18A keby zasvätil svoje pole po roku plesania, vtedy mu napočíta kňaz peňazí podľa rokov, ktoré zbývajú do roku plesania, a odpočíta sa od tvojej ceny. 19A keby chcel vykúpiť pole ten, kto ho zasvätil, pridá pätinu peňazí tvojej ceny k nej, a zostane jemu. 20Ale keby nevykúpil poľa alebo keby predal pole inému človekovi, už sa viacej nevykúpi. 21A pole bude, keď vyjde v roku plesania, svätým Hospodinovi, jako pole, ktoré je zarieknuté; kňazovi bude državím. 22Keď zasvätí Hospodinovi pole, ktoré kúpil, ktoré nie je z poľa jeho državia, 23vtedy mu napočíta kňaz sumu tvojho cenenia do roku plesania, a dá tvoju cenu v ten istý deň ako sväté Hospodinovi. 24V roku plesania sa navráti pole k tomu, od koho bolo kúpené, k tomu, komu je državím zeme. 25A každá tvoja cena sa bude rozumieť v šekle svätyne; šekel bude dvadsať zŕn. 26Len prvorodeného z hoviad, čo už prvorodenským právom patrí Hospodinovi, nikto nezasvätí; či by to už bolo nejaké hovädo z kráv či nejaké dobytča, Hospodinovo je. 27A keby išlo o nečisté hovädo, vyplatí ho v tvojej cene a pridá k nej jej pätinu. A keby sa nevykúpilo, predá sa v tvojej cene. 28Len čo do všetkého toho, čo bolo zarieknuté, čo by niekto zariekol Hospodinovi, ničoho z toho, čo má, už či je to človek či hovädo či nejaké pole jeho državia, sa nepredá, ani sa nevykúpi nič také, čo bolo zarieknuté; svätosvätým je Hospodinovi. 29Nič zarieknuté, čo by bolo zarieknuté z ľudí na záhubu, jako v bojoch Hospodinových, sa nevyplatí, ale istotne zomrie. 30A každý desiatok zeme, buď zo semena zeme buď z ovocia stromu, je Hospodinov, je svätým Hospodinovi. 31A keby niekto chcel vykúpiť niečo zo svojho desiatku, pridá k nemu jeho pätinu. 32Ale každý desiatok z hoviad, z kráv, jako i z drobného dobytka, z oviec alebo kôz, zo všetkého, čo ide pod palicu pastiera, desiate bude svätým Hospodinovi. 33Nebude vyhľadávať, či je dobré a či zlé, ani ho nezamení. A keby ho predsa zamenil, bude i toto i tamto, zamenené zaň, oboje bude svätým; nevykúpi sa. 34To sú prikázania, ktoré prikázal Hospodin Mojžišovi na vrchu Sinai, aby ich oznámil synom Izraelovým.

18ale ak zasvätí svoje pole len neskôr po jubilejnom roku, potom nech mu kňaz spočíta cenu podľa rokov, ktoré ostávajú do jubilejného roku, a zníži mu z ceny podľa tvojho ocenenia. 19Ak ten, kto zasvätil svoje pole, chce ho vykúpiť, nech pridá pätinu k jeho cene - a bude jeho. 20Ak však nevykúpi pole, a ak predá pole inému mužovi, nemožno ho viac vykúpiť. 21Pole, ktoré sa oslobodí v jubilejnom roku, pripadne Hospodinovi ako to, čo je kliatbe podrobené. Bude vlastníctvom kňazovým. 22Ak niekto zasvätí Hospodinovi kúpené pole, ktoré nie je časťou jeho dedičného vlastníctva, 23kňaz nech mu vypočíta cenu podľa svojho ocenenia až do jubilejného roku; a ešte toho dňa odovzdá jeho cenu ako svätú vec Hospodinovi. 24V jubilejnom roku sa pole vráti tomu, od koho bolo kúpené, komu zem patrí ako dedičné vlastníctvo. 25Každé ocenenie nech sa vykoná podľa šekelov svätyne. Jeden šekel je dvadsať gér. 26Ale prvorodené zo zvierat, ktoré ako prvorodené patrí Hospodinovi, nikto nesmie zasvätiť: či je to býk alebo ovca, patrí Hospodinovi. 