Malachiáš, 1. kapitola

Mal 1,1
Bremä slova Hospodinovho, odkázané Izraelovi po Malachiášovi.
Výrok. Hospodinovo slovo k Izraelu prostredníctvom Malachiáša.
Výrok. Pánovo slovo Izraelu prostredníctvom Malachiáša:
Prorocký výrok.
Ortel slova Hospodinova nad Izraelem skrze Malachiáše.
Výnos. Slovo Hospodinovo o Izraeli skrze Malachiáše.
maśśā ḏəḇar- Yahweh ’el- yiśrā’êl; bəyaḏ mal’āḵî.
Mal 1,2
Milujem vás, hovorí Hospodin. Ale vy hovoríte: V čom nás miluješ? Či nebol Ezav Jakobovi bratom? hovorí Hospodin. A miloval som Jakoba
Miloval som vás, hovorí Hospodin. Vy sa však spytujete: Čím si nám dokázal lásku? Či Ézav nebol Jákobovi bratom? - znie výrok Hospodinov - a predsa som miloval Jákoba,
"Miloval som vás, hovorí Pán, vy sa však pýtate: "Čímže si nám preukazoval lásku?" - Či Ezau nebol Jakubovi bratom? - hovorí Pán: Miloval som však Jakuba
Miloval som vás, hovorí Hospodin, vy sa však pýtate: Čím si nám prejavil lásku? Či Ézav nebol Jákobovým bratom? — znie výrok Hospodina — a predsa som si zamiloval Jákoba.
Miluji vás, praví Hospodin.„Jak nás miluješ?“ ptáte se.Neměl snad Jákob bratra Ezaua? praví Hospodin. Jákoba jsem si zamiloval,
„Zamiloval jsem si vás, praví Hospodin. Vy však se ptáte: ‚Kde je důkaz , že sis nás zamiloval?‘ Což nebyl Ezau Jákobův bratr? je výrok Hospodinův. Jákoba jsem si zamiloval,
’āhaḇtî ’eṯḵem ’āmar Yahweh, wa’ămartem bammāh ’ăhaḇtānū; hălōw- ’āḥ ‘êśāw ləya‘ăqōḇ nə’um- Yahweh, wā’ōhaḇ ’eṯ- ya‘ăqōḇ.
Mal 1,3
a Ezava som nenávidel; obrátil som jeho vrchy na púšť a jeho dedičstvo som dal šakalom pustiny.
ale Ézava som nenávidel. Preto som jeho vrchy zmenil na pustatinu a jeho dedičstvo dal stepným šakalom.
a Ezaua som nenávidel. Jeho vrchy som obrátil na púšť a jeho dedičstvo som dal šakalom na púšti.
Ézava som však znenávidel. Preto som jeho vrchy zmenil na pustatiny, jeho dedičné územie som dal stepným šakalom.
ale Ezaua jsem zavrhl. Hory jsem mu obrátil v pustinu a jeho dědictví jsem nechal pouštním šakalům.
Ezaua jsem však nenáviděl. Proto jsem obrátil v poušť jeho hory, jeho dědictví v step pro šakaly.“
wə’eṯ- ‘êśāw śānêṯî; wā’āśîm ’eṯ- hārāw šəmāmāh, wə’eṯ- naḥălāṯōw ləṯannōwṯ miḏbār.
Mal 1,4
Keď povie Edom: Porazení sme, ale zase vystavíme rumy, takto hovorí Hospodin Zástupov: Oni budú staväť, a ja budem boriť, a nazovú ich územím bezbožnosti a ľudom, na ktorý sa hnevá Hospodin a tak až na veky.
Ak Edóm vraví: Sme znivočení, avšak znovu vystavíme rozvaliny, takto vraví Hospodin mocností: Oni môžu stavať, ale ja budem rúcať! Potom ich nazvú Územím bezbožnosti a Ľudom, na ktorý sa Hospodin večne hnevá.
Ak povieš, Edom: "Sme spustošení, ale zas postavíme rozvaliny," toto hovorí Pán zástupov: Oni postavia, ja však zrúcam a budú ich volať "Územie bezbožnosti" a "Ľud, na ktorý sa Pán večné hnevá".
Ak Edóm vraví: Sme spustošení, ale z rozvalín budeme znova stavať, Hospodin zástupov však hovorí: Nech si len stavajú, ja budem rúcať! Budú ich volať Krajinou svojvôle, ľudom, na ktorý sa Hospodin naveky hnevá.
Edom si může říci: „Byli jsme poraženi, ale znovu vystavíme trosky.“Hospodin zástupů však praví: Jen ať si stavějí, já budu bořit! Bude se jim říkat „Země zkaženosti“ a „Lid, na nějž se Hospodin hněvá navěky“.
Říká-li Edóm: „Jsme zničeni, avšak na troskách budeme znovu stavět,“ praví Hospodin zástupů toto: „Jen ať si stavějí, já budu bořit.“ I nazvou je územím zvůle, lidem, na který Hospodin navěky zanevřel v hněvu.
kî- ṯōmar ’ĕḏōwm ruššašnū, wənāšūḇ wəniḇneh ḥorāḇōwṯ, kōh ’āmar Yahweh ṣəḇā’ōwṯ, hêmmāh yiḇnū wa’ănî ’ehĕrōws; wəqārə’ū lāhem gəḇūl riš‘āh, wəhā‘ām ’ăšer- zā‘am Yahweh ‘aḏ- ‘ōwlām.
