Evanjelium podľa svätého Lukáša, 9. kapitola

< Predošlá kapitola Nasledujúca kapitola >
Luk 9,1
A svolajúc si dvanástich svojich učeníkov dal im moc a právo nad všetkými démonmi a uzdravovať neduhy.
Potom si zvolal dvanástich učeníkov a dal im vládu a moc nad všetkými démonmi a uzdravovať neduhy.
Zvolal Dvanástich a dal im silu i moc nad všetkými zlými duchmi a liečiť neduhy.
Ježiš zhromaždil svojich dvanástich učeníkov a dal im silu a moc vyháňať všetkých démonov a liečiť choroby.
Ježiš si zavolal Dvanástich a dal im silu a moc nad všetkými zlými duchmi, ako aj moc uzdravovať z neduhov.
Ježíš pak svolal svých Dvanáct, dal jim sílu a moc vyhánět všechny démony a uzdravovat nemoci
Ježíš svolal svých Dvanáct a dal jim sílu a moc vyhánět všechny démony a léčit nemoci.
Luk 9,2
A poslal ich kázať kráľovstvo Božie a uzdravovať nemocných
Poslal ich kázať kráľovstvo Božie a liečiť.
Potom ich poslal hlásať Božie kráľovstvo a uzdravovať chorých.
Poslal ich hlásať Božie kráľovstvo a uzdravovať chorých.
Poslal ich hlásať Božie kráľovstvo a liečiť chorých.
a poslal je ohlašovat Boží království a uzdravovat nemocné.
Poslal je zvěstovat Boží království a uzdravovat.
Luk 9,3
a povedal im: Neberte ničoho na cestu ani palice ani kapsy ani chleba ani peňazí ani nemať po dvoje sukieň.
Povedal im: Nič si neberte na cestu, ani palicu, ani kapsu, ani chleba, ani strieborné peniaze, ani dve košele;
A povedal im: "Na cestu si neberte nič: ani palicu ani kapsu ani chlieb ani peniaze, ani dvoje šiat nemajte.
Povedal im: „Nič si neberte na cestu, ani palicu, ani tašku, ani chlieb, ani peniaze, ba ani odev na prezlečenie.
Povedal im: Nič si neberte na cestu; ani palicu, ani kapsu, ani chlieb, ani peniaze, ani dvoje šiat.
Řekl jim: „Nic si na tu cestu neberte: ani hůl ani mošnu ani chléb ani peníze; neberte si ani náhradní košile.
A řekl jim: „Nic si neberte na cestu, ani hůl ani mošnu ani chléb ani peníze ani dvoje šaty.
kai eipen pros autous Mēden airete eis tēn hodon mēte rhabdon mēte pēran mēte arton mēte argyrion mēte ana dyo chitōnas echein
καὶ εἶπεν πρὸς αὐτούς Μηδὲν αἴρετε εἰς τὴν ὁδόν μήτε ῥάβδον μήτε πήραν μήτε ἄρτον μήτε ἀργύριον μήτε [ἀνὰ] δύο χιτῶνας ἔχειν
Luk 9,4
A do ktoréhokoľvek domu vojdete, tam zostaňte a odtiaľ vyjdite.
a do ktorého domu by ste prišli, zostaňte tam a odtiaľ choďte ďalej.
Keď vojdete do niektorého domu, ostaňte tam a odtiaľ vychádzajte.
Kde vám poskytnú prístrešie, tam zostaňte, kým sa nepoberiete ďalej.
Vždy, keď vojdete do niektorého domu, zostaňte tam a nevychádzajte odtiaľ.
Do kteréhokoli domu vejdete, zůstaňte tam a odtud zas jděte dál.
Když přijdete do některého domu, tam zůstávejte a odtud vycházejte.
kai eis hēn an oikian eiselthēte ekei menete kai ekeithen exerchesthe
καὶ εἰς ἣν ἂν οἰκίαν εἰσέλθητε ἐκεῖ μένετε καὶ ἐκεῖθεν ἐξέρχεσθε
Luk 9,5
A čo do všetkých tých, ktorí by vás neprijali, idúc von z toho mesta i ten prach so svojich nôh straste na svedoctvo proti nim.
A kdekoľvek by vás neprijali, vyjdite z toho mesta a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim.
Ale keby vás niekde neprijali, odíďte z toho mesta a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim."
A ak vás niekde neprijmú, nevnucujte sa, odíďte a straste si pred nimi aj prach zo svojej obuvi, aby ste ich tak varovali pred Božím hnevom.“
Keby vás niekde neprijali, odíďte z toho mesta a straste si prach z nôh ako svedectvo proti nim.
Kdekoli by vás nepřijali, vyjděte z toho města a setřeste si prach z nohou na svědectví proti nim.“
A když vás někde nepřijmou, odejděte z onoho města a setřeste prach ze svých nohou na svědectví proti nim.“
kai hosoi an mē dechōntai hymas exerchomenoi apo tēs poleōs ekeinēs ton koniorton apo tōn podōn hymōn apotinassete eis martyrion ep' autous
καὶ ὅσοι ἂν μὴ δέχωνται ὑμᾶς ἐξερχόμενοι ἀπὸ τῆς πόλεως ἐκείνης τὸν κονιορτὸν ἀπὸ τῶν ποδῶν ὑμῶν ἀποτινάσσετε εἰς μαρτύριον ἐπ' αὐτούς
Luk 9,6
A tak vyšli a chodili po mestečkách zvestujúc evanjelium a uzdravovali všade.
Vyšli teda, chodili po dedinách a všade zvestovali evanjelium a uzdravovali.
Oni šli, chodili po dedinách, všade hlásali evanjelium a uzdravovali.
Učeníci sa vydali na cestu, chodili z dediny do dediny, všade prinášali radostnú zvesť o spáse a uzdravovali chorých.
Vyšli teda, porozchádzali sa po dedinách, všade hlásali evanjelium a uzdravovali.
A tak vyšli a chodili po okolních vesnicích. Kázali evangelium a všude uzdravovali.
Vydali se na cestu, chodili od vesnice k vesnici, přinášeli všude radostnou zvěst a uzdravovali.
Luk 9,7
A tetrarcha Heródes počul o tom o všetkom, čo sa to dialo od neho, a bol v rozpakoch, pretože niektorí hovorili, že to Ján vstal z mŕtvych,
Aj tetrarcha Herodes počul o všetkom, čo sa dialo. A bol v rozpakoch, lebo niektorí hovorili, že to Ján vstal z mŕtvych;
Tetrarcha Herodes počul o všetkom, čo sa dialo, a bol v rozpakoch, lebo niektorí hovorili: "Ján vstal z mŕtvych,"
Chýr o Ježišových zázrakoch sa dostal až do uší vladára Galiley Herodesa, ktorý nevedel, čo si má o tom myslieť. Niektorí totiž tvrdili, že to vstal z mŕtvych Ján Krstiteľ, ktorého dal Herodes popraviť.
Tetrarcha Herodes počul o všetkom, čo sa dialo, a bol v rozpakoch, lebo jedni hovorili: Ján vstal z mŕtvych,
Když se o všem, co se dělo, doslechl i tetrarcha Herodes, nevěděl, co si má myslet. Někteří říkali: „Jan vstal z mrtvých,“
Tetrarcha Herodes slyšel o všem, co se dálo, ale nevěděl, co si má myslit, poněvadž někteří říkali, že Jan vstal z mrtvých,
Ēkousen de Hērōdēs ho tetraarchēs ta ginomena panta kai diēporei dia to legesthai hypo tinōn hoti Iōannēs ēgerthē ek nekrōn
Ἤκουσεν δὲ Ἡρῴδης ὁ τετραάρχης τὰ γινόμενα πάντα καὶ διηπόρει διὰ τὸ λέγεσθαι ὑπὸ τινῶν ὅτι Ἰωάννης* ἠγέρθη ἐκ νεκρῶν
Luk 9,8
a niektorí, že sa Eliáš zjavil, a zase iní, že niektorý z dávnych prorokov vstal.
iní zase, že sa zjavil Eliáš, a niektorí, že ktorýsi z dávnych prorokov vstal z mŕtvych.
iní: "Zjavil sa Eliáš," zasa iní: "Vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov."
Iní sa nazdávali, že sa znova zjavil prorok Eliáš, ďalší usudzovali, že vstal jeden z dávnych prorokov.
iní, že sa zjavil Eliáš, a ďalší, že vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov.
jiní, že prý se zjevil Eliáš, a další, že vstal jeden z dávných proroků.
jiní, že se zjevil Eliáš, a jiní zase, že vstal jeden z dávných proroků.
hypo tinōn de hoti Ēlias ephanē allōn de hoti prophētēs tis tōn archaiōn anestē
ὑπὸ τινῶν δὲ ὅτι Ἠλίας* ἐφάνη ἄλλων δὲ ὅτι προφήτης τις τῶν ἀρχαίων ἀνέστη
Luk 9,9
A Heródes povedal: Jána som ja sťal, ale kto je tento, o ktorom ja čujem také veci? A hľadal možnosť vidieť ho.
I povedal Herodes: Jána som dal sťať. Kto je to teda, o ktorom počúvam také veci? A žiadal si Ho vidieť.
A Herodes vravel: "Jána som dal ja sťať. Kto teda je ten, čo o ňom počúvam také veci?" A chcel ho vidieť.
„Ja som predsa dal Jána sťať,“ vravel si Herodes. „Kto len môže byť ten človek, o ktorom počúvam také zvláštne veci?“ Preto veľmi túžil stretnúť sa s ním.
Herodes povedal: Jána som dal sťať. Kto je potom ten, o kom počúvam takéto veci? A chcel ho vidieť.
„Jana jsem sťal,“ říkal si Herodes. „Kdo to tedy je, že o něm slyším takové věci?“ A toužil se s ním setkat.
Herodes řekl: „Jana jsem přece dal stít. Kdo to tedy je, že o něm slyším takové věci?“ A přál si ho vidět.
eipen de ho Hērōdēs Iōannēn egō apekephalisa tis de estin houtos peri hou akouō toiauta kai ezētei idein auton
εἶπεν δὲ (ὁ) Ἡρῴδης Ἰωάννην* ἐγὼ ἀπεκεφάλισα τίς δέ ἐστιν οὗτος περὶ οὗ ἀκούω τοιαῦτα καὶ ἐζήτει ἰδεῖν αὐτόν
Luk 9,10
A keď sa navrátili apoštolovia, rozprávali mu, jaké veliké veci činili. A on pojmúc ich odišiel osobitne na pusté miesta mesta, zvaného Betsaida.
Keď sa apoštolovia vrátili, vyrozprávali Ježišovi, čo vykonali. Vzal ich so sebou a uchýlil sa do samoty smerom k mestu Betsaide.
Keď sa apoštoli vrátili, porozprávali mu všetko, čo robili. On ich vzal so sebou a len s nimi odišiel do mesta, ktoré sa volá Betsaida.
Keď sa apoštoli vrátili, porozprávali Ježišovi všetko, čo vykonali. Utiahol sa s nimi do ústrania neďaleko mesta Betsaida.
Apoštoli sa vrátili. Vyrozprávali mu všetko, čo robili. Vzal ich so sebou a odišli sami do mesta, ktoré sa volá Betsaida.
Apoštolové se potom vrátili za Ježíšem a vyprávěli mu, co všechno dělali. Tehdy je vzal s sebou a odešel s nimi do ústraní poblíž města jménem Betsaida.
Když se apoštolové navrátili, vypravovali Ježíšovi, co všechno činili. Vzal je s sebou a odešli sami do města Betsaidy.
Kai hypostrepsantes hoi apostoloi diēgēsanto autō hosa epoiēsan Kai paralabōn autous hypechōrēsen kat' idian eis polin kaloumenēn Bēthsaida
Καὶ ὑποστρέψαντες οἱ ἀπόστολοι διηγήσαντο αὐτῷ ὅσα ἐποίησαν Καὶ παραλαβὼν αὐτοὺς ὑπεχώρησεν κατ' ἰδίαν εἰς πόλιν καλουμένην Βηθσαιδά
Luk 9,11
A keď to zvedely zástupy, išly za ním. A prijal ich a hovoril im o kráľovstve Božom a tých, ktorí potrebovali liečenia, uzdravoval.
Keď sa zástupy dozvedeli o tom, nasledovali Ho. On ich prijal a hovoril im o kráľovstve Božom a liečil tých, čo potrebovali uzdravenie.
Keď to zástupy zvedeli, išli za ním. On ich prijal, hovoril im o Božom kráľovstve a uzdravoval tých, čo to potrebovali.
Len čo sa však ľudia dozvedeli, kam šiel, vybrali sa za ním. Ježiš ich neodmietol, ale znova kázal o Božom kráľovstve a uzdravoval tých, ktorí to potrebovali.
Keď sa to zástupy dozvedeli, šli za ním. On ich prijal, rozprával im o Božom kráľovstve a uzdravoval tých, čo to potrebovali.
Jakmile se to dozvěděly zástupy, vydaly se za ním. Přijal je tedy, vyprávěl jim o Božím království a uzdravoval ty, kdo potřebovali uzdravit.
Když to zástupy zpozorovaly, šly za ním; on je přijal, mluvil jim o Božím království a uzdravoval ty, kteří to potřebovali.
hoi de ochloi gnontes ēkolouthēsan autō kai apodexamenos autous elalei autois peri tēs basileias tou theou kai tous chreian echontas therapeias iato
οἱ δὲ ὄχλοι γνόντες ἠκολούθησαν αὐτῷ καὶ ἀποδεξάμενος αὐτοὺς ἐλάλει αὐτοῖς περὶ τῆς βασιλείας τοῦ θεοῦ καὶ τοὺς χρείαν ἔχοντας θεραπείας ἰᾶτο
Luk 9,12
A deň sa začal nachyľovať. Vtedy pristúpili dvanásti a povedali mu: Rozpusti zástup, aby odišli do okolných mestečiek a do domov v poli a tam prenocovali a našli si potravy, lebo tu sme na pustom mieste.
Ale deň sa začal nachyľovať. Vtedy pristúpili dvanásti a povedali Mu: Rozpusť zástupy, aby sa rozišli do okolitých dedín a usadlostí, uchýlili sa tam a zaopatrili si potravu, lebo tu sme v pustom kraji.
Deň sa začal schyľovať. Tu pristúpili Dvanásti a povedali mu: "Rozpusť zástup, nech sa rozídu do okolitých dedín a osád pohľadať si nocľah a jedlo, lebo tu sme na pustom mieste."
Zvečerievalo sa. Prišli za ním dvanásti učeníci a povedali mu: „Prepusť už ľudí, nech sa rozídu do okolitých dedín a osád, aby si zadovážili niečo na jedenie a prenocovali tam, lebo tu na tejto pustatine nič nezoženú.“
Pretože sa začalo schyľovať k večeru, pristúpili k nemu Dvanásti a povedali: Rozpusť zástup, nech sa rozídu do okolitých dedín a osád. Tam nech si nájdu nocľah i jedlo, lebo tu sme na pustom mieste.
Když se začalo chýlit k večeru, přišlo za ním jeho Dvanáct. „Propusť ten zástup,“ řekli mu. „Ať se rozejdou do okolních vesnic a statků a najdou si tam nocleh a stravu, protože tady jsme v pustině.“
Schylovalo se k večeru. Tu k němu přistoupilo dvanáct učedníků a řekli: „Propusť zástup, ať jdou do okolních vesnic a dvorů opatřit si nocleh a něco k jídlu, protože jsme zde na pustém místě.“
HĒ de hēmera ērxato klinein proselthontes de hoi dōdeka eipan autō Apolyson ton ochlon hina poreuthentes eis tas kyklō kōmas kai agrous katalysōsin kai heurōsin episitismon hoti hōde en erēmō topō esmen
Ἡ δὲ ἡμέρα ἤρξατο κλίνειν προσελθόντες δὲ οἱ δώδεκα εἶπαν αὐτῷ Ἀπόλυσον τὸν ὄχλον ἵνα πορευθέντες εἰς τὰς κύκλῳ κώμας καὶ ἀγροὺς καταλύσωσιν καὶ εὕρωσιν ἐπισιτισμόν ὅτι ὧδε ἐν ἐρήμῳ τόπῳ ἐσμέν
Luk 9,13
A povedal im: Dajte im vy jesť! A oni povedali: Nemáme viacej ako päť chlebov a dve ryby; iba ak by sme my išli a nakúpili pre všetok tento ľud pokrmov.
Ale On im povedal: Dajte im vy jesť. Odpovedali: Nemáme viac, iba päť chlebov a dve ryby; len ak by sme azda sami šli nakúpiť pokrm pre všetok tento ľud.
On im povedal: "Vy im dajte jesť!" Oni vraveli: "Nemáme viac ako päť chlebov a dve ryby; ibaže by sme šli a nakúpili jedlo pre celý tento zástup."
„Tak im vy dajte jesť!“ povedal im. „My?“ začudovali sa. „Veď máme iba päť chlebov a dve ryby. Alebo máme azda ísť a nakúpiť pokrm pre celý tento zástup?“
On im povedal: Vy im dajte jesť! Ale oni hovorili: Nemáme viac ako päť chlebov a dve ryby. Iba ak by sme šli nakúpiť jedlo pre všetkých tých ľudí.
Odpověděl jim: „Vy jim dejte najíst.“„Nemáme víc než pět chlebů a dvě ryby,“ namítli. „Ledaže bychom šli a všem těm lidem jídlo koupili.“
On jim řekl: „Dejte jim jíst vy!“ Řekli mu: „Nemáme víc než pět chlebů a dvě ryby; nebo snad máme jít a nakoupit pokrm pro všechen tento lid?“
eipen de pros autous Dote autois phagein hymeis hoi de eipan Ouk eisin hēmin pleion ē artoi pente kai ichthyes dyo ei mēti poreuthentes hēmeis agorasōmen eis panta ton laon touton brōmata
εἶπεν δὲ πρὸς αὐτούς Δότε αὐτοῖς φαγεῖν ⇔ ὑμεῖς οἱ δὲ εἶπαν Οὐκ εἰσὶν ἡμῖν πλεῖον ἢ ἄρτοι πέντε καὶ ἰχθύες δύο εἰ μήτι πορευθέντες ἡμεῖς ἀγοράσωμεν εἰς πάντα τὸν λαὸν τοῦτον βρώματα
Luk 9,14
Lebo ich bolo asi päť tisíc mužov. A povedal svojim učeníkom: Usaďte ich v skupinách po päťdesiat!
