Jonáš, 4. kapitola
Jon 4,1
To sa náramne neľúbilo Jonášovi a zapálil sa hnevom.
Jonášovi sa to veľmi nepáčilo a nahneval sa.
Jonášovi sa to veľmi nepáčilo a nahneval sa.
Jonáš to pokladal za veľmi zlé a nahneval sa.
Jonáše ale popadla veliká zlost. Rozzlobilo ho to tak,
Jonáš se velice rozezlil a planul hněvem.
Jon 4,2
Modlil sa Hospodinovi a povedal: Prosím, ó, Hospodine, či nie je toto to, čo som hovoril, dokiaľ som ešte bol na svojej zemi? Preto som sa aj ponáhľal, aby som prv utiekol do Taršíša, lebo som vedel, že si ty silný Bôh milosrdný a ľútostivý, dlho zhovievajúci a veľký čo do milosti a ktorý ľutuješ zlého.
I modlil sa k Hospodinovi: Ó, Hospodine, či som nehovoril o tom, keď som bol ešte vo svojej krajine? Preto som chcel skôr ujsť do Taršíša, lebo som vedel, že Ty si Boh milostivý a ľútostivý, zhovievavý a bohatý v dobrote; Ty oľutúvaš nešťastie.
I modlil sa k Pánovi: "Ach, Pane, či som to nepovedal, kým som bol vo svojej krajine? Preto som chcel najprv utiecť do Taršišu, veď som vedel, že si láskavý a milosrdný Boh, trpezlivý a veľký v zľutovaní a zmilúvaš sa nad nešťastím.
Potom sa modlil k Hospodinovi: Ach, Hospodin, či som to nepovedal, kým som bol vo svojej krajine? Preto som chcel predtým ujsť do Taršíša, lebo som vedel, že ty si Boh milostivý, ľútostivý, zhovievavý a bohatý v dobrote. Ty oľutuješ pohromu.
že se k Hospodinu modlil: „No prosím, Hospodine, neříkal jsem to ještě doma? Právě proto jsem předtím utíkal za moře: Věděl jsem, že jsi Bůh milostivý a soucitný, shovívavý, nesmírně trpělivý, velmi laskavý a který od zla upouští.
Modlil se k Hospodinu a řekl: „Ach, Hospodine, což jsem to neříkal, když jsem byl ještě ve své zemi? Proto jsem dal přednost útěku do Taršíše! Věděl jsem, že jsi Bůh milostivý a plný slitování, shovívavý a nesmírně milosrdný, že tě jímá lítost nad každým zlem.
wayyiṯpallêl ’el- Yahweh wayyōmar, ’ānnāh Yahweh hălōw- zeh ḏəḇārî, ‘aḏ- hĕyōwṯî ‘al- ’aḏmāṯî, ‘al- kên qiddamtî liḇrōaḥ taršîšāh; kî yāḏa‘tî, kî ’attāh ’êl- ḥannūn wəraḥūm, ’ereḵ ’appayim wəraḇ- ḥeseḏ, wəniḥām ‘al- hārā‘āh.
Jon 4,3
A tak teraz, ó, Hospodine, vezmi, prosím, odo mňa moju dušu, lebo mi je lepšie zomrieť ako žiť.
A teraz, Hospodine, vezmi môj život, lebo mi je lepšie zomrieť, ako žiť.
Teraz však, Pane, odním odo mňa moju dušu, lebo mi je lepšie zomrieť, než žiť."
Tak teda, Hospodin, vezmi mi život, lebo je pre mňa lepšie zomrieť ako žiť.
Radši mě teď, Hospodine, rovnou zabij! To radši zemřu, než abych žil!“
Nyní, Hospodine, vezmi si prosím můj život. Lépe abych umřel, než abych žil.“
Jon 4,4
Na to riekol Hospodin: Či je to dobré, že si sa rozpálil hnevom?
Hospodin riekol: Či si sa právom rozhneval?
Pán povedal: "Azda sa právom hneváš?"
Hospodin sa ho spýtal: Či je to správne, že si sa rozhneval?
Hospodin mu odpověděl: „Myslíš, že se zlobíš právem?“
Hospodin se však otázal: „Je dobře, že tak planeš?“
wayyōmer Yahweh, hahêṭêḇ ḥārāh lāḵ.
