14s kráľmi a radcami zeme, ktorí si staväli pustiny, 15alebo s kniežatami, ktoré maly zlato a ktoré naplňovaly svoje domy striebrom. 16Alebo prečo som nebol jako nedochôdča, skryté, jako nemluvňatá, ktoré nevidely svetla? 17Tam prestávajú bezbožníci zúriť, a tam odpočívajú tí, ktorí ustali v sile od práce. 18Tam sú spolu bezpeční i väzni, nepočujú hlasu pohoniča. 19Malý a veľký sú tam rovní, a sluha je tam prostý svojho pána. 20Načo dáva Bôh utrápenému svetlo a život, tým, ktorí majú horkosť v duši?! 21Ktorí očakávajú na smrť, a niet jej, hoci ju hľadajú viac ako skrytých pokladov? 22Ktorí by sa radovali, až by plesali, veselili by sa, keby našli hrob? 23Načo to dáva Bôh človekovi, ktorého cesta je skrytá, a ktorého Bôh ohradil plotom z tŕnia? 24Lebo pred mojím pokrmom prichádza moje vzdychanie, a moje revania sa rozlievajú ako voda, 25pretože to, čoho som sa strachoval, ma nadišlo, a to, čoho som sa obával, prišlo na mňa. 26Nebol som hriešne ubezpečený ani som nemal pokoja ani som neodpočíval, a jednako prišla pohroma.

14spolu s kráľmi a radcami zeme, ktorí si stavali pyramídy, 15alebo s kniežatmi, ktoré mali zlato, ktoré si striebrom napĺňali domy. 16Alebo prečo nie som ako zahrabané nedochôdča, ako deti, ktoré neuzreli svetlo! 17Tam prestávajú zúriť bezbožní, tam si odpočinú zo síl vyčerpaní. 18Aj väzni sú tam na pokoji, nepočujú už hlas dozorcu. 19Tam je malý i veľký, aj otrok je tam slobodný od svojich pánov. 20Prečo dáva svetlo strápenému a život ľuďom so zatrpknutou dušou, 21ktorí čakajú na smrť, ale neprichádza, ktorí sliedia po nej viac ako po skrytých pokladoch, 22ktorí by sa radovali náhrobnému kameňu, tešili by sa, že už našli hrob 23pre muža, ktorému je skrytá jeho cesta, ktorému Boh východisko zahradil? 24Veď miesto jedla prichádza mi vzdychať, a môj nárek sa leje ako voda. 25Lebo pred čím som sa strachom chvel, to ma zastihlo, a čoho som sa strachoval, to ide na mňa. 26Nemám tíš, nemám pokoj, nemám odpočinok; prišiel nepokoj.

14tam spolu s kráľmi, s poradcami krajiny, čo samoty si vopred stavali; 15s kniežatmi, ktoré zlata mali dosť a hroby svoje striebrom plnili. 16Že ma nezahrabali jak nedochôdča, jak nemluvniatko, ktoré nezazrelo svit! 17Tam násilníci prestávajú zúriť a oddychujú, čo nemajú síl; 18aj zajatci tam život nájdu pokojný a dozorcov hlas nepočujú viac. 19Tam malí-veľkí sebe celkom rovní sú a otrok pána pozbavený je. 20Prečo len dal svetlo úbožiakovi a život takým, čo sú zatrpklí?! 21Oni smrť si žičia, a ona nechodí, hoc jak skrytý poklad ju hľadajú; 22jasavú by pocítili radosť a plesali by, že už našli hrob. 23Načo je život človeku, ktorému je skrytá jeho cesta a Pán ho koldokola ohradil? 24Ja vzlykať musím, keď sa pozriem na chlieb; ako voda plynie moje utrpenie, 25bo pred čím mám strach, to práve postihne ma, a čo ma desí, to ma zachváti. 26Ja nemám pokoja ani istoty; ni odpočinku, iba súženie..."

14s pozemskými kráľmi a ich radcami, ktorí si stavajú hrobky, 15alebo s kniežatami, čo majú zlato a plnia si domy striebrom. 16Alebo — tak ako potratený a zakopaný plod, vôbec by som nebol, tak ako deti, čo nikdy nevideli svetlo. 17Tam bezbožníci prestávajú zúriť a odpočívajú vysilení. 18Všetkým väzňom tam dajú pokoj, nepočujú hlas dozorcu. 19Je tam malý aj veľký; a otrok je slobodný od svojich pánov. 20Prečo zmorený dostáva svetlo a načo je život zatrpknutým v duši, 21čo čakajú na smrť, ktorá neprichádza? Hľadajú ju síce viac ako ukryté poklady, 22čo sa radujú, ba plesajú, keď nájdu hrob. 23Prečo dostáva svetlo muž, pred ktorým je skrytá vlastná cesta, a za ktorým ju Boh uzavrel? 24Lebo mal by som jesť, ja však vzdychám a moje vzlyky sa valia ako voda. 25Veď ma postihlo to, čoho som sa hrozil, a to, čoho som sa bál, prichádza na mňa. 26Nemám pokoj, utíšenie ani oddych, ale prišiel zmätok.

