Plač Jeremiášov, 1. kapitola
Plač 1,1
Alef. Oj, ako sedí samotné mesto, nedávno veľké čo do množstva ľudu! Je ako vdova. Mesto, predtým veľké medzi národami, kňažna medzi krajinami, dnes je poplatné!
Jaj, aké osamelé sedí kedysi hojne zaľudnené mesto, podobné je vdove, kedysi veľké medzi národmi! Kňažná medzi mestami stala sa poddanou.
Ach, ako sedí osamelé mesto (kedysi) plné ľudu, postihol osud vdovy paniu národov, kňažná medzi krajinami ostala poplatnicou.
Ach, aké opustené je mesto, kedysi hojne zaľudnené! Podobá sa vdove, hoci vynikalo medzi národmi. Kňažná medzi krajinami stala sa poddanou. (bét)
Ach, jak zůstalo opuštěnoto město plné lidí!Jako by bylo ovdověloto proslulé mezi národy!Bývalo kněžnou mezi zeměmi,a teď je v otroctví.
Jak samotno sedí město, které mělo tolik lidu! Je jako vdova, ač bylo mocné mezi pronárody. Bylo kněžnou mezi krajinami, a je podrobeno nuceným pracím.
’êḵāh yāšəḇāh ḇāḏāḏ, hā‘îr rabbāṯî ‘ām, hāyəṯāh kə’almānāh; rabbāṯî ḇaggōwyim, śārāṯî bamməḏînōwṯ, hāyəṯāh lāmas. s
Plač 1,2
Béth. Kňažna, ustavične plače, vnoci, a jej slzy tečú po jej lícach. Nemá nikoho, kto by potešil, nikoho zpomedzi všetkých svojich milovníkov. Všetci jej priatelia sa jej stali nevernými; obrátili sa jej v nepriateľov.
Ustavične plače za noci, slzy jej kanú po lícach. Nikto ju neteší z jej milovníkov; všetci jej priatelia ju zradili, stali sa jej nepriateľmi.
Prehorko plače v noci, líca má zaslzené, niet, kto by ju potešil zo všetkých jej milencov; priatelia, tí ju opustili, prešli k jej nepriateľom.
Nocou stále žalostí, slzy jej kanú po lícach. Nikto z jej milencov ju nepoteší, všetci jej druhovia ju zradili a stali sa jej nepriateľmi. (gimel)
Hořce naříká celou noc,po tvářích kanou slzy.Z jejích milenců, kolik jich bylo,ji žádný nejde utěšit.Všichni přátelé ji zradili,obrátili se proti ní!
Za noci pláče a pláče, po líci slzy jí kanou , ze všech jejích milovníků není nikdo, kdo by ji potěšil. Všichni její druhové se k ní zachovali věrolomně, stali se jejími nepřáteli.
bāḵōw ṯiḇkeh ballaylāh, wəḏim‘āṯāh ‘al leḥĕyāh, ’ên- lāh mənaḥêm mikkāl ’ōhăḇehā; kāl- rê‘ehā bāḡəḏū ḇāh, hāyū lāh lə’ōyəḇîm. s
Plač 1,3
Gimel. Judea sa prestehovala do vyhnanstva pre horké trápenie a pre veľkú porobu. Ona býva medzi pohanmi! Nenachodí odpočinku. Všetci tí, ktorí ju honia, ju dostihujú medzi úzkosťami.
Odišiel Júda do zajatia pod nátlakom a ťažkou službou. Medzi pohanmi býva, nenachádza miesto odpočinku; všetci, čo ho prenasledovali, dobehli ho uprostred jeho súžení.
Pod nátlakom sa sťahoval Júda, vo veľkom nevoľníctve; uprostred národov býva, spočinku nenachodí. Dochytili ho stíhači zbitého útrapami.
Odišiel Júda do zajatia biedny a veľmi zotročený, prebýva uprostred pohanov a nenachádza miesto odpočinku. Všetci, čo ho prenasledujú, ho zastihli uprostred súžení. (dálet)
Juda odešel do vyhnanstvíponížen krutou porobou.Přebývá mezi pohanya nemá, kde by spočinul.Všichni, kdo ho pronásledovali,ho dostihli v jeho sevření.
Juda odešel do vyhnanství ponížen a nesmírně zotročen. Usadil se mezi pronárody, odpočinutí nenachází. Všichni jeho pronásledovatelé ho dostihli v jeho úzkostech.
gāləṯāh yəhūḏāh mê‘ōnî ūmêrōḇ ‘ăḇōḏāh, hî yāšəḇāh ḇaggōwyim, lō māṣə’āh mānōwaḥ; kāl- rōḏəp̄ehā hiśśîḡūhā bên hamməṣārîm. s
Plač 1,4
Daleth. Cesty dcéry Siona smutné, pretože niet tých, ktorí by prišli na slávnosť. Všetky jej brány spustlé. Jej kňazi vzdychajú. Jej panny sú strápené, a ona sama je plná horkosti.
Cesty Siona trúchlia, lebo nikto neprichádza k sviatkom. Spustošené sú všetky jeho brány, vzdychajú jeho kňazi. Jeho panny smútia, a on len trpkosť cíti.
Cesty Siona smútia, že niet pútnikov na sviatky: brány má všetky spustnuté. Žalostia jeho kňazi, jeho panny sú skľúčené a on? - ach, trpko mu je!
Cesty Siona smútia, keď nikto neprichádza na sviatky. Všetky jeho brány sú zničené, kňazi bedákajú, jeho panny sú zarmútené, zostala mu len trpkosť. (hé)
Osiřelé jsou cesty na Sion,nikdo už nejde na slavnost.Jeho brány pustě zejí,jeho kněží sténají,jeho panny mají smutek –Sionu je tak hořce!
Cesty na Sijón truchlí, nikdo nepřichází ke slavnosti. Všechny jeho brány jsou zpustošené, jeho kněží vzdychají, jeho panny jsou zarmoucené, hořko je sijónské dceři .
darḵê ṣîyōwn ’ăḇêlōwṯ, mibbəlî bā’ê mōw‘êḏ, kāl- šə‘ārehā šōwmêmîn, kōhănehā ne’ĕnāḥîm; bəṯūlōṯehā nūḡōwṯ wəhî mar- lāh. s
Plač 1,5
Hé. Jej protivníci sú hlavou; jej nepriatelia sa majú dobre, lebo ju strápil Hospodin pre množstvo jej prestúpení. Jej malé deti odišly do zajatia pred tvárou a zrakmi protivníka.
Jeho protivníci sú navrchu, jeho nepriateľom sa dobre vodí, lebo Hospodin ho strápil pre množstvo jeho priestupkov. Jeho deti išli ako zajatci pred nepriateľom.
Jeho odporci triumfujú, jeho nepriatelia sú šťastní, pretože Pán ho skľúčil pre množstvo jeho hriechov. Dietky mu ženie do zajatia pred sebou utláčateľ.
Jeho utláčatelia vládnu, jeho nepriatelia sú spokojní, lebo Hospodin ho zarmútil pre jeho mnohé vzbury. Jeho zajaté deti kráčali pred utláčateľom. (váv)
Jeho protivníci triumfují,nepřátelé mají zdar.Hospodin totiž Jeruzalém ranilkvůli mnoha jeho nevěrám.Do zajetí šly i děti –nepřítel si je vzal!
Její protivníci nabyli vrchu, její nepřátelé si žijí v klidu, neboť Hospodin ji zarmoutil pro množství jejích nevěrností. Její pacholátka odešla před tváří protivníka do zajetí.
Plač 1,6
Vav. A tak vyšla od dcéry Siona všetka jej sláva. Jej kniežatá sú jako jeleni, ktorí nenachodia paše a tak idú bez sily pred tým, ktorý prenasleduje.
Opustila dcéru Sion všetka jej nádhera. Jej kniežatá sú ako jelene, čo nenachodia pastvu; odbehli bez sily pred svojimi naháňačmi.
Sionskú dcéru opustila všetka jej nádhera, jej kniežatá sú sťa jelene, čo pastvu nenachodia, čo bezvládne sa vlečú pred tvárou stíhača.
Dcéra Sion stratila všetku svoju krásu, jej kniežatá sú ako jelene, čo nenachádzajú pastvu a vysilené unikajú pred prenasledovateľom. (zajin)
Dceru sionskou opustilaveškerá nádhera.Její velmoži jako jelenipastvu marně hledají;zbaveni síly prchajípřed svými pronásledovateli.
Odešla od sijónské dcery veškerá její důstojnost. Její velmožové jsou jako jeleni, když nenacházejí pastvu: táhnou vysíleni před tváří pronásledovatele.