Mal 1,5
Vaše oči to uvidia, a vy poviete: Veľký je Hospodin nad územím Izraelovým!
Keď to uvidíte na vlastné oči, i sami vyznáte: Veľký je Hospodin až za hranice Izraela.
Keď to vaše oči uvidia, poviete: "Pán je veľký až za hranice Izraela."
Keď to uvidíte na vlastné oči, sami poviete: Veľkosť Hospodina siaha až za hranice Izraela.
Uvidíte to na vlastní oči a tehdy řeknete: „Hospodin je veliký i mimo izraelské území!“
Na vlastní oči to spatříte a řeknete sami: „Hospodin je veliký i za pomezím Izraele.“
Mal 1,6
Syn ctí otca a sluha svojho pána; ale jestli som ja otec, kde je moja česť? A jestli som pánom, kde moja bázeň? hovorí Hospodin Zástupov, vám, kňazi, ktorí opovrhujete mojím menom a hovoríte: V čom opovrhujeme tvojím menom?
Syn si ctí otca, sluha svojho pána. Ak som ja Otcom, kde je úcta voči mne? Ak som ja Pánom, kde je bázeň predo mnou? - spytuje sa Hospodin mocností vás, kňazov, ktorí opovrhujete mojím menom, a predsa sa spytujete: Ako opovrhujeme Tvojím menom?
Syn si má ctiť otca a sluha svojho pána. Ak som ja otec, kde je úcta ku mne? Ak som Pán, kde je bázeň voči mne? - hovorí Pán zástupov vám, kňazi, ktorí opovrhujete mojím menom. Ale vy sa pýtate: "Akože opovrhujeme tvojím menom?"
Syn si ctí otca, sluha svojho pána. Ak som teda otec, kde je úcta voči mne? Ak som pán, kde je bázeň predo mnou? — Hospodin zástupov sa pýta vás, kňazov, ktorí znevažujete moje meno a ešte sa pýtate: Čím znevažujeme tvoje meno?
Syn má v úctě svého otce a služebník svého pána. Jsem-li tedy otec, kde je úcta ke mně? Jsem-li Pán, kde je bázeň přede mnou? praví Hospodin zástupů vám, kněží, kteří pohrdáte mým jménem.„Jak pohrdáme tvým jménem?“ ptáte se.
Syn ctí svého otce a služebník svého pána. „Jsem-li Otec, kde je úcta ke mně? Jsem-li Pán, kde je bázeň přede mnou, praví Hospodin zástupů vám, kněží, kteří zlehčujete mé jméno. Ptáte se: ‚Čím zlehčujeme tvé jméno?‘
bên yəḵabbêḏ ’āḇ wə‘eḇeḏ ’ăḏōnāw; wə’im- ’āḇ ’ānî ’ayyêh ḵəḇōwḏî wə’im- ’ăḏōwnîm ’ānî ’ayyêh mōwrā’î ’āmar Yahweh ṣəḇā’ōwṯ, lāḵem hakkōhănîm bōwzê šəmî, wa’ămartem bammeh ḇāzînū ’eṯ- šəmeḵā.
Mal 1,7
Donášate na môj oltár poškvrnený chlieb a hovoríte: Čím ťa poškvrňujeme? Tým, že hovoríte: Stolom Hospodinovým sa opovrhuje.
Na môj oltár prinášate poškvrnený chlieb, a spytujete sa: Čím sme ho poškvrnili? Tým, že hovoríte: Hospodinovým obetným stolom možno opovrhovať.
Tak, že prinášate na môj oltár poškvrnený chlieb. A spytujete sa: "Čím sme sa poškvrnili?" Keď hovoríte: "Pánov stôl možno podceniť."
Na môj oltár prinášate poškvrnený chlieb a pýtate sa: Čím sme ťa poškvrnili? Tým, že vravíte: Hospodinov stôl nie je taký dôležitý.
Tak, že na můj oltář přinášíte poskvrněný chléb.„Jak tě poskvrňujeme?“ ptáte se.Tak, že říkáte: „Na Hospodinově stole nezáleží.“
Přinášíte na můj oltář poskvrněný chléb a ptáte se: ‚Čím jsme tě poskvrnili?‘ Tím, že říkáte, že Hospodinův stůl není třeba brát vážně.
maggîšîm ‘al- mizbəḥî leḥem məḡō’āl, wa’ămartem bammeh ḡê’alnūḵā; be’ĕmārəḵem šulḥan Yahweh niḇzeh hū.
Mal 1,8
A keď donášate obetovať slepé, to nie je zlé; a keď dovádzate chromé alebo nemocné, to nie je zlé! Nože obetuj to svojmu vladárovi, či mu budeš milý, alebo či pohliadne na teba? hovorí Hospodin Zástupov.
Keď prinášate slepé ako obeť, nie je na tom nič zlé? Keď prinášate krívajúce a choré, nie je na tom nič zlé? Zanes to svojmu miestodržiteľovi! Či sa mu zapáčiš? Či ti preukáže priazeň? - hovorí Hospodin mocností.
Keď prinášate slepé na obetu, to nie je zlo? A keď prinášate chromé a choré, to nie je zlo? Nože daruj to svojmu predstavenému, či mu budeš milý, alebo či bude blahosklonný k tebe! - hovorí Pán zástupov.
Keď na obetu prinášate slepé zviera, nie je to nič zlé? Keď prinášate chromé a choré, nie je to nič zlé? Zanes to svojmu miestodržiteľovi, či sa mu zapáčiš a či ťa prijme?! — vraví Hospodin zástupov.