14společně s králi a velmoži,jejichž stavby jsou už troskami, 15anebo s velmoži, kteří oplývali zlatem,kteří si příbytky naplnili stříbrem! 16Proč jsem jak potrat nebyl zahrabán,jako nemluvně, jež světlo nevídá? 17Tam už ničemové nikoho netrápí,tam si odpočinou všichni zdeptaní. 18Také i vězni tam najdou úlevu,neuslyší tam už pokřik biřiců. 19Malí i velcí jsou tam vedle sebe,otrok je bez pána, na svobodě. 20K čemu je dáno světlo ubohýma život zatrpklým; 21těm, kteří na smrt marně čekají,ač ji hledají víc než poklady; 22těm, kteří jásají radostí,jakmile hrobu dosáhli? 23K čemu je to člověku, jenž cestu nevidía jehož Bůh ze všech stran obklíčil? 24Mým denním chlebem je teď jen sténání,můj nářek proudí jako potoky. 25Stalo se mi to, čeho jsem se bál,potkalo mě to, z čeho jsem měl strach! 26Nemám pokoj, nemám klid,nemám odpočinutí. Přišlo trápení.“

14spolu s králi a zemskými rádci, jimž z toho, co zbudovali, zbyly trosky, 15nebo s velmoži, co měli plno zlata a domy si naplnili stříbrem, 16nebo jako zahrabaný potrat – nebyl bych tu , jako nedonošený plod, který nespatřil světlo. 17Svévolníci přestanou tam bouřit, zemdlení tam dojdou odpočinku, 18vězňové jsou rovněž bez starostí, neslyší křik poháněče, 19malý i velký jsou si tam rovni , otrok je tam svobodný, bez pána. 20Proč dopřává Bůh bědnému světlo, život těm, kdo mají v duši hořkost, 21kdo toužebně čekají na smrt – a ona nejde, ač ji vyhledávají víc než skryté poklady, 22těm, kdo radostí by jásali a veselili se, že našli hrob? 23A proč muži, kterému je cesta skryta, ji Bůh zatarasil? 24Místo abych pojedl, jen vzdychám, nářek ze mne tryská jako voda; 25čeho jsem se tolik strachoval, to mě postihlo, dolehlo na mě to, čeho jsem se lekal. 26Nepoznal jsem klidu ani míru ani odpočinutí – a přišla bouře.“

14‘im- məlāḵîm wəyō‘ăṣê ’āreṣ; habbōnîm ḥorāḇōwṯ lāmōw. 15’ōw ‘imśā- rîm zāhāḇ lāhem; hammal’îm bāttêhem kāsep̄. 16’ōw ḵənêp̄el ṭāmūn lō ’ehyeh; kə‘ōləlîm, lō- rā’ū ’ōwr. 17šām rəšā‘îm ḥāḏəlū rōḡez; wəšām yānūḥū, yəḡî‘ê ḵōaḥ. 18yaḥaḏ ’ăsîrîm ša’ănānū; lō mə‘ū, qōwl nōḡêś. 19qāṭōn wəḡāḏōwl šām hū; wə‘eḇeḏ, ḥāp̄əšî mê’ăḏōnāw. 20lāmmāh yittên lə‘āmêl ’ōwr; wəḥayyîm, ləmārê nāp̄eš. 21hamḥakkîm lammāweṯ wə’ênennū; wayyaḥpəruhū, mimmaṭmōwnîm. 22haśśəmêḥîm ’ĕlê- ḡîl; yāśîśū, kî yimṣə’ū- qāḇer. 23ləḡeḇer ’ăšer- darkōw nistārāh; wayyāseḵ ’ĕlōwah ba‘ăḏōw. 24kî- lip̄nê laḥmî ’anḥāṯî ṯāḇō; wayyittəḵū ḵammayim, ša’ăḡōṯāy. 25kî p̄aḥaḏ pāḥaḏtî wayye’ĕṯāyênî; wa’ăšer yāḡōrətî, yāḇō lî. 26lō šālawtî wəlō šāqaṭtî wəlō- nāḥətî, wayyāḇō rōḡez. p̄