Plač 1,7
Zajin. Dcéra Jeruzalema sa rozpomína vo dňoch svojho trápenia a vo svojom zmietaní na všetky svoje vzácne veci, ktoré boly jej od pradávnych dní, teraz keď upadol jej ľud do ruky protivníka, a keď nemá nikoho, kto by jej pomohol. Protivníci sa dívajú na ňu; smejú sa jej všestrannej zkaze.
Jeruzalem sa rozpomína v dňoch svojej biedy a blúdenia na všetky svoje vzácne veci, ktoré mával od dávnych čias. Keď jeho národ padol do rúk protivníka, nikto mu nepomohol. Protivníci to videli a smiali sa nad jeho pádom.
Jeruzalem spomína na dni plaču a biedy, (na všetky svoje skvosty, ktoré mal od dávnych dní); keď mu ľud padal rukou nepriateľa a nemal pomocníka, nepriateľ sa naň díval, smial sa jeho záhube.
Jeruzalem si rozpamätúva v dňoch svojej biedy a blúdenia na všetky svoje vzácnosti, ktoré mal od pradávna. Keď jeho ľud padol do rúk protivníka, nikto mu nepomohol. Protivníci to videli a smiali sa nad jeho skazou. (chét)
Ve dnech trápení a blouděníDcera jeruzalémská vzpomínána všechny poklady,jež kdysi mívala.Když její lid padal rukou sokaa nikdo nešel na pomoc,nepřítel se tenkrát dívala smál se nad tou záhubou.
Jeruzalém se rozpomíná ve dnech svého ponížení a zmateného toulání na všechno, co míval za žádoucí ode dnů dávnověkých. Když jeho lid padl do rukou protivníka, nebyl nikdo, kdo by mu pomohl. Protivníci to viděli a posmívali se jeho zániku.
zāḵərāh yərūšālim, yəmê ‘ānəyāh ūmərūḏehā, kōl maḥămuḏehā, ’ăšer hāyū mîmê qeḏem; binp̄ōl ‘ammāh bəyaḏ- ṣār, wə’ên ‘ōwzêr lāh, rā’ūhā ṣārîm, śāḥăqū ‘al mišbattehā. s
Plač 1,8
Cheth. Ťažko hrešila dcéra Jeruzalema, preto sa stala nečistou odlúčenou; všetci, ktorí ju ctili, opovrhujú ňou, pretože vidia jej nahotu. Aj ona vzdychá a obrátila sa nazpät.
Jeruzalem sa ťažko prehrešil, preto sa stal ošklivým; všetci, čo ho ctili, opovrhujú ním, lebo videli jeho nahotu; on sám vzdychá a obrátil sa naspäť.
Pochybil Jeruzalem veľmi, preto sa stal odporným, opovrhli ním všetci ctitelia, keď uzreli jeho hanbu, on sám však vzdychá, odvracia sa preč.
Priveľmi hrešil Jeruzalem, preto sa stal nečistým. Všetci jeho ctitelia ním pohŕdajú, lebo videli jeho nahotu. On sám narieka a odvracia sa. (tét)
Dcera jeruzalémská hrozně hřešila,stala se nečistou.Každý ctitel jí teď pohrdá,když vidí její nahotu,a ona zatím sténá,hanbou zakrývá si tvář.
Těžce zhřešila jeruzalémská dcera , proto se stala nečistou. Všichni, kdo si jí vážili, ji mají za bezectnou, neboť vidí její nahotu; a ona vzdychá a odvrací se.
ḥêṭ ḥāṭə’āh yərūšālim, ‘al- kên lənîḏāh hāyāṯāh; kāl- məḵabbəḏehā hizzîlūhā kî- rā’ū ‘erwāṯāh, gam- hî ne’enḥāh wattāšāḇ ’āḥōwr. s
Plač 1,9
Teth. Jej nečistota je na jej podolkoch; nepamätala na svoj koniec a preto klesla predivne, hlboko; nemá nikoho, kto by ju potešil. Vidz, ó, Hospodine, moje trápenie, lebo sa veličí nepriateľ.
Jeho nečistota je na jeho podolkoch, nepomyslel na svoju budúcnosť. Podivným spôsobom klesol, a nikto ho nepoteší. Hospodine, pozri na moju biedu, lebo nepriateľ triumfuje.
Škvrny sú na jeho vlečkách, na následky si nespomenul a poklesol úžasne, nemá tešiteľa. "Na moju biedu pozri, Pane, nepriateľ ma, hľa, premohol!"
Poškvrna lipne na obrube jeho rúcha, nepamätal na svoj koniec. Napodiv klesol. Niet toho, kto by ho potešil. Pozri, Hospodin, na moju biedu, lebo nepriateľ sa vyvyšuje. (jod)
Na jejích sukních špína ulpěla,nestarala se, co bude pak.Neuvěřitelný byl její páda nikde žádná útěcha.Pohleď, Hospodine, na mé trápení –nepřítel zvítězil!
Má na lemu roucha nečistotu, nepamatovala na svůj konec. Předivně sešla a není nikdo, kdo by ji potěšil. „Pohleď, Hospodine, na mé ponížení, jak se nepřítel vypíná.“
ṭum’āṯāh bəšūlehā, lō zāḵərāh ’aḥărîṯāh, wattêreḏ pəlā’îm, ’ên mənaḥêm lāh; rə’êh Yahweh ’eṯ- ‘ānəyî, kî hiḡdîl ’ōwyêḇ. s
Plač 1,10
Jod. Protivník siahol svojou rukou na všetky jej vzácne veci, lebo sa musí dívať, ako pohania vchádzajú do jej svätyne, o ktorých si bol prikázal, aby ti nevošli do shromaždenia.
Nepriateľ vystrel ruku na všetko, čo mal vzácne, i musel vidieť pohanov, ako vstúpili do svätyne, hoc si im zakázal: Nesmú vojsť do zhromaždenia!
Jeho nepriateľ vystrel ruku na všetky jeho skvosty; hej, videl, ako do svätyne vniká mu ľud pohanský, ktorému zakázal si vkročiť do svojho zhromaždenia.
Utláčateľ vystrel svoju ruku na všetko, čo mu bolo vzácne. Veď videl pohanov, ako vošli do jeho svätyne, hoci ty si prikázal, že nesmú vojsť do tvojho zhromaždenia. (kaf)
Na vše, co jí bylo drahé,vztáhl svou ruku nepřítel.Viděla, jak do její svatyněvtrhli pohané –ti, o kterých jsi nařídil:„Do tvého shromáždění nesmějí!“
Protivník vztáhl ruku na všechno, co měla za žádoucí. Ba, vidí pronárody vcházet do své svatyně, ač jsi o nich přikázal: „Nevejdou do tvého shromáždění.“
Plač 1,11
Kaf. Všetok jej ľud vzdychá; hľadajú chlieb; dávajú svoje vzácne veci za pokrm, aby občerstvili dušu. Vidz, ó, Hospodine, a hľaď, že som znevážená!
Všetok jeho ľud vzdychá, hľadajúc chlieb; čo mal vzácne, predal za pokrm, aby si zachoval život. Pozri, Hospodine, a pohliadni, lebo som v opovrhnutí.
Všetok jeho ľud kvíli, hľadajú chlieb; svoje skvosty dali za jedlo, aby sa do nich vrátil život. "Pozriže, Pane, zhliadni, aký som znevážený."
Všetok jeho ľud stená, hľadá chlieb, všetky cennosti ponúka za pokrm, aby si zachoval život. Pozri, Hospodin, všimni si, že som znevážený. (lámed)
Všechen její lid sténáa žebrá o chleba.Své drahé dali za něco k jídlu,aby se udrželi naživu.Pohleď, Hospodine, jen se podívej,v jaké jsem hrozné potupě!
Veškerý její lid vzdychá a žebrá o chléb. Za pokrm dávají všechno , co měli za žádoucí, jen aby se udrželi při životě. „Pohleď, Hospodine, popatř, jak jsem zbavena cti.“
kāl- ‘ammāh ne’ĕnāḥîm məḇaqqəšîm leḥem, nāṯənū [maḥămōwdêhem ḵ] (maḥămaddêhem q) bə’ōḵel ləhāšîḇ nāp̄eš; rə’êh Yahweh wəhabbîṭāh, kî hāyîṯî zōwlêlāh. s
Plač 1,12
Lamed. Či vám nič do toho, vy všetci, ktorí idete cestou pomimo? Hľaďte a vidzte, či je niekde bolesť ako moja bolesť, ktorá je spôsobená mne, ktorú strápil Hospodin v deň pále svojho hnevu?!
