Jeremiáš, 1. kapitola
Jer 1,1
Slová Jeremiáša, syna Hilkiášovho, z kňazov, ktorí boli v Anatóte v zemi Benjaminovej,
Slová Jeremiáša, syna Chilkiju, z kňazskej rodiny v Anatóte v krajine Benjamín,
Reči Jeremiáša, syna Helkiášovho, spomedzi kňazov, ktorí boli v Anatote, v Benjamínovej krajine.
Reči Jeremiáša, syna Chilkiju, spomedzi kňazov v Anatóte v Benjamínovej krajine.
Slova Jeremiáše, syna Chilkiášova, jednoho z kněží v Anatotu v kraji Benjamín.
Slova Jeremjáše, syna Chilkijášova, z kněží v Anatótu v zemi Benjamínově.
diḇrê yirməyāhū ben- ḥilqîyāhū; min- hakkōhănîm ’ăšer ba‘ănāṯōwṯ, bə’ereṣ binyāmin.
Jer 1,2
ku ktorému sa stalo slovo Hospodinovo za dní Joziáša, syna Amonovho, judského kráľa, v trinástom roku jeho kraľovania,
ktorému zaznelo slovo Hospodinovo za čias judského kráľa Joziáša, syna Amónovho, v trinástom roku jeho panovania,
Pán hovoril k nemu v dňoch júdskeho kráľa Joziáša, syna Amonovho, v trinástom roku jeho panovania,
Hospodin k nemu prehovoril v dňoch judského kráľa Joziáša, Amónovho syna, v trinástom roku jeho vlády
Ve třináctém roce vlády judského krále Jošiáše, syna Amonova, dostal slovo Hospodinovo
K němu se stalo slovo Hospodinovo za dnů judského krále Jóšijáše, syna Amónova, ve třináctém roce jeho kralování.
’ăšer hāyāh ḏəḇar- Yahweh ’êlāw, bîmê yōšîyāhū ḇen- ’āmōwn meleḵ yəhūḏāh; bišlōš- ‘eśrêh šānāh ləmāləḵōw.
Jer 1,3
a stávalo sa za dní Jehojakima, syna Joziášovho, judského kráľa, a tak až do konca jedenásteho roku Cedekiáša, syna Joziášovho, judského kráľa, až do odvedenia Jeruzalema v piatom mesiaci do zajatia.
a potom za dní judského kráľa Jójákíma, syna Joziášovho, až do konca jedenásteho roku judského kráľa Cidkiju, syna Joziášovho, až do odvlečenia Jeruzalema do zajatia v piatom mesiaci.
aj v dňoch júdskeho kráľa Joakima, syna Joziášovho, až do konca jedenásteho roku júdskeho kráľa Sedekiáša, syna Joziášovho, až po presídlenie Jeruzalema v piatom mesiaci. -
a v dňoch judského kráľa Jójakima, Joziášovho syna, až do konca jedenásteho roka judského kráľa Cidkiju, Joziášovho syna, až do odvlečenia Jeruzalema v piatom mesiaci.
a to pokračovalo během vlády judského krále Joakima, syna Jošiášova, a až do konce jedenáctého roku judského krále Cidkiáše, syna Jošiášova, totiž do vystěhování Jeruzaléma v pátém měsíci.
Stávalo se též za dnů judského krále Jójakíma, syna Jóšijášova, až do konce jedenáctého roku vlády judského krále Sidkijáše, syna Jóšijášova, až do přestěhování Jeruzaléma v pátém měsíci toho roku .
wayhî, bîmê yəhōwyāqîm ben- yōšîyāhū meleḵ yəhūḏāh, ‘aḏ- tōm ‘aštê ‘eśrêh šānāh, ləṣiḏqîyāhū ḇen- yōšîyāhū meleḵ yəhūḏāh; ‘aḏ- gəlōwṯ yərūšālim baḥōḏeš haḥămîšî. s
Jer 1,4
A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac:
Takto mi zaznelo slovo Hospodinovo:
Pán prehovoril ku mne takto:
Slovo Hospodina mi zaznelo takto:
Dostal jsem slovo Hospodinovo:
Stalo se ke mně slovo Hospodinovo:
Jer 1,5
Prv ako som ťa utvoril v lone matky, znal som ťa, a prv ako si vyšiel zo života, posvätil som ťa, za proroka národom som ťa dal.
Skôr, ako som ťa utvoril v živote matky, poznal som ťa, skôr, ako si vyšiel z lona matky, posvätil som ťa; určil som ťa národom za proroka.
"Skôr, než som ťa utvoril v matkinom živote, poznal som ťa, skôr, než si vyšiel z lona, zasvätil som ťa, za proroka pre pohanov som ťa ustanovil."
Skôr než som ťa utvoril v matkinom živote, poznal som ťa; skôr než si vyšiel z lona, posvätil som ťa; ustanovil som ťa za proroka pre pohanov.
„Než jsem tě zformoval v matčině lůně,znal jsem tě.Ještě než jsi přišel na svět,posvětil jsem tě;národům učinil jsem tě prorokem.“
„Dříve než jsem tě vytvořil v životě matky , znal jsem tě, dříve než jsi vyšel z lůna, posvětil jsem tě, dal jsem tě pronárodům za proroka.“
bəṭerem [’eṣṣōwrḵā ḵ] (’eṣṣārəḵā q) ḇabbeṭen yəḏa‘tîḵā, ūḇəṭerem têṣê mêreḥem hiqdaštîḵā; nāḇî laggōwyim nəṯattîḵā.