Když k oběti přinášíte slepé zvíře, copak to není špatně? Když přinášíte chromé a churavé, copak to není špatně? Jen to zkus nabídnout svému vladaři, jestli se mu tím zalíbíš a zahrne tě přízní, praví Hospodin zástupů.
Když přivádíte k oběti slepé zvíře , to není nic zlého? Když přivádíte kulhavé a nemocné, to není nic zlého? Jen to dones svému místodržiteli, získáš-li tak jeho přízeň a přijme-li tě, praví Hospodin zástupů.
wəḵî- ṯaggišūn ‘iwwêr lizbōaḥ ’ên rā‘, wəḵî ṯaggîšū pissêaḥ wəḥōleh ’ên rā‘; haqrîḇêhū nā ləp̄eḥāṯeḵā, hăyirṣəḵā ’ōw hăyiśśā p̄āneḵā, ’āmar Yahweh ṣəḇā’ōwṯ.
Mal 1,9
Preto teraz nože sa pokorne modlite pred tvárou silného Boha, a zmiluje sa nad nami! Ale keďže to pošlo z vašej ruky, či aj pohliadne pre vás na niekoho? hovorí Hospodin Zástupov.
A teraz si nakloňte Boha, aby sa zmiloval nad nami! Vaše ruky to zavinili, či vám preukáže priazeň? - vraví Hospodin mocností.
Ale teraz udobrite tvár Boha, aby sa nad vami zľutoval. Toto robili vaše ruky! Či bude blahosklonný k vám? - hovorí Pán zástupov.
Proste teda Boha, aby sa zmiloval nad nami. Vaše ruky to robievali. Ako sa mu to má páčiť? — pýta sa Hospodin zástupov.
Jen si nakloňujte Boha, aby se nad vámi slitoval – jenže s tímhle v rukách? Projeví svou přízeň komukoli z vás? praví Hospodin zástupů.
Tak tedy proste Boha o shovívavost, aby se nad námi smiloval. Vlastní rukou jste to činívali. Cožpak mohu někoho z vás přijmout? praví Hospodin zástupů.
wə‘attāh ḥallū- nā p̄ənê- ’êl wîḥānênū; mîyeḏḵem hāyəṯāh zōṯ, hăyiśśā mikkem pānîm, ’āmar Yahweh ṣəḇā’ōwṯ.
Mal 1,10
Oj, aby aj bol niekto medzi vami, kto by zamkol dvere, a neosvecovali by ste nadarmo môjho oltára! Nemám vo vás záľuby, hovorí Hospodin Zástupov, a nechcem obetného daru obilného z vašej ruky.
Kiežby niekto z vás zavrel dvere, aby ste nezažíhali nadarmo oheň na mojom oltári! Nemám záľuby vo vás - vraví Hospodin mocností - ani obetný dar z vašej ruky si neobľúbim.
Keby bol niekto z vás, kto by zavrel bránu, aby ste nezapaľovali môj oltár nadarmo! Nemám vo vás zaľúbenie - hovorí Pán zástupov, a neprijmem obetu z vašich rúk.
Kiežby niekto z vás zavrel dvere, aby ste nadarmo nezapaľovali oheň na mojom oltári. Nemám záľubu vo vás, vraví Hospodin zástupov, ani obetný dar neprijmem z vašich rúk.
Kdyby tak někdo z vás zavřel vrata, aby se můj oltář darmo nezapaloval! Nelíbíte se mi, praví Hospodin zástupů; o oběti z vašich rukou nestojím!
Kéž by se mezi vámi našel někdo, kdo by zavřel dveře, abyste marně nezapalovali na mém oltáři oheň! Nemám ve vás zalíbení, praví Hospodin zástupů, a dary z vaší ruky neoblibuji.
mî ḡam- bāḵem wəyisgōr dəlāṯayim, wəlō- ṯā’îrū mizbəḥî ḥinnām; ’ên- lî ḥêp̄eṣ bāḵem, ’āmar Yahweh ṣəḇā’ōwṯ, ūminḥāh lō- ’erṣeh mîyeḏḵem.
Mal 1,11
Lebo od východu slnca až po jeho západ je veľké moje meno medzi národami, a na každom mieste sa kadí a obetuje môjmu menu, a to čistý obetný dar obilný, lebo moje meno je veľké medzi národami, hovorí Hospodin Zástupov.
Lebo od východu slnka až po jeho západ je veľké moje meno medzi národmi, a na každom mieste prinášajú môjmu menu kadidlo a čistú obeť. Lebo veľké je moje meno medzi národmi - vraví Hospodin mocností.
Lebo od východu slnka až po západ je veľké moje meno medzi národmi a na každom mieste budú obetovať, budú prinášať môjmu menu čistú obetu, lebo je veľké moje meno medzi národmi, hovorí Pán zástupov.
Od východu slnka po jeho západ moje meno bude veľké medzi národmi. Na každom mieste budú prinášať môjmu menu kalich a čistý obetný dar. Veľké bude totiž moje meno medzi národmi, vraví Hospodin zástupov.
Vždyť mé jméno je veliké mezi národy od východu slunce až na západ – tam všude budou mému jménu přinášet kadidlo a čisté oběti. Ano, mé jméno je veliké mezi národy, praví Hospodin zástupů.
