Józua, 9. kapitola

Joz 9,1
A stalo sa, keď to počuli všetci kráľovia, ktorí boli za Jordánom, na vrchoch i na nížinách, i na celom pobreží Veľkého mora naproti Libanonu: hetejský, amorejský, kananejský, ferezejský, hevejský a jebuzejský,
Keď sa to dopočuli všetci králi, čo bývali za Jordánom, na pohorí i na Nížine a na celom pobreží Veľkého mora smerom na Libanon: Chetejci, Amorejci, Kanaánci, Perizejci, Chivijci a Jebúsejci -
Keď sa to dozvedeli všetci králi, ktorí sídlili na druhej strane Jordána, na vrchovine, na nížine a na celom pobreží Veľkého mora smerom na Libanon, Hetejci, Amorejčania, Kanaánčania Ferezejci Hevejci a Jebuzejci,
Keď sa to dopočuli všetci králi, ktorí bývali za Jordánom, na pohorí aj na nížine, na celom pobreží Veľkého mora smerom na Libanon: Chetiti, Amorejčania, Kanaánčania, Perizzeji, Chivviji a Jebúseji,
Když se to doslechli všichni králové na západním břehu Jordánu, na horách, v podhůří a po celém pobřeží Středozemního moře před Libanonem – král chetejský, emorejský, kananejský, perizejský, hivejský a jebusejský –
Když se o tom doslechli všichni králové, kteří byli z této strany Jordánu, v pohoří i v Přímořské nížině a na celém pobřeží Velkého moře směrem k Libanónu, totiž král chetejský, emorejský, kenaanský, perizejský, chivejský a jebúsejský,
wayhî ḵišmōa‘ kāl- hamməlāḵîm ’ăšer bə‘êḇer hayyardên bāhār ūḇaššəp̄êlāh, ūḇəḵōl ḥōwp̄ hayyām haggāḏōwl, ’el- mūl halləḇānōwn; haḥittî wəhā’ĕmōrî, hakkəna‘ănî happərizzî, haḥiwwî wəhayḇūsî.
Joz 9,2
že sobrali sa dovedna bojovať s Jozuom a s Izraelom jednomyseľne.
zhromaždili sa, aby spoločne bojovali proti Józuovi a Izraelu.
zhromaždili sa, aby jednomyseľne bojovali proti Jozuemu a Izraelitom.
zhromaždili sa, aby spoločne bojovali proti Jozuovi a Izraelu.
sešli se, aby společně bojovali proti Jozuovi a Izraeli.
shromáždili se, aby jednomyslně bojovali proti Jozuovi a Izraeli.
wayyiṯqabbəṣū yaḥdāw, ləhillāḥêm ‘im- yəhōwōšua‘ wə‘im- yiśrā’êl; peh ’eḥāḏ. p̄
Joz 9,3
Ale obyvatelia Gibeona počujúc to, čo učinil Jozua Jerichu a mestu Haj,
Keď obyvatelia Gibeónu počuli, čo urobil Józua s Jerichom a s Ajom,
Keď Gabaončania počuli, čo Jozue urobil s Jerichom a Haiom,
Keď obyvatelia Gibeónu počuli, čo urobil Jozua s Jerichom a s Ajom,
Také obyvatelé Gibeonu se doslechli, jak Jozue naložil s Jerichem a s Ajem.
I obyvatelé Gibeónu se doslechli, jak Jozue naložil s Jerichem a Ajem.
wəyōšəḇê ḡiḇ‘ōwn šāmə‘ū, ’êṯ ’ăšer ‘āśāh yəhōwōšua‘ lîrîḥōw wəlā‘āy.
Joz 9,4
učinili aj oni chytre. Lebo odišli a vydávali sa za poslov z ďaleka a vzali vetché vrecia na svojich poslov i staré vetché kožice na víno, potrhané a pozaväzované,
použili lesť: išli a opatrili sa stravou a na osly naložili staré vrecia a staré, potrhané a poplátané kožené mechy na víno,
vymysleli aj oni lesť. Nabrali potravy, na osly naložili staré vrecia a staré, dopráskané a pozväzované vínne mechy;
použili úskok: opatrili sa stravou, na osly naložili staré vrecia a staré, otrhané a poplátané kožené mechy na víno,
Vymysleli proto lest: Vypravili se na cestu jako poselstvo; na osly si naložili staré pytle a opotřebované, potrhané, záplatované měchy na víno,
Vymyslili si tedy také lest, že půjdou a budou se vydávat za poselstvo. Vložili na osly vetché pytle a zpuchřelé, popraskané a svazované vinné měchy,
wayya‘ăśū ḡam- hêmmāh bə‘ārəmāh, wayyêləḵū wayyiṣṭayyārū; wayyiqḥū śaqqîm bālîm laḥămōwrêhem, wənōḏōwṯ yayin bālîm, ūməḇuqqā‘îm ūməṣōrārîm.
Joz 9,5
i starú, zodranú obuv plátenú na svojich nohách i vetché rúcho zodrané na sebe, i všetok chlieb ich potravy na cestu bol suchý a zdrobený.
na nohy si vzali starú poplátanú obuv a obliekli si staré šaty; všetok chlieb, ich strava, bol suchý a pomrvený.
na nohách mali starú, zaplátanú obuv a na sebe obnosené šaty; a všetok chlieb, ktorý si vzali na cestu, bol zoschnutý a rozdrobený.
obuli si starú poplátanú obuv a obliekli si staré šaty. Všetok chlieb, ktorým sa zásobili, bol suchý a pomrvený.
na nohy si vzali ošlapanou, pospravovanou obuv a na sebe chatrné šaty. Všechen chléb, který měli s sebou, byl vyschlý, až se drolil.
na nohou měli vetché spravované střevíce a na sobě odřené pláště. I všechen chléb, jímž se zásobili, byl vyschlý a rozdrobený.
ūnə‘ālōwṯ bālōwṯ ūməṭullā’ōwṯ bəraḡlêhem, ūśəlāmōwṯ bālōwṯ ‘ălêhem; wəḵōl leḥem ṣêḏām, yāḇêš hāyāh niqquḏîm.
Joz 9,6
A tak odišli k Jozuovi do tábora v Gilgale a riekli mu i mužovi Izraelovmu: Prišli sme z ďalekej zeme, a tak teraz učiňte s nami smluvu.
Tak išli k Józuovi do tábora v Gilgále a povedali jemu i Izraelcom: Pri šli sme z ďalekého kraja, uzavrite s nami zmluvu.
Tak prišli k Jozuemu do tábora v Galgale a vraveli jemu i Izraelitom: "Došli sme z ďalekej krajiny. Uzavrite s nami zmluvu!"
Takto išli k Jozuovi do tábora v Gilgále a povedali jemu aj Izraelitom: Prišli sme z ďalekej krajiny, uzavrite s nami zmluvu.
Když přišli k Jozuovi do gilgalského tábora, řekli jemu a izraelským mužům: „Přicházíme z daleké země; uzavřete s námi smlouvu.“
Tak přišli k Jozuovi do tábora v Gilgálu a řekli jemu i mužům izraelským: „Přišli jsme z daleké země. Uzavřete s námi smlouvu!“
wayyêləḵū ’el- yəhōwōšua‘ ’el- hammaḥăneh haggilgāl; wayyōmərū ’êlāw wə’el- ’îš yiśrā’êl, mê’ereṣ rəḥōwqāh bānū, wə‘attāh kirṯū- lānū ḇərîṯ.
Joz 9,7
A muž Izraelov riekol Hevejovi: Možno, že ty bývaš v mojom strede, jakože potom učiním s tebou smluvu?
Izraelci povedali Chivijcom: Azda bývate medzi nami; ako môžeme s vami uzavrieť zmluvu?
Izraeliti hovorili Hevejcom: "Možno bývate u nás. Ako môžeme s vami uzavrieť zmluvu?"
Izraeliti povedali Chivvijom: Azda bývate medzi nami, ako môžeme s vami uzavrieť zmluvu?
Izraelští muži ale těm Hivejcům odpověděli: „A co když bydlíte mezi námi? Jak bychom s vámi mohli uzavřít smlouvu?“
Ale izraelští muži Chivejcům odpověděli: „Možná, že sídlíte mezi námi; jakpak bychom mohli s vámi uzavřít smlouvu!“
[wayyōmərū ḵ] (wayyōmer q) ’îš- yiśrā’êl ’el- haḥiwwî; ’ūlay, bəqirbî ’attāh yōwōšêḇ, wə’êḵ [’eḵrōwṯ- ḵ] (’eḵrāṯ- ləḵā q) ḇərîṯ.
Joz 9,8
Na to povedali Jozuovi: Sme tvoji služobníci. A Jozua im riekol: Kto ste a odkiaľ ste prišli?