Jer 1,6
A ja som povedal: Ach, Pane, Hospodine, hľa, veď ja neviem hovoriť, lebo som dieťa!
Ja som však povedal: Ach, Pane, Hospodine, veď neviem hovoriť, lebo som primladý.
I povedal som: "Ach, Pane, veď neviem hovoriť, mladučký som."
Povedal som: Pane môj, Hospodin, veď neviem hovoriť, lebo som ešte len chlapec.
„Ach ne, Hospodine, Pane můj,“ zvolal jsem. „Neumím přece mluvit! Jsem ještě dítě!“
Nato jsem odpověděl: „Ach, Panovníku Hospodine, nevím, jak bych mluvil. Jsem přece chlapec.“
Jer 1,7
A Hospodin mi riekol: Nepovedz: Som dieťa! Ale ku komukoľvek ťa pošlem, pojdeš, a všetko, čokoľvek ti prikážem, budeš hovoriť.
Nato mi riekol Hospodin: Nehovor: Som primladý. Ale choď, ku komukoľvek ťa pošlem, a hlásaj všetko, čo ti rozkážem!
Ale Pán mi riekol: "Nehovor: "Mladučký som," lebo pôjdeš všade, kde ťa pošlem, a povieš všetko, čo ti prikážem.
Hospodin mi však povedal: Nehovor, ja som chlapec, lebo pôjdeš, ku komukoľvek ťa pošlem a povieš všetko, čo ti prikážem!
„Neříkej, že jsi ještě dítě,“ odpověděl mi Hospodin, „ale jdi, kamkoli tě pošlu, a říkej, cokoli ti přikážu.
Ale Hospodin mi řekl: „Neříkej: Jsem chlapec. Všude, kam tě pošlu, půjdeš, a všechno, co ti přikážu, řekneš.
wayyōmer Yahweh ’êlay, ’al- tōmar na‘ar ’ānōḵî; kî ‘al- kāl- ’ăšer ’ešlāḥăḵā têlêḵ, wə’êṯ kāl- ’ăšer ’ăṣawwəḵā təḏabbêr.
Jer 1,8
Neboj sa ich, lebo ja som s tebou, aby som ťa vytrhnul, hovorí Hospodin.
Neboj sa ich, lebo ja som s tebou, aby som ťa vyslobodil - znie výrok Hospodinov.
Neboj sa ich, veď ja som s tebou, aby som ťa vyslobodil! - hovorí Pán.
Neboj sa ich, veď som s tebou, aby som ťa vyslobodil — znie výrok Hospodina.
Neboj se jich – vždyť já jsem s tebou, abych tě vysvobozoval, praví Hospodin.“
Neboj se jich, já budu s tebou a vysvobodím tě, je výrok Hospodinův.“
’al- tîrā mippənêhem; kî- ’ittəḵā ’ănî ləhaṣṣileḵā nə’um- Yahweh.
Jer 1,9
A Hospodin vystrel svoju ruku a dotkol sa mojich úst a riekol mi Hospodin: Hľa, vložil som svoje slová do tvojich úst.
Vtedy Hospodin vystrel ruku a dotkol sa mi úst. Potom mi Hospodin riekol: Ajhľa, dal som ti do úst svoje slová.
Vtedy vystrel Pán ruku a dotkol sa mi úst. A Pán mi riekol: "Hľa, vložil som svoje slová do tvojich úst!
Potom Hospodin vystrel ruku a dotkol sa mi úst. Hospodin mi povedal: Pozri, vložil som svoje slová do tvojich úst.
Tehdy Hospodin vztáhl ruku, dotkl se mých úst a řekl mi: „Hle, vložil jsem ti do úst svá slova.
Hospodin vztáhl svou ruku a dotkl se mých úst. Pak mi Hospodin řekl: „Hle, vložil jsem ti do úst svá slova.
wayyišlaḥ Yahweh ’eṯ- yāḏōw, wayyagga‘ ‘al- pî; wayyōmer Yahweh ’êlay, hinnêh nāṯattî ḏəḇāray bəp̄îḵā.
Jer 1,10
Vidzže, ustanovil som ťa tohoto dňa nad národami a nad kráľovstvami, aby si plienil a boril, hubil a búral, staväl a sadil.
Pozri sa: dnes som ťa ustanovil nad národmi a kráľovstvami, aby si vytŕhal a rúcal, hubil a búral, aby si staval a sadil.
Pozri, postavil som ťa dnes -
Ustanovil som ťa dnes nad národmi a nad kráľovstvami, aby si vytrhával a rúcal, ničil a plienil, aby si budoval a sadil.
