Jeremiáš, 3. kapitola
Jer 3,1
Vraj keby niektorý muž poslal preč svoju ženu, a keby odišla od neho a bola by ženou inému, či sa ešte navráti kedy k nej? Či by sa nepoškvrnila hrozne tá zem? A ty si smilnila s mnohými druhmi, ale navráť sa ku mne! hovorí Hospodin.
Ak muž prepustí svoju ženu, a ona odíde od neho a vydá sa za iného, či sa k nej ešte vráti? Nebola by krajina krajne znesvätená? Ty si však smilnila s mnohými druhmi, a máš sa vrátiť ku mne? - znie výrok Hospodinov.
(Hovoria:) Keď muž prepustí ženu a ona odíde od neho a oddá sa inému mužovi, či sa ešte vráti k nej? Či nie je takáto žena celkom sprznená? Nuž ty si smilnil s mnohými priateľmi a máš sa vrátiť ku mne? - hovorí Pán.
Potom mi zaznelo slovo Hospodina takto: Ak muž prepustí svoju ženu a ona odíde od neho, potom sa oddá inému mužovi, či sa ešte vráti k nej? Či nie je táto krajina celkom zneuctená? Ty si smilnila s mnohými priateľmi a máš sa vrátiť ku mne? — znie výrok Hospodina.
„Řekněme, že někdo propustí manželku, ta od něj odejde a vdá se za jiného. Copak se k ní může zase vrátit? Tím by se země hrozně poskvrnila! Tys ale smilnila s tolika milenci, a chceš se ke mně vrátit?“ praví Hospodin.
Řekl: „Jestliže muž propustí svou ženu a ona od něho odejde a vdá se za jiného, smí se k ní znovu vrátit? Což by tím země nebyla nesmírně potřísněna? Smilnila jsi s mnoha druhy, avšak vrať se ke mně, je výrok Hospodinův.
lêmōr hên yəšallaḥ ’îš ’eṯ- ’ištōw wəhāləḵāh mê’ittōw wəhāyəṯāh lə’îš- ’aḥêr, hăyāšūḇ ’êlehā ‘ōwḏ, hălōw ḥānōwp̄ teḥĕnap̄ hā’āreṣ hahî; wə’at, zānîṯ rê‘îm rabbîm, wəšōwḇ ’êlay nə’um- Yahweh.
Jer 3,2
Pozdvihni svoje oči na vysoké miesta holé a pozri, kde by si ty nebola bývala prznená? Na cestách si sa im usadzovala jako Arab na púšti a poškvrnila si zem svojím mnohým smilstvom a svojou nešľachetnosťou.
Pozdvihni oči k holiam a hľaď; kde si sa nedala zneuctiť? Pri cestách si im vysedala ako Arab na púšti; a tak si znesvätila krajinu svojimi smilstvami a svojou zlobou.
Pozdvihni oči na hole a pozri, kde ťa poškvrnili! Vysedával si im na cestách ako Arab na pustatine. Tak si znesvätil zem smilstvami a svojimi zločinmi.
Pozdvihni si oči k výšinám a pozri tam, kde si nebola poškvrnená. Vysedávala si na cestách ako Arab na púšti. Znesvätila si krajinu smilstvami a svojimi zločinmi.
„Jen se rozhlédni kolem dokola:Na kterém holém vršku ses neválela?Čekalas na milence někde u cesty,jako beduín vysedává na poušti.Svým smilstvem a svou zkaženostíjsi poskvrnila zemi!
Pozdvihni své oči na holá návrší a pohleď: Kde ses neposkvrnila nevěrou? Kvůli nim jsi vysedávala při cestách jako Arab na poušti, potřísnila jsi zemi svým smilstvem, svými zlořády.
śə’î- ‘ênayiḵ ‘al- šəp̄āyim ūrə’î, ’êp̄ōh lō [šuggalt ḵ] (šukkabbət, q) ‘al- dərāḵîm yāšaḇt lāhem, ka‘ărāḇî bammiḏbār; wattaḥănîp̄î ’ereṣ, biznūṯayiḵ ūḇərā‘āṯêḵ.
Jer 3,3
A hoci zadržané sú podzimné dažde, a jarného dažďa nebýva, jednako len majúc čelo ženy smilnice nechcela si sa stydieť.
Nespŕchlo a nedostavil sa jarný dážď, ale ty si mala čelo ako žena neviestka, nechcela si sa červenať.
Preto prestala pŕška a nebolo neskorého dažďa. Lenže ty si mal čelo sťa neviestka, nehanbil si sa.
Prestali dažde a nebolo ani neskorého dažďa. Ty si však mala čelo ako neviestka, vôbec si sa nehanbila.
Když potom přestal padat lijáka nepřišel ani jarní déšť,byla jsi zatvrzelá jako coura,odmítala ses zastydět.
Byla zadržena vláha, nepřišel podzimní déšť, ale ty máš čelo nevěstky, odvrhla jsi stud.
wayyimmānə‘ū rəḇiḇîm, ūmalqōwōš lōw hāyāh; ūmêṣaḥ ’iššāh zōwnāh hāyāh lāḵ, mê’ant hikkālêm.
Jer 3,4
Či nebudeš odteraz volať na mňa: Môj Otče, ty si môj druh, ktorý si ma sprevádzal v mojej mladosti!?
Pravda, teraz už voláš na mňa: Otče, Ty snúbencom si mojej mladosti.
Všakže, teraz voláš ku mne: "Otče, si mi priateľom z mladosti!
Pravda, teraz voláš na mňa: Otče, ty si predsa môj priateľ od mladosti.
A teď mi ještě říkáš: ‚Otče,od mládí jsi mě provázel!
Což ani teď ke mně nezvoláš: ‚Můj Otče, tys byl vůdce mého mládí‘?
Jer 3,5
Či azda bude na veky držať hnev? Či ho bude prechovávať na večnosť? Hľa, hovoríš a páchaš zlé veci a nedáš si zabrániť.
Či sa naveky bude hnevať a navždy prechovávať hnev? Tak si hovorila, ale zlo si páchala, koľko si vládala.
Či sa večne budeš mrzieť? -
Či budeš natrvalo prechovávať hnev? Či sa budeš navždy hnevať? Takto hovoríš, ale robíš zle, ako len vládzeš.
Snad se nebudeš hněvat věčně?Zůstaneš navždy rozzloben?‘Takto mluvíš, a přitom hle –pácháš zlo, jak jen dovedeš!“
Ale říkáš : ‚Bude mě na věky hlídat, ustavičně stát na stráži?‘ Hle, mluvíš a pácháš zlé věci, jak jen můžeš.“
hăyinṭōr lə‘ōwlām, ’im- yišmōr lāneṣaḥ; hinnêh [ḏibbartî ḵ] (ḏibbart q) watta‘ăśî hārā‘ōwṯ wattūḵāl. p̄
Jer 3,6
A Hospodin mi riekol vo dňoch kráľa Joziáša: Či si videl, čo robila odvrátená dcéra Izraelova? Chodila na každý vysoký vrch a pod každý zelený strom a tam smilnila.
Potom mi Hospodin riekol za čias kráľa Joziáša: Videl si, čo robila Odpadlíčka, Izrael? Chodila na každý vysoký vrch a pod každý zelený strom a tam smilnila.
Pán mi povedal v dňoch kráľa Joziáša: "Videl si, čo robila odpadlica Izrael? Chodila na všetky vyššie vrchy a pod každý zelený strom a tam smilnila.
V dňoch kráľa Joziáša mi Hospodin povedal: Videl si, čo robila izraelská odpadlíčka? Chodila na každý vysoký vrch a pod každý zelený strom a tam smilnila.
Za dnů krále Jošiáše mi Hospodin řekl: „Vidíš, co provádí ta poběhlice Izrael? Tahá se na kdejaký vyšší kopec a pod kdejaký košatý strom, aby tam smilnila.
Hospodin mi za dnů krále Jóšijáše řekl: „Viděl jsi, co provedla ta izraelská odpadlice? Chodila na kdejakou vysokou horu i pod kdejaký zelený strom a smilnila tam.
wayyōmer Yahweh ’êlay, bîmê yōšîyāhū hammeleḵ, hărā’îṯā, ’ăšer ‘āśəṯāh məšuḇāh yiśrā’êl; hōləḵāh hî ‘al- kāl- har gāḇōah, wə’el- taḥaṯ kāl- ‘êṣ ra‘ănān wattiznî- šām.
Jer 3,7
A povedal som, keď už bola vykonala všetko to, že sa už teraz navráti ku mne, ale sa nenavrátila. A videla to jej neverná sestra, dcéra Júdova.
Myslel som si: Po všetkom, čo popáchala, vráti sa ku mne; ale sa nevrátila. Jej sestra Nevernica, Júda, to videla.