27Ak je to nečisté zviera, nech ho dotyčný vykúpi podľa tvojho ocenenia a pridá k tomu pätinu. Ak nebude vykúpené, predá sa podľa tvojho ocenenia. 28Avšak nič z toho, čo niekto ako kliatbe podrobené zasvätí Hospodinovi, nič, čo niekto má, či je to človek alebo zviera alebo jeho dedičné pole, nesmie sa predať ani vykúpiť. Všetko kliatbe podrobené je svätosväté Hospodinovi; 29nikto z ľudí, ktorý je ako kliatbe podrobená vec zasvätený, nemôže byť vykúpený; musí byť vydaný na smrť. 30Všetky desiatky zo zeme, z osevu poľa alebo z ovocia stromov patria Hospodinovi; je to sväté Hospodinovi. 31Ak niekto chce vykúpiť niečo zo svojho desiatku, nech pridá k tomu pätinu. 32Všetky desiatky z dobytka a oviec, všetko čo prejde pod pastierskou palicou, každé desiate nech je sväté Hospodinovi. 33Nech sa pritom nerozlišuje medzi dobrým a zlým, ani sa to nemôže zameniť; a ak by sa predsa zamenilo, bude sväté toto i to, čo sa zamení, a nesmie sa vykúpiť. 34Toto sú príkazy, ktoré Hospodin dal Mojžišovi na vrchu Sinaj pre Izraelcov.

18Ak zasvätí svoje pole po jubilejnom roku (neskoršie), tak mu kňaz vyráta poplatok vzhľadom na roky ktoré chybujú do budúceho jubilejného roku, a odráta sa z ustálenej ceny. 19No ak ho ten, kto zasvätil svoje dedičné pole, bude chcieť vykúpiť, pridá ešte pätinu odhadnutej ceny a bude patriť jemu. 20Ak svoj pozemok nevykúpi a pritom ho predá niekomu inému, už ho nebude môcť vykúpiť, ale pozemok, 21aj keď sa v jubilejnom roku uvoľní, ostane zasvätený Pánovi ako taký pozemok, ktorý je zasvätený úplne. Bude patriť kňazovi ako vlastný pozemok. 22Ak niekto zasvätí Pánovi pole, ktoré kúpil a ktoré nie je čiastkou jeho vlastného pozemku, 23nech mu kňaz vyráta, koľko činí odhadná cena do budúceho jubilejného roku, a ešte v ten deň vyplatí sumu ako zasvätenú cenu pre Pána. 24V jubilejnom roku pole pripadne tomu, od koho sa kúpilo a komu patrí ako dedičný pozemok z krajiny. 25Každý odhad ceny nech je podľa posvätnej váhy: dvadsať gér je jeden šekel. 26Prvorodené z dobytka, ktoré pripadli Pánovi ako prvorodené, nesmie nik zasvätiť: či hovädzí dobytok, či ovce, to patrí Pánovi. 27Ak by šlo o nečisté zviera, spomenutý ho vykúpi podľa ocenenia a pridá k tomu pätinu ceny. Ak ho nevykúpi, tak sa predá za odhadnutú cenu. 28Ale nič z toho, čo niekto zasvätí Pánovi bezvýhradne, zo všetkého, čo má, či je to človek alebo zviera alebo kus poľa, ktoré je jeho dedičným pozemkom, nesmie sa ani predať, ani vykúpiť. Všetko, čo je Pánovi zasvätené bezvýhradne, je svätosvätým Pánovým. 29Nijaký človek, ktorý je zasvätený pod kliatbou, nemôže sa vykúpiť - musí zomrieť. 30Všetky desiatky z pôdy, z obilia zeme i z ovocia stromov, sú Pánovým majetkom. Sú zasvätené Pánovi. 31Kto by chcel vykúpiť nejakú časť zo svojich desiatkov, musí pridať pätinu ceny. 32Všetky desiatky hovädzieho dobytka, oviec a kôz zo všetkého, čo prejde pod pastierskou palicou, každé desiate je zasvätené Pánovi. 33Pritom sa nebude hľadieť na to, či je to dobré alebo zlé. Ani sa nesmie zamieňať. A keby sa predsa zamenilo, tak ono i to, za ktoré sa zamenilo, pripadne svätyni a nemožno to vykúpiť!" 34Toto sú príkazy, ktoré dal Pán Mojžišovi na Sinaji pre Izraelitov.