Pohleď, dnes tě ustanovuji nad národy a královstvími, abys vyvracel a podvracel, ničil a bořil a abys budoval a sázel.“
Hleď, tímto dnem tě ustanovuji nad pronárody a nad královstvími, abys rozvracel a podvracel, abys ničil a bořil, stavěl a sázel.“
rə’êh hip̄qaḏtîḵā hayyōwm hazzeh, ‘al- haggōwyim wə‘al- hammamlāḵōwṯ, linṯōwōš wəlinṯōwṣ ūləha’ăḇîḏ wəlahărōws; liḇnōwṯ wəlinṭōwa‘. p̄
Jer 1,11
A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: Čo vidíš Jeremiášu? A ja som povedal: Vidím šakédový, mandlový prút.
Potom mi takto zaznelo slovo Hospodinovo: Čo vidíš, Jeremiáš? Odpovedal som: Vidím mandľovníkový prút.
Pán sa ma pýtal toto; "Čo vidíš, Jeremiáš?" Odpovedal som: "Vidím prút mandľovníka."
Potom mi zaznelo slovo Hospodina takto: Čo vidíš, Jeremiáš? Ja som odpovedal: Vidím prút mandľovníka.
Dostal jsem slovo Hospodinovo: „Co vidíš, Jeremiáši?“„Vidím prut mandloně,“ odpověděl jsem.
Stalo se ke mně slovo Hospodinovo: „Co vidíš, Jeremjáši?“ Odpověděl jsem: „Vidím mandloňový prut.“
Jer 1,12
A Hospodin mi riekol: Dobre vidíš, lebo ja som šokéd, bdejem nad svojím slovom, aby som ho vykonal.
Hospodin mi riekol: Dobre si videl, lebo bdiem nad svojím slovom, aby som ho splnil.
A Pán mi povedal: "Dobre si videl, pretože budem bedliť na svoje slovo a splním ho." -
Hospodin mi povedal: Dobre si videl, pretože bdiem nad svojím slovom, aby som ho splnil.
„Vidíš dobře,“ řekl mi Hospodin, „neboť já bdím nad svým slovem, abych je vykonal.“
Hospodin mi řekl: „Viděl jsi dobře. Bdím nad svým slovem, aby se uskutečnilo.“
wayyōmer Yahweh ’êlay hêṭaḇtā lir’ōwṯ; kî- šōqêḏ ’ănî ‘al- dəḇārî la‘ăśōṯōw. p̄
Jer 1,13
A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne po druhé povediac: Čo vidíš? A povedal som: Vidím hrniec, ktorý vrie, a ktorého predná strana je od severa.
Aj po druhý raz mi zaznelo slovo Hospodinovo: Čo vidíš? Odpovedal som: Vidím prekypujúci hrniec s otvorom od severu.
Pán sa ma pýtal po druhý raz toto: "Čo vidíš?" Odpovedal som: "Vidím kypiaci hrniec a jeho ústie je od severu.
Potom mi zaznelo slovo Hospodina druhý raz takto: Čo vidíš? Povedal som: Vidím prekypujúci hrniec a jeho otvor je od severu.
Znovu jsem dostal slovo Hospodinovo: „Co vidíš?“„Vidím vroucí kotel,“ odpověděl jsem, „jak se naklání od severu.“
Slovo Hospodinovo stalo se ke mně podruhé: „Co vidíš?“ Odpověděl jsem: „Vidím překypující hrnec obrácený sem od severu.“
Jer 1,14
A Hospodin mi riekol: Od severa sa rozpúta zlé na všetkých obyvateľov zeme.
Nato mi riekol Hospodin: Od severu sa rozpúta pohroma na všetkých obyvateľov krajiny.
Nato mi Pán povedal: "Od severu kypí nešťastie na všetkých obyvateľov krajiny.
Hospodin mi povedal: Od severu sa valí pohroma na všetkých obyvateľov krajiny.
„Od severu se valí neštěstí na všechny obyvatele země,“ řekl mi Hospodin.
Nato mi řekl Hospodin: „Od severu se přivalí zlo na všechny obyvatele země.
wayyōmer Yahweh ’êlāy; miṣṣāp̄ōwn tippāṯaḥ hārā‘āh, ‘al kāl- yōšəḇê hā’āreṣ.
Jer 1,15
Lebo hľa, zavolám na všetky čeľade kráľovstiev severa, hovorí Hospodin, a prijdú a postavia každý svoju stolicu pri vchode do brán Jeruzalema a proti všetkým jeho múrom dookola a proti všetkým mestám Judska.
Lebo, hľa, zavolám všetky čeľade kráľovstiev severu - znie výrok Hospodinov. Tie prídu, a každá z nich postaví svoj trón pri vchode do brán Jeruzalema, dookola proti jeho hradbám a proti všetkým judským mestám.
Bo hľa, ja zavolám všetky kmene kráľovstiev severu - hovorí Pán. Prídu a každý postaví svoj trón pred vchodom do brán Jeruzalema proti všetkým jeho múrom vôkol a proti všetkým júdskym mestám.
Veď zavolám na všetky kmene kráľovstiev na severe — znie výrok Hospodina. Prídu a každý si postaví trón pred vchodom do brán Jeruzalema proti všetkým hradbám dookola a proti všetkým judským mestám.
„Hle, svolávám všechny kmeny severních království, praví Hospodin.Přijdou a postaví své trůnyproti branám Jeruzaléma;obklíčí dokola jeho hradbyi všechna judská města.