Ale tí odpovedali Józuovi: Sme tvojimi služobníkmi. Józua sa ich spýtal: Kto ste a odkiaľ prichádzate?
Oni povedali Jozuemu: Sme tvojimi služobníkmi." Jozue sa ich opýtal: "Kto ste vy? A odkiaľ prichádzate?"
Títo však odpovedali Jozuovi: Sme tvojimi služobníkmi. Jozua sa ich opýtal: Kto ste a odkiaľ prichádzate?
„Jsme tvoji služebníci,“ řekli na to Jozuovi.Ten se jich ale ptal: „Co jste zač? Odkud jste přišli?"
Řekli nato Jozuovi: „Jsme tvoji otroci.“ Jozue se jich otázal: „Kdo jste a odkud přicházíte?“
wayyōmərū ’el- yəhōwōšua‘ ‘ăḇāḏeḵā ’ănāḥənū; wayyōmer ’ălêhem yəhōwōšua‘ mî ’attem ūmê’ayin tāḇō’ū.
Joz 9,9
A oni mu povedali: Tvoji služobníci prišli z veľmi ďalekej zeme, pre meno Hospodina, tvojho Boha, lebo sme počuli jeho povesť i všetko to, čo učinil v Egypte,
Odpovedali mu: Z veľmi ďalekého kraja prichádzajú tvoji služobníci pre meno Hospodina, tvojho Boha, lebo sme počuli zvesť o ňom, čo všetko urobil v Egypte
Odpovedali: "Z veľmi ďalekej krajiny prišli tvoji služobníci pre meno Pána tvojho Boha. Lebo sme počuli o ňom zvesť: čo všetko urobil v Egypte
Odpovedali mu: Z ďalekej krajiny prichádzajú tvoji služobníci pre meno Hospodina, tvojho Boha, lebo sme počuli správu o ňom, o všetkom, čo urobil v Egypte,
„Tvoji služebníci přišli z daleké, předaleké země díky pověsti Hospodina, tvého Boha,“ tvrdili mu. „Slyšeli jsme zprávu o něm i o všem, co udělal v Egyptě,
Odpověděli mu: „Z velmi daleké země přišli tvoji otroci za jménem Hospodina, tvého Boha. Slyšeli jsme o něm zprávy, co všechno učinil v Egyptě
wayyōmərū ’êlāw, mê’ereṣ rəḥōwqāh mə’ōḏ bā’ū ‘ăḇāḏeḵā, ləšêm Yahweh ’ĕlōheḵā; kî- šāma‘nū šāmə‘ōw, wə’êṯ kāl- ’ăšer ‘āśāh bəmiṣrāyim.
Joz 9,10
i všetko to, čo učinil dvom kráľom Amoreja, ktorí boli za Jordánom, Síchonovi, kráľovi Chešbona, a Ógovi, kráľovi Bázana, ktorý býval v Aštaróte.
a čo všetko urobil dvom kráľom amorejským za Jordánom, totiž Síchónovi, chešbónskemu kráľovi, a bášánskemu kráľovi Ógovi v Aštáróte.
a čo všetko urobil dvom amorejským kráľom, totiž hesebonskému kráľovi Sehonovi a bášanskému kráľovi Ogovi v Astarote.
a o všetkom, čo urobil dvom amorejským kráľom za Jordánom: chešbónskemu kráľovi Síchonovi a bášanskému kráľovi Ógovi v Aštaróte.
a také o všem, co udělal dvěma emorejským králům v Zajordání – chešbonskému králi Sichonovi a bášanskému králi Ogovi v Aštarotu.
a jak naložil s dvěma emorejskými králi v Zajordání, s chešbónským králem Síchonem a s bášanským králem Ógem z Aštarótu.
wə’êṯ kāl- ’ăšer ‘āśāh, lišnê malḵê hā’ĕmōrî, ’ăšer bə‘êḇer hayyardên; ləsîḥōwn meleḵ ḥešbōwn, ūlə‘ōwḡ meleḵ- habbāšān ’ăšer bə‘aštārōwṯ.
Joz 9,11
Preto nám povedali naši starší i všetci obyvatelia našej zeme a riekli: Naberte do svojej ruky potravy na cestu a iďte im vústrety a poviete im: Sme vašimi služobníkmi, a tak teraz učiňte s nami smluvu.
Preto nám povedali naši starší a všetci obyvatelia našej krajiny: Naberte si potravy na cestu, choďte im oproti a povedzte im: My sme vaši služobníci; uzavrite teraz s nami zmluvu.
Tu nám povedali naši starší a všetci obyvatelia našej krajiny: "Naberte si potravy na cestu, choďte im v ústrety a povedzte im: My sme vaši služobníci. Uzavrite teda s nami zmluvu!"
Preto nám naši starší a všetci obyvatelia našej krajiny povedali: Naberte si potravy na cestu, choďte im naproti a povedzte im: My sme vaši služobníci, uzavrite teraz s nami zmluvu.
Proto nám naši stařešinové i všichni obyvatelé naší země řekli: Vezměte s sebou jídlo na cestu, jděte jim naproti a řekněte jim: ‚Jsme vaši služebníci; uzavřete s námi smlouvu.‘
Naši stařešinové a všichni obyvatelé naší země nás vyzvali: ‚Vezměte si s sebou zásoby na cestu, jděte jim vstříc a řekněte jim: Jsme vaši otroci. Uzavřete s námi smlouvu.‘
wayyōmərū ’êlênū zəqênênū wəḵāl yōšəḇê ’arṣênū lêmōr, qəḥū ḇəyeḏḵem ṣêḏāh laddereḵ, ūləḵū liqrāṯām; wa’ămartem ’ălêhem ‘aḇḏêḵem ’ănaḥnū, wə‘attāh kirṯū- lānū ḇərîṯ.
Joz 9,12
Toď hľa, náš chlieb! Teplý sme si ho vzali zo svojich domov na cestu toho dňa, keď sme vyšli, aby sme išli k vám, a teraz hľa, je už suchý a je podrobený.
Toto je náš chlieb; teplý sme si ho vzali z domu na cestu, keď sme sa vybrali k vám; a teraz, hľa, zoschol a rozmrvil sa.
Toto je náš chlieb! Teplý sme si ho vzali z domu, keď sme sa vydali na cestu, aby sme prišli k vám. A teraz pozrite, je zoschnutý a rozdrobený!
Toto je náš chlieb. Z domu sme si ho vzali na cestu teplý, keď sme sa vybrali k vám, a teraz sa pozrite, zoschol a rozmrvil sa.
Tohle je náš chléb. Když jsme se za vámi chystali, balili jsme ho doma ještě teplý – a podívejte se: je vyschlý, až se drolí.
Toto je náš chléb. Byl ještě horký, když jsme se jím zásobili při odchodu z našich domů, než jsme se vydali k vám. A teď se podívejte: je vyschlý a rozdrobený.
zeh laḥmênū, ḥām hiṣṭayyaḏnū ’ōṯōw mibbāttênū, bəyōwm ṣêṯênū lāleḵeṯ ’ălêḵem; wə‘attāh hinnêh yāḇêš, wəhāyāh niqquḏîm.
Joz 9,13
A toto sú kožice na víno, ktoré sme boli naplnili nové, a hľa, už sú dotrhané. A toto naše rúcho a naša obuv, zodraly sa od cesty, veľmi dlhej.
Toto sú naše kožené mechy na víno, boli nové, keď sme ich napĺňali; hľa, sú potrhané, naše šaty a obuv sú zodraté od veľmi dlhej cesty.
A toto sú vínne mechy. Boli nové, keď sme ich plnili. A teraz sú deravé! A toto je náš odev a naša obuv! Je to zodraté na veľmi dlhej ceste."
Toto sú naše kožené mechy na víno. Keď sme si ich napĺňali, boli nové. Pozrite, sú potrhané. Naše šaty a obuv sú zodraté od príliš dlhej cesty.
Tyto měchy na víno byly nové, když jsme je plnili – a podívejte se: už popraskaly. Toto jsou naše šaty a obuv: tou předlouhou cestou úplně zchátraly.“
A tyto vinné měchy byly nové, když jsme je plnili. Podívejte se, jak popraskaly. A toto jsou naše pláště a střevíce; zvetšely, protože cesta byla velmi dlouhá.“
wə’êlleh nōḏōwṯ hayyayin ’ăšer millênū ḥăḏāšîm, wəhinnêh hiṯbaqqā‘ū; wə’êlleh śalmōwṯênū ūnə‘ālênū, bālū mêrōḇ haddereḵ mə’ōḏ.
Joz 9,14
A mužovia vzali z ich potravy a neopýtali sa úst Hospodinových.
