Jób, 1. kapitola
Job 1,1
Bol nejaký muž v zemi Úc, ktorému bolo meno Job. Bol to muž bezúhonný, priamy a spravedlivý, ktorý sa bál Boha a chránil sa zlého.
V krajine Úc žil muž menom Jób; bol to muž bezúhonný, úprimný, bohabojný a stránil sa zlého.
V krajine Hus žil istý muž, menom Jób. Bol to muž dokonalý a statočný, bál sa Pána a chránil sa zlého.
V krajine Úc žil jeden muž, ktorý sa volal Jób. Bol to dokonalý, priamy človek, ktorý sa bál Boha a stránil sa zlého.
V zemi Úc žil muž jménem Job. Ten muž byl bezúhonný a poctivý, bohabojný a prostý všeho zla.
Byl muž v zemi Úsu jménem Jób; byl to muž bezúhonný a přímý, bál se Boha a vystříhal se zlého.
Job 1,2
Narodilo sa mu sedem synov a tri dcéry.
Narodilo sa mu sedem synov a tri dcéry.
(Narodilo sa mu sedem synov a tri dcéry.)
Narodilo sa mu sedem synov a tri dcéry.
Měl sedm synů a tři dcery,
Narodilo se mu sedm synů a tři dcery.
wayyiwwāləḏū lōw šiḇ‘āh ḇānîm wəšālōwōš bānōwṯ.
Job 1,3
A mal dobytka sedem tisíc kusov drobného stáda, tri tisíce veľblúdov, päťsto párov volov, päťsto oslíc a služobníctva veľmi mnoho. A ten muž bol väčší od všetkých synov východu.
Mal do sedemtisíc oviec, tritisíc tiav, päťsto záprahov hovädzieho dobytka, päťsto oslíc a veľmi mnoho služobníctva. Bol to významnejší muž ako všetci ľudia Východu.
V jeho stádach bolo sedemtisíc oviec, tritisíc tiav, päťsto záprahov rožného statku a päťsto oslíc. Aj čeľade mal veľmi mnoho. Bol to muž, ktorý vynikal nad všetkých synov Východu.
Do jeho vlastníctva patrilo sedemtisíc oviec, tritisíc tiav, päťsto volských záprahov, päťsto oslíc a veľké množstvo služobníctva. Tento muž bol významnejší než všetci ľudia Východu.
jeho stáda čítala 7 000 ovcí, 3 000 velbloudů, 500 párů dobytka a 500 oslic a také služebnictva měl velmi mnoho. Mezi všemi východními národy mu nebylo rovného.
Jeho stáda čítala sedm tisíc ovcí, tři tisíce velbloudů, pět set spřežení skotu a pět set oslic. Měl také velmi mnoho služebnictva. Ten muž předčil všechny syny dávnověku.
wayhî miqnêhū šiḇ‘aṯ ’alp̄ê- ṣōn ūšəlōšeṯ ’alp̄ê ḡəmallîm, waḥămêš mê’ōwṯ ṣemeḏ- bāqār waḥămêš mê’ōwṯ ’ăṯōwnōwṯ, wa‘ăḇuddāh rabbāh mə’ōḏ; wayhî hā’îš hahū, gāḏōwl mikkāl bənê- qeḏem.
Job 1,4
A jeho synovia chodievali a robievali hostiny po dome, každý na svoj deň. A posielavali a povolávali aj svoje tri sestry, aby jedly a pily s nimi.
Jeho synovia sa schádzali a strojili hostiny, každý vo svojom dome a vo svoj deň; dávali povolávať aj svoje tri sestry, aby jedli a pili s nimi.
Jeho synovia často robili hostiny, každý v určitý deň vo svojom dome, a pozývali aj svoje tri sestry, aby s nimi jedli a pili.
Jeho synovia jeden po druhom, každý vo svoj určený deň, usporadúvali domáce hostiny, na ktoré pozývali aj svoje tri sestry, aby jedli a pili.
Jeho synové, každý ve svůj den, pořádali ve svých domech hostiny a zvali také své tři sestry, ať přijdou jíst a pít s nimi.
Jeho synové strojívali doma hodokvasy, každý ve svůj den, a zvali i své tři sestry, aby s nimi hodovaly a pily.
wəhāləḵū ḇānāw wə‘āśū mišteh, bêṯ ’îš yōwmōw; wəšāləḥū, wəqārə’ū lišlōšeṯ [’aḥyōṯêhem ḵ] (’aḥyōwṯêhem, q) le’ĕḵōl wəlištōwṯ ‘immāhem.
Job 1,5
A bývalo tak, že keď kolom obišly dni hostiny, posielaval Job a posväcoval ich a vstávajúc skoro ráno obetoval zápalné obeti podľa počtu všetkých ich. Lebo Job hovorieval: Možno, že zhrešili moji synovia a zlorečili Bohu vo svojom srdci. Tak to robieval Job po všetky tie dni.
Keď však prebehlo poradie dní hostín, Jób posielal po nich a posväcoval ich. Včasráno vstával a prinášal spaľované obete podľa ich celkového počtu. Lebo Jób si pomyslel: Možno sa moji synovia prehrešili a rúhali sa Bohu vo svojom srdci. Tak robieval Jób ustavične.
No len čo uplynuli dni hodov, Jób si ich dal zavolať a obradne ich očisťoval. Vstal včasráno a podľa ich celkového počtu prinášal zápalné obety. Lebo Jób hovorieval: "Možno, že moji synovia zhrešili. Možno, že vo svojom srdci urazili Boha." A tak to Jób robil neprestajne.
Vždy, keď sa skončili dni hostiny, Jób posielal po nich a posväcoval ich. Včasráno vstával, obetoval spaľovanú obetu za každého z nich, pretože si povedal: Možno moji synovia zhrešili a rúhali sa Bohu vo svojej mysli. Jób to takto robieval ustavične.
Jakmile dny těch hodů skončily, Job pro ně posílal, aby je posvětil. Od časného rána obětoval za každého z nich zápalné oběti, neboť si říkal: „Co když mé děti zhřešily a v duchu zlořečily Bohu.“ Tak to Job činíval pokaždé.
Když uplynuly dny hodokvasu, Jób pro ně posílal a posvěcoval je. Za časného jitra obětoval oběti zápalné za každého z nich; říkal si totiž: „Možná, že moji synové zhřešili a zlořečili v srdci Bohu.“ Tak činil Jób po všechny dny.
wayhî kî hiqqîp̄ū yəmê hammišteh wayyišlaḥ ’îyōwḇ wayqaddəšêm, wəhiškîm babbōqer wəhe‘ĕlāh ‘ōlōwṯ mispar kullām kî ’āmar ’îyōwḇ, ’ūlay ḥāṭə’ū ḇānay, ūḇêrăḵū ’ĕlōhîm bilḇāḇām; kāḵāh ya‘ăśeh ’îyōwḇ kāl- hayyāmîm. p̄
Job 1,6
A stalo sa jedného dňa, keď prišli synovia Boží, aby sa postavili pred Hospodinom, že prišiel medzi nimi aj Satan.