Hle, povolám všechny čeledi severních království, je výrok Hospodinův. Přijdou a každá postaví svou soudnou stolici u vchodu do jeruzalémských bran, proti všem jeho hradbám kolkolem i proti všem judským městům.
kî hinnî qōrê, ləḵāl mišpəḥōwṯ mamləḵōwṯ ṣāp̄ōwnāh nə’um- Yahweh; ūḇā’ū wənāṯənū ’îš kis’ōw peṯaḥ ša‘ărê yərūšālim, wə‘al kāl- ḥōwmōṯehā sāḇîḇ, wə‘al kāl- ‘ārê yəhūḏāh.
Jer 1,16
A budem hovoriť nad nimi svoje súdy pre všetku ich zlosť, pretože ma opustili a kadili iným bohom a klaňali sa dielam svojich rúk.
Potom vyhlásim svoje súdy nad nimi za všetko ich zlo, lebo ma opustili, kadili iným bohom a klaňali sa dielu vlastných rúk.
I prerokujem s nimi svoj spor pre všetku ich zlobu, že ma opustili, že okiadzali cudzích bohov a klaňali sa dielu svojich rúk."
Potom vynesiem svoj rozsudok nad nimi pre všetku ich zlobu, pretože ma opustili, pálili kadidlo cudzím bohom a klaňali sa výtvoru svojich rúk.
Odsoudím je za všechno jejich zlo,za to, že mě opustili,za to, že cizím bohům pálili kadidloa dílu svých rukou se klaněli.
Vyhlásím jim své soudy nad všemi jejich zlými skutky, že mě opustili; jiným bohům pálili kadidlo a klaněli se dílu svých rukou.
wəḏibbartî mišpāṭay ’ōwṯām, ‘al kāl- rā‘āṯām; ’ăšer ‘ăzāḇūnî, wayqaṭṭərū lêlōhîm ’ăḥêrîm, wayyištaḥăwū ləma‘ăśê yəḏêhem.
Jer 1,17
Preto ty prepáš svoje bedrá a vstanúc budeš im hovoriť všetko, čo ti ja prikážem. Nedes sa ich, aby som ťa nepredesil pred nimi.
Ty si však podpáš bedrá, povstaň a hovor im všetko, čo ti prikážem. Nemaj strach pred nimi, aby som ti ja nenahnal strachu pred nimi.
"Ale ty si opáš bedrá, povstaň a rozpovedz im všetko, čo som ti prikázal! Nemaj pred nimi strach, aby som ťa nimi nenastrašil!
Ty si však opáš bedrá, vstaň a povedz im všetko, čo som ti prikázal! Nemaj pred nimi strach, aby som ťa nimi nenastrašil!
Ty si však vyhrň rukávy! Vstaň a řekni jim, cokoli ti přikážu. Neděs se jich, nebo tě před nimi zděsím.
Ty však přepásej svá bedra, povstaň a vyřiď jim všechno, co jsem ti přikázal. Jen se jich neděs, jinak tě naplním děsem z nich.
wə’attāh te’zōr māṯəneḵā, wəqamtā wəḏibbartā ’ălêhem, ’êṯ kāl- ’ăšer ’ānōḵî ’ăṣawwekā; ’al- têḥaṯ mippənêhem, pen- ’ăḥittəḵā lip̄nêhem.
Jer 1,18
A ja, hľa, dal som ťa dnes za ohradené mesto a za železný stĺp a za medené múry proti celej zemi, proti kráľom Judska, proti jeho kniežatám, proti jeho kňazom a proti ľudu zeme.
Ajhľa, dnes urobil som ťa opevneným mestom, železným stĺpom, bronzovou hradbou proti celej krajine, proti kráľom Júdu a jeho kniežatám, proti jeho kňazom a ľudu krajiny.
A ja, hľa, urobil som ťa dnes opevneným mestom, železným stĺpom a kovovým múrom proti celej krajine, proti kráľom Júdska a jeho kniežatám, proti jeho kňazom a ľudu krajiny.
Pozri, ja som ťa dnes urobil opevneným mestom, železným stĺpom a bronzovou hradbou proti celej krajine, proti kráľom Judska a jeho kniežatám, proti jeho kňazom a ľudu krajiny.
Hle, dnes jsem tě učinil opevněným městem, železným sloupem a bronzovou hradbou proti celé judské zemi – proti jejím králům, jejím velmožům, jejím kněžím i jejímu lidu.
Hle, učinil jsem tě dnes opevněným městem, sloupem železným a bronzovou hradbou nad celou zemí proti králům judským, proti jejich velmožům, proti jejich kněžím i proti lidu země.
wa’ănî hinnêh nəṯattîḵā hayyōwm, lə‘îr miḇṣār ūlə‘ammūḏ barzel ūləḥōmōwṯ nəḥōšeṯ ‘al- kāl- hā’āreṣ; ləmalḵê yəhūḏāh ləśārehā, ləḵōhănehā ūlə‘am hā’āreṣ.
Jer 1,19
A budú bojovať proti tebe, ale ťa nepremôžu, lebo ja som s tebou, hovorí Hospodin, aby som ťa vytrhol.
A budú brojiť proti tebe, ale nepremôžu ťa, lebo ja som s tebou - znie výrok Hospodinov - aby som ťa vyslobodil.