Mužovia vzali z ich potravy, ale Hospodina sa nepýtali.
Tu si mužovia vzali niečo z ich potravy, ale Pánovo rozhodnutie si nevyžiadali.
Izraelskí muži vzali z ich potravy, ale nepýtali sa na Hospodinov výrok.
Izraelští muži dali na jejich zásoby a neptali se na Hospodinův výrok.
Izraelští muži si tedy vzali z jejich zásob, aniž se ptali na Hospodinův výrok.
wayyiqḥū hā’ănāšîm miṣṣêḏām; wə’eṯ- pî Yahweh lō šā’ālū.
Joz 9,15
A Jozua učinil s nimi pokoj a uzavrel s nimi smluvu, že ich zachová pri živote a prisahali im aj kniežatá obce.
Józua im doprial pokoja a uzavrel s nimi zmluvu, že ich nechá nažive; a predstavení zboru na to dali prísahu.
Jozue s nimi dojednal mier a uzavrel zmluvu, že ich ponechá nažive, a náčelníci ľudu im to potvrdili prísahou. -
Jozua sa s nimi pokojne dohodol a uzavrel s nimi zmluvu, že ich nechá žiť, a predstavení pospolitosti to prísažne potvrdili.
Jozue jim zaručil pokoj a uzavřel s nimi smlouvu, že je nechá naživu. Také vůdcové obce jim to odpřisáhli.
Jozue sjednal mír a uzavřel s nimi smlouvu, že je nechá naživu. Předáci izraelské pospolitosti jim to potvrdili přísahou.
wayya‘aś lāhem yəhōwōšua‘ šālōwm, wayyiḵrōṯ lāhem bərîṯ ləḥayyōwṯām; wayyiššāḇə‘ū lāhem, nəśî’ê hā‘êḏāh.
Joz 9,16
A stalo sa po troch dňoch, po tom, čo spravili s nimi smluvu, že počuli, že sú z blízka neho, Izraela, a že bývajú v jeho strede.
Ale tri dni po uzavretí zmluvy s nimi počuli, že tamtí sú zblízka a bývajú medzi nimi.
Ale tri dni po uzavretí zmluvy s nimi dozvedeli sa, že sú zblízka, ba dokonca, že bývajú u nich:
Po troch dňoch od uzavretia zmluvy sa však dopočuli, že títo ľudia sú zblízka a bývajú uprostred nich.
Tři dny poté, co s nimi uzavřeli smlouvu, se ale dozvěděli, že ti lidé jsou z jejich sousedství – že vlastně bydlí uprostřed nich!
Když uplynuly tři dny po tom, co s nimi uzavřeli smlouvu, doslechli se, že jsou z jejich blízkosti a že sídlí mezi nimi.
wayhî, miqṣêh šəlōšeṯ yāmîm, ’aḥărê ’ăšer- kārəṯū lāhem bərîṯ; wayyišmə‘ū, kî- qərōḇîm hêm ’êlāw, ūḇəqirbōw hêm yōšəḇîm.
Joz 9,17
A synovia Izraelovi sa rušali a prišli k ich mestám, tretieho dňa. A ich mestá boly Gibeon, Kefíra, Beerót a Kirjat-jearím.
Nato sa Izraelci vydali na cestu a na tretí deň prišli k ich mestám. Ich mestá sú: Gibeón, Kefírá, Beérót a Kirjat-Jeárím.
Izraelovi synovia sa vybrali a na tretí deň prišli do ich miest. Ich mestá sú: Gabaon Kafira, Berot a Karjatiarim.
Nato sa Izraeliti vydali na cestu a na tretí deň prišli k ich mestám. Ich mestá sú Gibeón, Kefíra, Beerót a Kirjat-Jearím.
Synové Izraele totiž postupovali dál a třetího dne došli k jejich městům. Byla to města Gibeon, Kefira, Beerot a Kiriat-jearim.
Izraelci totiž táhli dál a třetího dne přišli do jejich měst. Byla to města Gibeón, Kefíra, Beerót a Kirjat-jearím.
wayyis‘ū ḇənê- yiśrā’êl, wayyāḇō’ū ’el- ‘ārêhem bayyōwm haššəlîšî; wə‘ārêhem giḇ‘ōwn wəhakkəp̄îrāh, ūḇə’êrōwṯ wəqiryaṯ yə‘ārîm.
Joz 9,18
Ale ich nepobili synovia Izraelovi, lebo im prisahali kniežatá obce na Hospodina, Boha Izraelovho, a preto reptala celá obec proti kniežatám.
Izraelci ich však nepobili, lebo predstavení zboru prisahali na Hospodina, Boha Izraela; ale celý zbor reptal proti predstaveným.
Izraelovi synovia ich však nepobili, lebo náčelníci ľudu sa im zaprisahali na Pána, Izraelovho Boha. No všetok ľud reptal proti náčelníkom.
Izraeliti ich však nepobili, lebo predstavení pospolitosti prisahali na Hospodina, Boha Izraela. Celá pospolitosť však reptala proti predstaveným.
Synové Izraele je ovšem nepobili, poněvadž jim vůdcové obce přísahali při Hospodinu, Bohu Izraele.Celá obec ale proti vůdcům reptala.
Ale Izraelci je nepobili, poněvadž se jim předáci izraelské pospolitosti zavázali přísahou při Hospodinu, Bohu Izraele. Proto celá pospolitost proti předákům reptala
wəlō hikkūm bənê yiśrā’êl, kî- nišbə‘ū lāhem nəśî’ê hā‘êḏāh, Yahweh ’ĕlōhê yiśrā’êl; wayyillōnū ḵāl hā‘êḏāh ‘al- hannəśî’îm.
Joz 9,19
A riekly všetky kniežatá celej obci: My sme im prisahali na Hospodina, Boha Izraelovho, a preto sa ich teraz nemôžeme dotknúť.
Všetci predstavení povedali celému zboru: Prisahali sme im na Hospodina, Boha Izraela, preto sa ich teraz nesmieme dotknúť.
Ale všetci náčelníci vraveli zhromaždenému ľudu: "My sme sa im zaprisahali na Pána, tak im teraz nemôžeme nič urobiť.
Všetci predstavení povedali celej pospolitosti: Prisahali sme na Hospodina, Boha Izraela, preto sa ich teraz nesmieme dotknúť.
Všichni vůdcové jim proto vysvětlovali: „My jsme jim přísahali při Hospodinu, Bohu Izraele! Teď na ně přece nesmíme sáhnout.
a všichni předáci vysvětlovali celé pospolitosti: „My jsme jim přísahali při Hospodinu, Bohu Izraele, takže se jich nyní nemůžeme dotknout.
wayyōmərū ḵāl hannəśî’îm ’el- kāl- hā‘êḏāh, ’ănaḥnū nišba‘nū lāhem, Yahweh ’ĕlōhê yiśrā’êl; wə‘attāh lō nūḵal lingōa‘ bāhem.
Joz 9,20
Toto im urobíme a necháme ich žiť, aby nebolo na nás hnevu pre prísahu, ktorú sme im prisahali.
Toto im však môžeme urobiť: Necháme ich nažive, aby nás nezastihol hnev pre prísahu, ktorú sme im dali.
Darmo, musíme sa k nim takto zachovať. Necháme ich nažive, aby nás nezastihol (Pánov) hnev pre prísahu, ktorú sme im dali."
Urobiť s nimi môžeme len to, že ich necháme žiť, aby nás nezastihol hnev pre prísahu, ktorú sme im dali.
Uděláme s nimi toto: Necháme je naživu, aby na nás nedopadl Boží hněv, kdybychom porušili přísahu, kterou jsme jim dali.“
Musíme je nechat naživu, aby na nás nedolehlo Hospodinovo rozlícení pro přísahu, kterou jsme se jim zavázali.“
zōṯ na‘ăśeh lāhem wəhaḥăyêh ’ōwṯām; wəlō- yihyeh ‘ālênū qeṣep̄, ‘al- haššəḇū‘āh ’ăšer- nišba‘nū lāhem.
Joz 9,21
A tak im povedaly kniežatá: Nech žijú. A rúbali drevo a nosili vodu celej obci, tak ako im vraveli kniežatá.
Potom im predstavení povedali: Nech ostanú nažive! I stali sa drevorubačmi a nosičmi vody pre celý zbor, ako povedali predstavení.
Potom im náčelníci vraveli: "Zostanete nažive!" A boli drevorubačmi a vodármi všetkému ľudu ako im prikázali náčelníci. -
Potom im predstavení povedali: Nech ostanú žiť! Stali sa potom drevorubačmi a nosičmi vody pre celú pospolitosť, ako povedali predstavení.
Vůdcové tehdy prohlásili: „Ať zůstanou naživu,“ a tak se z nich podle rozhodnutí vůdců stali dřevaři a nosiči vody pro celou obec.
