Joel, 1. kapitola
Joel 1,1
Slovo Hospodinovo, ktoré sa stalo k Joelovi, synovi Petuelovmu.
Slovo, ktoré zaznelo Jóelovi, synovi Petúelovmu.
Slovo Pánovo, ktoré prehovoril k Joelovi, synovi Fatuela.
Slovo Hospodina, ktoré zaznelo Joelovi, synovi Petúela.
Slovo Hospodinovo, které dostal Joel, syn Petuelův.
Slovo Hospodinovo, které se stalo k Jóelovi, synu Petúelovu.
Joel 1,2
Počujte to, starci, a pozorujte ušami, všetci obyvatelia zeme! Či sa to stalo za vašich dní a či za dní vašich otcov?
Počujte toto, starší, načúvajte všetci obyvatelia krajiny. Stalo sa niečo také za vašich čias alebo za čias vašich otcov?
Čujte toto, starci, nakloňte si ucho, všetci obyvatelia zeme! Či sa stalo takéto za vašich dní alebo za dní vašich otcov?
Zbystrite sluch všetci obyvatelia krajiny. Počujte toto, starší, stalo sa niečo podobné za vašich čias alebo za čias vašich otcov?
Stařešinové, teď toto poslyšte, všichni obyvatelé země, ucho nakloňte!Stalo se co takového za vašich dnůanebo za dnů vašich otců?
Slyšte to, starší, pozorně naslouchejte, všichni obyvatelé země: Stalo se něco takového za vašich dnů anebo za dnů vašich otců?
šim‘ū- zōṯ hazzəqênîm, wəha’ăzînū, kōl yōwōšəḇê hā’āreṣ; hehāyəṯāh zōṯ bîmêḵem, wə’im bîmê ’ăḇōṯêḵem.
Joel 1,3
Rozprávajte o tom svojim synom, a vaši synovia nech rozprávajú svojim synom a ich synovia pokoleniu, ktoré prijde potom.
Rozprávajte o tom svojim synom a vaši synovia svojim synom a ich synovia ďalšiemu pokoleniu.
Rozprávajte o tom svojim deťom a vaše deti svojim deťom a ich deti ďalším pokoleniam!
Rozprávajte o tom svojim synom a vaši synovia svojim synom a ich synovia ďalšiemu pokoleniu.
Svým dětem o tom povězte,vaše děti zas svým dětema jejich děti potom těm,kdo vystřídají je:
Vypravujte o tom svým synům a vaši synové svým synům a jejich synové dalšímu pokolení:
‘ālehā liḇnêḵem sappêrū; ūḇənêḵem liḇnêhem, ūḇənêhem ləḏōwr ’aḥêr.
Joel 1,4
To, čo zostalo po húseniciach, požraly kobylky; to, čo zostalo po kobylkách, požrali pažraví chrobáci, a to, čo zostalo po chrobákoch, požrali chrústi.
Čo ostalo po húseniciach, požrali kobylky; čo ostalo po kobylkách, požrali chrústy; čo ostalo po chrústoch, požrali koníky.
Zvyšok po rezáčovi zožrala kobylka, zvyšok po kobylke zožral skokan, zvyšok po skokanovi zožral ničiteľ.
Čo ostalo po húseniciach, požrali kobylky; čo ostalo po kobylkách, požrali chrústy; čo ostalo po chrústoch, požrali koníky.
Co zbylo po housenkách,sežraly kobylky,co zbylo po kobylkách,larvy sežraly,a co zbylo po larvách,sežraly ponravy.
Co zbylo po housenkách, sežraly kobylky, co zbylo po kobylkách, sežrali brouci, co zbylo po broucích, sežrala jiná havěť.
yeṯer haggāzām ’āḵal hā’arbeh, wəyeṯer hā’arbeh ’āḵal hayyāleq; wəyeṯer hayyeleq, ’āḵal heḥāsîl.
Joel 1,5
Prebuďte sa, opilci, a plačte, a kvíľte všetci, ktorí pijete víno, nad novým vínom sladkým, pretože bude vyťaté z vašich úst.
Prebuďte sa, opilci, a plačte! Kvíľte, všetci pijani vína, nad muštom, bo vám je odňatý od úst.
Vzbuďte sa, opilci, plačte a kvíľte, všetci pijani vína, pre mušt, lebo vám ho spred úst zničili.
Prebuďte sa, opilci, a plačte! Kvíľte, všetci pijani vína, nad mladým vínom, lebo vám je odňaté od úst.
Proberte se, opilci, plakejte,kvílejte všichni, kdo víno pijete!O sladký mok jste přišli teď,od vašich úst byl odtržen.
Vystřízlivějte, opilci, a plačte! Kvílejte, všichni pijani vína, že je vám mladé víno odtrženo od úst.
hāqîṣū šikkōwrîm ūḇəḵū, wəhêlilū kāl- šōṯê yāyin; ‘al- ‘āsîs kî niḵraṯ mippîḵem.
Joel 1,6
Lebo prišiel národ hore na moju zem, mocný, a niet mu počtu; jeho zuby sú zubami ľva, a má črenové zuby ľvice.