Vám všetkým vravím, čo idete tadiaľto, pohliadnite a pozrite, či je ešte bolesť ako moja, ktorú mi spôsobili, ktorou ma Hospodin zarmútil v deň svojho pálčivého hnevu.
"Všetci, čo prechádzate cestou, pozrite a viďte, či je bôľ ako môj bôľ, ktorým som postihnutý, ktorým ma poranil Pán v deň pále svojho hnevu!
Vy všetci, ktorí kráčate cestou, otvorte oči a pozrite, či jestvuje bolesť ako tá moja, ktorá ma zastihla, ktorou ma Hospodin zarmútil v deň svojho planúceho hnevu. (mém)
Není to pro vás vůbec nic,všichni, kdo procházíte kolem?Jen se podívejte, pohleďte,zda je bolest podobná té, kterou trpím,kterou mě ranil Hospodinv den, kdy se rozlítil.
„Je vám to lhostejné, vy všichni, kteří jdete kolem? Popatřte a hleďte, je-li jaká bolest jako bolest moje, ta, která mi byla způsobena, jíž mě zarmoutil Hospodin v den svého planoucího hněvu.
lōw ’ălêḵem kāl- ‘ōḇərê ḏereḵ habbîṭū ūrə’ū, ’im- yêš maḵ’ōwḇ kəmaḵ’ōḇî, ’ăšer ‘ōwlal lî; ’ăšer hōwḡāh Yahweh, bəyōwm ḥărōwn ’appōw. s
Plač 1,13
Mem. S výsosti poslal oheň do mojich kostí a pošliapal to; roztiahol mojim nohám sieť a obrátil ma nazpät; učinil ma pustinou, neduživou deň ako deň.
Z výšin poslal oheň do mojich kostí, aby ma ovládol, sieť vystrel mojim nohám a prevrátil ma, urobil ma opusteným, navždy chorľavým.
Z výsosti poslal oheň do mojich kosti a pokarhal ma, pred moje nohy rozostrel sieť a nazad ma odohnal, spravil ma spustošeným, nemocným po celý deň.
Z výšin zoslal oheň, aby prenikol do mojich kostí, mojim nohám rozprestrel sieť, obrátil ma späť, vydal ma pustošeniu, trvalej biede. (nún)
On seslal oheň z výšinydo mých kostí, které zachvátil.On nastražil mým nohám síť,obrátil mě zpátky.On způsobil mé zničení,celé dny ležím v bezmoci!
Z výšiny seslal do mých kostí oheň a pošlapal je. Před nohy mi rozprostřel síť, obrátil mě nazpět. Učinil mě místem zpustošeným, nečistým po všechny dny.
mimmārōwm šālaḥ- ’êš bə‘aṣmōṯay wayyirdennāh; pāraś rešeṯ ləraḡlay hĕšîḇanî ’āḥōwr, nəṯānanî šōmêmāh, kāl- hayyōwm dāwāh. s
Plač 1,14
Nun. Jarmo mojich prestúpení mi je uviazané jeho rukou; splietly sa jako húžvy; vystúpily na moju šiju; spôsobil to, aby klesla moja sila. Pán ma vydal do rúk, z ktorých nemôžem povstať.
Jarmo je zviazané z mojich priestupkov, v Jeho ruke sa splietajú, dostali sa na moju šiju; podrazil moju silu, Pán ma vydal do rúk tých, ktorým nevládzem odolať.
Spriahnuté je jarmo mojich vín, sú popletené v jeho ruke, presahujú mi šiju, klesá mi sila. Pán ma vydal do rúk, nemôžem povstať.
Ťažké je jarmo mojich priestupkov, ktoré zviazal svojou rukou. Doľahlo na moju šiju, podlomilo moju silu. Pán ma vydal napospas, nemôžem obstáť. (sámek)
Z mých hříchů se stalo jho,jež bylo jeho rukou svázáno.Zavěsily se mi na hrdlo,to jho mě síly zbavilo!Hospodin mě vydal do rukou,před nimiž obstát nemohu.
Neustále mě tlačí moje nevěrnosti, jež jeho ruka spletla ve jho, dostaly se mi na šíji; podlomil mou sílu, Panovník mě vydal do rukou těch , před nimiž neobstojím.
niśqaḏ ‘ōl pəšā‘ay bəyāḏōw, yiśtārəḡū ‘ālū ‘al- ṣawwārî hiḵšîl kōḥî; nəṯānanî ’ăḏōnāy, bîḏê lō- ’ūḵal qūm. s
Plač 1,15
Samek. Pán pošliapal všetkých mojich udatných v mojom strede; svolal proti mne slávnostné shromaždenie, aby skrúšil mojich mládencov. Pán šliapal čereň panne dcére Júdovej.
Pán zavrhol všetkých mojich mocných v mojom okruhu, zvolal proti mne obetnú slávnosť, aby zdrvil mojich mladých mužov. Ako vo vínnom lise Pán zošliapal panenskú dcéru judskú.
Pán zavrhol všetkých vodcov v mojom strede, vyhlásil proti mne sviatok, aby zlomil moju mlaď. Pán šliapal v lise panenskú dcéru Júdovu.
Pán zavrhol všetkých mojich silákov v mojej blízkosti. Kvôli mne zvolal slávnostné zhromaždenie, aby vyhubil mojich junákov. Panenskú judskú dcéru pošliapal Pán ako vo vínnom lise. (ajin)
Hospodin pohrdl všemi hrdiny,kteří jsou v mých zdech.Vojsko proti mně shromáždil,aby rozdrtil mé mládence.Hospodin šlapal v lisupanenskou dceru Judu!
Panovník pohrdl všemi udatnými v mém středu, svolal proti mně slavnostní shromáždění, aby rozdrtil mé junáky. Panovník pošlapal v lisu panenskou dceru judskou.
sillāh ḵāl ’abbîray ’ăḏōnāy bəqirbî, qārā ‘ālay mōw‘êḏ lišbōr baḥūrāy; gaṯ dāraḵ ’ăḏōnāy, liḇṯūlaṯ baṯ- yəhūḏāh. s
Plač 1,16
Ajin. Pre tie veci ja plačem. Moje oko, moje oko tečie vodami, lebo je ďaleko odo mňa ten, ktorý by potešil, ten, ktorý by občerstvil moju dušu. Moji synovia sú vypustošení, lebo sa zmohol nepriateľ.
Nad týmto plačem, moje oko sa rozplýva v slzách, lebo sa vzdialil odo mňa ten, čo potešuje, ten, čo mi upokojí dušu. Moje deti sú opustené, lebo nepriateľ zvíťazil.
Pre toto ja plačem, oko mi roní vlahu, lebo sa vzdialil ten, čo teší, čo by mi vrátil život. Moji synovia zhynuli, veď nepriateľ zvíťazil!"
Toto oplakávam, moje oči ronia slzy, lebo ďaleko odo mňa je tešiteľ, čo by upokojil moju dušu. Moji synovia sú zdesení, lebo nepriateľ zmocnel. (pé)
To proto nyní pláči,z očí mi tečou slzy.Není nablízku, kdo by mě potěšil,kdo by mi život navrátil.Mé děti zůstaly opuštěny –nepřítel zvítězil.
Propukám nad tím v pláč, slzy se mi proudem řinou z očí, vzdálil se ten, kdo by mě potěšil, kdo by mě udržel při životě. Moji synové úděsem trnou, neboť nepřítel ukázal svou moc.“
‘al- ’êlleh ’ănî ḇōwḵîyāh, ‘ênî ‘ênî yōrəḏāh mayim, kî- rāḥaq mimmennî mənaḥêm mêšîḇ nap̄šî; hāyū ḇānay šōwmêmîm, kî ḡāḇar ’ōwyêḇ. s
Plač 1,17
Pe. Dcéra Siona rozprestiera svoje ruky; nemá nikoho, kto by ju potešil. Hospodin prikázal o Jakobovi vôkol neho jeho protivníkom, aby ho sovreli. Dcéra Jeruzalema je ako nečistá, oddelená pre svoj neduh, medzi nimi.
Sion vzpína ruky, nikto ho nepotešuje. Hospodin vyzval proti Jákobovi jeho protivníkov vôkol neho. Jeruzalem stal sa ošklivosťou uprostred nich.
Sion rozpína ruky, potešiteľa nemá. Pán vzbudil proti Jakubovi jeho susedných nepriateľov, i stal sa Jeruzalem medzi nimi odporným.
Vystiera Sion svoje ruky, nik ho nepoteší. Hospodin vydal rozkaz proti Jákobovi a všetkým jeho okolitým protivníkom; Jeruzalem je medzi nimi ako poškvrna. (cádé)
Sion své ruce vztahuje,chybí mu těšitel.Hospodin vzbudil proti Jákobovivšechny nepřátele z okolí;Jeruzalém je mezi nimijako nečistý.