O nich pak předáci řekli: „Ať zůstanou naživu, ale budou pro celou pospolitost sekat dříví a čerpat vodu.“ Tak o nich mluvili předáci.
wayyōmərū ’ălêhem hannəśî’îm yiḥyū; wayyihyū ḥōṭəḇê ‘êṣîm wəšō’ăḇê- mayim ləḵāl hā‘êḏāh, ka’ăšer dibbərū lāhem hannəśî’îm.
Joz 9,22
A Jozua ich povolal, hovoril im a riekol: Prečo ste nás preľstili hovoriac: Sme veľmi ďalekí od vás, a vy hľa, bývate v našom strede.
Józua ich zvolal a prihovoril sa im: Prečo ste nás oklamali, keď ste povedali: Sme zďaleka, a zatiaľ bývate medzi nami?
Jozue si ich dal zavolať a vravel im: "Prečo ste nás oklamali?! Hovorili ste: "Bývame ďaleko od vás." A zatiaľ bývate u nás.
Jozua ich zvolal a prihovoril sa im: Prečo ste nás oklamali, keď ste povedali, že ste zďaleka, hoci bývate medzi nami?
Jozue si je potom zavolal a řekl jim: „Jak to, že jste nás podvedli?! Tvrdili jste: ‚Žijeme od vás velmi daleko.‘ A přitom bydlíte uprostřed nás!
Potom si je zavolal Jozue a promluvil k nim: „Proč jste nás obelstili? Tvrdili jste: ‚Jsme od vás velmi daleko,‘ a zatím sídlíte mezi námi!
wayyiqrā lāhem yəhōwōšua‘, wayḏabbêr ’ălêhem lêmōr; lāmmāh rimmîṯem ’ōṯānū lêmōr, rəḥōwqîm ’ănaḥnū mikkem mə’ōḏ, wə’attem bəqirbênū yōšəḇîm.
Joz 9,23
Preto teraz zlorečení ste, a vždy bude z vás sluha, a budú takí, ktorí rúbu drevo a nosia vodu domu môjho Boha.
Preto teraz buďte prekliati a budú z vás vždy otroci - drevorubači a nosiči vody - pre dom môjho Boha.
A teraz buďte prekliati a každý z vás musí byť navždy služobníkom, drevorubačom a vodárom v dome môjho Boha!"
Preto ste prekliati a zostanete otrokmi — drevorubačmi a nosičmi vody — pre dom môjho Boha.
Proklatci! Od teď už nikdy nepřestanete otročit: Budou z vás dřevaři a nosiči vody pro dům mého Boha.“
Buďte za to prokleti. Nepřestanete být otroky. Budete sekat dříví a čerpat vodu pro dům mého Boha.“
wə‘attāh ’ărūrîm ’attem; wəlō- yikkārêṯ mikkem ‘eḇeḏ, wəḥōṭəḇê ‘êṣîm wəšō’ăḇê- mayim ləḇêṯ ’ĕlōhāy.
Joz 9,24
A oni odpovedali Jozuovi a riekli: Preto, lebo s istotou bolo oznámené tvojim služobníkom to, čo prikázal Hospodin, tvoj Bôh, Mojžišovi, svojmu služobníkovi, dať vám celú túto zem a zahladiť všetkých obyvateľov zeme zpred vašej tváre, preto sme sa veľmi báli pred vami o svoje životy, a tak sme vykonali túto vec.
Oni odpovedali Józuovi: Tvojim služobníkom bolo oznámené, že Hospodin, tvoj Boh, prikázal svojmu služobníkovi Mojžišovi odovzdať vám celú krajinu a vykynožiť všetkých obyvateľov krajiny pred vami: preto sme sa pred vami obávali o svoje životy a urobili sme toto.
Oni odpovedali Jozuemu: "K tvojim služobníkom došla zvesť, že Pán, tvoj Boh, sľúbil svojmu služobníkovi Mojžišovi, že vám dá celú túto krajinu a vyhubí pred vami všetkých obyvateľov krajiny. Mali sme pred vami veľký strach o život a urobili sme túto vec.
Oni odpovedali Jozuovi: Tvojim služobníkom oznámili, že Hospodin, tvoj Boh, prikázal svojmu služobníkovi Mojžišovi odovzdať vám celú krajinu a vykynožiť všetkých obyvateľov krajiny pred vami. Preto sme sa pred vami báli o svoje životy a urobili sme to.
Na to Jozuovi odpověděli: „Tvým služebníkům bylo spolehlivě oznámeno, co Hospodin, tvůj Bůh, přikázal svému služebníku Mojžíšovi. Prý vám dá celou tuto zem a všechny obyvatele této země před vámi vyhubí. Hrozně jsme se před vámi báli o život, proto jsme to udělali.
Odpověděli Jozuovi: „Tvým otrokům bylo oznámeno, co Hospodin, tvůj Bůh, přikázal svému služebníku Mojžíšovi, že vám dá celou zemi a že před vámi vyhladí všechny její obyvatele. Velmi jsme se báli, že nás připravíte o život. Proto jsme to udělali.
wayya‘ănū ’eṯ- yəhōwōšua‘ wayyōmərū, kî huggêḏ huggaḏ la‘ăḇāḏeḵā ’êṯ ’ăšer ṣiwwāh Yahweh ’ĕlōheḵā ’eṯ- mōšeh ‘aḇdōw, lāṯêṯ lāḵem ’eṯ- kāl- hā’āreṣ, ūləhašmîḏ ’eṯ- kāl- yōšəḇê hā’āreṣ mippənêḵem; wannîrā mə’ōḏ lənap̄šōṯênū mippənêḵem, wanna‘ăśêh ’eṯ- haddāḇār hazzeh.
Joz 9,25
A teraz hľa, sme v tvojej ruke; tak ako je dobré a jako spravedlivé v tvojich očiach nám učiniť, učiň.
Teraz sme v tvojej moci; čo uznáš za dobré a správne urobiť s nami, urob!
Teraz, hľa, sme v tvojej moci! Zaobchádzaj s nami, ako uznáš za dobré a správne!"
Teraz sme v tvojej moci. Urob s nami, čo uznáš za dobré a správne.
Teď jsme ve tvých rukou. Udělej s námi, co považuješ za dobré a správné.“
Teď jsme v tvých rukou. Nalož s námi, jak uznáš za dobré a správné.“
wə‘attāh hinnū ḇəyāḏeḵā; kaṭṭōwḇ wəḵayyāšār bə‘êneḵā la‘ăśōwṯ lānū ‘ăśêh.
Joz 9,26
A učinil im tak a vytrhol ich z ruky synov Izraelových, a nepobili ich.
Urobil s nimi tak; vytrhol ich z rúk Izraelcov a nepobil ich.
A urobil s nimi tak; vytrhol ich z ruky Izraelových synov, takže ich nepobili.
On urobil to, že ich vytrhol z rúk Izraelitov a nepobil ich.
Jozue s nimi tedy naložil takto: Vysvobodil je z rukou synů Izraele, aby je nepobili,
I naložil s nimi tak, že je vyprostil z rukou Izraelců, takže je nezabili.
wayya‘aś lāhem kên; wayyaṣṣêl ’ōwṯām mîyaḏ bənê- yiśrā’êl wəlō hărāḡūm.
Joz 9,27
A Jozua ich dal toho dňa, aby rúbali drevo a nosili vodu obci a oltáru Hospodinovmu, a robia to až do tohoto dňa, na miesto, ktoré kedy vyvolil Hospodin.
Józua ich v ten deň urobil drevorubačmi a nosičmi vody pre zbor a pre oltár Hospodinov až dodnes na mieste, ktoré on vybral.
V ten deň ich Jozue ustanovil za drevorubačov a vodárov pre ľud a pre (Pánov) oltár - sú nimi až dodnes - na mieste, ktoré si má (Pán) vyvoliť.
Jozua ich v ten deň urobil drevorubačmi a nosičmi vody pre pospolitosť a pre Hospodinov oltár dodnes, a to na mieste, ktoré si vyberie Hospodin.
a téhož dne z nich udělal dřevaře a nosiče vody pro obec a pro Hospodinův oltář na místě, které vyvolí. A tak je tomu až dodnes.