Jon 4,5
A Jonáš vyšiel z mesta, sadol si na mieste od východu mesta, spravil si tam búdu a sadol si do nej, do tône, dokiaľ by neuvidel, čo bude s mestom.
Jonáš vyšiel z mesta a usadil sa východne od neho; urobil si tam chatku a sedel pod ňou v tieni, aby uvidel, čo sa bude v meste diať.
Nato vyšiel Jonáš z mesta a býval východne od mesta; urobil si tam striešku a sedel pod ňou v tôni, chcel vidieť, čo sa stane v meste.
Jonáš vyšiel z mesta a usadil sa východne od neho. Urobil si tam striešku a sedel pod ňou v tôni, aby videl, čo sa stane v meste.
Jonáš pak odešel z města a usadil se na východ od něj. Postavil si tam budku a sedl si do jejího stínu, aby vyhlížel, co se s tím městem stane.
Jonáš totiž vyšel z města, usadil se na východ od něho a udělal si tam přístřešek. Seděl v jeho stínu, aby viděl, co se bude ve městě dít.
wayyêṣê yōwnāh min- hā‘îr, wayyêšeḇ miqqeḏem lā‘îr; wayya‘aś lōw šām sukkāh, wayyêšeḇ taḥtehā baṣṣêl, ‘aḏ ’ăšer yir’eh, mah- yihyeh bā‘îr.
Jon 4,6
A Hospodin Bôh nastrojil kikájon, ktorý vyrástol nad Jonáša, aby bola tôňa nad jeho hlavou, aby ho vytrhol z jeho zlého. A Jonáš sa radoval kikájonu veľkou radosťou.
Vtedy Hospodin, Boh, dal vyrásť ricínovníku, a ten vyrástol nad Jonášom, aby mal tieň nad hlavou, a tak ho vytrhol z jeho nevôle. Jonáš sa ricínovníku veľmi zaradoval.
Vtedy Pán, Boh, rozkázal ricínovému kru, ktorý vyrástol nad Jonášom a robil mu nad hlavou tieň, aby ho oslobodil od nepríjemnosti. Jonáš sa ricínovému kru veľmi zaradoval.
Hospodin, Boh, však prikázal ricínovníku a ten vyrástol nad Jonášom, aby mal tieň nad hlavou a tak ho vytrhol z nevôle. Jonáš sa veľmi potešil ricínovníku.
Hospodin Bůh zařídil, aby vzešla jedna popínavá rostlina a rozprostřela se Jonášovi nad hlavou. Dávala mu stín, aby se mu ulevilo a nebylo mu zle. Jonáš měl z té rostliny opravdu velikou radost.
Hospodin Bůh nastrojil skočec, který vyrostl nad Jonášem, aby mu stínil hlavu a zbavil ho zloby. Jonáš měl ze skočce velikou radost.
wayman Yahweh- ’ĕlōhîm qîqāyōwn wayya‘al mê‘al ləyōwnāh, lihyōwṯ ṣêl ‘al- rōšōw, ləhaṣṣîl lōw mêrā‘āṯōw; wayyiśmaḥ yōwnāh ‘al- haqqîqāyōwn śimḥāh ḡəḏōwlāh.
Jon 4,7
Ale Bôh nastrojil červa, keď na druhý deň ráno vychádzala zora, ktorý ranil kikájon, takže vyschol.
Ale na druhý deň za svitania Boh nastrojil červa, ktorý napadol ricínovník, a ten vyschol.
Keď na druhý deň vychádzala ranná zora, rozkázal Boh červíku a on zranil ricínus, takže vyschol.
Na druhý deň však Boh prikázal červovi, aby napadol ricínovník a ten vyschol.
Druhého dne za svítání ale Hospodin zařídil, aby tu rostlinu napadl červ, takže uschla.
Příštího dne za svítání nastrojil však Bůh červa, který skočec nahlodal, takže uschl.
wayman hā’ĕlōhîm tōwla‘aṯ, ba‘ălōwṯ haššaḥar lammāḥorāṯ; wattaḵ ’eṯ- haqqîqāyōwn wayyîḇāš.