Myslel som si: Až toto všetko popácha, vráti sa ku mne, ale nevrátila sa. I videla to nevernica, jej sestra, Júda,
Myslel som si: Po všetkom, čo popáchala, vráti sa ku mne; ale nevrátila sa. Videla to však jej sestra, judská nevernica.
Říkal jsem si, že po všem, co provedla, se vrátí ke mně, ale nevrátila se.Viděla to její sestra, zrádkyně Juda.
Řekl jsem: Po tom všem, co provedla, se vrátí ke mně. Ale nevrátila se. Viděla ji její sestra, judská věrolomnice.
wā’ōmar, ’aḥărê ‘ăśōwṯāh ’eṯ- kāl- ’êlleh ’êlay tāšūḇ wəlō- šāḇāh; [wattêreh ḵ] (wattêre q) bāḡōwḏāh ’ăḥōwṯāh yəhūḏāh.
Jer 3,8
A videl som, keď pre všetky príčiny, čo cudzoložila odvrátená Izraelova, som ju preč poslal a dal som jej jej rozvodný list, že jednako sa len nebála neverná Júdova, jej sestra, ale išla a smilnila aj ona.
Videla, že som prepustil Odpadlíčku, Izrael, a dal som jej prepúšťací list, lebo cudzoložila, no jej sestra Nevernica, Júda, sa nezľakla, ale šla a smilnila aj ona.
videla, že som odohnal odpadlicu, Izrael, práve preto, že cudzoložila, a dal som jej priepustný list, ale nevernica, Júda, jej sestra, sa nebála, lež išla a smilnila aj ona.
Videla, že som odohnal preč izraelskú odpadlíčku, pretože cudzoložila, a dal som jej priepustný list, no judská nevernica, jej sestra, sa nebála, šla a smilnila aj ona.
Viděla, že jsem tu poběhlici Izrael kvůli všemu jejímu cizoložství propustil a dal jí rozlukový list. Její sestra, ta zrádkyně Juda, se toho ale nelekla a odešla smilnit i ona.
Pro všechno cizoložství, jehož se ta izraelská odpadlice dopustila, jsem se rozhodl, že ji propustím, a dal jsem jí rozlukový list. Ale její sestra, judská věrolomnice, se nebála, šla a smilnila také.
wā’êre, kî ‘al- kāl- ’ōḏōwṯ ’ăšer ni’ăp̄āh məšuḇāh yiśrā’êl, šillaḥtîhā wā’ettên ’eṯ- sêp̄er kərîṯuṯehā ’êlehā; wəlō yārə’āh bōḡêḏāh yəhūḏāh ’ăḥōwṯāh, wattêleḵ wattizen gam- hî.
Jer 3,9
A stalo sa, že svojím hanebným smilstvom poškvrnila zem a cudzoložila s kameňom i s drevom.
Znesvätila celú krajinu svojím krikľavým smilstvom a cudzoložila s kameňom i drevom.
A svojím krikľavým smilstvom poškvrnila zem, cudzoložila s kameňom a drevom.
Svojím vyzývavým smilstvom znesvätila celú krajinu a cudzoložila s kameňom i drevom.
Svým lehkovážným smilstvem poskvrnila zem, když cizoložila s kamením a dřevem.
Svým lehkovážným smilstvem potřísnila zemi, cizoložila s kamenem i dřevem.
wəhāyāh miqqōl zənūṯāh, watteḥĕnap̄ ’eṯ- hā’āreṣ; wattin’ap̄ ’eṯ- hā’eḇen wə’eṯ- hā‘êṣ. wəḡam- bəḵāl
Jer 3,10
Avšak ani pri tom pri všetkom nevrátila sa ku mne jej neverná sestra, dcéra Júdova, celým svojím srdcom, ale iba s klamom, hovorí Hospodin.
Ani napriek tomu všetkému sa jej sestra Júda, Nevernica, nevrátila ku mne z celého srdca, ale len naoko - znie výrok Hospodinov.
Hej, jej sestra nevernica sa ani napriek tomuto všetkému nevrátila ku mne z celého svojho srdca, ale iba zdanlivo, hovorí Pán.
Napriek tomu všetkému sa jej neverná judská sestra nevrátila ku mne s úprimným srdcom, ale falošne — znie výrok Hospodina.
Ani po tom všem se ale ta její sestra, ta zrádkyně Juda, ke mně nevrátila celým srdcem – pouze falešně, praví Hospodin.“
Ani po tom všem se ke mně její sestra, judská věrolomnice, neobrátila celým srdcem, nýbrž licoměrně, je výrok Hospodinův.“
zōṯ, lō- šāḇāh ’êlay bāḡōwḏāh ’ăḥōwṯāh yəhūḏāh bəḵāl libbāh; kî ’im- bəšeqer nə’um- Yahweh. p̄
Jer 3,11
A Hospodin mi riekol: Odvrátená Izraelova lepšie ospravedlnila svoju dušu ako neverná Júdova.
Vtedy mi riekol Hospodin: Odpadlíčka, Izrael, sa ukázala spravodlivejšia ako Nevernica, Júda.
Pán mi povedal: "Spravodlivejšia je odpadlica Izrael než nevernica Júda.
Hospodin mi povedal: Izraelská odpadlíčka je spravodlivejšia ako judská nevernica.
Hospodin mi řekl: „I ta poběhlice Izrael vypadá nevinně vedle Judy, té zrádkyně.
Hospodin mi řekl: „Izraelská odpadlice je spravedlivější než ta věrolomnice judská.
wayyōmer Yahweh ’êlay, ṣiddəqāh nap̄šāh məšuḇāh yiśrā’êl; mibbōḡêḏāh yəhūḏāh.
Jer 3,12
Iď a budeš volať tieto slová na sever a povieš: Navráť sa, odvrátená Izraelova! hovorí Hospodin. Nespustím svojej tvári na vás v hneve, lebo ja som dobrotivý, hovorí Hospodin, a nedržím hnevu na veky.
Choď, krič tieto slová na sever a volaj: Navráť sa, Odpadlíčka, Izrael! - znie výrok Hospodinov - moja tvár sa nebude mračiť na vás, lebo som milostivý - znie výrok Hospodinov - nebudem sa hnevať naveky.
Choďže, volaj tieto slová k severu a vrav: - Nebudem sa hnevať naveky.
Choď, volaj tieto slová smerom k severu a hovor: Vráť sa, izraelská odpadlíčka! — znie výrok Hospodina. Moja tvár sa na vás nebude mračiť, Veď ja som milostivý — znie výrok Hospodina — nebudem sa hnevať naveky.
Jdi a volej tato slova směrem na sever:Izraeli, ty poběhlice, vrať se, praví Hospodin;nebudu už na vás hledět s nevolí.Jsem přece milosrdný, praví Hospodin,a nehněvám se navěky.
Jdi a provolej směrem k severu tato slova: Navrať se, izraelská odpadlice, je výrok Hospodinův, já se na vás neosopím, neboť jsem milosrdný, je výrok Hospodinův, nechovám hněv navěky.
hālōḵ wəqārāṯā ’eṯ- haddəḇārîm hā’êlleh ṣāp̄ōwnāh, wə’āmartā šūḇāh məšuḇāh yiśrā’êl nə’um- Yahweh, lōw- ’appîl pānay bāḵem; kî- ḥāsîḏ ’ănî nə’um- Yahweh, lō ’eṭṭōwr lə‘ōwlām.
Jer 3,13
Len poznaj svoju neprávosť, že si zradne odstúpila od Hospodina, svojho Boha, a behala si sem a ta svojimi cestami za cudzími, pod každý zelený strom, a neposlúchali ste môjho hlasu, hovorí Hospodin.
Len poznaj svoju vinu, že si sa spreneverila Hospodinovi, svojmu Bohu, že si pobehávala svojimi cestami za cudzími bohmi pod každý zelený strom, no na môj hlas si nedávala - znie výrok Hospodinov.
Len uznaj svoj hriech, že si bola nevernou Pánovi, svojmu Bohu, že si blúdila po cestách za cudzincami pod každým stromom zeleným, ale na môj hlas si nepočúvala, hovorí Pán.
Len uznaj svoju vinu, že si sa spreneverila Hospodinovi, svojmu Bohu, že si blúdila na svojich cestách za cudzími bohmi, pod každý zelený strom, na môj hlas si však nedbala — znie výrok Hospodina.
Jen uznej, že ses provinila,žes byla Hospodinu, svému Bohu, nevěrná,že jsi stále jen za cizími běhalapod kdejaký strom košatý,mě jsi však neposlouchala,praví Hospodin.
