Jeremiáš, 52. kapitola
Jer 52,1
Cedekiáš mal dvadsaťjeden rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval jedenásť rokov v Jeruzaleme, a meno jeho matky bolo Chamútaľ, dcéra Jeremiášova, z Libny.
Cidkija bol dvadsaťjedenročný, keď sa stal kráľom, a jedenásť rokov panoval v Jeruzaleme. Jeho matka sa volala Chamútal, dcéra Jirmejova z Libny.
Sedekiáš mal dvadsaťjeden rokov, keď začal kraľovať, a jedenásť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Amital, dcéra Jeremiáša z Lobny.
Cidkija mal dvadsaťjeden rokov, keď začal kraľovať a jedenásť rokov bol kráľom v Jeruzaleme. Jeho matka bola Chamútal, dcéra Jirmeju z Libny.
Cidkiáš se stal králem v jednadvaceti letech a kraloval v Jeruzalémě 11 let. Jeho matka se jmenovala Chamutal, dcera Jeremiáše z Libny.
Sidkijášovi bylo jedenadvacet let, když začal kralovat, a kraloval v Jeruzalémě jedenáct let. Jeho matka se jmenovala Chamútal; byla to dcera Jirmejášova z Libny.
ben- ‘eśrîm wə’aḥaṯ šānāh ṣiḏqîyāhū ḇəmāləḵōw, wə’aḥaṯ ‘eśrêh šānāh, mālaḵ bîrūšālim; wəšêm ’immōw, [ḥămîṭal ḵ] (ḥămūṭal q) baṯ- yirməyāhū milliḇnāh.
Jer 52,2
A robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových, všetko tak, ako robil Jehojakim.
Robil, čo sa nepáčilo Hospodinovi, celkom tak, ako robil Jojákím.
Robil čo sa Pánovi nepáči, celkom tak, ako robil Joakim.
Robil, čo sa nepáčilo Hospodinovi, celkom tak, ako robil aj Jójakim.
Páchal, co je v Hospodinových očích zlé, přesně jako to dělal Joakim.
Dopouštěl se toho, co je zlé v Hospodinových očích, zcela tak, jak se toho dopouštěl Jójakím.
wayya‘aś hāra‘ bə‘ênê Yahweh; kəḵōl ’ăšer- ‘āśāh yəhōwyāqîm.
Jer 52,3
Lebo pre hnev Hospodinov sa to dialo v Jeruzaleme a v Júdovi, dokiaľ ich len neodvrhol zpred svojej tvári. A Cedekiáš sa sprotivil babylonskému kráľovi.
Lebo pre hnev Hospodinov došlo v Jeruzaleme a v Judsku k tomu, že ich zavrhol od seba. Potom sa Cidkija vzbúril proti babylonskému kráľovi.
S Jeruzalemom a Júdskom sa toto dialo pre Pánov hnev, kým ich konečne neodvrhol od seba. - Sedekiáš sa vzbúril proti babylonskému kráľovi.
Pre Hospodinov hnev došlo v Jeruzaleme a v Judsku k tomu, že ich zavrhol spred svojej tváre. Cidkija sa vzbúril proti babylonskému kráľovi.
Hospodin se proto na Jeruzalém a Judu tak rozhněval, že je nakonec vyhnal ze své blízkosti.Cidkiáš se vzbouřil proti babylonskému králi.
Bylo to proto, že Hospodin svým hněvem stíhal Jeruzalém i Judu, až je od své tváře i zavrhl. Sidkijáš se vzbouřil proti babylónskému králi.
kî ‘al- ’ap̄ Yahweh hāyəṯāh bîrūšālim wîhūḏāh, ‘aḏ- hišlîḵōw ’ōwṯām mê‘al pānāw; wayyimrōḏ ṣiḏqîyāhū bəmeleḵ bāḇel.
Jer 52,4
A stalo sa deviateho roku jeho kraľovania, desiateho mesiaca, desiateho dňa toho istého mesiaca, že prišiel Nabuchodonozor, babylonský kráľ, on i všetko jeho vojsko proti Jeruzalemu, a rozložili sa proti nemu táborom a vystavili proti nemu hradby dookola.
V deviatom roku jeho panovania, desiateho mesiaca, prišiel sám babylonský kráľ Nebúkadnecar s celým svojím vojskom proti Jeruzalemu. Utáborili sa oproti nemu a postavili proti nemu dookola val.
V deviatom roku jeho kraľovania, v desiatom mesiaci, na desiaty deň mesiaca prišiel babylonský kráľ Nabuchodonozor a celé jeho vojsko proti Jeruzalemu, utáboril sa proti nemu a postavil okolo neho násyp.
V deviatom roku jeho kraľovania, v desiatom mesiaci, desiateho dňa toho mesiaca, pritiahol babylonský kráľ Nebúkadnecar a celé jeho vojsko proti Jeruzalemu, utáboril sa proti nemu, vybudovali okolo neho násyp na obliehanie.
Desátého dne desátého měsíce v devátém roce Cidkiášovy vlády proto k Jeruzalému přitáhl babylonský král Nabukadnezar s celým svým vojskem. Utábořili se před městem a začali kolem něj stavět obléhací val.
V devátém roce Sidkijášova kralování, v desátém měsíci, desátého dne toho měsíce, přitáhl Nebúkadnesar, král babylónský, s celým svým vojskem proti Jeruzalému, položili se proti němu a zbudovali proti němu dokola obléhací val.
wayhî ḇaššānāh hattəši‘îṯ ləmāləḵōw, baḥōḏeš hā‘ăśîrî be‘āśōwr laḥōḏeš bā nəḇūḵaḏreṣṣar meleḵ- bāḇel hū wəḵāl ḥêlōw ‘al- yərūšālim, wayyaḥănū ‘ālehā; wayyiḇnū ‘ālehā dāyêq sāḇîḇ.
Jer 52,5
A tak bolo mesto obľahnuté až do jedenásteho roku kráľa Cedekiáša.
Mesto bolo v stave obliehania až do jedenásteho roku panovania kráľa Cidkiju.
Mesto bolo v stave obliehania až do jedenásteho roku kráľa Sedekiáša.
Mesto bolo obliehané až do jedenásteho roku kráľa Cidkiju.
Město zůstalo obleženo až do jedenáctého roku vlády krále Cidkiáše.
Město bylo obleženo do jedenáctého roku vlády krále Sidkijáše.
wattāḇō hā‘îr bammāṣōwr; ‘aḏ ‘aštê ‘eśrêh šānāh, lammeleḵ ṣiḏqîyāhū.
Jer 52,6
Potom štvrtého mesiaca, deviateho dňa toho mesiaca zmocnil sa mesta hlad, a nebolo chleba pre ľud zeme.
Deviateho dňa štvrtého mesiaca, keď sa natoľko rozmohol hlad v meste, že ľud krajiny nemal chlieb,
Na deviaty den štvrtého mesiaca sa v meste tak rozmohol hlad, že vidiecky ľud nemal chleba.
Na deviaty deň štvrtého mesiaca, keď sa v meste rozmohol hlad a nebolo chleba pre ľud v krajine,
Devátého dne čtvrtého měsíce ve městě vládl takový hlad, že lidé neměli co jíst.
Ve čtvrtém měsíci, devátého dne toho měsíce, když už tvrdě doléhal na město hlad a lid země neměl co jíst,
baḥōḏeš hārəḇî‘î bəṯiš‘āh laḥōḏeš, wayyeḥĕzaq hārā‘āḇ bā‘îr; wəlō- hāyāh leḥem lə‘am hā’āreṣ.
Jer 52,7
Vtedy bolo prelomené mesto, a všetci bojovní mužovia utiekli a vyšli z mesta vnoci cestou brány medzi dvoma múrami, ktorá bola pri zahrade kráľovej. (A Chaldeji boli proti mestu dookola.) A išli cestou roviny Araby.
vznikol prielom do mesta a - hoci Chaldejci boli zo všetkých strán okolo mesta - všetci bojovníci ušli. Vyšli z mesta cestou vedúcou k bráne medzi dvoma múrmi pri kráľovskej záhrade a šli smerom k Arábe.
Mesto dostalo trhlinu a všetci bojovníci ušli; v noci vytiahli z mesta cestou cez bránu medzi dvoma múrmi, ktorá bola pri kráľovskej záhrade - hoci Chaldejci obkľučovali mesto -, a dali sa smerom k Arabe.
vznikol prielom do mesta a všetci bojovníci ušli. V noci vyšli z mesta po ceste, ktorá medzi dvoma múrmi viedla k bráne, ktorá bola pri kráľovskej záhrade, a utekali k Arábe, hoci Chaldeji obliehali mesto zo všetkých strán.
Tehdy byla městská hradba prolomena a všichni vojáci v noci utekli. Dostali se z města brankou mezi zdmi u královské zahrady, ačkoli Babyloňané drželi město v obležení. Prchali k pláni Arava,
byly hradby města prolomeny. Všichni bojovníci uprchli. V noci vyšli z města branou mezi hradbami u královské zahrady. Kolem celého města byli Kaldejci. Uprchlíci se dali cestou k pustině.
wattibbāqa‘ hā‘îr, wəḵāl ’anšê hammilḥāmāh yiḇrəḥū wayyêṣə’ū mêhā‘îr laylāh, dereḵ ša‘ar bên- haḥōmōṯayim ’ăšer ‘al- gan hammeleḵ, wəḵaśdîm ‘al- hā‘îr sāḇîḇ; wayyêləḵū dereḵ hā‘ărāḇāh.
Jer 52,8
Ale vojsko Chaldejov prenasledovalo kráľa, a dostihli Cedekiáša na rovinách Jericha, a všetko jeho vojsko sa rozpŕchlo od neho.
Ale chaldejské vojsko prenasledovalo kráľa. Cidkiju dostihli na jerišských stráňach, keď sa všetko jeho vojsko rozpŕchlo od neho.
Chaldejské oddiely prenasledovali kráľa a dochytili Sedekiáša na Jerišskej rovine. Všetky jeho oddiely sa však rozpŕchli od neho.
Vojsko Chaldejov však prenasledovalo kráľa Cidkiju. Dohonili ho na jerišských stepiach. Všetci jeho bojovníci od neho utiekli.
ale babylonské vojsko krále pronásledovalo. Když pak Cidkiáše na jerišské pláni dostihli, všichni jeho vojáci se mu rozutekli.
Kaldejské vojsko krále pronásledovalo a dostihlo Sidkijáše na Jerišských pustinách. Celé jeho vojsko se od něho rozprchlo.
wayyirdəp̄ū ḥêl- kaśdîm ’aḥărê hammeleḵ, wayyaśśîḡū ’eṯ- ṣiḏqîyāhū bə‘arḇōṯ yərêḥōw; wəḵāl ḥêlōw, nāp̄ōṣū mê‘ālāw.
Jer 52,9
A chytiac kráľa odviedli ho k babylonskému kráľovi hore do Ribly v zemi Chamata, a tam vypovedal nad ním súd.
Keď chytili kráľa, odviedli ho k babylonskému kráľovi do Ribly v Chamáte, a ten vyriekol nad ním súd.
I zajali kráľa a zaviedli ho k babylonskému kráľovi do Rebly v krajine Emat a on vyniesol nad ním rozsudok.
Kráľa zajali a odviedli ho k babylonskému kráľovi do Ribly v krajine Chamát a ten nad ním vyniesol rozsudok.
Král byl zajat a odveden k babylonskému králi do Ribly v chamátské zemi. Tam byl nad ním vynesen rozsudek:
Krále chytili a přivedli jej k babylónskému králi do Ribly v zemi chamátské, kde nad ním Nebúkadnesar vynesl rozsudek.
wayyiṯpəśū ’eṯ- hammeleḵ, wayya‘ălū ’ōṯōw ’el- meleḵ bāḇel riḇlāṯāh bə’ereṣ ḥămāṯ; wayḏabbêr ’ittōw mišpāṭîm.