Lebo k mojej krajine pritiahol národ, mocný a bez počtu; má zuby ako lev a tesáky ako levica.
Lebo do mojej krajiny vystúpil mocný a nespočetný národ; jeho zuby sú zuby leva, hryzáky má ako levica.
Veď k mojej krajine pritiahol národ, mocný a bez počtu. Má zuby ako lev a tesáky ako levica.
Do mé země totiž vpadl lidmocný a nesčetný,se zuby, jako mají šelmy,se lvími tesáky.
Vždyť na mou zemi vytáhl pronárod mocný a nesčíslný; má zuby lví, tesáky jako lvice.
Joel 1,7
Obráti môj vinič na pustinu a môj fík na rázgy, olúpe ho docela a odhodí; jeho letorasty obelejú.
Môj vinič zmenil na púšť a nalomil moje figovníky, olúpal ich a zahodil, ich ratolesti zbeleli.
Moju vinicu obrátil na púšť a moje figovníky obhrýzol, úplne ich olúpal a zahodil, obeleli ich konáre.
Môj vinič zmenil na púšť, polámal moje figovníky, olúpal ich a zahodil, ich ratolesti zbeleli.
Mou vinnou révu zpustošila oklestil mé fíkoví;zbavil je kůry, kterou odhodil,zbyly jen bílé větévky.
Zpustošil mou vinnou révu, polámal můj fíkovník, kůru z něho sloupal a pohodil, způsobil, že vinné výhonky zežloutly.
śām gap̄nî ləšammāh, ūṯə’ênāṯî liqṣāp̄āh; ḥāśōp̄ ḥăśāp̄āh wəhišlîḵ, hilbînū śārîḡehā.
Joel 1,8
Kvíľ ako panna, opásaná smútočným vrecom, nad mužom svojej mladosti!
Nariekaj ako vrecovinou opásaná panna v smútku nad snúbencom svojej mladosti.
Kvíľ ako panna odiata vrecovinou pre muža svojej mladosti!
Kvíľ ako vrecovinou opásaná panna v smútku nad snúbencom svojej mladosti.
Kvílej jako panna pytlem oděná,když oplakává svého ženicha!
Kvílej, jako panna oděná žíněnou suknicí kvílí pro ženicha svého mládí.
’ĕlî kiḇṯūlāh ḥăḡuraṯ- śaq ‘al- ba‘al nə‘ūrehā.
Joel 1,9
Vyťatý bude obetný dar obilný i liata obeť z domu Hospodinovho; kňazi budú smútiť, svätoslužobníci Hospodinovi.
Vystane obetný dar i úliatba v dome Hospodinovom. Trúchlia kňazi, ktorí slúžia Hospodinovi.
Pokrmové a nápojové obety zmizli z domu Pánovho, smútia kňazi, služobníci Pánovi.
Vystane obetný dar i nápojová obeta v dome Hospodina. Trúchlia kňazi, ktorí slúžia Hospodinovi.
Z Hospodinova domu zmizelamoučná oběť i úlitba.Kněží Hospodinu sloužícíse dali do truchlení.
Obětní dary a úlitby jsou odtrženy od Hospodinova domu; truchlí kněží, sluhové Hospodinovi.
hāḵəraṯ minḥāh wāneseḵ mibbêṯ Yahweh; ’āḇəlū hakkōhănîm, məšārəṯê Yahweh.
Joel 1,10
Spustošené bude pole, smútiť bude zem, pretože spustošené bude obilie, vyschne vínna šťava, uvädne olej.
Spustošené je pole, trúchli roľa, lebo je znivočené obilie, vyschol mušt, vysušil sa olej.
Spustošené je pole, smúti roľa, veď je znivočené obilie, vyschol mušt, olej uvädol.
Spustošené je pole, trúchli roľa, lebo je znivočené obilie. Vyschol mušt a vysušil sa olej.
Zpustlo pole,vyschla země,zničeno obilí,víno pryč,olej dochází.
Pole je popleněno, truchlí role; je popleněno obilí, vyschl mošt, došel čerstvý olej.
Joel 1,11
Oráči sa budú stydieť, vinári budú kvíliť, pre pšenicu a pre jačmeň, lebo zhynie žatva poľa.
Zahanbení buďte, oráči, kvíľte, vinohradníci, pre pšenicu a jačmeň, lebo navnivoč vyšla žatva na poli.
Roľníci sa hanbia, jajkajú vinári pre pšenicu a jačmeň, lebo žatva je preč z poľa.
Oráči, môžete sa hanbiť! Vinohradníci, kvíľte kvôli pšenici a jačmeňu, lebo žatva na poli vyšla navnivoč.
Zoufejte, rolníci,kvílejte, vinaři,kvůli pšenici a ječmeni –zničena byla sklizeň na poli!
Oráči se hanbí, vinaři kvílejí pro pšenici a ječmen; sklizeň na poli přišla nazmar.
hōḇîšū ’ikkārîm, hêlîlū kōrəmîm, ‘al- ḥiṭṭāh wə‘al- śə‘ōrāh; kî ’āḇaḏ qəṣîr śāḏeh.