Poznej však svou nepravost, dopustila ses nevěry vůči Hospodinu, svému Bohu, zaměřila jsi své cesty k bohům cizím, pod kdejaký zelený strom, mne jsi neposlouchala, je výrok Hospodinův.“
’aḵ də‘î ‘ăwōnêḵ, kî Yahweh ’ĕlōhayiḵ pāšā‘at; wattəp̄azzərî ’eṯ- dərāḵayiḵ lazzārîm, taḥaṯ kāl- ‘êṣ ra‘ănān, ūḇəqōwlî lō- šəma‘tem nə’um- Yahweh.
Jer 3,14
Navráťte sa, odvrátení synovia, hovorí Hospodin; lebo ja som sa oženil s vami a vezmem vás, jedného z mesta a dvoch z čeľade a dovediem vás na Sion.
Vráťte sa, odpadlí synovia! - znie výrok Hospodinov; lebo ja som vaším Pánom. Vezmem si vás, po jednom z mesta a po dvoch z čeľade, a privediem vás na Sion.
Vráťte sa, odbojní synovia - hovorí Pán, veď ja som vaším manželom! Nuž vezmem vás: jediného z mesta a dvoch z pokolenia a zavediem vás na Sion.
Vráťte sa, odpadlíci — znie výrok Hospodina — lebo ja som váš Pán. Vezmem vás po jednom z mesta a po dvoch z rodu a privediem vás na Sion.
Vraťte se, můj odvrácený lide, praví Hospodin, vždyť já jsem vaším manželem. Přijmu vás, po jednom z města, po dvou z rodiny a přivedu vás na Sion.
„Navraťte se, odpadlí synové, je výrok Hospodinův, neboť já jsem váš manžel. Přijmu vás, po jednom z města, po dvou z čeledi, a uvedu vás na Sijón.
šūḇū ḇānîm šōwḇāḇîm nə’um- Yahweh, kî ’ānōḵî bā‘altî ḇāḵem; wəlāqaḥtî ’eṯḵem ’eḥāḏ mê‘îr, ūšənayim mimmišpāḥāh, wəhêḇêṯî ’eṯḵem ṣîyōwn.
Jer 3,15
A dám vám pastierov podľa svojho srdca, a budú vás pásť umne a rozumne.
Dám vám pastierov podľa svojho srdca, ktorí vás budú pásť rozumne a múdro.
I dám vám pastierov podľa svojho srdca, budú vás vodiť dôvtipom a múdrosťou.
Dám vám pastierov podľa svojho srdca a budú vás pásť rozumne a obozretne.
Dám vám pastýře podle svého srdce a ti vás budou pást moudře a rozumně.
Dám vám pastýře podle svého srdce a ti vás budou pást obezřetně a prozíravě.
wənāṯattî lāḵem rō‘îm kəlibbî; wərā‘ū ’eṯḵem dê‘āh wəhaśkêl.
Jer 3,16
A stane sa, keď sa rozmnožíte a rozplodíte v zemi v tých dňoch, hovorí Hospodin, že nepovedia už viacej: Truhla smluvy Hospodinovej, ani nevstúpi na srdce, ani si nespomenú na ňu ani ju nebudú postrádať ani jej viacej nespravia.
Keď sa rozmnožíte a rozplodíte v krajine v tom čase - znie výrok Hospodinov - nebudú už hovoriť: Truhla zmluvy Hospodinovej! Nikomu nepríde na um, ani si na ňu nespomenú, nikomu nebude chýbať, ani ju už viac nezhotovia.
A keď sa rozmnožíte a budete plodní v krajine, v tých dňoch - hovorí Pán - nebudú viac hovoriť: "Archa Pánovej zmluvy," ani im na myseľ nepríde, nebudú na ňu spomínať ani ľutovať, ani ju nezhotovia viac.
Keď sa budete množiť a plodiť v krajine v tých dňoch — znie výrok Hospodina — nebudú už hovoriť: Archa Hospodinovej zmluvy! Nikto nebude na ňu myslieť, nebude ju spomínať ani po nej túžiť, ani ju viac nezhotovia.
A tehdy, až se ve své zemi rozmnožíte a rozmůžete, praví Hospodin, v těch dnech už nebude ani zmínky o Truhle Hospodinovy smlouvy. Ani na mysl už nepřijde, nikdo si na ni nevzpomene; nikomu nebude chybět a nebude se znovu vyrábět.
A stane se, že se v oněch dnech na zemi rozmnožíte a rozplodíte, je výrok Hospodinův. Nebude se už říkat: ‚Schrána smlouvy Hospodinovy,‘ ani jim na mysl nepřijde, nebudou ji připomínat, nebudou ji postrádat, nebude už zhotovena.
wəhāyāh kî ṯirbū ūp̄ərîṯem bā’āreṣ bayyāmîm hāhêmmāh nə’um- Yahweh, lō- yōmərū ‘ōwḏ, ’ărōwn bərîṯ- Yahweh, wəlō ya‘ăleh ‘al- lêḇ; wəlō yizkərū- ḇōw wəlō yip̄qōḏū, wəlō yê‘āśeh ‘ōwḏ.
Jer 3,17
V tom čase budú nazývať Jeruzalem trónom Hospodinovým, a shromaždia sa k nemu, všetky národy, pre meno Hospodinovo, do Jeruzalema, a nepojdú viacej za tvrdošijným umienením svojho zlého srdca.
V tom čase Jeruzalem pomenujú trónom Hospodinovým; zhromaždia sa tam, do Jeruzalema, všetky národy pre meno Hospodinovo, a nebudú už chodiť viac za svojím zatvrdnutým a zlým srdcom.
V tom čase sa Jeruzalem bude volať trónom Pánovým a zídu sa k nemu všetky národy, k Pánovmu menu do Jeruzalema; a už viac nepôjdu za hriešnou tvrdosťou svojho srdca.
V tom čase Jeruzalem budú volať trónom Hospodina a zhromaždia sa k nemu všetky národy do Jeruzalema pre meno Hospodina a nebudú už chodiť podľa svojho zatvrdeného zlého srdca.
V ten čas nazvou Jeruzalém Hospodinovým trůnem a budou se tam scházet všechny národy – k Hospodinovu jménu v Jeruzalémě. Už se nebudou řídit svým zarputilým a zlým srdcem.
V onen čas nazvou Jeruzalém Hospodinovým trůnem a shromáždí se v něm ke jménu Hospodina v Jeruzalémě všechny pronárody a nikdy už nebudou žít podle svého zarputilého a zlého srdce.
bā‘êṯ hahî, yiqrə’ū lîrūšālim kissê Yahweh, wəniqwwū ’êlehā ḵāl haggōwyim ləšêm Yahweh lîrūšālim; wəlō- yêləḵū ‘ōwḏ, ’aḥărê šərirūṯ libbām hārā‘. s
Jer 3,18
V tých dňoch pojdú dom Júdov s domom Izraelovým a prijdú spolu zo zeme severa do zeme, ktorú som dal vašim otcom za dedičstvo.
V tom čase sa dom Júdov pripojí k domu Izraela a vrátia sa spolu zo severnej krajiny do krajiny, ktorú som dal do vlastníctva vašim otcom.
V ten deň pôjde Júdov dom k domu Izraelovmu a prídu spolu zo severnej krajiny do krajiny, ktorú som dal vašim otcom.
V tých dňoch príde dom Júdu k domu Izraela a vrátia sa spolu zo severnej krajiny do krajiny, ktorú som dal vašim otcom ako dedičné vlastníctvo.
V těch dnech přijde dům Judy k domu Izraele a vydají se společně ze země na severu do země, kterou jsem dal za dědictví vašim otcům.
V oněch dnech se dům judský s domem izraelským vydají společně na cestu ze země na severu do země, kterou jsem dal do dědictví jejich otcům.“
bayyāmîm hāhêmmāh, yêləḵū ḇêṯ- yəhūḏāh ‘al- bêṯ yiśrā’êl; wəyāḇō’ū yaḥdāw mê’ereṣ ṣāp̄ōwn, ‘al- hā’āreṣ ’ăšer hinḥaltî ’eṯ- ’ăḇōwṯêḵem.
Jer 3,19
A ja som povedal vtedy: Oj, ako ťa postavím medzi synov, ó, dcéro, a dám ti prežiadúcu zem, najkrásnejšie dedičstvo zpomedzi krásnych dedičstiev národov. A povedal som: Budete ma volať: Môj Otče, a neodvrátite sa, aby ste neišli za mnou.
Ja som však povedal: Ako ťa zaradím medzi synov a dám ti rozkošnú krajinu, preslávne dedičstvo národov?! Nazdal som sa, že ma budete volať Otcom a odo mňa sa neodvrátite.
Ja som však povedal: Akože ťa pripočítam k synom a dám tí rozkošnú krajinu, najskvostnejšie dedičstvo medzi národmi? A povedal som: Budeš ma volať: "Otec môj" a neodstúpiš odo mňa.