Sijón rozpíná své ruce, není nikdo, kdo by jej potěšil. Hospodin vydal o Jákobovi příkaz jeho protivníkům vůkol něho. Jeruzalém je mezi nimi jako nečistý.
pêrəśāh ṣîyōwn bəyāḏehā, ’ên mənaḥêm lāh, ṣiwwāh Yahweh ləya‘ăqōḇ səḇîḇāw ṣārāw; hāyəṯāh yərūšālim ləniddāh bênêhem. s
Plač 1,18
Tsadé. Hospodin je spravedlivý, lebo som sa protivila jeho ústam. Nože počujte, všetky národy, a vidzte moju bolesť! Moje panny a moji mládenci odišli do zajatia!
Hospodin je v práve, lebo som sa priečil Jeho slovu. Počujte, všetky národy, a hľaďte na moju bolesť; moje panny a moji mládenci odišli do zajatia.
"On, Pán je spravodlivý, veď som vzdoroval jeho slovám. Počujže, každý národ, a pozri moju bolesť: panenky moje i junáci odišli do zajatia.
Hospodin je spravodlivý, lebo som sa vzoprela jeho slovu. Nuž, počujte všetky národy a pozrite na moju bolesť — moje panny a moji mládenci išli do zajatia. (kóf)
Hospodin je ale v právu,vždyť jsem se vzepřela jeho příkazům.Poslyšte, všechny národy,pohleďte na mé trápení:Mé panny i mí mládencimuseli jít do zajetí.
„Hospodin je spravedlivý, já jsem vzdorovala jeho ústům. Slyšte tedy, všichni národové, hleďte na mou bolest. Mé panny a moji junáci odešli do zajetí.
ṣaddîq hū Yahweh kî p̄îhū mārîṯî; šim‘ū- nā ḵāl [‘ammîm ḵ] (hā‘ammîm, q) ūrə’ū maḵ’ōḇî, bəṯūlōṯay ūḇaḥūray hāləḵū ḇaššeḇî. s
Plač 1,19
Khof. Volala som na svojich milovníkov; oklamali ma. Moji kňazi a moji starci pomreli v meste, keď si hľadali pokrm, aby občerstvili svoju dušu.
Volal som na tých, čo ma milovali, ale tí ma podviedli. Moji kňazi a starší zahynuli v meste, keď si hľadali potravu, aby ukojili hlad.
Volal som svojich milých, ale tí ma zradili; kňazi a moji starci zahynuli v meste, pretože si hľadali jedlo, aby si udržali život.
Volala som na svojich milencov, tí ma však zradili. Moji kňazi a starší zahynuli v meste, keď hľadali pokrm, aby si zachránili život. (réš)
Volala jsem své milence,ti mě však zradili.Moji kněží i mí stařešinovéve městě pomřeli,když žebrali o něco k jídlu,aby se udrželi naživu.
Volala jsem své milence, oni mě však oklamali. Moji kněží a moji starší hynuli v městě, když si vyžebrávali pokrm, aby se udrželi při životě.
qārāṯî lam’ahăḇay hêmmāh rimmūnî, kōhănay ūzəqênay bā‘îr gāwā‘ū; kî- ḇiqšū ’ōḵel lāmōw, wəyāšîḇū ’eṯ- nap̄šām. s
Plač 1,20
Reš. Vidz, ó, Hospodine, lebo mi je úzko. Moje vnútornosti sú rozbúrené; moje srdce sa prevrátilo vo mne, pretože som sa veľmi protivila. Vonku sirotí meč; vnútri jako smrť.
Pozri, Hospodine, v akej som úzkosti, vrie to v mojom vnútri. Srdce sa mi zviera v hrudi, lebo som sa veľmi priečil. Na ulici ma meč zbavil detí a v dome smrť.
Pozriže, Pane, je mi krušno, búri sa moje vnútro, srdce sa vo mne zviera, hej, veľmi som sa vzpieral; meč zbíja vonku, vnútri mám tiež smrť.
Pozri, Hospodin, že mám súženie, znepokojené je moje vnútro, srdce sa mi obracia v hrudi, lebo som sa veľmi vzpieral. Vonku ma o deti pripravil meč a v dome smrť. (šín)
Pohleď, Hospodine, na mé úzkosti,jak se mi chvějí útroby!Srdce mi buší v prsounad mojí hroznou vzpourou.Venku meč vraždí děti,doma umírají hlady!
Pohleď, Hospodine, jak se soužím, v mém nitru to bouří, srdce se mi svírá v hrudi, neboť jsem zarputile vzdorovala. Venku sirobu přinášel meč a v domě řádila smrt.
rə’êh Yahweh kî- ṣar- lî mê‘ay ḥomarmārū, nehpaḵ libbî bəqirbî, kî mārōw mārîṯî; miḥūṣ šikkəlāh- ḥereḇ babbayiṯ kammāweṯ. s
Plač 1,21
Šin. Čujú, že vzdychám, ale nemám nikoho, kto by potešil. Všetci moji nepriatelia počujúc o mojom nešťastí radujú sa, že si to ty učinil; uviedol si deň, ktorý si bol vyhlásil, ale budú podobní mne.
Počuj, že vzdychám, nemám tešiteľa! Všetci moji nepriatelia počuli o mojom nešťastí, radujú sa, že si ho spôsobil. Priveď deň, ktorý si predpovedal, a oni budú ako ja.
Počuli, že ja vzdychám, potešiteľa nemám, odporci počuli moju skazu, tešili sa, že si ty konal, priviedol si ohlásený deň. Nech ich stihne to, čo mňa!
Nepočuješ, že vzdychám a nemám tešiteľa? Všetci moji nepriatelia počuli o mojom nešťastí, radujú sa, že ty si to spôsobil. Daj, aby prišiel deň, ktorý si predpovedal, aby mi boli podobní. (táv)
Každý slyší mé sténání,nikdo mě ale netěší.Všichni mí nepřátelé slyší o mém neštěstía jásají nad tím, co jsi dopustil.Kéž už přivedeš ten vyhlášený den,kdy je postihne to, co mě!
Slyšeli mě, jak vzdychám, nebyl nikdo, kdo by mě potěšil, všichni moji nepřátelé uslyšeli o mém neštěstí a veselili se, že jsi to způsobil ty. Přiveď den, který jsi vyhlásil, a budou na tom jako já.
šāmə‘ū kî ne’ĕnāḥāh ’ānî, ’ên mənaḥêm lî, kāl- ’ōyəḇay šāmə‘ū rā‘āṯî śāśū, kî ’attāh ‘āśîṯā; hêḇêṯā yōwm- qārāṯā wəyihyū ḵāmōwnî. s
Plač 1,22
Tav. Nech prijde všetka ich zlosť pred tvoju tvár, a učiň im, ako si učinil mne pre všetky moje prestúpenia, lebo je mnoho mojich vzdychov, a moje srdce je neduživé.
Nech vstúpi všetka ich nešľachetnosť pred Teba; nalož s nimi, ako si nakladal so mnou pre všetky moje priestupky! Lebo mnoho je mojich vzdychov a srdce mi je choré.
Nech príde k tebe všetka ich zlosť, potom však urob s nimi, ako si spravil so mnou pre všetky moje hriechy! Množstvo je mojich vzdychov a srdce mi je choré."
Nech vystúpi všetka ich zloba pred teba. Urob im to, čo oni robili mne za všetky moje priestupky, lebo mnoho je mojich vzdychov a moje srdce je zmorené.
Kéž už všechna jejich zlobavystoupí před tvou tvář.Proveď jim, co jsi mi učinilza všechny mé nevěry.Je příliš mého sténání,srdce mi puká bolestí!
Všechno zlo, jež způsobili , ať vstoupí před tvou tvář a nalož s nimi, jako jsi naložil se mnou za všechny mé nevěrnosti. Hluboce vzdychám a mé srdce je choré.“
tāḇō ḵāl rā‘āṯām ləp̄āneḵā wə‘ōwlêl lāmōw, ka’ăšer ‘ōwlaltā lî ‘al kāl- pəšā‘āy; kî- rabbōwṯ ’anḥōṯay wəlibbî ḏawwāy. p̄
1Alef. Oj, ako sedí samotné mesto, nedávno veľké čo do množstva ľudu! Je ako vdova. Mesto, predtým veľké medzi národami, kňažna medzi krajinami, dnes je poplatné!
2Béth. Kňažna, ustavične plače, vnoci, a jej slzy tečú po jej lícach. Nemá nikoho, kto by potešil, nikoho zpomedzi všetkých svojich milovníkov. Všetci jej priatelia sa jej stali nevernými; obrátili sa jej v nepriateľov.