Istého dňa, keď sa synovia Boží prišli postaviť pred Hospodina, prišiel medzi nich aj Satan.
Tu v ktorýsi deň prišli Boží synovia a postavili sa pred Pána. S nimi prišiel aj satan.
Jedného dňa, keď Boží synovia predstúpili pred Hospodina, prišiel medzi nich aj satan.
Jednoho dne, když synové Boží přišli, aby předstoupili před Hospodina, přišel s nimi i satan.
Nastal pak den, kdy přišli synové Boží, aby předstoupili před Hospodina; přišel mezi ně i satan.
wayhî hayyōwm, wayyāḇō’ū bənê hā’ĕlōhîm, ləhiṯyaṣṣêḇ ‘al- Yahweh; wayyāḇōw ḡam- haśśāṭān bəṯōwḵām.
Job 1,7
A Hospodin riekol Satanovi: Odkiaľ ideš? A Satan odpovedal Hospodinovi a riekol: Chodil som sem a ta po zemi a prechádzal som sa po nej.
Vtedy Hospodin riekol Satanovi: Odkiaľ prichádzaš? Satan odpovedal Hospodinovi: Z potuliek po zemi a z pochôdzky po nej.
Pán povedal satanovi: "Skadiaľ prichádzaš?" Satan odpovedal: "Chodil som krížom-krážom po zemi."
Hospodin sa opýtal satana: Odkiaľ prichádzaš? Satan odpovedal: Z potuliek a prechádzok po zemi.
„Odkud jdeš?“ zeptal se Hospodin satana.„Toulal jsem se po zemi sem a tam,“ odpověděl mu satan.
Hospodin se satana zeptal: „Odkud přicházíš?“ Satan Hospodinu odpověděl: „Procházel jsem zemi křížem krážem.“
wayyōmer Yahweh ’el- haśśāṭān mê’ayin tāḇō; wayya‘an haśśāṭān ’eṯ- Yahweh wayyōmar, miššūṭ bā’āreṣ, ūmêhiṯhallêḵ bāh.
Job 1,8
A zase riekol Hospodin Satanovi: Či si si všimnul môjho služobníka Joba, že nie je jemu rovného na zemi, takého bezúhonného muža, priameho a spravedlivého, ktorý sa bojí Boha a chráni sa zlého?
Nato povedal Hospodin Satanovi: Všimol si si môjho služobníka Jóba? Lebo na zemi nieto jemu podobného, bezúhonného, úprimného, bohabojného muža, ktorý by sa stránil zlého.
Pán povedal satanovi: "A všimol si si môjho služobníka Jóba? Niet mu rovného na zemi. Je to muž dokonalý a statočný, bojí sa Boha a chráni sa zlého."
Vtedy Hospodin povedal satanovi: Dobre si si všimol môjho služobníka Jóba? Veď na zemi niet nikoho ako on, kto by bol dokonalý a priamy, bál sa Boha a stránil sa zlého.
„A všiml sis mého služebníka Joba?“ řekl mu na to Hospodin. „Na zemi mu není rovného – ten muž je bezúhonný a poctivý, bohabojný a prostý všeho zla.“
Hospodin se satana zeptal: „Zdalipak sis všiml mého služebníka Jóba? Nemá na zemi sobě rovného. Je to muž bezúhonný a přímý, bojí se Boha a vystříhá se zlého.“
wayyōmer Yahweh ’el- haśśāṭān, hăśamtā libbəḵā ‘al- ‘aḇdî ’îyōwḇ; kî ’ên kāmōhū bā’āreṣ, ’îš tām wəyāšār yərê ’ĕlōhîm wəsār mêrā‘.
Job 1,9
Na to odpovedal Satan Hospodinovi a riekol: A či sa Job darmo bojí Boha?
Satan odpovedal Hospodinovi: Či je Jób zadarmo bohabojný?
Satan odpovedal Pánovi: "Vari sa Jób zadarmo bojí Boha?!
Satan odpovedal Hospodinovi: Neoplatí sa azda Jóbovi báť sa Boha?
„Copak Job ctí Boha zadarmo?“ namítl satan Hospodinu.
Satan však Hospodinu odpověděl: „Cožpak se Jób bojí Boha bezdůvodně?
wayya‘an haśśāṭān ’eṯ- Yahweh wayyōmar; haḥinnām, yārê ’îyōwḇ ’ĕlōhîm.
Job 1,10
Či si ho ty azda neohradil i jeho domu a všetkého, čo má, zo všetkých strán? Dielo jeho rúk si požehnal, a jeho dobytok sa náramne rozmnožil na zemi.
Neohradil si ho zo všetkých strán i s jeho domom i so všetkým, čo má? Dielo jeho rúk si požehnal a jeho statok sa rozmnožil v krajine.
A neurobil si ty sám akoby ohradu okolo neho, okolo jeho domu a okolo všetkého jeho imania?! Požehnávaš prácu jeho rúk a jeho čriedy zaplavili šíry kraj.
Či si všade dookola neohradil jeho, jeho dom i všetko, čo má? Prácu jeho rúk si požehnal a jeho majetok sa rozrástol po celej krajine.
„Copak jsi kolem něj, kolem jeho domu a kolem všeho, co má, nepostavil hradbu ze všech stran? Všemu, co dělá, žehnáš a jeho stáda se množí po kraji.
Vždyť jsi ho ze všech stran ohradil, rovněž jeho dům a všechno, co má. Dílu jeho rukou žehnáš a jeho stáda se na zemi rozmohla.
hălō- [’at ḵ] (’attāh q) śaḵtā ḇa‘ăḏōw ūḇə‘aḏ- bêṯōw ūḇə‘aḏ kāl- ’ăšer- lōw missāḇîḇ; ma‘ăśêh yāḏāw bêraḵtā, ūmiqnêhū pāraṣ bā’āreṣ.
Job 1,11
Ale nože vystri svoju ruku a dotkni sa všetkého, čo má, či ti nebude zlorečiť do tvári!
Ale len vystri ruku a dotkni sa všetkého, čo má, či sa ti nebude do očí rúhať?
Ale vztiahni ruku a zasiahni všetko jeho imanie, či ti nebude kliať do očí!"
Veď len vystri svoju ruku a udri do všetkého, čo má, či sa ti nebude do očí rúhať!?
Zkus ale vztáhnout ruku a sáhnout mu na všechno, co má – uvidíš, že ti pak bude do očí zlořečit!“
Ale jen vztáhni ruku a zasáhni všechno, co má, hned ti bude do očí zlořečit.“
Job 1,12
Vtedy riekol Hospodin Satanovi: Hľa, všetko, čo má, je v tvojej ruke, len na neho nevystri svojej ruky. A Satan vyšiel od tvári Hospodinovej.