Jer 52,10
A babylonský kráľ pobil synov Cedekiášových pred jeho očima a pobil aj všetky kniežatá Júdove v Rible.
Potom babylonský kráľ dal popraviť Cidkijových synov pred jeho očami, i všetkých judských vojvodcov pobil v Rible.
Babylonský kráľ zabil Sedekiášových synov pred jeho očami a pozabíjal v Reble aj všetky júdske kniežatá.
Babylonský kráľ dal zabiť Cidkijových synov pred jeho očami a v Rible dal pozabíjať aj všetky judské kniežatá.
Babylonský král v Rible před Cidkiášovýma očima popravil jeho syny; popravil také všechny judské velmože.
Babylónský král dal popravit Sidkijášovy syny před jeho očima; i všechny judské velitele dal v Rible popravit.
wayyišḥaṭ meleḵ- bāḇel ’eṯ- bənê ṣiḏqîyāhū lə‘ênāw; wəḡam ’eṯ- kāl- śārê yəhūḏāh šāḥaṭ bəriḇlāṯāh.
Jer 52,11
A oči Cedekiášove oslepil a poviazal ho dvoma medenými reťazami. A babylonský kráľ ho doviedol do Babylona a dal ho do väzenia, kde ho nechal až do dňa jeho smrti.
Ale Cidkiju oslepil a dal ho sputnať okovami; babylonský kráľ ho odviedol do Babylonu a dal ho do doživotného žalára.
Sedekiášovi oslepil oči a spútal ho okovami; babylonský kráľ ho odviedol do Babylonu, kde ho vrhol do žalára až do dňa jeho smrti.
Cidkijovi oslepil oči, spútal ho okovami. Potom ho babylonský kráľ odviedol do Babylonu, kde ho vrhol do žalára, a tam bol až do dňa svojej smrti.
Cidkiášovi pak babylonský král vyloupl oči, spoutal ho bronzovými řetězy a odvlekl ho do Babylonu, kde ho pak věznil až do dne jeho smrti.
Sidkijáše babylónský král oslepil a spoutal ho bronzovými řetězy a odvedl ho do Babylónu. Vsadil ho do žaláře, kde byl až do dne své smrti.
wə’eṯ- ‘ênê ṣiḏqîyāhū ‘iwwêr; wayya’asrêhū ḇanḥuštayim, wayḇi’êhū meleḵ- bāḇel bāḇelāh, wayyittənêhū [ḇəḇêṯ- ḵ] (ḇêṯ- happəquddōṯ q) ‘aḏ- yōwm mōwṯōw.
Jer 52,12
Potom piateho mesiaca, desiateho dňa toho istého mesiaca, ktorý to rok bol devätnástym rokom kráľa Nabuchodonozora, babylonského kráľa, prišiel Nebuzaradán, veliteľ kráľovskej stráže, ktorý stával pred babylonským kráľom, do Jeruzalema.
Desiateho dňa piateho mesiaca - bol to devätnásty rok babylonského kráľa Nebúkadnecara - prišiel do Jeruzalema veliteľ telesnej stráže Nebúzaradán, ktorý stál v službe babylonského kráľa.
V piatom mesiaci, na desiaty deň mesiaca - v jedenástom roku kráľa Nabuchodonozora, babylonského kráľa - prišiel do Jeruzalema veliteľ telesnej stráže Nabuzardan, osobný minister babylonského kráľa.
V piatom mesiaci, na šiesty deň mesiaca, v jedenástom roku babylonského kráľa Nebúkadnecara prišiel veliteľ telesnej stráže Nebúzaradan, ktorý stával v osobnej službe babylonského kráľa v Jeruzaleme,
Desátého dne pátého měsíce v devatenáctém roce vlády babylonského krále Nabukadnezara přitáhl do Jeruzaléma osobní zmocněnec babylonského krále, velitel gardistů Nebuzardan.
Desátého dne pátého měsíce v devatenáctém roce vlády Nebúkadnesara, krále babylónského, přitáhl do Jeruzaléma Nebúzaradán, velitel tělesné stráže, který stával před babylónským králem.
ūḇaḥōḏeš haḥămîšî be‘āśōwr laḥōḏeš, hî, šənaṯ təša‘- ‘eśrêh šānāh, lammeleḵ nəḇūḵaḏreṣṣar meleḵ- bāḇel; bā, nəḇūzar’ăḏān raḇ- ṭabbāḥîm, ‘āmaḏ lip̄nê meleḵ- bāḇel bîrūšālim.
Jer 52,13
A spálil dom Hospodinov i dom kráľov i všetky domy Jeruzalema i všetky veľké domy popálil ohňom.
Ten vypálil chrám Hospodinov, kráľovský palác i všetky jeruzalemské domy, totiž všetky veľké domy spálil.
I podpálil Pánov chrám aj kráľovský palác a všetky jeruzalemské domy. Všetky veľké domy spálil.
podpálil Hospodinov chrám, vypálil kráľovský palác, všetky jeruzalemské domy a všetky veľké budovy.
Vypálil Hospodinův chrám i královský palác; vypálil v Jeruzalémě všechny paláce i všechny velké domy.
Zapálil Hospodinův dům i dům královský a všechny domy v Jeruzalémě; všechny význačné domy vypálil.
wayyiśrōp̄ ’eṯ- bêṯ- Yahweh wə’eṯ- bêṯ hammeleḵ; wə’êṯ kāl- bāttê yərūšālim wə’eṯ- kāl- bêṯ haggāḏōwl śārap̄ bā’êš. wə’eṯ- kāl-
Jer 52,14
Aj všetky múry Jeruzalema dookola rozborilo všetko vojsko Chaldejov, ktoré bolo s veliteľom kráľovskej stráže.
Všetko chaldejské vojsko, ktoré bolo s veliteľom telesnej stráže, zrúcalo všetky hradby okolo Jeruzalema.
Všetko chaldejské vojsko, ktoré bolo s veliteľom telesnej stráže, zrúcalo všetky múry okolo Jeruzalema.
Celé chaldejské vojsko, ktoré bolo s veliteľom osobnej stráže, zrúcalo všetky hradby okolo Jeruzalema.
Všichni babylonští vojáci, kteří přišli s velitelem gardistů, pak rozbořili hradby okolo celého Jeruzaléma.
Celé kaldejské vojsko, které bylo s velitelem tělesné stráže, zbořilo celé hradby kolem Jeruzaléma.
ḥōmōwṯ yərūšālim sāḇîḇ; nāṯəṣū kāl- ḥêl kaśdîm, ’ăšer ’eṯ- raḇ- ṭabbāḥîm.
Jer 52,15
A z chudoby ľudu jako aj vôbec ostatných z ľudu, ktorí boli pozostali v meste, i prebehlíkov, ktorí boli prebehli k babylonskému kráľovi, a tiež ostatok zástupu prestehoval Nebuzaradán, veliteľ kráľovskej stráže.
A Nebúzaradán, veliteľ osobnej stráže, odviedol do zajatia drobný ľud, zvyšok ľudu, ktorý ostal v meste, aj zbehov, ktorí prebehli k babylonskému kráľovi.
Veliteľ telesnej stráže Nabuzardan odviedol do zajatia (aj chudobných ľudu) a zvyšok ľudí, ktorí ostali v meste, tiež i prebehlíkov, ktorí prebehli k babylonskému kráľovi, ako aj zvyšok zástupu.
Veliteľ telesnej stráže Nebúzaradan odviedol do zajatia chudobných z ľudu, aj zvyšok ľudí, ktorí zostali v meste, i zbehov, ktorí prebehli k babylonskému kráľovi.
Velitel gardistů Nebuzaradan odvlekl část chudiny, zbytek těch, kdo zůstali ve městě, i ty, kdo přeběhli k babylonskému králi, a také zbytek řemeslníků.
Část chudiny a zbytek lidu, který zůstal v městě, a přeběhlíky, kteří přeběhli k babylónskému králi, ten zbývající houf, Nebúzaradán, velitel tělesné stráže, přestěhoval.
ūmiddallōwṯ hā‘ām wə’eṯ- yeṯer hā‘ām hanniš’ārîm bā‘îr, wə’eṯ- hannōp̄əlîm ’ăšer nāp̄əlū ’el- meleḵ bāḇel, wə’êṯ yeṯer hā’āmōwn; heḡlāh nəḇūzar’ăḏān raḇ- ṭabbāḥîm.
Jer 52,16
Ale niečo z chudobných ľudí zeme ponechal Nebuzaradán, veliteľ kráľovskej stráže, za vinárov a oráčov.
Len z vidieckeho drobného ľudu ponechal veliteľ telesnej stráže Nebúzaradán vinárov a roľníkov.
Z chudobných krajiny však nechal veliteľ telesnej stráže Nabuzardan niektorých za vinohradníkov a roľníkov.
Z chudobných ľudí krajiny však veliteľ telesnej stráže Nebúzaradan ponechal niektorých ako vinohradníkov a roľníkov.
Zbytek chudiny tam velitel gardistů Nebuzardan zanechal, aby obdělávali vinice a pole.
Část chudiny země ponechal Nebúzaradán, velitel tělesné stráže, jako vinaře a rolníky.
ūmiddallōwṯ hā’āreṣ, hiš’îr nəḇūzar’ăḏān raḇ- ṭabbāḥîm; ləḵōrəmîm ūləyōḡəḇîm.
Jer 52,17
A medené stĺpy, ktoré patrili domu Hospodinovmu, a podstavce jako aj medené more, ktoré bolo v dome Hospodinovom, potĺkli Chaldeji a odviezli všetku ich meď do Babylona.
Bronzové stĺpy, ktoré patrili k domu Hospodinovmu, podvozky a bronzové more, ktoré bolo v dome Hospodinovom, Chaldejci rozdrvili a všetok bronz z nich odniesli do Babylonu.
Kovové stĺpy, ktoré boli v Pánovom chráme, podstavce a kovové more, ktoré bolo v Pánovom chráme, Chaldejci polámali a všetok kov z nich odniesli do Babylonu.
Bronzové stĺpy, ktoré patrili k Hospodinovmu chrámu, vozíky a bronzové more, ktoré bolo v Hospodinovom chráme, Chaldeji polámali a všetok bronz odviezli do Babylonu.
Bronzové sloupy Hospodinova chrámu, stojany i bronzové Moře, které bylo v Hospodinově chrámu, rozbili Babyloňané na kusy a všechen bronz z nich odvezli do Babylonu.
Bronzové sloupy, které byly u Hospodinova domu, podstavce i bronzové moře, které bylo v Hospodinově domě, Kaldejci rozbili a všechen bronz z nich odvezli do Babylónu.
wə’eṯ- ‘ammūḏê hannəḥōšeṯ ’ăšer ləḇêṯ- Yahweh wə’eṯ- hamməḵōnōwṯ wə’eṯ- yām hannəḥōšeṯ ’ăšer bəḇêṯ- Yahweh šibbərū ḵaśdîm; wayyiś’ū ’eṯ- kāl- nəḥuštām bāḇelāh.
Jer 52,18
I hrnce, lopatky, nože, čaše, panvy i všetky medené nádoby, ktorými svätoslúžili, pobrali.
Odniesli aj hrnce, lopaty, nože, čaše, kadidlové panvice a všetky bronzové nádoby, ktoré používali pri bohoslužbe.
Vzali aj hrnce, lopatky, nože, kropáče a misky a všetky kovové nádoby, ktorými sa vykonávala služba.
Vzali aj hrnce, lopaty, nože, kropeničky, kadidlové panvice a všetky bronzové nádoby, ktoré sa používali pri bohoslužbe.
