37lebo u Boha nebude nemožným niktoré slovo. 38Vtedy povedala Mária: Hľa, som dievka Pánova; nech sa mi tedy stane podľa tvojho slova. A anjel odišiel od nej. 39A v tých dňoch vstala Mária a ponáhľajúc sa išla na vrchy, do mesta Júdovho. 40A vošla do domu Zachariášovho a pozdravila Alžbetu. 41A stalo sa, keď počula Alžbeta pozdrav Máriin, že poskočilo nemluvňa v jej živote, a Alžbeta bola razom naplnená Svätým Duchom 42a zvolala veľkým hlasom a riekla: Požehnaná ty medzi ženami a požehnaný plod tvojho života! 43Odkiaľ mi to, aby prišla ku mne matka môjho Pána?! 44Lebo hľa, jako zavznel hlas tvojho pozdravu v moje uši, s plesotom poskočilo nemluvňa v mojom živote, 45a blahoslavená tá, ktorá uverila, lebo sa naplní to, čo jej bolo hovorené od Pána. 46A Mária riekla: Moja duša zvelebuje Pána, 47a môj duch plesá nad Bohom, mojím Spasiteľom 48pretože pohliadol na poníženie svojej dievky. Lebo hľa, odteraz ma budú blahoslaviť všetky pokolenia, 49pretože mi učinil veľké veci ten Mocný, a sväté je jeho meno, 50a jeho milosrdenstvo do pokolení a pokolení tým, ktorí sa ho boja. 51Dokázal silu svojím ramenom, rozptýlil pyšných mysľou ich srdca, 52svrhnul mocnárov s trónov a povýšil ponížených, 53lačných naplnil dobrými vecami a bohatých poslal preč prázdnych. 54Zaujal sa Izraela, svojho služobníka, aby sa rozpamätal na svoje milosrdenstvo, 55tak ako hovoril našim otcom, na milosrdenstvo, sľúbené Abrahámovi a jeho semenu na večnosť. 56A Mária zostala s ňou asi tri mesiace a potom sa navrátila do svojho domu. 57A Alžbete sa naplnil čas, aby porodila, i porodila syna. 58A počuli okolní súsedia i jej príbuzní, že jej učinil Pán svoje veľké milosrdenstvo, a radovali sa s ňou. 59Potom stalo sa ôsmeho dňa, že prišli obrezať dieťatko a volali ho po mene jeho otca Zachariášom. 60Ale jeho matka odpovedala a riekla: Nie, ale sa bude volať Ján. 61A povedali jej: Veď nie je nikoho z tvojho príbuzenstva, kto by sa volal tým menom! 62A dávali náveštie jeho otcovi, jako by asi chcel, aby sa volal. 63A on si vypýtal tabuľku a napísal: Ján je jeho meno. A všetci sa divili. 64A naskutku sa otvorily jeho ústa i jeho jazyk, a hovoril dobrorečiac Bohu. 65Vtedy prišla bázeň na všetkých, ktorí bývali okolo nich, a po celom tom vrchovatom kraji judskom hovorilo sa o všetkých týchto veciach. 66A všetci, ktorí to počuli, složili to vo svojom srdci a hovorili: Čo to len bude z toho dieťaťa! A ruka Pánova bola s ním. 67A Zachariáš, jeho otec, bol razom naplnený Svätým Duchom a prorokoval: 68Požehnaný Pán Bôh Izraelov, že navštívil a učinil vykúpenie svojmu ľudu 69a vyzdvihol nám roh spasenia v dome Dávida, svojho služobníka, - 70jako hovoril skrze ústa svojich svätých od veku prorokov - 71spasenie z moci našich nepriateľov a z ruky všetkých tých, ktorí nás nenávidia, 72aby učinil milosrdenstvo našim otcom a rozpamätal sa na svoju svätú smluvu, 73na prísahu, ktorú prisahal Abrahámovi, nášmu otcovi, že nám dá, 74aby sme vytrhnutí súc z ruky svojich nepriateľov slúžili jemu bez strachu 75v svätosti a v spravedlivosti pred ním po všetky dni svojho života. 76A ty, dieťatko, budeš sa volať prorokom Najvyššieho, lebo pojdeš pred tvárou Pánovou prihotoviť jeho cesty, 77dať jeho ľudu známosť spasenia, záležajúceho v odpustení ich hriechov 78pre vnútornosti milosrdenstva nášho Boha, ktorými nás navštívil východ z výsosti, 79aby sa ukázal tým, ktorí sedia vo tme a v tôni smrti, aby upravil naše nohy na cestu pokoja. 80A dieťatko rástlo a silnelo duchom a bolo na pustinách až do dňa svojho ukázania sa Izraelovi.