Joel 1,12
Vinič uschne, a fík uvädne, granát i palma i jabloň; všetky stromy poľa poschnú, lebo radosť sa bude stydieť a utečie od synov človeka.
Vyschol vinič a figovník zvädol, granátovník, palma i jabloň, všetky poľné stromy uschli, lebo uschlo, z čoho mali ľudia radosť.
Vinič vyschol, figovníky uvädli, granátniky i palmy a jablone, všetky stromy poľa vyschli, áno, zmizla radosť u ľudí.
Vinič vyschol, figovník zvädol, granátovník, palma, jabloň a všetky stromy na poli povysychali. Veď povysychalo to, z čoho ľudia mávali radosť.
Vinná réva uschla,zvadlo fíkoví,granátovníky i palmy s jabloněmi,všechny stromy v sadu uvadly –uvadlo samo lidské veselí.
Vinná réva uschla, zvadl fíkovník, granátový strom i datlovník a jabloň, všechno polní stromoví je suché. Lidským synům vyschl zdroj veselí.
haggep̄en hōwḇîšāh, wəhattə’ênāh ’umlālāh; rimmōwn gam- tāmār wəṯappūaḥ, kāl- ‘ăṣê haśśāḏeh yāḇêšū, kî- hōḇîš śāśōwn min- bənê ’āḏām. s
Joel 1,13
Prepášte sa a nariekajte, kňazi! Kvíľte, svätoslužobníci oltára! Vojdite, nocujte v smútočnom vreci, svätoslužobníci môjho Boha! Pretože bude odňatý obetný dar obilný i liata obeť z domu vášho Boha.
Opášte sa a nariekajte, kňazi; kvíľte vy, ktorí obsluhujete oltár! Vstúpte a ponocujte v smútočnej vrecovine, vy, sluhovia môjho Boha! Lebo domu vášho Boha sa odopiera pokrmová i nápojová obeť.
Opášte sa a nariekajte, kňazi, kvíľte, služobníci oltára, poďte, bedlite vo vrecovinách, sluhovia môjho Boha, lebo domu Pánovmu sú upreté obety pokrmu a nápoja.
Kňazi, opášte sa a nariekajte! Vy, ktorí obsluhujete oltár, kvíľte! Vstúpte a nocujte v smútočnej vrecovine, služobníci môjho Boha! Veď domu vášho Boha sa odopiera pokrmová i nápojová obeta.
Oblečte se pytlem, kněží, truchlete!Sluhové oltáře, kvílejte!Pojďte, nocujte v pytlovině,kdo mému Bohu sloužíte!Domu vašeho Boha je upřenamoučná oběť i úlitba.
Kněží, opásejte se k naříkání, kvílejte, sluhové oltáře, vejděte, nocujte v žíněných suknicích, sluhové mého Boha, neboť dům vašeho Boha je zbaven obětních darů a úliteb.
ḥiḡrū wəsip̄ḏū hakkōhănîm, hêlîlū məšārəṯê mizbêaḥ, bō’ū lînū ḇaśśaqqîm, məšārəṯê ’ĕlōhāy; kî nimna‘ mibbêṯ ’ĕlōhêḵem minḥāh wānāseḵ.
Joel 1,14
Zasväťte pôst, svolajte shromaždenie, shromaždite starších, všetkých obyvateľov zeme do domu Hospodina, svojho Boha, a kričte k Hospodinovi.
Zasväťte pôst! Zvolajte slávnostné zhromaždenie! Zhromaždite starších, všetkých obyvateľov krajiny do domu Hospodina, vášho Boha, a volajte o pomoc k Hospodinovi!
Zasväťte pôst, zvolajte zbor, zhromaždite starcov, všetkých občanov krajiny do domu Pána, svojho Boha, a volajte k Pánovi:
Vyhláste posvätný pôst! Zvolajte slávnostné zhromaždenie! Zhromaždite starších, všetkých obyvateľov krajiny do domu Hospodina, vášho Boha, a volajte o pomoc k Hospodinovi!
Vyhlaste půst,svolejte shromáždění,shromážděte stařešinyi všechny obyvatele zemědo domu Hospodina, svého Boha,a pojďte volat k Hospodinu!
Uložte půst, svolejte slavnostní shromáždění, shromážděte starší, všechny obyvatele země, do domu Hospodina, svého Boha, a úpějte k Hospodinu.
qaddəšū- ṣōwm qir’ū ‘ăṣārāh, ’isp̄ū zəqênîm, kōl yōšəḇê hā’āreṣ, bêṯ Yahweh ’ĕlōhêḵem; wəza‘ăqū ’el- Yahweh.
Joel 1,15
Beda toho dňa! Lebo je blízko deň Hospodinov a prijde od Všemohúceho jako lúpež.
Ach, čo to za deň! Veď blízko je deň Hospodinov! Príde ako skaza od Všemohúceho.
"Beda tomuto dňu, veď blízo je Pánov deň, príde ako pohroma od Hromovládcu!
Ach, čo to za deň, veď blízko je deň Hospodina! Príde ako skaza od Všemohúceho.