Vzali s sebou i hrnce, lopaty, kratiknoty, obětní mísy, pohárky a všechno bronzové bohoslužebné náčiní.
Pobrali i hrnce, lopatky, kleště na knoty, kropenky a pánvičky a všechno bronzové náčiní potřebné k bohoslužbě.
wə’eṯ- hassirōwṯ wə’eṯ- hayyā‘îm wə’eṯ- hamzammərōwṯ wə’eṯ- hammizrāqōṯ wə’eṯ- hakkappōwṯ, wə’êṯ kāl- kəlê hannəḥōšeṯ ’ăšer- yəšārəṯū ḇāhem lāqāḥū.
Jer 52,19
I misy, kadidlá, čaše, hrnce, svietniky, panvy a konvice, ktoré zo zlata, zo zlata, a ktoré zo striebra, zo striebra, pobral veliteľ kráľovskej stráže;
Veliteľ telesnej stráže odniesol aj misy, panvice na uhlie, čaše, hrnce, svietniky, kadidlové panvice, úliatbové čaše ; čo bolo zo zlata, vzal ako zlato, čo bolo zo striebra, vzal ako striebro.
Kotlíky, uhoľníky, kropáče, hrnce, svietniky, misky a čaše, či boli zo zlata, alebo zo striebra, zobral veliteľ telesnej stráže.
Veliteľ telesnej stráže vzal misy, panvice na uhlie, kropeničky, hrnce, svietniky, kadidlové panvice a misky na nápojové obety, či boli zo zlata, alebo zo striebra,
Velitel gardistů pobral misky, pánvice, mísy, kotle, svícny, pohárky i číše na úlitby – vše, co bylo z ryzího zlata a stříbra.
Také misky, kadidelnice, kropenky, hrnce, svícny, pánvičky i obětní misky, jak zlaté, tak stříbrné, velitel tělesné stráže pobral.
wə’eṯ- hassippîm wə’eṯ- hammaḥtōwṯ wə’eṯ- hammizrāqōwṯ wə’eṯ- hassîrōwṯ wə’eṯ- hammənōrōwṯ, wə’eṯ- hakkappōwṯ wə’eṯ- hammənaqiyōwṯ, ’ăšer zāhāḇ zāhāḇ, wa’ăšer- kesep̄ kāsep̄; lāqaḥ raḇ- ṭabbāḥîm.
Jer 52,20
dva stĺpy, jedno more, dvanásť volov z medi, ktoré boly miesto podstavcov, ktoré bol spravil kráľ Šalamún pre dom Hospodinov; nebolo váhy ich medi, medi všetkých tých nádob.
Oba stĺpy, jedno more, dvanásť bronzových býkov pod morom, ktoré dal zhotoviť kráľ Šalamún pre dom Hospodinov. Bronz zo všetkých týchto predmetov sa nedal ani zvážiť.
Dva stĺpy, jedno more a dvanásť býkov, ktoré boli pod podstavcami, ktoré dal spraviť kráľ Šalamún v Pánovom chráme. Kov týchto predmetov nebolo možno odvážiť.
obidva stĺpy, jedno more a dvanásť bronzových býkov pod morom, ktoré dal zhotoviť kráľ Šalamún pre Hospodinov chrám. Bronz všetkých týchto predmetov sa nedal ani odvážiť.
Dva sloupy, jedno Moře, pod ním dvanáct bronzových býků a stojany, které pro Hospodinův chrám zhotovil král Šalomoun – bronz ze všech těch věcí se ani nedal zvážit.
Bronzu ze všech těch předmětů, ze dvou sloupů, jednoho moře, dvanácti bronzových býků a podstavců, které dal zhotovit král Šalomoun pro Hospodinův dům, bylo tolik, že se nedal ani zvážit.
hā‘ammūḏîm šənayim, hayyām ’eḥāḏ wəhabbāqār šənêm- ‘āśār nəḥōšeṯ ’ăšer- taḥaṯ hamməḵōnōwṯ, ’ăšer ‘āśāh hammeleḵ šəlōmōh ləḇêṯ Yahweh; lō- hāyāh mišqāl, linḥuštām kāl- hakkêlîm hā’êlleh.
Jer 52,21
Lebo čo do stĺpov, osemnásť lakťov bola výška jedného stĺpa, a objala ho šnúra dvanástich lakťov, a hrúbka jeho steny bola na štyri prsty, a bol dutý.
Čo sa stĺpov týka, jeden stĺp bol osemnásť stôp vysoký a obopínala ho dvanásťstopová šnúra. Bol štyri palce hrubý a zvnútra dutý.
Čo sa stĺpov týka: výška každého stĺpa bola osemnásť lakťov a obopínala ich dvanásťlakťová stuha. Ich hrúbka bola štyri prsty, boli duté.
Pokiaľ ide o stĺpy: každý bol osemnásť lakťov vysoký a mal obvod dvanásť lakťov. Bol na štyri prsty hrubý a vnútri dutý.
Každý sloup byl vysoký 18 loktů a po obvodu měřil 12 loktů; byl dutý a stěny měl na 4 prsty silné;
Co se sloupů týká , jeden sloup byl osmnáct loket vysoký a bylo lze jej obepnout šňůrou dvanáct loket dlouhou; silný byl na čtyři prsty a byl dutý.
wəhā‘ammūḏîm, šəmōneh ‘eśrêh ’ammāh [qōwmāh ḵ] (qōwmaṯ q) hā‘ammuḏ hā’eḥāḏ, wəḥūṭ šətêm- ‘eśrêh ’ammāh yəsubbennū; wə‘āḇəyōw ’arba‘ ’aṣbā‘ōwṯ nāḇūḇ.
Jer 52,22
A makovica na ňom medená, a výška jednej makovice päť lakťov, a pletivo a zrnaté jablká na makovici dookola, všetko z medi. Tak mal i druhý stĺp, i zrnaté jablká.
A na ňom bola bronzová hlavica. Výška jednej hlavice bola päť stôp, mrežovanie a granátové jablká boli na hlavici dookola, všetko z bronzu. Podobne mal granátové jablká aj druhý stĺp.
Mali kovové hlavice, výška jednej hlavice bola päť lakťov. Mriežkovanie a granátové jablká boli na hlavici dookola. Taký bol aj druhý stĺp s granátovými jablkami.
Na ňom bola bronzová hlavica. Každá hlavica bola päť lakťov vysoká. Mriežkovanie a granátové jablká boli dookola hlavice. Všetko bolo z bronzu. Takisto mal granátové jablká aj druhý stĺp.
na sloupu byla bronzová hlavice vysoká 5 loktů s mřížováním a granátovými jablky kolem dokola, to vše z bronzu. Právě takový byl i druhý sloup, včetně granátových jablek.
Na něm byla bronzová hlavice. Jedna hlavice byla pět loket vysoká. Kolem hlavice bylo mřížování a granátová jablka. To vše bylo z bronzu. Právě tak vypadal druhý sloup včetně granátových jablek.
wəḵōṯereṯ ‘ālāw nəḥōšeṯ, wəqōwmaṯ hakkōṯereṯ hā’aḥaṯ ḥāmêš ’ammōwṯ ūśəḇāḵāh wərimmōwnîm ‘al- hakkōwṯereṯ sāḇîḇ hakkōl nəḥōšeṯ; wəḵā’êlleh la‘ammūḏ haššênî wərimmōwnîm.
Jer 52,23
A bolo deväťdesiatšesť zrnatých jabĺk zvonku; všetkých zrnatých jabĺk na pletive dookola bolo sto.
Deväťdesiatšesť granátových jabĺk bolo na vonkajšej strane. Všetkých granátových jabĺk dookola na mrežovaní bolo sto.
Granátových jabĺk bolo deväťdesiatšesť, viseli voľne. Vcelku bolo na mrežiach sto granátových jabĺk.
Granátových jabĺk na vonkajšej strane bolo deväťdesiatšesť. Celkovo bolo na mriežkovaní sto granátových jabĺk.
Těch bylo po stranách devadesát šest a po celém obvodu bylo na mřížoví vždy sto granátových jablek.
Granátových jablek bylo po stranách devadesát šest, celkem bylo na mřížování dokola sto granátových jablek.
wayyihyū hārimmōnîm, tiš‘îm wəšiššāh rūḥāh; kāl- hārimmōwnîm mê’āh ‘al- haśśəḇāḵāh sāḇîḇ.
Jer 52,24
A veliteľ kráľovskej stráže vzal i Seraiáša, predného kňaza, i Sofoniáša, kňaza druhého radu, jako aj troch strážcov prahu.
Veliteľ telesnej stráže odviedol veľkňaza Seráju i druhého kňaza Cefanju i troch strážcov prahu.
Veliteľ telesnej stráže zajal aj veľkňaza Saraiáša a druhého kňaza Sofoniáša a troch strážcov prahu.
Veliteľ telesnej stráže odviedol veľkňaza Seráju a druhého kňaza Cefanju a troch strážcov prahu.
Velitel gardistů zajal také velekněze Serajáše, jeho zástupce kněze Cefaniáše a tři strážce prahu.
Velitel tělesné stráže vzal Serajáše, hlavního kněze, i Sefanjáše, druhého kněze, a tři strážce prahu.
wayyiqqaḥ raḇ- ṭabbāḥîm, ’eṯ- śərāyāh kōhên hārōš, wə’eṯ- ṣəp̄anyāh kōhên hammišneh; wə’eṯ- šəlōšeṯ šōmərê hassap̄.
Jer 52,25
A z mesta vzal jedného komorníka, ktorý bol veliteľom nad bojovnými mužmi, a sedem mužov z tých, ktorí vídavali tvár kráľovu, ktorí boli najdení v meste, i pisára veliteľa vojska, ktorý popisoval ľud zeme do vojska, a šesťdesiat mužov z ľudu zeme, ktorí sa našli vnútri v meste.
Z mesta odviedol jedného dvorana, ktorý bol veliteľom bojovníkov, a sedem mužov, ktorí boli v osobnej službe kráľa a na šli sa v meste, i pisára hlavného veliteľa vojska, ktorý povolával ľud krajiny do vojenskej služby, i šesťdesiat mužov z vidieckeho ľudu, ktorých našiel v meste.
Z mesta vzal jedného komorníka, ktorý bol veliteľom bojovníkov, sedem mužov z osobnej kráľovej služby, ktorí boli v meste, vojvodcovho pisára, ktorý odvádzal ľud krajiny, a šesťdesiat mužov z vidieckeho ľudu, ktorí boli v meste.
Z mesta vzal jedného dvorana, ktorý bol veliteľom bojovníkov, ďalej sedem mužov z osobnej kráľovej služby, ktorí sa nachádzali v meste, vojvodcovho pisára, ktorý vykonával odvody medzi ľudom krajiny, a šesťdesiat mužov z ľudu krajiny, ktorí sa nachádzali v meste.
Ve městě zajal komořího, který velel vojákům, a sedm členů královské rady. Dále ve městě našli písaře, který velel při odvodech mužstva, a šedesát prostých lidí, kteří se nacházeli ve městě.
Z města vzal jednoho dvořana, který dohlížel na bojovníky, a sedm mužů z těch, kdo směli patřit na královu tvář, kteří byli v městě, i písaře, velitele vojska, jenž povolával lid země do služby, a šedesát mužů z lidu země, kteří byli v městě.
ūmin- hā‘îr lāqaḥ sārîs ’eḥāḏ ’ăšer- hāyāh p̄āqîḏ ‘al- ’anšê hammilḥāmāh, wəšiḇ‘āh ’ănāšîm mêrō’ê p̄ənê- hammeleḵ ’ăšer nimṣə’ū ḇā‘îr, wə’êṯ, sōp̄êr śar haṣṣāḇā, hammaṣbi ’eṯ- ‘am hā’āreṣ; wəšiššîm ’îš mê‘am hā’āreṣ, hannimṣə’îm bəṯōwḵ hā‘îr.