Vtedy Hospodin riekol Satanovi: Ajhľa, v tvojich rukách je všetko, čo má, len na neho rukou nesiahaj! Nato Satan odišiel spred Hospodina.
Tu Pán povedal satanovi: "Hľa, všetko, čo má, je v tvojich rukách, iba jeho samého sa nedotkni!" A satan sa vzdialil spred Pánovej tváre.
Hospodin odvetil satanovi: Pozri, všetko, čo mu patrí, je v tvojich rukách, len nesiahaj na jeho osobu. Vtedy satan odišiel spred Hospodina.
„Tak dobrá,“ řekl Hospodin satanovi. „Všechno, co má, ať je ve tvé moci. Jeho samotného se ale nedotkneš!“A s tím satan od Hospodina odešel.
Hospodin na to satanovi odvětil: „Nuže, měj si moc nade vším, co mu patří, pouze na něho ruku nevztahuj.“ A satan od Hospodina odešel.
wayyōmer Yahweh ’el- haśśāṭān, hinnêh ḵāl ’ăšer- lōw bəyāḏeḵā, raq ’êlāw, ’al- tišlaḥ yāḏeḵā; wayyêṣê haśśāṭān, mê‘im pənê Yahweh.
Job 1,13
A stalo sa jedného dňa, keď jedli jeho synovia a jeho dcéry a pili víno v dome svojho prvorodeného brata,
Istého dňa, keď jeho synovia a dcéry jedli a pili víno v dome svojho prvorodeného brata,
Tak v ktorýsi deň jeho synovia a dcéry jedli a pili víno v dome svojho prvorodeného brata.
Jedného dňa, keď Jóbovi synovia a dcéry jedli, pili víno v dome svojho prvorodeného brata,
Jednoho dne, když Jobovi synové a dcery jedli a popíjeli víno v domě svého prvorozeného bratra,
Nastal pak den, kdy Jóbovi synové a dcery hodovali a pili víno v domě svého prvorozeného bratra.
wayhî hayyōwm; ūḇānāw ūḇənōṯāw ’ōḵəlîm wəšōṯîm yayin, bəḇêṯ ’ăḥîhem habbəḵōwr.
Job 1,14
že prišiel posol k Jobovi a povedal: Voly oraly a oslice sa pásly vedľa nich,
prišiel posol k Jóbovi a povedal: Keď dobytok oral a oslice sa pásli vedľa neho,
Tu prišiel k Jóbovi posol a zvestoval: "Kým záprahmi orali a oslice sa pásli vedľa, vpadli Sabejci, ulúpili ich a paholkov pobili ostrím meča.
prišiel k Jóbovi posol a hlási: Voly orali a osly sa pásli popri nich,
dorazil k Jobovi posel: „Orali jsme s dobytkem a vedle se pásly oslice,“ řekl,
Tu přišel k Jóbovi posel a řekl: „Právě orali s dobytkem a při něm se popásaly oslice.
ūmal’āḵ bā ’el- ’îyōwḇ wayyōmar; habbāqār hāyū ḥōrəšōwṯ, wəhā’ăṯōnōwṯ rō‘ōwṯ ‘al- yəḏêhem.
Job 1,15
a vtrhli Šebänia a zajali ich a sluhov pobili ostrím meča, a utečúc zachránil som sa iba ja sám, aby som ti to oznámil.
Sabejci vpadli, pobrali tvojich a sluhov pobili ostrím meča. Len ja sám som unikol, aby som to oznámil.
Ja jediný som unikol, aby som ti to oznámil."
keď zaútočili Sabeji a pobrali ich. Paholkov pozabíjali mečom a len ja sám som unikol, aby som ti to povedal.
„když vtom nás přepadli Sabejci, zvířata ukradli a mládence pobili mečem. Unikl jsem jenom já, abych ti to pověděl!“
Vtom přitrhli Šebovci, pobrali je a čeleď pobili ostřím meče. Unikl jsem jenom já a oznamuji ti to .“
wattippōl šəḇā wattiqqāḥêm, wə’eṯ- hannə‘ārîm hikkū ləp̄î- ḥāreḇ; wā’immāləṭāh raq- ’ănî ləḇaddî ləhaggîḏ lāḵ.
Job 1,16
Kým ešte tento hovoril, prišiel druhý a povedal: Oheň Boží padol s neba a roznietil sa na drobné stádo i na sluhov a strávil ich, a utečúc zachránil som sa iba ja sám, aby som ti to oznámil.
Kým tento ešte hovoril, prišiel iný a povedal: Boží oheň padol z neba, rozhorel sa medzi ovcami a sluhami, až ich strávil. Len ja sám som unikol, aby som ti to oznámil.
On ešte hovoril a už prichádzal iný a zvestoval: "Pánov oheň padol z neba, spálil ovce i valachov a pohltil ich. Ja jediný som unikol, aby som ti to oznámil."
Ten ešte hovoril a už prichádza ďalší a oznamuje: Boží oheň padol z neba, vzbĺkol medzi ovcami a paholkami a spálil ich. Len ja sám som unikol, aby som ti to povedal.
Ještě to ani nedořekl, když dorazil další: „Boží blesk udeřil z nebe, zasáhl ovce i mládence a všichni shořeli. Unikl jsem jenom já, abych ti to pověděl!“
Ještě nedomluvil, když přišel další a řekl: „Z nebe spadl Boží oheň, zachvátil ovce a čeleď pozřel. Unikl jsem jenom já a oznamuji ti to .“
‘ōwḏ zeh məḏabbêr, wəzeh bā wayyōmar ’êš ’ĕlōhîm, nāp̄əlāh min- haššāmayim, wattiḇ‘ar baṣṣōn ūḇannə‘ārîm wattōḵəlêm; wā’immāləṭāh raq- ’ănî ləḇaddî ləhaggîḏ lāḵ.
Job 1,17
Kým ešte tento hovoril, prišiel tretí a povedal: Chaldeji rozostavili tri čaty a vrhli sa na veľblúdov a zajali ich a sluhov pobili ostrím meča, a utečúc zachránil som sa iba ja sám, aby som ti to oznámil.
Kým tento ešte hovoril, prišiel iný a povedal: Chaldejci utvorili tri húfy, napadli ťavy, pobrali ich a sluhov pobili ostrím meča. Len ja sám som unikol, aby som ti to oznámil.
Aj on ešte hovoril a už prichádzal iný a zvestoval: "Chaldejci sa prihrnuli v troch tlupách, prepadli ťavy, ulúpili ich a pastierov pobili ostrím meča. Ja jediný som unikol, aby som ti to oznámil."
