1Ak sa navrátiš, Izraelu, hovorí Hospodin, navráť sa ku mne! A jestli odstrániš svoje hnusoby zpred mojej tvári a nebudeš sa túlať sem a ta, 2ale budeš prisahať: Ako že žije Hospodin, v pravde, v súde a v spravedlivosti, vtedy sa ním budú žehnať národy a budú sa ním chváliť. 3Lebo takto hovorí Hospodin mužom Júdovým a Jeruzalemu: Zorte si úhor a nesejte do tŕnia! 4Obrežte sa Hospodinovi a odstráňte všelijakú neobrezanosť svojho srdca, mužovia Júdovi a obyvatelia Jeruzalema, aby nevyšla moja prchlivosť ako oheň a nehorela, takže by nebolo toho, kto by uhasil, pre zlosť vašich skutkov. 5Oznámte v Judsku a vyhláste v Jeruzaleme a recte: Trúbte na trúbu v zemi! Volajte plným hrdlom a povedzte: Shromaždite sa, a vojdime do ohradených miest! 6Vyzdvihnite prápor oproti Sionu! Ratujte, nestojte, lebo ja uvediem zlé veci od severa a veľké skrúšenie. 7Lev vychádza hore zo svojej húšťavy, a zhubca národov, pohol sa, vyšiel zo svojho miesta, aby obrátil tvoju zem v pustinu, a tvoje mestá aby boly rozborené tak, čo nebude obyvateľa. 8Preto si prepášte smútočné vrece, smúťte a nariekajte, lebo sa neodvrátila páľa hnevu Hospodinovho od nás. 9A stane sa toho dňa, hovorí Hospodin, že zahynie srdce kráľovo i srdce kniežat, a zdúpnejú kňazi, a proroci budú bezradní od zdesenia. 10A povedal som: Ach, Pane, Hospodine, ozaj si zaviedol tento ľud i Jeruzalem povediac: Budete mať pokoj. A meč sa dotkol až duše! - 11V tom čase bude rečené tomuto ľudu i Jeruzalemu: Horúci vietor tuhý veje od holých výšin na púšti priamou cestou na dcéru môjho ľudu, nie aby previeval ani aby čistil. 12Plnší vietor mocnejší mi prijde ako to. Teraz budem už i ja hovoriť súdy nad nimi. 13Hľa, prijde hore jako husté oblaky, a jeho vozy jako víchrica, jeho kone budú rýchlejšie ako orli. - Beda nám, lebo budeme spustošení! 14Umy, Jeruzaleme, svoje srdce od nešľachetnosti, aby si bol zachránený. Až dokedy budú prebývať v tvojom vnútri myšlienky neprávosti? 15Lebo hlas oznamujúceho počuť od Dána a toho, ktorý ohlasuje neprávosť, od vrchu Efraimovho. 16Pripomínajte to národom, hľa, ohlasujte proti Jeruzalemu: Obliehači idú z ďalekej zeme a vydajú svoj hlas proti mestám Júdovým.