Budú s tebou zápasiť, ale nepremôžu ťa, lebo s tebou som ja - hovorí Pán, aby som ťa vyslobodil."
Budú proti tebe bojovať, ale nepremôžu ťa, lebo ja som s tebou — znie výrok Hospodina — aby som ťa zachránil.
Budou proti tobě bojovat, ale nepřemohou tě – vždyť já jsem s tebou, abych tě vysvobozoval, praví Hospodin.“
Budou proti tobě bojovat, ale nic proti tobě nezmohou, neboť já budu s tebou a vysvobodím tě, je výrok Hospodinův.“
1Slová Jeremiáša, syna Hilkiášovho, z kňazov, ktorí boli v Anatóte v zemi Benjaminovej,
2ku ktorému sa stalo slovo Hospodinovo za dní Joziáša, syna Amonovho, judského kráľa, v trinástom roku jeho kraľovania,
3a stávalo sa za dní Jehojakima, syna Joziášovho, judského kráľa, a tak až do konca jedenásteho roku Cedekiáša, syna Joziášovho, judského kráľa, až do odvedenia Jeruzalema v piatom mesiaci do zajatia.
4A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac:
5Prv ako som ťa utvoril v lone matky, znal som ťa, a prv ako si vyšiel zo života, posvätil som ťa, za proroka národom som ťa dal.
6A ja som povedal: Ach, Pane, Hospodine, hľa, veď ja neviem hovoriť, lebo som dieťa!
7A Hospodin mi riekol: Nepovedz: Som dieťa! Ale ku komukoľvek ťa pošlem, pojdeš, a všetko, čokoľvek ti prikážem, budeš hovoriť.
8Neboj sa ich, lebo ja som s tebou, aby som ťa vytrhnul, hovorí Hospodin.
9A Hospodin vystrel svoju ruku a dotkol sa mojich úst a riekol mi Hospodin: Hľa, vložil som svoje slová do tvojich úst.
10Vidzže, ustanovil som ťa tohoto dňa nad národami a nad kráľovstvami, aby si plienil a boril, hubil a búral, staväl a sadil.
11A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: Čo vidíš Jeremiášu? A ja som povedal: Vidím šakédový, mandlový prút.
12A Hospodin mi riekol: Dobre vidíš, lebo ja som šokéd, bdejem nad svojím slovom, aby som ho vykonal.
13A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne po druhé povediac: Čo vidíš? A povedal som: Vidím hrniec, ktorý vrie, a ktorého predná strana je od severa.
14A Hospodin mi riekol: Od severa sa rozpúta zlé na všetkých obyvateľov zeme.
15Lebo hľa, zavolám na všetky čeľade kráľovstiev severa, hovorí Hospodin, a prijdú a postavia každý svoju stolicu pri vchode do brán Jeruzalema a proti všetkým jeho múrom dookola a proti všetkým mestám Judska.
16A budem hovoriť nad nimi svoje súdy pre všetku ich zlosť, pretože ma opustili a kadili iným bohom a klaňali sa dielam svojich rúk.
17Preto ty prepáš svoje bedrá a vstanúc budeš im hovoriť všetko, čo ti ja prikážem. Nedes sa ich, aby som ťa nepredesil pred nimi.
18A ja, hľa, dal som ťa dnes za ohradené mesto a za železný stĺp a za medené múry proti celej zemi, proti kráľom Judska, proti jeho kniežatám, proti jeho kňazom a proti ľudu zeme.
19A budú bojovať proti tebe, ale ťa nepremôžu, lebo ja som s tebou, hovorí Hospodin, aby som ťa vytrhol.
1Slová Jeremiáša, syna Chilkiju, z kňazskej rodiny v Anatóte v krajine Benjamín,
2ktorému zaznelo slovo Hospodinovo za čias judského kráľa Joziáša, syna Amónovho, v trinástom roku jeho panovania,
3a potom za dní judského kráľa Jójákíma, syna Joziášovho, až do konca jedenásteho roku judského kráľa Cidkiju, syna Joziášovho, až do odvlečenia Jeruzalema do zajatia v piatom mesiaci.
4Takto mi zaznelo slovo Hospodinovo:
5Skôr, ako som ťa utvoril v živote matky, poznal som ťa, skôr, ako si vyšiel z lona matky, posvätil som ťa; určil som ťa národom za proroka.
6Ja som však povedal: Ach, Pane, Hospodine, veď neviem hovoriť, lebo som primladý.
7Nato mi riekol Hospodin: Nehovor: Som primladý. Ale choď, ku komukoľvek ťa pošlem, a hlásaj všetko, čo ti rozkážem!
8Neboj sa ich, lebo ja som s tebou, aby som ťa vyslobodil - znie výrok Hospodinov.
9Vtedy Hospodin vystrel ruku a dotkol sa mi úst. Potom mi Hospodin riekol: Ajhľa, dal som ti do úst svoje slová.
10Pozri sa: dnes som ťa ustanovil nad národmi a kráľovstvami, aby si vytŕhal a rúcal, hubil a búral, aby si staval a sadil.
11Potom mi takto zaznelo slovo Hospodinovo: Čo vidíš, Jeremiáš? Odpovedal som: Vidím mandľovníkový prút.