Jon 4,8
A stalo sa, keď vyšlo slnce, že Bôh nastrojil východný vietor horúci, a slnce bilo na hlavu Jonášovu tak, že omdlieval a žiadal si zomrieť a povedal: Lepšie mi je zomrieť ako žiť.
Keď vyšlo slnko, nastrojil Boh horúci východný vietor a slnko pražilo Jonášovi na hlavu, takže omdlieval a žiadal si zomrieť hovoriac: Lepšie mi je zomrieť, ako žiť.
A keď vyšlo slnko, rozkázal Boh horúcemu východnému vetru a slnce pražilo Jonášovi na hlavu, že omdlieval a duša si mu žiadala umrieť. I povedal: "Lepšie mi je zomrieť ako žiť.
Keď vyšlo slnko, prikázal Boh, aby fúkal východný vietor a slnko pražilo Jonášovi na hlavu, takže omdlieval a prial si smrť, keď hovoril: Lepšie mi je zomrieť ako žiť.
Když pak vyšlo slunce, Bůh zařídil, aby od východu přivanul horký vítr. Slunce pražilo Jonášovi na hlavu, až omdléval. Bylo mu na umření. Říkal: „Radši zemřu, než abych žil!“
Když pak vzešlo slunce, nastrojil Bůh žhavý východní vítr a slunce bodalo Jonáše do hlavy, až úplně zemdlel a přál si umřít. Řekl: „Lépe abych umřel, než abych žil.“
wayhî kizrōaḥ haššemeš, wayman ’ĕlōhîm rūaḥ qāḏîm ḥărîšîṯ, wattaḵ haššemeš ‘al- rōš yōwnāh wayyiṯ‘allāp̄; wayyiš’al ’eṯ- nap̄šōw lāmūṯ, wayyōmer ṭōwḇ mōwṯî mêḥayyāy.
Jon 4,9
A Bôh riekol Jonášovi: Či je to dobré, že si sa rozpálil hnevom pre ten kikájon? A povedal: Dobré je, že som sa rozpálil hnevom, až na smrť.
Boh riekol Jonášovi: Či si sa právom rozhneval pre ricínovník? A on odvetil: Právom som sa rozhneval, až na smrť.
Vtedy povedal Boh Jonášovi: "Azda sa právom hneváš na ricínus?" Odpovedal: "Právom sa hnevám až na smrť.
Boh povedal Jonášovi: Či si sa právom rozhneval pre ricínovník? On odpovedal: Právom som sa rozhneval až na smrť.
Hospodin Jonášovi odpověděl: „Myslíš, že se zlobíš právem kvůli té rostlině?“ „To bych řekl! Zlobím se k smrti!“
Bůh se však Jonáše otázal: „Je dobře, že pro ten skočec tak planeš?“ Odpověděl: „Je to dobře. Planu hněvem až k smrti.“
wayyōmer ’ĕlōhîm ’el- yōwnāh, hahêṭêḇ ḥārāh- ləḵā ‘al- haqqîqāyōwn; wayyōmer hêṭêḇ ḥārāh- lî ‘aḏ- māweṯ.
Jon 4,10
Na to riekol Hospodin: Ty ľutuješ kikájon, ktorým si sa netrudil ani si ho nepestoval, ktorý vyrástol za jednu noc a za jednu noc i zhynul.
Tu povedal Hospodin: Tebe je ľúto ricínovníka, pri ktorom si sa nenamáhal a ktorý si nepestoval, ktorý za noc vyrástol a za noc zahynul;
Pán povedal: „Ty ľutuješ ricínus, na ktorom si nerobil a nevypestoval si ho; ktorý za noc vznikol a za noc zanikol.
Tu riekol Hospodin: Tebe je ľúto ricínovníka, pri ktorom si sa nenamáhal a ktorý si nepestoval, ktorý za noc vyrástol a za noc zahynul.
„Tobě je líto té rostliny?“ řekl Hospodin. „Vždyť jsi ji neobdělával a nepěstoval. Přes noc vyrostla, přes noc zašla.