1Ak sa chceš obrátiť, Izrael - znie výrok Hospodinov - navráť sa ku mne! A ak odstrániš svoje ohavnosti spredo mňa, a nebudeš blúdiť, 2ale budeš prisahať: Na živého Hospodina! úprimne, pravdivo a spravodlivo - vtedy sa Ním budú žehnať národy a budú sa Ním chváliť. 3Lebo takto vraví Hospodin mužom Júdu a Jeruzalema: Preorte si úhor a nesejte do tŕnia! 4Obrežte sa Hospodinovi, odstráňte predkožku svojho srdca, mužovia Júdu a občania Jeruzalema, aby nevyšľahol môj hnev ako oheň a nehorel neuhasiteľne pre vaše zlé skutky. 5Oznámte v Judsku, rozhláste v Jeruzaleme a vravte: Zatrúbte na trúbu v krajine, na plné hrdlo volajte a vravte: Zhromaždite sa a poďme do ohradených miest! 6Vztýčte zástavu na Sion! Utečte do bezpečia, nestojte, lebo od severu privediem pohromu a veľkú skazu. 7Zo svojej húšťavy vystúpil lev a zhubca národov sa pohol, vyšiel zo svojho miesta, aby z tvojej krajiny urobil púšť. Tvoje mestá sa rozpadnú, budú bez obyvateľov. 8Preto pripášte si vrecovinu, nariekajte a kvíľte, lebo pálčivý hnev Hospodinov sa neodvrátil od nás. 9V ten deň - znie výrok Hospodinov - zmizne odvaha kráľa aj odvaha kniežat, predesení budú kňazi a proroci užasnú. 10Vtedy povedia: Ach, Hospodine, Pane, naozaj veľmi sa sklamal tento ľud a Jeruzalem, keď si hovoril: Budete mať pokoj! a zatiaľ meč siaha na život. 11V tom čase povedia tomuto ľudu a Jeruzalemu: Horúci vietor z holí valí sa z púšte priamo k dcére môjho ľudu, nie, aby previal a precúdil. 12Vietor prisilný to pre nich; na môj rozkaz príde. Teraz aj ja vynesiem rozsudky nad nimi! 13Zdvihne sa ako oblaky a jeho vozy ako povíchrica, jeho kone sú rýchlejšie ako orly; beda nám; sme zničení! 14Umy si srdce od zla, Jeruzalem, aby si sa zachránil. Dokedy budeš prechovávať v sebe svoje nešľachetné úmysly? 15Veď počuj! Z Dánu podávajú správu a skazu hlásajú z pohoria Efrajim. 16Pripomínajte národom, zvestujte Jeruzalemu: Obliehatelia prichádzajú z ďalekej krajiny a ozývajú sa proti mestám judským.

1Ak sa obrátiš, Izrael, hovorí Pán, vráť sa ku mne! A ak odstrániš spredo mňa svoje ohavy, nebudeš viac blúdiť. 2Vtedy budeš prisahať: "Ako žije Pán!" poctivo, pravdivo a spravodlivo." V ňom sa budú žehnať národy a v ňom sa budú chváliť. 3Lebo takto hovorí Pán mužom Júdska a Jeruzalema: "Preorte si úhor a nesejte do tŕnia! 4Obrežte sa Pánovi, odstráňte predkožku svojho srdca, mužovia Júdska a obyvatelia Jeruzalema, ináč vyšľahne sťa plameň môj hnev a bude horieť neuhasiteľne pre zlobu vašich skutkov. 5Oznámte v Júdsku, rozhláste v Jeruzaleme a povedzte, zahlahoľte v krajine na trúby, volajte naplno a hovorte: "Zrazte sa, pôjdeme do opevnených miest!" 6Hore so zástavou, na Sion, utekajte a nezastavujte sa! Lebo od severu privediem nešťastie a dôkladné zrútenie. 7Vystúpil lev zo svojej húštiny, vyrazil ničiteľ národov, vyšiel zo svojho ležiska, aby z tvojej krajiny urobil púšť. Vypáli ti mestá, že v nich neostane ani duše. 8Preto sa odejte vrecovinou, nariekajte a kvíľte, lebo blčiaci hnev Pánov neodstúpi od nás. 9I stane sa v ten deň - hovorí Pán, zmizne srdnatosť kráľa a srdnatosť kniežat, stŕpnu kňazi a zdesia sa proroci." 10A budú hovoriť: "Ach, Pane, Jahve, veru si sklamal tento ľud a Jeruzalem, keď si vravel: "Budete mať pokoj;" a hľa, meč vniká až do duše." 11V tom čase budú hovoriť o tomto ľude a o Jeruzaleme: "Horúci vietor hôľ púšťou (sa rúti) na dcéru môjho ľudu, nie aby vial a nie aby čistil. 12Zúrivý vietor mi prichádza odtiaľ: teraz aj ja vyhlásim nad nimi svoj súd." 13Hľa, dvíha sa ako oblaky, jeho vozy sú sťa víchrica, jeho kone sú rýchlejšie od orlov. Beda nám, sme zničení! 14Očisť si, Jeruzalem, srdce od zloby, aby si sa zachránil; dokiaľže budú bývať u teba tvoje zločinné myšlienky? 15Veď čuj! Z Danu oznamujú a hlásia nešťastie z vrchov Efraimu. 16Oznamujte národom: "Hľa, tu sú!" Hláste Jeruzalemu: "Obliehači prichádzajú z ďalekej krajiny, dvíhajú svoj hlas proti mestám Júdska.