Bolo ich totiž okolo päťtistíc mužov. I povedal (Ježiš) učeníkom: Usaďte ich v skupinách asi po päťdesiat.
Bolo tam asi päťtisíc mužov. Ale on povedal svojim učeníkom: "Usaďte ich v skupinách asi po päťdesiat!"
Len mužov tam bolo asi päťtisíc.
Bolo tam asi päťtisíc mužov. Ale on povedal svojim učeníkom: Pousádzajte ich do skupín asi po päťdesiat!
(Jen mužů tam bylo kolem pěti tisíc.)„Posaďte je ve skupinách asi po padesáti,“ řekl Ježíš učedníkům.
Bylo tam asi pět tisíc mužů. Řekl svým učedníkům: „Usaďte je ve skupinách asi po padesáti.“
Luk 9,15
A urobili tak a usadili všetkých.
Urobili tak a usadili všetkých.
Urobili to a všetkých usadili.
„Usaďte všetkých na zem do skupín asi po päťdesiatich,“ rozkázal učeníkom. Urobili podľa jeho pokynu.
Urobili to, a všetkých usadili.
Když to udělali a všechny posadili,
Učinili to a rozsadili je všechny.
kai epoiēsan houtōs kai kateklinan hapantas
καὶ ἐποίησαν οὕτως καὶ κατέκλιναν ἅπαντας
Luk 9,16
A vzal päť chlebov a dve ryby, vzhliadnul do neba a požehnal ich a lámal a dával učeníkom, aby kládli pred zástup.
Vtedy vzal tých päť chlebov a obe ryby, pozdvihol oči k nebu, požehnal ich, lámal a dával učeníkom, aby kládli pred zástup.
Potom vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu dobrorečil nad nimi, lámal ich a dával svojim učeníkom, aby ich predkladali zástupu.
Potom vzal tých päť chlebov a dve ryby, uprel zrak k nebu a poďakoval za ne Bohu. Potom pokrm rozlamoval a podával učeníkom, aby ho poroznášali ľuďom.
Potom vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu a požehnal ich. Lámal a dával svojim učeníkom, aby ich rozdávali zástupu.
vzal těch pět chlebů a dvě ryby, vzhlédl k nebi, požehnal je, lámal a dával svým učedníkům, aby je předkládali zástupu.
Potom vzal těch pět chlebů a dvě ryby, vzhlédl k nebi, vzdal díky, lámal a dával učedníkům, aby je předložili zástupu.
labōn de tous pente artous kai tous dyo ichthyas anablepsas eis ton ouranon eulogēsen autous kai kateklasen kai edidou tois mathētais paratheinai tō ochlō
λαβὼν δὲ τοὺς πέντε ἄρτους καὶ τοὺς δύο ἰχθύας ἀναβλέψας εἰς τὸν οὐρανὸν εὐλόγησεν αὐτοὺς καὶ κατέκλασεν καὶ ἐδίδου τοῖς μαθηταῖς παραθεῖναι τῷ ὄχλῳ
Luk 9,17
A jedli a nasýtili sa všetci. A sobralo sa, čo sa im zvýšilo kúskov, dvanásť košov.
A oni jedli a všetci sa nasýtili. A zo zvyšných odrobín zozbieralo sa dvanásť košov.
I jedli všetci sa nasýtili, ba ešte sa nazbieralo dvanásť košov odrobín, čo po nich zostali.
Všetci sa dosýta najedli, ba napokon ešte zozbierali aj dvanásť košov zvyškov.
Všetci jedli a nasýtili sa, ba z nalámaných zvyškov sa nazbieralo ešte dvanásť košov.
Všichni se najedli do sytosti a sebralo se ještě dvanáct košů nalámaných kousků, které jim zbyly.
A jedli a nasytili se všichni. A sebralo se zbylých nalámaných chlebů dvanáct košů.
kai ephagon kai echortasthēsan pantes kai ērthē to perisseusan autois klasmatōn kophinoi dōdeka
καὶ ἔφαγον καὶ ἐχορτάσθησαν πάντες καὶ ἤρθη τὸ περισσεῦσαν αὐτοῖς κλασμάτων κόφινοι δώδεκα
Luk 9,18
A stalo sa, keď sa modlil o samote, že boli s ním aj jeho učeníci, a opýtal sa ich a riekol: Čo hovoria tie zástupy o mne, že kto som ja?
Keď sa (Ježiš) osamote modlil, boli s Ním len učeníci. Spýtal sa ich: Za koho ma pokladajú zástupy?
Keď raz osamote modlil a boli s ním učeníci, opýtal sa ich: "Za koho ma pokladajú zástupy?"
Raz, keď sa pobral do ústrania modliť, spýtal sa učeníkov: „Za koho ma vlastne ľudia pokladajú?“ –
Raz sa osamote modlil. Boli s ním jeho učeníci. Opýtal sa ich: Za koho ma ľudia pokladajú?
Jednou, když se odešel modlit do ústraní, zeptal se přítomných učedníků: „Za koho mě mají zástupy?“
Když se o samotě modlil a byli s ním jeho učedníci, otázal se jich: „Za koho mne zástupy pokládají?“
Kai egeneto en tō einai auton proseuchomenon kata monas synēsan autō hoi mathētai kai epērōtēsen autous legōn Tina me hoi ochloi legousin einai
Καὶ ἐγένετο ἐν τῷ εἶναι αὐτὸν προσευχόμενον κατὰ μόνας συνῆσαν αὐτῷ οἱ μαθηταί καὶ ἐπηρώτησεν αὐτοὺς λέγων Τίνα με «οἱ ὄχλοι» ⇔ λέγουσιν εἶναι
Luk 9,19
A oni odpovedali a riekli: Ján Krstiteľ vraj, a iní, že Eliáš, a zase iní, že to niektorý z dávnych prorokov vstal.
Odpovedali Mu: Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša, a zase iní (hovoria), že niektorý z dávnych prorokov vstal z mŕtvych.
Oni mu odpovedali: "Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní hovoria, že vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov."
„Niektorí za Jána Krstiteľa,“ odpovedali mu, „iní za Eliáša, ďalší vravia, že to vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov.“ –
Oni odpovedali: Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a ďalší hovoria, že vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov.
„Někteří za Jana Křtitele,“ odpověděli, „jiní za Eliáše a další říkají, že vstal jeden z dávných proroků.“
Oni mu odpověděli: „Za Jana Křtitele, jiní za Eliáše a někteří myslí, že vstal jeden z dávných proroků.“
hoi de apokrithentes eipan Iōannēn ton baptistēn alloi de Ēlian alloi de hoti prophētēs tis tōn archaiōn anestē
οἱ δὲ ἀποκριθέντες εἶπαν Ἰωάννην* τὸν βαπτιστήν ἄλλοι δὲ Ἠλίαν* ἄλλοι δὲ ὅτι προφήτης τις τῶν ἀρχαίων ἀνέστη
Luk 9,20
A on im povedal: A vy čo hovoríte o mne, že kto som ja? A Peter odpovedal a riekol: Kristus, ten Boží.
Nato sa ich spýtal: A vy za koho ma pokladáte? Odpovedal Mu Peter: Za Krista, toho Božieho!
"A vy ma za koho pokladáte?", opýtal sa ich. Odpovedal Peter: "Za Božieho Mesiáša."
„A za koho ma pokladáte vy?“ spýtal sa ich priamo. „Ty si Boží Syn, Mesiáš,“ odpovedal Peter.
A za koho ma pokladáte vy?, opýtal sa ich. Peter odpovedal: Za Božieho Mesiáša.
„A za koho mě máte vy?“ zeptal se.„Za Božího Mesiáše!“ odpověděl mu Petr.
Řekl jim: „A za koho mne pokládáte vy?“ Petr mu odpověděl: „Za Božího Mesiáše.“
eipen de autois Hymeis de tina me legete einai Petros de apokritheis eipen Ton christon tou theou
εἶπεν δὲ αὐτοῖς Ὑμεῖς δὲ τίνα με λέγετε εἶναι Πέτρος δὲ ἀποκριθεὶς εἶπεν Τὸν χριστὸν τοῦ θεοῦ
Luk 9,21
A on im prihrozil a prikázal, aby toho nikomu nepovedali,
On im však prísne prikázal, aby to nikomu nehovorili.
Ale on im dôrazne prikázal, že to nesmú nikomu povedať,
Ježiš im však kládol na srdce, aby zatiaľ o tom nikomu nehovorili,
No on ich dôrazne žiadal, aby to nikomu nepovedali,
Tehdy je přísně napomenul, aby to nikomu neříkali.
On jim však důrazně přikázal, aby to nikomu neříkali, a pravil jim:
ho de epitimēsas autois parēngeilen mēdeni legein touto
ὁ δὲ ἐπιτιμήσας αὐτοῖς παρήγγειλεν μηδενὶ λέγειν τοῦτο
Luk 9,22
a riekol, že Syn človeka musí mnoho trpieť a byť zavrhnutý od starších, od najvyšších kňazov a od zákonníkov a byť zabitý a tretieho dňa vstať z mŕtvych.
Potom im hovoril: Syn človeka musí mnoho trpieť, musí byť zavrhnutý staršími, veľkňazmi a zákonníkmi, musí byť usmrtený a tretieho dňa vstať z mŕtvych.
a dodal: "Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych."
a dodal: „Syn človeka musí mnoho trpieť. Židovskí vodcovia, veľkňazi a učitelia Zákona ho odsúdia, zabijú, ale na tretí deň vstane z mŕtvych.“
a dodal: Syn človeka musí mnoho trpieť, byť zavrhnutý staršími, veľkňazmi a zákonníkmi. Musí byť zabitý a tretieho dňa vzkriesený.
Pověděl jim: „Syn člověka musí mnoho vytrpět a být zavržen staršími, vrchními kněžími i znalci Písma, být zabit a třetího dne vstát z mrtvých.“
„Syn člověka musí mnoho trpět, být zavržen od starších, velekněží a zákoníků, být zabit a třetího dne vzkříšen.“
eipōn hoti Dei ton huion tou anthrōpou polla pathein kai apodokimasthēnai apo tōn presbyterōn kai archiereōn kai grammateōn kai apoktanthēnai kai tē tritē hēmera egerthēnai
εἰπὼν ὅτι Δεῖ τὸν υἱὸν τοῦ ἀνθρώπου πολλὰ παθεῖν καὶ ἀποδοκιμασθῆναι ἀπὸ τῶν πρεσβυτέρων καὶ ἀρχιερέων καὶ γραμματέων καὶ ἀποκτανθῆναι καὶ τῇ τρίτῃ ἡμέρᾳ ἐγερθῆναι
Luk 9,23
A vravel všetkým: Ak chce niekto ísť za mnou, nech zaprie sám seba a vezme svoj kríž na každý deň a nasleduje ma.
A povedal všetkým: Kto chce prísť za mnou, nech zaprie sám seba, berie svoj kríž deň po deň, a tak ma nasleduje.
A všetkým povedal: "Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma.
Potom všetkým povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech prestane myslieť na seba, deň čo deň nech nesie svoj kríž a nasleduje ma.
Všetkým potom povedal: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba! Každý deň nech vezme svoj kríž a nasleduje ma.
Všem pak řekl: „Chce-li někdo jít za mnou, ať se zřekne sám sebe, bere svůj kříž každý den a následuje mne.
Všem pak řekl: „Kdo chce jít za mnou, zapři sám sebe, nes každého dne svůj kříž a následuj mne.
Elegen de pros pantas Ei tis thelei opisō mou erchesthai arnēsasthō heauton kai aratō ton stauron autou kath' hēmeran kai akoloutheitō moi
Ἔλεγεν δὲ πρὸς πάντας Εἴ τις θέλει ὀπίσω μου ἔρχεσθαι ἀρνησάσθω ἑαυτὸν καὶ ἀράτω τὸν σταυρὸν αὐτοῦ καθ' ἡμέραν καὶ ἀκολουθείτω μοι
Luk 9,24
Lebo ktokoľvek by chcel zachrániť svoju dušu, ztratí ju; a kto by ztratil svoju dušu pre mňa, ten ju zachráni.
Kto by si chcel zachrániť život, stratí ho; a kto by stratil život pre mňa, zachráni si ho.
Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho.
Kto žije iba pre seba, premárni svoj život, ale kto obetuje život pre mňa, zachová si ho pre večnosť.
Lebo kto by chcel svoju dušu zachrániť, stratí ju. Ale kto stratí svoju dušu pre mňa, zachráni si ju.
Kdokoli by si chtěl zachránit život, ztratí jej, ale kdokoli by ztratil svůj život pro mě, ten jej zachrání.
Neboť kdo by chtěl zachránit svůj život, ten o něj přijde; kdo však přijde o život pro mne, zachrání jej.
hos gar an thelē tēn psychēn autou sōsai apolesei autēn hos d' an apolesē tēn psychēn autou heneken emou houtos sōsei autēn
ὃς γὰρ ἂν θέλῃ τὴν ψυχὴν αὐτοῦ σῶσαι ἀπολέσει αὐτήν ὃς δ' ἂν ἀπολέσῃ τὴν ψυχὴν αὐτοῦ ἕνεκεν ἐμοῦ οὗτος σώσει αὐτήν
Luk 9,25
Lebo čo prospeje človekovi, keby získal hoci celý svet a sám seba by zahubil alebo utratil?!
Veď čo prospeje človeku, keby aj celý svet získal, ale samého seba by stratil, alebo by si uškodil?
Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a seba samého by stratil alebo poškodil?!
Veď čo by človek z toho mal, keby získal aj celý svet, ale stratil by večnosť?
Veď čo osoží človeku, keby celý svet získal a samého seba by stratil či poškodil?
Co je člověku platné, kdyby získal celý svět, ale sám sebe ztratil nebo sám sobě uškodil?
Jaký prospěch má člověk, který získá celý svět, ale sám sebe ztratí nebo zmaří?
ti gar ōpheleitai anthrōpos kerdēsas ton kosmon holon heauton de apolesas ē zēmiōtheis
τί γὰρ ὠφελεῖται ἄνθρωπος κερδήσας τὸν κόσμον ὅλον ἑαυτὸν δὲ ἀπολέσας ἢ ζημιωθείς
Luk 9,26
Lebo ktokoľvek by sa hanbil za mňa a za moje slová, za toho sa bude hanbiť Syn človeka, keď prijde vo svojej sláve a v sláve Otca a svätých anjelov.
Kto by sa hanbil za mňa a za moje reči, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojej a Otcovej i (v sláve) svätých anjelov.
Lebo kto sa bude hanbiť za mňa a za moje slová, za toho sa bude hanbiť Syn človeka, keď príde v sláve svojej i Otcovej a svätých anjelov.
Kto sa ku mne neprizná a hanbí sa za mňa i za moje slová, za toho sa raz bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sprievode anjelov vo svojej sláve aj v sláve Otcovej.
Lebo kto sa bude hanbiť za mňa a za moje slová, za toho sa bude hanbiť Syn človeka, keď príde v sláve svojej i Otcovej a svätých anjelov.
Kdokoli by se styděl za mě a za má slova, za toho se bude stydět Syn člověka, až přijde ve své slávě a ve slávě Otce a svatých andělů.
Kdo se stydí za mne a za má slova, za toho se bude stydět Syn člověka, až přijde v slávě své i Otcově a svatých andělů.
hos gar an epaischynthē me kai tous emous logous touton ho huios tou anthrōpou epaischynthēsetai hotan elthē en tē doxē autou kai tou patros kai tōn hagiōn angelōn
ὃς γὰρ ἂν ἐπαισχυνθῇ με καὶ τοὺς ἐμοὺς λόγους τοῦτον ὁ υἱὸς τοῦ ἀνθρώπου ἐπαισχυνθήσεται ὅταν ἔλθῃ ἐν τῇ δόξῃ αὐτοῦ καὶ τοῦ πατρὸς καὶ τῶν ἁγίων ἀγγέλων
Luk 9,27
Ale pravdu vám hovorím, že sú niektorí z tých, ktorí tu stoja, ktorí neokúsia smrti dokiaľ neuvidia kráľovstva Božieho.
Ale pravdu vám hovorím: Sú niektorí medzi tými, čo tu stoja, ktorí neokúsia smrť, dokiaľ neuzrú kráľovstvo Božie.
Veru, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia Božie kráľovstvo."
A vravím vám, že niektorí z vás nezomrú skôr, kým neuvidia Božie kráľovstvo.“
Amen, hovorím vám: Niektorí z vás, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia Božie kráľovstvo.
Říkám vám popravdě: Někteří z těch, kdo tu stojí, rozhodně nezakusí smrt, dokud nespatří Boží království.“
Říkám vám po pravdě: Někteří z těch, kteří tu stojí, neokusí smrti, dokud nespatří království Boží.“
Legō de hymin alēthōs eisin tines tōn autou hestēkotōn hoi ou mē geusōntai thanatou heōs an idōsin tēn basileian tou theou
Λέγω δὲ ὑμῖν ἀληθῶς εἰσίν τινες τῶν αὐτοῦ ἑστηκότων οἳ οὐ μὴ γεύσωνται θανάτου ἕως ἂν ἴδωσιν τὴν βασιλείαν τοῦ θεοῦ
Luk 9,28
A stalo sa po týchto rečiach tak asi osem dní, že pojal so sebou Petra, Jána a Jakoba a vyšiel na vrch modliť sa.
Asi o osem dní po týchto rečiach vzal so sebou Petra, Jána a Jakuba a vystúpil na vrch modliť sa.
Asi o osem dní po týchto slovách vzal so sebou Petra, Jána a Jakuba a vystúpil na vrch modliť sa.
Asi o týždeň po tomto rozhovore vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána a vystúpili na vrch modliť sa.
Asi osem dní po týchto slovách vzal so sebou Petra, Jána a Jakuba a vystúpil na vrch modliť sa.
Asi po týdnu vzal k sobě Petra, Jakuba a Jana a vystoupil na horu, aby se modlil.
Za týden po této rozmluvě vzal Ježíš s sebou Petra, Jana a Jakuba a vystoupil na horu, aby se modlil.