וּמִן־
הָעִ֡יר
לָקַח֩
סָרִ֨יס
אֶחָ֜ד
אֲֽשֶׁר־
הָיָ֥ה
פָקִ֣יד ׀
עַל־
אַנְשֵׁ֣י
הַמִּלְחָמָ֗ה
וְשִׁבְעָ֨ה
אֲנָשִׁ֜ים
מֵרֹאֵ֤י
פְנֵי־
הַמֶּ֙לֶךְ֙
אֲשֶׁ֣ר
נִמְצְא֣וּ
בָעִ֔יר
וְאֵ֗ת
סֹפֵר֙
שַׂ֣ר
הַצָּבָ֔א
הַמַּצְבִּ֖א
אֶת־
עַ֣ם
הָאָ֑רֶץ
וְשִׁשִּׁ֥ים
אִישׁ֙
מֵעַ֣ם
הָאָ֔רֶץ
הַֽנִּמְצְאִ֖ים
בְּת֥וֹךְ
הָעִֽיר׃
Jer 52,26
A vezmúc ich Nebuzaradán, veliteľ kráľovskej stráže, odviedol ich k babylonskému kráľovi do Ribly.
Veliteľ telesnej stráže Nebúzaradán ich odviedol a predviedol pred babylonského kráľa do Ribly.
Veliteľ telesnej stráže Nabuzardan ich zajal a zaviedol k babylonskému kráľovi do Rebly.
Veliteľ telesnej stráže Nebúzaradan ich zajal a odviedol k babylonskému kráľovi do Ribly.
Velitel gardistů Nebuzardan je zajal a odvedl do Ribly k babylonskému králi.
Velitel tělesné stráže Nebúzaradán je vzal a dovedl k babylónskému králi do Ribly.
wayyiqqaḥ ’ōwṯām, nəḇūzar’ăḏān raḇ- ṭabbāḥîm; wayyōleḵ ’ōwṯām ’el- meleḵ bāḇel riḇlāṯāh.
Jer 52,27
A babylonský kráľ ich zbil a usmrtil ich v Rible, v zemi Chamatu. A tak sa odstehoval Júda zo svojej zeme do zajatia.
Babylonský kráľ ich dal zbiť a usmrtiť v Rible, v Chamáte. Tak musel Júda odísť zo svojej pôdy do zajatia.
A babylonský kráľ ich dal pobiť; usmrtil ich v Reble v ematskej krajine. Júdu však odviedol z jeho pôdy do zajatia.
Babylonský kráľ ich dal pobiť; usmrtil ich v Rible v krajine Chamát. Júda musel odísť do zajatia zo svojej pôdy.
Ten je tam v Rible v chamátské zemi nechal popravit. Takto byl Juda vyhnán ze své vlasti.
Babylónský král je dal v Rible v zemi chamátské popravit. Tak byl Juda přestěhován ze své země.
wayyakkeh ’ōwṯām meleḵ bāḇel waymiṯêm bəriḇlāh bə’ereṣ ḥămāṯ; wayyiḡel yəhūḏāh mê‘al ’aḏmāṯōw.
Jer 52,28
Toto je ľud, ktorý prestehoval Nabuchodonozor: v siedmom roku tri tisíce dvadsaťtri Židov;
Toto je počet ľudu, ktorý Nebúzaradán odviedol do zajatia: v sedemnástom roku tritisícdvadsaťtri Júdejcov,
Toto je ľud, ktorý Nabuchodonozor v siedmom roku odviedol do zajatia: tritisíc dvadsaťtri Júdovcov.
Toto je ľud, ktorý odviedol Nebúkadnecar do zajatia v siedmom roku svojho kraľovania: tritisícdvadsaťtri Júdovcov,
Toto je množství lidu, které Nabukadnezar odvlekl do vyhnanství:V sedmém roce své vlády 3 023 Židů.
Počet lidu, který dal přestěhovat Nebúkadnesar v sedmém roce své vlády , byl tento: tři tisíce dvacet tři Judejci.
zeh hā‘ām, ’ăšer heḡlāh nəḇūḵaḏreṣṣar; bišnaṯ- šeḇa‘ yəhūḏîm šəlōšeṯ ’ălāp̄îm wə‘eśrîm ūšəlōšāh.
Jer 52,29
v osemnástom roku Nabuchodonozora: z Jeruzalema osemsto tridsaťdva duší;
v osemnástom roku Nebúkadnecara osemstotridsaťdva osôb z Jeruzalema.
V osemnástom roku Nabuchodonozora osemstotridsaťdva duší z Jeruzalema.
v osemnástom roku Nebúkadnecara osemstotridsaťdva osôb z Jeruzalema,
V osmnáctém roce své vlády 832 obyvatel Jeruzaléma.
V osmnáctém roce vlády Nebúkadnesarovy byly z Jeruzaléma přestěhovány osm set třicet dvě duše.
bišnaṯ šəmōwneh ‘eśrêh linḇūḵaḏreṣṣar; mîrūšālim, nep̄eš šəmōneh mê’ōwṯ šəlōšîm ūšənāyim.
Jer 52,30
v dvadsiatom treťom roku Nabuchodonozora prestehoval Nebuzaradán, veliteľ kráľovskej stráže, Židov sedemsto štyridsaťpäť duší, všetkých duší štyri tisíce šesťsto.
V dvadsiatom treťom roku Nebúzaradán odviedol z Júdejcov sedemstoštyridsaťpäť do zajatia. Dovedna štyritisícšesťsto osôb.
V dvadsiatom treťom roku Nabuchodonozora zajal veliteľ telesnej stráže Nabuzardan z Júdovcov sedemstoštyridsaťpäť duší, vcelku štyritisíc duší.
v dvadsiatom treťom roku Nebúkadnecara veliteľ telesnej stráže Nebúzaradan odviedol do zajatia sedemstoštyridsaťpäť Júdovcov, celkovo štyritisícšesťsto duší.
Ve třiadvacátém roce Nabukadnezarovy vlády pak velitel gardistů Nebuzardan odvlekl 745 Židů.Celkem to bylo 4 600 osob.
Ve dvacátém třetím roce Nebúkadnesarovy vlády přestěhoval Nebúzaradán, velitel tělesné stráže, sedm set čtyřicet pět Judejců. Celkem to bylo čtyři tisíce šest set duší.
bišnaṯ šālōš wə‘eśrîm linḇūḵaḏreṣṣar heḡlāh, nəḇūzar’ăḏān raḇ- ṭabbāḥîm, yəhūḏîm nep̄eš šəḇa‘ mê’ōwṯ ’arbā‘îm waḥămiššāh; kāl- nep̄eš ’arba‘aṯ ’ălāp̄îm wəšêš mê’ōwṯ. p̄
Jer 52,31
A stalo sa tridsiateho siedmeho roku zajatia Jehojachina, judského kráľa, dvanásteho mesiaca, dvadsiateho piateho dňa toho mesiaca, že Evil-merodach, babylonský kráľ, toho roku, ktorého začal kraľovať, povýšil hlavu Jehojachina, judského kráľa, a vyviedol ho zo žalára.
V tridsiatom siedmom roku po zajatí judského kráľa Jojáchína, dvadsiateho piateho dňa dvanásteho mesiaca, babylonský kráľ Evil Meródach omilostil judského kráľa Jojáchína v roku, keď sa stal kráľom, a dal ho vyviesť z väzenia.
V tridsiatom siedmom roku zajatia júdskeho kráľa Joachima, v dvanástom mesiaci, na dvadsiaty piaty deň mesiaca babylonský kráľ Evil Merodach v roku svojho nastúpenia omilostil júdskeho kráľa Joachina a vyviedol ho zo žalára.
V tridsiatom siedmom roku po zajatí judského kráľa Jójakina, dvadsiateho piateho dňa dvanásteho mesiaca, babylonský kráľ Evil-Merodak omilostil judského kráľa Jójakina a prepustil ho z väzenia.
V sedmatřicátém roce vyhnanství judského krále Joakina nastoupil na babylonský trůn král Avel-marduk. Ten ještě téhož roku, pětadvacátého dne dvanáctého měsíce, omilostnil judského krále Joakina a propustil ho z vězení.
V třicátém sedmém roce po přestěhování Jójakína, krále judského, dvacátého pátého dne dvanáctého měsíce, udělil babylónský král Evíl-merodak, v tom roce, kdy začal kralovat, milost Jójakínovi, králi judskému, a propustil ho z vězení.
wayhî ḇišlōšîm wāšeḇa‘ šānāh, ləḡālūṯ yəhōwyāḵin meleḵ- yəhūḏāh, bišnêm ‘āśār ḥōḏeš, bə‘eśrîm waḥămiššāh laḥōḏeš; nāśā ’ĕwîl mərōḏaḵ meleḵ bāḇel bišnaṯ malḵuṯōw, ’eṯ- rōš yəhōwyāḵîn meleḵ- yəhūḏāh, wayyōṣê ’ōwṯōw mibbêṯ [hakkəlî ḵ] (hakkəlū. q)
וַיְהִי֩
בִשְׁלֹשִׁ֨ים
וָשֶׁ֜בַע
שָׁנָ֗ה
לְגָלוּת֙
יְהוֹיָכִ֣ן
מֶֽלֶךְ־
יְהוּדָ֔ה
בִּשְׁנֵ֤ים
עָשָׂר֙
חֹ֔דֶשׁ
בְּעֶשְׂרִ֥ים
וַחֲמִשָּׁ֖ה
לַחֹ֑דֶשׁ
נָשָׂ֡א
אֱוִ֣יל
מְרֹדַךְ֩
מֶ֨לֶךְ
בָּבֶ֜ל
בִּשְׁנַ֣ת
מַלְכֻת֗וֹ
אֶת־
רֹאשׁ֙
יְהוֹיָכִ֣ין
מֶֽלֶךְ־
יְהוּדָ֔ה
וַיֹּצֵ֥א
אוֹת֖וֹ
מִבֵּ֥ית
[הַכְּלִיא
כ]
(הַכְּלֽוּא׃
ק)
Jer 52,32
A hovoril s ním dobrotive a dal jeho stolicu nad stolicu iných kráľov, ktorí boli s ním v Babylone.
Zhováral sa s ním priateľsky a jeho stolec postavil nad stolce ostatných kráľov, ktorí boli s ním v Babylone.
Hovoril s ním láskavo a jeho trón postavil nad tróny kráľov, ktorí boli s ním v Babylone.
Hovoril s ním láskavo a jeho trón pozdvihol nad tróny kráľov, ktorí boli s ním v Babylone.
Jednal s ním laskavě a udělil mu čestné křeslo, vyšší, než měli ostatní králové, kteří byli u něj v Babylonu.
Mluvil s ním vlídně a jeho křeslo dal postavit výše než křesla králů, kteří byli u něho v Babylónu.
wayḏabbêr ’ittōw ṭōḇōwṯ; wayyittên ’eṯ- kis’ōw, mimma‘al, ləḵissê [məlāḵîm ḵ] (hamməlāḵîm q) ’ăšer ’ittōw bəḇāḇel.
Jer 52,33
A zamenil jeho rúcho, ktoré mal v žalári, a jedol chlieb vždycky pred ním, po všetky dni svojho života.
Jojáchín odložil svoje väzenské šaty a jedával s ním stále po všetky dni svojho života.
Zamenil mu zajatecký odev a jedol s ním stále, po všetky dni svojho života.
Zmenil mu zajatecký odev a jedával s ním stále, pokiaľ žil.
Směl odložit vězeňský oděv a po všechny dny svého života směl vždy jíst u králova stolu.
Změnil také jeho vězeňský šat a on pak po všechny dny svého života jídal každodenně před ním chléb.
