s vami, aby som vás to naučil? Dokedy mám mať s vami trpezlivosť? Priveďte chlapca ku mne!“
20Priviedli ho. No len čo zlý duch spoznal Ježiša, strašne zalomcoval chlapcom. Spadol na zem a zvíjal sa v kŕčoch s penou na ústach.
21„Odkedy tým trpí?“ spýtal sa Ježiš otca. Ten odpovedal: „Už odmala.
22Zlý duch ho neraz hodil aj do ohňa alebo do vody, čo ho chcel zahubiť. Och, zmiluj sa nad nami a pomôž nám, ak môžeš!“
23„Ak môžem?“ začudoval sa Ježiš. „Kto verí, môže všetko!“
24Otec ihneď zvolal: „Verím, Pane, ale pomôž mi ešte väčšmi veriť!“
25Ježiš si všimol, že sa zbiehajú ďalší ľudia, a tak prikázal: „Duch hluchoty a nemoty, vyjdi z neho a nikdy sa už nevracaj!“
26Zlý duch zreval, zalomcoval chlapcom a opustil ho. Chlapec zostal ležať na zemi bez známok života. Davom prebehol šepot, že umrel.
27Ale Ježiš chytil chlapca za ruku a pomohol mu vstať.
28Keď potom vošiel do domu a učeníci zostali s ním sami, spýtali sa ho: „Prečo sme my nemohli vyhnať tohto zlého ducha?“
29Ježiš im odpovedal: „Takého ducha nemožno vyhnať inak ako modlitbou!“
30Ježiš opustil so svojimi učeníkmi tento kraj a prechádzal Galileou, ale nechcel, aby sa o tom vedelo.
31Túžil byť so svojimi učeníkmi sám a mnohému ich ešte naučiť. Pripravoval ich na to, že Syna človeka onedlho vydajú napospas ľuďom, zabijú ho, ale na tretí deň vstane a bude žiť.
32Ešte vždy tomu nerozumeli, ale neodvažovali sa ho na to spýtať.
33Potom sa vrátili do Kafarnauma. Keď sa ubytovali v dome, kde sa mienili zdržať, spýtal sa Ježiš učeníkov: „O čom ste sa to cestou zhovárali?“
34Hanbili sa mu odpovedať, lebo sa dohadovali o tom, kto z nich je najväčší.
35Ježiš si sadol, zavolal si ich k sebe a povedal im: „Kto chce byť prvým, ten sa musí podriaďovať všetkým a musí im slúžiť.“
36Potom zavolal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im:
37„Kto prijíma v mojom mene takéto malé dieťa, mňa prijíma. A neprijíma len mňa, ale aj toho, ktorý ma poslal.“
38Ján mu povedal: „Majstre, videli sme človeka, ako v tvojom mene vyháňa démonov, ale zakázali sme mu to, lebo nepatrí medzi nás.“
39Ježiš namietol: „Nemali ste mu brániť. Veď predsa nikto, kto robí v mojom mene zázraky, nemôže sa hneď potom obrátiť proti mne.
40Kto nie je proti nám, je s nami.
41A keby vám niekto podal pohár vody len preto, že ste moji, hovorím vám, že nepríde o svoju odmenu.
42Ale ak by dakto zavinil, že by niekto z týchto nepatrných, čo veria vo mňa, stratil vieru, lepšie by bolo, keby mu na krk dali mlynský kameň a hodili ho do mora.
43Ak ťa zvádza na hriech ruka, odtni ju. Je ti rozhodne lepšie byť bez ruky a získať večný život, ako mať obe ruky a ísť do neuhasiteľného pekelného ohňa.
44Ak ťa zvádza na hriech tvoja noha, odtni ju. Pre teba je lepšie, ak vojdeš do života chromý, ako by si mal byť s oboma nohami vrhnutý do pekla.
45A ak ťa navádza na zlé noha, odtni ju. Lepšie je byť mrzákom a žiť večne, ako mať dve nohy, ktoré ťa zavedú do večnej záhuby.
46kde ich červ neumiera a oheň nevyhasína.
47A tak aj oko, ak je pôvodcom zla v tvojom živote, zbav sa ho. Lepšie je vojsť do Božieho kráľovstva ako jednooký, než mať obe oči a byť uvrhnutý do pekelného ohňa,
48kde nárek neprestane a oheň nevyhasne.