18Ak svoje pole zasvätí až po jubilejnom roku, kňaz mu vyráta cenu podľa počtu zvyšných rokov do ďalšieho jubilejného roka a odráta sa mu z ceny podľa tvojho ohodnotenia. 19Ak by ho však ten, kto svoje dedičné pole zasvätil, chcel vyplatiť, nech pridá pätinu k jeho cene a bude jeho. 20No ak pole nevyplatí, ale predá ho niekomu inému, nebude ho už môcť vyplatiť. 21Také pole, aj keď sa v jubilejnom roku uvoľní, zostane zasvätené Hospodinovi tak, ako pole pod kliatbou. Bude patriť kňazovi ako jeho vlastníctvo. 22Ak niekto zasvätí Hospodinovi kúpené pole, ktoré je časťou jeho dedičného vlastníctva, 23nech mu kňaz vyráta cenu podľa svojho ohodnotenia do jubilejného roka a túto cenu ešte v ten deň odovzdá ako zasvätenú Hospodinovi. 24V jubilejnom roku sa pole vráti tomu, od koho bolo kúpené, komu pozemok patrí ako dedičné vlastníctvo. 25Každý odhad ceny nech sa vykoná podľa šekela svätyne. Jeden šekel je dvadsať zŕn. 26Nech nikto nezasväcuje prvorodené dobytča, pretože ako prvorodené aj tak patrí Hospodinovi, či je to býk alebo ovca, patrí Hospodinovi. 27Ak je to nečisté zviera, nech ho vyplatí podľa tvojho ohodnotenia a pridá pätinu ceny. Ak ho nevyplatí, predá sa podľa tvojho ohodnotenia. 28Len nič také, čo niekto zasvätil Hospodinovi z prekliateho, z čohokoľvek, čo má, či ide o človeka, zviera alebo dedičné pole, nesmie sa predať ani vyplatiť. Všetko, čo je pod kliatbou, je svätosväté a patrí kňazovi. 29Nikto z ľudí, kto je pod kliatbou zasvätený, nesmie sa vyplatiť; musí zomrieť. 30Všetky desiatky krajiny, z obilia poľa i z ovocia stromov, patria Hospodinovi. Sú zasvätené Hospodinovi. 31Ak si niekto chce niečo vyplatiť zo svojho desiatku, nech pridá k tomu pätinu. 32Všetky desiatky z dobytka a oviec, všetko, čo prechádza pod pastierskou palicou, každé desiate, bude zasvätené Hospodinovi. 33Nebudete pritom zisťovať, či je to dobré alebo zlé, ani sa to nesmie zameniť. Keby sa to predsa len zamenilo, bude sväté to i ono; nesmie sa vyplatiť. 34Toto sú príkazy, ktoré dal Hospodin Mojžišovi na vrchu Sinaj pre Izraelitov.