Aj on ešte hovoril a už prichádza ďalší a oznamuje: Chaldeji vyslali tri oddiely, prepadli ťavy a pobrali ich. Sluhov pozabíjali mečom a len ja sám som unikol, aby som ti to povedal.
Ještě to ani nedořekl, když dorazil další: „Chaldejci se ve třech tlupách vrhli na velbloudy, ukradli je a mládence pobili mečem. Unikl jsem jenom já, abych ti to pověděl!“
Ještě nedomluvil, když přišel další a řekl: „Kaldejci rozdělení do tří houfů napadli velbloudy, pobrali je a čeleď pobili ostřím meče. Unikl jsem jenom já a oznamuji ti to .“
‘ōwḏ zeh məḏabbêr, wəzeh bā wayyōmar kaśdîm śāmū šəlōšāh rāšîm, wayyip̄šəṭū ‘al- haggəmallîm wayyiqqāḥūm, wə’eṯ- hannə‘ārîm hikkū ləp̄î- ḥāreḇ; wā’immāləṭāh raq- ’ănî ləḇaddî ləhaggîḏ lāḵ.
Job 1,18
A keď tento ešte nebol dopovedal, prišiel štvrtý a riekol: Tvoji synovia a tvoje dcéry jedli a pili víno v dome svojho prvorodeného brata,
Kým tento ešte hovoril, prišiel iný a povedal: Tvoji synovia a tvoje dcéry jedli a pili víno v dome svojho prvorodeného brata,
Ani on ešte nedopovedal a už prichádzal iný a zvestoval: "Tvoji synovia a dcéry jedli a pili víno v dome svojho najstaršieho brata.
Aj tento ešte hovoril a už prichádza ďalší a oznamuje: Tvoji synovia a tvoje dcéry jedli a pili víno v dome svojho prvorodeného brata,
Ještě to ani nedořekl, když dorazil další: „Tví synové a dcery právě jedli a popíjeli víno v domě svého prvorozeného bratra,
Ještě nedomluvil, když přišel další a řekl: „Tvoji synové a dcery hodovali a pili víno v domě svého prvorozeného bratra.
‘aḏ zeh məḏabbêr, wəzeh bā wayyōmar; bāneḵā ūḇənōwṯeḵā ’ōḵəlîm wəšōṯîm yayin, bəḇêṯ ’ăḥîhem habbəḵōwr.
Job 1,19
a hľa, prišiel veliký vietor zpoza púšte a uderil na štyri uhly domu, takže padol na mladých ľudí, a zomreli, a utečúc zachránil som sa iba ja sám, aby som ti to oznámil.
a hľa, veľký vietor sa dovalil spoza púšte, udrel na štyri rohy domu, ten padol na mladých ľudí, takže zomreli. Len ja sám som unikol, aby som ti to oznámil.
A hľa od púšte sa strhla veľká víchrica, oprela sa o štyri uhly domu, takže sa zrútil na deti a zahynuli. Ja jediný som unikol, aby som ti to oznámil."
keď zrazu sa cez púšť prihnala víchrica a udrela na všetky štyri múry domu, ktorý padol na mladých a zabil ich. Len ja sám som unikol, aby som ti to povedal.
když vtom se od pouště přihnal mohutný vichr a udeřil na ten dům ze všech stran, takže se na ně zřítil. Tvé děti jsou mrtvé. Unikl jsem jenom já, abych ti to pověděl!“
Vtom se zvedl od pouště silný vítr a opřel se ze všech čtyř stran do domu. Ten se na mladé lidi zřítil a oni zahynuli. Unikl jsem jenom já a oznamuji ti to .“
wəhinnêh rūaḥ gəḏōwlāh bā’āh mê‘êḇer hammiḏbār, wayyigga‘ bə’arba‘ pinnōwṯ habbayiṯ, wayyippōl ‘al- hannə‘ārîm wayyāmūṯū; wā’immāləṭāh raq- ’ănî ləḇaddî ləhaggîḏ lāḵ.
Job 1,20
Vtedy vstal Job a roztrhol svoj plášť, ostrihal svoju hlavu a padnúc na zem poklonil sa.
Vtedy Jób vstal, roztrhol si plášť, ostrihal si hlavu, padol na zem, poklonil sa
Tu Jób vstal, roztrhol si odev, oholil si hlavu, padol na zem, klaňal sa
Vtedy Jób vstal, roztrhol si plášť, ostrihal si hlavu, padol na zem, klaňal sa
Nato Job vstal, roztrhl svůj plášť a oholil si hlavu. Potom padl na zem a klaněl se:
Tu Jób povstal, roztrhl svou řízu a oholil si hlavu. Potom padl k zemi, klaněl se
wayyāqām ’îyōwḇ wayyiqra‘ ’eṯ- mə‘ilōw, wayyāḡāz ’eṯ- rōšōw; wayyippōl ’arṣāh wayyištāḥū.
Job 1,21
A riekol: Nahý som vyšiel zo života svojej matky a nahý sa ta navrátim. Hospodin dal, Hospodin vzal. Nech je požehnané meno Hospodinovo.
a povedal: Nahý som vyšiel zo života matky a nahý sa tam navrátim; Hospodin dal, Hospodin aj vzal, nech je požehnané meno Hospodinovo.
a povedal: "Nahý som vyšiel z lona svojej matky a nahý sa ta vrátim. Pán dal, Pán vzal, nech je Pánovo meno zvelebené!"
a povedal: Nahý som vyšiel zo života matky a nahý sa ta vrátim. Hospodin dal a Hospodin vzal, nech je požehnané meno Hospodina.
„Nahý jsem vyšel z lůna své matky,nahý se k ní zas navrátím.Hospodin dal, Hospodin vzal.Ať je požehnáno jméno Hospodin!“
a pravil: „Z života své matky jsem vyšel nahý, nahý se tam vrátím. Hospodin dal, Hospodin vzal; jméno Hospodinovo buď požehnáno.“
Job 1,22
V tom vo všetkom nezhrešil Job a neprivlastnil Bohu ničoho nerozumného.
Pri tom všetkom Jób nezhrešil a nespáchal nič urážlivé proti Bohu.
V tomto všetkom Jób nezhrešil a nevyriekol proti Bohu nič neprístojné.
Keď sa toto všetko dialo, Jób nezhrešil a neprisúdil Bohu nič nenáležité.
V tom ve všem Job nezhřešil a neobvinil Boha z ničeho špatného.
Při tom všem se Jób nijak neprohřešil a neřekl proti Bohu nic nepatřičného.
1Bol nejaký muž v zemi Úc, ktorému bolo meno Job. Bol to muž bezúhonný, priamy a spravedlivý, ktorý sa bál Boha a chránil sa zlého.
2Narodilo sa mu sedem synov a tri dcéry.
3A mal dobytka sedem tisíc kusov drobného stáda, tri tisíce veľblúdov, päťsto párov volov, päťsto oslíc a služobníctva veľmi mnoho. A ten muž bol väčší od všetkých synov východu.