37Lebo Bohu nič nebude nemožné. 38Vtedy povedala Mária: Som služobnica Pánova, staň sa mi podľa tvojho slova! A anjel odišiel od nej. 39V tie dni vstala Mária a rýchlo sa vydala na cestu do hornatého kraja, do mesta Júdovho. 40I vošla do domu Zachariášovho a pozdravila Alžbetu. 41Keď Alžbeta počula pozdrav Máriin, nemluvniatko sa pohlo v jej živote a Duch Svätý naplnil Alžbetu. 42I zvolala silným hlasom a povedala: Požehnaná medzi ženami a požehnaný plod tvojho života! 43Ale ako to, že matka môjho Pána prišla ku mne? 44Lebo, ajhľa, len čo mi zaznel v ušiach hlas tvojho pozdravu, radostne pohlo sa mi v živote nemluvniatko. 45A blahoslavená, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán. 46Vtedy povedala Mária: Velebí moja duša Pána 47a môj duch sa rozveselil v Bohu, v mojom Spasiteľovi, 48že zhliadol na poníženie svojej služobnice, veď, ajhľa, blahoslaviť ma budú odteraz všetky pokolenia, 49pretože Mocný učinil so mnou veľké veci, a sväté je Jeho meno 50a Jeho milosrdenstvo s tými, čo sa Ho boja, z pokolení na pokolenia. 51Dokázal moc svojím ramenom, rozprášil tých, čo sa povyšovali zmýšľaním srdca; 52mocných zhodil z trónov a povýšil ponížených, 53lačných nasýtil dobrými vecami a bohatých prepustil naprázdno; 54ujal sa Izraela, svojho služobníka, pamätlivý milosrdenstva, 55ako povedal našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky. 56Mária zostala s ňou asi tri mesiace, potom sa vrátila domov. 57Alžbete však prišiel čas, aby porodila; i porodila syna. 58A susedia a príbuzní počujúc, že Pán zveľadil pri nej svoje milosrdenstvo, radovali sa s ňou. 59Na ôsmy deň prišli obrezať dieťatko a chceli ho pomenovať Zachariášom, menom otcovým. 60Ale matka odpovedala takto: Nie, bude sa volať Ján. 61I povedali jej: Veď nemáš nikoho v rodine, kto by sa tak volal; 62a dávali znak otcovi, ako ho chce pomenovať. 63On si pýtal tabuľku a napísal slová: Ján je jeho meno! A divili sa všetci. 64Hneď nato otvorili sa mu ústa, [rozviazal] jazyk, i prehovoril a velebil Boha. 65Vtedy prišiel strach na všetkých susedov a po celom hornatom kraji judskom sa rozprávalo o všetkom tomto; 66všetci, ktorí to počuli, vštepili si to do srdca a hovorili: Čo len bude z tohto dieťaťa? Veď aj ruka Pánova bola s ním. 67Ale Zachariáš, jeho otec, naplnený Duchom Svätým, prorokoval hovoriac: 68Požehnaný Pán Boh izraelský, že navštívil svoj ľud a vykúpil ho, 69vyzdvihol nám roh spasenia v dome svojho služobníka Dávida, 70ako hovoril ústami svojich starodávnych svätých prorokov, 71že nás vyslobodí od našich nepriateľov a z ruky všetkých, ktorí nás nenávidia, 72aby učinil milosrdenstvo s našimi otcami a rozpomenul sa na svoju svätú zmluvu, 73na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi, že budeme vyslobodení 74z ruky nepriateľov a bez bázne budeme Mu slúžiť 75v svätosti a v spravodlivosti pred Jeho tvárou po všetky dni života. 76A ty, dieťatko, budeš sa volať prorokom Najvyššieho, lebo pôjdeš pred tvárou Pánovou, aby si Mu pripravoval cestu 77a učil Jeho ľud známosti spasenia, totiž, že náš Boh odpustí hriechy 78zo svojho milosrdného srdca, s ktorým zhliadol na nás ako vychádzajúce slnko z výsosti, 79aby svietil sediacim v tme a tôni smrti a upravil nám nohy na cestu pokoja. 80A to dieťatko rástlo a mocnelo na duchu a bolo na púšti až do dňa svojho vystúpenia pred Izraelom.