Hospodin řekl: „Tobě je líto skočce, s kterým jsi neměl žádnou práci, jemuž jsi nedal vzrůst; přes noc vyrostl, přes noc zašel.
wayyōmer Yahweh, ’attāh ḥastā ‘al- haqqîqāyōwn, ’ăšer lō- ‘āmaltā bōw wəlō ḡiddaltōw; šebbin- laylāh hāyāh ūḇin- laylāh ’āḇāḏ.
Jon 4,11
A ja by som nemal ľutovať Ninive, to veľké mesto, v ktorom je viac ako sto dvadsať tisíc ľudí, ktorí nevedia rozdielu medzi svojou pravicou a svojou ľavicou, a hoviad mnoho?
a mne nemá byť ľúto Ninive, veľkého mesta, v ktorom je viac ako stodvadsaťtisíc ľudí, ktorí nevedia rozlišovať medzi tým, čo je napravo a čo naľavo, a k tomu mnoho dobytka?
A ja sa nemám zľutovať nad veľkým mestom Ninive, v ktorom je viac než stodvadsaťtisíc ľudí, ktorí nevedia rozlišovať medzi pravicou a ľavicou? K tomu množstvo zvierat."
Mne zasa nemá byť ľúto Ninive, veľkého mesta, v ktorom je viac ako stodvadsaťtisíc ľudí, ktorí nevedia rozlíšiť pravú a ľavú ruku, a mnoho dobytka?
A mně nemá být líto Ninive, toho velikého města? Vždyť v něm žije více než sto dvacet tisíc lidí, kteří ani nerozeznají svou pravici od levice – a k tomu tolik zvířat!“
A mně by nemělo být líto Ninive, toho velikého města, v němž je víc než sto dvacet tisíc lidí, kteří nedovedou rozeznat pravici od levice, a v němž je i tolik dobytka?“
wa’ănî lō ’āḥūs, ‘al- nînəwêh hā‘îr haggəḏōwlāh; ’ăšer yeš- bāh harbêh mištêm- ‘eśrêh ribbōw ’āḏām, ’ăšer lō- yāḏa‘ bên- yəmînōw liśmōlōw, ūḇəhêmāh rabbāh.
1To sa náramne neľúbilo Jonášovi a zapálil sa hnevom.
2Modlil sa Hospodinovi a povedal: Prosím, ó, Hospodine, či nie je toto to, čo som hovoril, dokiaľ som ešte bol na svojej zemi? Preto som sa aj ponáhľal, aby som prv utiekol do Taršíša, lebo som vedel, že si ty silný Bôh milosrdný a ľútostivý, dlho zhovievajúci a veľký čo do milosti a ktorý ľutuješ zlého.
3A tak teraz, ó, Hospodine, vezmi, prosím, odo mňa moju dušu, lebo mi je lepšie zomrieť ako žiť.
4Na to riekol Hospodin: Či je to dobré, že si sa rozpálil hnevom?
5A Jonáš vyšiel z mesta, sadol si na mieste od východu mesta, spravil si tam búdu a sadol si do nej, do tône, dokiaľ by neuvidel, čo bude s mestom.
6A Hospodin Bôh nastrojil kikájon, ktorý vyrástol nad Jonáša, aby bola tôňa nad jeho hlavou, aby ho vytrhol z jeho zlého. A Jonáš sa radoval kikájonu veľkou radosťou.
7Ale Bôh nastrojil červa, keď na druhý deň ráno vychádzala zora, ktorý ranil kikájon, takže vyschol.
8A stalo sa, keď vyšlo slnce, že Bôh nastrojil východný vietor horúci, a slnce bilo na hlavu Jonášovu tak, že omdlieval a žiadal si zomrieť a povedal: Lepšie mi je zomrieť ako žiť.
9A Bôh riekol Jonášovi: Či je to dobré, že si sa rozpálil hnevom pre ten kikájon? A povedal: Dobré je, že som sa rozpálil hnevom, až na smrť.
10Na to riekol Hospodin: Ty ľutuješ kikájon, ktorým si sa netrudil ani si ho nepestoval, ktorý vyrástol za jednu noc a za jednu noc i zhynul.
11A ja by som nemal ľutovať Ninive, to veľké mesto, v ktorom je viac ako sto dvadsať tisíc ľudí, ktorí nevedia rozdielu medzi svojou pravicou a svojou ľavicou, a hoviad mnoho?