49Oheň Božieho súdu preverí každého človeka. Ako každé jedlo potrebuje soľ, tak každý, kto chce získať večný život, musí byť posolený ohňom skúšok.
50Soľ je dobrá vec. Ale ak stratí svoju slanosť, čím ju nahradíte? Tak dbajte, aby ste boli soľou. A žite navzájom v pokoji.“
1A dodal: Amen, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja, určite neokúsia smrť, kým neuvidia prichádzať Božie kráľovstvo s mocou.
2O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána a vyviedol ich do ústrania na vysoký vrch. Tam sa pred nimi premenil.
3Rúcho mu tak zbelelo, že by ho nijaký bielič na svete nevedel tak vybieliť.
4A zjavil sa im Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Ježišom.
5Vtedy Peter povedal Ježišovi: Učiteľ, dobre je nám tu! Postavme tri stany — jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.
6Ani nevedel, čo povedať, lebo sa preľakli.
7Tu sa utvoril oblak, zatienil ich a z oblaku zaznel hlas: Toto je môj milovaný Syn! Jeho počúvajte!
8Keď sa spamätali a rozhliadli okolo seba, nevideli už nikoho, len Ježiša.
9Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby nikomu nerozprávali, čo videli, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.
10Oni zachovali tento príkaz, len sa jeden druhého pýtali, čo to znamená vstať z mŕtvych.
11Jeho sa pýtali: Prečo zákonníci tvrdia, že najprv musí prísť Eliáš?
12Opovedal im: Najprv príde Eliáš a všetko obnoví. Ale prečo je potom o Synovi človeka napísané, že bude veľa trpieť a budú ním opovrhovať?
13Vám však hovorím: Eliáš už prišiel, no urobili s ním to, čo sa im zachcelo — ako je o ňom napísané.
14Keď sa vrátili k ostatným učeníkom, videli, že sa okolo nich zhŕkol veľký zástup a že zákonníci sa s nimi hádajú.
15Len čo ho videli, všetci ľudia užasli. Bežali mu naproti, aby ho pozdravili.
16Ježiš sa ich pýtal: Prečo sa s nimi hádate?
17Jeden zo zástupu mu odpovedal: Učiteľ, priviedol som ti svojho syna, posadnutého duchom nemoty.
18Keď ho to pochytí, ústa sa mu spenia, škrípe zubami a chradne. Už som požiadal tvojich učeníkov, aby z neho vyhnali zlého ducha, ale nevládali.
19Ježiš im odpovedal: Neveriace pokolenie! Ako dlho ešte budem s vami? Dokedy vás budem znášať?! Priveďte chlapca ku mne!
20Priviedli ho teda k nemu. Keď duch uvidel Ježiša, hneď chlapcom zalomcoval. Chlapec sa zrútil na zem, zvíjal sa a z úst sa mu valila pena.
21Ježiš sa pýtal jeho otca: Odkedy sa mu to stáva? On odpovedal: Od detstva.
22A veľa ráz hodil chlapca do ohňa i do vody, aby ho zmárnil. Ak môžeš niečo urobiť, zľutuj sa nad nami a pomôž nám!
23Ježiš mu odpovedal: Ak môžeš?! Pre toho, kto verí, je všetko možné.
24Chlapcov otec hneď zvolal: Verím, pomôž mojej neviere!
25Ježiš si všimol, že sa zbiehajú ľudia. Pohrozil nečistému duchu slovami: Duch nemoty a hluchoty, prikazujem ti: Vyjdi z neho a nikdy viac sa doňho nevracaj!
26Duch vykríkol, silne chlapcom zalomcoval a vyšiel. Chlapec vyzeral ako mŕtvy, takže si mnohí mysleli, že zomrel.
27Ale Ježiš ho chytil za ruku, zdvihol ho a chlapec vstal.
28Keď Ježiš vošiel do domu a boli sami, učeníci sa ho pýtali: Prečo sme ho nemohli vyhnať my?
29Povedal im: Tento druh nemožno vyhnať ničím, iba modlitbou.
30Odišli odtiaľ a prechádzali Galileou. Nechcel však, aby o tom niekto vedel.
31Učil totiž svojich učeníkov a hovoril im: Syn človeka je vydaný do rúk ľudí, zabijú ho, a keď ho zabijú, po troch dňoch vstane z mŕtvych.
32Oni tie slová nechápali a spýtať sa ho báli.