Ja som však povedal: Ako ťa zaradím medzi synov a dám ti vytúženú krajinu, najskvostnejšie dedičstvo národov? Povedal som: Budete ma volať: Otče môj a neodvrátite sa odo mňa.
Říkal jsem si: Jak rád bych tě počítal za svůj lid a dal ti za dědictví tu krásnou zemi, nejcennější skvost mezi národy! Říkal jsem si, že mě budeš nazývat ‚Otče‘ a neodvrátíš se ode mě.
Řekl jsem: „Jak tě mám připojit k synům a dát ti tu přežádoucí zemi, skvostné dědictví zástupů pronárodů? Domníval jsem se, že mě budeš nazývat Otcem a nebudeš se ode mne odvracet.
wə’ānōḵî ’āmartî, ’êḵ ’ăšîṯêḵ babbānîm, wə’etten- lāḵ ’ereṣ ḥemdāh, naḥălaṯ ṣəḇî ṣiḇ’ōwṯ gōwyim; wā’ōmar, ’āḇî [tiqrə’ū- ḵ] (tiqrə’î- lî, q) ūmê’aḥăray lō [ṯāšūḇū ḵ] (ṯāšūḇî. q)
Jer 3,20
Ale jako sa spreneverí žena odíduc od svojho druha, tak ste sa spreneverili proti mne, dome Izraelov, hovorí Hospodin.
Ale ako žena neverne opúšťa svojho druha, tak ste ma neverne opustili, dom Izraela - znie výrok Hospodinov.
Ako sa spreneverí žena priateľovi, tak ste sa mi spreneverili, dom Izraelov," hovorí Pán.
No ako neverná žena opúšťa svojho druha, tak ste ma neverne opustili vy, dom Izraela, — znie výrok Hospodina.
Vy jste mi ale, dome Izraele, byli nevěrní jako žena nevěrná svému druhovi, praví Hospodin.“
Jako žena věrolomně opouští svého druha, tak věrolomně jste se zachovali vůči mně, dome izraelský, je výrok Hospodinův.“
Jer 3,21
Hlas počuť na holiach, plač a pokorné volanie o pomoc synov Izraelových, pretože prevrátili svoju cestu, zabudli na Hospodina, svojho Boha.
Hlas počuť na holiach, úpenlivý plač synov Izraela, lebo si pokrivili cestu, zabudli na Hospodina, svojho Boha.
Čuj! Na holiach počuť plač, nárek synov Izraela, lebo si pokrivili cesty, zabudli na Pána, svojho Boha.
Hlas počuť na holiach, úpenlivý plač synov Izraela, lebo si pokrivili cesty, zabudli na Hospodina, svojho Boha.
Na holých vrších je slyšet křik –synové Izraele s pláčem žadoní,protože svou cestu zkřivilia na Hospodina, svého Boha, nedbali.
Na holých návrších je slyšet volání, pláč a prosby synů izraelských. Zvrátili svou cestu, zapomněli na Hospodina, svého Boha.
qōwl ‘al- šəp̄āyîm nišmā‘, bəḵî ṯaḥănūnê bənê yiśrā’êl; kî he‘ĕwwū ’eṯ- darkām, šāḵəḥū ’eṯ- Yahweh ’ĕlōhêhem.
Jer 3,22
Navráťte sa, odvrátení synovia, uzdravím vaše odvrátenia. Povedzte: Hľa, ideme k tebe, lebo ty si Hospodin, náš Bôh.
Vráťte sa, odpadlí synovia, vyliečim vás z vášho odpadlíctva! Ajhľa, my prichádzame k Tebe, lebo Ty si Hospodin, náš Boh!
"Vráťte sa, odbojní synovia, vyliečim vašu spurnosť." "Pozri, my prichádzame k tebe, veď ty si Pán, náš Boh!
Vráťte sa, odpadlíci, vyliečim vás z odpadlíctva. Pozri, prichádzam k tebe, lebo ty si Hospodin, náš Boh.
„Vraťte se, mé odvrácené děti,já vaše odvrácení uzdravím.“Hle – jdeme k tobě, už jsme tu!Ty, Hospodine, jsi náš Bůh!
„Vraťte se, synové odpadlí, já vaše odpadlictví vyléčím. ‚Zde jsme, přišli jsme k tobě, neboť ty jsi Hospodin, náš Bůh.
ūḇū bānîm šōwḇāḇîm, ’erpāh məšūḇōṯêḵem; hinnū ’āṯānū lāḵ, kî ’attāh Yahweh ’ĕlōhênū.
Jer 3,23
Istá pravda, že daromné je čakať spásu od brehov, od množstva vrchov; ale v Hospodinovi, v našom Bohu, je spása Izraelova.
Naozaj, preludom sú kopce i hlučný zhon na vrchoch. Naozaj, v Hospodinovi, našom Bohu, je spása Izraela!
Ozaj klamom sú kopce i lomoz vrchov. Len v Pánovi, našom Bohu, je spása Izraela.
Naozaj, klamom sú kopce, lomoz na vrchoch. Naozaj v Hospodinovi, našom Bohu, je spása Izraela.
Ano, ten povyk na výšináchi horách je pouhý klam.Ano, v Hospodinu, našem Bohu,je pro Izrael záchrana!
Věru, klamavé jsou pahorky, halasící hory! Věru, jen v Hospodinu, našem Bohu, je spása Izraele.
’āḵên laššeqer miggəḇā‘ōwṯ hāmōwn hārîm; ’āḵên Yahweh ’ĕlōhênū, təšū‘aṯ yiśrā’êl.
Jer 3,24
No, tá hanebnosť žrala prácu našich otcov od našej mladosti, ich stádo oviec a kôz, ich dobytok, ich synov aj ich dcéry.
Hanebná modla požierala výsledok práce našich otcov od našej mladosti: ich ovce, dobytok, ich synov aj ich dcéry.
A "Hanba" pohltila mozole našich otcov (od našej mladosti), ich ovce a dobytok, ich synov a dcéry.
Hanba pohltila mozole našich otcov od našej mladosti, ich ovce, dobytok, synov i dcéry.
Co těžce vydobyli naši otcové,to nám „Hanba“ hltala už od mládí.Přišli jsme o jejich ovce i dobytekstejně jako o syny a o dcery.
Ohava požírala už od našeho mládí, čeho otcové těžce nabyli: jejich ovce i dobytek, syny i dcery.
wəhabbōšeṯ, ’āḵəlāh ’eṯ- yəḡîa‘ ’ăḇōwṯênū minnə‘ūrênū; ’eṯ- ṣōnām wə’eṯ- bəqārām, ’eṯ- bənêhem wə’eṯ- bənōwṯêhem.
Jer 3,25
Ležíme vo svojej hanbe, a pokryl nás náš stud, lebo sme hrešili proti Hospodinovi, svojmu Bohu, my aj naši otcovia od našej mladosti, a to až do tohoto dňa a nepočúvali sme na hlas Hospodina, svojho Boha.
Ležíme vo svojej hanbe a prikrýva nás naša potupa, lebo sme zhrešili proti Hospodinovi, nášmu Bohu, my aj naši otcovia, od našej mladosti až po dnešný deň, a nedbali sme na hlas Hospodina, svojho Boha.
Preto ležíme vo svojej hanbe a zakrýva nás naša potupa; veď sme zhrešili proti Pánovi, svojmu Bohu, my i naši otcovia od svojej mladosti až po dnešný deň; nepočúvali sme hlas Pána, svojho Boha."
Ležíme vo svojej hanbe, pokrýva nás naša potupa, lebo sme zhrešili proti Hospodinovi, nášmu Bohu, my aj naši otcovia od našej mladosti až podnes a neposlúchali sme Hospodina, nášho Boha.
Proto teď uléháme v hanběa potupou jsme přikryti.Proti Hospodinu, svému Bohu, jsme hřešilijak my, tak naši otcové,od mládí až do dnešního dnea Hospodina, svého Boha, jsme neposlouchali.
Ležíme v hanbě, přikryti pohanou, neboť jsme hřešili proti Hospodinu, svému Bohu, my i naši otcové, od svého mládí až do tohoto dne. Neposlouchali jsme Hospodina, svého Boha.‘“
niškəḇāh bəḇāšətênū, ūṯəḵassênū kəlimmāṯênū kî Yahweh ’ĕlōhênū ḥāṭānū, ’ănaḥnū wa’ăḇōwṯênū, minnə‘ūrênū wə‘aḏ- hayyōwm hazzeh; wəlō šāma‘nū, bəqōwl Yahweh ’ĕlōhênū. s
1Vraj keby niektorý muž poslal preč svoju ženu, a keby odišla od neho a bola by ženou inému, či sa ešte navráti kedy k nej? Či by sa nepoškvrnila hrozne tá zem? A ty si smilnila s mnohými druhmi, ale navráť sa ku mne! hovorí Hospodin.