Ach, ten den!Hospodinův den blízko je,zhouba od Všemohoucího blíží se!
Běda, ten den! Blízko je den Hospodinův! Přivalí se jako zhouba od Všemohoucího.
Joel 1,16
Či nebude vyťatý pokrm pred našimi očami, z domu nášho Boha radosť a plesanie?
Nie nám je pred očami odňatý pokrm, radosť a jasot z domu nášho Boha?
Či nie pred naším zrakom hynie pokrm, z domu nášho Boha radosť a plesanie?"
Či nie je nám priamo pred očami odňatý pokrm, radosť a jasot z domu nášho Boha?
Přímo před našima očimase pokrm vytratil;z domu našeho Bohazmizel jásot a veselí.
Což nám není přímo před očima odtržen pokrm, od domu našeho Boha radost a jásot?
hălōw neḡeḏ ‘ênênū ’ōḵel niḵrāṯ; mibbêṯ ’ĕlōhênū śimḥāh wāḡîl.
Joel 1,17
Splesneje zrno pod svojimi hrudami, spustnú zásobárne, zborené budú obilnice, pretože zahanbí obilie.
Semeno sa scvrklo pod hrudami, stodoly spustli, sýpky sú zborené, lebo obilie sklamalo.
Hnijú semená pod svojimi hrudami, pusté sú sýpky, rúcajú sa sklady, lebo obilie vyšlo na hanbu.
Semeno sa scvrklo pod hrudami, stodoly spustli, sýpky sa zbúrali, lebo obilie uschlo.
Zrní se scvrklo pod hroudami,zpustly stodoly,sýpky jsou zbořeny,neboť zvadlo obilí.
Zrno zaschlo pod hroudami, sklady jsou zpustošené, sýpky rozbořené, obilí uschlo.
‘āḇəšū p̄əruḏōwṯ, taḥaṯ meḡrəp̄ōṯêhem, nāšammū ’ōṣārōwṯ, nehersū mamməḡurōwṯ; kî hōḇîš dāḡān.
Joel 1,18
Oj, ako bude stonať dobytok, ako budú zmätené stáda hoviad, lebo nebude pre ne paše, i stáda drobného dobytka budú pykať.
Ach, ako vzdychá dobytok, trápia sa stáda rožného statku, lebo nemajú pastvu; aj stáda oviec hynú.
Ako bučí dobytok! Blúdia čriedy statku, lebo nemajú pastvy; aj stáda oviec hynú.
Ach, ako bučí dobytok, trápia sa stáda rožného statku, lebo nemajú pašu; aj stáda oviec hynú.
I dobytek už naříká!Stáda krav bloudí sem a tam,neboť se nemají kde pást;i stáda ovcí jsou hlady zmožená.
Jak těžce oddychuje dobytek! Stáda skotu se plaší, nemají pastvu; stáda bravu se plouží.
Joel 1,19
K tebe, ó, Hospodine, volám, lebo oheň žerie pasienky pustiny, a plameň páli všetky stromy poľa.
K Tebe volám, Hospodine, lebo oheň strávil stepné pastviny a plameň spálil všetky poľné stromy.
K tebe, Pane, volám, lebo oheň strávil stepné lúky a plameň spálil všetky stromy poľa.
K tebe, Hospodin, volám, lebo oheň strávil stepné pastviny a plameň spálil všetky stromy na poli.
Volám, Hospodine, k tobě!Širé pastviny spolkl oheňa lesy lehly popelem.
K tobě, Hospodine, volám. Stepní pastviny pozřel oheň, všechno polní stromoví sežehl plamen.
Joel 1,20
Ešte i tá poľná zver práhnuc reve k tebe, pretože vyschly potoky vôd, a oheň strávil pasienky pustiny.
Aj poľné zvieratá za Tebou prahnú, lebo vyschli vodné toky a oheň strávil stepné pastviny.
I zverina poľa túži po tebe, lebo vyschli vodné toky a oheň strávil stepné lúky.
Aj poľné zvieratá po tebe prahnú, lebo vyschli vodné toky a oheň strávil stepné pastviny.
Sténá k tobě i divá zvěř,protože vyschla voda v potoce;širé pastviny spolkl oheň!
Dobytek na poli po tobě prahne, v potocích vyschla voda, stepní pastviny pozřel oheň.
gam- bahămōwṯ śāḏeh ta‘ărōwḡ ’êleḵā; kî yāḇəšū ’ăp̄îqê māyim, wə’êš ’āḵəlāh nə’ōwṯ hammiḏbār. p̄
1Slovo Hospodinovo, ktoré sa stalo k Joelovi, synovi Petuelovmu.
2Počujte to, starci, a pozorujte ušami, všetci obyvatelia zeme! Či sa to stalo za vašich dní a či za dní vašich otcov?
3Rozprávajte o tom svojim synom, a vaši synovia nech rozprávajú svojim synom a ich synovia pokoleniu, ktoré prijde potom.
4To, čo zostalo po húseniciach, požraly kobylky; to, čo zostalo po kobylkách, požrali pažraví chrobáci, a to, čo zostalo po chrobákoch, požrali chrústi.