Egeneto de meta tous logous toutous hōsei hēmerai oktō kai paralabōn Petron kai Iōannēn kai Iakōbon anebē eis to oros proseuxasthai
Ἐγένετο δὲ μετὰ τοὺς λόγους τούτους ὡσεὶ ἡμέραι ὀκτὼ [καὶ] παραλαβὼν Πέτρον καὶ Ἰωάννην* καὶ Ἰάκωβον ἀνέβη εἰς τὸ ὄρος προσεύξασθαι
Luk 9,29
A v tom, čo sa modlil, vzhľad jeho tvári bol razom iný, a jeho rúcho stalo sa bielym, skvejúcim sa jako blesk.
Keď sa modlil, premenila sa Mu tvár a odev zaskvel sa Mu bielobou.
Ako sa modlil, zmenil sa vzhľad jeho tváre a jeho odev zažiaril belobou.
Pri modlitbe sa mu tvár rozžiarila, šaty mu zbeleli a oslnivo sa jagali.
Počas modlitby sa jeho tvár zmenila a jeho odev zažiaril belobou ako blesk.
Zatímco se modlil, změnil se vzhled jeho tváře, jeho oděv zbělel a rozzářil se.
A když se modlil, nabyla jeho tvář nového vzhledu a jeho roucho bělostně zářilo.
kai egeneto en tō proseuchesthai auton to eidos tou prosōpou autou heteron kai ho himatismos autou leukos exastraptōn
καὶ ἐγένετο ἐν τῷ προσεύχεσθαι αὐτὸν τὸ εἶδος τοῦ προσώπου αὐτοῦ ἕτερον καὶ ὁ ἱματισμὸς αὐτοῦ λευκὸς ἐξαστράπτων
Luk 9,30
A hľa, dvaja mužovia sa shovárali s ním, a boli to Mojžiš a Eliáš,
A hľa, zhovárali sa s Ním dvaja mužovia: Mojžiš a Eliáš,
A hľa, rozprávali sa s ním dvaja mužovia - boli to Mojžiš a Eliáš.
Potom sa ukázali dvaja muži a zhovárali sa s ním – bol to Mojžiš a Eliáš.
A hľa, rozprávali sa s ním dvaja muži — Mojžiš a Eliáš.
A hle, mluvili s ním dva muži. Byli to Mojžíš a Eliáš,
A hle, rozmlouvali s ním dva muži – byli to Mojžíš a Eliáš;
kai idou andres dyo synelaloun autō hoitines ēsan Mōusēs kai Ēlias
καὶ ἰδοὺ ἄνδρες δύο συνελάλουν αὐτῷ οἵτινες ἦσαν Μωυσῆς καὶ Ἠλίας*
Luk 9,31
ktorí sa zjavili v sláve a hovorili o jeho smrti, ktorú mal podstúpiť v Jeruzaleme.
a zjavení v sláve, hovorili o Jeho smrti, ktorú mal podstúpiť v Jeruzaleme.
Zjavili sa v sláve a hovorili o jeho odchode, ktorý sa mal uskutočniť v Jeruzaleme.
Celý ich zjav sa skvel slávou. Rozprávali sa s Ježišom o tom, čo ho čaká v Jeruzaleme, i o jeho odchode k Otcovi.
Zjavili sa v sláve a hovorili o jeho smrti, ktorú mal podstúpiť v Jeruzaleme.
kteří se ukázali ve slávě a mluvili o jeho odchodu, k němuž mělo dojít v Jeruzalémě.
zjevili se v slávě a mluvili o jeho cestě, kterou měl dokonat v Jeruzalémě.
hoi ophthentes en doxē elegon tēn exodon autou hēn ēmellen plēroun en Ierousalēm
οἳ ὀφθέντες ἐν δόξῃ ἔλεγον τὴν ἔξοδον αὐτοῦ ἣν ἤμελλεν πληροῦν ἐν Ἰερουσαλήμ
Luk 9,32
A Peter i tí, ktorí boli s ním, boli obtiažení spánkom, ale prebdejúc videli jeho slávu aj tých dvoch mužov, ktorí to stáli s ním.
No Petra a tých, čo boli s Ním, premohol spánok, a keď sa prebudili, videli Jeho slávu a tých dvoch mužov, ktorí stáli s Ním.
Petra a tých, čo boli s ním, premohol spánok. A keď sa prebudili, videli jeho slávu a tých dvoch mužov, čo s ním stáli.
Petra a jeho druhov však premohol tvrdý spánok. Keď sa prebrali, uvideli Ježiša žiariaceho nebeským jasom aj tých dvoch mužov vedľa neho.
Petra a tých, čo boli s ním, premohol hlboký spánok. Keď sa prebudili, videli jeho slávu a tých dvoch mužov, čo tam stáli.
Petr a jeho druhové však byli přemoženi spánkem. Jakmile se probudili, uviděli jeho slávu a ty dva muže po jeho boku.
Petra a jeho druhy obestřel těžký spánek. Když se probrali, spatřili jeho slávu i ty dva muže, kteří byli s ním.
ho de Petros kai hoi syn autō ēsan bebarēmenoi hypnō diagrēgorēsantes de eidon tēn doxan autou kai tous dyo andras tous synestōtas autō
ὁ δὲ Πέτρος καὶ οἱ σὺν αὐτῷ ἦσαν βεβαρημένοι ὕπνῳ διαγρηγορήσαντες δὲ εἶδον* τὴν δόξαν αὐτοῦ καὶ τοὺς δύο ἄνδρας τοὺς συνεστῶτας αὐτῷ
Luk 9,33
A stalo sa v tom, keď sa lúčili od neho, že povedal Peter Ježišovi: Pane, dobre nám je tu byť; urobme tu tri stány; jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi, nevediac, čo hovorí.
Keď títo odchádzali od Neho, povedal Peter Ježišovi: Majstre, dobre nám je tu. Urobme tri stánky: jeden Tebe, jeden Mojžišovi, jeden Eliášovi; nevedel totiž, čo hovorí.
Keď od neho odchádzali, povedal Peter Ježišovi: "Učiteľ, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi." Nevedel, čo hovorí.
Keď sa lúčili, Peter celý zmätený nevedel, čo povedať, a tak zvolal: „Majstre, ako je nám tu dobre! Čo keby sme si tu postavili tri prístrešky: jeden pre teba, druhý pre Mojžiša a tretí pre Eliáša.“
Kým sa s ním lúčili, povedal Peter Ježišovi: Učiteľ, je dobré, že sme tu. Urobme tu tri stany: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi. Nevedel však, čo vraví.
Když se od něj začali vzdalovat, Petr Ježíše oslovil: „Mistře, dobře, že jsme tu! Uděláme tu tři stánky – jeden tobě, jeden Mojžíšovi a jeden Eliášovi.“ Nevěděl ale, co říká.
Vtom se ti muži od něho začali vzdalovat; Petr mu řekl: „Mistře, je dobré, že jsme zde; udělejme tři stany, jeden tobě, jeden Mojžíšovi a jeden Eliášovi.“ Nevěděl, co mluví.
kai egeneto en tō diachōrizesthai autous ap' autou eipen ho Petros pros ton Iēsoun Epistata kalon estin hēmas hōde einai kai poiēsōmen skēnas treis mian soi kai mian Mōusei kai mian Ēlia mē eidōs ho legei
καὶ ἐγένετο ἐν τῷ διαχωρίζεσθαι αὐτοὺς ἀπ' αὐτοῦ εἶπεν ὁ Πέτρος πρὸς τὸν Ἰησοῦν Ἐπιστάτα καλόν ἐστιν ἡμᾶς ὧδε εἶναι καὶ ποιήσωμεν σκηνὰς τρεῖς μίαν σοὶ καὶ μίαν Μωυσεῖ καὶ μίαν Ἠλίᾳ* μὴ εἰδὼς ὃ λέγει
Luk 9,34
A kým to hovoril, povstal oblak a zatônil ich. A báli sa, keď tamtí dvaja vchádzali do oblaku.
Keď toto hovoril, povstal oblak a zastrel ich. A báli sa, keď vchádzali do oblaku.
Kým toto hovoril, utvoril sa oblak a zahalil ich. Keď vstúpili do oblaku, zmocnil sa ich strach.
Ešte ani nedohovoril, keď sa prihnal oblak a zastrel ich.
A kým to hovoril, utvoril sa oblak a zahalil ich. Keď sa ocitli v oblaku, zmocnil sa ich strach.
Než to dořekl, objevil se oblak a zahalil je. Když se ocitli v tom oblaku, dostali strach.
Než to dopověděl, přišel oblak a zastínil je. Když se ocitli v oblaku, zmocnila se jich bázeň.
tauta de autou legontos egeneto nephelē kai epeskiazen autous ephobēthēsan de en tō eiselthein autous eis tēn nephelēn
ταῦτα δὲ αὐτοῦ λέγοντος ἐγένετο νεφέλη καὶ ἐπεσκίαζεν αὐτούς ἐφοβήθησαν δὲ ἐν τῷ εἰσελθεῖν αὐτοὺς εἰς τὴν νεφέλην
Luk 9,35
A hlas zavznel z oblaku, ktorý hovoril: Toto je ten môj milý Syn, toho počúvajte!
A z oblaku zaznel hlas: Toto je môj vyvolený Syn; Jeho poslúchajte.
A z oblaku zaznel hlas: "Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho!"
Premkla ich nesmierna hrôza. Z oblaku sa ozval hlas: „Toto je môj vyvolený Syn, toho poslúchajte!“
Z oblaku zaznel hlas: Toto je môj vyvolený Syn, jeho počúvajte.
Z oblaku se ozval hlas: „Toto je můj Syn, můj Vyvolený. Toho poslouchejte.“
A z oblaku se ozval hlas: „Toto jest můj vyvolený Syn, toho poslouchejte.“
kai phōnē egeneto ek tēs nephelēs legousa Houtos estin ho huios mou ho eklelegmenos autou akouete
καὶ φωνὴ ἐγένετο ἐκ τῆς νεφέλης λέγουσα Οὗτός ἐστιν ὁ υἱός μου ὁ ἐκλελεγμένος αὐτοῦ ἀκούετε
Luk 9,36
A medzitým, čo zavznel ten hlas, nachádzal sa Ježiš zase len sám. A oni mlčali o veci a nepovedali v tých dňoch nikomu ničoho o tom, čo videli.
Keď hlas ešte znel, spozorovali, že Ježiš je sám. A oni zmĺkli a v tých dňoch nepovedali nikomu ani slovo o tom, čo videli.
A kým hlas doznel, ostal Ježiš sám. Oni zmĺkli a v tých dňoch nehovorili nikomu o tom, čo videli.
Keď hlas doznel, zostal Ježiš sám so svojimi učeníkmi. O tom, čo tu prežili, nikomu nerozprávali.
A keď hlas doznel, ostal Ježiš sám. V tých dňoch zachovali mlčanie a nikomu nehovorili o tom, čo videli.
Když ten hlas dozněl, našli tam jen samotného Ježíše. Zůstali zticha a v těch dnech nikomu neprozradili, co viděli.
Když se hlas ozval, byl už Ježíš sám. Oni umlkli a nikomu tehdy neřekli nic o tom, co viděli.
kai en tō genesthai tēn phōnēn heurethē Iēsous monos kai autoi esigēsan kai oudeni apēngeilan en ekeinais tais hēmerais ouden hōn heōrakan
καὶ ἐν τῷ γενέσθαι τὴν φωνὴν εὑρέθη Ἰησοῦς μόνος καὶ αὐτοὶ ἐσίγησαν καὶ οὐδενὶ ἀπήγγειλαν ἐν ἐκείναις ταῖς ἡμέραις οὐδὲν ὧν ἑώρακαν
Luk 9,37
A stalo sa nasledujúceho dňa, keď sišli s vrchu, že sa stretol s ním veliký zástup.
Nasledujúceho dňa, keď (Ježiš) zostúpil z vrchu, stretol sa s Ním veľký zástup.
Keď na druhý deň zostúpili z vrchu, išiel mu v ústrety veľký zástup.
Keď na druhý deň zostúpili z vrchu, vyšiel im oproti veľký zástup ľudí.
Na druhý deň zostúpili z vrchu. V ústrety mu prišlo množstvo ľudí.
Když pak druhý den sestoupili z hory, vyšla mu naproti velká spousta lidí.
Když příštího dne sestoupili z hory, vyšel mu vstříc veliký zástup.
Egeneto de tē hexēs hēmera katelthontōn autōn apo tou orous synēntēsen autō ochlos polys
Ἐγένετο δὲ τῇ ἑξῆς ἡμέρᾳ κατελθόντων αὐτῶν ἀπὸ τοῦ ὄρους συνήντησεν αὐτῷ ὄχλος πολύς
Luk 9,38
A hľa, muž zo zástupu zvolal a povedal: Ó, Učiteľu, prosím ťa, vzhliadni na môjho syna, lebo je mojím jednorodeným.
A hľa, muž zo zástupu zvolal: Majstre, prosím Ťa, pozri sa mi na syna, veď je môj jediný.
Tu vykríkol akýsi muž zo zástupu: "Učiteľ, prosím ťa, pozri sa na môjho syna, je to moje jediné dieťa!
Z davu vykríkol jeden muž: „Majstre, prosím ťa, ujmi sa môjho jediného syna.
Tu akýsi muž zo zástupu vykríkol: Učiteľ, prosím ťa, pozri na môjho syna, moje jediné dieťa!
Vtom jeden muž z davu vykřikl: „Mistře, prosím tě, smiluj se nad mým synem – mám jenom jeho!
A hle, jakýsi muž ze zástupu volal: „Mistře, prosím tě, ujmi se mého syna, vždyť je to mé jediné dítě;
kai idou anēr apo tou ochlou eboēsen legōn Didaskale deomai sou epiblepsai epi ton huion mou hoti monogenēs moi estin
καὶ ἰδοὺ ἀνὴρ ἀπὸ τοῦ ὄχλου ἐβόησεν λέγων Διδάσκαλε δέομαί σου ἐπιβλέψαι ἐπὶ τὸν υἱόν μου ὅτι μονογενής μοί ἐστιν
Luk 9,39
A hľa, duch ho pochytáva a zrazu kričí a trhá ho sem a ta s penami a ťažko odchádza od neho lomcujúc ním.
A hľa, duch sa ho zmocňuje, a on hneď kričí; a (duch) lomcuje ním, až sa chlapcovi ústa penia, a ťažko odchádza od neho, keď ho sužuje;
Hľa, zmocňuje sa ho duch, z ničoho nič kričí, hádže ním, až mu ide pena; ťažko ho opúšťa a týra ho.
Často ho ovládne démon a lomcuje ním tak, že syn kričí a na ústa mu vystupuje pena. Záchvat trvá dlho a veľmi ho vyčerpáva.
Zmocňuje sa ho zlý duch, takže z ničoho nič vykrikuje, lomcuje ním, až sa mu pení z úst; takto ho trýzni a len ťažko ho opúšťa.
Náhle ho napadá zlý duch a zničehonic začne křičet. Zmítá jím, až má pěnu u úst. Sotva ho kdy opouští a hrozně ho trápí.
hle, zachvacuje ho duch, takže znenadání vykřikuje, a lomcuje jím, až má pěnu kolem úst; jen stěží od něho odchází a tak ho moří.
Luk 9,40
A prosil som tvojich učeníkov, žeby ho vyhnali, ale nemohli.
prosil som aj Tvojich učeníkov, aby ho vyhnali, ale nemohli.
Prosil som tvojich učeníkov, aby ho vyhnali, ale nemohli."
Prosil som tvojich učeníkov, aby mi syna uzdravili, ale nemohli.“
Prosil som tvojich učeníkov, aby ho vyhnali, ale nemohli.
Prosil jsem tvé učedníky, aby ho vyhnali, ale nemohli!“
Prosil jsem už tvé učedníky, aby ho vyhnali, ale nemohli.“
kai edeēthēn tōn mathētōn sou hina ekbalōsin auto kai ouk ēdynēthēsan
καὶ ἐδεήθην τῶν μαθητῶν σου ἵνα ἐκβάλωσιν αὐτό καὶ οὐκ ἠδυνήθησαν
Luk 9,41
A Ježiš odpovedal a riekol: Ó, pokolenie, neveriace a prevrátené, dokiaľ budem u vás a ponesiem vás? Doveď sem svojho syna!
Ježiš odpovedal: Ó, neveriace a skazené pokolenie! Dokedy budem s vami a dokedy vás budem trpieť? Priveď sem syna!
Ježiš povedal: "Neveriace a skazené pokolenie, dokedy mám byť ešte s vami a trpieť vás? Priveď sem svojho syna."
Ježiš pokarhal učeníkov: „Ach, vy obmedzení a neveriaci ľudia! Dokedy mám byť ešte s vami a znášať vás? Priveď mi sem syna!“
Ježiš povedal: Neveriace a skazené pokolenie, dokedy mám byť ešte s vami a znášať vás? Priveď sem svojho syna!
„Vy nevěřící a zvrácené pokolení!“ zvolal Ježíš. „Jak dlouho ještě budu s vámi a budu vás snášet? Přiveď sem svého syna.“
Ježíš odpověděl: „Pokolení nevěřící a zvrácené, jak dlouho ještě mám být s vámi a snášet vás? Přiveď sem svého syna!“
apokritheis de ho Iēsous eipen Ō genea apistos kai diestrammenē heōs pote esomai pros hymas kai anexomai hymōn prosagage hōde ton huion sou
ἀποκριθεὶς δὲ ὁ Ἰησοῦς εἶπεν Ὦ γενεὰ ἄπιστος καὶ διεστραμμένη ἕως πότε ἔσομαι πρὸς ὑμᾶς καὶ ἀνέξομαι ὑμῶν προσάγαγε ὧδε τὸν υἱόν σου
Luk 9,42
A keď ešte len prichádzal, trhnul ho démon a silne ním zalomcoval. Ale Ježiš pokarhal nečistého duch, uzdravil mládenca a odovzdal ho zpät jeho otcovi.
Keď prichádzal, ešte aj vtedy ho démon zvalil a lomcoval ním. Ale Ježiš pohrozil nečistému duchovi, uzdravil chlapca a vrátil ho otcovi.
Ako prichádzal, zlý duch ho zhodil a zmietal ním. Ježiš nečistému duchu pohrozil, chlapca uzdravil a vrátil ho jeho otcovi.
Ako sa chlapec blížil k nemu, démon ho hodil na zem a zmietal ním. Ježiš vyhnal démona, uzdravil chlapca a odovzdal ho otcovi.
Ako chlapec prichádzal, zlý duch ho zvalil a lomcoval ním. Ježiš pohrozil nečistému duchu, uzdravil chlapca a vrátil ho otcovi.