4A jeho synovia chodievali a robievali hostiny po dome, každý na svoj deň. A posielavali a povolávali aj svoje tri sestry, aby jedly a pily s nimi.
5A bývalo tak, že keď kolom obišly dni hostiny, posielaval Job a posväcoval ich a vstávajúc skoro ráno obetoval zápalné obeti podľa počtu všetkých ich. Lebo Job hovorieval: Možno, že zhrešili moji synovia a zlorečili Bohu vo svojom srdci. Tak to robieval Job po všetky tie dni.
6A stalo sa jedného dňa, keď prišli synovia Boží, aby sa postavili pred Hospodinom, že prišiel medzi nimi aj Satan.
7A Hospodin riekol Satanovi: Odkiaľ ideš? A Satan odpovedal Hospodinovi a riekol: Chodil som sem a ta po zemi a prechádzal som sa po nej.
8A zase riekol Hospodin Satanovi: Či si si všimnul môjho služobníka Joba, že nie je jemu rovného na zemi, takého bezúhonného muža, priameho a spravedlivého, ktorý sa bojí Boha a chráni sa zlého?
9Na to odpovedal Satan Hospodinovi a riekol: A či sa Job darmo bojí Boha?
10Či si ho ty azda neohradil i jeho domu a všetkého, čo má, zo všetkých strán? Dielo jeho rúk si požehnal, a jeho dobytok sa náramne rozmnožil na zemi.
11Ale nože vystri svoju ruku a dotkni sa všetkého, čo má, či ti nebude zlorečiť do tvári!
12Vtedy riekol Hospodin Satanovi: Hľa, všetko, čo má, je v tvojej ruke, len na neho nevystri svojej ruky. A Satan vyšiel od tvári Hospodinovej.
13A stalo sa jedného dňa, keď jedli jeho synovia a jeho dcéry a pili víno v dome svojho prvorodeného brata,
14že prišiel posol k Jobovi a povedal: Voly oraly a oslice sa pásly vedľa nich,
15a vtrhli Šebänia a zajali ich a sluhov pobili ostrím meča, a utečúc zachránil som sa iba ja sám, aby som ti to oznámil.
16Kým ešte tento hovoril, prišiel druhý a povedal: Oheň Boží padol s neba a roznietil sa na drobné stádo i na sluhov a strávil ich, a utečúc zachránil som sa iba ja sám, aby som ti to oznámil.
17Kým ešte tento hovoril, prišiel tretí a povedal: Chaldeji rozostavili tri čaty a vrhli sa na veľblúdov a zajali ich a sluhov pobili ostrím meča, a utečúc zachránil som sa iba ja sám, aby som ti to oznámil.
18A keď tento ešte nebol dopovedal, prišiel štvrtý a riekol: Tvoji synovia a tvoje dcéry jedli a pili víno v dome svojho prvorodeného brata,
19a hľa, prišiel veliký vietor zpoza púšte a uderil na štyri uhly domu, takže padol na mladých ľudí, a zomreli, a utečúc zachránil som sa iba ja sám, aby som ti to oznámil.
20Vtedy vstal Job a roztrhol svoj plášť, ostrihal svoju hlavu a padnúc na zem poklonil sa.
21A riekol: Nahý som vyšiel zo života svojej matky a nahý sa ta navrátim. Hospodin dal, Hospodin vzal. Nech je požehnané meno Hospodinovo.
22V tom vo všetkom nezhrešil Job a neprivlastnil Bohu ničoho nerozumného.
1V krajine Úc žil muž menom Jób; bol to muž bezúhonný, úprimný, bohabojný a stránil sa zlého.
2Narodilo sa mu sedem synov a tri dcéry.
3Mal do sedemtisíc oviec, tritisíc tiav, päťsto záprahov hovädzieho dobytka, päťsto oslíc a veľmi mnoho služobníctva. Bol to významnejší muž ako všetci ľudia Východu.
4Jeho synovia sa schádzali a strojili hostiny, každý vo svojom dome a vo svoj deň; dávali povolávať aj svoje tri sestry, aby jedli a pili s nimi.
5Keď však prebehlo poradie dní hostín, Jób posielal po nich a posväcoval ich. Včasráno vstával a prinášal spaľované obete podľa ich celkového počtu. Lebo Jób si pomyslel: Možno sa moji synovia prehrešili a rúhali sa Bohu vo svojom srdci. Tak robieval Jób ustavične.
6Istého dňa, keď sa synovia Boží prišli postaviť pred Hospodina, prišiel medzi nich aj Satan.
7Vtedy Hospodin riekol Satanovi: Odkiaľ prichádzaš? Satan odpovedal Hospodinovi: Z potuliek po zemi a z pochôdzky po nej.
8Nato povedal Hospodin Satanovi: Všimol si si môjho služobníka Jóba? Lebo na zemi nieto jemu podobného, bezúhonného, úprimného, bohabojného muža, ktorý by sa stránil zlého.
9Satan odpovedal Hospodinovi: Či je Jób zadarmo bohabojný?
10Neohradil si ho zo všetkých strán i s jeho domom i so všetkým, čo má? Dielo jeho rúk si požehnal a jeho statok sa rozmnožil v krajine.
11Ale len vystri ruku a dotkni sa všetkého, čo má, či sa ti nebude do očí rúhať?
12Vtedy Hospodin riekol Satanovi: Ajhľa, v tvojich rukách je všetko, čo má, len na neho rukou nesiahaj! Nato Satan odišiel spred Hospodina.
13Istého dňa, keď jeho synovia a dcéry jedli a pili víno v dome svojho prvorodeného brata,
14prišiel posol k Jóbovi a povedal: Keď dobytok oral a oslice sa pásli vedľa neho,
15Sabejci vpadli, pobrali tvojich a sluhov pobili ostrím meča. Len ja sám som unikol, aby som to oznámil.
16Kým tento ešte hovoril, prišiel iný a povedal: Boží oheň padol z neba, rozhorel sa medzi ovcami a sluhami, až ich strávil. Len ja sám som unikol, aby som ti to oznámil.
17Kým tento ešte hovoril, prišiel iný a povedal: Chaldejci utvorili tri húfy, napadli ťavy, pobrali ich a sluhov pobili ostrím meča. Len ja sám som unikol, aby som ti to oznámil.
18Kým tento ešte hovoril, prišiel iný a povedal: Tvoji synovia a tvoje dcéry jedli a pili víno v dome svojho prvorodeného brata,
19a hľa, veľký vietor sa dovalil spoza púšte, udrel na štyri rohy domu, ten padol na mladých ľudí, takže zomreli. Len ja sám som unikol, aby som ti to oznámil.
20Vtedy Jób vstal, roztrhol si plášť, ostrihal si hlavu, padol na zem, poklonil sa
21a povedal: Nahý som vyšiel zo života matky a nahý sa tam navrátim; Hospodin dal, Hospodin aj vzal, nech je požehnané meno Hospodinovo.