2Pozdvihni svoje oči na vysoké miesta holé a pozri, kde by si ty nebola bývala prznená? Na cestách si sa im usadzovala jako Arab na púšti a poškvrnila si zem svojím mnohým smilstvom a svojou nešľachetnosťou.
3A hoci zadržané sú podzimné dažde, a jarného dažďa nebýva, jednako len majúc čelo ženy smilnice nechcela si sa stydieť.
4Či nebudeš odteraz volať na mňa: Môj Otče, ty si môj druh, ktorý si ma sprevádzal v mojej mladosti!?
5Či azda bude na veky držať hnev? Či ho bude prechovávať na večnosť? Hľa, hovoríš a páchaš zlé veci a nedáš si zabrániť.
6A Hospodin mi riekol vo dňoch kráľa Joziáša: Či si videl, čo robila odvrátená dcéra Izraelova? Chodila na každý vysoký vrch a pod každý zelený strom a tam smilnila.
7A povedal som, keď už bola vykonala všetko to, že sa už teraz navráti ku mne, ale sa nenavrátila. A videla to jej neverná sestra, dcéra Júdova.
8A videl som, keď pre všetky príčiny, čo cudzoložila odvrátená Izraelova, som ju preč poslal a dal som jej jej rozvodný list, že jednako sa len nebála neverná Júdova, jej sestra, ale išla a smilnila aj ona.
9A stalo sa, že svojím hanebným smilstvom poškvrnila zem a cudzoložila s kameňom i s drevom.
10Avšak ani pri tom pri všetkom nevrátila sa ku mne jej neverná sestra, dcéra Júdova, celým svojím srdcom, ale iba s klamom, hovorí Hospodin.
11A Hospodin mi riekol: Odvrátená Izraelova lepšie ospravedlnila svoju dušu ako neverná Júdova.
12Iď a budeš volať tieto slová na sever a povieš: Navráť sa, odvrátená Izraelova! hovorí Hospodin. Nespustím svojej tvári na vás v hneve, lebo ja som dobrotivý, hovorí Hospodin, a nedržím hnevu na veky.
13Len poznaj svoju neprávosť, že si zradne odstúpila od Hospodina, svojho Boha, a behala si sem a ta svojimi cestami za cudzími, pod každý zelený strom, a neposlúchali ste môjho hlasu, hovorí Hospodin.
14Navráťte sa, odvrátení synovia, hovorí Hospodin; lebo ja som sa oženil s vami a vezmem vás, jedného z mesta a dvoch z čeľade a dovediem vás na Sion.
15A dám vám pastierov podľa svojho srdca, a budú vás pásť umne a rozumne.
16A stane sa, keď sa rozmnožíte a rozplodíte v zemi v tých dňoch, hovorí Hospodin, že nepovedia už viacej: Truhla smluvy Hospodinovej, ani nevstúpi na srdce, ani si nespomenú na ňu ani ju nebudú postrádať ani jej viacej nespravia.
17V tom čase budú nazývať Jeruzalem trónom Hospodinovým, a shromaždia sa k nemu, všetky národy, pre meno Hospodinovo, do Jeruzalema, a nepojdú viacej za tvrdošijným umienením svojho zlého srdca.
18V tých dňoch pojdú dom Júdov s domom Izraelovým a prijdú spolu zo zeme severa do zeme, ktorú som dal vašim otcom za dedičstvo.
19A ja som povedal vtedy: Oj, ako ťa postavím medzi synov, ó, dcéro, a dám ti prežiadúcu zem, najkrásnejšie dedičstvo zpomedzi krásnych dedičstiev národov. A povedal som: Budete ma volať: Môj Otče, a neodvrátite sa, aby ste neišli za mnou.
20Ale jako sa spreneverí žena odíduc od svojho druha, tak ste sa spreneverili proti mne, dome Izraelov, hovorí Hospodin.
21Hlas počuť na holiach, plač a pokorné volanie o pomoc synov Izraelových, pretože prevrátili svoju cestu, zabudli na Hospodina, svojho Boha.
22Navráťte sa, odvrátení synovia, uzdravím vaše odvrátenia. Povedzte: Hľa, ideme k tebe, lebo ty si Hospodin, náš Bôh.
23Istá pravda, že daromné je čakať spásu od brehov, od množstva vrchov; ale v Hospodinovi, v našom Bohu, je spása Izraelova.
24No, tá hanebnosť žrala prácu našich otcov od našej mladosti, ich stádo oviec a kôz, ich dobytok, ich synov aj ich dcéry.
25Ležíme vo svojej hanbe, a pokryl nás náš stud, lebo sme hrešili proti Hospodinovi, svojmu Bohu, my aj naši otcovia od našej mladosti, a to až do tohoto dňa a nepočúvali sme na hlas Hospodina, svojho Boha.
1Ak muž prepustí svoju ženu, a ona odíde od neho a vydá sa za iného, či sa k nej ešte vráti? Nebola by krajina krajne znesvätená? Ty si však smilnila s mnohými druhmi, a máš sa vrátiť ku mne? - znie výrok Hospodinov.
2Pozdvihni oči k holiam a hľaď; kde si sa nedala zneuctiť? Pri cestách si im vysedala ako Arab na púšti; a tak si znesvätila krajinu svojimi smilstvami a svojou zlobou.
3Nespŕchlo a nedostavil sa jarný dážď, ale ty si mala čelo ako žena neviestka, nechcela si sa červenať.
4Pravda, teraz už voláš na mňa: Otče, Ty snúbencom si mojej mladosti.
5Či sa naveky bude hnevať a navždy prechovávať hnev? Tak si hovorila, ale zlo si páchala, koľko si vládala.
6Potom mi Hospodin riekol za čias kráľa Joziáša: Videl si, čo robila Odpadlíčka, Izrael? Chodila na každý vysoký vrch a pod každý zelený strom a tam smilnila.
7Myslel som si: Po všetkom, čo popáchala, vráti sa ku mne; ale sa nevrátila. Jej sestra Nevernica, Júda, to videla.
8Videla, že som prepustil Odpadlíčku, Izrael, a dal som jej prepúšťací list, lebo cudzoložila, no jej sestra Nevernica, Júda, sa nezľakla, ale šla a smilnila aj ona.
9Znesvätila celú krajinu svojím krikľavým smilstvom a cudzoložila s kameňom i drevom.
10Ani napriek tomu všetkému sa jej sestra Júda, Nevernica, nevrátila ku mne z celého srdca, ale len naoko - znie výrok Hospodinov.
11Vtedy mi riekol Hospodin: Odpadlíčka, Izrael, sa ukázala spravodlivejšia ako Nevernica, Júda.
12Choď, krič tieto slová na sever a volaj: Navráť sa, Odpadlíčka, Izrael! - znie výrok Hospodinov - moja tvár sa nebude mračiť na vás, lebo som milostivý - znie výrok Hospodinov - nebudem sa hnevať naveky.
13Len poznaj svoju vinu, že si sa spreneverila Hospodinovi, svojmu Bohu, že si pobehávala svojimi cestami za cudzími bohmi pod každý zelený strom, no na môj hlas si nedávala - znie výrok Hospodinov.
14Vráťte sa, odpadlí synovia! - znie výrok Hospodinov; lebo ja som vaším Pánom. Vezmem si vás, po jednom z mesta a po dvoch z čeľade, a privediem vás na Sion.
15Dám vám pastierov podľa svojho srdca, ktorí vás budú pásť rozumne a múdro.
16Keď sa rozmnožíte a rozplodíte v krajine v tom čase - znie výrok Hospodinov - nebudú už hovoriť: Truhla zmluvy Hospodinovej! Nikomu nepríde na um, ani si na ňu nespomenú, nikomu nebude chýbať, ani ju už viac nezhotovia.
17V tom čase Jeruzalem pomenujú trónom Hospodinovým; zhromaždia sa tam, do Jeruzalema, všetky národy pre meno Hospodinovo, a nebudú už chodiť viac za svojím zatvrdnutým a zlým srdcom.
18V tom čase sa dom Júdov pripojí k domu Izraela a vrátia sa spolu zo severnej krajiny do krajiny, ktorú som dal do vlastníctva vašim otcom.
19Ja som však povedal: Ako ťa zaradím medzi synov a dám ti rozkošnú krajinu, preslávne dedičstvo národov?! Nazdal som sa, že ma budete volať Otcom a odo mňa sa neodvrátite.
20Ale ako žena neverne opúšťa svojho druha, tak ste ma neverne opustili, dom Izraela - znie výrok Hospodinov.