37Lebo Bohu nič nie je nemožné." 38Mária povedala: "Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova." Anjel potom od nej odišiel. 39V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. 40Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. 41Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. 42Vtedy zvolala veľkým hlasom: "Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. 43Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? 44Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. 45A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán." 46Mária hovorila: "Velebí moja duša Pána 47a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, 48lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, 49lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno 50a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja. 51Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú. 52Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. 53Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno. 54Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo, 55ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky." 56Mária zostala pri nej asi tri mesiace a potom sa vrátila domov. 57Alžbete nadišiel čas pôrodu a porodila syna. 58Keď jej susedia a príbuzní počuli, že jej Pán prejavil svoje veľké milosrdenstvo, radovali sa s ňou. 59Na ôsmy deň prišli chlapca obrezať a chceli mu dať meno Zachariáš po jeho otcovi. 60Ale jeho matka povedala: "Nie, bude sa volať Ján." 61Povedali jej: "Veď v tvojom príbuzenstve sa nik takto nevolá." 62Dali znak otcovi, ako ho chce nazvať on. 63Vypýtal si tabuľku a napísal: "Ján sa bude volať." A všetci sa divili. 64Vtom sa mu rozviazali ústa a jazyk i prehovoril a velebil Boha. 65Vtedy sa všetkých susedov zmocnil strach a po celom hornatom judskom kraji sa rozprávalo o týchto udalostiach. 66Všetci, čo to počuli, kládli si otázku: Čím len bude tento chlapček? Pretože Pánova ruka bola s ním. 67Jeho otec Zachariáš, naplnený Duchom Svätým, prorokoval takto: 68Požehnaný Pán, Boh Izraela, lebo navštívil a vykúpil svoj ľud 69a vzbudil nám mocného Spasiteľa v dome svojho služobníka Dávida, 70ako oddávna hovoril ústami svojich prorokov 71že nás oslobodí od našich nepriateľov a z rúk všetkých, čo nás nenávidia. 72Preukázal milosrdenstvo našim otcom a rozpamätal sa na svoju svätú zmluvu, 73na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi, 74že nám, po vyslobodení z ruky nepriateľov, umožní slúžiť mu bez strachu 75vo svätosti a v spravodlivosti pred jeho tvárou po všetky naše dni. 76A ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho, lebo pôjdeš pred Pánom, aby si mu pripravil cesty; 77a dal poznať jeho ľudu spásu, že mu náš Boh odpustí hriechy 78z hĺbky svojho milosrdenstva, vďaka ktorému nás navštívi Prichádzajúci z výsosti, 79aby sa zjavil tým, čo sedia v tme a v tôni smrti, a upriamil naše kroky na cestu pokoja. 80Chlapček rástol a mocnel na duchu. Žil na púšti až do dňa, keď verejne vystúpil pred Izraelom.