22Pri tom všetkom Jób nezhrešil a nespáchal nič urážlivé proti Bohu.
1V krajine Hus žil istý muž, menom Jób. Bol to muž dokonalý a statočný, bál sa Pána a chránil sa zlého.
2(Narodilo sa mu sedem synov a tri dcéry.)
3V jeho stádach bolo sedemtisíc oviec, tritisíc tiav, päťsto záprahov rožného statku a päťsto oslíc. Aj čeľade mal veľmi mnoho. Bol to muž, ktorý vynikal nad všetkých synov Východu.
4Jeho synovia často robili hostiny, každý v určitý deň vo svojom dome, a pozývali aj svoje tri sestry, aby s nimi jedli a pili.
5No len čo uplynuli dni hodov, Jób si ich dal zavolať a obradne ich očisťoval. Vstal včasráno a podľa ich celkového počtu prinášal zápalné obety. Lebo Jób hovorieval: "Možno, že moji synovia zhrešili. Možno, že vo svojom srdci urazili Boha." A tak to Jób robil neprestajne.
6Tu v ktorýsi deň prišli Boží synovia a postavili sa pred Pána. S nimi prišiel aj satan.
7Pán povedal satanovi: "Skadiaľ prichádzaš?" Satan odpovedal: "Chodil som krížom-krážom po zemi."
8Pán povedal satanovi: "A všimol si si môjho služobníka Jóba? Niet mu rovného na zemi. Je to muž dokonalý a statočný, bojí sa Boha a chráni sa zlého."
9Satan odpovedal Pánovi: "Vari sa Jób zadarmo bojí Boha?!
10A neurobil si ty sám akoby ohradu okolo neho, okolo jeho domu a okolo všetkého jeho imania?! Požehnávaš prácu jeho rúk a jeho čriedy zaplavili šíry kraj.
11Ale vztiahni ruku a zasiahni všetko jeho imanie, či ti nebude kliať do očí!"
12Tu Pán povedal satanovi: "Hľa, všetko, čo má, je v tvojich rukách, iba jeho samého sa nedotkni!" A satan sa vzdialil spred Pánovej tváre.
13Tak v ktorýsi deň jeho synovia a dcéry jedli a pili víno v dome svojho prvorodeného brata.
14Tu prišiel k Jóbovi posol a zvestoval: "Kým záprahmi orali a oslice sa pásli vedľa, vpadli Sabejci, ulúpili ich a paholkov pobili ostrím meča.
15Ja jediný som unikol, aby som ti to oznámil."
16On ešte hovoril a už prichádzal iný a zvestoval: "Pánov oheň padol z neba, spálil ovce i valachov a pohltil ich. Ja jediný som unikol, aby som ti to oznámil."
17Aj on ešte hovoril a už prichádzal iný a zvestoval: "Chaldejci sa prihrnuli v troch tlupách, prepadli ťavy, ulúpili ich a pastierov pobili ostrím meča. Ja jediný som unikol, aby som ti to oznámil."
18Ani on ešte nedopovedal a už prichádzal iný a zvestoval: "Tvoji synovia a dcéry jedli a pili víno v dome svojho najstaršieho brata.
19A hľa od púšte sa strhla veľká víchrica, oprela sa o štyri uhly domu, takže sa zrútil na deti a zahynuli. Ja jediný som unikol, aby som ti to oznámil."
20Tu Jób vstal, roztrhol si odev, oholil si hlavu, padol na zem, klaňal sa
21a povedal: "Nahý som vyšiel z lona svojej matky a nahý sa ta vrátim. Pán dal, Pán vzal, nech je Pánovo meno zvelebené!"
22V tomto všetkom Jób nezhrešil a nevyriekol proti Bohu nič neprístojné.
1V krajine Úc žil jeden muž, ktorý sa volal Jób. Bol to dokonalý, priamy človek, ktorý sa bál Boha a stránil sa zlého.
2Narodilo sa mu sedem synov a tri dcéry.
3Do jeho vlastníctva patrilo sedemtisíc oviec, tritisíc tiav, päťsto volských záprahov, päťsto oslíc a veľké množstvo služobníctva. Tento muž bol významnejší než všetci ľudia Východu.
4Jeho synovia jeden po druhom, každý vo svoj určený deň, usporadúvali domáce hostiny, na ktoré pozývali aj svoje tri sestry, aby jedli a pili.
5Vždy, keď sa skončili dni hostiny, Jób posielal po nich a posväcoval ich. Včasráno vstával, obetoval spaľovanú obetu za každého z nich, pretože si povedal: Možno moji synovia zhrešili a rúhali sa Bohu vo svojej mysli. Jób to takto robieval ustavične.
6Jedného dňa, keď Boží synovia predstúpili pred Hospodina, prišiel medzi nich aj satan.
7Hospodin sa opýtal satana: Odkiaľ prichádzaš? Satan odpovedal: Z potuliek a prechádzok po zemi.
8Vtedy Hospodin povedal satanovi: Dobre si si všimol môjho služobníka Jóba? Veď na zemi niet nikoho ako on, kto by bol dokonalý a priamy, bál sa Boha a stránil sa zlého.
9Satan odpovedal Hospodinovi: Neoplatí sa azda Jóbovi báť sa Boha?
10Či si všade dookola neohradil jeho, jeho dom i všetko, čo má? Prácu jeho rúk si požehnal a jeho majetok sa rozrástol po celej krajine.
11Veď len vystri svoju ruku a udri do všetkého, čo má, či sa ti nebude do očí rúhať!?
12Hospodin odvetil satanovi: Pozri, všetko, čo mu patrí, je v tvojich rukách, len nesiahaj na jeho osobu. Vtedy satan odišiel spred Hospodina.
13Jedného dňa, keď Jóbovi synovia a dcéry jedli, pili víno v dome svojho prvorodeného brata,
14prišiel k Jóbovi posol a hlási: Voly orali a osly sa pásli popri nich,
15keď zaútočili Sabeji a pobrali ich. Paholkov pozabíjali mečom a len ja sám som unikol, aby som ti to povedal.
16Ten ešte hovoril a už prichádza ďalší a oznamuje: Boží oheň padol z neba, vzbĺkol medzi ovcami a paholkami a spálil ich. Len ja sám som unikol, aby som ti to povedal.
17Aj on ešte hovoril a už prichádza ďalší a oznamuje: Chaldeji vyslali tri oddiely, prepadli ťavy a pobrali ich. Sluhov pozabíjali mečom a len ja sám som unikol, aby som ti to povedal.