Ale onoho dne jim Jozue uložil, aby sekali dříví a čerpali vodu pro pospolitost a pro Hospodinův oltář, a to až dodnes, na místě, které vyvolí.
wayyittənêm yəhōwōšua‘ bayyōwm hahū, ḥōṭəḇê ‘êṣîm wəšō’ăḇê mayim lā‘êḏāh; ūləmizbaḥ Yahweh ‘aḏ- hayyōwm hazzeh, ’el- hammāqōwm ’ăšer yiḇḥār. p̄
1A stalo sa, keď to počuli všetci kráľovia, ktorí boli za Jordánom, na vrchoch i na nížinách, i na celom pobreží Veľkého mora naproti Libanonu: hetejský, amorejský, kananejský, ferezejský, hevejský a jebuzejský, 2že sobrali sa dovedna bojovať s Jozuom a s Izraelom jednomyseľne. 3Ale obyvatelia Gibeona počujúc to, čo učinil Jozua Jerichu a mestu Haj, 4učinili aj oni chytre. Lebo odišli a vydávali sa za poslov z ďaleka a vzali vetché vrecia na svojich poslov i staré vetché kožice na víno, potrhané a pozaväzované, 5i starú, zodranú obuv plátenú na svojich nohách i vetché rúcho zodrané na sebe, i všetok chlieb ich potravy na cestu bol suchý a zdrobený. 6A tak odišli k Jozuovi do tábora v Gilgale a riekli mu i mužovi Izraelovmu: Prišli sme z ďalekej zeme, a tak teraz učiňte s nami smluvu. 7A muž Izraelov riekol Hevejovi: Možno, že ty bývaš v mojom strede, jakože potom učiním s tebou smluvu? 8Na to povedali Jozuovi: Sme tvoji služobníci. A Jozua im riekol: Kto ste a odkiaľ ste prišli? 9A oni mu povedali: Tvoji služobníci prišli z veľmi ďalekej zeme, pre meno Hospodina, tvojho Boha, lebo sme počuli jeho povesť i všetko to, čo učinil v Egypte, 10i všetko to, čo učinil dvom kráľom Amoreja, ktorí boli za Jordánom, Síchonovi, kráľovi Chešbona, a Ógovi, kráľovi Bázana, ktorý býval v Aštaróte. 11Preto nám povedali naši starší i všetci obyvatelia našej zeme a riekli: Naberte do svojej ruky potravy na cestu a iďte im vústrety a poviete im: Sme vašimi služobníkmi, a tak teraz učiňte s nami smluvu. 12Toď hľa, náš chlieb! Teplý sme si ho vzali zo svojich domov na cestu toho dňa, keď sme vyšli, aby sme išli k vám, a teraz hľa, je už suchý a je podrobený. 13A toto sú kožice na víno, ktoré sme boli naplnili nové, a hľa, už sú dotrhané. A toto naše rúcho a naša obuv, zodraly sa od cesty, veľmi dlhej.
14A mužovia vzali z ich potravy a neopýtali sa úst Hospodinových. 15A Jozua učinil s nimi pokoj a uzavrel s nimi smluvu, že ich zachová pri živote a prisahali im aj kniežatá obce. 16A stalo sa po troch dňoch, po tom, čo spravili s nimi smluvu, že počuli, že sú z blízka neho, Izraela, a že bývajú v jeho strede. 17A synovia Izraelovi sa rušali a prišli k ich mestám, tretieho dňa. A ich mestá boly Gibeon, Kefíra, Beerót a Kirjat-jearím. 18Ale ich nepobili synovia Izraelovi, lebo im prisahali kniežatá obce na Hospodina, Boha Izraelovho, a preto reptala celá obec proti kniežatám. 19A riekly všetky kniežatá celej obci: My sme im prisahali na Hospodina, Boha Izraelovho, a preto sa ich teraz nemôžeme dotknúť. 20Toto im urobíme a necháme ich žiť, aby nebolo na nás hnevu pre prísahu, ktorú sme im prisahali. 21A tak im povedaly kniežatá: Nech žijú. A rúbali drevo a nosili vodu celej obci, tak ako im vraveli kniežatá. 22A Jozua ich povolal, hovoril im a riekol: Prečo ste nás preľstili hovoriac: Sme veľmi ďalekí od vás, a vy hľa, bývate v našom strede. 23Preto teraz zlorečení ste, a vždy bude z vás sluha, a budú takí, ktorí rúbu drevo a nosia vodu domu môjho Boha. 24A oni odpovedali Jozuovi a riekli: Preto, lebo s istotou bolo oznámené tvojim služobníkom to, čo prikázal Hospodin, tvoj Bôh, Mojžišovi, svojmu služobníkovi, dať vám celú túto zem a zahladiť všetkých obyvateľov zeme zpred vašej tváre, preto sme sa veľmi báli pred vami o svoje životy, a tak sme vykonali túto vec. 25A teraz hľa, sme v tvojej ruke; tak ako je dobré a jako spravedlivé v tvojich očiach nám učiniť, učiň. 26A učinil im tak a vytrhol ich z ruky synov Izraelových, a nepobili ich. 27A Jozua ich dal toho dňa, aby rúbali drevo a nosili vodu obci a oltáru Hospodinovmu, a robia to až do tohoto dňa, na miesto, ktoré kedy vyvolil Hospodin.
1Keď sa to dopočuli všetci králi, čo bývali za Jordánom, na pohorí i na Nížine a na celom pobreží Veľkého mora smerom na Libanon: Chetejci, Amorejci, Kanaánci, Perizejci, Chivijci a Jebúsejci - 2zhromaždili sa, aby spoločne bojovali proti Józuovi a Izraelu. 3Keď obyvatelia Gibeónu počuli, čo urobil Józua s Jerichom a s Ajom, 4použili lesť: išli a opatrili sa stravou a na osly naložili staré vrecia a staré, potrhané a poplátané kožené mechy na víno, 5na nohy si vzali starú poplátanú obuv a obliekli si staré šaty; všetok chlieb, ich strava, bol suchý a pomrvený. 6Tak išli k Józuovi do tábora v Gilgále a povedali jemu i Izraelcom: Pri šli sme z ďalekého kraja, uzavrite s nami zmluvu. 7Izraelci povedali Chivijcom: Azda bývate medzi nami; ako môžeme s vami uzavrieť zmluvu? 8Ale tí odpovedali Józuovi: Sme tvojimi služobníkmi. Józua sa ich spýtal: Kto ste a odkiaľ prichádzate? 9Odpovedali mu: Z veľmi ďalekého kraja prichádzajú tvoji služobníci pre meno Hospodina, tvojho Boha, lebo sme počuli zvesť o ňom, čo všetko urobil v Egypte 10a čo všetko urobil dvom kráľom amorejským za Jordánom, totiž Síchónovi, chešbónskemu kráľovi, a bášánskemu kráľovi Ógovi v Aštáróte. 11Preto nám povedali naši starší a všetci obyvatelia našej krajiny: Naberte si potravy na cestu, choďte im oproti a povedzte im: My sme vaši služobníci; uzavrite teraz s nami zmluvu. 12Toto je náš chlieb; teplý sme si ho vzali z domu na cestu, keď sme sa vybrali k vám; a teraz, hľa, zoschol a rozmrvil sa. 13Toto sú naše kožené mechy na víno, boli nové, keď sme ich napĺňali; hľa, sú potrhané, naše šaty a obuv sú zodraté od veľmi dlhej cesty.
14Mužovia vzali z ich potravy, ale Hospodina sa nepýtali. 15Józua im doprial pokoja a uzavrel s nimi zmluvu, že ich nechá nažive; a predstavení zboru na to dali prísahu. 16Ale tri dni po uzavretí zmluvy s nimi počuli, že tamtí sú zblízka a bývajú medzi nimi. 17Nato sa Izraelci vydali na cestu a na tretí deň prišli k ich mestám. Ich mestá sú: Gibeón, Kefírá, Beérót a Kirjat-Jeárím. 18Izraelci ich však nepobili, lebo predstavení zboru prisahali na Hospodina, Boha Izraela; ale celý zbor reptal proti predstaveným. 19Všetci predstavení povedali celému zboru: Prisahali sme im na Hospodina, Boha Izraela, preto sa ich teraz nesmieme dotknúť. 20Toto im však môžeme urobiť: Necháme ich nažive, aby nás nezastihol hnev pre prísahu, ktorú sme im dali. 21Potom im predstavení povedali: Nech ostanú nažive! I stali sa drevorubačmi a nosičmi vody pre celý zbor, ako povedali predstavení. 22Józua ich zvolal a prihovoril sa im: Prečo ste nás oklamali, keď ste povedali: Sme zďaleka, a zatiaľ bývate medzi nami? 23Preto teraz buďte prekliati a budú z vás vždy otroci - drevorubači a nosiči vody - pre dom môjho Boha. 24Oni odpovedali Józuovi: Tvojim služobníkom bolo oznámené, že Hospodin, tvoj Boh, prikázal svojmu služobníkovi Mojžišovi odovzdať vám celú krajinu a vykynožiť všetkých obyvateľov krajiny pred vami: preto sme sa pred vami obávali o svoje životy a urobili sme toto. 25Teraz sme v tvojej moci; čo uznáš za dobré a správne urobiť s nami, urob! 26Urobil s nimi tak; vytrhol ich z rúk Izraelcov a nepobil ich. 27Józua ich v ten deň urobil drevorubačmi a nosičmi vody pre zbor a pre oltár Hospodinov až dodnes na mieste, ktoré on vybral.