37U Boha nie je nič nemožné.“ 38Mária na to povedala: „Chcem sa celkom odovzdať Bohu. Nech sa teda stane, ako si povedal.“ Potom anjel odišiel. 39O niekoľko dní sa Mária vydala do mestečka v judských kopcoch, kde žil Zachariáš s Alžbetou. 40Keď k nim vstúpila a pozdravila sa, 41pocítila Alžbeta, ako sa jej dieťa živo pohlo. V tej chvíli Alžbetu prenikol Svätý Duch 42a zvolala: „Mária, Boh si ťa vyvolil spomedzi všetkých žien a tvoj syn bude veľkým darom pre ľudí. 43Aká je to pre mňa česť, že ma navštívila matka môjho Pána. 44Len čo som začula tvoj pozdrav, dieťatko vo mne od radosti poskočilo. 45Si blahoslavená, lebo si uverila Božím sľubom. On ich všetky splní.“ 46Nato sa Mária začala modliť: „Velebí moja duša Pána 47a radujem sa v Bohu, vo svojom Spasiteľovi. 48Mňa, bezvýznamné dievča, si všimol. Ľudia zo všetkých národov mi odteraz budú blahorečiť 49pre veľké veci, ktoré Boh so mnou vykonal. 50Je mocný a svätý a ustavične sa zľutováva nad tými, ktorí sa ho boja v ktoromkoľvek čase. 51Vystiera svoju mocnú ruku, aby maril plány pyšných, 52aby zosadzoval vládcov z trónu, pozdvihoval utláčaných, 53sýtil hladných dobrými vecami a bohatých prepúšťal s prázdnymi rukami. 54Ujíma sa svojho ľudu, Izraela, 55lebo sľúbil našim otcom, Abrahámovi i jeho potomkom, že k nim bude naveky milosrdný.“ 56Mária ostala s Alžbetou tri mesiace a potom sa vrátila domov. 57Keď nastal čas, narodil sa Alžbete syn. 58Všetci susedia a príbuzní sa radovali, že ju Boh tak obšťastnil. 59Zišli sa na ôsmy deň, keď podľa zákona chlapcov obrezávali, a chceli mu dať meno po otcovi Zachariáš. 60Ale Alžbeta povedala: „Nie, bude sa volať Ján.“ 61Namietali: „Vo vašej rodine sa predsa nikto tak nevolal.“ 62Tu sa obrátili na otca, aké mu chce dať meno. 63Vypýtal si tabuľku a na prekvapenie všetkých napísal: „Bude sa volať Ján.“ 64V tej chvíli sa Zachariášovi opäť otvorili ústa a začal chváliť Boha. 65Ohromení susedia pochopili, že sa tu deje čosi mimoriadne, a chýr o tom sa rozniesol po judských kopcoch. 66Každý, kto o tom počul, spytoval sa vo svojom srdci: „Čo len vyrastie z toho dieťaťa? Veď je očividné, že ho sprevádza Božia moc.“ 67Jeho otca Zachariáša naplnil Duch Svätý a takto prorokoval: 68„Chvála Pánu, Bohu Izraela, že prichádza svojmu ľudu na pomoc a vyslobodzuje ho. 69Posiela nám mocného Záchrancu z rodu kráľa Dávida, 70ktorého už dávno ohlasoval ústami svojich prorokov. 71Ten nás vytrhne z rúk nepriateľov i z rúk tých, ktorí nás nenávidia. 72Dnes sa Boh láskavo priznáva k našim otcom a svojej zmluve s nimi. 73Veď sa zaviazal Abrahámovi, 74že raz budeme slúžiť Bohu po celý život, zbavení útlaku a strachu, 75očistení a poslušní. 76A ty, syn môj, budeš prorokom Najvyššieho. Pripravíš cestu Božiemu Synovi: 77Budeš hlásať ľudu, že ich prichádza zachrániť tak, že im odpustí všetky previnenia. 78V ňom k nám prichádza Boh plný zľutovania a milosrdenstva. Slnko spásy už vychádza, 79aby zažiarilo všetkým, ktorí žijú v tmách a v tôni smrti, a osvietilo nám cestu k zmiereniu s Bohom!“ 80Chlapec Ján sa vyvíjal dobre telesne aj duchovne. Neskôr odišiel na púšť, kde žil v ústraní až do chvíle, keď vystúpil so svojím posolstvom pred verejnosť.