Jer 52,34
A čo do jeho vymeraného dielu, dávalo sa mu od babylonského kráľa každý deň to, čo bolo na ktorý deň, až do dňa jeho smrti, po všetky dni jeho života.
Svoje zaopatrenie, trvalé zaopatrenie, dostával od babylonského kráľa podľa dennej potreby po všetky dni života až do dňa svojej smrti.
Zaopatrenie, a to zaopatrenie trvalé, dostával každodenne od kráľa po všetky dni svojho života.
Svoje zaopatrenie, trvalé zaopatrenie, dostával od babylonského kráľa podľa každodennej potreby po celý život, až kým nezomrel.
Vše, co potřeboval, dostával od babylonského krále pravidelně den co den po všechny dny svého života, dokud nezemřel.
Vše, co potřeboval, bylo mu každodenně babylónským králem poskytováno, den co den, až do dne jeho smrti, po všechny dny jeho života.
1Cedekiáš mal dvadsaťjeden rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval jedenásť rokov v Jeruzaleme, a meno jeho matky bolo Chamútaľ, dcéra Jeremiášova, z Libny.
2A robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových, všetko tak, ako robil Jehojakim.
3Lebo pre hnev Hospodinov sa to dialo v Jeruzaleme a v Júdovi, dokiaľ ich len neodvrhol zpred svojej tvári. A Cedekiáš sa sprotivil babylonskému kráľovi.
4A stalo sa deviateho roku jeho kraľovania, desiateho mesiaca, desiateho dňa toho istého mesiaca, že prišiel Nabuchodonozor, babylonský kráľ, on i všetko jeho vojsko proti Jeruzalemu, a rozložili sa proti nemu táborom a vystavili proti nemu hradby dookola.
5A tak bolo mesto obľahnuté až do jedenásteho roku kráľa Cedekiáša.
6Potom štvrtého mesiaca, deviateho dňa toho mesiaca zmocnil sa mesta hlad, a nebolo chleba pre ľud zeme.
7Vtedy bolo prelomené mesto, a všetci bojovní mužovia utiekli a vyšli z mesta vnoci cestou brány medzi dvoma múrami, ktorá bola pri zahrade kráľovej. (A Chaldeji boli proti mestu dookola.) A išli cestou roviny Araby.
8Ale vojsko Chaldejov prenasledovalo kráľa, a dostihli Cedekiáša na rovinách Jericha, a všetko jeho vojsko sa rozpŕchlo od neho.
9A chytiac kráľa odviedli ho k babylonskému kráľovi hore do Ribly v zemi Chamata, a tam vypovedal nad ním súd.
10A babylonský kráľ pobil synov Cedekiášových pred jeho očima a pobil aj všetky kniežatá Júdove v Rible.
11A oči Cedekiášove oslepil a poviazal ho dvoma medenými reťazami. A babylonský kráľ ho doviedol do Babylona a dal ho do väzenia, kde ho nechal až do dňa jeho smrti.
12Potom piateho mesiaca, desiateho dňa toho istého mesiaca, ktorý to rok bol devätnástym rokom kráľa Nabuchodonozora, babylonského kráľa, prišiel Nebuzaradán, veliteľ kráľovskej stráže, ktorý stával pred babylonským kráľom, do Jeruzalema.
13A spálil dom Hospodinov i dom kráľov i všetky domy Jeruzalema i všetky veľké domy popálil ohňom.
14Aj všetky múry Jeruzalema dookola rozborilo všetko vojsko Chaldejov, ktoré bolo s veliteľom kráľovskej stráže.
15A z chudoby ľudu jako aj vôbec ostatných z ľudu, ktorí boli pozostali v meste, i prebehlíkov, ktorí boli prebehli k babylonskému kráľovi, a tiež ostatok zástupu prestehoval Nebuzaradán, veliteľ kráľovskej stráže.
16Ale niečo z chudobných ľudí zeme ponechal Nebuzaradán, veliteľ kráľovskej stráže, za vinárov a oráčov.
17A medené stĺpy, ktoré patrili domu Hospodinovmu, a podstavce jako aj medené more, ktoré bolo v dome Hospodinovom, potĺkli Chaldeji a odviezli všetku ich meď do Babylona.
18I hrnce, lopatky, nože, čaše, panvy i všetky medené nádoby, ktorými svätoslúžili, pobrali.
19I misy, kadidlá, čaše, hrnce, svietniky, panvy a konvice, ktoré zo zlata, zo zlata, a ktoré zo striebra, zo striebra, pobral veliteľ kráľovskej stráže;
20dva stĺpy, jedno more, dvanásť volov z medi, ktoré boly miesto podstavcov, ktoré bol spravil kráľ Šalamún pre dom Hospodinov; nebolo váhy ich medi, medi všetkých tých nádob.
21Lebo čo do stĺpov, osemnásť lakťov bola výška jedného stĺpa, a objala ho šnúra dvanástich lakťov, a hrúbka jeho steny bola na štyri prsty, a bol dutý.
22A makovica na ňom medená, a výška jednej makovice päť lakťov, a pletivo a zrnaté jablká na makovici dookola, všetko z medi. Tak mal i druhý stĺp, i zrnaté jablká.
23A bolo deväťdesiatšesť zrnatých jabĺk zvonku; všetkých zrnatých jabĺk na pletive dookola bolo sto.
24A veliteľ kráľovskej stráže vzal i Seraiáša, predného kňaza, i Sofoniáša, kňaza druhého radu, jako aj troch strážcov prahu.
25A z mesta vzal jedného komorníka, ktorý bol veliteľom nad bojovnými mužmi, a sedem mužov z tých, ktorí vídavali tvár kráľovu, ktorí boli najdení v meste, i pisára veliteľa vojska, ktorý popisoval ľud zeme do vojska, a šesťdesiat mužov z ľudu zeme, ktorí sa našli vnútri v meste.
26A vezmúc ich Nebuzaradán, veliteľ kráľovskej stráže, odviedol ich k babylonskému kráľovi do Ribly.
27A babylonský kráľ ich zbil a usmrtil ich v Rible, v zemi Chamatu. A tak sa odstehoval Júda zo svojej zeme do zajatia.
28Toto je ľud, ktorý prestehoval Nabuchodonozor: v siedmom roku tri tisíce dvadsaťtri Židov;
29v osemnástom roku Nabuchodonozora: z Jeruzalema osemsto tridsaťdva duší;
30v dvadsiatom treťom roku Nabuchodonozora prestehoval Nebuzaradán, veliteľ kráľovskej stráže, Židov sedemsto štyridsaťpäť duší, všetkých duší štyri tisíce šesťsto.
31A stalo sa tridsiateho siedmeho roku zajatia Jehojachina, judského kráľa, dvanásteho mesiaca, dvadsiateho piateho dňa toho mesiaca, že Evil-merodach, babylonský kráľ, toho roku, ktorého začal kraľovať, povýšil hlavu Jehojachina, judského kráľa, a vyviedol ho zo žalára.
32A hovoril s ním dobrotive a dal jeho stolicu nad stolicu iných kráľov, ktorí boli s ním v Babylone.
33A zamenil jeho rúcho, ktoré mal v žalári, a jedol chlieb vždycky pred ním, po všetky dni svojho života.
34A čo do jeho vymeraného dielu, dávalo sa mu od babylonského kráľa každý deň to, čo bolo na ktorý deň, až do dňa jeho smrti, po všetky dni jeho života.
1Cidkija bol dvadsaťjedenročný, keď sa stal kráľom, a jedenásť rokov panoval v Jeruzaleme. Jeho matka sa volala Chamútal, dcéra Jirmejova z Libny.
2Robil, čo sa nepáčilo Hospodinovi, celkom tak, ako robil Jojákím.
3Lebo pre hnev Hospodinov došlo v Jeruzaleme a v Judsku k tomu, že ich zavrhol od seba. Potom sa Cidkija vzbúril proti babylonskému kráľovi.
4V deviatom roku jeho panovania, desiateho mesiaca, prišiel sám babylonský kráľ Nebúkadnecar s celým svojím vojskom proti Jeruzalemu. Utáborili sa oproti nemu a postavili proti nemu dookola val.
5Mesto bolo v stave obliehania až do jedenásteho roku panovania kráľa Cidkiju.
6Deviateho dňa štvrtého mesiaca, keď sa natoľko rozmohol hlad v meste, že ľud krajiny nemal chlieb,
7vznikol prielom do mesta a - hoci Chaldejci boli zo všetkých strán okolo mesta - všetci bojovníci ušli. Vyšli z mesta cestou vedúcou k bráne medzi dvoma múrmi pri kráľovskej záhrade a šli smerom k Arábe.
8Ale chaldejské vojsko prenasledovalo kráľa. Cidkiju dostihli na jerišských stráňach, keď sa všetko jeho vojsko rozpŕchlo od neho.
9Keď chytili kráľa, odviedli ho k babylonskému kráľovi do Ribly v Chamáte, a ten vyriekol nad ním súd.
10Potom babylonský kráľ dal popraviť Cidkijových synov pred jeho očami, i všetkých judských vojvodcov pobil v Rible.
11Ale Cidkiju oslepil a dal ho sputnať okovami; babylonský kráľ ho odviedol do Babylonu a dal ho do doživotného žalára.
12Desiateho dňa piateho mesiaca - bol to devätnásty rok babylonského kráľa Nebúkadnecara - prišiel do Jeruzalema veliteľ telesnej stráže Nebúzaradán, ktorý stál v službe babylonského kráľa.
13Ten vypálil chrám Hospodinov, kráľovský palác i všetky jeruzalemské domy, totiž všetky veľké domy spálil.
14Všetko chaldejské vojsko, ktoré bolo s veliteľom telesnej stráže, zrúcalo všetky hradby okolo Jeruzalema.
15A Nebúzaradán, veliteľ osobnej stráže, odviedol do zajatia drobný ľud, zvyšok ľudu, ktorý ostal v meste, aj zbehov, ktorí prebehli k babylonskému kráľovi.
16Len z vidieckeho drobného ľudu ponechal veliteľ telesnej stráže Nebúzaradán vinárov a roľníkov.
17Bronzové stĺpy, ktoré patrili k domu Hospodinovmu, podvozky a bronzové more, ktoré bolo v dome Hospodinovom, Chaldejci rozdrvili a všetok bronz z nich odniesli do Babylonu.
18Odniesli aj hrnce, lopaty, nože, čaše, kadidlové panvice a všetky bronzové nádoby, ktoré používali pri bohoslužbe.
19Veliteľ telesnej stráže odniesol aj misy, panvice na uhlie, čaše, hrnce, svietniky, kadidlové panvice, úliatbové čaše ; čo bolo zo zlata, vzal ako zlato, čo bolo zo striebra, vzal ako striebro.
20Oba stĺpy, jedno more, dvanásť bronzových býkov pod morom, ktoré dal zhotoviť kráľ Šalamún pre dom Hospodinov. Bronz zo všetkých týchto predmetov sa nedal ani zvážiť.
21Čo sa stĺpov týka, jeden stĺp bol osemnásť stôp vysoký a obopínala ho dvanásťstopová šnúra. Bol štyri palce hrubý a zvnútra dutý.
22A na ňom bola bronzová hlavica. Výška jednej hlavice bola päť stôp, mrežovanie a granátové jablká boli na hlavici dookola, všetko z bronzu. Podobne mal granátové jablká aj druhý stĺp.
23Deväťdesiatšesť granátových jabĺk bolo na vonkajšej strane. Všetkých granátových jabĺk dookola na mrežovaní bolo sto.
24Veliteľ telesnej stráže odviedol veľkňaza Seráju i druhého kňaza Cefanju i troch strážcov prahu.