Od východu slunce až na západ bude mé jméno veliké mezi pronárody. Na každém místě budou přinášet mému jménu kadidlo a čistý obětní dar. Zajisté bude mé jméno veliké mezi pronárody, praví Hospodin zástupů.
kî mimmizraḥ- šemeš wə‘aḏ- məḇōw’ōw, gāḏōwl šəmî baggōwyim, ūḇəḵāl māqōwm, muqṭār muggāš lišmî ūminḥāh ṭəhōwrāh; kî- ḡāḏōwl šəmî baggōwyim, ’āmar Yahweh ṣəḇā’ōwṯ.
Mal 1,12
Ale vy ho poškvrňujete tým, že hovoríte: Stôl Pánov je zanečistený, a jeho ovocím, jeho pokrmom sa opovrhuje.
Vy ho však znesväcujete tým, že hovoríte: Stôl Pánov je poškvrnený, a čo sa naň donáša, je opovrhnutý pokrm!
Ale vy ho znesväcujete, keď hovoríte: "Pánov stôl môže byť poškvrnený a jeho pokrmom môže byť bezcenný plod."
Vy ho však znesväcujete, keď vravíte, že Pánov stôl možno poškvrňovať a pokrm, čo je na ňom, nie je taký dôležitý.
Vy ho však znesvěcujete, když říkáte: „Stůl Páně je možné poskvrnit; na pokrmu na něm obětovaném nezáleží.“
Ale vy je znesvěcujete, když říkáte, že Panovníkův stůl je možno poskvrňovat, a to, co je na něm, obětovaný pokrm, není třeba brát vážně.
wə’attem məḥalləlîm ’ōwṯōw; be’ĕmārəḵem, šulḥan ’ăḏōnāy məḡō’āl hū, wənîḇōw niḇzeh ’āḵəlōw.
Mal 1,13
A k tomu hovoríte, hľa, vraj, aký to trud! A fúkate naň pohrdlivo, hovorí Hospodin Zástupov, a donášate ulúpené, chromé a nemocné a tak donášate obetný dar obilný; či azda to mám so záľubou prijať z vašej ruky? hovorí Hospodin.
Hovoríte: Hľa, aká námaha! opovrhujete tým - vraví Hospodin mocností - a prinášate ulúpené, krívajúce a choré ako obetný dar, a ja to mám so záľubou prijať z vašej ruky? - vraví Hospodin.
Hovoríte: "To je námaha!" a opovrhujete ňou, hovorí Pán zástupov; a prinášate ulúpené, chromé a choré; prinášate to ako obetu, a to mám prijať z vašich rúk? - hovorí Pán.
Hovoríte: Prečo sa trápite? Všetko zľahčujete — vraví Hospodin zástupov. Prinášate ulúpené, chromé a choré zvieratá ako obetné dary. Mohol by som to s potešením prijať z vašej ruky? — vraví Hospodin.
Říkáte také: „Proč se dřít!“ a frkáte své posměšky, praví Hospodin zástupů. Přinášíte ukradené, chromé a churavé kusy a nabízíte mi je za oběť – copak to mohu z vašich rukou přijmout? praví Hospodin.
Říkáte: ‚Ach, nač se trápit?‘ a vše odbýváte, praví Hospodin zástupů. Přinášíte, co bylo vzato násilím, kulhavé i nemocné přinášíte jako obětní dar. Což si mohu oblíbit, co je z vaší ruky? praví Hospodin.
wa’ămartem hinnêh mattəlā’āh wəhippaḥtem ’ōwṯōw, ’āmar Yahweh ṣəḇā’ōwṯ, wahăḇêṯem gāzūl, wə’eṯ- happissêaḥ wə’eṯ- haḥōwleh, wahăḇêṯem ’eṯ- hamminḥāh; ha’erṣeh ’ōwṯāh mîyeḏḵem ’āmar Yahweh. s
Mal 1,14
Ale zlorečený je ten, kto klame, kto majúc vo svojom stáde samca sľubuje a obetuje Pánovi zkazené! Lebo ja som veľký Kráľ, hovorí Hospodin Zástupov, a moje meno je strašné medzi národami.
Zlorečený je klamár, ktorý má v stáde samca, sľúbi ho, a predsa obetuje Pánovi, čo je chybné. Veď ja som veľký Kráľ - vraví Hospodin mocností - a moje meno je hrozné medzi národmi.
Zlorečený je podvodník, ktorý má v stáde samčeka; urobí svojmu Pánovi sľub, obetuje však chybné. Veď ja som veľký Kráľ - hovorí Pán zástupov, a moje meno je obávané medzi národmi.
Zlorečený je podliak, ktorý má v stáde samca; sľúbi a Pánovi predsa obetuje chybné. Veď ja som veľký Kráľ, vraví Hospodin zástupov, moje meno budí bázeň medzi národmi.
Prokletý je pokrytec, který má ve stádu samce, slíbí ho Pánu, ale pak obětuje nějaký pochroumaný kus. Vždyť já jsem veliký Král, praví Hospodin zástupů, a mé jméno je obávané mezi národy!
Buď proklet chytrák, jenž má ve svém stádu samce, a složí-li slib, obětuje Panovníku zvíře vykleštěné. Neboť já jsem velký Král, praví Hospodin zástupů, mé jméno budí mezi pronárody bázeň.“
wə’ārūr nōwḵêl, wəyêš bə‘eḏrōw zāḵār, wənōḏêr wəzōḇêaḥ māšəḥāṯ laḏōnāy; kî meleḵ gāḏōwl ’ānî, ’āmar Yahweh ṣəḇā’ōwṯ, ūšəmî nōwrā ḇaggōwyim.