1Ak sa chceš obrátiť, Izrael — znie výrok Hospodina — vráť sa ku mne! Ak odstrániš spredo mňa svoje ohavnosti a nebudeš blúdiť, 2ale budeš prisahať: Na živého Hospodina! poctivo, pravdivo a spravodlivo, vtedy sa ním budú žehnať národy a ním sa budú chváliť. 3Takto hovorí Hospodin ľudu Judska a Jeruzalema: Preorte si úhor a nesejte do tŕnia! 4Obrežte sa pre Hospodina, odstráňte predkožku svojho srdca, muži Judska a obyvatelia Jeruzalema, aby nevyšľahol môj hnev ako oheň a nehorel neuhasiteľne pre zlobu vašich skutkov. 5Oznámte v Judsku, rozhláste v Jeruzaleme a povedzte: Trúbte v krajine na roh, volajte z celej sily a hovorte: Zhromaždite sa a pôjdeme do opevnených miest! 6Vztýčte zástavu na Sione, utekajte a nezastavujte sa, lebo privediem nešťastie od severu a veľkú záhubu. 7Vystúpil lev zo svojej húštiny, vyrazil ničiteľ národov, vyšiel zo svojho miesta, aby tvoju krajinu premenil na púšť. Tvoje mestá budú zničené, zostanú bez obyvateľov. 8Preto oblečte si vrecovinu, plačte a nariekajte, lebo pálčivý Hospodinov hnev sa od nás neodvrátil. 9V ten deň — znie výrok Hospodina — kráľ i kniežatá stratia odvahu, kňazi stŕpnu a proroci zmeravejú. 10Povedia: Ach, Pane, Hospodin, veľmi si sklamal ľud i Jeruzalem. Veď si povedal: Budete mať pokoj; no teraz meč ohrozuje život. 11V tom čase sa bude hovoriť tomuto ľudu a Jeruzalemu: Horúci vietor z hôľ, z púšte sa valí na dcéru môjho ľudu, nie nato, aby previeval a čistil. 12Veľmi zúrivý víchor mi odtiaľ prichádza, teraz i ja vyhlásim nad nimi svoj rozsudok. 13Pozri, blíži sa ako oblaky, jeho vozy sú ako víchrica, jeho kone sú rýchlejšie ako orly. Beda nám, sme stratení! 14Očisti si, Jeruzalem, srdce od zloby, aby si sa zachránil. Dokedy budeš v sebe uchovávať zločinné plány? 15Veď z Dánu prichádza správa a zlá správa z Efrajimského pohoria. 16Pripomeňte národom, ohláste Jeruzalemu: Dobyvatelia prichádzajú z ďalekej krajiny a dvíhajú hlas proti judským mestám.