33Tak prišli do Kafarnauma. Keď už bol v dome, pýtal sa ich: O čom ste sa cestou zhovárali?
34Oni však mlčali. Cestou sa totiž dohadovali, kto z nich je väčší.
35Ježiš si sadol, zavolal si Dvanástich a povedal im: Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a nech slúži všetkým!
36Potom vzal dieťa, postavil ho do prostriedku, zobral ho na ruky a povedal:
37Kto prijíma jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. A kto mňa prijíma, neprijíma mňa, ale toho, ktorý ma poslal.
38Ján mu povedal: Učiteľ, videli sme niekoho, kto v tvojom mene vyháňal zlých duchov. Bránili sme mu, pretože nechodil s nami.
39Ježiš však povedal: Nebráňte mu! Ak niekto bude konať mocný čin v mojom mene, nemôže mi hneď nato zlorečiť.
40Veď kto nie je proti nám, je s nami!
41Ktokoľvek vám podá pohár vody, pretože patríte Kristovi, amen, hovorím vám, nepríde o svoju odmenu.
42Kto by navádzal na hriech jedného z takýchto malých, čo veria vo mňa, pre toho by bolo lepšie, keby mu na krk zavesili mlynský kameň a hodili ho do mora.
43Ak ťa zvádza na hriech tvoja ruka, odtni ju! Lepšie je pre teba, ak vojdeš do života zmrzačený, ako keby si prišiel s oboma rukami do pekla, do neuhasiteľného ohňa.
44kde červ jejich neumírá a oheň nehasne
45Ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp si ho; lepšie ti bude, ak vojdeš do Božieho kráľovstva jednooký, než ako by ťa mali s oboma očami vrhnúť do pekla,
46kde červ jejich neumírá a oheň nehasne
47Každý bude solený ohňom.
48Soľ je dobrá; ak však soľ stratí svoju slanosť, čím ju osolíte? Majte v sebe soľ a žite spolu v pokoji!
49Každý totiž bude solen ohněm.
50Sůl je dobrá. Kdyby ale sůl přestala být slaná, čím ji osolíte? Mějte v sobě sůl a žijte spolu v pokoji.“
1A řekl jim: „Amen, říkám vám, že někteří z těch, kdo tu stojí, rozhodně nezakusí smrt, dokud nespatří, jak Boží království přišlo v moci.“
2Po šesti dnech Ježíš k sobě vzal Petra, Jakuba a Jana, vyvedl je samotné stranou na vysokou horu a proměnil se před nimi.
3Jeho šaty se rozzářily a úplně zbělely, tak jak by je žádný bělič na zemi nemohl vybělit.
4A uviděli Eliáše a Mojžíše, jak rozmlouvají s Ježíšem.
5Petr na to Ježíšovi řekl: „Rabbi, dobře, že jsme tu! Uděláme tu tři stánky – jeden tobě, jeden Mojžíšovi a jeden Eliášovi.“
6Byli totiž tak vyděšení, že nevěděl, co by řekl.
7Vtom se objevil oblak a zahalil je. Z oblaku zazněl hlas: „Toto je můj milovaný Syn. Toho poslouchejte.“
8Hned se rozhlédli, ale neviděli už u sebe nikoho než samotného Ježíše.
9Cestou zpět z hory jim přikázal, aby nikomu neříkali, co viděli, dokud Syn člověka nevstane z mrtvých.
10Nechali si to tedy pro sebe. Jen se dohadovali, co to je ‚vstát z mrtvých‘.
11Potom se ho zeptali: „Proč ale znalci Písma říkají, že nejdříve musí přijít Eliáš?“
12On jim odpověděl: „Jistě, ‚nejdříve přijde Eliáš a všechno napraví‘. Co je ale psáno o Synu člověka? Že musí mnoho vytrpět a být pohrdán.
13Říkám vám, že Eliáš už přišel a oni mu udělali, co chtěli, jak je to o něm psáno.“
14Když potom přišel k učedníkům, uviděl kolem nich spoustu lidí a znalce Písma, jak se s nimi dohadují.
15Jakmile ho všichni v zástupu spatřili, byli ohromeni. Běželi k němu a zdravili ho.
16„Proč se s nimi dohadujete?“ zeptal se jich Ježíš.
17„Mistře,“ odpověděl mu jeden ze zástupu, „přivedl jsem k tobě svého syna, který má němého ducha.