21Hlas počuť na holiach, úpenlivý plač synov Izraela, lebo si pokrivili cestu, zabudli na Hospodina, svojho Boha.
22Vráťte sa, odpadlí synovia, vyliečim vás z vášho odpadlíctva! Ajhľa, my prichádzame k Tebe, lebo Ty si Hospodin, náš Boh!
23Naozaj, preludom sú kopce i hlučný zhon na vrchoch. Naozaj, v Hospodinovi, našom Bohu, je spása Izraela!
24Hanebná modla požierala výsledok práce našich otcov od našej mladosti: ich ovce, dobytok, ich synov aj ich dcéry.
25Ležíme vo svojej hanbe a prikrýva nás naša potupa, lebo sme zhrešili proti Hospodinovi, nášmu Bohu, my aj naši otcovia, od našej mladosti až po dnešný deň, a nedbali sme na hlas Hospodina, svojho Boha.
1(Hovoria:) Keď muž prepustí ženu a ona odíde od neho a oddá sa inému mužovi, či sa ešte vráti k nej? Či nie je takáto žena celkom sprznená? Nuž ty si smilnil s mnohými priateľmi a máš sa vrátiť ku mne? - hovorí Pán.
2Pozdvihni oči na hole a pozri, kde ťa poškvrnili! Vysedával si im na cestách ako Arab na pustatine. Tak si znesvätil zem smilstvami a svojimi zločinmi.
3Preto prestala pŕška a nebolo neskorého dažďa. Lenže ty si mal čelo sťa neviestka, nehanbil si sa.
4Všakže, teraz voláš ku mne: "Otče, si mi priateľom z mladosti!
5Či sa večne budeš mrzieť? -
6Pán mi povedal v dňoch kráľa Joziáša: "Videl si, čo robila odpadlica Izrael? Chodila na všetky vyššie vrchy a pod každý zelený strom a tam smilnila.
7Myslel som si: Až toto všetko popácha, vráti sa ku mne, ale nevrátila sa. I videla to nevernica, jej sestra, Júda,
8videla, že som odohnal odpadlicu, Izrael, práve preto, že cudzoložila, a dal som jej priepustný list, ale nevernica, Júda, jej sestra, sa nebála, lež išla a smilnila aj ona.
9A svojím krikľavým smilstvom poškvrnila zem, cudzoložila s kameňom a drevom.
10Hej, jej sestra nevernica sa ani napriek tomuto všetkému nevrátila ku mne z celého svojho srdca, ale iba zdanlivo, hovorí Pán.
11Pán mi povedal: "Spravodlivejšia je odpadlica Izrael než nevernica Júda.
12Choďže, volaj tieto slová k severu a vrav: - Nebudem sa hnevať naveky.
13Len uznaj svoj hriech, že si bola nevernou Pánovi, svojmu Bohu, že si blúdila po cestách za cudzincami pod každým stromom zeleným, ale na môj hlas si nepočúvala, hovorí Pán.
14Vráťte sa, odbojní synovia - hovorí Pán, veď ja som vaším manželom! Nuž vezmem vás: jediného z mesta a dvoch z pokolenia a zavediem vás na Sion.
15I dám vám pastierov podľa svojho srdca, budú vás vodiť dôvtipom a múdrosťou.
16A keď sa rozmnožíte a budete plodní v krajine, v tých dňoch - hovorí Pán - nebudú viac hovoriť: "Archa Pánovej zmluvy," ani im na myseľ nepríde, nebudú na ňu spomínať ani ľutovať, ani ju nezhotovia viac.
17V tom čase sa Jeruzalem bude volať trónom Pánovým a zídu sa k nemu všetky národy, k Pánovmu menu do Jeruzalema; a už viac nepôjdu za hriešnou tvrdosťou svojho srdca.
18V ten deň pôjde Júdov dom k domu Izraelovmu a prídu spolu zo severnej krajiny do krajiny, ktorú som dal vašim otcom.
19Ja som však povedal: Akože ťa pripočítam k synom a dám tí rozkošnú krajinu, najskvostnejšie dedičstvo medzi národmi? A povedal som: Budeš ma volať: "Otec môj" a neodstúpiš odo mňa.
20Ako sa spreneverí žena priateľovi, tak ste sa mi spreneverili, dom Izraelov," hovorí Pán.
21Čuj! Na holiach počuť plač, nárek synov Izraela, lebo si pokrivili cesty, zabudli na Pána, svojho Boha.
22"Vráťte sa, odbojní synovia, vyliečim vašu spurnosť." "Pozri, my prichádzame k tebe, veď ty si Pán, náš Boh!
23Ozaj klamom sú kopce i lomoz vrchov. Len v Pánovi, našom Bohu, je spása Izraela.
24A "Hanba" pohltila mozole našich otcov (od našej mladosti), ich ovce a dobytok, ich synov a dcéry.
25Preto ležíme vo svojej hanbe a zakrýva nás naša potupa; veď sme zhrešili proti Pánovi, svojmu Bohu, my i naši otcovia od svojej mladosti až po dnešný deň; nepočúvali sme hlas Pána, svojho Boha."
1Potom mi zaznelo slovo Hospodina takto: Ak muž prepustí svoju ženu a ona odíde od neho, potom sa oddá inému mužovi, či sa ešte vráti k nej? Či nie je táto krajina celkom zneuctená? Ty si smilnila s mnohými priateľmi a máš sa vrátiť ku mne? — znie výrok Hospodina.
2Pozdvihni si oči k výšinám a pozri tam, kde si nebola poškvrnená. Vysedávala si na cestách ako Arab na púšti. Znesvätila si krajinu smilstvami a svojimi zločinmi.
3Prestali dažde a nebolo ani neskorého dažďa. Ty si však mala čelo ako neviestka, vôbec si sa nehanbila.
4Pravda, teraz voláš na mňa: Otče, ty si predsa môj priateľ od mladosti.
5Či budeš natrvalo prechovávať hnev? Či sa budeš navždy hnevať? Takto hovoríš, ale robíš zle, ako len vládzeš.
6V dňoch kráľa Joziáša mi Hospodin povedal: Videl si, čo robila izraelská odpadlíčka? Chodila na každý vysoký vrch a pod každý zelený strom a tam smilnila.
7Myslel som si: Po všetkom, čo popáchala, vráti sa ku mne; ale nevrátila sa. Videla to však jej sestra, judská nevernica.
8Videla, že som odohnal preč izraelskú odpadlíčku, pretože cudzoložila, a dal som jej priepustný list, no judská nevernica, jej sestra, sa nebála, šla a smilnila aj ona.
9Svojím vyzývavým smilstvom znesvätila celú krajinu a cudzoložila s kameňom i drevom.
10Napriek tomu všetkému sa jej neverná judská sestra nevrátila ku mne s úprimným srdcom, ale falošne — znie výrok Hospodina.
11Hospodin mi povedal: Izraelská odpadlíčka je spravodlivejšia ako judská nevernica.
12Choď, volaj tieto slová smerom k severu a hovor: Vráť sa, izraelská odpadlíčka! — znie výrok Hospodina. Moja tvár sa na vás nebude mračiť, Veď ja som milostivý — znie výrok Hospodina — nebudem sa hnevať naveky.
13Len uznaj svoju vinu, že si sa spreneverila Hospodinovi, svojmu Bohu, že si blúdila na svojich cestách za cudzími bohmi, pod každý zelený strom, na môj hlas si však nedbala — znie výrok Hospodina.
14Vráťte sa, odpadlíci — znie výrok Hospodina — lebo ja som váš Pán. Vezmem vás po jednom z mesta a po dvoch z rodu a privediem vás na Sion.
15Dám vám pastierov podľa svojho srdca a budú vás pásť rozumne a obozretne.
16Keď sa budete množiť a plodiť v krajine v tých dňoch — znie výrok Hospodina — nebudú už hovoriť: Archa Hospodinovej zmluvy! Nikto nebude na ňu myslieť, nebude ju spomínať ani po nej túžiť, ani ju viac nezhotovia.
17V tom čase Jeruzalem budú volať trónom Hospodina a zhromaždia sa k nemu všetky národy do Jeruzalema pre meno Hospodina a nebudú už chodiť podľa svojho zatvrdeného zlého srdca.
18V tých dňoch príde dom Júdu k domu Izraela a vrátia sa spolu zo severnej krajiny do krajiny, ktorú som dal vašim otcom ako dedičné vlastníctvo.
19Ja som však povedal: Ako ťa zaradím medzi synov a dám ti vytúženú krajinu, najskvostnejšie dedičstvo národov? Povedal som: Budete ma volať: Otče môj a neodvrátite sa odo mňa.
20No ako neverná žena opúšťa svojho druha, tak ste ma neverne opustili vy, dom Izraela, — znie výrok Hospodina.