1„Kéž by ses, Izraeli, vrátil, praví Hospodin,kéž by ses ke mně navrátil!Kéž bys mi své nechutnosti odklidil z očía víc už nebloudil! 2Kéž bys v pravdě, soudu a spravedlnostipřísahal: ‚Jakože žije Hospodin!‘Pak by si jeho jménem žehnaly národya jím se chlubily.“ 3Toto praví Hospodin obyvatelům Judy a Jeruzaléma:„Zorejte zemi ležící ladema nesejte už do trní. 4Pro Hospodina se obřežte,obřežte svá srdce,lide judský a obyvatelé jeruzalémští,ať můj hněv nevyšlehne plamenem,ať se nerozpálí vašimi zločiny,takže by nešel uhasit.“ 5„Oznamte to v Judsku,rozhlaste v Jeruzalémě,po celé zemi ať troubí polnice,volejte ze všech sil a říkejte:‚Shromážděte se!Prchněme do opevněných měst!‘ 6Na Sion namiřte korouhev:Rychle do bezpečí! Nestůjte!Od severu totiž přivádím neštěstí,strašné ničení. 7Lev vyskočil ze své houštiny,hubitel národů vyrazil.Vydal se ze své domoviny,aby tvou zemi zpustošil.Z tvých měst zbudou pouhé trosky,v nichž nikdo nebydlí. 8Proto se oblečte pytlem,naříkejte a truchlete:‚Hospodinův planoucí hněvnás nemine!‘ 9Toho dne, praví Hospodin,se zhroutí král i velmoži;kněží budou tehdy zděšenia proroci hrůzou oněmí.“ 10„Ach ne, Hospodine, Pane můj!“ zvolal jsem. „Jak jsi mohl tento lid a Jeruzalém tak podvést? Prý: ‚Budete žít v pokoji,‘ a přitom nám na hrdlo sahá meč!“ 11V ten čas bude tomuto lidu i Jeruzalému řečeno: „Od holých vrchů na poušti se žene žhavý vichr na můj lid. Ne aby převíval zrní a ne aby čistil – 12na to je příliš silný. Přichází ode mě. To já teď nad nimi vynesu rozsudek.“ 13Už se žene jako mraky,jeho vozy jako vichřice,koně rychlejší než orli –běda, je s námi konec! 14„Omyj své srdce od zla, Jeruzaléme,a budeš zachráněn.Jak dlouho ještě budešpřemýšlet zvráceně? 15Hlasatel z Danu už je slyšet,z pohoří Efraim jde zlá zvěst. 16Oznamte národům: ‚Už jsou tu!‘Ohlaste Jeruzalému:‚Zdaleka tě přišli oblehnout,proti judským městům se rozkřiknou!‘

1„Obrátíš-li se, Izraeli, je výrok Hospodinův, obrať se ke mně! Jestliže odstraníš své ohyzdné modly, abych je neměl na očích, a nebudeš se toulat, 2budeš-li přísahat: ‚Jakože živ je Hospodin‘ a dbát pravdy, soudu a spravedlnosti, pak si budou jeho jménem žehnat pronárody a budou se jím chlubit.“ 3Toto praví Hospodin mužům judským i jeruzalémským: „Zorejte si úhor, nesejte do trní! 4Obřežte se kvůli Hospodinu, obřežte svá neobřezaná srdce, mužové judští, obyvatelé Jeruzaléma, aby mé rozhořčení nevyšlehlo jako oheň a nehořelo a nikdo by je neuhasil, a to pro vaše zlé skutky. 5Oznamte v Judsku, rozhlaste v Jeruzalémě, mluvte, trubte na polnici v té zemi, volejte naplno a vyřiďte: ‚Shromážděte se! Vejděme do opevněných měst.‘ 6Vztyčte korouhev na Sijónu! Bez prodlení prchněte do bezpečí! Od severu přivedu zlo a velikou zkázu. 7Z houštiny vystoupil lev. Ničitel pronárodů vyrazil vpřed, vyšel ze svého místa, aby z tvé země učinil spoušť. Tvá města budou vylidněna, budou bez obyvatel. 8Proto se opásejte žíněnou suknicí, naříkejte a bědujte, neboť se od nás neodvrátil Hospodinův planoucí hněv.“ 9„A stane se v onen den, je výrok Hospodinův, král ztratí rozvahu, ztratí rozvahu i velmožové, kněží budou naplněni děsem a proroci budou trnout.“ 10Říkám: „Ach, Panovníku Hospodine, podvedl jsi tento lid i Jeruzalém. Řekl jsi: ‚Budete mít pokoj,‘ a zatím meč pronikl až k duši.“ 11V onen čas bude řečeno tomuto lidu i Jeruzalému: „ Žene se žhoucí vítr přes holá návrší v poušti na dceru mého lidu, nebude převívat, nebude pročišťovat. 12Přižene se ke mně vítr silnější než oni; teď také já nad nimi vyhlásím soud. 13Hle, vystupuje jako mračna, jako vichřice je jeho vozba, jeho koně jsou rychlejší než orlové. ‚Běda nám, budeme vyhubeni!‘ 14Smyj ze svého srdce zlo, Jeruzaléme, a budeš spasen. Jak dlouho budeš v svém nitru přechovávat ničemné myšlenky? 15Z Danu je slyšet zprávu, z Efrajimského pohoří zlověst. 16Hle, připomeňte pronárodům, rozhlaste po Jeruzalémě: ‚Přicházejí hlídky z daleké země, jejich hlas se rozléhá nad judskými městy.