12Hospodin mi riekol: Dobre si videl, lebo bdiem nad svojím slovom, aby som ho splnil.
13Aj po druhý raz mi zaznelo slovo Hospodinovo: Čo vidíš? Odpovedal som: Vidím prekypujúci hrniec s otvorom od severu.
14Nato mi riekol Hospodin: Od severu sa rozpúta pohroma na všetkých obyvateľov krajiny.
15Lebo, hľa, zavolám všetky čeľade kráľovstiev severu - znie výrok Hospodinov. Tie prídu, a každá z nich postaví svoj trón pri vchode do brán Jeruzalema, dookola proti jeho hradbám a proti všetkým judským mestám.
16Potom vyhlásim svoje súdy nad nimi za všetko ich zlo, lebo ma opustili, kadili iným bohom a klaňali sa dielu vlastných rúk.
17Ty si však podpáš bedrá, povstaň a hovor im všetko, čo ti prikážem. Nemaj strach pred nimi, aby som ti ja nenahnal strachu pred nimi.
18Ajhľa, dnes urobil som ťa opevneným mestom, železným stĺpom, bronzovou hradbou proti celej krajine, proti kráľom Júdu a jeho kniežatám, proti jeho kňazom a ľudu krajiny.
19A budú brojiť proti tebe, ale nepremôžu ťa, lebo ja som s tebou - znie výrok Hospodinov - aby som ťa vyslobodil.
1Reči Jeremiáša, syna Helkiášovho, spomedzi kňazov, ktorí boli v Anatote, v Benjamínovej krajine.
2Pán hovoril k nemu v dňoch júdskeho kráľa Joziáša, syna Amonovho, v trinástom roku jeho panovania,
3aj v dňoch júdskeho kráľa Joakima, syna Joziášovho, až do konca jedenásteho roku júdskeho kráľa Sedekiáša, syna Joziášovho, až po presídlenie Jeruzalema v piatom mesiaci. -
4Pán prehovoril ku mne takto:
5"Skôr, než som ťa utvoril v matkinom živote, poznal som ťa, skôr, než si vyšiel z lona, zasvätil som ťa, za proroka pre pohanov som ťa ustanovil."
6I povedal som: "Ach, Pane, veď neviem hovoriť, mladučký som."
7Ale Pán mi riekol: "Nehovor: "Mladučký som," lebo pôjdeš všade, kde ťa pošlem, a povieš všetko, čo ti prikážem.
8Neboj sa ich, veď ja som s tebou, aby som ťa vyslobodil! - hovorí Pán.
9Vtedy vystrel Pán ruku a dotkol sa mi úst. A Pán mi riekol: "Hľa, vložil som svoje slová do tvojich úst!
10Pozri, postavil som ťa dnes -
11Pán sa ma pýtal toto; "Čo vidíš, Jeremiáš?" Odpovedal som: "Vidím prút mandľovníka."
12A Pán mi povedal: "Dobre si videl, pretože budem bedliť na svoje slovo a splním ho." -
13Pán sa ma pýtal po druhý raz toto: "Čo vidíš?" Odpovedal som: "Vidím kypiaci hrniec a jeho ústie je od severu.
14Nato mi Pán povedal: "Od severu kypí nešťastie na všetkých obyvateľov krajiny.
15Bo hľa, ja zavolám všetky kmene kráľovstiev severu - hovorí Pán. Prídu a každý postaví svoj trón pred vchodom do brán Jeruzalema proti všetkým jeho múrom vôkol a proti všetkým júdskym mestám.
16I prerokujem s nimi svoj spor pre všetku ich zlobu, že ma opustili, že okiadzali cudzích bohov a klaňali sa dielu svojich rúk."
17"Ale ty si opáš bedrá, povstaň a rozpovedz im všetko, čo som ti prikázal! Nemaj pred nimi strach, aby som ťa nimi nenastrašil!
18A ja, hľa, urobil som ťa dnes opevneným mestom, železným stĺpom a kovovým múrom proti celej krajine, proti kráľom Júdska a jeho kniežatám, proti jeho kňazom a ľudu krajiny.
19Budú s tebou zápasiť, ale nepremôžu ťa, lebo s tebou som ja - hovorí Pán, aby som ťa vyslobodil."
1Reči Jeremiáša, syna Chilkiju, spomedzi kňazov v Anatóte v Benjamínovej krajine.
2Hospodin k nemu prehovoril v dňoch judského kráľa Joziáša, Amónovho syna, v trinástom roku jeho vlády
3a v dňoch judského kráľa Jójakima, Joziášovho syna, až do konca jedenásteho roka judského kráľa Cidkiju, Joziášovho syna, až do odvlečenia Jeruzalema v piatom mesiaci.
4Slovo Hospodina mi zaznelo takto:
5Skôr než som ťa utvoril v matkinom živote, poznal som ťa; skôr než si vyšiel z lona, posvätil som ťa; ustanovil som ťa za proroka pre pohanov.
6Povedal som: Pane môj, Hospodin, veď neviem hovoriť, lebo som ešte len chlapec.
7Hospodin mi však povedal: Nehovor, ja som chlapec, lebo pôjdeš, ku komukoľvek ťa pošlem a povieš všetko, čo ti prikážem!