18Kdykoli se ho zmocní, trhá jím a on má pěnu u úst, skřípe zuby a celý ztuhne. Řekl jsem tvým učedníkům, ať toho ducha vyženou, ale nedokázali to!“
19„Vy nevěřící pokolení!“ zvolal Ježíš. „Jak dlouho ještě budu s vámi? Jak dlouho vás budu snášet? Přiveďte ho ke mně.“
20A tak ho k němu přivedli. Jakmile ho chlapec uviděl, hned jím ten duch začal zmítat, až upadl a s pěnou u úst se válel po zemi.
21Ježíš se zeptal jeho otce: „Jak dlouho se mu to děje?“„Od dětství,“ odpověděl.
22„Často s ním házel i do ohně a do vody, aby ho zabil. Můžeš-li ale něco udělat, slituj se nad námi a pomoz nám!“
23„‚Můžeš-li‘?“ opáčil Ježíš. „Pro věřícího je možné všechno.“
24„Já věřím!“ zvolal hned chlapcův otec. „Pomoz mé nevíře!“
25Když Ježíš uviděl, že se sbíhá zástup, okřikl nečistého ducha: „Němý a hluchý duchu, já ti přikazuji: vyjdi z něj a už do něj nevcházej!“
26A tak s křikem a velikým zmítáním vyšel. Chlapec zůstal jako mrtvý, takže mnozí říkali, že zemřel.
27Když ho ale Ježíš vzal za ruku a zvedl ho, vstal.
28Jakmile přišel domů, učedníci se ho v soukromí ptali: „Proč jsme ho my nemohli vyhnat?“
29Odpověděl jim: „Tento druh démonů nemůže vyjít jinak než skrze modlitbu.“
30Pak odtud odešli. Procházeli Galilejí, ale on nechtěl, aby o tom někdo věděl.
31Učil totiž své učedníky a říkal jim: „Syn člověka bude vydán do lidských rukou, zabijí ho a třetího dne po svém zabití vstane z mrtvých.“
32Oni ta slova nechápali, ale báli se ho zeptat.
33Když přišel domů do Kafarnaum, ptal se jich: „O čem jste se to cestou dohadovali?“
34Oni však mlčeli, neboť se cestou mezi sebou hádali, kdo z nich je největší.
35Posadil se tedy, zavolal těch Dvanáct k sobě a řekl jim: „Chce-li někdo být první, ať je poslední ze všech a služebník všech.“
36Vzal dítě a postavil je uprostřed. Potom je vzal do náručí se slovy:
37„Kdokoli přijme jedno z takových dětí v mém jménu, přijímá mne, a kdokoli přijme mne, nepřijímá mne, ale Toho, který mě poslal.“
38„Mistře,“ řekl mu na to Jan, „viděli jsme jednoho, který nechodí s námi, jak ve tvém jménu vymítá démony. Snažili jsme se mu v tom zabránit, protože nechodí s námi.“
39„Nebraňte mu!“ odpověděl Ježíš. „Nikdo nemůže vykonat zázrak v mém jménu a hned nato o mně mluvit zle.
40Kdo není proti nám, je s námi.
41Kdo by vám podal i jen pohár vody, protože patříte Mesiáši, amen, říkám vám, že nepřijde o svou odplatu.
42Kdokoli by ale svedl jednoho z těchto maličkých, kteří ve mne věří, bylo by pro něj mnohem lepší, kdyby mu na krk pověsili mlýnský kámen a hodili ho do moře.
43Kdyby tě sváděla tvá ruka, usekni ji. Je pro tebe lepší vejít zmrzačený do života, než jít s oběma rukama do pekla, do toho neuhasitelného ohně.
44hopou ho skōlēx autōn ou teleuta kai to pyr ou sbennytai
45A kdyby tě sváděla tvá noha, usekni ji. Je pro tebe lepší vejít chromý do života, než být s oběma nohama uvržen do pekla.
46hopou ho skōlēx autōn ou teleuta kai to pyr ou sbennytai
47A kdyby tě svádělo tvé oko, zahoď je. Je pro tebe lepší vejít jednooký do Božího království, než být s oběma očima uvržen do pekla,
48kde ‚jejich červ nehyne a oheň nehasne‘.
49Každý bude solen ohněm.