Než k němu došel, démon ho porazil a začal jím zmítat. Ježíš okřikl nečistého ducha, uzdravil chlapce a vrátil ho jeho otci.
Ještě než k němu přišel, démon ho povalil a zkroutil křečí. Ježíš pohrozil nečistému duchu, uzdravil chlapce a vrátil jej otci.
Luk 9,43
A všetci žasli nad veličenstvom Božím. A keď sa všetci divili všetkému tomu, čo činil, povedal svojim učeníkom:
A všetci žasli nad velebnosťou Božou. A keď sa všetci divili všetkému, čo Ježiš konal, povedal svojim učeníkom:
A všetci stŕpli nad veľkou Božou mocou. Keď sa všetci divili všetkému, čo robil, povedal svojim učeníkom:
Všetci boli ohromení nad týmto jasným prejavom Božej moci.
Všetci žasli nad veľkou Božou mocou.
Všichni byli ohromeni Boží velkolepostí.Zatímco všichni žasli nad vším, co udělal, Ježíš se obrátil ke svým učedníkům:
Všichni žasli nad velikou Boží mocí. Když se všichni divili, co všechno učinil, řekl svým učedníkům:
exeplēssonto de pantes epi tē megaleiotēti tou theou Pantōn de thaumazontōn epi pasin hois epoiei eipen pros tous mathētas autou
ἐξεπλήσσοντο δὲ πάντες ἐπὶ τῇ μεγαλειότητι τοῦ θεοῦ Πάντων δὲ θαυμαζόντων ἐπὶ πᾶσιν οἷς ἐποίει εἶπεν πρὸς τοὺς μαθητὰς αὐτοῦ
Luk 9,44
Vy si zapamätajte tieto slová, lebo Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí.
Dobre si zapamätajte tieto reči; lebo Syn človeka má byť vydaný ľuďom do rúk.
"Dobre počúvajte a zapamätajte si, čo vám poviem: Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí."
Kým sa všetci nadchýnali zázrakmi, ktoré Ježiš urobil, vravel svojim učeníkom: „Počúvajte ma a dobre si zapamätajte, čo vám vravím: Syn človeka má byť vydaný do rúk ľudí.“
Počúvajte a dobre si zapamätajte tieto slová: Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí.
„Dobře si pamatujte tato slova: Syn člověka bude vydán do lidských rukou.“
„Slyšte a dobře si pamatujte tato slova: Syn člověka bude vydán do rukou lidí.“
Thesthe hymeis eis ta ōta hymōn tous logous toutous ho gar huios tou anthrōpou mellei paradidosthai eis cheiras anthrōpōn
Θέσθε ὑμεῖς εἰς τὰ ὦτα ὑμῶν τοὺς λόγους τούτους ὁ γὰρ υἱὸς τοῦ ἀνθρώπου μέλλει παραδίδοσθαι εἰς χεῖρας ἀνθρώπων
Luk 9,45
Ale oni nerozumeli tomu slovu, a bolo zakryté pred nimi, aby ho nepochopili, a báli sa ho opýtať na to slovo.
Ale oni nerozumeli tej reči a bola pred nimi, aby ju nepochopili. A obávali sa opýtať Ho na tú reč.
Lenže oni nechápali toto slovo. Bolo im zahalené, aby mu nerozumeli, ale báli sa ho opýtať na to slovo.
Ale učeníci nechápali, čo tým myslí, lebo ich myseľ bola zastretá, no neodvážili sa ho na to spýtať.
Oni však to slovo nepochopili a jeho zmysel im zostal skrytý; preto nerozumeli, no báli sa ho na to slovo spýtať.
Oni však ten výrok nepochopili. Jeho smysl jim zůstal skryt, takže mu nerozuměli, ale báli se ho zeptat.
Oni však tomu slovu nerozuměli a jeho smysl jim zůstal skryt; proto nechápali, ale báli se ho na to slovo zeptat.
hoi de ēgnooun to rhēma touto kai ēn parakekalymmenon ap' autōn hina mē aisthōntai auto kai ephobounto erōtēsai auton peri tou rhēmatos toutou
οἱ δὲ ἠγνόουν τὸ ῥῆμα τοῦτο καὶ ἦν παρακεκαλυμμένον ἀπ' αὐτῶν ἵνα μὴ αἴσθωνται αὐτό καὶ ἐφοβοῦντο ἐρωτῆσαι αὐτὸν περὶ τοῦ ῥήματος τούτου
Luk 9,46
A prišla im myšlienka, že ktorý asi z nich je väčší.
Tu povstala hádka medzi nimi, kto z nich je ozaj najväčší.
Napadla im myšlienka, kto z nich je väčší.
Raz sa učeníci začali medzi sebou dohadovať, kto z nich je najväčší.
Padla medzi nimi otázka, kto z nich je najväčší.
Tehdy mezi nimi vyvstala otázka, kdo z nich je největší.
Přišlo jim na mysl, kdo z nich je asi největší.
Eisēlthen de dialogismos en autois to tis an eiē meizōn autōn
Εἰσῆλθεν δὲ διαλογισμὸς ἐν αὐτοῖς τὸ τίς ἂν εἴη μείζων αὐτῶν
Luk 9,47
Ale Ježiš vidiac myšlienku ich srdca pojal si dieťa a postavil ho vedľa seba
Ale Ježiš poznal zmýšľanie ich srdca, vzal dieťa a postaviac ho vedľa seba,
Ale Ježiš poznal zmýšľanie ich srdca, vzal dieťa, postavil ho vedľa seba
Ale Ježiš, ktorý poznal ich myšlienky, postavil pred nich dieťa
Ale Ježiš poznal ich zmýšľanie. Vzal dieťa, postavil ho vedľa seba
Když Ježíš viděl, jaké myšlenky mají v srdci, vzal dítě, postavil je vedle sebe
Když Ježíš poznal, čím se v mysli obírají, vzal dítě, postavil je vedle sebe
ho de Iēsous eidōs ton dialogismon tēs kardias autōn epilabomenos paidion estēsen auto par' heautō
ὁ δὲ Ἰησοῦς εἰδὼς τὸν διαλογισμὸν τῆς καρδίας αὐτῶν ἐπιλαβόμενος παιδίον ἔστησεν αὐτὸ παρ' ἑαυτῷ
Luk 9,48
a povedal im: Ktokoľvek by prijal toto dieťa v mojom mene, mňa prijíma; a ktokoľvek by mňa prijal, prijíma toho, ktorý ma poslal. Lebo kto je najmenší medzi všetkými vami, ten bude veľký.
povedal im: Kto by prijal toto dieťa v mojom mene, mňa prijíma; a kto by mňa prijal, prijíma Toho, ktorý ma poslal. A tak kto je najmenší medzi všetkými vami, je veľký.
a povedal im: "Kto prijme toto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal. Lebo kto je medzi vami najmenší, ten je veľký."
a povedal: „Podľa toho, ako sa správate k najmenším, dá sa súdiť, aký vzťah máte ku mne, a tak prejavujete svoj postoj k Bohu, ktorý ma poslal. Ten najpokornejší medzi vami je v Božích očiach najväčší.“
a povedal: Kto prijme v mojom mene toto dieťa, mňa prijíma. A kto mňa prijíma, prijíma toho, ktorý ma poslal. Lebo kto je medzi vami najmenší, ten je veľký.
a řekl jim: „Kdokoli přijme takové dítě v mém jménu, přijímá mne, a kdokoli přijme mne, přijímá Toho, který mě poslal. Kdo je totiž mezi vámi ze všech nejmenší, ten bude veliký.“
a řekl jim: „Kdo přijme takové dítě ve jménu mém, přijímá mne; a kdo přijme mne, přijme toho, který mě poslal. Kdo je nejmenší mezi všemi vámi, ten je veliký.“
kai eipen autois Hos ean dexētai touto to paidion epi tō onomati mou eme dechetai kai hos an eme dexētai dechetai ton aposteilanta me ho gar mikroteros en pasin hymin hyparchōn houtos estin megas
καὶ εἶπεν αὐτοῖς Ὃς ἐὰν* δέξηται τοῦτο τὸ παιδίον ἐπὶ τῷ ὀνόματί μου ἐμὲ δέχεται καὶ ὃς ἂν ἐμὲ δέξηται δέχεται τὸν ἀποστείλαντά με ὁ γὰρ μικρότερος ἐν πᾶσιν ὑμῖν ὑπάρχων οὗτός ἐστιν μέγας
Luk 9,49
A Ján odpovedal a riekol: Pane videli sme nejakého človeka, ktorý v tvojom mene vyháňa démonov, a bránili sme mu, pretože nechodí s nami.
Tu ozval sa Ján a povedal: Majstre, videli sme človeka, ktorý v Tvojom mene vyháňa démonov, a bránili sme mu, pretože nechodí s nami.
Vtedy povedal Ján: "Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami.
Vtedy pristúpil k nemu Ján a povedal mu: „Majstre, videli sme človeka, ktorý v tvojom mene vyháňal démonov. Usilovali sme sa mu v tom zabrániť, lebo nepatrí medzi nás.“
Vtedy Ján povedal: Učiteľ, videli sme, ako ktosi v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu v tom, pretože nepatrí medzi nás.
„Mistře,“ řekl mu na to Jan, „viděli jsme někoho, jak ve tvém jménu vymítá démony, a bránili jsme mu, protože nechodí s námi.“
Jan mu na to řekl: „Mistře, viděli jsme kohosi, kdo v tvém jménu vyhání démony, a bránili jsme mu, protože tě nenásleduje jako my.“
Apokritheis de Iōannēs eipen Epistata eidomen tina en tō onomati sou ekballonta daimonia kai ekōlyomen auton hoti ouk akolouthei meth' hēmōn
Ἀποκριθεὶς δὲ Ἰωάννης* εἶπεν Ἐπιστάτα εἴδομέν* τινα ἐν τῷ ὀνόματί σου ἐκβάλλοντα δαιμόνια καὶ ἐκωλύομεν αὐτὸν ὅτι οὐκ ἀκολουθεῖ μεθ' ἡμῶν
Luk 9,50
Ale Ježiš mu povedal: Nebráňte mu, lebo ten, kto nie je proti vám, je za vás.
Ježiš mu povedal: Nebráňte mu! Lebo kto nie je proti nám, je za nás.
Ježiš mu vravel: "Nebráňte mu, lebo kto nie je proti vám, je za vás!"
Ježiš namietol: „Len ho nechajte, kto nie je proti vám, je s vami.“
Nebráňte mu — odpovedal Ježiš —, lebo kto nie je proti vám, je za vás!
„Nebraňte mu,“ odpověděl Ježíš. „Kdo není proti nám, je s námi.“
Ježíš mu řekl: „Nebraňte mu! Kdo není proti vám, je pro vás.“
eipen de pros auton ho Iēsous Mē kōlyete hos gar ouk estin kath' hymōn hyper hymōn estin
εἶπεν δὲ πρὸς αὐτὸν [ὁ] Ἰησοῦς Μὴ κωλύετε ὃς γὰρ οὐκ ἔστιν καθ' ὑμῶν ὑπὲρ ὑμῶν ἐστίν
Luk 9,51
A keď sa už doplňovaly dni, aby bol vzatý hore do neba, pevne obrátil svoju tvár, že pojde do Jeruzalema
Keď sa približovali dni Jeho povýšenia, obrátil sa tvárou k Jeruzalemu, že pôjde tam.
Keď sa napĺňali dni, v ktoré mal byť vzatý zo sveta, pevne sa rozhodol ísť do Jeruzalema
Keď sa priblížil čas, v ktorom sa mal Ježiš vrátiť hore do neba, rozhodol sa ísť do Jeruzalema.
Keď sa napĺňali dni, keď mal byť povýšený, pevne sa rozhodol ísť do Jeruzalema.
Když se začal blížit čas, kdy měl být vzat vzhůru, pevně se rozhodl k cestě do Jeruzaléma.
Když se naplňovaly dny, kdy měl být vzat vzhůru, upjal svou mysl k cestě do Jeruzaléma
Egeneto de en tō symplērousthai tas hēmeras tēs analēmpseōs autou kai autos to prosōpon estērisen tou poreuesthai eis Ierousalēm
Ἐγένετο δὲ ἐν τῷ συμπληροῦσθαι τὰς ἡμέρας τῆς ἀναλήμψεως αὐτοῦ καὶ αὐτὸς τὸ πρόσωπον ἐστήρισεν τοῦ πορεύεσθαι εἰς Ἰερουσαλήμ
Luk 9,52
a poslal poslov pred sebou. A oni idúc vošli do samaritánskeho mestečka, aby mu tam prihotovili.
A poslal pred sebou poslov. Tí sa vydali na cestu a prišli do samaritánskej dediny, aby Mu pripravili (prístrešie).
a poslal pred sebou poslov. Oni sa vydali na cestu a prišli do istej samarijskej dediny, aby mu pripravili nocľah.
Jedného dňa poslal poslov do samaritánskej dediny, aby tam zohnali nocľah.
Poslal pred sebou poslov aby mu pripravili nocľah. Prišli do samaritánskej dediny,
Vyslal před sebou posly a ti šli napřed do jedné samařské vesnice, aby pro něj vše připravili.
a poslal před sebou posly. Vydali se na cestu a přišli do jedné samařské vesnice, aby pro něho vše připravili.
kai apesteilen angelous pro prosōpou autou Kai poreuthentes eisēlthon eis kōmēn Samaritōn hōs hetoimasai autō
καὶ ἀπέστειλεν ἀγγέλους πρὸ προσώπου αὐτοῦ Καὶ πορευθέντες εἰσῆλθον εἰς κώμην Σαμαριτῶν* ὡς ἑτοιμάσαι αὐτῷ
Luk 9,53
Ale ho neprijali, pretože jeho tvár bola obrátená ísť hore do Jeruzalema.
Ale (tam) Ho neprijali, lebo tvárou bol obrátený k Jeruzalemu, aby šiel tam.
Ale neprijali ho, lebo mal namierené do Jeruzalema.
Ale vyhnali ich, lebo tamojší obyvatelia nenávideli Židov a nechceli mať nič s tými, čo sa uberajú do Jeruzalema.
tam ho však neprijali, lebo jeho cieľom bol Jeruzalem.
Místní ho ale nepřijali, protože byl rozhodnut jít do Jeruzaléma.
Ale tam jej nepřijali, protože jeho tvář byla obrácena k Jeruzalému.
kai ouk edexanto auton hoti to prosōpon autou ēn poreuomenon eis Ierousalēm
καὶ οὐκ ἐδέξαντο αὐτόν ὅτι τὸ πρόσωπον αὐτοῦ ἦν πορευόμενον εἰς Ἰερουσαλήμ
Luk 9,54
A keď to videli jeho učeníci, Jakob a Ján, povedali: Pane, či chceš, aby sme povedali, aby oheň sostúpil s neba a strávil ich, ako aj Eliáš urobil?
Keď to videli učeníci Jakub a Ján, opýtali sa: Chceš, aby sme povedali: Nech zostúpi oheň z neba a zničí ich [ako urobil Eliáš]?
Keď to videli učeníci Jakub a Ján, povedali: "Pane, máme povedať, aby zostúpil oheň z neba a zničil ich?"
Jakuba a Jána to rozhnevalo a povedali: „Majstre, nemáme na nich privolať oheň z neba ako kedysi Eliáš? Nech tá dedina zhorí!“
Keď to videli učeníci Jakub a Ján, povedali: Pane, máme povedať, aby zostúpil oheň z neba a zničil ich?
Když to viděli učedníci Jakub a Jan, navrhli: „Pane, máme přivolat oheň z nebe, aby je pohltil?“
Když to uviděli učedníci Jakub a Jan, řekli: „Pane, máme přivolat oheň z nebe, aby je zahubil, jako to učinil Eliáš?“
idontes de hoi mathētai Iakōbos kai Iōannēs eipan Kyrie theleis eipōmen pyr katabēnai apo tou ouranou kai analōsai autous
ἰδόντες δὲ οἱ μαθηταὶ Ἰάκωβος καὶ Ἰωάννης* εἶπαν Κύριε θέλεις εἴπωμεν πῦρ καταβῆναι ἀπὸ τοῦ οὐρανοῦ καὶ ἀναλῶσαι αὐτούς
Luk 9,55
Ale Ježiš sa obrátil, pokarhal ich a povedal: Neviete, čieho ste vy ducha;
Ale On sa obrátil a pokarhal ich: [Neviete, čieho ste ducha;
On sa obrátil a pokarhal ich.
Ale Ježiš ich pokarhal: „Vravíte, akoby ste ani neboli moji učeníci.
On sa obrátil k nim a pokarhal ich.
Ježíš se však obrátil a okřikl je.
Obrátil se a pokáral je: „Nevíte, jakého jste ducha.
Luk 9,56
lebo Syn človeka neprišiel zahubiť ľudské duše, ale spasiť. A išli do iného mestečka.
lebo Syn človeka neprišiel zatratiť ľudské duše, ale zachrániť.] A odišli do inej dediny.
A odišli do inej dediny.
Syn človeka predsa neprišiel ľudí zahubiť, ale zachrániť.“ A tak sa pobrali do inej dediny.
A odišli do inej dediny.
Šli tedy do jiné vesnice.
Syn člověka nepřišel lidi zahubit, ale zachránit.“ A šli do jiné vesnice.
ho gar huios tou anthrōpou ouk ēlthen psychas anthrōpōn apolesai alla sōsai kai eporeuthēsan eis heteran kōmēn
{ὁ γὰρ ὑιὸς τοῦ ἀνθρώπου οὐκ ἦλθεν ψυχὰς ἀνθρώπων ἀπολέσαι αλλα σῶσαι} καὶ ἐπορεύθησαν εἰς ἑτέραν κώμην
Luk 9,57
A stalo sa, keď išli, že mu povedal ktosi na ceste: Pane, pojdem za tebou, kamkoľvek pojdeš.
Keď šli, povedal Mu ktosi cestou: Pôjdem za Tebou, kamkoľvek by si šiel.
Ako šli po ceste, ktosi mu povedal: "Pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš."
Ako sa uberali cestou, ktosi mu povedal: „Pôjdem za tebou všade, kamkoľvek pôjdeš.“
Raz, keď šli po ceste, ktosi mu povedal: Pôjdem za tebou, kamkoľvek pôjdeš.