1Bremä slova Hospodinovho, odkázané Izraelovi po Malachiášovi. 2Milujem vás, hovorí Hospodin. Ale vy hovoríte: V čom nás miluješ? Či nebol Ezav Jakobovi bratom? hovorí Hospodin. A miloval som Jakoba 3a Ezava som nenávidel; obrátil som jeho vrchy na púšť a jeho dedičstvo som dal šakalom pustiny. 4Keď povie Edom: Porazení sme, ale zase vystavíme rumy, takto hovorí Hospodin Zástupov: Oni budú staväť, a ja budem boriť, a nazovú ich územím bezbožnosti a ľudom, na ktorý sa hnevá Hospodin a tak až na veky. 5Vaše oči to uvidia, a vy poviete: Veľký je Hospodin nad územím Izraelovým! 6Syn ctí otca a sluha svojho pána; ale jestli som ja otec, kde je moja česť? A jestli som pánom, kde moja bázeň? hovorí Hospodin Zástupov, vám, kňazi, ktorí opovrhujete mojím menom a hovoríte: V čom opovrhujeme tvojím menom? 7Donášate na môj oltár poškvrnený chlieb a hovoríte: Čím ťa poškvrňujeme? Tým, že hovoríte: Stolom Hospodinovým sa opovrhuje. 8A keď donášate obetovať slepé, to nie je zlé; a keď dovádzate chromé alebo nemocné, to nie je zlé! Nože obetuj to svojmu vladárovi, či mu budeš milý, alebo či pohliadne na teba? hovorí Hospodin Zástupov.
9Preto teraz nože sa pokorne modlite pred tvárou silného Boha, a zmiluje sa nad nami! Ale keďže to pošlo z vašej ruky, či aj pohliadne pre vás na niekoho? hovorí Hospodin Zástupov. 10Oj, aby aj bol niekto medzi vami, kto by zamkol dvere, a neosvecovali by ste nadarmo môjho oltára! Nemám vo vás záľuby, hovorí Hospodin Zástupov, a nechcem obetného daru obilného z vašej ruky. 11Lebo od východu slnca až po jeho západ je veľké moje meno medzi národami, a na každom mieste sa kadí a obetuje môjmu menu, a to čistý obetný dar obilný, lebo moje meno je veľké medzi národami, hovorí Hospodin Zástupov. 12Ale vy ho poškvrňujete tým, že hovoríte: Stôl Pánov je zanečistený, a jeho ovocím, jeho pokrmom sa opovrhuje. 13A k tomu hovoríte, hľa, vraj, aký to trud! A fúkate naň pohrdlivo, hovorí Hospodin Zástupov, a donášate ulúpené, chromé a nemocné a tak donášate obetný dar obilný; či azda to mám so záľubou prijať z vašej ruky? hovorí Hospodin. 14Ale zlorečený je ten, kto klame, kto majúc vo svojom stáde samca sľubuje a obetuje Pánovi zkazené! Lebo ja som veľký Kráľ, hovorí Hospodin Zástupov, a moje meno je strašné medzi národami.
1Výrok. Hospodinovo slovo k Izraelu prostredníctvom Malachiáša. 2Miloval som vás, hovorí Hospodin. Vy sa však spytujete: Čím si nám dokázal lásku? Či Ézav nebol Jákobovi bratom? - znie výrok Hospodinov - a predsa som miloval Jákoba, 3ale Ézava som nenávidel. Preto som jeho vrchy zmenil na pustatinu a jeho dedičstvo dal stepným šakalom. 4Ak Edóm vraví: Sme znivočení, avšak znovu vystavíme rozvaliny, takto vraví Hospodin mocností: Oni môžu stavať, ale ja budem rúcať! Potom ich nazvú Územím bezbožnosti a Ľudom, na ktorý sa Hospodin večne hnevá. 5Keď to uvidíte na vlastné oči, i sami vyznáte: Veľký je Hospodin až za hranice Izraela. 6Syn si ctí otca, sluha svojho pána. Ak som ja Otcom, kde je úcta voči mne? Ak som ja Pánom, kde je bázeň predo mnou? - spytuje sa Hospodin mocností vás, kňazov, ktorí opovrhujete mojím menom, a predsa sa spytujete: Ako opovrhujeme Tvojím menom? 7Na môj oltár prinášate poškvrnený chlieb, a spytujete sa: Čím sme ho poškvrnili? Tým, že hovoríte: Hospodinovým obetným stolom možno opovrhovať. 8Keď prinášate slepé ako obeť, nie je na tom nič zlé? Keď prinášate krívajúce a choré, nie je na tom nič zlé? Zanes to svojmu miestodržiteľovi! Či sa mu zapáčiš? Či ti preukáže priazeň? - hovorí Hospodin mocností.
9A teraz si nakloňte Boha, aby sa zmiloval nad nami! Vaše ruky to zavinili, či vám preukáže priazeň? - vraví Hospodin mocností. 10Kiežby niekto z vás zavrel dvere, aby ste nezažíhali nadarmo oheň na mojom oltári! Nemám záľuby vo vás - vraví Hospodin mocností - ani obetný dar z vašej ruky si neobľúbim. 11Lebo od východu slnka až po jeho západ je veľké moje meno medzi národmi, a na každom mieste prinášajú môjmu menu kadidlo a čistú obeť. Lebo veľké je moje meno medzi národmi - vraví Hospodin mocností. 12Vy ho však znesväcujete tým, že hovoríte: Stôl Pánov je poškvrnený, a čo sa naň donáša, je opovrhnutý pokrm! 13Hovoríte: Hľa, aká námaha! opovrhujete tým - vraví Hospodin mocností - a prinášate ulúpené, krívajúce a choré ako obetný dar, a ja to mám so záľubou prijať z vašej ruky? - vraví Hospodin. 14Zlorečený je klamár, ktorý má v stáde samca, sľúbi ho, a predsa obetuje Pánovi, čo je chybné. Veď ja som veľký Kráľ - vraví Hospodin mocností - a moje meno je hrozné medzi národmi.