50Sůl je dobrá; ztratí-li však svou slanost, čím ji osolíte? Mějte sůl v sobě a žijte mezi sebou v pokoji.“
1Řekl jim také: „Amen, pravím vám, že někteří z těch, kteří tu stojí, neokusí smrti, dokud nespatří Boží království přicházející v moci.“
2Po šesti dnech vzal s sebou Ježíš jen Petra, Jakuba a Jana a vyvedl je na vysokou horu, kde byli sami. A byl proměněn před jejich očima.
3Jeho šat byl zářivě bílý, jak by jej žádný bělič na zemi nedovedl vybílit.
4Zjevil se jim Eliáš a Mojžíš a rozmlouvali s Ježíšem.
5Petr promluvil a řekl Ježíšovi: „Mistře, je dobré, že jsme zde; udělejme tři stany, jeden tobě, jeden Mojžíšovi a jeden Eliášovi.“
6Nevěděl, co by řekl; tak byli zděšeni.
7Tu přišel oblak, zastínil je a z oblaku se ozval hlas: „Toto jest můj milovaný Syn, toho poslouchejte.“
8Když se pak rychle rozhlédli, neviděli u sebe již nikoho jiného než Ježíše samotného.
9Když sestupovali z hory, přikázal jim, aby nikomu nevypravovali, co viděli, dokud Syn člověka nevstane z mrtvých.
10To slovo je zaujalo a společně rozbírali, co to znamená vstát z mrtvých.
11A vyptávali se: „Proč říkají zákoníci, že napřed musí přijít Eliáš?“
12Řekl jim: „Eliáš má přijít napřed a obnovit všecko. Jak to však, že je psáno o Synu člověka, že má mnoho vytrpět a být v opovržení?
13Ale pravím vám, že Eliáš již přišel a učinili mu, co se jim líbilo, jak je to o něm psáno.“
14Když přišli k ostatním učedníkům, spatřili kolem nich veliký zástup a zákoníky, kteří se s nimi přeli.
15A celý zástup, jakmile ho uviděl, užasl; přibíhali k němu a zdravili ho.
16Ježíš se jich otázal: „Oč se s nimi přete?“
17Jeden člověk ze zástupu mu odpověděl: „Mistře, přivedl jsem k tobě svého syna, který má zlého ducha, a nemůže mluvit.
18Kdekoli se ho zmocní, povalí ho a on má pěnu u úst, skřípe zuby a strne. Požádal jsem tvé učedníky, aby ducha vyhnali, ale nedokázali to.“
19Odpověděl jim: „Pokolení nevěřící, jak dlouho ještě budu s vámi? Jak dlouho vás mám ještě snášet? Přiveďte ho ke mně!“
20I přivedli ho k němu. Když ten duch Ježíše spatřil, hned chlapce zkroutil křečí; padl na zem, svíjel se a měl pěnu u úst.
21Ježíš se zeptal jeho otce: „Odkdy to má?“ Odpověděl: „Od dětství.
22A často jej zlý duch srazil, dokonce do ohně i do vody, aby ho zahubil. Ale můžeš-li, slituj se nad námi a pomoz nám.“
23Ježíš mu řekl: „Můžeš-li! Všechno je možné tomu, kdo věří.“
24Chlapcův otec rychle vykřikl: „Věřím, pomoz mé nedověře.“
25Když Ježíš viděl, že se sbíhá zástup, pohrozil nečistému duchu: „Duchu němý a hluchý, já ti nařizuji, vyjdi z něho a nikdy už do něho nevcházej!“
26Duch vykřikl, silně jím zalomcoval a vyšel; chlapec zůstal jako mrtvý, takže mnozí říkali, že umřel.
27Ale Ježíš ho vzal za ruku, pozvedl ho a on vstal.
28Když vešel do domu a jeho učedníci s ním byli sami, ptali se ho: „Proč jsme ho nemohli vyhnat my?“
29Řekl jim: „Takový duch nemůže vyjít jinak než modlitbou.“
30Když odtamtud vyšli, procházeli Galileou; Ježíš však nechtěl, aby se o tom vědělo,
31neboť učil své učedníky a říkal jim: „Syn člověka je vydáván do rukou lidí a zabijí ho; a až bude zabit, po třech dnech vstane.“
32Oni však tomu slovu nerozuměli a báli se ho zeptat.
33Přišli do Kafarnaum. Když byl doma, ptal se jich: „O čem jste cestou uvažovali?“
34Ale oni mlčeli, neboť cestou se mezi sebou dohadovali, kdo je největší.