8Neboj sa ich, veď som s tebou, aby som ťa vyslobodil — znie výrok Hospodina.
9Potom Hospodin vystrel ruku a dotkol sa mi úst. Hospodin mi povedal: Pozri, vložil som svoje slová do tvojich úst.
10Ustanovil som ťa dnes nad národmi a nad kráľovstvami, aby si vytrhával a rúcal, ničil a plienil, aby si budoval a sadil.
11Potom mi zaznelo slovo Hospodina takto: Čo vidíš, Jeremiáš? Ja som odpovedal: Vidím prút mandľovníka.
12Hospodin mi povedal: Dobre si videl, pretože bdiem nad svojím slovom, aby som ho splnil.
13Potom mi zaznelo slovo Hospodina druhý raz takto: Čo vidíš? Povedal som: Vidím prekypujúci hrniec a jeho otvor je od severu.
14Hospodin mi povedal: Od severu sa valí pohroma na všetkých obyvateľov krajiny.
15Veď zavolám na všetky kmene kráľovstiev na severe — znie výrok Hospodina. Prídu a každý si postaví trón pred vchodom do brán Jeruzalema proti všetkým hradbám dookola a proti všetkým judským mestám.
16Potom vynesiem svoj rozsudok nad nimi pre všetku ich zlobu, pretože ma opustili, pálili kadidlo cudzím bohom a klaňali sa výtvoru svojich rúk.
17Ty si však opáš bedrá, vstaň a povedz im všetko, čo som ti prikázal! Nemaj pred nimi strach, aby som ťa nimi nenastrašil!
18Pozri, ja som ťa dnes urobil opevneným mestom, železným stĺpom a bronzovou hradbou proti celej krajine, proti kráľom Judska a jeho kniežatám, proti jeho kňazom a ľudu krajiny.
19Budú proti tebe bojovať, ale nepremôžu ťa, lebo ja som s tebou — znie výrok Hospodina — aby som ťa zachránil.
1Slova Jeremiáše, syna Chilkiášova, jednoho z kněží v Anatotu v kraji Benjamín.
2Ve třináctém roce vlády judského krále Jošiáše, syna Amonova, dostal slovo Hospodinovo
3a to pokračovalo během vlády judského krále Joakima, syna Jošiášova, a až do konce jedenáctého roku judského krále Cidkiáše, syna Jošiášova, totiž do vystěhování Jeruzaléma v pátém měsíci.
4Dostal jsem slovo Hospodinovo:
5„Než jsem tě zformoval v matčině lůně,znal jsem tě.Ještě než jsi přišel na svět,posvětil jsem tě;národům učinil jsem tě prorokem.“
6„Ach ne, Hospodine, Pane můj,“ zvolal jsem. „Neumím přece mluvit! Jsem ještě dítě!“
7„Neříkej, že jsi ještě dítě,“ odpověděl mi Hospodin, „ale jdi, kamkoli tě pošlu, a říkej, cokoli ti přikážu.
8Neboj se jich – vždyť já jsem s tebou, abych tě vysvobozoval, praví Hospodin.“
9Tehdy Hospodin vztáhl ruku, dotkl se mých úst a řekl mi: „Hle, vložil jsem ti do úst svá slova.
10Pohleď, dnes tě ustanovuji nad národy a královstvími, abys vyvracel a podvracel, ničil a bořil a abys budoval a sázel.“
11Dostal jsem slovo Hospodinovo: „Co vidíš, Jeremiáši?“„Vidím prut mandloně,“ odpověděl jsem.
12„Vidíš dobře,“ řekl mi Hospodin, „neboť já bdím nad svým slovem, abych je vykonal.“
13Znovu jsem dostal slovo Hospodinovo: „Co vidíš?“„Vidím vroucí kotel,“ odpověděl jsem, „jak se naklání od severu.“
14„Od severu se valí neštěstí na všechny obyvatele země,“ řekl mi Hospodin.
15„Hle, svolávám všechny kmeny severních království, praví Hospodin.Přijdou a postaví své trůnyproti branám Jeruzaléma;obklíčí dokola jeho hradbyi všechna judská města.
16Odsoudím je za všechno jejich zlo,za to, že mě opustili,za to, že cizím bohům pálili kadidloa dílu svých rukou se klaněli.
17Ty si však vyhrň rukávy! Vstaň a řekni jim, cokoli ti přikážu. Neděs se jich, nebo tě před nimi zděsím.
18Hle, dnes jsem tě učinil opevněným městem, železným sloupem a bronzovou hradbou proti celé judské zemi – proti jejím králům, jejím velmožům, jejím kněžím i jejímu lidu.
19Budou proti tobě bojovat, ale nepřemohou tě – vždyť já jsem s tebou, abych tě vysvobozoval, praví Hospodin.“
1Slova Jeremjáše, syna Chilkijášova, z kněží v Anatótu v zemi Benjamínově.
2K němu se stalo slovo Hospodinovo za dnů judského krále Jóšijáše, syna Amónova, ve třináctém roce jeho kralování.
3Stávalo se též za dnů judského krále Jójakíma, syna Jóšijášova, až do konce jedenáctého roku vlády judského krále Sidkijáše, syna Jóšijášova, až do přestěhování Jeruzaléma v pátém měsíci toho roku .