1Výrok. Pánovo slovo Izraelu prostredníctvom Malachiáša: 2"Miloval som vás, hovorí Pán, vy sa však pýtate: "Čímže si nám preukazoval lásku?" - Či Ezau nebol Jakubovi bratom? - hovorí Pán: Miloval som však Jakuba 3a Ezaua som nenávidel. Jeho vrchy som obrátil na púšť a jeho dedičstvo som dal šakalom na púšti. 4Ak povieš, Edom: "Sme spustošení, ale zas postavíme rozvaliny," toto hovorí Pán zástupov: Oni postavia, ja však zrúcam a budú ich volať "Územie bezbožnosti" a "Ľud, na ktorý sa Pán večné hnevá". 5Keď to vaše oči uvidia, poviete: "Pán je veľký až za hranice Izraela." 6Syn si má ctiť otca a sluha svojho pána. Ak som ja otec, kde je úcta ku mne? Ak som Pán, kde je bázeň voči mne? - hovorí Pán zástupov vám, kňazi, ktorí opovrhujete mojím menom. Ale vy sa pýtate: "Akože opovrhujeme tvojím menom?" 7Tak, že prinášate na môj oltár poškvrnený chlieb. A spytujete sa: "Čím sme sa poškvrnili?" Keď hovoríte: "Pánov stôl možno podceniť." 8Keď prinášate slepé na obetu, to nie je zlo? A keď prinášate chromé a choré, to nie je zlo? Nože daruj to svojmu predstavenému, či mu budeš milý, alebo či bude blahosklonný k tebe! - hovorí Pán zástupov.
9Ale teraz udobrite tvár Boha, aby sa nad vami zľutoval. Toto robili vaše ruky! Či bude blahosklonný k vám? - hovorí Pán zástupov. 10Keby bol niekto z vás, kto by zavrel bránu, aby ste nezapaľovali môj oltár nadarmo! Nemám vo vás zaľúbenie - hovorí Pán zástupov, a neprijmem obetu z vašich rúk. 11Lebo od východu slnka až po západ je veľké moje meno medzi národmi a na každom mieste budú obetovať, budú prinášať môjmu menu čistú obetu, lebo je veľké moje meno medzi národmi, hovorí Pán zástupov. 12Ale vy ho znesväcujete, keď hovoríte: "Pánov stôl môže byť poškvrnený a jeho pokrmom môže byť bezcenný plod." 13Hovoríte: "To je námaha!" a opovrhujete ňou, hovorí Pán zástupov; a prinášate ulúpené, chromé a choré; prinášate to ako obetu, a to mám prijať z vašich rúk? - hovorí Pán. 14Zlorečený je podvodník, ktorý má v stáde samčeka; urobí svojmu Pánovi sľub, obetuje však chybné. Veď ja som veľký Kráľ - hovorí Pán zástupov, a moje meno je obávané medzi národmi.
1Prorocký výrok. 2Miloval som vás, hovorí Hospodin, vy sa však pýtate: Čím si nám prejavil lásku? Či Ézav nebol Jákobovým bratom? — znie výrok Hospodina — a predsa som si zamiloval Jákoba. 3Ézava som však znenávidel. Preto som jeho vrchy zmenil na pustatiny, jeho dedičné územie som dal stepným šakalom. 4Ak Edóm vraví: Sme spustošení, ale z rozvalín budeme znova stavať, Hospodin zástupov však hovorí: Nech si len stavajú, ja budem rúcať! Budú ich volať Krajinou svojvôle, ľudom, na ktorý sa Hospodin naveky hnevá. 5Keď to uvidíte na vlastné oči, sami poviete: Veľkosť Hospodina siaha až za hranice Izraela. 6Syn si ctí otca, sluha svojho pána. Ak som teda otec, kde je úcta voči mne? Ak som pán, kde je bázeň predo mnou? — Hospodin zástupov sa pýta vás, kňazov, ktorí znevažujete moje meno a ešte sa pýtate: Čím znevažujeme tvoje meno? 7Na môj oltár prinášate poškvrnený chlieb a pýtate sa: Čím sme ťa poškvrnili? Tým, že vravíte: Hospodinov stôl nie je taký dôležitý. 8Keď na obetu prinášate slepé zviera, nie je to nič zlé? Keď prinášate chromé a choré, nie je to nič zlé? Zanes to svojmu miestodržiteľovi, či sa mu zapáčiš a či ťa prijme?! — vraví Hospodin zástupov.