Cestou mu někdo řekl: „Budu tě následovat, kamkoli půjdeš.“
Když se ubírali cestou, řekl mu kdosi: „Budu tě následovat, kamkoli půjdeš.“
Kai poreuomenōn autōn en tē hodō eipen tis pros auton Akolouthēsō soi hopou ean aperchē
Καὶ πορευομένων αὐτῶν ἐν τῇ ὁδῷ εἶπέν τις πρὸς αὐτόν Ἀκολουθήσω σοι ὅπου ἐὰν ἀπέρχῃ
Luk 9,58
A Ježiš mu riekol: Líšky majú svoje skrýše, i nebeskí vtáci majú svoje hniezda; ale Syn človeka nemá, kde by hlavu sklonil.
Odpovedal mu Ježiš: Líšky majú dúpätá a nebeskí vtáci hniezda, ale Syn človeka nemá, kde by sklonil hlavu.
Ježiš mu odvetil: "Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť."
No Ježiš mu odpovedal: „Líšky majú svoje nory a vtáci svoje hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť.“
Ježiš mu odpovedal: Líšky majú svoje nory a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde skloniť hlavu.
Ježíš mu odpověděl: „Lišky mají doupata a ptáci hnízda, ale Syn člověka nemá, kde by hlavu složil.“
Ale Ježíš mu odpověděl: „Lišky mají doupata a ptáci hnízda, ale Syn člověka nemá, kde by hlavu složil.“
kai eipen autō ho Iēsous Hai alōpekes phōleous echousin kai ta peteina tou ouranou kataskēnōseis ho de huios tou anthrōpou ouk echei pou tēn kephalēn klinē
καὶ εἶπεν αὐτῷ ὁ Ἰησοῦς Αἱ ἀλώπεκες φωλεοὺς ἔχουσιν καὶ τὰ πετεινὰ τοῦ οὐρανοῦ κατασκηνώσεις ὁ δὲ υἱὸς τοῦ ἀνθρώπου οὐκ ἔχει ποῦ τὴν κεφαλὴν κλίνῃ
Luk 9,59
A inému riekol: Poď za mnou! Ale on povedal: Pane, dovoľ mi, aby som prv odišiel a pochoval svojho otca.
Inému zas riekol: Poď za mnou! Ale ten povedal: Dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca.
Inému vravel: "Poď za mnou!" On odpovedal: "Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca."
Iného muža vyzval: „Poď za mnou!“ Ale ten váhal a vyhováral sa: „Dovoľ mi, aby som najprv pochoval otca.“
Iného zas vyzval: Poď za mnou! On odpovedal: Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca.
Jiného vyzval: „Pojď za mnou!“ On ale řekl: „Pane, dovol, ať nejdřív odejdu a pochovám svého otce.“
Jinému řekl: „Následuj mne!“ On odpověděl: „Dovol mi, Pane, abych šel napřed pochovat svého otce.“
Eipen de pros heteron Akolouthei moi ho de eipen kyrie Epitrepson moi prōton apelthonti thapsai ton patera mou
Εἶπεν δὲ πρὸς ἕτερον Ἀκολούθει μοι ὁ δὲ εἶπεν [κύριε] Ἐπίτρεψόν μοι πρῶτον ⇔ ἀπελθόντι θάψαι τὸν πατέρα μου
Luk 9,60
Ale Ježiš mu povedal: Nechaj mŕtvych pochovať svojich mŕtvych, ale ty odídi a rozhlasuj kráľovstvo Božie!
Odpovedal mu: Nech si mŕtvi pochovávajú svojich mŕtvych; ale ty choď a zvestuj kráľovstvo Božie!
Ale Ježiš mu povedal: "Nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych. Ty choď a zvestuj Božie kráľovstvo!"
Ježiš mu odpovedal: „Nechaj tých, ktorí nemajú večný život, pochovávať mŕtvych. Tvojou povinnosťou je ísť a všade zvestovať Božie kráľovstvo.“
Ale Ježiš mu povedal: Nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych. Ale ty choď a zvestuj Božie kráľovstvo!
Ježíš mu odpověděl: „Nech mrtvé, ať pochovávají své mrtvé; ty pojď rozhlašovat Boží království!“
Řekl mu: „Nech mrtvé, ať pochovávají své mrtvé. Ale ty jdi a všude zvěstuj království Boží.“
eipen de autō Aphes tous nekrous thapsai tous heautōn nekrous sy de apelthōn diangelle tēn basileian tou theou
εἶπεν δὲ αὐτῷ Ἄφες τοὺς νεκροὺς θάψαι τοὺς ἑαυτῶν νεκρούς σὺ δὲ ἀπελθὼν διάγγελλε τὴν βασιλείαν τοῦ θεοῦ
Luk 9,61
A povedal aj iný: Pojdem za tebou, Pane, ale mi dovoľ prv rozlúčiť sa s tými, ktorí patria k môjmu domu.
A ešte iný povedal: Pôjdem za Tebou, Pane, ale dovoľ mi najprv rozlúčiť sa s domácimi.
Aj iný hovoril: "Pane, pôjdem za tebou, ale najprv mi dovoľ rozlúčiť sa s rodinou."
Iný mu zase povedal: „Budem ťa nasledovať, ale najprv mi dovoľ, aby som sa rozlúčil so svojou rodinou.“
A iný zas hovoril: Pane, pôjdem za tebou, ale najprv mi dovoľ rozlúčiť sa s rodinou.
Další mu řekl: „Pane, půjdu za tebou, ale dovol, ať se napřed rozloučím se všemi doma.“
A jiný mu řekl: „Budu tě následovat, Pane. Ale napřed mi dovol, abych se rozloučil se svou rodinou.“
eipen de kai heteros Akolouthēsō soi kyrie prōton de epitrepson moi apotaxasthai tois eis ton oikon mou
εἶπεν δὲ καὶ ἕτερος Ἀκολουθήσω σοι κύριε πρῶτον δὲ ἐπίτρεψόν μοι ἀποτάξασθαι τοῖς εἰς τὸν οἶκόν μου
Luk 9,62
Ale Ježiš mu povedal: Nikto položivší svoju ruku na pluh a ozerajúci sa nazpät nie je súci do kráľovstva Božieho.
Ježiš mu však povedal: Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nehodí sa pre kráľovstvo Božie.
Ježiš mu povedal: "Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo."
Ježiš mu povedal: „Ak chce oráč vyorať brázdu, nesmie sa obracať naspäť. Kto nie je ochotný ísť hneď, nie je súci pre Božie kráľovstvo.“
Ježiš odpovedal: Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo.
Ježíš mu odpověděl: „Kdo se chopí pluhu a ohlíží se zpátky, nehodí se pro Boží království.“
Ježíš mu řekl: „Kdo položí ruku na pluh a ohlíží se zpět, není způsobilý pro království Boží.“
eipen de pros auton ho Iēsous Oudeis epibalōn tēn cheira ep' arotron kai blepōn eis ta opisō euthetos estin tē basileia tou theou
εἶπεν δὲ πρὸς αὐτὸν ὁ Ἰησοῦς Οὐδεὶς ἐπιβαλὼν τὴν χεῖρα ἐπ' ἄροτρον καὶ βλέπων εἰς τὰ ὀπίσω εὔθετός ἐστιν τῇ βασιλείᾳ τοῦ θεοῦ
1A svolajúc si dvanástich svojich učeníkov dal im moc a právo nad všetkými démonmi a uzdravovať neduhy. 2A poslal ich kázať kráľovstvo Božie a uzdravovať nemocných 3a povedal im: Neberte ničoho na cestu ani palice ani kapsy ani chleba ani peňazí ani nemať po dvoje sukieň. 4A do ktoréhokoľvek domu vojdete, tam zostaňte a odtiaľ vyjdite. 5A čo do všetkých tých, ktorí by vás neprijali, idúc von z toho mesta i ten prach so svojich nôh straste na svedoctvo proti nim. 6A tak vyšli a chodili po mestečkách zvestujúc evanjelium a uzdravovali všade. 7A tetrarcha Heródes počul o tom o všetkom, čo sa to dialo od neho, a bol v rozpakoch, pretože niektorí hovorili, že to Ján vstal z mŕtvych, 8a niektorí, že sa Eliáš zjavil, a zase iní, že niektorý z dávnych prorokov vstal. 9A Heródes povedal: Jána som ja sťal, ale kto je tento, o ktorom ja čujem také veci? A hľadal možnosť vidieť ho. 10A keď sa navrátili apoštolovia, rozprávali mu, jaké veliké veci činili. A on pojmúc ich odišiel osobitne na pusté miesta mesta, zvaného Betsaida. 11A keď to zvedely zástupy, išly za ním. A prijal ich a hovoril im o kráľovstve Božom a tých, ktorí potrebovali liečenia, uzdravoval. 12A deň sa začal nachyľovať. Vtedy pristúpili dvanásti a povedali mu: Rozpusti zástup, aby odišli do okolných mestečiek a do domov v poli a tam prenocovali a našli si potravy, lebo tu sme na pustom mieste. 13A povedal im: Dajte im vy jesť! A oni povedali: Nemáme viacej ako päť chlebov a dve ryby; iba ak by sme my išli a nakúpili pre všetok tento ľud pokrmov. 14Lebo ich bolo asi päť tisíc mužov. A povedal svojim učeníkom: Usaďte ich v skupinách po päťdesiat! 15A urobili tak a usadili všetkých. 16A vzal päť chlebov a dve ryby, vzhliadnul do neba a požehnal ich a lámal a dával učeníkom, aby kládli pred zástup. 17A jedli a nasýtili sa všetci. A sobralo sa, čo sa im zvýšilo kúskov, dvanásť košov. 18A stalo sa, keď sa modlil o samote, že boli s ním aj jeho učeníci, a opýtal sa ich a riekol: Čo hovoria tie zástupy o mne, že kto som ja? 19A oni odpovedali a riekli: Ján Krstiteľ vraj, a iní, že Eliáš, a zase iní, že to niektorý z dávnych prorokov vstal. 20A on im povedal: A vy čo hovoríte o mne, že kto som ja? A Peter odpovedal a riekol: Kristus, ten Boží. 21A on im prihrozil a prikázal, aby toho nikomu nepovedali, 22a riekol, že Syn človeka musí mnoho trpieť a byť zavrhnutý od starších, od najvyšších kňazov a od zákonníkov a byť zabitý a tretieho dňa vstať z mŕtvych. 23A vravel všetkým: Ak chce niekto ísť za mnou, nech zaprie sám seba a vezme svoj kríž na každý deň a nasleduje ma. 24Lebo ktokoľvek by chcel zachrániť svoju dušu, ztratí ju; a kto by ztratil svoju dušu pre mňa, ten ju zachráni. 25Lebo čo prospeje človekovi, keby získal hoci celý svet a sám seba by zahubil alebo utratil?! 26Lebo ktokoľvek by sa hanbil za mňa a za moje slová, za toho sa bude hanbiť Syn človeka, keď prijde vo svojej sláve a v sláve Otca a svätých anjelov. 27Ale pravdu vám hovorím, že sú niektorí z tých, ktorí tu stoja, ktorí neokúsia smrti dokiaľ neuvidia kráľovstva Božieho. 28A stalo sa po týchto rečiach tak asi osem dní, že pojal so sebou Petra, Jána a Jakoba a vyšiel na vrch modliť sa. 29A v tom, čo sa modlil, vzhľad jeho tvári bol razom iný, a jeho rúcho stalo sa bielym, skvejúcim sa jako blesk. 30A hľa, dvaja mužovia sa shovárali s ním, a boli to Mojžiš a Eliáš, 31ktorí sa zjavili v sláve a hovorili o jeho smrti, ktorú mal podstúpiť v Jeruzaleme.
32A Peter i tí, ktorí boli s ním, boli obtiažení spánkom, ale prebdejúc videli jeho slávu aj tých dvoch mužov, ktorí to stáli s ním. 33A stalo sa v tom, keď sa lúčili od neho, že povedal Peter Ježišovi: Pane, dobre nám je tu byť; urobme tu tri stány; jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi, nevediac, čo hovorí. 34A kým to hovoril, povstal oblak a zatônil ich. A báli sa, keď tamtí dvaja vchádzali do oblaku. 35A hlas zavznel z oblaku, ktorý hovoril: Toto je ten môj milý Syn, toho počúvajte! 36A medzitým, čo zavznel ten hlas, nachádzal sa Ježiš zase len sám. A oni mlčali o veci a nepovedali v tých dňoch nikomu ničoho o tom, čo videli. 37A stalo sa nasledujúceho dňa, keď sišli s vrchu, že sa stretol s ním veliký zástup. 38A hľa, muž zo zástupu zvolal a povedal: Ó, Učiteľu, prosím ťa, vzhliadni na môjho syna, lebo je mojím jednorodeným. 39A hľa, duch ho pochytáva a zrazu kričí a trhá ho sem a ta s penami a ťažko odchádza od neho lomcujúc ním. 40A prosil som tvojich učeníkov, žeby ho vyhnali, ale nemohli. 41A Ježiš odpovedal a riekol: Ó, pokolenie, neveriace a prevrátené, dokiaľ budem u vás a ponesiem vás? Doveď sem svojho syna! 42A keď ešte len prichádzal, trhnul ho démon a silne ním zalomcoval. Ale Ježiš pokarhal nečistého duch, uzdravil mládenca a odovzdal ho zpät jeho otcovi. 43A všetci žasli nad veličenstvom Božím. A keď sa všetci divili všetkému tomu, čo činil, povedal svojim učeníkom: 44Vy si zapamätajte tieto slová, lebo Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí. 45Ale oni nerozumeli tomu slovu, a bolo zakryté pred nimi, aby ho nepochopili, a báli sa ho opýtať na to slovo. 46A prišla im myšlienka, že ktorý asi z nich je väčší. 47Ale Ježiš vidiac myšlienku ich srdca pojal si dieťa a postavil ho vedľa seba 48a povedal im: Ktokoľvek by prijal toto dieťa v mojom mene, mňa prijíma; a ktokoľvek by mňa prijal, prijíma toho, ktorý ma poslal. Lebo kto je najmenší medzi všetkými vami, ten bude veľký. 49A Ján odpovedal a riekol: Pane videli sme nejakého človeka, ktorý v tvojom mene vyháňa démonov, a bránili sme mu, pretože nechodí s nami. 50Ale Ježiš mu povedal: Nebráňte mu, lebo ten, kto nie je proti vám, je za vás. 51A keď sa už doplňovaly dni, aby bol vzatý hore do neba, pevne obrátil svoju tvár, že pojde do Jeruzalema 52a poslal poslov pred sebou. A oni idúc vošli do samaritánskeho mestečka, aby mu tam prihotovili. 53Ale ho neprijali, pretože jeho tvár bola obrátená ísť hore do Jeruzalema. 54A keď to videli jeho učeníci, Jakob a Ján, povedali: Pane, či chceš, aby sme povedali, aby oheň sostúpil s neba a strávil ich, ako aj Eliáš urobil? 55Ale Ježiš sa obrátil, pokarhal ich a povedal: Neviete, čieho ste vy ducha; 56lebo Syn človeka neprišiel zahubiť ľudské duše, ale spasiť. A išli do iného mestečka. 57A stalo sa, keď išli, že mu povedal ktosi na ceste: Pane, pojdem za tebou, kamkoľvek pojdeš. 58A Ježiš mu riekol: Líšky majú svoje skrýše, i nebeskí vtáci majú svoje hniezda; ale Syn človeka nemá, kde by hlavu sklonil. 59A inému riekol: Poď za mnou! Ale on povedal: Pane, dovoľ mi, aby som prv odišiel a pochoval svojho otca. 60Ale Ježiš mu povedal: Nechaj mŕtvych pochovať svojich mŕtvych, ale ty odídi a rozhlasuj kráľovstvo Božie! 61A povedal aj iný: Pojdem za tebou, Pane, ale mi dovoľ prv rozlúčiť sa s tými, ktorí patria k môjmu domu. 62Ale Ježiš mu povedal: Nikto položivší svoju ruku na pluh a ozerajúci sa nazpät nie je súci do kráľovstva Božieho.
1Potom si zvolal dvanástich učeníkov a dal im vládu a moc nad všetkými démonmi a uzdravovať neduhy. 2Poslal ich kázať kráľovstvo Božie a liečiť. 3Povedal im: Nič si neberte na cestu, ani palicu, ani kapsu, ani chleba, ani strieborné peniaze, ani dve košele; 4a do ktorého domu by ste prišli, zostaňte tam a odtiaľ choďte ďalej. 5A kdekoľvek by vás neprijali, vyjdite z toho mesta a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim. 6Vyšli teda, chodili po dedinách a všade zvestovali evanjelium a uzdravovali. 7Aj tetrarcha Herodes počul o všetkom, čo sa dialo. A bol v rozpakoch, lebo niektorí hovorili, že to Ján vstal z mŕtvych; 8iní zase, že sa zjavil Eliáš, a niektorí, že ktorýsi z dávnych prorokov vstal z mŕtvych. 9I povedal Herodes: Jána som dal sťať. Kto je to teda, o ktorom počúvam také veci? A žiadal si Ho vidieť. 10Keď sa apoštolovia vrátili, vyrozprávali Ježišovi, čo vykonali. Vzal ich so sebou a uchýlil sa do samoty smerom k mestu Betsaide. 11Keď sa zástupy dozvedeli o tom, nasledovali Ho. On ich prijal a hovoril im o kráľovstve Božom a liečil tých, čo potrebovali uzdravenie. 12Ale deň sa začal nachyľovať. Vtedy pristúpili dvanásti a povedali Mu: Rozpusť zástupy, aby sa rozišli do okolitých dedín a usadlostí, uchýlili sa tam a zaopatrili si potravu, lebo tu sme v pustom kraji. 13Ale On im povedal: Dajte im vy jesť. Odpovedali: Nemáme viac, iba päť chlebov a dve ryby; len ak by sme azda sami šli nakúpiť pokrm pre všetok tento ľud. 14Bolo ich totiž okolo päťtistíc mužov. I povedal (Ježiš) učeníkom: Usaďte ich v skupinách asi po päťdesiat. 15Urobili tak a usadili všetkých. 16Vtedy vzal tých päť chlebov a obe ryby, pozdvihol oči k nebu, požehnal ich, lámal a dával učeníkom, aby kládli pred zástup. 17A oni jedli a všetci sa nasýtili. A zo zvyšných odrobín zozbieralo sa dvanásť košov. 18Keď sa (Ježiš) osamote modlil, boli s Ním len učeníci. Spýtal sa ich: Za koho ma pokladajú zástupy? 19Odpovedali Mu: Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša, a zase iní (hovoria), že niektorý z dávnych prorokov vstal z mŕtvych. 20Nato sa ich spýtal: A vy za koho ma pokladáte? Odpovedal Mu Peter: Za Krista, toho Božieho! 21On im však prísne prikázal, aby to nikomu nehovorili. 22Potom im hovoril: Syn človeka musí mnoho trpieť, musí byť zavrhnutý staršími, veľkňazmi a zákonníkmi, musí byť usmrtený a tretieho dňa vstať z mŕtvych. 23A povedal všetkým: Kto chce prísť za mnou, nech zaprie sám seba, berie svoj kríž deň po deň, a tak ma nasleduje. 24Kto by si chcel zachrániť život, stratí ho; a kto by stratil život pre mňa, zachráni si ho. 25Veď čo prospeje človeku, keby aj celý svet získal, ale samého seba by stratil, alebo by si uškodil? 26Kto by sa hanbil za mňa a za moje reči, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojej a Otcovej i (v sláve) svätých anjelov. 27Ale pravdu vám hovorím: Sú niektorí medzi tými, čo tu stoja, ktorí neokúsia smrť, dokiaľ neuzrú kráľovstvo Božie. 28Asi o osem dní po týchto rečiach vzal so sebou Petra, Jána a Jakuba a vystúpil na vrch modliť sa. 29Keď sa modlil, premenila sa Mu tvár a odev zaskvel sa Mu bielobou. 30A hľa, zhovárali sa s Ním dvaja mužovia: Mojžiš a Eliáš, 31a zjavení v sláve, hovorili o Jeho smrti, ktorú mal podstúpiť v Jeruzaleme.