37lebo u Boha nič nie je nemožné. 38Na to Mária odpovedala: Som služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova. A anjel od nej odišiel. 39V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do judského mesta v hornatom kraji. 40Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. 41Keď Alžbeta počula Máriin pozdrav, pohlo sa dieťa v jej lone a Alžbetu naplnil Duch Svätý. 42I zvolala hlasno: Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho lona! 43Ako to, že matka môjho Pána prichádza ku mne? 44Hľa, len čo mi v ušiach zaznel tvoj pozdrav, od radosti sa pohlo dieťa v mojom lone. 45Blahoslavená, ktorá uverila, lebo sa splní, čo jej oznámil Pán. 46Vtedy Mária prehovorila: Velebí moja duša Pána 47a môj duch zajasal v Bohu, mojom Spasiteľovi, 48lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, odteraz ma budú blahoslaviť všetky pokolenia, 49pretože veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno, 50a jeho milosrdenstvo je z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja. 51Prejavil silu svojím ramenom; rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú; 52mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. 53Hladných nasýtil dobrotami a boháčov prepustil naprázdno. 54Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na milosrdenstvo, 55ako sľúbil našim otcom: Abrahámovi a jeho potomstvu naveky. 56Mária zostala s Alžbetou asi tri mesiace a potom sa vrátila domov. 57Alžbete nadišiel čas pôrodu i porodila syna. 58Keď jej známi a príbuzní počuli, že ju Pán obdaroval milosrdenstvom, radovali sa s ňou. 59Na ôsmy deň prišli obrezať dieťa a chceli ho nazvať otcovým menom — Zachariáš. 60Ale matka povedala: Nie, bude sa volať Ján. 61Oni hovorili: Veď nemáš v rodine nikoho, kto by sa tak volal. 62Obrátili sa na jeho otca, ako ho chce pomenovať. 63On požiadal o tabuľku a napísal: Jeho meno je Ján. Všetci sa tomu čudovali. 64Hneď sa mu otvorili ústa, rozviazal jazyk i prehovoril, a velebil Boha. 65Všetkých ich susedov zmocnil sa strach a všade po judejských horách sa hovorilo o týchto udalostiach. 66A všetci, čo to počuli, vštepili si to do srdca a vraveli: "Čím len bude tento chlapec?" A vskutku Pánova ruka bola s ním. 67Duch Svätý vnukol Zachariášovi tieto prorocké slová: 68"Nech je zvelebený Pán Boh Izraela, lebo navštívil a vykúpil svoj ľud 69a vzbudil nám mocného Spasiteľa z rodu Dávida, svojho služobníka 70ako odpradávna hovoril ústami svojich svätých prorokov, 71že nás oslobodí od našich nepriateľov a z rúk všetkých, čo nás nenávidia. 72Preukázal milosrdenstvo našim otcom a pamätá na svoju svätú zmluvu, 73na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi, že nás vyslobodí z rúk nepriateľov, 74aby sme mu bez strachu slúžili 75vo svätosti a spravodlivosti pred jeho tvárou po všetky dni nášho života. 76A ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho: pôjdeš pred tvárou Pána, pripravíš mu cestu 77a poučíš jeho ľud o spáse, 78že mu náš Boh z hĺbky svojho milosrdenstva odpustí hriechy. Tak nás Vychádzajúci z výsosti navštívi 79a zažiari tým, čo sedia vo tme a v tôni smrti, a naše kroky upriami na cestu pokoja." 80Chlapec rástol a mocnel na duchu a žil na púšti až do dňa, keď vystúpil pred Izrael.