3Gimel. Judea sa prestehovala do vyhnanstva pre horké trápenie a pre veľkú porobu. Ona býva medzi pohanmi! Nenachodí odpočinku. Všetci tí, ktorí ju honia, ju dostihujú medzi úzkosťami.
4Daleth. Cesty dcéry Siona smutné, pretože niet tých, ktorí by prišli na slávnosť. Všetky jej brány spustlé. Jej kňazi vzdychajú. Jej panny sú strápené, a ona sama je plná horkosti.
5Hé. Jej protivníci sú hlavou; jej nepriatelia sa majú dobre, lebo ju strápil Hospodin pre množstvo jej prestúpení. Jej malé deti odišly do zajatia pred tvárou a zrakmi protivníka.
6Vav. A tak vyšla od dcéry Siona všetka jej sláva. Jej kniežatá sú jako jeleni, ktorí nenachodia paše a tak idú bez sily pred tým, ktorý prenasleduje.
7Zajin. Dcéra Jeruzalema sa rozpomína vo dňoch svojho trápenia a vo svojom zmietaní na všetky svoje vzácne veci, ktoré boly jej od pradávnych dní, teraz keď upadol jej ľud do ruky protivníka, a keď nemá nikoho, kto by jej pomohol. Protivníci sa dívajú na ňu; smejú sa jej všestrannej zkaze.
8Cheth. Ťažko hrešila dcéra Jeruzalema, preto sa stala nečistou odlúčenou; všetci, ktorí ju ctili, opovrhujú ňou, pretože vidia jej nahotu. Aj ona vzdychá a obrátila sa nazpät.
9Teth. Jej nečistota je na jej podolkoch; nepamätala na svoj koniec a preto klesla predivne, hlboko; nemá nikoho, kto by ju potešil. Vidz, ó, Hospodine, moje trápenie, lebo sa veličí nepriateľ.
10Jod. Protivník siahol svojou rukou na všetky jej vzácne veci, lebo sa musí dívať, ako pohania vchádzajú do jej svätyne, o ktorých si bol prikázal, aby ti nevošli do shromaždenia.
11Kaf. Všetok jej ľud vzdychá; hľadajú chlieb; dávajú svoje vzácne veci za pokrm, aby občerstvili dušu. Vidz, ó, Hospodine, a hľaď, že som znevážená!
12Lamed. Či vám nič do toho, vy všetci, ktorí idete cestou pomimo? Hľaďte a vidzte, či je niekde bolesť ako moja bolesť, ktorá je spôsobená mne, ktorú strápil Hospodin v deň pále svojho hnevu?!
13Mem. S výsosti poslal oheň do mojich kostí a pošliapal to; roztiahol mojim nohám sieť a obrátil ma nazpät; učinil ma pustinou, neduživou deň ako deň.
14Nun. Jarmo mojich prestúpení mi je uviazané jeho rukou; splietly sa jako húžvy; vystúpily na moju šiju; spôsobil to, aby klesla moja sila. Pán ma vydal do rúk, z ktorých nemôžem povstať.
15Samek. Pán pošliapal všetkých mojich udatných v mojom strede; svolal proti mne slávnostné shromaždenie, aby skrúšil mojich mládencov. Pán šliapal čereň panne dcére Júdovej.
16Ajin. Pre tie veci ja plačem. Moje oko, moje oko tečie vodami, lebo je ďaleko odo mňa ten, ktorý by potešil, ten, ktorý by občerstvil moju dušu. Moji synovia sú vypustošení, lebo sa zmohol nepriateľ.
17Pe. Dcéra Siona rozprestiera svoje ruky; nemá nikoho, kto by ju potešil. Hospodin prikázal o Jakobovi vôkol neho jeho protivníkom, aby ho sovreli. Dcéra Jeruzalema je ako nečistá, oddelená pre svoj neduh, medzi nimi.
18Tsadé. Hospodin je spravedlivý, lebo som sa protivila jeho ústam. Nože počujte, všetky národy, a vidzte moju bolesť! Moje panny a moji mládenci odišli do zajatia!
19Khof. Volala som na svojich milovníkov; oklamali ma. Moji kňazi a moji starci pomreli v meste, keď si hľadali pokrm, aby občerstvili svoju dušu.
20Reš. Vidz, ó, Hospodine, lebo mi je úzko. Moje vnútornosti sú rozbúrené; moje srdce sa prevrátilo vo mne, pretože som sa veľmi protivila. Vonku sirotí meč; vnútri jako smrť.
21Šin. Čujú, že vzdychám, ale nemám nikoho, kto by potešil. Všetci moji nepriatelia počujúc o mojom nešťastí radujú sa, že si to ty učinil; uviedol si deň, ktorý si bol vyhlásil, ale budú podobní mne.
22Tav. Nech prijde všetka ich zlosť pred tvoju tvár, a učiň im, ako si učinil mne pre všetky moje prestúpenia, lebo je mnoho mojich vzdychov, a moje srdce je neduživé.
1Jaj, aké osamelé sedí kedysi hojne zaľudnené mesto, podobné je vdove, kedysi veľké medzi národmi! Kňažná medzi mestami stala sa poddanou.
2Ustavične plače za noci, slzy jej kanú po lícach. Nikto ju neteší z jej milovníkov; všetci jej priatelia ju zradili, stali sa jej nepriateľmi.
3Odišiel Júda do zajatia pod nátlakom a ťažkou službou. Medzi pohanmi býva, nenachádza miesto odpočinku; všetci, čo ho prenasledovali, dobehli ho uprostred jeho súžení.
4Cesty Siona trúchlia, lebo nikto neprichádza k sviatkom. Spustošené sú všetky jeho brány, vzdychajú jeho kňazi. Jeho panny smútia, a on len trpkosť cíti.
5Jeho protivníci sú navrchu, jeho nepriateľom sa dobre vodí, lebo Hospodin ho strápil pre množstvo jeho priestupkov. Jeho deti išli ako zajatci pred nepriateľom.
6Opustila dcéru Sion všetka jej nádhera. Jej kniežatá sú ako jelene, čo nenachodia pastvu; odbehli bez sily pred svojimi naháňačmi.
7Jeruzalem sa rozpomína v dňoch svojej biedy a blúdenia na všetky svoje vzácne veci, ktoré mával od dávnych čias. Keď jeho národ padol do rúk protivníka, nikto mu nepomohol. Protivníci to videli a smiali sa nad jeho pádom.
8Jeruzalem sa ťažko prehrešil, preto sa stal ošklivým; všetci, čo ho ctili, opovrhujú ním, lebo videli jeho nahotu; on sám vzdychá a obrátil sa naspäť.
9Jeho nečistota je na jeho podolkoch, nepomyslel na svoju budúcnosť. Podivným spôsobom klesol, a nikto ho nepoteší. Hospodine, pozri na moju biedu, lebo nepriateľ triumfuje.
10Nepriateľ vystrel ruku na všetko, čo mal vzácne, i musel vidieť pohanov, ako vstúpili do svätyne, hoc si im zakázal: Nesmú vojsť do zhromaždenia!
11Všetok jeho ľud vzdychá, hľadajúc chlieb; čo mal vzácne, predal za pokrm, aby si zachoval život. Pozri, Hospodine, a pohliadni, lebo som v opovrhnutí.
12Vám všetkým vravím, čo idete tadiaľto, pohliadnite a pozrite, či je ešte bolesť ako moja, ktorú mi spôsobili, ktorou ma Hospodin zarmútil v deň svojho pálčivého hnevu.
13Z výšin poslal oheň do mojich kostí, aby ma ovládol, sieť vystrel mojim nohám a prevrátil ma, urobil ma opusteným, navždy chorľavým.
14Jarmo je zviazané z mojich priestupkov, v Jeho ruke sa splietajú, dostali sa na moju šiju; podrazil moju silu, Pán ma vydal do rúk tých, ktorým nevládzem odolať.
15Pán zavrhol všetkých mojich mocných v mojom okruhu, zvolal proti mne obetnú slávnosť, aby zdrvil mojich mladých mužov. Ako vo vínnom lise Pán zošliapal panenskú dcéru judskú.
16Nad týmto plačem, moje oko sa rozplýva v slzách, lebo sa vzdialil odo mňa ten, čo potešuje, ten, čo mi upokojí dušu. Moje deti sú opustené, lebo nepriateľ zvíťazil.
17Sion vzpína ruky, nikto ho nepotešuje. Hospodin vyzval proti Jákobovi jeho protivníkov vôkol neho. Jeruzalem stal sa ošklivosťou uprostred nich.