5Prebuďte sa, opilci, a plačte, a kvíľte všetci, ktorí pijete víno, nad novým vínom sladkým, pretože bude vyťaté z vašich úst.
6Lebo prišiel národ hore na moju zem, mocný, a niet mu počtu; jeho zuby sú zubami ľva, a má črenové zuby ľvice.
7Obráti môj vinič na pustinu a môj fík na rázgy, olúpe ho docela a odhodí; jeho letorasty obelejú.
8Kvíľ ako panna, opásaná smútočným vrecom, nad mužom svojej mladosti!
9Vyťatý bude obetný dar obilný i liata obeť z domu Hospodinovho; kňazi budú smútiť, svätoslužobníci Hospodinovi.
10Spustošené bude pole, smútiť bude zem, pretože spustošené bude obilie, vyschne vínna šťava, uvädne olej.
11Oráči sa budú stydieť, vinári budú kvíliť, pre pšenicu a pre jačmeň, lebo zhynie žatva poľa.
12Vinič uschne, a fík uvädne, granát i palma i jabloň; všetky stromy poľa poschnú, lebo radosť sa bude stydieť a utečie od synov človeka.
13Prepášte sa a nariekajte, kňazi! Kvíľte, svätoslužobníci oltára! Vojdite, nocujte v smútočnom vreci, svätoslužobníci môjho Boha! Pretože bude odňatý obetný dar obilný i liata obeť z domu vášho Boha.
14Zasväťte pôst, svolajte shromaždenie, shromaždite starších, všetkých obyvateľov zeme do domu Hospodina, svojho Boha, a kričte k Hospodinovi.
15Beda toho dňa! Lebo je blízko deň Hospodinov a prijde od Všemohúceho jako lúpež.
16Či nebude vyťatý pokrm pred našimi očami, z domu nášho Boha radosť a plesanie?
17Splesneje zrno pod svojimi hrudami, spustnú zásobárne, zborené budú obilnice, pretože zahanbí obilie.
18Oj, ako bude stonať dobytok, ako budú zmätené stáda hoviad, lebo nebude pre ne paše, i stáda drobného dobytka budú pykať.
19K tebe, ó, Hospodine, volám, lebo oheň žerie pasienky pustiny, a plameň páli všetky stromy poľa.
20Ešte i tá poľná zver práhnuc reve k tebe, pretože vyschly potoky vôd, a oheň strávil pasienky pustiny.
1Slovo, ktoré zaznelo Jóelovi, synovi Petúelovmu.
2Počujte toto, starší, načúvajte všetci obyvatelia krajiny. Stalo sa niečo také za vašich čias alebo za čias vašich otcov?
3Rozprávajte o tom svojim synom a vaši synovia svojim synom a ich synovia ďalšiemu pokoleniu.
4Čo ostalo po húseniciach, požrali kobylky; čo ostalo po kobylkách, požrali chrústy; čo ostalo po chrústoch, požrali koníky.
5Prebuďte sa, opilci, a plačte! Kvíľte, všetci pijani vína, nad muštom, bo vám je odňatý od úst.
6Lebo k mojej krajine pritiahol národ, mocný a bez počtu; má zuby ako lev a tesáky ako levica.
7Môj vinič zmenil na púšť a nalomil moje figovníky, olúpal ich a zahodil, ich ratolesti zbeleli.
8Nariekaj ako vrecovinou opásaná panna v smútku nad snúbencom svojej mladosti.
9Vystane obetný dar i úliatba v dome Hospodinovom. Trúchlia kňazi, ktorí slúžia Hospodinovi.
10Spustošené je pole, trúchli roľa, lebo je znivočené obilie, vyschol mušt, vysušil sa olej.
11Zahanbení buďte, oráči, kvíľte, vinohradníci, pre pšenicu a jačmeň, lebo navnivoč vyšla žatva na poli.
12Vyschol vinič a figovník zvädol, granátovník, palma i jabloň, všetky poľné stromy uschli, lebo uschlo, z čoho mali ľudia radosť.
13Opášte sa a nariekajte, kňazi; kvíľte vy, ktorí obsluhujete oltár! Vstúpte a ponocujte v smútočnej vrecovine, vy, sluhovia môjho Boha! Lebo domu vášho Boha sa odopiera pokrmová i nápojová obeť.
14Zasväťte pôst! Zvolajte slávnostné zhromaždenie! Zhromaždite starších, všetkých obyvateľov krajiny do domu Hospodina, vášho Boha, a volajte o pomoc k Hospodinovi!
15Ach, čo to za deň! Veď blízko je deň Hospodinov! Príde ako skaza od Všemohúceho.
16Nie nám je pred očami odňatý pokrm, radosť a jasot z domu nášho Boha?
17Semeno sa scvrklo pod hrudami, stodoly spustli, sýpky sú zborené, lebo obilie sklamalo.
18Ach, ako vzdychá dobytok, trápia sa stáda rožného statku, lebo nemajú pastvu; aj stáda oviec hynú.