1Keď sa to dozvedeli všetci králi, ktorí sídlili na druhej strane Jordána, na vrchovine, na nížine a na celom pobreží Veľkého mora smerom na Libanon, Hetejci, Amorejčania, Kanaánčania Ferezejci Hevejci a Jebuzejci, 2zhromaždili sa, aby jednomyseľne bojovali proti Jozuemu a Izraelitom. 3Keď Gabaončania počuli, čo Jozue urobil s Jerichom a Haiom, 4vymysleli aj oni lesť. Nabrali potravy, na osly naložili staré vrecia a staré, dopráskané a pozväzované vínne mechy; 5na nohách mali starú, zaplátanú obuv a na sebe obnosené šaty; a všetok chlieb, ktorý si vzali na cestu, bol zoschnutý a rozdrobený. 6Tak prišli k Jozuemu do tábora v Galgale a vraveli jemu i Izraelitom: "Došli sme z ďalekej krajiny. Uzavrite s nami zmluvu!" 7Izraeliti hovorili Hevejcom: "Možno bývate u nás. Ako môžeme s vami uzavrieť zmluvu?" 8Oni povedali Jozuemu: Sme tvojimi služobníkmi." Jozue sa ich opýtal: "Kto ste vy? A odkiaľ prichádzate?" 9Odpovedali: "Z veľmi ďalekej krajiny prišli tvoji služobníci pre meno Pána tvojho Boha. Lebo sme počuli o ňom zvesť: čo všetko urobil v Egypte 10a čo všetko urobil dvom amorejským kráľom, totiž hesebonskému kráľovi Sehonovi a bášanskému kráľovi Ogovi v Astarote. 11Tu nám povedali naši starší a všetci obyvatelia našej krajiny: "Naberte si potravy na cestu, choďte im v ústrety a povedzte im: My sme vaši služobníci. Uzavrite teda s nami zmluvu!" 12Toto je náš chlieb! Teplý sme si ho vzali z domu, keď sme sa vydali na cestu, aby sme prišli k vám. A teraz pozrite, je zoschnutý a rozdrobený! 13A toto sú vínne mechy. Boli nové, keď sme ich plnili. A teraz sú deravé! A toto je náš odev a naša obuv! Je to zodraté na veľmi dlhej ceste."
14Tu si mužovia vzali niečo z ich potravy, ale Pánovo rozhodnutie si nevyžiadali. 15Jozue s nimi dojednal mier a uzavrel zmluvu, že ich ponechá nažive, a náčelníci ľudu im to potvrdili prísahou. - 16Ale tri dni po uzavretí zmluvy s nimi dozvedeli sa, že sú zblízka, ba dokonca, že bývajú u nich: 17Izraelovi synovia sa vybrali a na tretí deň prišli do ich miest. Ich mestá sú: Gabaon Kafira, Berot a Karjatiarim. 18Izraelovi synovia ich však nepobili, lebo náčelníci ľudu sa im zaprisahali na Pána, Izraelovho Boha. No všetok ľud reptal proti náčelníkom. 19Ale všetci náčelníci vraveli zhromaždenému ľudu: "My sme sa im zaprisahali na Pána, tak im teraz nemôžeme nič urobiť. 20Darmo, musíme sa k nim takto zachovať. Necháme ich nažive, aby nás nezastihol (Pánov) hnev pre prísahu, ktorú sme im dali." 21Potom im náčelníci vraveli: "Zostanete nažive!" A boli drevorubačmi a vodármi všetkému ľudu ako im prikázali náčelníci. - 22Jozue si ich dal zavolať a vravel im: "Prečo ste nás oklamali?! Hovorili ste: "Bývame ďaleko od vás." A zatiaľ bývate u nás. 23A teraz buďte prekliati a každý z vás musí byť navždy služobníkom, drevorubačom a vodárom v dome môjho Boha!" 24Oni odpovedali Jozuemu: "K tvojim služobníkom došla zvesť, že Pán, tvoj Boh, sľúbil svojmu služobníkovi Mojžišovi, že vám dá celú túto krajinu a vyhubí pred vami všetkých obyvateľov krajiny. Mali sme pred vami veľký strach o život a urobili sme túto vec. 25Teraz, hľa, sme v tvojej moci! Zaobchádzaj s nami, ako uznáš za dobré a správne!" 26A urobil s nimi tak; vytrhol ich z ruky Izraelových synov, takže ich nepobili. 27V ten deň ich Jozue ustanovil za drevorubačov a vodárov pre ľud a pre (Pánov) oltár - sú nimi až dodnes - na mieste, ktoré si má (Pán) vyvoliť.
1Keď sa to dopočuli všetci králi, ktorí bývali za Jordánom, na pohorí aj na nížine, na celom pobreží Veľkého mora smerom na Libanon: Chetiti, Amorejčania, Kanaánčania, Perizzeji, Chivviji a Jebúseji, 2zhromaždili sa, aby spoločne bojovali proti Jozuovi a Izraelu. 3Keď obyvatelia Gibeónu počuli, čo urobil Jozua s Jerichom a s Ajom, 4použili úskok: opatrili sa stravou, na osly naložili staré vrecia a staré, otrhané a poplátané kožené mechy na víno, 5obuli si starú poplátanú obuv a obliekli si staré šaty. Všetok chlieb, ktorým sa zásobili, bol suchý a pomrvený. 6Takto išli k Jozuovi do tábora v Gilgále a povedali jemu aj Izraelitom: Prišli sme z ďalekej krajiny, uzavrite s nami zmluvu. 7Izraeliti povedali Chivvijom: Azda bývate medzi nami, ako môžeme s vami uzavrieť zmluvu? 8Títo však odpovedali Jozuovi: Sme tvojimi služobníkmi. Jozua sa ich opýtal: Kto ste a odkiaľ prichádzate? 9Odpovedali mu: Z ďalekej krajiny prichádzajú tvoji služobníci pre meno Hospodina, tvojho Boha, lebo sme počuli správu o ňom, o všetkom, čo urobil v Egypte, 10a o všetkom, čo urobil dvom amorejským kráľom za Jordánom: chešbónskemu kráľovi Síchonovi a bášanskému kráľovi Ógovi v Aštaróte. 11Preto nám naši starší a všetci obyvatelia našej krajiny povedali: Naberte si potravy na cestu, choďte im naproti a povedzte im: My sme vaši služobníci, uzavrite teraz s nami zmluvu. 12Toto je náš chlieb. Z domu sme si ho vzali na cestu teplý, keď sme sa vybrali k vám, a teraz sa pozrite, zoschol a rozmrvil sa. 13Toto sú naše kožené mechy na víno. Keď sme si ich napĺňali, boli nové. Pozrite, sú potrhané. Naše šaty a obuv sú zodraté od príliš dlhej cesty.
14Izraelskí muži vzali z ich potravy, ale nepýtali sa na Hospodinov výrok. 15Jozua sa s nimi pokojne dohodol a uzavrel s nimi zmluvu, že ich nechá žiť, a predstavení pospolitosti to prísažne potvrdili. 16Po troch dňoch od uzavretia zmluvy sa však dopočuli, že títo ľudia sú zblízka a bývajú uprostred nich. 17Nato sa Izraeliti vydali na cestu a na tretí deň prišli k ich mestám. Ich mestá sú Gibeón, Kefíra, Beerót a Kirjat-Jearím. 18Izraeliti ich však nepobili, lebo predstavení pospolitosti prisahali na Hospodina, Boha Izraela. Celá pospolitosť však reptala proti predstaveným. 19Všetci predstavení povedali celej pospolitosti: Prisahali sme na Hospodina, Boha Izraela, preto sa ich teraz nesmieme dotknúť. 20Urobiť s nimi môžeme len to, že ich necháme žiť, aby nás nezastihol hnev pre prísahu, ktorú sme im dali. 21Potom im predstavení povedali: Nech ostanú žiť! Stali sa potom drevorubačmi a nosičmi vody pre celú pospolitosť, ako povedali predstavení. 22Jozua ich zvolal a prihovoril sa im: Prečo ste nás oklamali, keď ste povedali, že ste zďaleka, hoci bývate medzi nami? 23Preto ste prekliati a zostanete otrokmi — drevorubačmi a nosičmi vody — pre dom môjho Boha. 24Oni odpovedali Jozuovi: Tvojim služobníkom oznámili, že Hospodin, tvoj Boh, prikázal svojmu služobníkovi Mojžišovi odovzdať vám celú krajinu a vykynožiť všetkých obyvateľov krajiny pred vami. Preto sme sa pred vami báli o svoje životy a urobili sme to. 25Teraz sme v tvojej moci. Urob s nami, čo uznáš za dobré a správne. 26On urobil to, že ich vytrhol z rúk Izraelitov a nepobil ich. 27Jozua ich v ten deň urobil drevorubačmi a nosičmi vody pre pospolitosť a pre Hospodinov oltár dodnes, a to na mieste, ktoré si vyberie Hospodin.