18Hospodin je v práve, lebo som sa priečil Jeho slovu. Počujte, všetky národy, a hľaďte na moju bolesť; moje panny a moji mládenci odišli do zajatia.
19Volal som na tých, čo ma milovali, ale tí ma podviedli. Moji kňazi a starší zahynuli v meste, keď si hľadali potravu, aby ukojili hlad.
20Pozri, Hospodine, v akej som úzkosti, vrie to v mojom vnútri. Srdce sa mi zviera v hrudi, lebo som sa veľmi priečil. Na ulici ma meč zbavil detí a v dome smrť.
21Počuj, že vzdychám, nemám tešiteľa! Všetci moji nepriatelia počuli o mojom nešťastí, radujú sa, že si ho spôsobil. Priveď deň, ktorý si predpovedal, a oni budú ako ja.
22Nech vstúpi všetka ich nešľachetnosť pred Teba; nalož s nimi, ako si nakladal so mnou pre všetky moje priestupky! Lebo mnoho je mojich vzdychov a srdce mi je choré.
1Ach, ako sedí osamelé mesto (kedysi) plné ľudu, postihol osud vdovy paniu národov, kňažná medzi krajinami ostala poplatnicou.
2Prehorko plače v noci, líca má zaslzené, niet, kto by ju potešil zo všetkých jej milencov; priatelia, tí ju opustili, prešli k jej nepriateľom.
3Pod nátlakom sa sťahoval Júda, vo veľkom nevoľníctve; uprostred národov býva, spočinku nenachodí. Dochytili ho stíhači zbitého útrapami.
4Cesty Siona smútia, že niet pútnikov na sviatky: brány má všetky spustnuté. Žalostia jeho kňazi, jeho panny sú skľúčené a on? - ach, trpko mu je!
5Jeho odporci triumfujú, jeho nepriatelia sú šťastní, pretože Pán ho skľúčil pre množstvo jeho hriechov. Dietky mu ženie do zajatia pred sebou utláčateľ.
6Sionskú dcéru opustila všetka jej nádhera, jej kniežatá sú sťa jelene, čo pastvu nenachodia, čo bezvládne sa vlečú pred tvárou stíhača.
7Jeruzalem spomína na dni plaču a biedy, (na všetky svoje skvosty, ktoré mal od dávnych dní); keď mu ľud padal rukou nepriateľa a nemal pomocníka, nepriateľ sa naň díval, smial sa jeho záhube.
8Pochybil Jeruzalem veľmi, preto sa stal odporným, opovrhli ním všetci ctitelia, keď uzreli jeho hanbu, on sám však vzdychá, odvracia sa preč.
9Škvrny sú na jeho vlečkách, na následky si nespomenul a poklesol úžasne, nemá tešiteľa. "Na moju biedu pozri, Pane, nepriateľ ma, hľa, premohol!"
10Jeho nepriateľ vystrel ruku na všetky jeho skvosty; hej, videl, ako do svätyne vniká mu ľud pohanský, ktorému zakázal si vkročiť do svojho zhromaždenia.
11Všetok jeho ľud kvíli, hľadajú chlieb; svoje skvosty dali za jedlo, aby sa do nich vrátil život. "Pozriže, Pane, zhliadni, aký som znevážený."
12"Všetci, čo prechádzate cestou, pozrite a viďte, či je bôľ ako môj bôľ, ktorým som postihnutý, ktorým ma poranil Pán v deň pále svojho hnevu!
13Z výsosti poslal oheň do mojich kosti a pokarhal ma, pred moje nohy rozostrel sieť a nazad ma odohnal, spravil ma spustošeným, nemocným po celý deň.
14Spriahnuté je jarmo mojich vín, sú popletené v jeho ruke, presahujú mi šiju, klesá mi sila. Pán ma vydal do rúk, nemôžem povstať.
15Pán zavrhol všetkých vodcov v mojom strede, vyhlásil proti mne sviatok, aby zlomil moju mlaď. Pán šliapal v lise panenskú dcéru Júdovu.
16Pre toto ja plačem, oko mi roní vlahu, lebo sa vzdialil ten, čo teší, čo by mi vrátil život. Moji synovia zhynuli, veď nepriateľ zvíťazil!"
17Sion rozpína ruky, potešiteľa nemá. Pán vzbudil proti Jakubovi jeho susedných nepriateľov, i stal sa Jeruzalem medzi nimi odporným.
18"On, Pán je spravodlivý, veď som vzdoroval jeho slovám. Počujže, každý národ, a pozri moju bolesť: panenky moje i junáci odišli do zajatia.
19Volal som svojich milých, ale tí ma zradili; kňazi a moji starci zahynuli v meste, pretože si hľadali jedlo, aby si udržali život.
20Pozriže, Pane, je mi krušno, búri sa moje vnútro, srdce sa vo mne zviera, hej, veľmi som sa vzpieral; meč zbíja vonku, vnútri mám tiež smrť.
21Počuli, že ja vzdychám, potešiteľa nemám, odporci počuli moju skazu, tešili sa, že si ty konal, priviedol si ohlásený deň. Nech ich stihne to, čo mňa!
22Nech príde k tebe všetka ich zlosť, potom však urob s nimi, ako si spravil so mnou pre všetky moje hriechy! Množstvo je mojich vzdychov a srdce mi je choré."
1Ach, aké opustené je mesto, kedysi hojne zaľudnené! Podobá sa vdove, hoci vynikalo medzi národmi. Kňažná medzi krajinami stala sa poddanou. (bét)
2Nocou stále žalostí, slzy jej kanú po lícach. Nikto z jej milencov ju nepoteší, všetci jej druhovia ju zradili a stali sa jej nepriateľmi. (gimel)
3Odišiel Júda do zajatia biedny a veľmi zotročený, prebýva uprostred pohanov a nenachádza miesto odpočinku. Všetci, čo ho prenasledujú, ho zastihli uprostred súžení. (dálet)
4Cesty Siona smútia, keď nikto neprichádza na sviatky. Všetky jeho brány sú zničené, kňazi bedákajú, jeho panny sú zarmútené, zostala mu len trpkosť. (hé)
5Jeho utláčatelia vládnu, jeho nepriatelia sú spokojní, lebo Hospodin ho zarmútil pre jeho mnohé vzbury. Jeho zajaté deti kráčali pred utláčateľom. (váv)
6Dcéra Sion stratila všetku svoju krásu, jej kniežatá sú ako jelene, čo nenachádzajú pastvu a vysilené unikajú pred prenasledovateľom. (zajin)
7Jeruzalem si rozpamätúva v dňoch svojej biedy a blúdenia na všetky svoje vzácnosti, ktoré mal od pradávna. Keď jeho ľud padol do rúk protivníka, nikto mu nepomohol. Protivníci to videli a smiali sa nad jeho skazou. (chét)
8Priveľmi hrešil Jeruzalem, preto sa stal nečistým. Všetci jeho ctitelia ním pohŕdajú, lebo videli jeho nahotu. On sám narieka a odvracia sa. (tét)
9Poškvrna lipne na obrube jeho rúcha, nepamätal na svoj koniec. Napodiv klesol. Niet toho, kto by ho potešil. Pozri, Hospodin, na moju biedu, lebo nepriateľ sa vyvyšuje. (jod)
10Utláčateľ vystrel svoju ruku na všetko, čo mu bolo vzácne. Veď videl pohanov, ako vošli do jeho svätyne, hoci ty si prikázal, že nesmú vojsť do tvojho zhromaždenia. (kaf)
11Všetok jeho ľud stená, hľadá chlieb, všetky cennosti ponúka za pokrm, aby si zachoval život. Pozri, Hospodin, všimni si, že som znevážený. (lámed)
12Vy všetci, ktorí kráčate cestou, otvorte oči a pozrite, či jestvuje bolesť ako tá moja, ktorá ma zastihla, ktorou ma Hospodin zarmútil v deň svojho planúceho hnevu. (mém)
13Z výšin zoslal oheň, aby prenikol do mojich kostí, mojim nohám rozprestrel sieť, obrátil ma späť, vydal ma pustošeniu, trvalej biede. (nún)
14Ťažké je jarmo mojich priestupkov, ktoré zviazal svojou rukou. Doľahlo na moju šiju, podlomilo moju silu. Pán ma vydal napospas, nemôžem obstáť. (sámek)
15Pán zavrhol všetkých mojich silákov v mojej blízkosti. Kvôli mne zvolal slávnostné zhromaždenie, aby vyhubil mojich junákov. Panenskú judskú dcéru pošliapal Pán ako vo vínnom lise. (ajin)
16Toto oplakávam, moje oči ronia slzy, lebo ďaleko odo mňa je tešiteľ, čo by upokojil moju dušu. Moji synovia sú zdesení, lebo nepriateľ zmocnel. (pé)
17Vystiera Sion svoje ruky, nik ho nepoteší. Hospodin vydal rozkaz proti Jákobovi a všetkým jeho okolitým protivníkom; Jeruzalem je medzi nimi ako poškvrna. (cádé)
18Hospodin je spravodlivý, lebo som sa vzoprela jeho slovu. Nuž, počujte všetky národy a pozrite na moju bolesť — moje panny a moji mládenci išli do zajatia. (kóf)
19Volala som na svojich milencov, tí ma však zradili. Moji kňazi a starší zahynuli v meste, keď hľadali pokrm, aby si zachránili život. (réš)
20Pozri, Hospodin, že mám súženie, znepokojené je moje vnútro, srdce sa mi obracia v hrudi, lebo som sa veľmi vzpieral. Vonku ma o deti pripravil meč a v dome smrť. (šín)
21Nepočuješ, že vzdychám a nemám tešiteľa? Všetci moji nepriatelia počuli o mojom nešťastí, radujú sa, že ty si to spôsobil. Daj, aby prišiel deň, ktorý si predpovedal, aby mi boli podobní. (táv)
22Nech vystúpi všetka ich zloba pred teba. Urob im to, čo oni robili mne za všetky moje priestupky, lebo mnoho je mojich vzdychov a moje srdce je zmorené.