19K Tebe volám, Hospodine, lebo oheň strávil stepné pastviny a plameň spálil všetky poľné stromy.
20Aj poľné zvieratá za Tebou prahnú, lebo vyschli vodné toky a oheň strávil stepné pastviny.
1Slovo Pánovo, ktoré prehovoril k Joelovi, synovi Fatuela.
2Čujte toto, starci, nakloňte si ucho, všetci obyvatelia zeme! Či sa stalo takéto za vašich dní alebo za dní vašich otcov?
3Rozprávajte o tom svojim deťom a vaše deti svojim deťom a ich deti ďalším pokoleniam!
4Zvyšok po rezáčovi zožrala kobylka, zvyšok po kobylke zožral skokan, zvyšok po skokanovi zožral ničiteľ.
5Vzbuďte sa, opilci, plačte a kvíľte, všetci pijani vína, pre mušt, lebo vám ho spred úst zničili.
6Lebo do mojej krajiny vystúpil mocný a nespočetný národ; jeho zuby sú zuby leva, hryzáky má ako levica.
7Moju vinicu obrátil na púšť a moje figovníky obhrýzol, úplne ich olúpal a zahodil, obeleli ich konáre.
8Kvíľ ako panna odiata vrecovinou pre muža svojej mladosti!
9Pokrmové a nápojové obety zmizli z domu Pánovho, smútia kňazi, služobníci Pánovi.
10Spustošené je pole, smúti roľa, veď je znivočené obilie, vyschol mušt, olej uvädol.
11Roľníci sa hanbia, jajkajú vinári pre pšenicu a jačmeň, lebo žatva je preč z poľa.
12Vinič vyschol, figovníky uvädli, granátniky i palmy a jablone, všetky stromy poľa vyschli, áno, zmizla radosť u ľudí.
13Opášte sa a nariekajte, kňazi, kvíľte, služobníci oltára, poďte, bedlite vo vrecovinách, sluhovia môjho Boha, lebo domu Pánovmu sú upreté obety pokrmu a nápoja.
14Zasväťte pôst, zvolajte zbor, zhromaždite starcov, všetkých občanov krajiny do domu Pána, svojho Boha, a volajte k Pánovi:
15"Beda tomuto dňu, veď blízo je Pánov deň, príde ako pohroma od Hromovládcu!
16Či nie pred naším zrakom hynie pokrm, z domu nášho Boha radosť a plesanie?"
17Hnijú semená pod svojimi hrudami, pusté sú sýpky, rúcajú sa sklady, lebo obilie vyšlo na hanbu.
18Ako bučí dobytok! Blúdia čriedy statku, lebo nemajú pastvy; aj stáda oviec hynú.
19K tebe, Pane, volám, lebo oheň strávil stepné lúky a plameň spálil všetky stromy poľa.
20I zverina poľa túži po tebe, lebo vyschli vodné toky a oheň strávil stepné lúky.
1Slovo Hospodina, ktoré zaznelo Joelovi, synovi Petúela.
2Zbystrite sluch všetci obyvatelia krajiny. Počujte toto, starší, stalo sa niečo podobné za vašich čias alebo za čias vašich otcov?
3Rozprávajte o tom svojim synom a vaši synovia svojim synom a ich synovia ďalšiemu pokoleniu.
4Čo ostalo po húseniciach, požrali kobylky; čo ostalo po kobylkách, požrali chrústy; čo ostalo po chrústoch, požrali koníky.
5Prebuďte sa, opilci, a plačte! Kvíľte, všetci pijani vína, nad mladým vínom, lebo vám je odňaté od úst.
6Veď k mojej krajine pritiahol národ, mocný a bez počtu. Má zuby ako lev a tesáky ako levica.
7Môj vinič zmenil na púšť, polámal moje figovníky, olúpal ich a zahodil, ich ratolesti zbeleli.
8Kvíľ ako vrecovinou opásaná panna v smútku nad snúbencom svojej mladosti.
9Vystane obetný dar i nápojová obeta v dome Hospodina. Trúchlia kňazi, ktorí slúžia Hospodinovi.
10Spustošené je pole, trúchli roľa, lebo je znivočené obilie. Vyschol mušt a vysušil sa olej.
11Oráči, môžete sa hanbiť! Vinohradníci, kvíľte kvôli pšenici a jačmeňu, lebo žatva na poli vyšla navnivoč.
12Vinič vyschol, figovník zvädol, granátovník, palma, jabloň a všetky stromy na poli povysychali. Veď povysychalo to, z čoho ľudia mávali radosť.
13Kňazi, opášte sa a nariekajte! Vy, ktorí obsluhujete oltár, kvíľte! Vstúpte a nocujte v smútočnej vrecovine, služobníci môjho Boha! Veď domu vášho Boha sa odopiera pokrmová i nápojová obeta.
14Vyhláste posvätný pôst! Zvolajte slávnostné zhromaždenie! Zhromaždite starších, všetkých obyvateľov krajiny do domu Hospodina, vášho Boha, a volajte o pomoc k Hospodinovi!