37U Boha přece není nic nemožné.“ 38Marie řekla: „Hle, jsem služebnice Páně. Ať se mi stane podle tvého slova!“ Tehdy od ní anděl odešel. 39V těch dnech pak Marie vstala a spěšně odešla do hor, do města Judova. 40Vešla do Zachariášova domu a pozdravila Alžbětu. 41Jakmile Alžběta uslyšela Mariin pozdrav, děťátko v jejím lůnu poskočilo. Alžběta byla naplněna Duchem svatým 42a hlasitě zvolala: „Požehnaná jsi mezi ženami a požehnaný plod tvého lůna! 43Jaká čest, že ke mně přišla matka mého Pána! 44Hle, jakmile tvůj pozdrav došel k mým uším, děťátko v mém lůnu poskočilo radostí. 45Blaze té, která uvěřila, neboť se naplní, co jí Hospodin slíbil.“ 46Marie na to řekla:„Má duše velebí Hospodina 47a můj duch jásá v Bohu, mém Spasiteli, 48neboť si všiml ponížení své služebnice.Hle, od nynějška všechna pokoleníbudou vyprávět o mé blaženosti, 49neboť mi učinil veliké věci Ten, který je mocný.Jeho jméno je svaté 50a jeho milosrdenství k těm, kdo jej ctí,trvá od pokolení do pokolení. 51Svou paží dokázal moc,rozehnal ty, kdo mají v srdci pyšné myšlenky. 52Mocné svrhl z trůnůa ponížené povýšil. 53Hladové nasytil dobrými věcmia bohaté propustil s prázdnou. 54Ujal se Izraele, svého služebníka;pamatoval na milosrdenství – 55jak zaslíbil našim otcům –vůči Abrahamovi a jeho semeni až navěky.“ 56Marie pak u ní zůstala asi tři měsíce a potom se vrátila domů. 57Alžbětě se tehdy naplnil čas k porodu a porodila syna. 58Když její sousedé a příbuzní uslyšeli, jak jí Hospodin prokázal své veliké milosrdenství, radovali se spolu s ní. 59Osmého dne, když přišli dítě obřezat, chtěli mu dát jméno podle jeho otce, Zachariáš. 60Jeho matka jim na to řekla: „Ne, bude se jmenovat Jan.“ 61Namítli jí: „Vždyť se tak ve tvém příbuzenstvu nikdo nejmenuje!“ 62Ptali se tedy posunky jeho otce, jak by ho chtěl pojmenovat. 63Požádal o tabulku a napsal: „Jmenuje se Jan.“ Všichni se podivili 64a vtom se mu otevřela ústa, rozvázal se mu jazyk a on dobrořečil Bohu. 65Na všechny jejich sousedy přišla bázeň a lidé si o tom všem povídali po celých judských horách. 66Všichni, kdo o tom slyšeli, si to uchovávali v srdci a říkali: „Co to bude za dítě?“ A ruka Hospodinova byla s ním. 67Jeho otec Zachariáš byl naplněn Duchem svatým a prorokoval: 68„Požehnán buď Hospodin, Bůh Izraele,neboť navštívil a vykoupil svůj lid! 69Vyzdvihl nám roh spásyv domě svého služebníka Davida, 70jak to sliboval ústy svých svatých proroků,kteří byli už od věků. 71Spasil nás od našich nepřátela z ruky všech, kdo nás nenávidí. 72Prokázal milosrdenství našim otcůma vzpomenul na svou svatou smlouvu – 73na přísahu, kterou dal našemu otci Abrahamovi, 74že nás vysvobodí z ruky nepřátel,abychom beze strachu sloužili jemu 75ve svatosti a spravedlnosti před jeho tvářípo všechny dny svého života. 76A ty, dítě, budeš nazváno prorokem Nejvyššího,neboť půjdeš před Pánem připravit jeho cesty, 77dát jeho lidu poznat spasenív odpuštění jejich hříchů 78pro niterné milosrdenství našeho Boha,v němž nás navštíví jako Svítání shůry, 79aby se ukázal bydlícím v temnotě a stínu smrtia přivedl naše nohy na cestu pokoje.“ 80Chlapec pak rostl a sílil v duchu a žil na poušti až do dne, kdy vystoupil před Izrael.