1Ach, jak zůstalo opuštěnoto město plné lidí!Jako by bylo ovdověloto proslulé mezi národy!Bývalo kněžnou mezi zeměmi,a teď je v otroctví.
2Hořce naříká celou noc,po tvářích kanou slzy.Z jejích milenců, kolik jich bylo,ji žádný nejde utěšit.Všichni přátelé ji zradili,obrátili se proti ní!
3Juda odešel do vyhnanstvíponížen krutou porobou.Přebývá mezi pohanya nemá, kde by spočinul.Všichni, kdo ho pronásledovali,ho dostihli v jeho sevření.
4Osiřelé jsou cesty na Sion,nikdo už nejde na slavnost.Jeho brány pustě zejí,jeho kněží sténají,jeho panny mají smutek –Sionu je tak hořce!
5Jeho protivníci triumfují,nepřátelé mají zdar.Hospodin totiž Jeruzalém ranilkvůli mnoha jeho nevěrám.Do zajetí šly i děti –nepřítel si je vzal!
6Dceru sionskou opustilaveškerá nádhera.Její velmoži jako jelenipastvu marně hledají;zbaveni síly prchajípřed svými pronásledovateli.
7Ve dnech trápení a blouděníDcera jeruzalémská vzpomínána všechny poklady,jež kdysi mívala.Když její lid padal rukou sokaa nikdo nešel na pomoc,nepřítel se tenkrát dívala smál se nad tou záhubou.
8Dcera jeruzalémská hrozně hřešila,stala se nečistou.Každý ctitel jí teď pohrdá,když vidí její nahotu,a ona zatím sténá,hanbou zakrývá si tvář.
9Na jejích sukních špína ulpěla,nestarala se, co bude pak.Neuvěřitelný byl její páda nikde žádná útěcha.Pohleď, Hospodine, na mé trápení –nepřítel zvítězil!
10Na vše, co jí bylo drahé,vztáhl svou ruku nepřítel.Viděla, jak do její svatyněvtrhli pohané –ti, o kterých jsi nařídil:„Do tvého shromáždění nesmějí!“
11Všechen její lid sténáa žebrá o chleba.Své drahé dali za něco k jídlu,aby se udrželi naživu.Pohleď, Hospodine, jen se podívej,v jaké jsem hrozné potupě!
12Není to pro vás vůbec nic,všichni, kdo procházíte kolem?Jen se podívejte, pohleďte,zda je bolest podobná té, kterou trpím,kterou mě ranil Hospodinv den, kdy se rozlítil.
13On seslal oheň z výšinydo mých kostí, které zachvátil.On nastražil mým nohám síť,obrátil mě zpátky.On způsobil mé zničení,celé dny ležím v bezmoci!
14Z mých hříchů se stalo jho,jež bylo jeho rukou svázáno.Zavěsily se mi na hrdlo,to jho mě síly zbavilo!Hospodin mě vydal do rukou,před nimiž obstát nemohu.
15Hospodin pohrdl všemi hrdiny,kteří jsou v mých zdech.Vojsko proti mně shromáždil,aby rozdrtil mé mládence.Hospodin šlapal v lisupanenskou dceru Judu!
16To proto nyní pláči,z očí mi tečou slzy.Není nablízku, kdo by mě potěšil,kdo by mi život navrátil.Mé děti zůstaly opuštěny –nepřítel zvítězil.
17Sion své ruce vztahuje,chybí mu těšitel.Hospodin vzbudil proti Jákobovivšechny nepřátele z okolí;Jeruzalém je mezi nimijako nečistý.
18Hospodin je ale v právu,vždyť jsem se vzepřela jeho příkazům.Poslyšte, všechny národy,pohleďte na mé trápení:Mé panny i mí mládencimuseli jít do zajetí.
19Volala jsem své milence,ti mě však zradili.Moji kněží i mí stařešinovéve městě pomřeli,když žebrali o něco k jídlu,aby se udrželi naživu.
20Pohleď, Hospodine, na mé úzkosti,jak se mi chvějí útroby!Srdce mi buší v prsounad mojí hroznou vzpourou.Venku meč vraždí děti,doma umírají hlady!
21Každý slyší mé sténání,nikdo mě ale netěší.Všichni mí nepřátelé slyší o mém neštěstía jásají nad tím, co jsi dopustil.Kéž už přivedeš ten vyhlášený den,kdy je postihne to, co mě!
22Kéž už všechna jejich zlobavystoupí před tvou tvář.Proveď jim, co jsi mi učinilza všechny mé nevěry.Je příliš mého sténání,srdce mi puká bolestí!
1Jak samotno sedí město, které mělo tolik lidu! Je jako vdova, ač bylo mocné mezi pronárody. Bylo kněžnou mezi krajinami, a je podrobeno nuceným pracím.
2Za noci pláče a pláče, po líci slzy jí kanou , ze všech jejích milovníků není nikdo, kdo by ji potěšil. Všichni její druhové se k ní zachovali věrolomně, stali se jejími nepřáteli.
3Juda odešel do vyhnanství ponížen a nesmírně zotročen. Usadil se mezi pronárody, odpočinutí nenachází. Všichni jeho pronásledovatelé ho dostihli v jeho úzkostech.
4Cesty na Sijón truchlí, nikdo nepřichází ke slavnosti. Všechny jeho brány jsou zpustošené, jeho kněží vzdychají, jeho panny jsou zarmoucené, hořko je sijónské dceři .
5Její protivníci nabyli vrchu, její nepřátelé si žijí v klidu, neboť Hospodin ji zarmoutil pro množství jejích nevěrností. Její pacholátka odešla před tváří protivníka do zajetí.
6Odešla od sijónské dcery veškerá její důstojnost. Její velmožové jsou jako jeleni, když nenacházejí pastvu: táhnou vysíleni před tváří pronásledovatele.
7Jeruzalém se rozpomíná ve dnech svého ponížení a zmateného toulání na všechno, co míval za žádoucí ode dnů dávnověkých. Když jeho lid padl do rukou protivníka, nebyl nikdo, kdo by mu pomohl. Protivníci to viděli a posmívali se jeho zániku.
8Těžce zhřešila jeruzalémská dcera , proto se stala nečistou. Všichni, kdo si jí vážili, ji mají za bezectnou, neboť vidí její nahotu; a ona vzdychá a odvrací se.
9Má na lemu roucha nečistotu, nepamatovala na svůj konec. Předivně sešla a není nikdo, kdo by ji potěšil. „Pohleď, Hospodine, na mé ponížení, jak se nepřítel vypíná.“
10Protivník vztáhl ruku na všechno, co měla za žádoucí. Ba, vidí pronárody vcházet do své svatyně, ač jsi o nich přikázal: „Nevejdou do tvého shromáždění.“
11Veškerý její lid vzdychá a žebrá o chléb. Za pokrm dávají všechno , co měli za žádoucí, jen aby se udrželi při životě. „Pohleď, Hospodine, popatř, jak jsem zbavena cti.“
12„Je vám to lhostejné, vy všichni, kteří jdete kolem? Popatřte a hleďte, je-li jaká bolest jako bolest moje, ta, která mi byla způsobena, jíž mě zarmoutil Hospodin v den svého planoucího hněvu.