15Ach, čo to za deň, veď blízko je deň Hospodina! Príde ako skaza od Všemohúceho.
16Či nie je nám priamo pred očami odňatý pokrm, radosť a jasot z domu nášho Boha?
17Semeno sa scvrklo pod hrudami, stodoly spustli, sýpky sa zbúrali, lebo obilie uschlo.
18Ach, ako bučí dobytok, trápia sa stáda rožného statku, lebo nemajú pašu; aj stáda oviec hynú.
19K tebe, Hospodin, volám, lebo oheň strávil stepné pastviny a plameň spálil všetky stromy na poli.
20Aj poľné zvieratá po tebe prahnú, lebo vyschli vodné toky a oheň strávil stepné pastviny.
1Slovo Hospodinovo, které dostal Joel, syn Petuelův.
2Stařešinové, teď toto poslyšte, všichni obyvatelé země, ucho nakloňte!Stalo se co takového za vašich dnůanebo za dnů vašich otců?
3Svým dětem o tom povězte,vaše děti zas svým dětema jejich děti potom těm,kdo vystřídají je:
4Co zbylo po housenkách,sežraly kobylky,co zbylo po kobylkách,larvy sežraly,a co zbylo po larvách,sežraly ponravy.
5Proberte se, opilci, plakejte,kvílejte všichni, kdo víno pijete!O sladký mok jste přišli teď,od vašich úst byl odtržen.
6Do mé země totiž vpadl lidmocný a nesčetný,se zuby, jako mají šelmy,se lvími tesáky.
7Mou vinnou révu zpustošila oklestil mé fíkoví;zbavil je kůry, kterou odhodil,zbyly jen bílé větévky.
8Kvílej jako panna pytlem oděná,když oplakává svého ženicha!
9Z Hospodinova domu zmizelamoučná oběť i úlitba.Kněží Hospodinu sloužícíse dali do truchlení.
10Zpustlo pole,vyschla země,zničeno obilí,víno pryč,olej dochází.
11Zoufejte, rolníci,kvílejte, vinaři,kvůli pšenici a ječmeni –zničena byla sklizeň na poli!
12Vinná réva uschla,zvadlo fíkoví,granátovníky i palmy s jabloněmi,všechny stromy v sadu uvadly –uvadlo samo lidské veselí.
13Oblečte se pytlem, kněží, truchlete!Sluhové oltáře, kvílejte!Pojďte, nocujte v pytlovině,kdo mému Bohu sloužíte!Domu vašeho Boha je upřenamoučná oběť i úlitba.
14Vyhlaste půst,svolejte shromáždění,shromážděte stařešinyi všechny obyvatele zemědo domu Hospodina, svého Boha,a pojďte volat k Hospodinu!
15Ach, ten den!Hospodinův den blízko je,zhouba od Všemohoucího blíží se!
16Přímo před našima očimase pokrm vytratil;z domu našeho Bohazmizel jásot a veselí.
17Zrní se scvrklo pod hroudami,zpustly stodoly,sýpky jsou zbořeny,neboť zvadlo obilí.
18I dobytek už naříká!Stáda krav bloudí sem a tam,neboť se nemají kde pást;i stáda ovcí jsou hlady zmožená.
19Volám, Hospodine, k tobě!Širé pastviny spolkl oheňa lesy lehly popelem.
20Sténá k tobě i divá zvěř,protože vyschla voda v potoce;širé pastviny spolkl oheň!
1Slovo Hospodinovo, které se stalo k Jóelovi, synu Petúelovu.
2Slyšte to, starší, pozorně naslouchejte, všichni obyvatelé země: Stalo se něco takového za vašich dnů anebo za dnů vašich otců?
3Vypravujte o tom svým synům a vaši synové svým synům a jejich synové dalšímu pokolení:
4Co zbylo po housenkách, sežraly kobylky, co zbylo po kobylkách, sežrali brouci, co zbylo po broucích, sežrala jiná havěť.
5Vystřízlivějte, opilci, a plačte! Kvílejte, všichni pijani vína, že je vám mladé víno odtrženo od úst.
6Vždyť na mou zemi vytáhl pronárod mocný a nesčíslný; má zuby lví, tesáky jako lvice.
7Zpustošil mou vinnou révu, polámal můj fíkovník, kůru z něho sloupal a pohodil, způsobil, že vinné výhonky zežloutly.
8Kvílej, jako panna oděná žíněnou suknicí kvílí pro ženicha svého mládí.
9Obětní dary a úlitby jsou odtrženy od Hospodinova domu; truchlí kněží, sluhové Hospodinovi.
10Pole je popleněno, truchlí role; je popleněno obilí, vyschl mošt, došel čerstvý olej.
11Oráči se hanbí, vinaři kvílejí pro pšenici a ječmen; sklizeň na poli přišla nazmar.
12Vinná réva uschla, zvadl fíkovník, granátový strom i datlovník a jabloň, všechno polní stromoví je suché. Lidským synům vyschl zdroj veselí.
13Kněží, opásejte se k naříkání, kvílejte, sluhové oltáře, vejděte, nocujte v žíněných suknicích, sluhové mého Boha, neboť dům vašeho Boha je zbaven obětních darů a úliteb.