1Jonášovi sa to veľmi nepáčilo a nahneval sa.
2I modlil sa k Hospodinovi: Ó, Hospodine, či som nehovoril o tom, keď som bol ešte vo svojej krajine? Preto som chcel skôr ujsť do Taršíša, lebo som vedel, že Ty si Boh milostivý a ľútostivý, zhovievavý a bohatý v dobrote; Ty oľutúvaš nešťastie.
3A teraz, Hospodine, vezmi môj život, lebo mi je lepšie zomrieť, ako žiť.
4Hospodin riekol: Či si sa právom rozhneval?
5Jonáš vyšiel z mesta a usadil sa východne od neho; urobil si tam chatku a sedel pod ňou v tieni, aby uvidel, čo sa bude v meste diať.
6Vtedy Hospodin, Boh, dal vyrásť ricínovníku, a ten vyrástol nad Jonášom, aby mal tieň nad hlavou, a tak ho vytrhol z jeho nevôle. Jonáš sa ricínovníku veľmi zaradoval.
7Ale na druhý deň za svitania Boh nastrojil červa, ktorý napadol ricínovník, a ten vyschol.
8Keď vyšlo slnko, nastrojil Boh horúci východný vietor a slnko pražilo Jonášovi na hlavu, takže omdlieval a žiadal si zomrieť hovoriac: Lepšie mi je zomrieť, ako žiť.
9Boh riekol Jonášovi: Či si sa právom rozhneval pre ricínovník? A on odvetil: Právom som sa rozhneval, až na smrť.
10Tu povedal Hospodin: Tebe je ľúto ricínovníka, pri ktorom si sa nenamáhal a ktorý si nepestoval, ktorý za noc vyrástol a za noc zahynul;
11a mne nemá byť ľúto Ninive, veľkého mesta, v ktorom je viac ako stodvadsaťtisíc ľudí, ktorí nevedia rozlišovať medzi tým, čo je napravo a čo naľavo, a k tomu mnoho dobytka?
1Jonášovi sa to veľmi nepáčilo a nahneval sa.
2I modlil sa k Pánovi: "Ach, Pane, či som to nepovedal, kým som bol vo svojej krajine? Preto som chcel najprv utiecť do Taršišu, veď som vedel, že si láskavý a milosrdný Boh, trpezlivý a veľký v zľutovaní a zmilúvaš sa nad nešťastím.
3Teraz však, Pane, odním odo mňa moju dušu, lebo mi je lepšie zomrieť, než žiť."
4Pán povedal: "Azda sa právom hneváš?"
5Nato vyšiel Jonáš z mesta a býval východne od mesta; urobil si tam striešku a sedel pod ňou v tôni, chcel vidieť, čo sa stane v meste.
6Vtedy Pán, Boh, rozkázal ricínovému kru, ktorý vyrástol nad Jonášom a robil mu nad hlavou tieň, aby ho oslobodil od nepríjemnosti. Jonáš sa ricínovému kru veľmi zaradoval.
7Keď na druhý deň vychádzala ranná zora, rozkázal Boh červíku a on zranil ricínus, takže vyschol.
8A keď vyšlo slnko, rozkázal Boh horúcemu východnému vetru a slnce pražilo Jonášovi na hlavu, že omdlieval a duša si mu žiadala umrieť. I povedal: "Lepšie mi je zomrieť ako žiť.
9Vtedy povedal Boh Jonášovi: "Azda sa právom hneváš na ricínus?" Odpovedal: "Právom sa hnevám až na smrť.
10Pán povedal: „Ty ľutuješ ricínus, na ktorom si nerobil a nevypestoval si ho; ktorý za noc vznikol a za noc zanikol.
11A ja sa nemám zľutovať nad veľkým mestom Ninive, v ktorom je viac než stodvadsaťtisíc ľudí, ktorí nevedia rozlišovať medzi pravicou a ľavicou? K tomu množstvo zvierat."
1Jonáš to pokladal za veľmi zlé a nahneval sa.
2Potom sa modlil k Hospodinovi: Ach, Hospodin, či som to nepovedal, kým som bol vo svojej krajine? Preto som chcel predtým ujsť do Taršíša, lebo som vedel, že ty si Boh milostivý, ľútostivý, zhovievavý a bohatý v dobrote. Ty oľutuješ pohromu.