25Z mesta odviedol jedného dvorana, ktorý bol veliteľom bojovníkov, a sedem mužov, ktorí boli v osobnej službe kráľa a na šli sa v meste, i pisára hlavného veliteľa vojska, ktorý povolával ľud krajiny do vojenskej služby, i šesťdesiat mužov z vidieckeho ľudu, ktorých našiel v meste.
26Veliteľ telesnej stráže Nebúzaradán ich odviedol a predviedol pred babylonského kráľa do Ribly.
27Babylonský kráľ ich dal zbiť a usmrtiť v Rible, v Chamáte. Tak musel Júda odísť zo svojej pôdy do zajatia.
28Toto je počet ľudu, ktorý Nebúzaradán odviedol do zajatia: v sedemnástom roku tritisícdvadsaťtri Júdejcov,
29v osemnástom roku Nebúkadnecara osemstotridsaťdva osôb z Jeruzalema.
30V dvadsiatom treťom roku Nebúzaradán odviedol z Júdejcov sedemstoštyridsaťpäť do zajatia. Dovedna štyritisícšesťsto osôb.
31V tridsiatom siedmom roku po zajatí judského kráľa Jojáchína, dvadsiateho piateho dňa dvanásteho mesiaca, babylonský kráľ Evil Meródach omilostil judského kráľa Jojáchína v roku, keď sa stal kráľom, a dal ho vyviesť z väzenia.
32Zhováral sa s ním priateľsky a jeho stolec postavil nad stolce ostatných kráľov, ktorí boli s ním v Babylone.
33Jojáchín odložil svoje väzenské šaty a jedával s ním stále po všetky dni svojho života.
34Svoje zaopatrenie, trvalé zaopatrenie, dostával od babylonského kráľa podľa dennej potreby po všetky dni života až do dňa svojej smrti.
1Sedekiáš mal dvadsaťjeden rokov, keď začal kraľovať, a jedenásť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Amital, dcéra Jeremiáša z Lobny.
2Robil čo sa Pánovi nepáči, celkom tak, ako robil Joakim.
3S Jeruzalemom a Júdskom sa toto dialo pre Pánov hnev, kým ich konečne neodvrhol od seba. - Sedekiáš sa vzbúril proti babylonskému kráľovi.
4V deviatom roku jeho kraľovania, v desiatom mesiaci, na desiaty deň mesiaca prišiel babylonský kráľ Nabuchodonozor a celé jeho vojsko proti Jeruzalemu, utáboril sa proti nemu a postavil okolo neho násyp.
5Mesto bolo v stave obliehania až do jedenásteho roku kráľa Sedekiáša.
6Na deviaty den štvrtého mesiaca sa v meste tak rozmohol hlad, že vidiecky ľud nemal chleba.
7Mesto dostalo trhlinu a všetci bojovníci ušli; v noci vytiahli z mesta cestou cez bránu medzi dvoma múrmi, ktorá bola pri kráľovskej záhrade - hoci Chaldejci obkľučovali mesto -, a dali sa smerom k Arabe.
8Chaldejské oddiely prenasledovali kráľa a dochytili Sedekiáša na Jerišskej rovine. Všetky jeho oddiely sa však rozpŕchli od neho.
9I zajali kráľa a zaviedli ho k babylonskému kráľovi do Rebly v krajine Emat a on vyniesol nad ním rozsudok.
10Babylonský kráľ zabil Sedekiášových synov pred jeho očami a pozabíjal v Reble aj všetky júdske kniežatá.
11Sedekiášovi oslepil oči a spútal ho okovami; babylonský kráľ ho odviedol do Babylonu, kde ho vrhol do žalára až do dňa jeho smrti.
12V piatom mesiaci, na desiaty deň mesiaca - v jedenástom roku kráľa Nabuchodonozora, babylonského kráľa - prišiel do Jeruzalema veliteľ telesnej stráže Nabuzardan, osobný minister babylonského kráľa.
13I podpálil Pánov chrám aj kráľovský palác a všetky jeruzalemské domy. Všetky veľké domy spálil.
14Všetko chaldejské vojsko, ktoré bolo s veliteľom telesnej stráže, zrúcalo všetky múry okolo Jeruzalema.
15Veliteľ telesnej stráže Nabuzardan odviedol do zajatia (aj chudobných ľudu) a zvyšok ľudí, ktorí ostali v meste, tiež i prebehlíkov, ktorí prebehli k babylonskému kráľovi, ako aj zvyšok zástupu.
16Z chudobných krajiny však nechal veliteľ telesnej stráže Nabuzardan niektorých za vinohradníkov a roľníkov.
17Kovové stĺpy, ktoré boli v Pánovom chráme, podstavce a kovové more, ktoré bolo v Pánovom chráme, Chaldejci polámali a všetok kov z nich odniesli do Babylonu.
18Vzali aj hrnce, lopatky, nože, kropáče a misky a všetky kovové nádoby, ktorými sa vykonávala služba.
19Kotlíky, uhoľníky, kropáče, hrnce, svietniky, misky a čaše, či boli zo zlata, alebo zo striebra, zobral veliteľ telesnej stráže.
20Dva stĺpy, jedno more a dvanásť býkov, ktoré boli pod podstavcami, ktoré dal spraviť kráľ Šalamún v Pánovom chráme. Kov týchto predmetov nebolo možno odvážiť.
21Čo sa stĺpov týka: výška každého stĺpa bola osemnásť lakťov a obopínala ich dvanásťlakťová stuha. Ich hrúbka bola štyri prsty, boli duté.
22Mali kovové hlavice, výška jednej hlavice bola päť lakťov. Mriežkovanie a granátové jablká boli na hlavici dookola. Taký bol aj druhý stĺp s granátovými jablkami.
23Granátových jabĺk bolo deväťdesiatšesť, viseli voľne. Vcelku bolo na mrežiach sto granátových jabĺk.
24Veliteľ telesnej stráže zajal aj veľkňaza Saraiáša a druhého kňaza Sofoniáša a troch strážcov prahu.
25Z mesta vzal jedného komorníka, ktorý bol veliteľom bojovníkov, sedem mužov z osobnej kráľovej služby, ktorí boli v meste, vojvodcovho pisára, ktorý odvádzal ľud krajiny, a šesťdesiat mužov z vidieckeho ľudu, ktorí boli v meste.
26Veliteľ telesnej stráže Nabuzardan ich zajal a zaviedol k babylonskému kráľovi do Rebly.
27A babylonský kráľ ich dal pobiť; usmrtil ich v Reble v ematskej krajine. Júdu však odviedol z jeho pôdy do zajatia.
28Toto je ľud, ktorý Nabuchodonozor v siedmom roku odviedol do zajatia: tritisíc dvadsaťtri Júdovcov.
29V osemnástom roku Nabuchodonozora osemstotridsaťdva duší z Jeruzalema.
30V dvadsiatom treťom roku Nabuchodonozora zajal veliteľ telesnej stráže Nabuzardan z Júdovcov sedemstoštyridsaťpäť duší, vcelku štyritisíc duší.
31V tridsiatom siedmom roku zajatia júdskeho kráľa Joachima, v dvanástom mesiaci, na dvadsiaty piaty deň mesiaca babylonský kráľ Evil Merodach v roku svojho nastúpenia omilostil júdskeho kráľa Joachina a vyviedol ho zo žalára.
32Hovoril s ním láskavo a jeho trón postavil nad tróny kráľov, ktorí boli s ním v Babylone.
33Zamenil mu zajatecký odev a jedol s ním stále, po všetky dni svojho života.
34Zaopatrenie, a to zaopatrenie trvalé, dostával každodenne od kráľa po všetky dni svojho života.
1Cidkija mal dvadsaťjeden rokov, keď začal kraľovať a jedenásť rokov bol kráľom v Jeruzaleme. Jeho matka bola Chamútal, dcéra Jirmeju z Libny.
2Robil, čo sa nepáčilo Hospodinovi, celkom tak, ako robil aj Jójakim.
3Pre Hospodinov hnev došlo v Jeruzaleme a v Judsku k tomu, že ich zavrhol spred svojej tváre. Cidkija sa vzbúril proti babylonskému kráľovi.
4V deviatom roku jeho kraľovania, v desiatom mesiaci, desiateho dňa toho mesiaca, pritiahol babylonský kráľ Nebúkadnecar a celé jeho vojsko proti Jeruzalemu, utáboril sa proti nemu, vybudovali okolo neho násyp na obliehanie.
5Mesto bolo obliehané až do jedenásteho roku kráľa Cidkiju.
6Na deviaty deň štvrtého mesiaca, keď sa v meste rozmohol hlad a nebolo chleba pre ľud v krajine,
7vznikol prielom do mesta a všetci bojovníci ušli. V noci vyšli z mesta po ceste, ktorá medzi dvoma múrmi viedla k bráne, ktorá bola pri kráľovskej záhrade, a utekali k Arábe, hoci Chaldeji obliehali mesto zo všetkých strán.
8Vojsko Chaldejov však prenasledovalo kráľa Cidkiju. Dohonili ho na jerišských stepiach. Všetci jeho bojovníci od neho utiekli.
9Kráľa zajali a odviedli ho k babylonskému kráľovi do Ribly v krajine Chamát a ten nad ním vyniesol rozsudok.
10Babylonský kráľ dal zabiť Cidkijových synov pred jeho očami a v Rible dal pozabíjať aj všetky judské kniežatá.
11Cidkijovi oslepil oči, spútal ho okovami. Potom ho babylonský kráľ odviedol do Babylonu, kde ho vrhol do žalára, a tam bol až do dňa svojej smrti.
12V piatom mesiaci, na šiesty deň mesiaca, v jedenástom roku babylonského kráľa Nebúkadnecara prišiel veliteľ telesnej stráže Nebúzaradan, ktorý stával v osobnej službe babylonského kráľa v Jeruzaleme,
13podpálil Hospodinov chrám, vypálil kráľovský palác, všetky jeruzalemské domy a všetky veľké budovy.
14Celé chaldejské vojsko, ktoré bolo s veliteľom osobnej stráže, zrúcalo všetky hradby okolo Jeruzalema.
15Veliteľ telesnej stráže Nebúzaradan odviedol do zajatia chudobných z ľudu, aj zvyšok ľudí, ktorí zostali v meste, i zbehov, ktorí prebehli k babylonskému kráľovi.
16Z chudobných ľudí krajiny však veliteľ telesnej stráže Nebúzaradan ponechal niektorých ako vinohradníkov a roľníkov.
17Bronzové stĺpy, ktoré patrili k Hospodinovmu chrámu, vozíky a bronzové more, ktoré bolo v Hospodinovom chráme, Chaldeji polámali a všetok bronz odviezli do Babylonu.
18Vzali aj hrnce, lopaty, nože, kropeničky, kadidlové panvice a všetky bronzové nádoby, ktoré sa používali pri bohoslužbe.
19Veliteľ telesnej stráže vzal misy, panvice na uhlie, kropeničky, hrnce, svietniky, kadidlové panvice a misky na nápojové obety, či boli zo zlata, alebo zo striebra,
20obidva stĺpy, jedno more a dvanásť bronzových býkov pod morom, ktoré dal zhotoviť kráľ Šalamún pre Hospodinov chrám. Bronz všetkých týchto predmetov sa nedal ani odvážiť.
21Pokiaľ ide o stĺpy: každý bol osemnásť lakťov vysoký a mal obvod dvanásť lakťov. Bol na štyri prsty hrubý a vnútri dutý.
22Na ňom bola bronzová hlavica. Každá hlavica bola päť lakťov vysoká. Mriežkovanie a granátové jablká boli dookola hlavice. Všetko bolo z bronzu. Takisto mal granátové jablká aj druhý stĺp.
23Granátových jabĺk na vonkajšej strane bolo deväťdesiatšesť. Celkovo bolo na mriežkovaní sto granátových jabĺk.
24Veliteľ telesnej stráže odviedol veľkňaza Seráju a druhého kňaza Cefanju a troch strážcov prahu.