9Proste teda Boha, aby sa zmiloval nad nami. Vaše ruky to robievali. Ako sa mu to má páčiť? — pýta sa Hospodin zástupov. 10Kiežby niekto z vás zavrel dvere, aby ste nadarmo nezapaľovali oheň na mojom oltári. Nemám záľubu vo vás, vraví Hospodin zástupov, ani obetný dar neprijmem z vašich rúk. 11Od východu slnka po jeho západ moje meno bude veľké medzi národmi. Na každom mieste budú prinášať môjmu menu kalich a čistý obetný dar. Veľké bude totiž moje meno medzi národmi, vraví Hospodin zástupov. 12Vy ho však znesväcujete, keď vravíte, že Pánov stôl možno poškvrňovať a pokrm, čo je na ňom, nie je taký dôležitý. 13Hovoríte: Prečo sa trápite? Všetko zľahčujete — vraví Hospodin zástupov. Prinášate ulúpené, chromé a choré zvieratá ako obetné dary. Mohol by som to s potešením prijať z vašej ruky? — vraví Hospodin. 14Zlorečený je podliak, ktorý má v stáde samca; sľúbi a Pánovi predsa obetuje chybné. Veď ja som veľký Kráľ, vraví Hospodin zástupov, moje meno budí bázeň medzi národmi.
1Ortel slova Hospodinova nad Izraelem skrze Malachiáše. 2Miluji vás, praví Hospodin.„Jak nás miluješ?“ ptáte se.Neměl snad Jákob bratra Ezaua? praví Hospodin. Jákoba jsem si zamiloval, 3ale Ezaua jsem zavrhl. Hory jsem mu obrátil v pustinu a jeho dědictví jsem nechal pouštním šakalům. 4Edom si může říci: „Byli jsme poraženi, ale znovu vystavíme trosky.“Hospodin zástupů však praví: Jen ať si stavějí, já budu bořit! Bude se jim říkat „Země zkaženosti“ a „Lid, na nějž se Hospodin hněvá navěky“. 5Uvidíte to na vlastní oči a tehdy řeknete: „Hospodin je veliký i mimo izraelské území!“ 6Syn má v úctě svého otce a služebník svého pána. Jsem-li tedy otec, kde je úcta ke mně? Jsem-li Pán, kde je bázeň přede mnou? praví Hospodin zástupů vám, kněží, kteří pohrdáte mým jménem.„Jak pohrdáme tvým jménem?“ ptáte se. 7Tak, že na můj oltář přinášíte poskvrněný chléb.„Jak tě poskvrňujeme?“ ptáte se.Tak, že říkáte: „Na Hospodinově stole nezáleží.“ 8Když k oběti přinášíte slepé zvíře, copak to není špatně? Když přinášíte chromé a churavé, copak to není špatně? Jen to zkus nabídnout svému vladaři, jestli se mu tím zalíbíš a zahrne tě přízní, praví Hospodin zástupů.
9Jen si nakloňujte Boha, aby se nad vámi slitoval – jenže s tímhle v rukách? Projeví svou přízeň komukoli z vás? praví Hospodin zástupů. 10Kdyby tak někdo z vás zavřel vrata, aby se můj oltář darmo nezapaloval! Nelíbíte se mi, praví Hospodin zástupů; o oběti z vašich rukou nestojím! 11Vždyť mé jméno je veliké mezi národy od východu slunce až na západ – tam všude budou mému jménu přinášet kadidlo a čisté oběti. Ano, mé jméno je veliké mezi národy, praví Hospodin zástupů. 12Vy ho však znesvěcujete, když říkáte: „Stůl Páně je možné poskvrnit; na pokrmu na něm obětovaném nezáleží.“ 13Říkáte také: „Proč se dřít!“ a frkáte své posměšky, praví Hospodin zástupů. Přinášíte ukradené, chromé a churavé kusy a nabízíte mi je za oběť – copak to mohu z vašich rukou přijmout? praví Hospodin. 14Prokletý je pokrytec, který má ve stádu samce, slíbí ho Pánu, ale pak obětuje nějaký pochroumaný kus. Vždyť já jsem veliký Král, praví Hospodin zástupů, a mé jméno je obávané mezi národy!
1Výnos. Slovo Hospodinovo o Izraeli skrze Malachiáše. 2„Zamiloval jsem si vás, praví Hospodin. Vy však se ptáte: ‚Kde je důkaz , že sis nás zamiloval?‘ Což nebyl Ezau Jákobův bratr? je výrok Hospodinův. Jákoba jsem si zamiloval, 3Ezaua jsem však nenáviděl. Proto jsem obrátil v poušť jeho hory, jeho dědictví v step pro šakaly.“ 4Říká-li Edóm: „Jsme zničeni, avšak na troskách budeme znovu stavět,“ praví Hospodin zástupů toto: „Jen ať si stavějí, já budu bořit.“ I nazvou je územím zvůle, lidem, na který Hospodin navěky zanevřel v hněvu. 5Na vlastní oči to spatříte a řeknete sami: „Hospodin je veliký i za pomezím Izraele.“ 6Syn ctí svého otce a služebník svého pána. „Jsem-li Otec, kde je úcta ke mně? Jsem-li Pán, kde je bázeň přede mnou, praví Hospodin zástupů vám, kněží, kteří zlehčujete mé jméno. Ptáte se: ‚Čím zlehčujeme tvé jméno?‘ 7Přinášíte na můj oltář poskvrněný chléb a ptáte se: ‚Čím jsme tě poskvrnili?‘ Tím, že říkáte, že Hospodinův stůl není třeba brát vážně. 8Když přivádíte k oběti slepé zvíře , to není nic zlého? Když přivádíte kulhavé a nemocné, to není nic zlého? Jen to dones svému místodržiteli, získáš-li tak jeho přízeň a přijme-li tě, praví Hospodin zástupů.