1Když se to doslechli všichni králové na západním břehu Jordánu, na horách, v podhůří a po celém pobřeží Středozemního moře před Libanonem – král chetejský, emorejský, kananejský, perizejský, hivejský a jebusejský – 2sešli se, aby společně bojovali proti Jozuovi a Izraeli. 3Také obyvatelé Gibeonu se doslechli, jak Jozue naložil s Jerichem a s Ajem. 4Vymysleli proto lest: Vypravili se na cestu jako poselstvo; na osly si naložili staré pytle a opotřebované, potrhané, záplatované měchy na víno, 5na nohy si vzali ošlapanou, pospravovanou obuv a na sebe chatrné šaty. Všechen chléb, který měli s sebou, byl vyschlý, až se drolil. 6Když přišli k Jozuovi do gilgalského tábora, řekli jemu a izraelským mužům: „Přicházíme z daleké země; uzavřete s námi smlouvu.“ 7Izraelští muži ale těm Hivejcům odpověděli: „A co když bydlíte mezi námi? Jak bychom s vámi mohli uzavřít smlouvu?“ 8„Jsme tvoji služebníci,“ řekli na to Jozuovi.Ten se jich ale ptal: „Co jste zač? Odkud jste přišli?" 9„Tvoji služebníci přišli z daleké, předaleké země díky pověsti Hospodina, tvého Boha,“ tvrdili mu. „Slyšeli jsme zprávu o něm i o všem, co udělal v Egyptě, 10a také o všem, co udělal dvěma emorejským králům v Zajordání – chešbonskému králi Sichonovi a bášanskému králi Ogovi v Aštarotu. 11Proto nám naši stařešinové i všichni obyvatelé naší země řekli: Vezměte s sebou jídlo na cestu, jděte jim naproti a řekněte jim: ‚Jsme vaši služebníci; uzavřete s námi smlouvu.‘ 12Tohle je náš chléb. Když jsme se za vámi chystali, balili jsme ho doma ještě teplý – a podívejte se: je vyschlý, až se drolí. 13Tyto měchy na víno byly nové, když jsme je plnili – a podívejte se: už popraskaly. Toto jsou naše šaty a obuv: tou předlouhou cestou úplně zchátraly.“
14Izraelští muži dali na jejich zásoby a neptali se na Hospodinův výrok. 15Jozue jim zaručil pokoj a uzavřel s nimi smlouvu, že je nechá naživu. Také vůdcové obce jim to odpřisáhli. 16Tři dny poté, co s nimi uzavřeli smlouvu, se ale dozvěděli, že ti lidé jsou z jejich sousedství – že vlastně bydlí uprostřed nich! 17Synové Izraele totiž postupovali dál a třetího dne došli k jejich městům. Byla to města Gibeon, Kefira, Beerot a Kiriat-jearim. 18Synové Izraele je ovšem nepobili, poněvadž jim vůdcové obce přísahali při Hospodinu, Bohu Izraele.Celá obec ale proti vůdcům reptala. 19Všichni vůdcové jim proto vysvětlovali: „My jsme jim přísahali při Hospodinu, Bohu Izraele! Teď na ně přece nesmíme sáhnout. 20Uděláme s nimi toto: Necháme je naživu, aby na nás nedopadl Boží hněv, kdybychom porušili přísahu, kterou jsme jim dali.“ 21Vůdcové tehdy prohlásili: „Ať zůstanou naživu,“ a tak se z nich podle rozhodnutí vůdců stali dřevaři a nosiči vody pro celou obec. 22Jozue si je potom zavolal a řekl jim: „Jak to, že jste nás podvedli?! Tvrdili jste: ‚Žijeme od vás velmi daleko.‘ A přitom bydlíte uprostřed nás! 23Proklatci! Od teď už nikdy nepřestanete otročit: Budou z vás dřevaři a nosiči vody pro dům mého Boha.“ 24Na to Jozuovi odpověděli: „Tvým služebníkům bylo spolehlivě oznámeno, co Hospodin, tvůj Bůh, přikázal svému služebníku Mojžíšovi. Prý vám dá celou tuto zem a všechny obyvatele této země před vámi vyhubí. Hrozně jsme se před vámi báli o život, proto jsme to udělali. 25Teď jsme ve tvých rukou. Udělej s námi, co považuješ za dobré a správné.“ 26Jozue s nimi tedy naložil takto: Vysvobodil je z rukou synů Izraele, aby je nepobili, 27a téhož dne z nich udělal dřevaře a nosiče vody pro obec a pro Hospodinův oltář na místě, které vyvolí. A tak je tomu až dodnes.
1Když se o tom doslechli všichni králové, kteří byli z této strany Jordánu, v pohoří i v Přímořské nížině a na celém pobřeží Velkého moře směrem k Libanónu, totiž král chetejský, emorejský, kenaanský, perizejský, chivejský a jebúsejský, 2shromáždili se, aby jednomyslně bojovali proti Jozuovi a Izraeli. 3I obyvatelé Gibeónu se doslechli, jak Jozue naložil s Jerichem a Ajem. 4Vymyslili si tedy také lest, že půjdou a budou se vydávat za poselstvo. Vložili na osly vetché pytle a zpuchřelé, popraskané a svazované vinné měchy, 5na nohou měli vetché spravované střevíce a na sobě odřené pláště. I všechen chléb, jímž se zásobili, byl vyschlý a rozdrobený. 6Tak přišli k Jozuovi do tábora v Gilgálu a řekli jemu i mužům izraelským: „Přišli jsme z daleké země. Uzavřete s námi smlouvu!“ 7Ale izraelští muži Chivejcům odpověděli: „Možná, že sídlíte mezi námi; jakpak bychom mohli s vámi uzavřít smlouvu!“ 8Řekli nato Jozuovi: „Jsme tvoji otroci.“ Jozue se jich otázal: „Kdo jste a odkud přicházíte?“ 9Odpověděli mu: „Z velmi daleké země přišli tvoji otroci za jménem Hospodina, tvého Boha. Slyšeli jsme o něm zprávy, co všechno učinil v Egyptě 10a jak naložil s dvěma emorejskými králi v Zajordání, s chešbónským králem Síchonem a s bášanským králem Ógem z Aštarótu. 11Naši stařešinové a všichni obyvatelé naší země nás vyzvali: ‚Vezměte si s sebou zásoby na cestu, jděte jim vstříc a řekněte jim: Jsme vaši otroci. Uzavřete s námi smlouvu.‘ 12Toto je náš chléb. Byl ještě horký, když jsme se jím zásobili při odchodu z našich domů, než jsme se vydali k vám. A teď se podívejte: je vyschlý a rozdrobený. 13A tyto vinné měchy byly nové, když jsme je plnili. Podívejte se, jak popraskaly. A toto jsou naše pláště a střevíce; zvetšely, protože cesta byla velmi dlouhá.“
14Izraelští muži si tedy vzali z jejich zásob, aniž se ptali na Hospodinův výrok. 15Jozue sjednal mír a uzavřel s nimi smlouvu, že je nechá naživu. Předáci izraelské pospolitosti jim to potvrdili přísahou. 16Když uplynuly tři dny po tom, co s nimi uzavřeli smlouvu, doslechli se, že jsou z jejich blízkosti a že sídlí mezi nimi. 17Izraelci totiž táhli dál a třetího dne přišli do jejich měst. Byla to města Gibeón, Kefíra, Beerót a Kirjat-jearím. 18Ale Izraelci je nepobili, poněvadž se jim předáci izraelské pospolitosti zavázali přísahou při Hospodinu, Bohu Izraele. Proto celá pospolitost proti předákům reptala 19a všichni předáci vysvětlovali celé pospolitosti: „My jsme jim přísahali při Hospodinu, Bohu Izraele, takže se jich nyní nemůžeme dotknout. 20Musíme je nechat naživu, aby na nás nedolehlo Hospodinovo rozlícení pro přísahu, kterou jsme se jim zavázali.“ 21O nich pak předáci řekli: „Ať zůstanou naživu, ale budou pro celou pospolitost sekat dříví a čerpat vodu.“ Tak o nich mluvili předáci. 22Potom si je zavolal Jozue a promluvil k nim: „Proč jste nás obelstili? Tvrdili jste: ‚Jsme od vás velmi daleko,‘ a zatím sídlíte mezi námi! 23Buďte za to prokleti. Nepřestanete být otroky. Budete sekat dříví a čerpat vodu pro dům mého Boha.“ 24Odpověděli Jozuovi: „Tvým otrokům bylo oznámeno, co Hospodin, tvůj Bůh, přikázal svému služebníku Mojžíšovi, že vám dá celou zemi a že před vámi vyhladí všechny její obyvatele. Velmi jsme se báli, že nás připravíte o život. Proto jsme to udělali. 25Teď jsme v tvých rukou. Nalož s námi, jak uznáš za dobré a správné.“ 26I naložil s nimi tak, že je vyprostil z rukou Izraelců, takže je nezabili. 27Ale onoho dne jim Jozue uložil, aby sekali dříví a čerpali vodu pro pospolitost a pro Hospodinův oltář, a to až dodnes, na místě, které vyvolí.