18Aj tento ešte hovoril a už prichádza ďalší a oznamuje: Tvoji synovia a tvoje dcéry jedli a pili víno v dome svojho prvorodeného brata,
19keď zrazu sa cez púšť prihnala víchrica a udrela na všetky štyri múry domu, ktorý padol na mladých a zabil ich. Len ja sám som unikol, aby som ti to povedal.
20Vtedy Jób vstal, roztrhol si plášť, ostrihal si hlavu, padol na zem, klaňal sa
21a povedal: Nahý som vyšiel zo života matky a nahý sa ta vrátim. Hospodin dal a Hospodin vzal, nech je požehnané meno Hospodina.
22Keď sa toto všetko dialo, Jób nezhrešil a neprisúdil Bohu nič nenáležité.
1V zemi Úc žil muž jménem Job. Ten muž byl bezúhonný a poctivý, bohabojný a prostý všeho zla.
2Měl sedm synů a tři dcery,
3jeho stáda čítala 7 000 ovcí, 3 000 velbloudů, 500 párů dobytka a 500 oslic a také služebnictva měl velmi mnoho. Mezi všemi východními národy mu nebylo rovného.
4Jeho synové, každý ve svůj den, pořádali ve svých domech hostiny a zvali také své tři sestry, ať přijdou jíst a pít s nimi.
5Jakmile dny těch hodů skončily, Job pro ně posílal, aby je posvětil. Od časného rána obětoval za každého z nich zápalné oběti, neboť si říkal: „Co když mé děti zhřešily a v duchu zlořečily Bohu.“ Tak to Job činíval pokaždé.
6Jednoho dne, když synové Boží přišli, aby předstoupili před Hospodina, přišel s nimi i satan.
7„Odkud jdeš?“ zeptal se Hospodin satana.„Toulal jsem se po zemi sem a tam,“ odpověděl mu satan.
8„A všiml sis mého služebníka Joba?“ řekl mu na to Hospodin. „Na zemi mu není rovného – ten muž je bezúhonný a poctivý, bohabojný a prostý všeho zla.“
9„Copak Job ctí Boha zadarmo?“ namítl satan Hospodinu.
10„Copak jsi kolem něj, kolem jeho domu a kolem všeho, co má, nepostavil hradbu ze všech stran? Všemu, co dělá, žehnáš a jeho stáda se množí po kraji.
11Zkus ale vztáhnout ruku a sáhnout mu na všechno, co má – uvidíš, že ti pak bude do očí zlořečit!“
12„Tak dobrá,“ řekl Hospodin satanovi. „Všechno, co má, ať je ve tvé moci. Jeho samotného se ale nedotkneš!“A s tím satan od Hospodina odešel.
13Jednoho dne, když Jobovi synové a dcery jedli a popíjeli víno v domě svého prvorozeného bratra,
14dorazil k Jobovi posel: „Orali jsme s dobytkem a vedle se pásly oslice,“ řekl,
15„když vtom nás přepadli Sabejci, zvířata ukradli a mládence pobili mečem. Unikl jsem jenom já, abych ti to pověděl!“
16Ještě to ani nedořekl, když dorazil další: „Boží blesk udeřil z nebe, zasáhl ovce i mládence a všichni shořeli. Unikl jsem jenom já, abych ti to pověděl!“
17Ještě to ani nedořekl, když dorazil další: „Chaldejci se ve třech tlupách vrhli na velbloudy, ukradli je a mládence pobili mečem. Unikl jsem jenom já, abych ti to pověděl!“
18Ještě to ani nedořekl, když dorazil další: „Tví synové a dcery právě jedli a popíjeli víno v domě svého prvorozeného bratra,
19když vtom se od pouště přihnal mohutný vichr a udeřil na ten dům ze všech stran, takže se na ně zřítil. Tvé děti jsou mrtvé. Unikl jsem jenom já, abych ti to pověděl!“
20Nato Job vstal, roztrhl svůj plášť a oholil si hlavu. Potom padl na zem a klaněl se:
21„Nahý jsem vyšel z lůna své matky,nahý se k ní zas navrátím.Hospodin dal, Hospodin vzal.Ať je požehnáno jméno Hospodin!“
22V tom ve všem Job nezhřešil a neobvinil Boha z ničeho špatného.
1Byl muž v zemi Úsu jménem Jób; byl to muž bezúhonný a přímý, bál se Boha a vystříhal se zlého.
2Narodilo se mu sedm synů a tři dcery.
3Jeho stáda čítala sedm tisíc ovcí, tři tisíce velbloudů, pět set spřežení skotu a pět set oslic. Měl také velmi mnoho služebnictva. Ten muž předčil všechny syny dávnověku.
4Jeho synové strojívali doma hodokvasy, každý ve svůj den, a zvali i své tři sestry, aby s nimi hodovaly a pily.
5Když uplynuly dny hodokvasu, Jób pro ně posílal a posvěcoval je. Za časného jitra obětoval oběti zápalné za každého z nich; říkal si totiž: „Možná, že moji synové zhřešili a zlořečili v srdci Bohu.“ Tak činil Jób po všechny dny.
6Nastal pak den, kdy přišli synové Boží, aby předstoupili před Hospodina; přišel mezi ně i satan.
7Hospodin se satana zeptal: „Odkud přicházíš?“ Satan Hospodinu odpověděl: „Procházel jsem zemi křížem krážem.“
8Hospodin se satana zeptal: „Zdalipak sis všiml mého služebníka Jóba? Nemá na zemi sobě rovného. Je to muž bezúhonný a přímý, bojí se Boha a vystříhá se zlého.“
9Satan však Hospodinu odpověděl: „Cožpak se Jób bojí Boha bezdůvodně?
10Vždyť jsi ho ze všech stran ohradil, rovněž jeho dům a všechno, co má. Dílu jeho rukou žehnáš a jeho stáda se na zemi rozmohla.
11Ale jen vztáhni ruku a zasáhni všechno, co má, hned ti bude do očí zlořečit.“
12Hospodin na to satanovi odvětil: „Nuže, měj si moc nade vším, co mu patří, pouze na něho ruku nevztahuj.“ A satan od Hospodina odešel.
13Nastal pak den, kdy Jóbovi synové a dcery hodovali a pili víno v domě svého prvorozeného bratra.
14Tu přišel k Jóbovi posel a řekl: „Právě orali s dobytkem a při něm se popásaly oslice.
15Vtom přitrhli Šebovci, pobrali je a čeleď pobili ostřím meče. Unikl jsem jenom já a oznamuji ti to .“
16Ještě nedomluvil, když přišel další a řekl: „Z nebe spadl Boží oheň, zachvátil ovce a čeleď pozřel. Unikl jsem jenom já a oznamuji ti to .“
17Ještě nedomluvil, když přišel další a řekl: „Kaldejci rozdělení do tří houfů napadli velbloudy, pobrali je a čeleď pobili ostřím meče. Unikl jsem jenom já a oznamuji ti to .“
18Ještě nedomluvil, když přišel další a řekl: „Tvoji synové a dcery hodovali a pili víno v domě svého prvorozeného bratra.