3Tak teda, Hospodin, vezmi mi život, lebo je pre mňa lepšie zomrieť ako žiť.
4Hospodin sa ho spýtal: Či je to správne, že si sa rozhneval?
5Jonáš vyšiel z mesta a usadil sa východne od neho. Urobil si tam striešku a sedel pod ňou v tôni, aby videl, čo sa stane v meste.
6Hospodin, Boh, však prikázal ricínovníku a ten vyrástol nad Jonášom, aby mal tieň nad hlavou a tak ho vytrhol z nevôle. Jonáš sa veľmi potešil ricínovníku.
7Na druhý deň však Boh prikázal červovi, aby napadol ricínovník a ten vyschol.
8Keď vyšlo slnko, prikázal Boh, aby fúkal východný vietor a slnko pražilo Jonášovi na hlavu, takže omdlieval a prial si smrť, keď hovoril: Lepšie mi je zomrieť ako žiť.
9Boh povedal Jonášovi: Či si sa právom rozhneval pre ricínovník? On odpovedal: Právom som sa rozhneval až na smrť.
10Tu riekol Hospodin: Tebe je ľúto ricínovníka, pri ktorom si sa nenamáhal a ktorý si nepestoval, ktorý za noc vyrástol a za noc zahynul.
11Mne zasa nemá byť ľúto Ninive, veľkého mesta, v ktorom je viac ako stodvadsaťtisíc ľudí, ktorí nevedia rozlíšiť pravú a ľavú ruku, a mnoho dobytka?
1Jonáše ale popadla veliká zlost. Rozzlobilo ho to tak,
2že se k Hospodinu modlil: „No prosím, Hospodine, neříkal jsem to ještě doma? Právě proto jsem předtím utíkal za moře: Věděl jsem, že jsi Bůh milostivý a soucitný, shovívavý, nesmírně trpělivý, velmi laskavý a který od zla upouští.
3Radši mě teď, Hospodine, rovnou zabij! To radši zemřu, než abych žil!“
4Hospodin mu odpověděl: „Myslíš, že se zlobíš právem?“
5Jonáš pak odešel z města a usadil se na východ od něj. Postavil si tam budku a sedl si do jejího stínu, aby vyhlížel, co se s tím městem stane.
6Hospodin Bůh zařídil, aby vzešla jedna popínavá rostlina a rozprostřela se Jonášovi nad hlavou. Dávala mu stín, aby se mu ulevilo a nebylo mu zle. Jonáš měl z té rostliny opravdu velikou radost.
7Druhého dne za svítání ale Hospodin zařídil, aby tu rostlinu napadl červ, takže uschla.
8Když pak vyšlo slunce, Bůh zařídil, aby od východu přivanul horký vítr. Slunce pražilo Jonášovi na hlavu, až omdléval. Bylo mu na umření. Říkal: „Radši zemřu, než abych žil!“
9Hospodin Jonášovi odpověděl: „Myslíš, že se zlobíš právem kvůli té rostlině?“ „To bych řekl! Zlobím se k smrti!“
10„Tobě je líto té rostliny?“ řekl Hospodin. „Vždyť jsi ji neobdělával a nepěstoval. Přes noc vyrostla, přes noc zašla.
11A mně nemá být líto Ninive, toho velikého města? Vždyť v něm žije více než sto dvacet tisíc lidí, kteří ani nerozeznají svou pravici od levice – a k tomu tolik zvířat!“
1Jonáš se velice rozezlil a planul hněvem.
2Modlil se k Hospodinu a řekl: „Ach, Hospodine, což jsem to neříkal, když jsem byl ještě ve své zemi? Proto jsem dal přednost útěku do Taršíše! Věděl jsem, že jsi Bůh milostivý a plný slitování, shovívavý a nesmírně milosrdný, že tě jímá lítost nad každým zlem.
3Nyní, Hospodine, vezmi si prosím můj život. Lépe abych umřel, než abych žil.“
4Hospodin se však otázal: „Je dobře, že tak planeš?“
5Jonáš totiž vyšel z města, usadil se na východ od něho a udělal si tam přístřešek. Seděl v jeho stínu, aby viděl, co se bude ve městě dít.