25Z mesta vzal jedného dvorana, ktorý bol veliteľom bojovníkov, ďalej sedem mužov z osobnej kráľovej služby, ktorí sa nachádzali v meste, vojvodcovho pisára, ktorý vykonával odvody medzi ľudom krajiny, a šesťdesiat mužov z ľudu krajiny, ktorí sa nachádzali v meste.
26Veliteľ telesnej stráže Nebúzaradan ich zajal a odviedol k babylonskému kráľovi do Ribly.
27Babylonský kráľ ich dal pobiť; usmrtil ich v Rible v krajine Chamát. Júda musel odísť do zajatia zo svojej pôdy.
28Toto je ľud, ktorý odviedol Nebúkadnecar do zajatia v siedmom roku svojho kraľovania: tritisícdvadsaťtri Júdovcov,
29v osemnástom roku Nebúkadnecara osemstotridsaťdva osôb z Jeruzalema,
30v dvadsiatom treťom roku Nebúkadnecara veliteľ telesnej stráže Nebúzaradan odviedol do zajatia sedemstoštyridsaťpäť Júdovcov, celkovo štyritisícšesťsto duší.
31V tridsiatom siedmom roku po zajatí judského kráľa Jójakina, dvadsiateho piateho dňa dvanásteho mesiaca, babylonský kráľ Evil-Merodak omilostil judského kráľa Jójakina a prepustil ho z väzenia.
32Hovoril s ním láskavo a jeho trón pozdvihol nad tróny kráľov, ktorí boli s ním v Babylone.
33Zmenil mu zajatecký odev a jedával s ním stále, pokiaľ žil.
34Svoje zaopatrenie, trvalé zaopatrenie, dostával od babylonského kráľa podľa každodennej potreby po celý život, až kým nezomrel.
1Cidkiáš se stal králem v jednadvaceti letech a kraloval v Jeruzalémě 11 let. Jeho matka se jmenovala Chamutal, dcera Jeremiáše z Libny.
2Páchal, co je v Hospodinových očích zlé, přesně jako to dělal Joakim.
3Hospodin se proto na Jeruzalém a Judu tak rozhněval, že je nakonec vyhnal ze své blízkosti.Cidkiáš se vzbouřil proti babylonskému králi.
4Desátého dne desátého měsíce v devátém roce Cidkiášovy vlády proto k Jeruzalému přitáhl babylonský král Nabukadnezar s celým svým vojskem. Utábořili se před městem a začali kolem něj stavět obléhací val.
5Město zůstalo obleženo až do jedenáctého roku vlády krále Cidkiáše.
6Devátého dne čtvrtého měsíce ve městě vládl takový hlad, že lidé neměli co jíst.
7Tehdy byla městská hradba prolomena a všichni vojáci v noci utekli. Dostali se z města brankou mezi zdmi u královské zahrady, ačkoli Babyloňané drželi město v obležení. Prchali k pláni Arava,
8ale babylonské vojsko krále pronásledovalo. Když pak Cidkiáše na jerišské pláni dostihli, všichni jeho vojáci se mu rozutekli.
9Král byl zajat a odveden k babylonskému králi do Ribly v chamátské zemi. Tam byl nad ním vynesen rozsudek:
10Babylonský král v Rible před Cidkiášovýma očima popravil jeho syny; popravil také všechny judské velmože.
11Cidkiášovi pak babylonský král vyloupl oči, spoutal ho bronzovými řetězy a odvlekl ho do Babylonu, kde ho pak věznil až do dne jeho smrti.
12Desátého dne pátého měsíce v devatenáctém roce vlády babylonského krále Nabukadnezara přitáhl do Jeruzaléma osobní zmocněnec babylonského krále, velitel gardistů Nebuzardan.
13Vypálil Hospodinův chrám i královský palác; vypálil v Jeruzalémě všechny paláce i všechny velké domy.
14Všichni babylonští vojáci, kteří přišli s velitelem gardistů, pak rozbořili hradby okolo celého Jeruzaléma.
15Velitel gardistů Nebuzaradan odvlekl část chudiny, zbytek těch, kdo zůstali ve městě, i ty, kdo přeběhli k babylonskému králi, a také zbytek řemeslníků.
16Zbytek chudiny tam velitel gardistů Nebuzardan zanechal, aby obdělávali vinice a pole.
17Bronzové sloupy Hospodinova chrámu, stojany i bronzové Moře, které bylo v Hospodinově chrámu, rozbili Babyloňané na kusy a všechen bronz z nich odvezli do Babylonu.
18Vzali s sebou i hrnce, lopaty, kratiknoty, obětní mísy, pohárky a všechno bronzové bohoslužebné náčiní.
19Velitel gardistů pobral misky, pánvice, mísy, kotle, svícny, pohárky i číše na úlitby – vše, co bylo z ryzího zlata a stříbra.
20Dva sloupy, jedno Moře, pod ním dvanáct bronzových býků a stojany, které pro Hospodinův chrám zhotovil král Šalomoun – bronz ze všech těch věcí se ani nedal zvážit.
21Každý sloup byl vysoký 18 loktů a po obvodu měřil 12 loktů; byl dutý a stěny měl na 4 prsty silné;
22na sloupu byla bronzová hlavice vysoká 5 loktů s mřížováním a granátovými jablky kolem dokola, to vše z bronzu. Právě takový byl i druhý sloup, včetně granátových jablek.
23Těch bylo po stranách devadesát šest a po celém obvodu bylo na mřížoví vždy sto granátových jablek.
24Velitel gardistů zajal také velekněze Serajáše, jeho zástupce kněze Cefaniáše a tři strážce prahu.
25Ve městě zajal komořího, který velel vojákům, a sedm členů královské rady. Dále ve městě našli písaře, který velel při odvodech mužstva, a šedesát prostých lidí, kteří se nacházeli ve městě.
26Velitel gardistů Nebuzardan je zajal a odvedl do Ribly k babylonskému králi.
27Ten je tam v Rible v chamátské zemi nechal popravit. Takto byl Juda vyhnán ze své vlasti.
28Toto je množství lidu, které Nabukadnezar odvlekl do vyhnanství:V sedmém roce své vlády 3 023 Židů.
29V osmnáctém roce své vlády 832 obyvatel Jeruzaléma.
30Ve třiadvacátém roce Nabukadnezarovy vlády pak velitel gardistů Nebuzardan odvlekl 745 Židů.Celkem to bylo 4 600 osob.
31V sedmatřicátém roce vyhnanství judského krále Joakina nastoupil na babylonský trůn král Avel-marduk. Ten ještě téhož roku, pětadvacátého dne dvanáctého měsíce, omilostnil judského krále Joakina a propustil ho z vězení.
32Jednal s ním laskavě a udělil mu čestné křeslo, vyšší, než měli ostatní králové, kteří byli u něj v Babylonu.
33Směl odložit vězeňský oděv a po všechny dny svého života směl vždy jíst u králova stolu.
34Vše, co potřeboval, dostával od babylonského krále pravidelně den co den po všechny dny svého života, dokud nezemřel.
1Sidkijášovi bylo jedenadvacet let, když začal kralovat, a kraloval v Jeruzalémě jedenáct let. Jeho matka se jmenovala Chamútal; byla to dcera Jirmejášova z Libny.
2Dopouštěl se toho, co je zlé v Hospodinových očích, zcela tak, jak se toho dopouštěl Jójakím.
3Bylo to proto, že Hospodin svým hněvem stíhal Jeruzalém i Judu, až je od své tváře i zavrhl. Sidkijáš se vzbouřil proti babylónskému králi.
4V devátém roce Sidkijášova kralování, v desátém měsíci, desátého dne toho měsíce, přitáhl Nebúkadnesar, král babylónský, s celým svým vojskem proti Jeruzalému, položili se proti němu a zbudovali proti němu dokola obléhací val.
5Město bylo obleženo do jedenáctého roku vlády krále Sidkijáše.
6Ve čtvrtém měsíci, devátého dne toho měsíce, když už tvrdě doléhal na město hlad a lid země neměl co jíst,
7byly hradby města prolomeny. Všichni bojovníci uprchli. V noci vyšli z města branou mezi hradbami u královské zahrady. Kolem celého města byli Kaldejci. Uprchlíci se dali cestou k pustině.
8Kaldejské vojsko krále pronásledovalo a dostihlo Sidkijáše na Jerišských pustinách. Celé jeho vojsko se od něho rozprchlo.
9Krále chytili a přivedli jej k babylónskému králi do Ribly v zemi chamátské, kde nad ním Nebúkadnesar vynesl rozsudek.
10Babylónský král dal popravit Sidkijášovy syny před jeho očima; i všechny judské velitele dal v Rible popravit.
11Sidkijáše babylónský král oslepil a spoutal ho bronzovými řetězy a odvedl ho do Babylónu. Vsadil ho do žaláře, kde byl až do dne své smrti.
12Desátého dne pátého měsíce v devatenáctém roce vlády Nebúkadnesara, krále babylónského, přitáhl do Jeruzaléma Nebúzaradán, velitel tělesné stráže, který stával před babylónským králem.
13Zapálil Hospodinův dům i dům královský a všechny domy v Jeruzalémě; všechny význačné domy vypálil.
14Celé kaldejské vojsko, které bylo s velitelem tělesné stráže, zbořilo celé hradby kolem Jeruzaléma.
15Část chudiny a zbytek lidu, který zůstal v městě, a přeběhlíky, kteří přeběhli k babylónskému králi, ten zbývající houf, Nebúzaradán, velitel tělesné stráže, přestěhoval.
16Část chudiny země ponechal Nebúzaradán, velitel tělesné stráže, jako vinaře a rolníky.
17Bronzové sloupy, které byly u Hospodinova domu, podstavce i bronzové moře, které bylo v Hospodinově domě, Kaldejci rozbili a všechen bronz z nich odvezli do Babylónu.
18Pobrali i hrnce, lopatky, kleště na knoty, kropenky a pánvičky a všechno bronzové náčiní potřebné k bohoslužbě.
19Také misky, kadidelnice, kropenky, hrnce, svícny, pánvičky i obětní misky, jak zlaté, tak stříbrné, velitel tělesné stráže pobral.
20Bronzu ze všech těch předmětů, ze dvou sloupů, jednoho moře, dvanácti bronzových býků a podstavců, které dal zhotovit král Šalomoun pro Hospodinův dům, bylo tolik, že se nedal ani zvážit.
21Co se sloupů týká , jeden sloup byl osmnáct loket vysoký a bylo lze jej obepnout šňůrou dvanáct loket dlouhou; silný byl na čtyři prsty a byl dutý.
22Na něm byla bronzová hlavice. Jedna hlavice byla pět loket vysoká. Kolem hlavice bylo mřížování a granátová jablka. To vše bylo z bronzu. Právě tak vypadal druhý sloup včetně granátových jablek.
23Granátových jablek bylo po stranách devadesát šest, celkem bylo na mřížování dokola sto granátových jablek.
24Velitel tělesné stráže vzal Serajáše, hlavního kněze, i Sefanjáše, druhého kněze, a tři strážce prahu.
25Z města vzal jednoho dvořana, který dohlížel na bojovníky, a sedm mužů z těch, kdo směli patřit na královu tvář, kteří byli v městě, i písaře, velitele vojska, jenž povolával lid země do služby, a šedesát mužů z lidu země, kteří byli v městě.
26Velitel tělesné stráže Nebúzaradán je vzal a dovedl k babylónskému králi do Ribly.
27Babylónský král je dal v Rible v zemi chamátské popravit. Tak byl Juda přestěhován ze své země.
28Počet lidu, který dal přestěhovat Nebúkadnesar v sedmém roce své vlády , byl tento: tři tisíce dvacet tři Judejci.