32No Petra a tých, čo boli s Ním, premohol spánok, a keď sa prebudili, videli Jeho slávu a tých dvoch mužov, ktorí stáli s Ním. 33Keď títo odchádzali od Neho, povedal Peter Ježišovi: Majstre, dobre nám je tu. Urobme tri stánky: jeden Tebe, jeden Mojžišovi, jeden Eliášovi; nevedel totiž, čo hovorí. 34Keď toto hovoril, povstal oblak a zastrel ich. A báli sa, keď vchádzali do oblaku. 35A z oblaku zaznel hlas: Toto je môj vyvolený Syn; Jeho poslúchajte. 36Keď hlas ešte znel, spozorovali, že Ježiš je sám. A oni zmĺkli a v tých dňoch nepovedali nikomu ani slovo o tom, čo videli. 37Nasledujúceho dňa, keď (Ježiš) zostúpil z vrchu, stretol sa s Ním veľký zástup. 38A hľa, muž zo zástupu zvolal: Majstre, prosím Ťa, pozri sa mi na syna, veď je môj jediný. 39A hľa, duch sa ho zmocňuje, a on hneď kričí; a (duch) lomcuje ním, až sa chlapcovi ústa penia, a ťažko odchádza od neho, keď ho sužuje; 40prosil som aj Tvojich učeníkov, aby ho vyhnali, ale nemohli. 41Ježiš odpovedal: Ó, neveriace a skazené pokolenie! Dokedy budem s vami a dokedy vás budem trpieť? Priveď sem syna! 42Keď prichádzal, ešte aj vtedy ho démon zvalil a lomcoval ním. Ale Ježiš pohrozil nečistému duchovi, uzdravil chlapca a vrátil ho otcovi. 43A všetci žasli nad velebnosťou Božou. A keď sa všetci divili všetkému, čo Ježiš konal, povedal svojim učeníkom: 44Dobre si zapamätajte tieto reči; lebo Syn človeka má byť vydaný ľuďom do rúk. 45Ale oni nerozumeli tej reči a bola pred nimi, aby ju nepochopili. A obávali sa opýtať Ho na tú reč. 46Tu povstala hádka medzi nimi, kto z nich je ozaj najväčší. 47Ale Ježiš poznal zmýšľanie ich srdca, vzal dieťa a postaviac ho vedľa seba, 48povedal im: Kto by prijal toto dieťa v mojom mene, mňa prijíma; a kto by mňa prijal, prijíma Toho, ktorý ma poslal. A tak kto je najmenší medzi všetkými vami, je veľký. 49Tu ozval sa Ján a povedal: Majstre, videli sme človeka, ktorý v Tvojom mene vyháňa démonov, a bránili sme mu, pretože nechodí s nami. 50Ježiš mu povedal: Nebráňte mu! Lebo kto nie je proti nám, je za nás. 51Keď sa približovali dni Jeho povýšenia, obrátil sa tvárou k Jeruzalemu, že pôjde tam. 52A poslal pred sebou poslov. Tí sa vydali na cestu a prišli do samaritánskej dediny, aby Mu pripravili (prístrešie). 53Ale (tam) Ho neprijali, lebo tvárou bol obrátený k Jeruzalemu, aby šiel tam. 54Keď to videli učeníci Jakub a Ján, opýtali sa: Chceš, aby sme povedali: Nech zostúpi oheň z neba a zničí ich [ako urobil Eliáš]? 55Ale On sa obrátil a pokarhal ich: [Neviete, čieho ste ducha; 56lebo Syn človeka neprišiel zatratiť ľudské duše, ale zachrániť.] A odišli do inej dediny. 57Keď šli, povedal Mu ktosi cestou: Pôjdem za Tebou, kamkoľvek by si šiel. 58Odpovedal mu Ježiš: Líšky majú dúpätá a nebeskí vtáci hniezda, ale Syn človeka nemá, kde by sklonil hlavu. 59Inému zas riekol: Poď za mnou! Ale ten povedal: Dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca. 60Odpovedal mu: Nech si mŕtvi pochovávajú svojich mŕtvych; ale ty choď a zvestuj kráľovstvo Božie! 61A ešte iný povedal: Pôjdem za Tebou, Pane, ale dovoľ mi najprv rozlúčiť sa s domácimi. 62Ježiš mu však povedal: Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nehodí sa pre kráľovstvo Božie.
1Zvolal Dvanástich a dal im silu i moc nad všetkými zlými duchmi a liečiť neduhy. 2Potom ich poslal hlásať Božie kráľovstvo a uzdravovať chorých. 3A povedal im: "Na cestu si neberte nič: ani palicu ani kapsu ani chlieb ani peniaze, ani dvoje šiat nemajte. 4Keď vojdete do niektorého domu, ostaňte tam a odtiaľ vychádzajte. 5Ale keby vás niekde neprijali, odíďte z toho mesta a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim." 6Oni šli, chodili po dedinách, všade hlásali evanjelium a uzdravovali. 7Tetrarcha Herodes počul o všetkom, čo sa dialo, a bol v rozpakoch, lebo niektorí hovorili: "Ján vstal z mŕtvych," 8iní: "Zjavil sa Eliáš," zasa iní: "Vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov." 9A Herodes vravel: "Jána som dal ja sťať. Kto teda je ten, čo o ňom počúvam také veci?" A chcel ho vidieť. 10Keď sa apoštoli vrátili, porozprávali mu všetko, čo robili. On ich vzal so sebou a len s nimi odišiel do mesta, ktoré sa volá Betsaida. 11Keď to zástupy zvedeli, išli za ním. On ich prijal, hovoril im o Božom kráľovstve a uzdravoval tých, čo to potrebovali. 12Deň sa začal schyľovať. Tu pristúpili Dvanásti a povedali mu: "Rozpusť zástup, nech sa rozídu do okolitých dedín a osád pohľadať si nocľah a jedlo, lebo tu sme na pustom mieste." 13On im povedal: "Vy im dajte jesť!" Oni vraveli: "Nemáme viac ako päť chlebov a dve ryby; ibaže by sme šli a nakúpili jedlo pre celý tento zástup." 14Bolo tam asi päťtisíc mužov. Ale on povedal svojim učeníkom: "Usaďte ich v skupinách asi po päťdesiat!" 15Urobili to a všetkých usadili. 16Potom vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu dobrorečil nad nimi, lámal ich a dával svojim učeníkom, aby ich predkladali zástupu. 17I jedli všetci sa nasýtili, ba ešte sa nazbieralo dvanásť košov odrobín, čo po nich zostali. 18Keď raz osamote modlil a boli s ním učeníci, opýtal sa ich: "Za koho ma pokladajú zástupy?" 19Oni mu odpovedali: "Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní hovoria, že vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov." 20"A vy ma za koho pokladáte?", opýtal sa ich. Odpovedal Peter: "Za Božieho Mesiáša." 21Ale on im dôrazne prikázal, že to nesmú nikomu povedať, 22a dodal: "Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych." 23A všetkým povedal: "Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. 24Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho. 25Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a seba samého by stratil alebo poškodil?! 26Lebo kto sa bude hanbiť za mňa a za moje slová, za toho sa bude hanbiť Syn človeka, keď príde v sláve svojej i Otcovej a svätých anjelov. 27Veru, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia Božie kráľovstvo." 28Asi o osem dní po týchto slovách vzal so sebou Petra, Jána a Jakuba a vystúpil na vrch modliť sa. 29Ako sa modlil, zmenil sa vzhľad jeho tváre a jeho odev zažiaril belobou. 30A hľa, rozprávali sa s ním dvaja mužovia - boli to Mojžiš a Eliáš. 31Zjavili sa v sláve a hovorili o jeho odchode, ktorý sa mal uskutočniť v Jeruzaleme.
32Petra a tých, čo boli s ním, premohol spánok. A keď sa prebudili, videli jeho slávu a tých dvoch mužov, čo s ním stáli. 33Keď od neho odchádzali, povedal Peter Ježišovi: "Učiteľ, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi." Nevedel, čo hovorí. 34Kým toto hovoril, utvoril sa oblak a zahalil ich. Keď vstúpili do oblaku, zmocnil sa ich strach. 35A z oblaku zaznel hlas: "Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho!" 36A kým hlas doznel, ostal Ježiš sám. Oni zmĺkli a v tých dňoch nehovorili nikomu o tom, čo videli. 37Keď na druhý deň zostúpili z vrchu, išiel mu v ústrety veľký zástup. 38Tu vykríkol akýsi muž zo zástupu: "Učiteľ, prosím ťa, pozri sa na môjho syna, je to moje jediné dieťa! 39Hľa, zmocňuje sa ho duch, z ničoho nič kričí, hádže ním, až mu ide pena; ťažko ho opúšťa a týra ho. 40Prosil som tvojich učeníkov, aby ho vyhnali, ale nemohli." 41Ježiš povedal: "Neveriace a skazené pokolenie, dokedy mám byť ešte s vami a trpieť vás? Priveď sem svojho syna." 42Ako prichádzal, zlý duch ho zhodil a zmietal ním. Ježiš nečistému duchu pohrozil, chlapca uzdravil a vrátil ho jeho otcovi. 43A všetci stŕpli nad veľkou Božou mocou. Keď sa všetci divili všetkému, čo robil, povedal svojim učeníkom: 44"Dobre počúvajte a zapamätajte si, čo vám poviem: Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí." 45Lenže oni nechápali toto slovo. Bolo im zahalené, aby mu nerozumeli, ale báli sa ho opýtať na to slovo. 46Napadla im myšlienka, kto z nich je väčší. 47Ale Ježiš poznal zmýšľanie ich srdca, vzal dieťa, postavil ho vedľa seba 48a povedal im: "Kto prijme toto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal. Lebo kto je medzi vami najmenší, ten je veľký." 49Vtedy povedal Ján: "Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami. 50Ježiš mu vravel: "Nebráňte mu, lebo kto nie je proti vám, je za vás!" 51Keď sa napĺňali dni, v ktoré mal byť vzatý zo sveta, pevne sa rozhodol ísť do Jeruzalema 52a poslal pred sebou poslov. Oni sa vydali na cestu a prišli do istej samarijskej dediny, aby mu pripravili nocľah. 53Ale neprijali ho, lebo mal namierené do Jeruzalema. 54Keď to videli učeníci Jakub a Ján, povedali: "Pane, máme povedať, aby zostúpil oheň z neba a zničil ich?" 55On sa obrátil a pokarhal ich. 56A odišli do inej dediny. 57Ako šli po ceste, ktosi mu povedal: "Pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš." 58Ježiš mu odvetil: "Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť." 59Inému vravel: "Poď za mnou!" On odpovedal: "Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca." 60Ale Ježiš mu povedal: "Nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych. Ty choď a zvestuj Božie kráľovstvo!" 61Aj iný hovoril: "Pane, pôjdem za tebou, ale najprv mi dovoľ rozlúčiť sa s rodinou." 62Ježiš mu povedal: "Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo."
1Ježiš zhromaždil svojich dvanástich učeníkov a dal im silu a moc vyháňať všetkých démonov a liečiť choroby. 2Poslal ich hlásať Božie kráľovstvo a uzdravovať chorých. 3Povedal im: „Nič si neberte na cestu, ani palicu, ani tašku, ani chlieb, ani peniaze, ba ani odev na prezlečenie. 4Kde vám poskytnú prístrešie, tam zostaňte, kým sa nepoberiete ďalej. 5A ak vás niekde neprijmú, nevnucujte sa, odíďte a straste si pred nimi aj prach zo svojej obuvi, aby ste ich tak varovali pred Božím hnevom.“ 6Učeníci sa vydali na cestu, chodili z dediny do dediny, všade prinášali radostnú zvesť o spáse a uzdravovali chorých. 7Chýr o Ježišových zázrakoch sa dostal až do uší vladára Galiley Herodesa, ktorý nevedel, čo si má o tom myslieť. Niektorí totiž tvrdili, že to vstal z mŕtvych Ján Krstiteľ, ktorého dal Herodes popraviť. 8Iní sa nazdávali, že sa znova zjavil prorok Eliáš, ďalší usudzovali, že vstal jeden z dávnych prorokov. 9„Ja som predsa dal Jána sťať,“ vravel si Herodes. „Kto len môže byť ten človek, o ktorom počúvam také zvláštne veci?“ Preto veľmi túžil stretnúť sa s ním. 10Keď sa apoštoli vrátili, porozprávali Ježišovi všetko, čo vykonali. Utiahol sa s nimi do ústrania neďaleko mesta Betsaida. 11Len čo sa však ľudia dozvedeli, kam šiel, vybrali sa za ním. Ježiš ich neodmietol, ale znova kázal o Božom kráľovstve a uzdravoval tých, ktorí to potrebovali. 12Zvečerievalo sa. Prišli za ním dvanásti učeníci a povedali mu: „Prepusť už ľudí, nech sa rozídu do okolitých dedín a osád, aby si zadovážili niečo na jedenie a prenocovali tam, lebo tu na tejto pustatine nič nezoženú.“ 13„Tak im vy dajte jesť!“ povedal im. „My?“ začudovali sa. „Veď máme iba päť chlebov a dve ryby. Alebo máme azda ísť a nakúpiť pokrm pre celý tento zástup?“ 14Len mužov tam bolo asi päťtisíc. 15„Usaďte všetkých na zem do skupín asi po päťdesiatich,“ rozkázal učeníkom. Urobili podľa jeho pokynu. 16Potom vzal tých päť chlebov a dve ryby, uprel zrak k nebu a poďakoval za ne Bohu. Potom pokrm rozlamoval a podával učeníkom, aby ho poroznášali ľuďom. 17Všetci sa dosýta najedli, ba napokon ešte zozbierali aj dvanásť košov zvyškov. 18Raz, keď sa pobral do ústrania modliť, spýtal sa učeníkov: „Za koho ma vlastne ľudia pokladajú?“ – 19„Niektorí za Jána Krstiteľa,“ odpovedali mu, „iní za Eliáša, ďalší vravia, že to vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov.“ – 20„A za koho ma pokladáte vy?“ spýtal sa ich priamo. „Ty si Boží Syn, Mesiáš,“ odpovedal Peter. 21Ježiš im však kládol na srdce, aby zatiaľ o tom nikomu nehovorili, 22a dodal: „Syn človeka musí mnoho trpieť. Židovskí vodcovia, veľkňazi a učitelia Zákona ho odsúdia, zabijú, ale na tretí deň vstane z mŕtvych.“ 23Potom všetkým povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech prestane myslieť na seba, deň čo deň nech nesie svoj kríž a nasleduje ma. 24Kto žije iba pre seba, premárni svoj život, ale kto obetuje život pre mňa, zachová si ho pre večnosť. 25Veď čo by človek z toho mal, keby získal aj celý svet, ale stratil by večnosť? 26Kto sa ku mne neprizná a hanbí sa za mňa i za moje slová, za toho sa raz bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sprievode anjelov vo svojej sláve aj v sláve Otcovej. 27A vravím vám, že niektorí z vás nezomrú skôr, kým neuvidia Božie kráľovstvo.“ 28Asi o týždeň po tomto rozhovore vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána a vystúpili na vrch modliť sa. 29Pri modlitbe sa mu tvár rozžiarila, šaty mu zbeleli a oslnivo sa jagali. 30Potom sa ukázali dvaja muži a zhovárali sa s ním – bol to Mojžiš a Eliáš. 31Celý ich zjav sa skvel slávou. Rozprávali sa s Ježišom o tom, čo ho čaká v Jeruzaleme, i o jeho odchode k Otcovi.