18Zasvětí-li své pole až po létě milosti, spočítá mu kněz cenu podle let zbývajících do léta milosti, takže určenou cenu sníží. 19Bude-li je ten, kdo pole zasvětil, chtít vykoupit, přidá k určené ceně ještě pětinu peněz navíc, a zůstane mu. 20Nevykoupí-li to pole, ale prodá je někomu jinému, nebude již moci být vykoupeno. 21Až bude to pole v létě milosti vydáno, bude svaté Hospodinu jako pole jemu propadlé; stane se majetkem kněze. 22Zasvětí-li však Hospodinu koupené pole, které není z jeho dědičné polnosti, 23spočítá mu kněz výši určené ceny až do léta milosti a dotyčný toho dne vyplatí určenou cenu jako svatou Hospodinu. 24V létě milosti bude pole vráceno tomu, od koho bylo koupeno, jemuž náleží jako dědičný pozemek. 25Všechny určené ceny budou v šekelech svatyně. Šekel je 20 ger. 26Prvorozené dobytče, jež patří Hospodinu právem prvorozenství, však nikdo zasvětit nemůže. Ať je ze skotu nebo z bravu, patří již Hospodinu. 27Půjde-li o nečisté zvíře, vyplatí je podle určené ceny a přidá k ní ještě pětinu navíc. Nebude-li vykoupeno, prodá se za určenou cenu. 28Zasvětí-li člověk něco ze svého majetku tak, že to propadne Hospodinu – ať už člověka, zvíře nebo část dědičné polnosti – nebude to možné prodat ani vykoupit. Cokoli propadlo Hospodinu, mu svatosvatě patří. 29Žádný člověk, který propadne Hospodinu, nebude moci být vyplacen; musí zemřít. 30Veškeré desátky země, ať už z obilí země nebo z ovoce stromů, patří Hospodinu; jsou svaté Hospodinu. 31Bude-li někdo chtít své desátky vykoupit, přidá ještě pětinu navíc. 32Každý desátek ze skotu i bravu, každý desátý kus procházející pod pastýřskou holí, je svatý Hospodinu. 33Majitel nebude zjišťovat, zda je lepší, nebo horší; nebude jej moci vyměnit. Kdyby jej však přece vyměnil, bude svatý ten původní i ten, jímž jej zaměnil; nebude jej moci vykoupit.“ 34To jsou přikázání, jež Hospodin přikázal Mojžíšovi pro syny Izraele na hoře Sinaj.

18Oddělí-li své pole jako svaté po milostivém létě, vypočítá mu kněz cenu podle počtu let zbývajících do dalšího milostivého léta, a ubere se z tvého odhadního obnosu. 19Jestliže však ten, kdo oddělil pole jako svaté, je chce vyplatit, přidá k tvému odhadnímu obnosu pětinu stříbra navíc a bude patřit jemu. 20Jestliže pole nevyplatí, ale prodá je někomu jinému, nemůže být již vyplaceno. 21Takové pole při vyvázání z držby v létě milostivém bude svaté Hospodinu jako pole propadlé klatbě; bude náležet knězi jako jeho vlastnictví. 22Jestliže někdo oddělí jako svaté pro Hospodina pole, jež získal koupí, a nebylo částí jeho vlastnictví, 23vypočítá mu kněz výši obnosu až do milostivého léta a on vyplatí obnos téhož dne jako svatý Hospodinu. 24V milostivém létě bude pole vráceno tomu, od koho bylo koupeno, jehož vlastnictvím pozemek je. 25Veškeré tvé odhadní obnosy budou v šekelech podle váhy určené svatyní. Šekel je dvacet zrn. 26Jenom ať nikdo neodděluje jako svaté prvorozené dobytče; náleží beztak Hospodinu jakožto prvorozené; jak býk, tak jehně patří Hospodinu. 27Jestliže jde o dobytče nečisté, vyplatí je podle tvého odhadu a přidá pětinu obnosu navíc; nebude-li vyplaceno, bude prodáno za obnos tebou stanovený . 28Jenom nic klatého, co někdo jako takové oddal Hospodinu z čehokoli, co má, z lidí, z dobytka i z polností, jež má ve vlastnictví, nesmí být prodáváno ani vypláceno. Všechno klaté je velesvaté a náleží Hospodinu. 29Nikdo z lidí, kdo je klatbou oddán Bohu jako klatý, nemůže být vyplacen; musí zemřít. 30Všechny desátky země z obilí země a z ovoce stromů budou Hospodinovy; jsou svaté Hospodinu. 31Jestliže si však někdo přeje vyplatit něco ze svého desátku, přidá pětinu obnosu navíc. 32Každý desátek ze skotu a bravu, každý desátý kus, který při počítání prochází pod holí, bude svatý Hospodinu. 33Nebude se prohlížet, je-li dobrý či špatný, a nezamění se za jiný ; jestliže jej pak přece zamění, bude ten i onen svatý. Nesmí být vyplacen.“ 34Toto jsou příkazy, které vydal Hospodin Mojžíšovi pro syny Izraele na hoře Sínaji.