37Neboť ‚u Boha není nic nemožného‘.“ 38Maria řekla: „Hle, jsem služebnice Páně; staň se mi podle tvého slova.“ Anděl pak od ní odešel. 39V těch dnech se Maria vydala na cestu a spěchala do hor do města Judova. 40Vešla do domu Zachariášova a pozdravila Alžbětu. 41Když Alžběta uslyšela Mariin pozdrav, pohnulo se dítě v jejím těle; byla naplněna Duchem svatým 42a zvolala velikým hlasem: „Požehnaná jsi nade všechny ženy a požehnaný plod tvého těla. 43Jak to, že ke mně přichází matka mého Pána? 44Hle, jakmile se zvuk tvého pozdravu dotkl mých uší, pohnulo se radostí dítě v mém těle. 45A blahoslavená, která uvěřila, že se splní to, co jí bylo řečeno od Pána.“ 46Maria řekla: „Duše má velebí Pána 47a můj duch jásá v Bohu, mém spasiteli, 48že se sklonil ke své služebnici v jejím ponížení. Hle, od této chvíle budou mne blahoslavit všechna pokolení, 49že se mnou učinil veliké věci ten, který je mocný. Svaté jest jeho jméno 50a milosrdenství jeho od pokolení do pokolení k těm, kdo se ho bojí. 51Prokázal sílu svým ramenem, rozptýlil ty, kdo v srdci smýšlejí pyšně; 52vladaře svrhl z trůnu a ponížené povýšil, 53hladové nasytil dobrými věcmi a bohaté poslal pryč s prázdnou. 54Ujal se svého služebníka Izraele, pamětliv svého milosrdenství, 55jež slíbil našim otcům, Abrahamovi a jeho potomkům navěky.“ 56Maria zůstala s Alžbětou asi tři měsíce a pak se vrátila domů. 57Alžbětě se naplnil čas a přišla její hodina: narodil se jí syn. 58A když uslyšeli její sousedé a příbuzní, že jí Pán prokázal tak veliké milosrdenství, radovali se spolu s ní. 59Osmého dne se sešli k obřízce dítěte a chtěli mu dát po jeho otci jméno Zachariáš. 60Jeho matka na to řekla: „Nikoli, bude se jmenovat Jan.“ 61Řekli jí: „Nikdo z tvého příbuzenstva se tak nejmenuje!“ 62Obrátili se na otce, jaké mu chce dát jméno. 63On požádal o tabulku a napsal na ni: Jeho jméno je Jan. A všichni se tomu divili. 64Ihned se uvolnila jeho ústa i jazyk a on mluvil a chválil Boha. 65Tu padla bázeň na všechny sousedy a všude po judských horách se mluvilo o těchto událostech. 66Všichni, kteří to uslyšeli, uchovávali to v mysli a říkali: „Čím toto dítě bude?“ A ruka Hospodinova byla s ním. 67Jeho otec Zachariáš byl naplněn Duchem svatým a takto prorocky promluvil: 68„Pochválen buď Hospodin, Bůh Izraele, protože navštívil a vykoupil svůj lid 69a vzbudil nám mocného spasitele z rodu Davida, svého služebníka, 70jak mluvil ústy svatých proroků od pradávna; 71zachránil nás od našich nepřátel a z rukou všech, kteří nás nenávidí, 72slitoval se nad našimi otci a rozpomenul se na svou svatou smlouvu, 73na přísahu, kterou učinil našemu otci Abrahamovi, že nám dá, 74abychom vysvobozeni z rukou nepřátel a prosti strachu 75jej zbožně a spravedlivě ctili po všechny dny svého života. 76A ty, synu, budeš nazván prorokem Nejvyššího, neboť půjdeš před Pánem, abys mu připravil cestu 77a dal jeho lidu poznat spásu v odpuštění hříchů, 78pro slitování a milosrdenství našeho Boha, jímž nás navštíví Vycházející z výsosti, 79aby se zjevil těm, kdo jsou ve tmě a stínu smrti, a uvedl naše kroky na cestu pokoje.“ 80Chlapec rostl a sílil na duchu; a žil na poušti až do dne, kdy vystoupil před Izrael.