9Tak tedy proste Boha o shovívavost, aby se nad námi smiloval. Vlastní rukou jste to činívali. Cožpak mohu někoho z vás přijmout? praví Hospodin zástupů. 10Kéž by se mezi vámi našel někdo, kdo by zavřel dveře, abyste marně nezapalovali na mém oltáři oheň! Nemám ve vás zalíbení, praví Hospodin zástupů, a dary z vaší ruky neoblibuji. 11Od východu slunce až na západ bude mé jméno veliké mezi pronárody. Na každém místě budou přinášet mému jménu kadidlo a čistý obětní dar. Zajisté bude mé jméno veliké mezi pronárody, praví Hospodin zástupů. 12Ale vy je znesvěcujete, když říkáte, že Panovníkův stůl je možno poskvrňovat, a to, co je na něm, obětovaný pokrm, není třeba brát vážně. 13Říkáte: ‚Ach, nač se trápit?‘ a vše odbýváte, praví Hospodin zástupů. Přinášíte, co bylo vzato násilím, kulhavé i nemocné přinášíte jako obětní dar. Což si mohu oblíbit, co je z vaší ruky? praví Hospodin. 14Buď proklet chytrák, jenž má ve svém stádu samce, a složí-li slib, obětuje Panovníku zvíře vykleštěné. Neboť já jsem velký Král, praví Hospodin zástupů, mé jméno budí mezi pronárody bázeň.“
1maśśā ḏəḇar- Yahweh ’el- yiśrā’êl; bəyaḏ mal’āḵî. 2’āhaḇtî ’eṯḵem ’āmar Yahweh, wa’ămartem bammāh ’ăhaḇtānū; hălōw- ’āḥ ‘êśāw ləya‘ăqōḇ nə’um- Yahweh, wā’ōhaḇ ’eṯ- ya‘ăqōḇ. 3wə’eṯ- ‘êśāw śānêṯî; wā’āśîm ’eṯ- hārāw šəmāmāh, wə’eṯ- naḥălāṯōw ləṯannōwṯ miḏbār. 4kî- ṯōmar ’ĕḏōwm ruššašnū, wənāšūḇ wəniḇneh ḥorāḇōwṯ, kōh ’āmar Yahweh ṣəḇā’ōwṯ, hêmmāh yiḇnū wa’ănî ’ehĕrōws; wəqārə’ū lāhem gəḇūl riš‘āh, wəhā‘ām ’ăšer- zā‘am Yahweh ‘aḏ- ‘ōwlām. 5wə‘ênêḵem tir’enāh; wə’attem tōmərū yiḡdal Yahweh, mê‘al liḡḇūl yiśrā’êl. 6bên yəḵabbêḏ ’āḇ wə‘eḇeḏ ’ăḏōnāw; wə’im- ’āḇ ’ānî ’ayyêh ḵəḇōwḏî wə’im- ’ăḏōwnîm ’ānî ’ayyêh mōwrā’î ’āmar Yahweh ṣəḇā’ōwṯ, lāḵem hakkōhănîm bōwzê šəmî, wa’ămartem bammeh ḇāzînū ’eṯ- šəmeḵā. 7maggîšîm ‘al- mizbəḥî leḥem məḡō’āl, wa’ămartem bammeh ḡê’alnūḵā; be’ĕmārəḵem šulḥan Yahweh niḇzeh hū. 8wəḵî- ṯaggišūn ‘iwwêr lizbōaḥ ’ên rā‘, wəḵî ṯaggîšū pissêaḥ wəḥōleh ’ên rā‘; haqrîḇêhū nā ləp̄eḥāṯeḵā, hăyirṣəḵā ’ōw hăyiśśā p̄āneḵā, ’āmar Yahweh ṣəḇā’ōwṯ.
9wə‘attāh ḥallū- nā p̄ənê- ’êl wîḥānênū; mîyeḏḵem hāyəṯāh zōṯ, hăyiśśā mikkem pānîm, ’āmar Yahweh ṣəḇā’ōwṯ. 10mî ḡam- bāḵem wəyisgōr dəlāṯayim, wəlō- ṯā’îrū mizbəḥî ḥinnām; ’ên- lî ḥêp̄eṣ bāḵem, ’āmar Yahweh ṣəḇā’ōwṯ, ūminḥāh lō- ’erṣeh mîyeḏḵem. 11kî mimmizraḥ- šemeš wə‘aḏ- məḇōw’ōw, gāḏōwl šəmî baggōwyim, ūḇəḵāl māqōwm, muqṭār muggāš lišmî ūminḥāh ṭəhōwrāh; kî- ḡāḏōwl šəmî baggōwyim, ’āmar Yahweh ṣəḇā’ōwṯ. 12wə’attem məḥalləlîm ’ōwṯōw; be’ĕmārəḵem, šulḥan ’ăḏōnāy məḡō’āl hū, wənîḇōw niḇzeh ’āḵəlōw. 13wa’ămartem hinnêh mattəlā’āh wəhippaḥtem ’ōwṯōw, ’āmar Yahweh ṣəḇā’ōwṯ, wahăḇêṯem gāzūl, wə’eṯ- happissêaḥ wə’eṯ- haḥōwleh, wahăḇêṯem ’eṯ- hamminḥāh; ha’erṣeh ’ōwṯāh mîyeḏḵem ’āmar Yahweh. s 14wə’ārūr nōwḵêl, wəyêš bə‘eḏrōw zāḵār, wənōḏêr wəzōḇêaḥ māšəḥāṯ laḏōnāy; kî meleḵ gāḏōwl ’ānî, ’āmar Yahweh ṣəḇā’ōwṯ, ūšəmî nōwrā ḇaggōwyim.