18wə’im- ’aḥar hayyōḇêl yaqdîš śāḏêhū wəḥiššaḇ- lōw hakkōhên ’eṯ- hakkesep̄, ‘al- pî haššānîm hannōwṯārōṯ, ‘aḏ šənaṯ hayyōḇêl; wəniḡra‘ mê‘erkeḵā. 19wə’im- gā’ōl yiḡ’al ’eṯ- haśśāḏeh, hammaqdîš ’ōṯōw; wəyāsap̄ ḥămišîṯ kesep̄- ‘erkəḵā ‘ālāw wəqām lōw. 20wə’im- lō yiḡ’al ’eṯ- haśśāḏeh, wə’im- māḵar ’eṯ- haśśāḏeh lə’îš ’aḥêr; lō yiggā’êl ‘ōwḏ. 21wəhāyāh haśśāḏeh bəṣêṯōw ḇayyōḇêl, qōḏeš Yahweh kiśḏêh haḥêrem; lakkōhên tihyeh ’ăḥuzzāṯōw. 22wə’im ’eṯ- śəḏêh miqnāṯōw, ’ăšer lō miśśəḏêh ’ăḥuzzāṯōw; yaqdîš Yahweh. 23wəḥiššaḇ- lōw hakkōhên, ’êṯ miḵsaṯ hā‘erkəḵā, ‘aḏ šənaṯ hayyōḇêl; wənāṯan ’eṯ- hā‘erkəḵā bayyōwm hahū, qōḏeš Yahweh. 24bišnaṯ hayyōwḇêl yāšūḇ haśśāḏeh, la’ăšer qānāhū mê’ittōw; la’ăšer- lōw ’ăḥuzzaṯ hā’āreṣ. 25wəḵāl ‘erkəḵā, yihyeh bəšeqel haqqōḏeš; ‘eśrîm gêrāh yihyeh haššāqel. s 26’aḵ- bəḵōwr ’ăšer- yəḇukkar Yahweh biḇhêmāh, lō- yaqdîš ’îš ’ōṯōw; ’im- šōwr ’im- śeh, Yahweh hū. 27wə’im babbəhêmāh haṭṭəmê’āh ūp̄āḏāh ḇə‘erkeḵā, wəyāsap̄ ḥămišiṯōw ‘ālāw; wə’im- lō yiggā’êl wənimkar bə‘erkeḵā. 28’aḵ- kāl- ḥêrem ’ăšer yaḥărim ’îš Yahweh mikkāl ’ăšer- lōw, mê’āḏām ūḇəhêmāh ūmiśśəḏêh ’ăḥuzzāṯōw, lō yimmāḵêr wəlō yiggā’êl; kāl- ḥêrem qōḏeš- qāḏāšîm hū Yahweh. 29kāl- ḥêrem, ’ăšer yāḥoram min- hā’āḏām lō yippāḏeh; mōwṯ yūmāṯ. 30wəḵāl ma‘śar hā’āreṣ mizzera‘ hā’āreṣ mippərî hā‘êṣ, Yahweh hū; qōḏeš Yahweh. 31wə’im- gā’ōl yiḡ’al ’îš mimma‘aśrōw; ḥămišîṯōw yōsêp̄ ‘ālāw. 32wəḵāl ma‘śar bāqār wāṣōn, kōl ’ăšer- ya‘ăḇōr taḥaṯ haššāḇeṭ; hā‘ăśîrî yihyeh- qōḏeš Yahweh. 33lō yəḇaqqêr bên- ṭōwḇ lāra‘ wəlō yəmîrennū; wə’im- hāmêr yəmîrennū, wəhāyāh- hū ūṯəmūrāṯōw yihyeh- qōḏeš lō yiggā’êl. 34’êlleh hammiṣwōṯ, ’ăšer ṣiwwāh Yahweh ’eṯ- mōšeh ’el- bənê yiśrā’êl; bəhar sînāy.