13Z výšiny seslal do mých kostí oheň a pošlapal je. Před nohy mi rozprostřel síť, obrátil mě nazpět. Učinil mě místem zpustošeným, nečistým po všechny dny.
14Neustále mě tlačí moje nevěrnosti, jež jeho ruka spletla ve jho, dostaly se mi na šíji; podlomil mou sílu, Panovník mě vydal do rukou těch , před nimiž neobstojím.
15Panovník pohrdl všemi udatnými v mém středu, svolal proti mně slavnostní shromáždění, aby rozdrtil mé junáky. Panovník pošlapal v lisu panenskou dceru judskou.
16Propukám nad tím v pláč, slzy se mi proudem řinou z očí, vzdálil se ten, kdo by mě potěšil, kdo by mě udržel při životě. Moji synové úděsem trnou, neboť nepřítel ukázal svou moc.“
17Sijón rozpíná své ruce, není nikdo, kdo by jej potěšil. Hospodin vydal o Jákobovi příkaz jeho protivníkům vůkol něho. Jeruzalém je mezi nimi jako nečistý.
18„Hospodin je spravedlivý, já jsem vzdorovala jeho ústům. Slyšte tedy, všichni národové, hleďte na mou bolest. Mé panny a moji junáci odešli do zajetí.
19Volala jsem své milence, oni mě však oklamali. Moji kněží a moji starší hynuli v městě, když si vyžebrávali pokrm, aby se udrželi při životě.
20Pohleď, Hospodine, jak se soužím, v mém nitru to bouří, srdce se mi svírá v hrudi, neboť jsem zarputile vzdorovala. Venku sirobu přinášel meč a v domě řádila smrt.
21Slyšeli mě, jak vzdychám, nebyl nikdo, kdo by mě potěšil, všichni moji nepřátelé uslyšeli o mém neštěstí a veselili se, že jsi to způsobil ty. Přiveď den, který jsi vyhlásil, a budou na tom jako já.
22Všechno zlo, jež způsobili , ať vstoupí před tvou tvář a nalož s nimi, jako jsi naložil se mnou za všechny mé nevěrnosti. Hluboce vzdychám a mé srdce je choré.“
1’êḵāh yāšəḇāh ḇāḏāḏ, hā‘îr rabbāṯî ‘ām, hāyəṯāh kə’almānāh; rabbāṯî ḇaggōwyim, śārāṯî bamməḏînōwṯ, hāyəṯāh lāmas. s
2bāḵōw ṯiḇkeh ballaylāh, wəḏim‘āṯāh ‘al leḥĕyāh, ’ên- lāh mənaḥêm mikkāl ’ōhăḇehā; kāl- rê‘ehā bāḡəḏū ḇāh, hāyū lāh lə’ōyəḇîm. s
3gāləṯāh yəhūḏāh mê‘ōnî ūmêrōḇ ‘ăḇōḏāh, hî yāšəḇāh ḇaggōwyim, lō māṣə’āh mānōwaḥ; kāl- rōḏəp̄ehā hiśśîḡūhā bên hamməṣārîm. s
4darḵê ṣîyōwn ’ăḇêlōwṯ, mibbəlî bā’ê mōw‘êḏ, kāl- šə‘ārehā šōwmêmîn, kōhănehā ne’ĕnāḥîm; bəṯūlōṯehā nūḡōwṯ wəhî mar- lāh. s
5hāyū ṣārehā lərōš ’ōyəḇehā šālū, kî- Yahweh hōwḡāh ‘al rōḇ- pəšā‘ehā; ‘ōwlālehā hāləḵū šəḇî lip̄nê- ṣār. s
6wayyêṣê [min- ḇaṯ- ḵ] (mibbaṯ- ṣîyōwn q) kāl- hăḏārāh; hāyū śārehā, kə’ayyālîm lō- māṣə’ū mir‘eh, wayyêləḵū ḇəlō- ḵōaḥ lip̄nê rōwḏêp̄. s
7zāḵərāh yərūšālim, yəmê ‘ānəyāh ūmərūḏehā, kōl maḥămuḏehā, ’ăšer hāyū mîmê qeḏem; binp̄ōl ‘ammāh bəyaḏ- ṣār, wə’ên ‘ōwzêr lāh, rā’ūhā ṣārîm, śāḥăqū ‘al mišbattehā. s
8ḥêṭ ḥāṭə’āh yərūšālim, ‘al- kên lənîḏāh hāyāṯāh; kāl- məḵabbəḏehā hizzîlūhā kî- rā’ū ‘erwāṯāh, gam- hî ne’enḥāh wattāšāḇ ’āḥōwr. s
9ṭum’āṯāh bəšūlehā, lō zāḵərāh ’aḥărîṯāh, wattêreḏ pəlā’îm, ’ên mənaḥêm lāh; rə’êh Yahweh ’eṯ- ‘ānəyî, kî hiḡdîl ’ōwyêḇ. s
10yāḏōw pāraś ṣār, ‘al kāl- maḥămaddehā; kî- rā’ăṯāh ḡōwyim bā’ū miqdāšāh, ’ăšer ṣiwwîṯāh, lō- yāḇō’ū ḇaqqāhāl lāḵ. s
11kāl- ‘ammāh ne’ĕnāḥîm məḇaqqəšîm leḥem, nāṯənū [maḥămōwdêhem ḵ] (maḥămaddêhem q) bə’ōḵel ləhāšîḇ nāp̄eš; rə’êh Yahweh wəhabbîṭāh, kî hāyîṯî zōwlêlāh. s
12lōw ’ălêḵem kāl- ‘ōḇərê ḏereḵ habbîṭū ūrə’ū, ’im- yêš maḵ’ōwḇ kəmaḵ’ōḇî, ’ăšer ‘ōwlal lî; ’ăšer hōwḡāh Yahweh, bəyōwm ḥărōwn ’appōw. s
13mimmārōwm šālaḥ- ’êš bə‘aṣmōṯay wayyirdennāh; pāraś rešeṯ ləraḡlay hĕšîḇanî ’āḥōwr, nəṯānanî šōmêmāh, kāl- hayyōwm dāwāh. s
14niśqaḏ ‘ōl pəšā‘ay bəyāḏōw, yiśtārəḡū ‘ālū ‘al- ṣawwārî hiḵšîl kōḥî; nəṯānanî ’ăḏōnāy, bîḏê lō- ’ūḵal qūm. s
15sillāh ḵāl ’abbîray ’ăḏōnāy bəqirbî, qārā ‘ālay mōw‘êḏ lišbōr baḥūrāy; gaṯ dāraḵ ’ăḏōnāy, liḇṯūlaṯ baṯ- yəhūḏāh. s
16‘al- ’êlleh ’ănî ḇōwḵîyāh, ‘ênî ‘ênî yōrəḏāh mayim, kî- rāḥaq mimmennî mənaḥêm mêšîḇ nap̄šî; hāyū ḇānay šōwmêmîm, kî ḡāḇar ’ōwyêḇ. s
17pêrəśāh ṣîyōwn bəyāḏehā, ’ên mənaḥêm lāh, ṣiwwāh Yahweh ləya‘ăqōḇ səḇîḇāw ṣārāw; hāyəṯāh yərūšālim ləniddāh bênêhem. s
18ṣaddîq hū Yahweh kî p̄îhū mārîṯî; šim‘ū- nā ḵāl [‘ammîm ḵ] (hā‘ammîm, q) ūrə’ū maḵ’ōḇî, bəṯūlōṯay ūḇaḥūray hāləḵū ḇaššeḇî. s
19qārāṯî lam’ahăḇay hêmmāh rimmūnî, kōhănay ūzəqênay bā‘îr gāwā‘ū; kî- ḇiqšū ’ōḵel lāmōw, wəyāšîḇū ’eṯ- nap̄šām. s
20rə’êh Yahweh kî- ṣar- lî mê‘ay ḥomarmārū, nehpaḵ libbî bəqirbî, kî mārōw mārîṯî; miḥūṣ šikkəlāh- ḥereḇ babbayiṯ kammāweṯ. s
21šāmə‘ū kî ne’ĕnāḥāh ’ānî, ’ên mənaḥêm lî, kāl- ’ōyəḇay šāmə‘ū rā‘āṯî śāśū, kî ’attāh ‘āśîṯā; hêḇêṯā yōwm- qārāṯā wəyihyū ḵāmōwnî. s
22tāḇō ḵāl rā‘āṯām ləp̄āneḵā wə‘ōwlêl lāmōw, ka’ăšer ‘ōwlaltā lî ‘al kāl- pəšā‘āy; kî- rabbōwṯ ’anḥōṯay wəlibbî ḏawwāy. p̄