35Ježíš usedl, zavolal svých Dvanáct a řekl jim: „Kdo chce být první, buď ze všech poslední a služebník všech.“
36Pak vzal dítě, postavil je doprostřed nich, objal je a řekl jim:
37„Kdo přijme jedno z takových dětí v mém jménu, přijímá mne; a kdo mne přijme, nepřijímá mne, ale toho, který mě poslal.“
38Jan mu řekl: „Mistře, viděli jsme kohosi, kdo v tvém jménu vyhání démony, ale s námi nechodil; i bránili jsme mu, protože s námi nechodil.“
39Ježíš však řekl: „Nebraňte mu! Žádný, kdo učiní mocný čin v mém jménu, nemůže mi hned nato zlořečit.
40Kdo není proti nám, je pro nás.
41Kdokoli vám podá číši vody, protože jste Kristovi, amen, pravím vám, nepřijde o svou odměnu.“
42„Kdo by svedl k hříchu jednoho z těchto nepatrných, kteří ve mne věří, lépe by mu bylo, kdyby mu dali na krk mlýnský kámen a hodili ho do moře.
43Svádí-li tě k hříchu tvá ruka, utni ji; lépe je pro tebe, vejdeš-li do života zmrzačen, než abys šel s oběma rukama do pekla, do ohně neuhasitelného.
45A svádí-li tě k hříchu noha, utni ji; lépe je pro tebe, vejdeš-li do života chromý, než abys byl s oběma nohama uvržen do pekla.
47A jestliže tě svádí oko, vyloupni je; lépe je pro tebe, vejdeš-li do Božího království jednooký, než abys byl s oběma očima uvržen do pekla,
48kde ‚jejich červ neumírá a oheň nehasne‘.
49pas gar pyri halisthēsetai kai pasa thysia ali halisthēsetai
50Kalon to halas ean de to halas analon genētai en tini auto artysete echete en heautois hala kai eirēneuete en allēlois
1kai elegen autois Amēn legō hymin hoti eisin tines hōde tōn hestēkotōn hoitines ou mē geusōntai thanatou heōs an idōsin tēn basileian tou theou elēlythuian en dynamei
2Kai meta hēmeras hex paralambanei ho Iēsous ton Petron kai ton Iakōbon kai ton Iōannēn kai anapherei autous eis oros hypsēlon kat' idian monous kai metemorphōthē emprosthen autōn
3kai ta himatia autou egeneto stilbonta leuka lian hoia gnapheus epi tēs gēs ou dynatai houtōs leukanai
4kai ōphthē autois Ēlias syn Mōusei kai ēsan syllalountes tō Iēsou
5kai apokritheis ho Petros legei tō Iēsou rhabbi kalon estin hēmas hōde einai kai poiēsōmen treis skēnas soi mian kai Mōusei mian kai Ēlia mian
6ou gar ēdei ti apokrithē ekphoboi gar egenonto
7kai egeneto nephelē episkiazousa autois kai egeneto phōnē ek tēs nephelēs Houtos estin ho huios mou ho agapētos akouete autou
8kai exapina periblepsamenoi ouketi oudena eidon alla meth' heautōn ei mē ton Iēsoun monon
9Kai katabainontōn autōn ek tou orous diesteilato autois hina mēdeni ha eidon diēgēsōntai ei mē hotan ho huios tou anthrōpou ek nekrōn anastē
10kai ton logon ekratēsan pros heautous syzētountes ti estin to ek nekrōn anastēnai
11kai epērōtōn auton legontes Hoti legousin hoi grammateis hoti Ēlian dei elthein prōton
12ho de ephē autois Ēlias men elthōn prōton apokathistanei panta kai pōs gegraptai epi ton huion tou anthrōpou hina polla pathē kai exoudenēthē
13alla legō hymin hoti kai Ēlias elēlythen kai epoiēsan autō hosa ēthelon kathōs gegraptai ep' auton
14Kai elthontes pros tous mathētas eidon ochlon polyn peri autous kai grammateis syzētountas pros autous
15kai euthys pas ho ochlos idontes auton exethambēthēsan kai prostrechontes ēspazonto auton
16kai epērōtēsen autous Ti syzēteite pros autous
17kai apekrithē autō heis ek tou ochlou Didaskale ēnenka ton huion mou pros se echonta pneuma alalon