14Uložte půst, svolejte slavnostní shromáždění, shromážděte starší, všechny obyvatele země, do domu Hospodina, svého Boha, a úpějte k Hospodinu.
15Běda, ten den! Blízko je den Hospodinův! Přivalí se jako zhouba od Všemohoucího.
16Což nám není přímo před očima odtržen pokrm, od domu našeho Boha radost a jásot?
17Zrno zaschlo pod hroudami, sklady jsou zpustošené, sýpky rozbořené, obilí uschlo.
18Jak těžce oddychuje dobytek! Stáda skotu se plaší, nemají pastvu; stáda bravu se plouží.
19K tobě, Hospodine, volám. Stepní pastviny pozřel oheň, všechno polní stromoví sežehl plamen.
20Dobytek na poli po tobě prahne, v potocích vyschla voda, stepní pastviny pozřel oheň.
1dəḇar- Yahweh ’ăšer hāyāh, ’el- yōw’êl ben- pəṯū’êl.
2šim‘ū- zōṯ hazzəqênîm, wəha’ăzînū, kōl yōwōšəḇê hā’āreṣ; hehāyəṯāh zōṯ bîmêḵem, wə’im bîmê ’ăḇōṯêḵem.
3‘ālehā liḇnêḵem sappêrū; ūḇənêḵem liḇnêhem, ūḇənêhem ləḏōwr ’aḥêr.
4yeṯer haggāzām ’āḵal hā’arbeh, wəyeṯer hā’arbeh ’āḵal hayyāleq; wəyeṯer hayyeleq, ’āḵal heḥāsîl.
5hāqîṣū šikkōwrîm ūḇəḵū, wəhêlilū kāl- šōṯê yāyin; ‘al- ‘āsîs kî niḵraṯ mippîḵem.
6kî- ḡōw ‘ālāh ‘al- ’arṣî, ‘āṣūm wə’ên mispār; šinnāw šinnê ’aryêh, ūməṯallə‘ōwṯ lāḇî lōw.
7śām gap̄nî ləšammāh, ūṯə’ênāṯî liqṣāp̄āh; ḥāśōp̄ ḥăśāp̄āh wəhišlîḵ, hilbînū śārîḡehā.
8’ĕlî kiḇṯūlāh ḥăḡuraṯ- śaq ‘al- ba‘al nə‘ūrehā.
9hāḵəraṯ minḥāh wāneseḵ mibbêṯ Yahweh; ’āḇəlū hakkōhănîm, məšārəṯê Yahweh.
10šuddaḏ śāḏeh, ’āḇəlāh ’ăḏāmāh; kî šuddaḏ dāḡān, hōwḇîš tîrōwōš ’umlal yiṣhār.
11hōḇîšū ’ikkārîm, hêlîlū kōrəmîm, ‘al- ḥiṭṭāh wə‘al- śə‘ōrāh; kî ’āḇaḏ qəṣîr śāḏeh.
12haggep̄en hōwḇîšāh, wəhattə’ênāh ’umlālāh; rimmōwn gam- tāmār wəṯappūaḥ, kāl- ‘ăṣê haśśāḏeh yāḇêšū, kî- hōḇîš śāśōwn min- bənê ’āḏām. s
13ḥiḡrū wəsip̄ḏū hakkōhănîm, hêlîlū məšārəṯê mizbêaḥ, bō’ū lînū ḇaśśaqqîm, məšārəṯê ’ĕlōhāy; kî nimna‘ mibbêṯ ’ĕlōhêḵem minḥāh wānāseḵ.
14qaddəšū- ṣōwm qir’ū ‘ăṣārāh, ’isp̄ū zəqênîm, kōl yōšəḇê hā’āreṣ, bêṯ Yahweh ’ĕlōhêḵem; wəza‘ăqū ’el- Yahweh.
15’ăhāh layyōwm; kî qārōwḇ yōwm Yahweh, ūḵəšōḏ mišadday yāḇōw.
16hălōw neḡeḏ ‘ênênū ’ōḵel niḵrāṯ; mibbêṯ ’ĕlōhênū śimḥāh wāḡîl.
17‘āḇəšū p̄əruḏōwṯ, taḥaṯ meḡrəp̄ōṯêhem, nāšammū ’ōṣārōwṯ, nehersū mamməḡurōwṯ; kî hōḇîš dāḡān.
18mah- ne’enḥāh ḇəhêmāh, nāḇōḵū ‘eḏrê ḇāqār, kî ’ên mir‘eh lāhem; gam- ‘eḏrê haṣṣōn ne’šāmū.
19’êleḵā Yahweh ’eqrā; kî ’êš, ’āḵəlāh nə’ōwṯ miḏbār, wəlehāḇāh, lihăṭāh kāl- ‘ăṣê haśśāḏeh.
20gam- bahămōwṯ śāḏeh ta‘ărōwḡ ’êleḵā; kî yāḇəšū ’ăp̄îqê māyim, wə’êš ’āḵəlāh nə’ōwṯ hammiḏbār. p̄