29V osmnáctém roce vlády Nebúkadnesarovy byly z Jeruzaléma přestěhovány osm set třicet dvě duše.
30Ve dvacátém třetím roce Nebúkadnesarovy vlády přestěhoval Nebúzaradán, velitel tělesné stráže, sedm set čtyřicet pět Judejců. Celkem to bylo čtyři tisíce šest set duší.
31V třicátém sedmém roce po přestěhování Jójakína, krále judského, dvacátého pátého dne dvanáctého měsíce, udělil babylónský král Evíl-merodak, v tom roce, kdy začal kralovat, milost Jójakínovi, králi judskému, a propustil ho z vězení.
32Mluvil s ním vlídně a jeho křeslo dal postavit výše než křesla králů, kteří byli u něho v Babylónu.
33Změnil také jeho vězeňský šat a on pak po všechny dny svého života jídal každodenně před ním chléb.
34Vše, co potřeboval, bylo mu každodenně babylónským králem poskytováno, den co den, až do dne jeho smrti, po všechny dny jeho života.
1ben- ‘eśrîm wə’aḥaṯ šānāh ṣiḏqîyāhū ḇəmāləḵōw, wə’aḥaṯ ‘eśrêh šānāh, mālaḵ bîrūšālim; wəšêm ’immōw, [ḥămîṭal ḵ] (ḥămūṭal q) baṯ- yirməyāhū milliḇnāh.
2wayya‘aś hāra‘ bə‘ênê Yahweh; kəḵōl ’ăšer- ‘āśāh yəhōwyāqîm.
3kî ‘al- ’ap̄ Yahweh hāyəṯāh bîrūšālim wîhūḏāh, ‘aḏ- hišlîḵōw ’ōwṯām mê‘al pānāw; wayyimrōḏ ṣiḏqîyāhū bəmeleḵ bāḇel.
4wayhî ḇaššānāh hattəši‘îṯ ləmāləḵōw, baḥōḏeš hā‘ăśîrî be‘āśōwr laḥōḏeš bā nəḇūḵaḏreṣṣar meleḵ- bāḇel hū wəḵāl ḥêlōw ‘al- yərūšālim, wayyaḥănū ‘ālehā; wayyiḇnū ‘ālehā dāyêq sāḇîḇ.
5wattāḇō hā‘îr bammāṣōwr; ‘aḏ ‘aštê ‘eśrêh šānāh, lammeleḵ ṣiḏqîyāhū.
6baḥōḏeš hārəḇî‘î bəṯiš‘āh laḥōḏeš, wayyeḥĕzaq hārā‘āḇ bā‘îr; wəlō- hāyāh leḥem lə‘am hā’āreṣ.
7wattibbāqa‘ hā‘îr, wəḵāl ’anšê hammilḥāmāh yiḇrəḥū wayyêṣə’ū mêhā‘îr laylāh, dereḵ ša‘ar bên- haḥōmōṯayim ’ăšer ‘al- gan hammeleḵ, wəḵaśdîm ‘al- hā‘îr sāḇîḇ; wayyêləḵū dereḵ hā‘ărāḇāh.
8wayyirdəp̄ū ḥêl- kaśdîm ’aḥărê hammeleḵ, wayyaśśîḡū ’eṯ- ṣiḏqîyāhū bə‘arḇōṯ yərêḥōw; wəḵāl ḥêlōw, nāp̄ōṣū mê‘ālāw.
9wayyiṯpəśū ’eṯ- hammeleḵ, wayya‘ălū ’ōṯōw ’el- meleḵ bāḇel riḇlāṯāh bə’ereṣ ḥămāṯ; wayḏabbêr ’ittōw mišpāṭîm.
10wayyišḥaṭ meleḵ- bāḇel ’eṯ- bənê ṣiḏqîyāhū lə‘ênāw; wəḡam ’eṯ- kāl- śārê yəhūḏāh šāḥaṭ bəriḇlāṯāh.
11wə’eṯ- ‘ênê ṣiḏqîyāhū ‘iwwêr; wayya’asrêhū ḇanḥuštayim, wayḇi’êhū meleḵ- bāḇel bāḇelāh, wayyittənêhū [ḇəḇêṯ- ḵ] (ḇêṯ- happəquddōṯ q) ‘aḏ- yōwm mōwṯōw.
12ūḇaḥōḏeš haḥămîšî be‘āśōwr laḥōḏeš, hî, šənaṯ təša‘- ‘eśrêh šānāh, lammeleḵ nəḇūḵaḏreṣṣar meleḵ- bāḇel; bā, nəḇūzar’ăḏān raḇ- ṭabbāḥîm, ‘āmaḏ lip̄nê meleḵ- bāḇel bîrūšālim.
13wayyiśrōp̄ ’eṯ- bêṯ- Yahweh wə’eṯ- bêṯ hammeleḵ; wə’êṯ kāl- bāttê yərūšālim wə’eṯ- kāl- bêṯ haggāḏōwl śārap̄ bā’êš. wə’eṯ- kāl-
14ḥōmōwṯ yərūšālim sāḇîḇ; nāṯəṣū kāl- ḥêl kaśdîm, ’ăšer ’eṯ- raḇ- ṭabbāḥîm.
15ūmiddallōwṯ hā‘ām wə’eṯ- yeṯer hā‘ām hanniš’ārîm bā‘îr, wə’eṯ- hannōp̄əlîm ’ăšer nāp̄əlū ’el- meleḵ bāḇel, wə’êṯ yeṯer hā’āmōwn; heḡlāh nəḇūzar’ăḏān raḇ- ṭabbāḥîm.
16ūmiddallōwṯ hā’āreṣ, hiš’îr nəḇūzar’ăḏān raḇ- ṭabbāḥîm; ləḵōrəmîm ūləyōḡəḇîm.
17wə’eṯ- ‘ammūḏê hannəḥōšeṯ ’ăšer ləḇêṯ- Yahweh wə’eṯ- hamməḵōnōwṯ wə’eṯ- yām hannəḥōšeṯ ’ăšer bəḇêṯ- Yahweh šibbərū ḵaśdîm; wayyiś’ū ’eṯ- kāl- nəḥuštām bāḇelāh.
18wə’eṯ- hassirōwṯ wə’eṯ- hayyā‘îm wə’eṯ- hamzammərōwṯ wə’eṯ- hammizrāqōṯ wə’eṯ- hakkappōwṯ, wə’êṯ kāl- kəlê hannəḥōšeṯ ’ăšer- yəšārəṯū ḇāhem lāqāḥū.
19wə’eṯ- hassippîm wə’eṯ- hammaḥtōwṯ wə’eṯ- hammizrāqōwṯ wə’eṯ- hassîrōwṯ wə’eṯ- hammənōrōwṯ, wə’eṯ- hakkappōwṯ wə’eṯ- hammənaqiyōwṯ, ’ăšer zāhāḇ zāhāḇ, wa’ăšer- kesep̄ kāsep̄; lāqaḥ raḇ- ṭabbāḥîm.
20hā‘ammūḏîm šənayim, hayyām ’eḥāḏ wəhabbāqār šənêm- ‘āśār nəḥōšeṯ ’ăšer- taḥaṯ hamməḵōnōwṯ, ’ăšer ‘āśāh hammeleḵ šəlōmōh ləḇêṯ Yahweh; lō- hāyāh mišqāl, linḥuštām kāl- hakkêlîm hā’êlleh.
21wəhā‘ammūḏîm, šəmōneh ‘eśrêh ’ammāh [qōwmāh ḵ] (qōwmaṯ q) hā‘ammuḏ hā’eḥāḏ, wəḥūṭ šətêm- ‘eśrêh ’ammāh yəsubbennū; wə‘āḇəyōw ’arba‘ ’aṣbā‘ōwṯ nāḇūḇ.
22wəḵōṯereṯ ‘ālāw nəḥōšeṯ, wəqōwmaṯ hakkōṯereṯ hā’aḥaṯ ḥāmêš ’ammōwṯ ūśəḇāḵāh wərimmōwnîm ‘al- hakkōwṯereṯ sāḇîḇ hakkōl nəḥōšeṯ; wəḵā’êlleh la‘ammūḏ haššênî wərimmōwnîm.
23wayyihyū hārimmōnîm, tiš‘îm wəšiššāh rūḥāh; kāl- hārimmōwnîm mê’āh ‘al- haśśəḇāḵāh sāḇîḇ.
24wayyiqqaḥ raḇ- ṭabbāḥîm, ’eṯ- śərāyāh kōhên hārōš, wə’eṯ- ṣəp̄anyāh kōhên hammišneh; wə’eṯ- šəlōšeṯ šōmərê hassap̄.
25ūmin- hā‘îr lāqaḥ sārîs ’eḥāḏ ’ăšer- hāyāh p̄āqîḏ ‘al- ’anšê hammilḥāmāh, wəšiḇ‘āh ’ănāšîm mêrō’ê p̄ənê- hammeleḵ ’ăšer nimṣə’ū ḇā‘îr, wə’êṯ, sōp̄êr śar haṣṣāḇā, hammaṣbi ’eṯ- ‘am hā’āreṣ; wəšiššîm ’îš mê‘am hā’āreṣ, hannimṣə’îm bəṯōwḵ hā‘îr.
26wayyiqqaḥ ’ōwṯām, nəḇūzar’ăḏān raḇ- ṭabbāḥîm; wayyōleḵ ’ōwṯām ’el- meleḵ bāḇel riḇlāṯāh.
27wayyakkeh ’ōwṯām meleḵ bāḇel waymiṯêm bəriḇlāh bə’ereṣ ḥămāṯ; wayyiḡel yəhūḏāh mê‘al ’aḏmāṯōw.
28zeh hā‘ām, ’ăšer heḡlāh nəḇūḵaḏreṣṣar; bišnaṯ- šeḇa‘ yəhūḏîm šəlōšeṯ ’ălāp̄îm wə‘eśrîm ūšəlōšāh.
29bišnaṯ šəmōwneh ‘eśrêh linḇūḵaḏreṣṣar; mîrūšālim, nep̄eš šəmōneh mê’ōwṯ šəlōšîm ūšənāyim.
30bišnaṯ šālōš wə‘eśrîm linḇūḵaḏreṣṣar heḡlāh, nəḇūzar’ăḏān raḇ- ṭabbāḥîm, yəhūḏîm nep̄eš šəḇa‘ mê’ōwṯ ’arbā‘îm waḥămiššāh; kāl- nep̄eš ’arba‘aṯ ’ălāp̄îm wəšêš mê’ōwṯ. p̄
31wayhî ḇišlōšîm wāšeḇa‘ šānāh, ləḡālūṯ yəhōwyāḵin meleḵ- yəhūḏāh, bišnêm ‘āśār ḥōḏeš, bə‘eśrîm waḥămiššāh laḥōḏeš; nāśā ’ĕwîl mərōḏaḵ meleḵ bāḇel bišnaṯ malḵuṯōw, ’eṯ- rōš yəhōwyāḵîn meleḵ- yəhūḏāh, wayyōṣê ’ōwṯōw mibbêṯ [hakkəlî ḵ] (hakkəlū. q)
32wayḏabbêr ’ittōw ṭōḇōwṯ; wayyittên ’eṯ- kis’ōw, mimma‘al, ləḵissê [məlāḵîm ḵ] (hamməlāḵîm q) ’ăšer ’ittōw bəḇāḇel.
33wəšinnāh ’êṯ biḡḏê ḵil’ōw; wə’āḵal leḥem ləp̄ānāw tāmîḏ kāl- yəmê ḥayyāw.
34wa’ăruḥāṯōw, ’ăruḥaṯ tāmîḏ nittənāh- lōw mê’êṯ meleḵ- bāḇel dəḇar- yōwm bəyōwmōw ‘aḏ- yōwm mōwṯōw; kōl yəmê ḥayyāw.