37hoti ouk adynatēsei para tou theou pan rhēma 38eipen de Mariam Idou hē doulē Kyriou genoito moi kata to rhēma sou kai apēlthen ap' autēs ho angelos 39Anastasa de Mariam en tais hēmerais tautais eporeuthē eis tēn oreinēn meta spoudēs eis polin Iouda 40kai eisēlthen eis ton oikon Zachariou kai ēspasato tēn Elisabet 41kai egeneto hōs ēkousen ton aspasmon tēs Marias hē Elisabet eskirtēsen to brephos en tē koilia autēs kai eplēsthē pneumatos hagiou hē Elisabet 42kai anephōnēsen kraugē megalē kai eipen Eulogēmenē sy en gynaixin kai eulogēmenos ho karpos tēs koilias sou 43kai pothen moi touto hina elthē hē mētēr tou kyriou mou pros eme 44idou gar hōs egeneto hē phōnē tou aspasmou sou eis ta ōta mou eskirtēsen en agalliasei to brephos en tē koilia mou 45kai makaria hē pisteusasa hoti estai teleiōsis tois lelalēmenois autē para Kyriou 46Kai eipen Mariam Megalynei hē psychē mou ton kyrion 47kai ēgalliasen to pneuma mou epi tō theō tō sōtēri mou 48hoti epeblepsen epi tēn tapeinōsin tēs doulēs autou idou gar apo tou nyn makariousin me pasai hai geneai 49hoti epoiēsen moi megala ho dynatos kai hagion to onoma autou 50kai to eleos autou eis geneas kai geneas tois phoboumenois auton 51Epoiēsen kratos en brachioni autou dieskorpisen hyperēphanous dianoia kardias autōn 52katheilen dynastas apo thronōn kai hypsōsen tapeinous 53peinōntas eneplēsen agathōn kai ploutountas exapesteilen kenous 54antelabeto Israēl paidos autou mnēsthēnai eleous 55kathōs elalēsen pros tous pateras hēmōn tō Abraam kai tō spermati autou eis ton aiōna 56Emeinen de Mariam syn autē hōs mēnas treis kai hypestrepsen eis ton oikon autēs 57Tē de Elisabet eplēsthē ho chronos tou tekein autēn kai egennēsen huion 58kai ēkousan hoi perioikoi kai hoi syngeneis autēs hoti emegalynen Kyrios to eleos autou met' autēs kai synechairon autē 59Kai egeneto en tē hēmera tē ogdoē ēlthon peritemein to paidion kai ekaloun auto epi tō onomati tou patros autou Zacharian 60kai apokritheisa hē mētēr autou eipen Ouchi alla klēthēsetai Iōannēs 61kai eipan pros autēn hoti Oudeis estin ek tēs syngeneias sou hos kaleitai tō onomati toutō 62eneneuon de tō patri autou to ti an theloi kaleisthai auto 63kai aitēsas pinakidion egrapsen legōn Iōannēs estin onoma autou kai ethaumasan pantes 64aneōchthē de to stoma autou parachrēma kai hē glōssa autou kai elalei eulogōn ton theon 65Kai egeneto epi pantas phobos tous perioikountas autous kai en holē tē oreinē tēs Ioudaias dielaleito panta ta rhēmata tauta 66kai ethento pantes hoi akousantes en tē kardia autōn legontes Ti ara to paidion touto estai kai gar cheir Kyriou ēn met' autou 67Kai Zacharias ho patēr autou eplēsthē pneumatos hagiou kai eprophēteusen legōn 68Eulogētos Kyrios ho theos tou Israēl hoti epeskepsato kai epoiēsen lytrōsin tō laō autou 69kai ēgeiren keras sōtērias hēmin en oikō Dauid paidos autou 70kathōs elalēsen dia stomatos tōn hagiōn ap' aiōnos prophētōn autou 71sōtērian ex echthrōn hēmōn kai ek cheiros pantōn tōn misountōn hēmas 72poiēsai eleos meta tōn paterōn hēmōn kai mnēsthēnai diathēkēs hagias autou 73horkon hon ōmosen pros Abraam ton patera hēmōn tou dounai hēmin 74aphobōs ek cheiros echthrōn rhysthentas latreuein autō 75en hosiotēti kai dikaiosynē enōpion autou pasais tais hēmerais hēmōn 76Kai sy de paidion prophētēs Hypsistou klēthēsē proporeusē gar enōpion Kyriou hetoimasai hodous autou 77tou dounai gnōsin sōtērias tō laō autou en aphesei hamartiōn autōn 78dia splanchna eleous theou hēmōn en hois episkepsetai hēmas anatolē ex hypsous 79epiphanai tois en skotei kai skia thanatou kathēmenois tou kateuthynai tous podas hēmōn eis hodon eirēnēs 80To de paidion ēuxanen kai ekrataiouto pneumati kai ēn en tais erēmois heōs hēmeras anadeixeōs autou pros ton Israēl