6Hospodin Bůh nastrojil skočec, který vyrostl nad Jonášem, aby mu stínil hlavu a zbavil ho zloby. Jonáš měl ze skočce velikou radost.
7Příštího dne za svítání nastrojil však Bůh červa, který skočec nahlodal, takže uschl.
8Když pak vzešlo slunce, nastrojil Bůh žhavý východní vítr a slunce bodalo Jonáše do hlavy, až úplně zemdlel a přál si umřít. Řekl: „Lépe abych umřel, než abych žil.“
9Bůh se však Jonáše otázal: „Je dobře, že pro ten skočec tak planeš?“ Odpověděl: „Je to dobře. Planu hněvem až k smrti.“
10Hospodin řekl: „Tobě je líto skočce, s kterým jsi neměl žádnou práci, jemuž jsi nedal vzrůst; přes noc vyrostl, přes noc zašel.
11A mně by nemělo být líto Ninive, toho velikého města, v němž je víc než sto dvacet tisíc lidí, kteří nedovedou rozeznat pravici od levice, a v němž je i tolik dobytka?“
1wayyêra‘ ’el- yōwnāh rā‘āh ḡəḏōwlāh; wayyiḥar lōw.
2wayyiṯpallêl ’el- Yahweh wayyōmar, ’ānnāh Yahweh hălōw- zeh ḏəḇārî, ‘aḏ- hĕyōwṯî ‘al- ’aḏmāṯî, ‘al- kên qiddamtî liḇrōaḥ taršîšāh; kî yāḏa‘tî, kî ’attāh ’êl- ḥannūn wəraḥūm, ’ereḵ ’appayim wəraḇ- ḥeseḏ, wəniḥām ‘al- hārā‘āh.
3wə‘attāh Yahweh, qaḥ- nā ’eṯ- nap̄šî mimmennî; kî ṭōwḇ mōwṯî mêḥayyāy. s
4wayyōmer Yahweh, hahêṭêḇ ḥārāh lāḵ.
5wayyêṣê yōwnāh min- hā‘îr, wayyêšeḇ miqqeḏem lā‘îr; wayya‘aś lōw šām sukkāh, wayyêšeḇ taḥtehā baṣṣêl, ‘aḏ ’ăšer yir’eh, mah- yihyeh bā‘îr.
6wayman Yahweh- ’ĕlōhîm qîqāyōwn wayya‘al mê‘al ləyōwnāh, lihyōwṯ ṣêl ‘al- rōšōw, ləhaṣṣîl lōw mêrā‘āṯōw; wayyiśmaḥ yōwnāh ‘al- haqqîqāyōwn śimḥāh ḡəḏōwlāh.
7wayman hā’ĕlōhîm tōwla‘aṯ, ba‘ălōwṯ haššaḥar lammāḥorāṯ; wattaḵ ’eṯ- haqqîqāyōwn wayyîḇāš.
8wayhî kizrōaḥ haššemeš, wayman ’ĕlōhîm rūaḥ qāḏîm ḥărîšîṯ, wattaḵ haššemeš ‘al- rōš yōwnāh wayyiṯ‘allāp̄; wayyiš’al ’eṯ- nap̄šōw lāmūṯ, wayyōmer ṭōwḇ mōwṯî mêḥayyāy.
9wayyōmer ’ĕlōhîm ’el- yōwnāh, hahêṭêḇ ḥārāh- ləḵā ‘al- haqqîqāyōwn; wayyōmer hêṭêḇ ḥārāh- lî ‘aḏ- māweṯ.
10wayyōmer Yahweh, ’attāh ḥastā ‘al- haqqîqāyōwn, ’ăšer lō- ‘āmaltā bōw wəlō ḡiddaltōw; šebbin- laylāh hāyāh ūḇin- laylāh ’āḇāḏ.
11wa’ănî lō ’āḥūs, ‘al- nînəwêh hā‘îr haggəḏōwlāh; ’ăšer yeš- bāh harbêh mištêm- ‘eśrêh ribbōw ’āḏām, ’ăšer lō- yāḏa‘ bên- yəmînōw liśmōlōw, ūḇəhêmāh rabbāh.