21Hlas počuť na holiach, úpenlivý plač synov Izraela, lebo si pokrivili cesty, zabudli na Hospodina, svojho Boha.
22Vráťte sa, odpadlíci, vyliečim vás z odpadlíctva. Pozri, prichádzam k tebe, lebo ty si Hospodin, náš Boh.
23Naozaj, klamom sú kopce, lomoz na vrchoch. Naozaj v Hospodinovi, našom Bohu, je spása Izraela.
24Hanba pohltila mozole našich otcov od našej mladosti, ich ovce, dobytok, synov i dcéry.
25Ležíme vo svojej hanbe, pokrýva nás naša potupa, lebo sme zhrešili proti Hospodinovi, nášmu Bohu, my aj naši otcovia od našej mladosti až podnes a neposlúchali sme Hospodina, nášho Boha.
1„Řekněme, že někdo propustí manželku, ta od něj odejde a vdá se za jiného. Copak se k ní může zase vrátit? Tím by se země hrozně poskvrnila! Tys ale smilnila s tolika milenci, a chceš se ke mně vrátit?“ praví Hospodin.
2„Jen se rozhlédni kolem dokola:Na kterém holém vršku ses neválela?Čekalas na milence někde u cesty,jako beduín vysedává na poušti.Svým smilstvem a svou zkaženostíjsi poskvrnila zemi!
3Když potom přestal padat lijáka nepřišel ani jarní déšť,byla jsi zatvrzelá jako coura,odmítala ses zastydět.
4A teď mi ještě říkáš: ‚Otče,od mládí jsi mě provázel!
5Snad se nebudeš hněvat věčně?Zůstaneš navždy rozzloben?‘Takto mluvíš, a přitom hle –pácháš zlo, jak jen dovedeš!“
6Za dnů krále Jošiáše mi Hospodin řekl: „Vidíš, co provádí ta poběhlice Izrael? Tahá se na kdejaký vyšší kopec a pod kdejaký košatý strom, aby tam smilnila.
7Říkal jsem si, že po všem, co provedla, se vrátí ke mně, ale nevrátila se.Viděla to její sestra, zrádkyně Juda.
8Viděla, že jsem tu poběhlici Izrael kvůli všemu jejímu cizoložství propustil a dal jí rozlukový list. Její sestra, ta zrádkyně Juda, se toho ale nelekla a odešla smilnit i ona.
9Svým lehkovážným smilstvem poskvrnila zem, když cizoložila s kamením a dřevem.
10Ani po tom všem se ale ta její sestra, ta zrádkyně Juda, ke mně nevrátila celým srdcem – pouze falešně, praví Hospodin.“
11Hospodin mi řekl: „I ta poběhlice Izrael vypadá nevinně vedle Judy, té zrádkyně.
12Jdi a volej tato slova směrem na sever:Izraeli, ty poběhlice, vrať se, praví Hospodin;nebudu už na vás hledět s nevolí.Jsem přece milosrdný, praví Hospodin,a nehněvám se navěky.
13Jen uznej, že ses provinila,žes byla Hospodinu, svému Bohu, nevěrná,že jsi stále jen za cizími běhalapod kdejaký strom košatý,mě jsi však neposlouchala,praví Hospodin.
14Vraťte se, můj odvrácený lide, praví Hospodin, vždyť já jsem vaším manželem. Přijmu vás, po jednom z města, po dvou z rodiny a přivedu vás na Sion.
15Dám vám pastýře podle svého srdce a ti vás budou pást moudře a rozumně.
16A tehdy, až se ve své zemi rozmnožíte a rozmůžete, praví Hospodin, v těch dnech už nebude ani zmínky o Truhle Hospodinovy smlouvy. Ani na mysl už nepřijde, nikdo si na ni nevzpomene; nikomu nebude chybět a nebude se znovu vyrábět.
17V ten čas nazvou Jeruzalém Hospodinovým trůnem a budou se tam scházet všechny národy – k Hospodinovu jménu v Jeruzalémě. Už se nebudou řídit svým zarputilým a zlým srdcem.
18V těch dnech přijde dům Judy k domu Izraele a vydají se společně ze země na severu do země, kterou jsem dal za dědictví vašim otcům.
19Říkal jsem si: Jak rád bych tě počítal za svůj lid a dal ti za dědictví tu krásnou zemi, nejcennější skvost mezi národy! Říkal jsem si, že mě budeš nazývat ‚Otče‘ a neodvrátíš se ode mě.
20Vy jste mi ale, dome Izraele, byli nevěrní jako žena nevěrná svému druhovi, praví Hospodin.“
21Na holých vrších je slyšet křik –synové Izraele s pláčem žadoní,protože svou cestu zkřivilia na Hospodina, svého Boha, nedbali.
22„Vraťte se, mé odvrácené děti,já vaše odvrácení uzdravím.“Hle – jdeme k tobě, už jsme tu!Ty, Hospodine, jsi náš Bůh!
23Ano, ten povyk na výšináchi horách je pouhý klam.Ano, v Hospodinu, našem Bohu,je pro Izrael záchrana!
24Co těžce vydobyli naši otcové,to nám „Hanba“ hltala už od mládí.Přišli jsme o jejich ovce i dobytekstejně jako o syny a o dcery.
25Proto teď uléháme v hanběa potupou jsme přikryti.Proti Hospodinu, svému Bohu, jsme hřešilijak my, tak naši otcové,od mládí až do dnešního dnea Hospodina, svého Boha, jsme neposlouchali.
1Řekl: „Jestliže muž propustí svou ženu a ona od něho odejde a vdá se za jiného, smí se k ní znovu vrátit? Což by tím země nebyla nesmírně potřísněna? Smilnila jsi s mnoha druhy, avšak vrať se ke mně, je výrok Hospodinův.
2Pozdvihni své oči na holá návrší a pohleď: Kde ses neposkvrnila nevěrou? Kvůli nim jsi vysedávala při cestách jako Arab na poušti, potřísnila jsi zemi svým smilstvem, svými zlořády.
3Byla zadržena vláha, nepřišel podzimní déšť, ale ty máš čelo nevěstky, odvrhla jsi stud.
4Což ani teď ke mně nezvoláš: ‚Můj Otče, tys byl vůdce mého mládí‘?
5Ale říkáš : ‚Bude mě na věky hlídat, ustavičně stát na stráži?‘ Hle, mluvíš a pácháš zlé věci, jak jen můžeš.“
6Hospodin mi za dnů krále Jóšijáše řekl: „Viděl jsi, co provedla ta izraelská odpadlice? Chodila na kdejakou vysokou horu i pod kdejaký zelený strom a smilnila tam.
7Řekl jsem: Po tom všem, co provedla, se vrátí ke mně. Ale nevrátila se. Viděla ji její sestra, judská věrolomnice.
8Pro všechno cizoložství, jehož se ta izraelská odpadlice dopustila, jsem se rozhodl, že ji propustím, a dal jsem jí rozlukový list. Ale její sestra, judská věrolomnice, se nebála, šla a smilnila také.
9Svým lehkovážným smilstvem potřísnila zemi, cizoložila s kamenem i dřevem.
10Ani po tom všem se ke mně její sestra, judská věrolomnice, neobrátila celým srdcem, nýbrž licoměrně, je výrok Hospodinův.“
11Hospodin mi řekl: „Izraelská odpadlice je spravedlivější než ta věrolomnice judská.
12Jdi a provolej směrem k severu tato slova: Navrať se, izraelská odpadlice, je výrok Hospodinův, já se na vás neosopím, neboť jsem milosrdný, je výrok Hospodinův, nechovám hněv navěky.
13Poznej však svou nepravost, dopustila ses nevěry vůči Hospodinu, svému Bohu, zaměřila jsi své cesty k bohům cizím, pod kdejaký zelený strom, mne jsi neposlouchala, je výrok Hospodinův.“
14„Navraťte se, odpadlí synové, je výrok Hospodinův, neboť já jsem váš manžel. Přijmu vás, po jednom z města, po dvou z čeledi, a uvedu vás na Sijón.
15Dám vám pastýře podle svého srdce a ti vás budou pást obezřetně a prozíravě.
16A stane se, že se v oněch dnech na zemi rozmnožíte a rozplodíte, je výrok Hospodinův. Nebude se už říkat: ‚Schrána smlouvy Hospodinovy,‘ ani jim na mysl nepřijde, nebudou ji připomínat, nebudou ji postrádat, nebude už zhotovena.
17V onen čas nazvou Jeruzalém Hospodinovým trůnem a shromáždí se v něm ke jménu Hospodina v Jeruzalémě všechny pronárody a nikdy už nebudou žít podle svého zarputilého a zlého srdce.