1’im- tāšūḇ yiśrā’êl nə’um- Yahweh ’êlay tāšūḇ; wə’im- tāsîr šiqqūṣeḵā mippānay wəlō ṯānūḏ. 2wənišba‘tā ḥay- Yahweh, be’ĕmeṯ bəmišpāṭ ūḇiṣḏāqāh; wəhiṯbārəḵū ḇōw gōwyim ūḇōw yiṯhallālū. s 3kî- ḵōh ’āmar Yahweh lə’îš yəhūḏāh wəlîrūšālim, nîrū lāḵem nîr; wə’al- tizrə‘ū ’el- qōwṣîm. 4himmōlū Yahweh wəhāsirū ‘ārəlōwṯ ləḇaḇḵem, ’îš yəhūḏāh wəyōšəḇê yərūšālim; pen- têṣê ḵā’êš ḥămāṯî, ūḇā‘ărāh wə’ên məḵabbeh, mippənê rōa‘ ma‘allêḵem. 5haggîḏū ḇîhūḏāh, ūḇîrūšālim hašmî‘ū, wə’imrū [wtiq‘ū ḵ] (tiq‘ū q) šōwp̄ār bā’āreṣ; qir’ū mal’ū wə’imrū, hê’āsəp̄ū wənāḇōw’āh ’el- ‘ārê hammiḇṣār. 6śə’ū- nês ṣîyōwnāh, hā‘îzū ’al- ta‘ămōḏū; kî rā‘āh, ’ānōḵî mêḇî miṣṣāp̄ōwn wəšeḇer gāḏōwl. 7‘ālāh ’aryêh missubbəḵōw, ūmašḥîṯ gōwyim, nāsa‘ yāṣā mimməqōmōw; lāśūm ’arṣêḵ ləšammāh, ‘ārayiḵ tiṣṣenāh mê’ên yōwōšêḇ. 8‘al- zōṯ ḥiḡrū śaqqîm sip̄ḏū wəhêlîlū; kî lō- šāḇ ḥărōwn ’ap̄- Yahweh mimmennū. p̄ 9wəhāyāh ḇayyōwm- hahū nə’um- Yahweh, yōḇaḏ lêḇ- hammeleḵ wəlêḇ haśśārîm; wənāšammū hakkōhănîm, wəhannəḇî’îm yiṯmāhū. 10wā’ōmar ’ăhāh ’ăḏōnāy Yahweh ’āḵên haššê hiššêṯā lā‘ām hazzeh wəlîrūšālim lêmōr, šālōwm yihyeh lāḵem; wənāḡə‘āh ḥereḇ ‘aḏ- hannāp̄eš. 11bā‘êṯ hahî, yê’āmêr lā‘ām- hazzeh wəlîrūšālim, rūaḥ ṣaḥ šəp̄āyîm bammiḏbār, dereḵ baṯ- ‘ammî; lōw lizrōwṯ wəlōw ləhāḇar. 12rūaḥ mālê mê’êlleh yāḇōw lî; ‘attāh gam- ’ănî ’ăḏabbêr mišpāṭîm ’ōwṯām. 13hinnêh ka‘ănānîm ya‘ăleh, wəḵassūp̄āh markəḇōwṯāw, qallū minnəšārîm sūsāw; ’ōw lānū kî šuddāḏənū. 14kabbəsî mêrā‘āh libbêḵ yərūšālim, ləma‘an tiwwāšê‘î; ‘aḏ- māṯay tālîn bəqirbêḵ maḥšəḇōwṯ ’ōwnêḵ. 15kî qōwl maggîḏ middān; ūmašmîa‘ ’āwen mêhar ’ep̄rāyim. 16hazkîrū laggōwyim, hinnêh hašmî‘ū ‘al- yərūšālim, nōṣərîm bā’îm mê’ereṣ hammerḥāq; wayyittənū ‘al- ‘ārê yəhūḏāh qōwlām.