32Petra a jeho druhov však premohol tvrdý spánok. Keď sa prebrali, uvideli Ježiša žiariaceho nebeským jasom aj tých dvoch mužov vedľa neho. 33Keď sa lúčili, Peter celý zmätený nevedel, čo povedať, a tak zvolal: „Majstre, ako je nám tu dobre! Čo keby sme si tu postavili tri prístrešky: jeden pre teba, druhý pre Mojžiša a tretí pre Eliáša.“ 34Ešte ani nedohovoril, keď sa prihnal oblak a zastrel ich. 35Premkla ich nesmierna hrôza. Z oblaku sa ozval hlas: „Toto je môj vyvolený Syn, toho poslúchajte!“ 36Keď hlas doznel, zostal Ježiš sám so svojimi učeníkmi. O tom, čo tu prežili, nikomu nerozprávali. 37Keď na druhý deň zostúpili z vrchu, vyšiel im oproti veľký zástup ľudí. 38Z davu vykríkol jeden muž: „Majstre, prosím ťa, ujmi sa môjho jediného syna. 39Často ho ovládne démon a lomcuje ním tak, že syn kričí a na ústa mu vystupuje pena. Záchvat trvá dlho a veľmi ho vyčerpáva. 40Prosil som tvojich učeníkov, aby mi syna uzdravili, ale nemohli.“ 41Ježiš pokarhal učeníkov: „Ach, vy obmedzení a neveriaci ľudia! Dokedy mám byť ešte s vami a znášať vás? Priveď mi sem syna!“ 42Ako sa chlapec blížil k nemu, démon ho hodil na zem a zmietal ním. Ježiš vyhnal démona, uzdravil chlapca a odovzdal ho otcovi. 43Všetci boli ohromení nad týmto jasným prejavom Božej moci. 44Kým sa všetci nadchýnali zázrakmi, ktoré Ježiš urobil, vravel svojim učeníkom: „Počúvajte ma a dobre si zapamätajte, čo vám vravím: Syn človeka má byť vydaný do rúk ľudí.“ 45Ale učeníci nechápali, čo tým myslí, lebo ich myseľ bola zastretá, no neodvážili sa ho na to spýtať. 46Raz sa učeníci začali medzi sebou dohadovať, kto z nich je najväčší. 47Ale Ježiš, ktorý poznal ich myšlienky, postavil pred nich dieťa 48a povedal: „Podľa toho, ako sa správate k najmenším, dá sa súdiť, aký vzťah máte ku mne, a tak prejavujete svoj postoj k Bohu, ktorý ma poslal. Ten najpokornejší medzi vami je v Božích očiach najväčší.“ 49Vtedy pristúpil k nemu Ján a povedal mu: „Majstre, videli sme človeka, ktorý v tvojom mene vyháňal démonov. Usilovali sme sa mu v tom zabrániť, lebo nepatrí medzi nás.“ 50Ježiš namietol: „Len ho nechajte, kto nie je proti vám, je s vami.“ 51Keď sa priblížil čas, v ktorom sa mal Ježiš vrátiť hore do neba, rozhodol sa ísť do Jeruzalema. 52Jedného dňa poslal poslov do samaritánskej dediny, aby tam zohnali nocľah. 53Ale vyhnali ich, lebo tamojší obyvatelia nenávideli Židov a nechceli mať nič s tými, čo sa uberajú do Jeruzalema. 54Jakuba a Jána to rozhnevalo a povedali: „Majstre, nemáme na nich privolať oheň z neba ako kedysi Eliáš? Nech tá dedina zhorí!“ 55Ale Ježiš ich pokarhal: „Vravíte, akoby ste ani neboli moji učeníci. 56Syn človeka predsa neprišiel ľudí zahubiť, ale zachrániť.“ A tak sa pobrali do inej dediny. 57Ako sa uberali cestou, ktosi mu povedal: „Pôjdem za tebou všade, kamkoľvek pôjdeš.“ 58No Ježiš mu odpovedal: „Líšky majú svoje nory a vtáci svoje hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť.“ 59Iného muža vyzval: „Poď za mnou!“ Ale ten váhal a vyhováral sa: „Dovoľ mi, aby som najprv pochoval otca.“ 60Ježiš mu odpovedal: „Nechaj tých, ktorí nemajú večný život, pochovávať mŕtvych. Tvojou povinnosťou je ísť a všade zvestovať Božie kráľovstvo.“ 61Iný mu zase povedal: „Budem ťa nasledovať, ale najprv mi dovoľ, aby som sa rozlúčil so svojou rodinou.“ 62Ježiš mu povedal: „Ak chce oráč vyorať brázdu, nesmie sa obracať naspäť. Kto nie je ochotný ísť hneď, nie je súci pre Božie kráľovstvo.“
1Ježiš si zavolal Dvanástich a dal im silu a moc nad všetkými zlými duchmi, ako aj moc uzdravovať z&nbsp;neduhov. 2Poslal ich hlásať Božie kráľovstvo a liečiť chorých. 3Povedal im: Nič si neberte na cestu; ani palicu, ani kapsu, ani chlieb, ani peniaze, ani dvoje šiat. 4Vždy, keď vojdete do niektorého domu, zostaňte tam a nevychádzajte odtiaľ. 5Keby vás niekde neprijali, odíďte z&nbsp;toho mesta a straste si prach z&nbsp;nôh ako svedectvo proti nim. 6Vyšli teda, porozchádzali sa po dedinách, všade hlásali evanjelium a uzdravovali. 7Tetrarcha Herodes počul o&nbsp;všetkom, čo sa dialo, a bol v&nbsp;rozpakoch, lebo jedni hovorili: Ján vstal z&nbsp;mŕtvych, 8iní, že sa zjavil Eliáš, a ďalší, že vstal z&nbsp;mŕtvych jeden z&nbsp;dávnych prorokov. 9Herodes povedal: Jána som dal sťať. Kto je potom ten, o&nbsp;kom počúvam takéto veci? A chcel ho vidieť. 10Apoštoli sa vrátili. Vyrozprávali mu všetko, čo robili. Vzal ich so sebou a odišli sami do mesta, ktoré sa volá Betsaida. 11Keď sa to zástupy dozvedeli, šli za ním. On ich prijal, rozprával im o&nbsp;Božom kráľovstve a uzdravoval tých, čo to potrebovali. 12Pretože sa začalo schyľovať k&nbsp;večeru, pristúpili k&nbsp;nemu Dvanásti a povedali: Rozpusť zástup, nech sa rozídu do okolitých dedín a osád. Tam nech si nájdu nocľah i jedlo, lebo tu sme na pustom mieste. 13On im povedal: Vy im dajte jesť! Ale oni hovorili: Nemáme viac ako päť chlebov a dve ryby. Iba ak by sme šli nakúpiť jedlo pre všetkých tých ľudí. 14Bolo tam asi päťtisíc mužov. Ale on povedal svojim učeníkom: Pousádzajte ich do skupín asi po päťdesiat! 15Urobili to, a všetkých usadili. 16Potom vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k&nbsp;nebu a požehnal ich. Lámal a dával svojim učeníkom, aby ich rozdávali zástupu. 17Všetci jedli a nasýtili sa, ba z&nbsp;nalámaných zvyškov sa nazbieralo ešte dvanásť košov. 18Raz sa osamote modlil. Boli s&nbsp;ním jeho učeníci. Opýtal sa ich: Za koho ma ľudia pokladajú? 19Oni odpovedali: Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a ďalší hovoria, že vstal z&nbsp;mŕtvych jeden z&nbsp;dávnych prorokov. 20A za koho ma pokladáte vy?, opýtal sa ich. Peter odpovedal: Za Božieho Mesiáša. 21No on ich dôrazne žiadal, aby to nikomu nepovedali, 22a dodal: Syn človeka musí mnoho trpieť, byť zavrhnutý staršími, veľkňazmi a zákonníkmi. Musí byť zabitý a tretieho dňa vzkriesený. 23Všetkým potom povedal: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba! Každý deň nech vezme svoj kríž a nasleduje ma. 24Lebo kto by chcel svoju dušu zachrániť, stratí ju. Ale kto stratí svoju dušu pre mňa, zachráni si ju. 25Veď čo osoží človeku, keby celý svet získal a samého seba by stratil či poškodil? 26Lebo kto sa bude hanbiť za mňa a za moje slová, za toho sa bude hanbiť Syn človeka, keď príde v&nbsp;sláve svojej i Otcovej a svätých anjelov. 27Amen, hovorím vám: Niektorí z&nbsp;vás, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia Božie kráľovstvo. 28Asi osem dní po týchto slovách vzal so sebou Petra, Jána a Jakuba a vystúpil na vrch modliť sa. 29Počas modlitby sa jeho tvár zmenila a jeho odev zažiaril belobou ako blesk. 30A hľa, rozprávali sa s&nbsp;ním dvaja muži — Mojžiš a Eliáš. 31Zjavili sa v&nbsp;sláve a hovorili o&nbsp;jeho smrti, ktorú mal podstúpiť v&nbsp;Jeruzaleme.
32Petra a tých, čo boli s&nbsp;ním, premohol hlboký spánok. Keď sa prebudili, videli jeho slávu a tých dvoch mužov, čo tam stáli. 33Kým sa s&nbsp;ním lúčili, povedal Peter Ježišovi: Učiteľ, je dobré, že sme tu. Urobme tu tri stany: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi. Nevedel však, čo vraví. 34A kým to hovoril, utvoril sa oblak a zahalil ich. Keď sa ocitli v&nbsp;oblaku, zmocnil sa ich strach. 35Z&nbsp;oblaku zaznel hlas: Toto je môj vyvolený Syn, jeho počúvajte. 36A keď hlas doznel, ostal Ježiš sám. V&nbsp;tých dňoch zachovali mlčanie a nikomu nehovorili o&nbsp;tom, čo videli. 37Na druhý deň zostúpili z&nbsp;vrchu. V&nbsp;ústrety mu prišlo množstvo ľudí. 38Tu akýsi muž zo zástupu vykríkol: Učiteľ, prosím ťa, pozri na môjho syna, moje jediné dieťa! 39Zmocňuje sa ho zlý duch, takže z&nbsp;ničoho nič vykrikuje, lomcuje ním, až sa mu pení z&nbsp;úst; takto ho trýzni a len ťažko ho opúšťa. 40Prosil som tvojich učeníkov, aby ho vyhnali, ale nemohli. 41Ježiš povedal: Neveriace a skazené pokolenie, dokedy mám byť ešte s&nbsp;vami a znášať vás? Priveď sem svojho syna! 42Ako chlapec prichádzal, zlý duch ho zvalil a lomcoval ním. Ježiš pohrozil nečistému duchu, uzdravil chlapca a vrátil ho otcovi. 43Všetci žasli nad veľkou Božou mocou. 44Počúvajte a dobre si zapamätajte tieto slová: Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí. 45Oni však to slovo nepochopili a jeho zmysel im zostal skrytý; preto nerozumeli, no báli sa ho na to slovo spýtať. 46Padla medzi nimi otázka, kto z&nbsp;nich je najväčší. 47Ale Ježiš poznal ich zmýšľanie. Vzal dieťa, postavil ho vedľa seba 48a povedal: Kto prijme v&nbsp;mojom mene toto dieťa, mňa prijíma. A kto mňa prijíma, prijíma toho, ktorý ma poslal. Lebo kto je medzi vami najmenší, ten je veľký. 49Vtedy Ján povedal: Učiteľ, videli sme, ako ktosi v&nbsp;tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu v&nbsp;tom, pretože nepatrí medzi nás. 50Nebráňte mu — odpovedal Ježiš —, lebo kto nie je proti vám, je za vás! 51Keď sa napĺňali dni, keď mal byť povýšený, pevne sa rozhodol ísť do Jeruzalema. 52Poslal pred sebou poslov aby mu pripravili nocľah. Prišli do samaritánskej dediny, 53tam ho však neprijali, lebo jeho cieľom bol Jeruzalem. 54Keď to videli učeníci Jakub a Ján, povedali: Pane, máme povedať, aby zostúpil oheň z&nbsp;neba a zničil ich? 55On sa obrátil k&nbsp;nim a pokarhal ich. 56A odišli do inej dediny. 57Raz, keď šli po ceste, ktosi mu povedal: Pôjdem za tebou, kamkoľvek pôjdeš. 58Ježiš mu odpovedal: Líšky majú svoje nory a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde skloniť hlavu. 59Iného zas vyzval: Poď za mnou! On odpovedal: Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca. 60Ale Ježiš mu povedal: Nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych. Ale ty choď a zvestuj Božie kráľovstvo! 61A iný zas hovoril: Pane, pôjdem za tebou, ale najprv mi dovoľ rozlúčiť sa s&nbsp;rodinou. 62Ježiš odpovedal: Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo.
1Ježíš pak svolal svých Dvanáct, dal jim sílu a moc vyhánět všechny démony a uzdravovat nemoci 2a poslal je ohlašovat Boží království a uzdravovat nemocné. 3Řekl jim: „Nic si na tu cestu neberte: ani hůl ani mošnu ani chléb ani peníze; neberte si ani náhradní košile. 4Do kteréhokoli domu vejdete, zůstaňte tam a odtud zas jděte dál. 5Kdekoli by vás nepřijali, vyjděte z toho města a setřeste si prach z nohou na svědectví proti nim.“ 6A tak vyšli a chodili po okolních vesnicích. Kázali evangelium a všude uzdravovali. 7Když se o všem, co se dělo, doslechl i tetrarcha Herodes, nevěděl, co si má myslet. Někteří říkali: „Jan vstal z mrtvých,“ 8jiní, že prý se zjevil Eliáš, a další, že vstal jeden z dávných proroků. 9„Jana jsem sťal,“ říkal si Herodes. „Kdo to tedy je, že o něm slyším takové věci?“ A toužil se s ním setkat. 10Apoštolové se potom vrátili za Ježíšem a vyprávěli mu, co všechno dělali. Tehdy je vzal s sebou a odešel s nimi do ústraní poblíž města jménem Betsaida. 11Jakmile se to dozvěděly zástupy, vydaly se za ním. Přijal je tedy, vyprávěl jim o Božím království a uzdravoval ty, kdo potřebovali uzdravit. 12Když se začalo chýlit k večeru, přišlo za ním jeho Dvanáct. „Propusť ten zástup,“ řekli mu. „Ať se rozejdou do okolních vesnic a statků a najdou si tam nocleh a stravu, protože tady jsme v pustině.“ 13Odpověděl jim: „Vy jim dejte najíst.“„Nemáme víc než pět chlebů a dvě ryby,“ namítli. „Ledaže bychom šli a všem těm lidem jídlo koupili.“ 14(Jen mužů tam bylo kolem pěti tisíc.)„Posaďte je ve skupinách asi po padesáti,“ řekl Ježíš učedníkům. 15Když to udělali a všechny posadili, 16vzal těch pět chlebů a dvě ryby, vzhlédl k nebi, požehnal je, lámal a dával svým učedníkům, aby je předkládali zástupu. 17Všichni se najedli do sytosti a sebralo se ještě dvanáct košů nalámaných kousků, které jim zbyly. 18Jednou, když se odešel modlit do ústraní, zeptal se přítomných učedníků: „Za koho mě mají zástupy?“ 19„Někteří za Jana Křtitele,“ odpověděli, „jiní za Eliáše a další říkají, že vstal jeden z dávných proroků.“ 20„A za koho mě máte vy?“ zeptal se.„Za Božího Mesiáše!“ odpověděl mu Petr. 21Tehdy je přísně napomenul, aby to nikomu neříkali. 22Pověděl jim: „Syn člověka musí mnoho vytrpět a být zavržen staršími, vrchními kněžími i znalci Písma, být zabit a třetího dne vstát z mrtvých.“ 23Všem pak řekl: „Chce-li někdo jít za mnou, ať se zřekne sám sebe, bere svůj kříž každý den a následuje mne. 24Kdokoli by si chtěl zachránit život, ztratí jej, ale kdokoli by ztratil svůj život pro mě, ten jej zachrání. 25Co je člověku platné, kdyby získal celý svět, ale sám sebe ztratil nebo sám sobě uškodil? 26Kdokoli by se styděl za mě a za má slova, za toho se bude stydět Syn člověka, až přijde ve své slávě a ve slávě Otce a svatých andělů. 27Říkám vám popravdě: Někteří z těch, kdo tu stojí, rozhodně nezakusí smrt, dokud nespatří Boží království.“ 28Asi po týdnu vzal k sobě Petra, Jakuba a Jana a vystoupil na horu, aby se modlil. 29Zatímco se modlil, změnil se vzhled jeho tváře, jeho oděv zbělel a rozzářil se. 30A hle, mluvili s ním dva muži. Byli to Mojžíš a Eliáš, 31kteří se ukázali ve slávě a mluvili o jeho odchodu, k němuž mělo dojít v Jeruzalémě.