18kai hopou ean auton katalabē rhēssei auton kai aphrizei kai trizei tous odontas kai xērainetai kai eipa tois mathētais sou hina auto ekbalōsin kai ouk ischysan
19ho de apokritheis autois legei Ō genea apistos heōs pote pros hymas esomai heōs pote anexomai hymōn pherete auton pros me
20kai ēnenkan auton pros auton kai idōn auton to pneuma euthys synesparaxen auton kai pesōn epi tēs gēs ekylieto aphrizōn
21kai epērōtēsen ton patera autou Posos chronos estin hōs touto gegonen autō ho de eipen Ek paidiothen
22kai pollakis kai eis pyr auton ebalen kai eis hydata hina apolesē auton all' ei ti dynē boēthēson hēmin splanchnistheis eph' hēmas
23ho de Iēsous eipen autō To Ei dynē panta dynata tō pisteuonti
24euthys kraxas ho patēr tou paidiou elegen Pisteuō boēthei mou tē apistia
25idōn de ho Iēsous hoti episyntrechei ochlos epetimēsen tō pneumati tō akathartō legōn autō To alalon kai kōphon pneuma egō epitassō soi exelthe ex autou kai mēketi eiselthēs eis auton
26kai kraxas kai polla sparaxas exēlthen kai egeneto hōsei nekros hōste tous pollous legein hoti apethanen
27ho de Iēsous kratēsas tēs cheiros autou ēgeiren auton kai anestē
28kai eiselthontos autou eis oikon hoi mathētai autou kat' idian epērōtōn auton Hoti hēmeis ouk ēdynēthēmen ekbalein auto
29kai eipen autois Touto to genos en oudeni dynatai exelthein ei mē en proseuchē
30Kakeithen exelthontes pareporeuonto dia tēs Galilaias kai ouk ēthelen hina tis gnoi
31edidasken gar tous mathētas autou kai elegen autois hoti HO huios tou anthrōpou paradidotai eis cheiras anthrōpōn kai apoktenousin auton kai apoktantheis meta treis hēmeras anastēsetai
32hoi de ēgnooun to rhēma kai ephobounto auton eperōtēsai
33Kai ēlthon eis Kapharnaoum Kai en tē oikia genomenos epērōta autous Ti en tē hodō dielogizesthe
34hoi de esiōpōn pros allēlous gar dielechthēsan en tē hodō tis meizōn
35kai kathisas ephōnēsen tous dōdeka kai legei autois Ei tis thelei prōtos einai estai pantōn eschatos kai pantōn diakonos
36kai labōn paidion estēsen auto en mesō autōn kai enankalisamenos auto eipen autois
37Hos an hen tōn toioutōn paidiōn dexētai epi tō onomati mou eme dechetai kai hos an eme dechētai ouk eme dechetai alla ton aposteilanta me
38Ephē autō ho Iōannēs Didaskale eidomen tina en tō onomati sou ekballonta daimonia kai ekōlyomen auton hoti ouk ēkolouthei hēmin
39ho de Iēsous eipen Mē kōlyete auton oudeis gar estin hos poiēsei dynamin epi tō onomati mou kai dynēsetai tachy kakologēsai me
40hos gar ouk estin kath' hēmōn hyper hēmōn estin
41Hos gar an potisē hymas potērion hydatos en onomati hoti Christou este amēn legō hymin hoti ou mē apolesē ton misthon autou
42Kai hos an skandalisē hena tōn mikrōn toutōn tōn pisteuontōn eis eme kalon estin autō mallon ei perikeitai mylos onikos peri ton trachēlon autou kai beblētai eis tēn thalassan
43Kai ean skandalizē se hē cheir sou apokopson autēn kalon estin se kyllon eiselthein eis tēn zōēn ē tas dyo cheiras echonta apelthein eis tēn geennan eis to pyr to asbeston
45kai ean ho pous sou skandalizē se apokopson auton kalon estin se eiselthein eis tēn zōēn chōlon ē tous dyo podas echonta blēthēnai eis tēn geennan eis to pyr to asbeston
47kai ean ho ophthalmos sou skandalizē se ekbale auton kalon se estin monophthalmon eiselthein eis tēn basileian tou theou ē dyo ophthalmous echonta blēthēnai eis tēn geennan
48hopou ho skōlēx autōn ou teleuta kai to pyr ou sbennytai