18V oněch dnech se dům judský s domem izraelským vydají společně na cestu ze země na severu do země, kterou jsem dal do dědictví jejich otcům.“
19Řekl jsem: „Jak tě mám připojit k synům a dát ti tu přežádoucí zemi, skvostné dědictví zástupů pronárodů? Domníval jsem se, že mě budeš nazývat Otcem a nebudeš se ode mne odvracet.
20Jako žena věrolomně opouští svého druha, tak věrolomně jste se zachovali vůči mně, dome izraelský, je výrok Hospodinův.“
21Na holých návrších je slyšet volání, pláč a prosby synů izraelských. Zvrátili svou cestu, zapomněli na Hospodina, svého Boha.
22„Vraťte se, synové odpadlí, já vaše odpadlictví vyléčím. ‚Zde jsme, přišli jsme k tobě, neboť ty jsi Hospodin, náš Bůh.
23Věru, klamavé jsou pahorky, halasící hory! Věru, jen v Hospodinu, našem Bohu, je spása Izraele.
24Ohava požírala už od našeho mládí, čeho otcové těžce nabyli: jejich ovce i dobytek, syny i dcery.
25Ležíme v hanbě, přikryti pohanou, neboť jsme hřešili proti Hospodinu, svému Bohu, my i naši otcové, od svého mládí až do tohoto dne. Neposlouchali jsme Hospodina, svého Boha.‘“
1lêmōr hên yəšallaḥ ’îš ’eṯ- ’ištōw wəhāləḵāh mê’ittōw wəhāyəṯāh lə’îš- ’aḥêr, hăyāšūḇ ’êlehā ‘ōwḏ, hălōw ḥānōwp̄ teḥĕnap̄ hā’āreṣ hahî; wə’at, zānîṯ rê‘îm rabbîm, wəšōwḇ ’êlay nə’um- Yahweh.
2śə’î- ‘ênayiḵ ‘al- šəp̄āyim ūrə’î, ’êp̄ōh lō [šuggalt ḵ] (šukkabbət, q) ‘al- dərāḵîm yāšaḇt lāhem, ka‘ărāḇî bammiḏbār; wattaḥănîp̄î ’ereṣ, biznūṯayiḵ ūḇərā‘āṯêḵ.
3wayyimmānə‘ū rəḇiḇîm, ūmalqōwōš lōw hāyāh; ūmêṣaḥ ’iššāh zōwnāh hāyāh lāḵ, mê’ant hikkālêm.
4hălōw mê‘attāh, [qārāṯî ḵ] (qārāṯ q) lî ’āḇî; ’allūp̄ nə‘uray ’āttāh.
5hăyinṭōr lə‘ōwlām, ’im- yišmōr lāneṣaḥ; hinnêh [ḏibbartî ḵ] (ḏibbart q) watta‘ăśî hārā‘ōwṯ wattūḵāl. p̄
6wayyōmer Yahweh ’êlay, bîmê yōšîyāhū hammeleḵ, hărā’îṯā, ’ăšer ‘āśəṯāh məšuḇāh yiśrā’êl; hōləḵāh hî ‘al- kāl- har gāḇōah, wə’el- taḥaṯ kāl- ‘êṣ ra‘ănān wattiznî- šām.
7wā’ōmar, ’aḥărê ‘ăśōwṯāh ’eṯ- kāl- ’êlleh ’êlay tāšūḇ wəlō- šāḇāh; [wattêreh ḵ] (wattêre q) bāḡōwḏāh ’ăḥōwṯāh yəhūḏāh.
8wā’êre, kî ‘al- kāl- ’ōḏōwṯ ’ăšer ni’ăp̄āh məšuḇāh yiśrā’êl, šillaḥtîhā wā’ettên ’eṯ- sêp̄er kərîṯuṯehā ’êlehā; wəlō yārə’āh bōḡêḏāh yəhūḏāh ’ăḥōwṯāh, wattêleḵ wattizen gam- hî.
9wəhāyāh miqqōl zənūṯāh, watteḥĕnap̄ ’eṯ- hā’āreṣ; wattin’ap̄ ’eṯ- hā’eḇen wə’eṯ- hā‘êṣ. wəḡam- bəḵāl
10zōṯ, lō- šāḇāh ’êlay bāḡōwḏāh ’ăḥōwṯāh yəhūḏāh bəḵāl libbāh; kî ’im- bəšeqer nə’um- Yahweh. p̄
11wayyōmer Yahweh ’êlay, ṣiddəqāh nap̄šāh məšuḇāh yiśrā’êl; mibbōḡêḏāh yəhūḏāh.
12hālōḵ wəqārāṯā ’eṯ- haddəḇārîm hā’êlleh ṣāp̄ōwnāh, wə’āmartā šūḇāh məšuḇāh yiśrā’êl nə’um- Yahweh, lōw- ’appîl pānay bāḵem; kî- ḥāsîḏ ’ănî nə’um- Yahweh, lō ’eṭṭōwr lə‘ōwlām.
13’aḵ də‘î ‘ăwōnêḵ, kî Yahweh ’ĕlōhayiḵ pāšā‘at; wattəp̄azzərî ’eṯ- dərāḵayiḵ lazzārîm, taḥaṯ kāl- ‘êṣ ra‘ănān, ūḇəqōwlî lō- šəma‘tem nə’um- Yahweh.
14šūḇū ḇānîm šōwḇāḇîm nə’um- Yahweh, kî ’ānōḵî bā‘altî ḇāḵem; wəlāqaḥtî ’eṯḵem ’eḥāḏ mê‘îr, ūšənayim mimmišpāḥāh, wəhêḇêṯî ’eṯḵem ṣîyōwn.
15wənāṯattî lāḵem rō‘îm kəlibbî; wərā‘ū ’eṯḵem dê‘āh wəhaśkêl.
16wəhāyāh kî ṯirbū ūp̄ərîṯem bā’āreṣ bayyāmîm hāhêmmāh nə’um- Yahweh, lō- yōmərū ‘ōwḏ, ’ărōwn bərîṯ- Yahweh, wəlō ya‘ăleh ‘al- lêḇ; wəlō yizkərū- ḇōw wəlō yip̄qōḏū, wəlō yê‘āśeh ‘ōwḏ.
17bā‘êṯ hahî, yiqrə’ū lîrūšālim kissê Yahweh, wəniqwwū ’êlehā ḵāl haggōwyim ləšêm Yahweh lîrūšālim; wəlō- yêləḵū ‘ōwḏ, ’aḥărê šərirūṯ libbām hārā‘. s
18bayyāmîm hāhêmmāh, yêləḵū ḇêṯ- yəhūḏāh ‘al- bêṯ yiśrā’êl; wəyāḇō’ū yaḥdāw mê’ereṣ ṣāp̄ōwn, ‘al- hā’āreṣ ’ăšer hinḥaltî ’eṯ- ’ăḇōwṯêḵem.
19wə’ānōḵî ’āmartî, ’êḵ ’ăšîṯêḵ babbānîm, wə’etten- lāḵ ’ereṣ ḥemdāh, naḥălaṯ ṣəḇî ṣiḇ’ōwṯ gōwyim; wā’ōmar, ’āḇî [tiqrə’ū- ḵ] (tiqrə’î- lî, q) ūmê’aḥăray lō [ṯāšūḇū ḵ] (ṯāšūḇî. q)
20’āḵên bāḡəḏāh ’iššāh mêrê‘āh; kên bəḡaḏtem bî bêṯ yiśrā’êl nə’um- Yahweh.
21qōwl ‘al- šəp̄āyîm nišmā‘, bəḵî ṯaḥănūnê bənê yiśrā’êl; kî he‘ĕwwū ’eṯ- darkām, šāḵəḥū ’eṯ- Yahweh ’ĕlōhêhem.
22ūḇū bānîm šōwḇāḇîm, ’erpāh məšūḇōṯêḵem; hinnū ’āṯānū lāḵ, kî ’attāh Yahweh ’ĕlōhênū.
23’āḵên laššeqer miggəḇā‘ōwṯ hāmōwn hārîm; ’āḵên Yahweh ’ĕlōhênū, təšū‘aṯ yiśrā’êl.
24wəhabbōšeṯ, ’āḵəlāh ’eṯ- yəḡîa‘ ’ăḇōwṯênū minnə‘ūrênū; ’eṯ- ṣōnām wə’eṯ- bəqārām, ’eṯ- bənêhem wə’eṯ- bənōwṯêhem.
25niškəḇāh bəḇāšətênū, ūṯəḵassênū kəlimmāṯênū kî Yahweh ’ĕlōhênū ḥāṭānū, ’ănaḥnū wa’ăḇōwṯênū, minnə‘ūrênū wə‘aḏ- hayyōwm hazzeh; wəlō šāma‘nū, bəqōwl Yahweh ’ĕlōhênū. s