19Vtom se zvedl od pouště silný vítr a opřel se ze všech čtyř stran do domu. Ten se na mladé lidi zřítil a oni zahynuli. Unikl jsem jenom já a oznamuji ti to .“
20Tu Jób povstal, roztrhl svou řízu a oholil si hlavu. Potom padl k zemi, klaněl se
21a pravil: „Z života své matky jsem vyšel nahý, nahý se tam vrátím. Hospodin dal, Hospodin vzal; jméno Hospodinovo buď požehnáno.“
22Při tom všem se Jób nijak neprohřešil a neřekl proti Bohu nic nepatřičného.
1’îš hāyāh ḇə’ereṣ- ‘ūṣ ’îyōwḇ šəmōw; wəhāyāh hā’îš hahū, tām wəyāšār wîrê ’ĕlōhîm wəsār mêrā‘.
2wayyiwwāləḏū lōw šiḇ‘āh ḇānîm wəšālōwōš bānōwṯ.
3wayhî miqnêhū šiḇ‘aṯ ’alp̄ê- ṣōn ūšəlōšeṯ ’alp̄ê ḡəmallîm, waḥămêš mê’ōwṯ ṣemeḏ- bāqār waḥămêš mê’ōwṯ ’ăṯōwnōwṯ, wa‘ăḇuddāh rabbāh mə’ōḏ; wayhî hā’îš hahū, gāḏōwl mikkāl bənê- qeḏem.
4wəhāləḵū ḇānāw wə‘āśū mišteh, bêṯ ’îš yōwmōw; wəšāləḥū, wəqārə’ū lišlōšeṯ [’aḥyōṯêhem ḵ] (’aḥyōwṯêhem, q) le’ĕḵōl wəlištōwṯ ‘immāhem.
5wayhî kî hiqqîp̄ū yəmê hammišteh wayyišlaḥ ’îyōwḇ wayqaddəšêm, wəhiškîm babbōqer wəhe‘ĕlāh ‘ōlōwṯ mispar kullām kî ’āmar ’îyōwḇ, ’ūlay ḥāṭə’ū ḇānay, ūḇêrăḵū ’ĕlōhîm bilḇāḇām; kāḵāh ya‘ăśeh ’îyōwḇ kāl- hayyāmîm. p̄
6wayhî hayyōwm, wayyāḇō’ū bənê hā’ĕlōhîm, ləhiṯyaṣṣêḇ ‘al- Yahweh; wayyāḇōw ḡam- haśśāṭān bəṯōwḵām.
7wayyōmer Yahweh ’el- haśśāṭān mê’ayin tāḇō; wayya‘an haśśāṭān ’eṯ- Yahweh wayyōmar, miššūṭ bā’āreṣ, ūmêhiṯhallêḵ bāh.
8wayyōmer Yahweh ’el- haśśāṭān, hăśamtā libbəḵā ‘al- ‘aḇdî ’îyōwḇ; kî ’ên kāmōhū bā’āreṣ, ’îš tām wəyāšār yərê ’ĕlōhîm wəsār mêrā‘.
9wayya‘an haśśāṭān ’eṯ- Yahweh wayyōmar; haḥinnām, yārê ’îyōwḇ ’ĕlōhîm.
10hălō- [’at ḵ] (’attāh q) śaḵtā ḇa‘ăḏōw ūḇə‘aḏ- bêṯōw ūḇə‘aḏ kāl- ’ăšer- lōw missāḇîḇ; ma‘ăśêh yāḏāw bêraḵtā, ūmiqnêhū pāraṣ bā’āreṣ.
11wə’ūlām šəlaḥ- nā yāḏəḵā, wəḡa‘ bəḵāl ’ăšer- lōw; ’im- lō ‘al- pāneḵā yəḇārăḵekā.
12wayyōmer Yahweh ’el- haśśāṭān, hinnêh ḵāl ’ăšer- lōw bəyāḏeḵā, raq ’êlāw, ’al- tišlaḥ yāḏeḵā; wayyêṣê haśśāṭān, mê‘im pənê Yahweh.
13wayhî hayyōwm; ūḇānāw ūḇənōṯāw ’ōḵəlîm wəšōṯîm yayin, bəḇêṯ ’ăḥîhem habbəḵōwr.
14ūmal’āḵ bā ’el- ’îyōwḇ wayyōmar; habbāqār hāyū ḥōrəšōwṯ, wəhā’ăṯōnōwṯ rō‘ōwṯ ‘al- yəḏêhem.
15wattippōl šəḇā wattiqqāḥêm, wə’eṯ- hannə‘ārîm hikkū ləp̄î- ḥāreḇ; wā’immāləṭāh raq- ’ănî ləḇaddî ləhaggîḏ lāḵ.
16‘ōwḏ zeh məḏabbêr, wəzeh bā wayyōmar ’êš ’ĕlōhîm, nāp̄əlāh min- haššāmayim, wattiḇ‘ar baṣṣōn ūḇannə‘ārîm wattōḵəlêm; wā’immāləṭāh raq- ’ănî ləḇaddî ləhaggîḏ lāḵ.
17‘ōwḏ zeh məḏabbêr, wəzeh bā wayyōmar kaśdîm śāmū šəlōšāh rāšîm, wayyip̄šəṭū ‘al- haggəmallîm wayyiqqāḥūm, wə’eṯ- hannə‘ārîm hikkū ləp̄î- ḥāreḇ; wā’immāləṭāh raq- ’ănî ləḇaddî ləhaggîḏ lāḵ.
18‘aḏ zeh məḏabbêr, wəzeh bā wayyōmar; bāneḵā ūḇənōwṯeḵā ’ōḵəlîm wəšōṯîm yayin, bəḇêṯ ’ăḥîhem habbəḵōwr.
19wəhinnêh rūaḥ gəḏōwlāh bā’āh mê‘êḇer hammiḏbār, wayyigga‘ bə’arba‘ pinnōwṯ habbayiṯ, wayyippōl ‘al- hannə‘ārîm wayyāmūṯū; wā’immāləṭāh raq- ’ănî ləḇaddî ləhaggîḏ lāḵ.
20wayyāqām ’îyōwḇ wayyiqra‘ ’eṯ- mə‘ilōw, wayyāḡāz ’eṯ- rōšōw; wayyippōl ’arṣāh wayyištāḥū.
21wayyōmer ‘ārōm [yāṣāṯî ḵ] (yāṣāṯî q) mibbeṭen ’immî, wə‘ārōm ’āšūḇ šāmāh, Yahweh nāṯan, Yahweh lāqāḥ; yəhî šêm Yahweh məḇōrāḵ.
22bəḵāl zōṯ lō- ḥāṭā ’îyōwḇ; wəlō- nāṯan tip̄lāh lêlōhîm. p̄