32Petr a jeho druhové však byli přemoženi spánkem. Jakmile se probudili, uviděli jeho slávu a ty dva muže po jeho boku. 33Když se od něj začali vzdalovat, Petr Ježíše oslovil: „Mistře, dobře, že jsme tu! Uděláme tu tři stánky – jeden tobě, jeden Mojžíšovi a jeden Eliášovi.“ Nevěděl ale, co říká. 34Než to dořekl, objevil se oblak a zahalil je. Když se ocitli v tom oblaku, dostali strach. 35Z oblaku se ozval hlas: „Toto je můj Syn, můj Vyvolený. Toho poslouchejte.“ 36Když ten hlas dozněl, našli tam jen samotného Ježíše. Zůstali zticha a v těch dnech nikomu neprozradili, co viděli. 37Když pak druhý den sestoupili z hory, vyšla mu naproti velká spousta lidí. 38Vtom jeden muž z davu vykřikl: „Mistře, prosím tě, smiluj se nad mým synem – mám jenom jeho! 39Náhle ho napadá zlý duch a zničehonic začne křičet. Zmítá jím, až má pěnu u úst. Sotva ho kdy opouští a hrozně ho trápí. 40Prosil jsem tvé učedníky, aby ho vyhnali, ale nemohli!“ 41„Vy nevěřící a zvrácené pokolení!“ zvolal Ježíš. „Jak dlouho ještě budu s vámi a budu vás snášet? Přiveď sem svého syna.“ 42Než k němu došel, démon ho porazil a začal jím zmítat. Ježíš okřikl nečistého ducha, uzdravil chlapce a vrátil ho jeho otci. 43Všichni byli ohromeni Boží velkolepostí.Zatímco všichni žasli nad vším, co udělal, Ježíš se obrátil ke svým učedníkům: 44„Dobře si pamatujte tato slova: Syn člověka bude vydán do lidských rukou.“ 45Oni však ten výrok nepochopili. Jeho smysl jim zůstal skryt, takže mu nerozuměli, ale báli se ho zeptat. 46Tehdy mezi nimi vyvstala otázka, kdo z nich je největší. 47Když Ježíš viděl, jaké myšlenky mají v srdci, vzal dítě, postavil je vedle sebe 48a řekl jim: „Kdokoli přijme takové dítě v mém jménu, přijímá mne, a kdokoli přijme mne, přijímá Toho, který mě poslal. Kdo je totiž mezi vámi ze všech nejmenší, ten bude veliký.“ 49„Mistře,“ řekl mu na to Jan, „viděli jsme někoho, jak ve tvém jménu vymítá démony, a bránili jsme mu, protože nechodí s námi.“ 50„Nebraňte mu,“ odpověděl Ježíš. „Kdo není proti nám, je s námi.“ 51Když se začal blížit čas, kdy měl být vzat vzhůru, pevně se rozhodl k cestě do Jeruzaléma. 52Vyslal před sebou posly a ti šli napřed do jedné samařské vesnice, aby pro něj vše připravili. 53Místní ho ale nepřijali, protože byl rozhodnut jít do Jeruzaléma. 54Když to viděli učedníci Jakub a Jan, navrhli: „Pane, máme přivolat oheň z nebe, aby je pohltil?“ 55Ježíš se však obrátil a okřikl je. 56Šli tedy do jiné vesnice. 57Cestou mu někdo řekl: „Budu tě následovat, kamkoli půjdeš.“ 58Ježíš mu odpověděl: „Lišky mají doupata a ptáci hnízda, ale Syn člověka nemá, kde by hlavu složil.“ 59Jiného vyzval: „Pojď za mnou!“ On ale řekl: „Pane, dovol, ať nejdřív odejdu a pochovám svého otce.“ 60Ježíš mu odpověděl: „Nech mrtvé, ať pochovávají své mrtvé; ty pojď rozhlašovat Boží království!“ 61Další mu řekl: „Pane, půjdu za tebou, ale dovol, ať se napřed rozloučím se všemi doma.“ 62Ježíš mu odpověděl: „Kdo se chopí pluhu a ohlíží se zpátky, nehodí se pro Boží království.“
1Ježíš svolal svých Dvanáct a dal jim sílu a moc vyhánět všechny démony a léčit nemoci. 2Poslal je zvěstovat Boží království a uzdravovat. 3A řekl jim: „Nic si neberte na cestu, ani hůl ani mošnu ani chléb ani peníze ani dvoje šaty. 4Když přijdete do některého domu, tam zůstávejte a odtud vycházejte. 5A když vás někde nepřijmou, odejděte z onoho města a setřeste prach ze svých nohou na svědectví proti nim.“ 6Vydali se na cestu, chodili od vesnice k vesnici, přinášeli všude radostnou zvěst a uzdravovali. 7Tetrarcha Herodes slyšel o všem, co se dálo, ale nevěděl, co si má myslit, poněvadž někteří říkali, že Jan vstal z mrtvých, 8jiní, že se zjevil Eliáš, a jiní zase, že vstal jeden z dávných proroků. 9Herodes řekl: „Jana jsem přece dal stít. Kdo to tedy je, že o něm slyším takové věci?“ A přál si ho vidět. 10Když se apoštolové navrátili, vypravovali Ježíšovi, co všechno činili. Vzal je s sebou a odešli sami do města Betsaidy. 11Když to zástupy zpozorovaly, šly za ním; on je přijal, mluvil jim o Božím království a uzdravoval ty, kteří to potřebovali. 12Schylovalo se k večeru. Tu k němu přistoupilo dvanáct učedníků a řekli: „Propusť zástup, ať jdou do okolních vesnic a dvorů opatřit si nocleh a něco k jídlu, protože jsme zde na pustém místě.“ 13On jim řekl: „Dejte jim jíst vy!“ Řekli mu: „Nemáme víc než pět chlebů a dvě ryby; nebo snad máme jít a nakoupit pokrm pro všechen tento lid?“ 14Bylo tam asi pět tisíc mužů. Řekl svým učedníkům: „Usaďte je ve skupinách asi po padesáti.“ 15Učinili to a rozsadili je všechny. 16Potom vzal těch pět chlebů a dvě ryby, vzhlédl k nebi, vzdal díky, lámal a dával učedníkům, aby je předložili zástupu. 17A jedli a nasytili se všichni. A sebralo se zbylých nalámaných chlebů dvanáct košů. 18Když se o samotě modlil a byli s ním jeho učedníci, otázal se jich: „Za koho mne zástupy pokládají?“ 19Oni mu odpověděli: „Za Jana Křtitele, jiní za Eliáše a někteří myslí, že vstal jeden z dávných proroků.“ 20Řekl jim: „A za koho mne pokládáte vy?“ Petr mu odpověděl: „Za Božího Mesiáše.“ 21On jim však důrazně přikázal, aby to nikomu neříkali, a pravil jim: 22„Syn člověka musí mnoho trpět, být zavržen od starších, velekněží a zákoníků, být zabit a třetího dne vzkříšen.“ 23Všem pak řekl: „Kdo chce jít za mnou, zapři sám sebe, nes každého dne svůj kříž a následuj mne. 24Neboť kdo by chtěl zachránit svůj život, ten o něj přijde; kdo však přijde o život pro mne, zachrání jej. 25Jaký prospěch má člověk, který získá celý svět, ale sám sebe ztratí nebo zmaří? 26Kdo se stydí za mne a za má slova, za toho se bude stydět Syn člověka, až přijde v slávě své i Otcově a svatých andělů. 27Říkám vám po pravdě: Někteří z těch, kteří tu stojí, neokusí smrti, dokud nespatří království Boží.“ 28Za týden po této rozmluvě vzal Ježíš s sebou Petra, Jana a Jakuba a vystoupil na horu, aby se modlil. 29A když se modlil, nabyla jeho tvář nového vzhledu a jeho roucho bělostně zářilo. 30A hle, rozmlouvali s ním dva muži – byli to Mojžíš a Eliáš; 31zjevili se v slávě a mluvili o jeho cestě, kterou měl dokonat v Jeruzalémě.
32Petra a jeho druhy obestřel těžký spánek. Když se probrali, spatřili jeho slávu i ty dva muže, kteří byli s ním. 33Vtom se ti muži od něho začali vzdalovat; Petr mu řekl: „Mistře, je dobré, že jsme zde; udělejme tři stany, jeden tobě, jeden Mojžíšovi a jeden Eliášovi.“ Nevěděl, co mluví. 34Než to dopověděl, přišel oblak a zastínil je. Když se ocitli v oblaku, zmocnila se jich bázeň. 35A z oblaku se ozval hlas: „Toto jest můj vyvolený Syn, toho poslouchejte.“ 36Když se hlas ozval, byl už Ježíš sám. Oni umlkli a nikomu tehdy neřekli nic o tom, co viděli. 37Když příštího dne sestoupili z hory, vyšel mu vstříc veliký zástup. 38A hle, jakýsi muž ze zástupu volal: „Mistře, prosím tě, ujmi se mého syna, vždyť je to mé jediné dítě; 39hle, zachvacuje ho duch, takže znenadání vykřikuje, a lomcuje jím, až má pěnu kolem úst; jen stěží od něho odchází a tak ho moří. 40Prosil jsem už tvé učedníky, aby ho vyhnali, ale nemohli.“ 41Ježíš odpověděl: „Pokolení nevěřící a zvrácené, jak dlouho ještě mám být s vámi a snášet vás? Přiveď sem svého syna!“ 42Ještě než k němu přišel, démon ho povalil a zkroutil křečí. Ježíš pohrozil nečistému duchu, uzdravil chlapce a vrátil jej otci. 43Všichni žasli nad velikou Boží mocí. Když se všichni divili, co všechno učinil, řekl svým učedníkům: 44„Slyšte a dobře si pamatujte tato slova: Syn člověka bude vydán do rukou lidí.“ 45Oni však tomu slovu nerozuměli a jeho smysl jim zůstal skryt; proto nechápali, ale báli se ho na to slovo zeptat. 46Přišlo jim na mysl, kdo z nich je asi největší. 47Když Ježíš poznal, čím se v mysli obírají, vzal dítě, postavil je vedle sebe 48a řekl jim: „Kdo přijme takové dítě ve jménu mém, přijímá mne; a kdo přijme mne, přijme toho, který mě poslal. Kdo je nejmenší mezi všemi vámi, ten je veliký.“ 49Jan mu na to řekl: „Mistře, viděli jsme kohosi, kdo v tvém jménu vyhání démony, a bránili jsme mu, protože tě nenásleduje jako my.“ 50Ježíš mu řekl: „Nebraňte mu! Kdo není proti vám, je pro vás.“ 51Když se naplňovaly dny, kdy měl být vzat vzhůru, upjal svou mysl k cestě do Jeruzaléma 52a poslal před sebou posly. Vydali se na cestu a přišli do jedné samařské vesnice, aby pro něho vše připravili. 53Ale tam jej nepřijali, protože jeho tvář byla obrácena k Jeruzalému. 54Když to uviděli učedníci Jakub a Jan, řekli: „Pane, máme přivolat oheň z nebe, aby je zahubil, jako to učinil Eliáš?“ 55Obrátil se a pokáral je: „Nevíte, jakého jste ducha. 56Syn člověka nepřišel lidi zahubit, ale zachránit.“ A šli do jiné vesnice. 57Když se ubírali cestou, řekl mu kdosi: „Budu tě následovat, kamkoli půjdeš.“ 58Ale Ježíš mu odpověděl: „Lišky mají doupata a ptáci hnízda, ale Syn člověka nemá, kde by hlavu složil.“ 59Jinému řekl: „Následuj mne!“ On odpověděl: „Dovol mi, Pane, abych šel napřed pochovat svého otce.“ 60Řekl mu: „Nech mrtvé, ať pochovávají své mrtvé. Ale ty jdi a všude zvěstuj království Boží.“ 61A jiný mu řekl: „Budu tě následovat, Pane. Ale napřed mi dovol, abych se rozloučil se svou rodinou.“ 62Ježíš mu řekl: „Kdo položí ruku na pluh a ohlíží se zpět, není způsobilý pro království Boží.“
1Synkalesamenos de tous dōdeka edōken autois dynamin kai exousian epi panta ta daimonia kai nosous therapeuein 2kai apesteilen autous kēryssein tēn basileian tou theou kai iasthai tous astheneis 3kai eipen pros autous Mēden airete eis tēn hodon mēte rhabdon mēte pēran mēte arton mēte argyrion mēte ana dyo chitōnas echein 4kai eis hēn an oikian eiselthēte ekei menete kai ekeithen exerchesthe 5kai hosoi an mē dechōntai hymas exerchomenoi apo tēs poleōs ekeinēs ton koniorton apo tōn podōn hymōn apotinassete eis martyrion ep' autous 6Exerchomenoi de diērchonto kata tas kōmas euangelizomenoi kai therapeuontes pantachou 7Ēkousen de Hērōdēs ho tetraarchēs ta ginomena panta kai diēporei dia to legesthai hypo tinōn hoti Iōannēs ēgerthē ek nekrōn 8hypo tinōn de hoti Ēlias ephanē allōn de hoti prophētēs tis tōn archaiōn anestē 9eipen de ho Hērōdēs Iōannēn egō apekephalisa tis de estin houtos peri hou akouō toiauta kai ezētei idein auton 10Kai hypostrepsantes hoi apostoloi diēgēsanto autō hosa epoiēsan Kai paralabōn autous hypechōrēsen kat' idian eis polin kaloumenēn Bēthsaida 11hoi de ochloi gnontes ēkolouthēsan autō kai apodexamenos autous elalei autois peri tēs basileias tou theou kai tous chreian echontas therapeias iato 12HĒ de hēmera ērxato klinein proselthontes de hoi dōdeka eipan autō Apolyson ton ochlon hina poreuthentes eis tas kyklō kōmas kai agrous katalysōsin kai heurōsin episitismon hoti hōde en erēmō topō esmen 13eipen de pros autous Dote autois phagein hymeis hoi de eipan Ouk eisin hēmin pleion ē artoi pente kai ichthyes dyo ei mēti poreuthentes hēmeis agorasōmen eis panta ton laon touton brōmata 14ēsan gar hōsei andres pentakischilioi eipen de pros tous mathētas autou Kataklinate autous klisias hōsei ana pentēkonta 15kai epoiēsan houtōs kai kateklinan hapantas 16labōn de tous pente artous kai tous dyo ichthyas anablepsas eis ton ouranon eulogēsen autous kai kateklasen kai edidou tois mathētais paratheinai tō ochlō 17kai ephagon kai echortasthēsan pantes kai ērthē to perisseusan autois klasmatōn kophinoi dōdeka 18Kai egeneto en tō einai auton proseuchomenon kata monas synēsan autō hoi mathētai kai epērōtēsen autous legōn Tina me hoi ochloi legousin einai 19hoi de apokrithentes eipan Iōannēn ton baptistēn alloi de Ēlian alloi de hoti prophētēs tis tōn archaiōn anestē 20eipen de autois Hymeis de tina me legete einai Petros de apokritheis eipen Ton christon tou theou 21ho de epitimēsas autois parēngeilen mēdeni legein touto 22eipōn hoti Dei ton huion tou anthrōpou polla pathein kai apodokimasthēnai apo tōn presbyterōn kai archiereōn kai grammateōn kai apoktanthēnai kai tē tritē hēmera egerthēnai 23Elegen de pros pantas Ei tis thelei opisō mou erchesthai arnēsasthō heauton kai aratō ton stauron autou kath' hēmeran kai akoloutheitō moi 24hos gar an thelē tēn psychēn autou sōsai apolesei autēn hos d' an apolesē tēn psychēn autou heneken emou houtos sōsei autēn 25ti gar ōpheleitai anthrōpos kerdēsas ton kosmon holon heauton de apolesas ē zēmiōtheis 26hos gar an epaischynthē me kai tous emous logous touton ho huios tou anthrōpou epaischynthēsetai hotan elthē en tē doxē autou kai tou patros kai tōn hagiōn angelōn 27Legō de hymin alēthōs eisin tines tōn autou hestēkotōn hoi ou mē geusōntai thanatou heōs an idōsin tēn basileian tou theou 28Egeneto de meta tous logous toutous hōsei hēmerai oktō kai paralabōn Petron kai Iōannēn kai Iakōbon anebē eis to oros proseuxasthai 29kai egeneto en tō proseuchesthai auton to eidos tou prosōpou autou heteron kai ho himatismos autou leukos exastraptōn 30kai idou andres dyo synelaloun autō hoitines ēsan Mōusēs kai Ēlias 31hoi ophthentes en doxē elegon tēn exodon autou hēn ēmellen plēroun en Ierousalēm
32ho de Petros kai hoi syn autō ēsan bebarēmenoi hypnō diagrēgorēsantes de eidon tēn doxan autou kai tous dyo andras tous synestōtas autō 33kai egeneto en tō diachōrizesthai autous ap' autou eipen ho Petros pros ton Iēsoun Epistata kalon estin hēmas hōde einai kai poiēsōmen skēnas treis mian soi kai mian Mōusei kai mian Ēlia mē eidōs ho legei 34tauta de autou legontos egeneto nephelē kai epeskiazen autous ephobēthēsan de en tō eiselthein autous eis tēn nephelēn 35kai phōnē egeneto ek tēs nephelēs legousa Houtos estin ho huios mou ho eklelegmenos autou akouete 36kai en tō genesthai tēn phōnēn heurethē Iēsous monos kai autoi esigēsan kai oudeni apēngeilan en ekeinais tais hēmerais ouden hōn heōrakan 37Egeneto de tē hexēs hēmera katelthontōn autōn apo tou orous synēntēsen autō ochlos polys 38kai idou anēr apo tou ochlou eboēsen legōn Didaskale deomai sou epiblepsai epi ton huion mou hoti monogenēs moi estin 39kai idou pneuma lambanei auton kai exaiphnēs krazei kai sparassei auton meta aphrou kai mogis apochōrei ap' autou syntribon auton 40kai edeēthēn tōn mathētōn sou hina ekbalōsin auto kai ouk ēdynēthēsan 41apokritheis de ho Iēsous eipen Ō genea apistos kai diestrammenē heōs pote esomai pros hymas kai anexomai hymōn prosagage hōde ton huion sou 42eti de proserchomenou autou errēxen auton to daimonion kai synesparaxen epetimēsen de ho Iēsous tō pneumati tō akathartō kai iasato ton paida kai apedōken auton tō patri autou 43exeplēssonto de pantes epi tē megaleiotēti tou theou Pantōn de thaumazontōn epi pasin hois epoiei eipen pros tous mathētas autou 44Thesthe hymeis eis ta ōta hymōn tous logous toutous ho gar huios tou anthrōpou mellei paradidosthai eis cheiras anthrōpōn 45hoi de ēgnooun to rhēma touto kai ēn parakekalymmenon ap' autōn hina mē aisthōntai auto kai ephobounto erōtēsai auton peri tou rhēmatos toutou 46Eisēlthen de dialogismos en autois to tis an eiē meizōn autōn 47ho de Iēsous eidōs ton dialogismon tēs kardias autōn epilabomenos paidion estēsen auto par' heautō 48kai eipen autois Hos ean dexētai touto to paidion epi tō onomati mou eme dechetai kai hos an eme dexētai dechetai ton aposteilanta me ho gar mikroteros en pasin hymin hyparchōn houtos estin megas 49Apokritheis de Iōannēs eipen Epistata eidomen tina en tō onomati sou ekballonta daimonia kai ekōlyomen auton hoti ouk akolouthei meth' hēmōn 50eipen de pros auton ho Iēsous Mē kōlyete hos gar ouk estin kath' hymōn hyper hymōn estin 51Egeneto de en tō symplērousthai tas hēmeras tēs analēmpseōs autou kai autos to prosōpon estērisen tou poreuesthai eis Ierousalēm 52kai apesteilen angelous pro prosōpou autou Kai poreuthentes eisēlthon eis kōmēn Samaritōn hōs hetoimasai autō 53kai ouk edexanto auton hoti to prosōpon autou ēn poreuomenon eis Ierousalēm 54idontes de hoi mathētai Iakōbos kai Iōannēs eipan Kyrie theleis eipōmen pyr katabēnai apo tou ouranou kai analōsai autous 55strapheis de epetimēsen autois kai eipen Ouk oidate hoiou pneumatos este hymeis 56ho gar huios tou anthrōpou ouk ēlthen psychas anthrōpōn apolesai alla sōsai kai eporeuthēsan eis heteran kōmēn 57Kai poreuomenōn autōn en tē hodō eipen tis pros auton Akolouthēsō soi hopou ean aperchē 58kai eipen autō ho Iēsous Hai alōpekes phōleous echousin kai ta peteina tou ouranou kataskēnōseis ho de huios tou anthrōpou ouk echei pou tēn kephalēn klinē 59Eipen de pros heteron Akolouthei moi ho de eipen kyrie Epitrepson moi prōton apelthonti thapsai ton patera mou 60eipen de autō Aphes tous nekrous thapsai tous heautōn nekrous sy de apelthōn diangelle tēn basileian tou theou 61eipen de kai heteros Akolouthēsō soi kyrie prōton de epitrepson moi apotaxasthai tois eis ton oikon mou 62eipen de pros auton ho Iēsous Oudeis epibalōn tēn cheira ep' arotron kai blepōn eis ta opisō euthetos estin tē basileia tou theou
< Predošlá kapitola Nasledujúca kapitola >