1wayhî ḵišmōa‘ kāl- hamməlāḵîm ’ăšer bə‘êḇer hayyardên bāhār ūḇaššəp̄êlāh, ūḇəḵōl ḥōwp̄ hayyām haggāḏōwl, ’el- mūl halləḇānōwn; haḥittî wəhā’ĕmōrî, hakkəna‘ănî happərizzî, haḥiwwî wəhayḇūsî. 2wayyiṯqabbəṣū yaḥdāw, ləhillāḥêm ‘im- yəhōwōšua‘ wə‘im- yiśrā’êl; peh ’eḥāḏ. p̄ 3wəyōšəḇê ḡiḇ‘ōwn šāmə‘ū, ’êṯ ’ăšer ‘āśāh yəhōwōšua‘ lîrîḥōw wəlā‘āy. 4wayya‘ăśū ḡam- hêmmāh bə‘ārəmāh, wayyêləḵū wayyiṣṭayyārū; wayyiqḥū śaqqîm bālîm laḥămōwrêhem, wənōḏōwṯ yayin bālîm, ūməḇuqqā‘îm ūməṣōrārîm. 5ūnə‘ālōwṯ bālōwṯ ūməṭullā’ōwṯ bəraḡlêhem, ūśəlāmōwṯ bālōwṯ ‘ălêhem; wəḵōl leḥem ṣêḏām, yāḇêš hāyāh niqquḏîm. 6wayyêləḵū ’el- yəhōwōšua‘ ’el- hammaḥăneh haggilgāl; wayyōmərū ’êlāw wə’el- ’îš yiśrā’êl, mê’ereṣ rəḥōwqāh bānū, wə‘attāh kirṯū- lānū ḇərîṯ. 7[wayyōmərū ḵ] (wayyōmer q) ’îš- yiśrā’êl ’el- haḥiwwî; ’ūlay, bəqirbî ’attāh yōwōšêḇ, wə’êḵ [’eḵrōwṯ- ḵ] (’eḵrāṯ- ləḵā q) ḇərîṯ. 8wayyōmərū ’el- yəhōwōšua‘ ‘ăḇāḏeḵā ’ănāḥənū; wayyōmer ’ălêhem yəhōwōšua‘ mî ’attem ūmê’ayin tāḇō’ū. 9wayyōmərū ’êlāw, mê’ereṣ rəḥōwqāh mə’ōḏ bā’ū ‘ăḇāḏeḵā, ləšêm Yahweh ’ĕlōheḵā; kî- šāma‘nū šāmə‘ōw, wə’êṯ kāl- ’ăšer ‘āśāh bəmiṣrāyim. 10wə’êṯ kāl- ’ăšer ‘āśāh, lišnê malḵê hā’ĕmōrî, ’ăšer bə‘êḇer hayyardên; ləsîḥōwn meleḵ ḥešbōwn, ūlə‘ōwḡ meleḵ- habbāšān ’ăšer bə‘aštārōwṯ. 11wayyōmərū ’êlênū zəqênênū wəḵāl yōšəḇê ’arṣênū lêmōr, qəḥū ḇəyeḏḵem ṣêḏāh laddereḵ, ūləḵū liqrāṯām; wa’ămartem ’ălêhem ‘aḇḏêḵem ’ănaḥnū, wə‘attāh kirṯū- lānū ḇərîṯ. 12zeh laḥmênū, ḥām hiṣṭayyaḏnū ’ōṯōw mibbāttênū, bəyōwm ṣêṯênū lāleḵeṯ ’ălêḵem; wə‘attāh hinnêh yāḇêš, wəhāyāh niqquḏîm. 13wə’êlleh nōḏōwṯ hayyayin ’ăšer millênū ḥăḏāšîm, wəhinnêh hiṯbaqqā‘ū; wə’êlleh śalmōwṯênū ūnə‘ālênū, bālū mêrōḇ haddereḵ mə’ōḏ.
14wayyiqḥū hā’ănāšîm miṣṣêḏām; wə’eṯ- pî Yahweh lō šā’ālū. 15wayya‘aś lāhem yəhōwōšua‘ šālōwm, wayyiḵrōṯ lāhem bərîṯ ləḥayyōwṯām; wayyiššāḇə‘ū lāhem, nəśî’ê hā‘êḏāh. 16wayhî, miqṣêh šəlōšeṯ yāmîm, ’aḥărê ’ăšer- kārəṯū lāhem bərîṯ; wayyišmə‘ū, kî- qərōḇîm hêm ’êlāw, ūḇəqirbōw hêm yōšəḇîm. 17wayyis‘ū ḇənê- yiśrā’êl, wayyāḇō’ū ’el- ‘ārêhem bayyōwm haššəlîšî; wə‘ārêhem giḇ‘ōwn wəhakkəp̄îrāh, ūḇə’êrōwṯ wəqiryaṯ yə‘ārîm. 18wəlō hikkūm bənê yiśrā’êl, kî- nišbə‘ū lāhem nəśî’ê hā‘êḏāh, Yahweh ’ĕlōhê yiśrā’êl; wayyillōnū ḵāl hā‘êḏāh ‘al- hannəśî’îm. 19wayyōmərū ḵāl hannəśî’îm ’el- kāl- hā‘êḏāh, ’ănaḥnū nišba‘nū lāhem, Yahweh ’ĕlōhê yiśrā’êl; wə‘attāh lō nūḵal lingōa‘ bāhem. 20zōṯ na‘ăśeh lāhem wəhaḥăyêh ’ōwṯām; wəlō- yihyeh ‘ālênū qeṣep̄, ‘al- haššəḇū‘āh ’ăšer- nišba‘nū lāhem. 21wayyōmərū ’ălêhem hannəśî’îm yiḥyū; wayyihyū ḥōṭəḇê ‘êṣîm wəšō’ăḇê- mayim ləḵāl hā‘êḏāh, ka’ăšer dibbərū lāhem hannəśî’îm. 22wayyiqrā lāhem yəhōwōšua‘, wayḏabbêr ’ălêhem lêmōr; lāmmāh rimmîṯem ’ōṯānū lêmōr, rəḥōwqîm ’ănaḥnū mikkem mə’ōḏ, wə’attem bəqirbênū yōšəḇîm. 23wə‘attāh ’ărūrîm ’attem; wəlō- yikkārêṯ mikkem ‘eḇeḏ, wəḥōṭəḇê ‘êṣîm wəšō’ăḇê- mayim ləḇêṯ ’ĕlōhāy. 24wayya‘ănū ’eṯ- yəhōwōšua‘ wayyōmərū, kî huggêḏ huggaḏ la‘ăḇāḏeḵā ’êṯ ’ăšer ṣiwwāh Yahweh ’ĕlōheḵā ’eṯ- mōšeh ‘aḇdōw, lāṯêṯ lāḵem ’eṯ- kāl- hā’āreṣ, ūləhašmîḏ ’eṯ- kāl- yōšəḇê hā’āreṣ mippənêḵem; wannîrā mə’ōḏ lənap̄šōṯênū mippənêḵem, wanna‘ăśêh ’eṯ- haddāḇār hazzeh. 25wə‘attāh hinnū ḇəyāḏeḵā; kaṭṭōwḇ wəḵayyāšār bə‘êneḵā la‘ăśōwṯ lānū ‘ăśêh. 26wayya‘aś lāhem kên; wayyaṣṣêl ’ōwṯām mîyaḏ bənê- yiśrā’êl wəlō hărāḡūm. 27wayyittənêm yəhōwōšua‘ bayyōwm hahū, ḥōṭəḇê ‘êṣîm wəšō’ăḇê mayim lā‘êḏāh; ūləmizbaḥ Yahweh ‘aḏ- hayyōwm hazzeh, ’el- hammāqōwm ’ăšer yiḇḥār. p̄