4Stalo se ke mně slovo Hospodinovo:
5„Dříve než jsem tě vytvořil v životě matky , znal jsem tě, dříve než jsi vyšel z lůna, posvětil jsem tě, dal jsem tě pronárodům za proroka.“
6Nato jsem odpověděl: „Ach, Panovníku Hospodine, nevím, jak bych mluvil. Jsem přece chlapec.“
7Ale Hospodin mi řekl: „Neříkej: Jsem chlapec. Všude, kam tě pošlu, půjdeš, a všechno, co ti přikážu, řekneš.
8Neboj se jich, já budu s tebou a vysvobodím tě, je výrok Hospodinův.“
9Hospodin vztáhl svou ruku a dotkl se mých úst. Pak mi Hospodin řekl: „Hle, vložil jsem ti do úst svá slova.
10Hleď, tímto dnem tě ustanovuji nad pronárody a nad královstvími, abys rozvracel a podvracel, abys ničil a bořil, stavěl a sázel.“
11Stalo se ke mně slovo Hospodinovo: „Co vidíš, Jeremjáši?“ Odpověděl jsem: „Vidím mandloňový prut.“
12Hospodin mi řekl: „Viděl jsi dobře. Bdím nad svým slovem, aby se uskutečnilo.“
13Slovo Hospodinovo stalo se ke mně podruhé: „Co vidíš?“ Odpověděl jsem: „Vidím překypující hrnec obrácený sem od severu.“
14Nato mi řekl Hospodin: „Od severu se přivalí zlo na všechny obyvatele země.
15Hle, povolám všechny čeledi severních království, je výrok Hospodinův. Přijdou a každá postaví svou soudnou stolici u vchodu do jeruzalémských bran, proti všem jeho hradbám kolkolem i proti všem judským městům.
16Vyhlásím jim své soudy nad všemi jejich zlými skutky, že mě opustili; jiným bohům pálili kadidlo a klaněli se dílu svých rukou.
17Ty však přepásej svá bedra, povstaň a vyřiď jim všechno, co jsem ti přikázal. Jen se jich neděs, jinak tě naplním děsem z nich.
18Hle, učinil jsem tě dnes opevněným městem, sloupem železným a bronzovou hradbou nad celou zemí proti králům judským, proti jejich velmožům, proti jejich kněžím i proti lidu země.
19Budou proti tobě bojovat, ale nic proti tobě nezmohou, neboť já budu s tebou a vysvobodím tě, je výrok Hospodinův.“
1diḇrê yirməyāhū ben- ḥilqîyāhū; min- hakkōhănîm ’ăšer ba‘ănāṯōwṯ, bə’ereṣ binyāmin.
2’ăšer hāyāh ḏəḇar- Yahweh ’êlāw, bîmê yōšîyāhū ḇen- ’āmōwn meleḵ yəhūḏāh; bišlōš- ‘eśrêh šānāh ləmāləḵōw.
3wayhî, bîmê yəhōwyāqîm ben- yōšîyāhū meleḵ yəhūḏāh, ‘aḏ- tōm ‘aštê ‘eśrêh šānāh, ləṣiḏqîyāhū ḇen- yōšîyāhū meleḵ yəhūḏāh; ‘aḏ- gəlōwṯ yərūšālim baḥōḏeš haḥămîšî. s
4wayhî ḏəḇar- Yahweh ’êlay lêmōr.
5bəṭerem [’eṣṣōwrḵā ḵ] (’eṣṣārəḵā q) ḇabbeṭen yəḏa‘tîḵā, ūḇəṭerem têṣê mêreḥem hiqdaštîḵā; nāḇî laggōwyim nəṯattîḵā.
6wā’ōmar, ’ăhāh ’ăḏōnāy Yahweh, hinnêh lō- yāḏa‘tî dabbêr; kî- na‘ar ’ānōḵî. p̄
7wayyōmer Yahweh ’êlay, ’al- tōmar na‘ar ’ānōḵî; kî ‘al- kāl- ’ăšer ’ešlāḥăḵā têlêḵ, wə’êṯ kāl- ’ăšer ’ăṣawwəḵā təḏabbêr.
8’al- tîrā mippənêhem; kî- ’ittəḵā ’ănî ləhaṣṣileḵā nə’um- Yahweh.
9wayyišlaḥ Yahweh ’eṯ- yāḏōw, wayyagga‘ ‘al- pî; wayyōmer Yahweh ’êlay, hinnêh nāṯattî ḏəḇāray bəp̄îḵā.
10rə’êh hip̄qaḏtîḵā hayyōwm hazzeh, ‘al- haggōwyim wə‘al- hammamlāḵōwṯ, linṯōwōš wəlinṯōwṣ ūləha’ăḇîḏ wəlahărōws; liḇnōwṯ wəlinṭōwa‘. p̄
11wayhî ḏəḇar- Yahweh ’êlay lêmōr, māh- ’attāh rō’eh yirməyāhū; wā’ōmar maqqêl šāqêḏ ’ănî rō’eh.
12wayyōmer Yahweh ’êlay hêṭaḇtā lir’ōwṯ; kî- šōqêḏ ’ănî ‘al- dəḇārî la‘ăśōṯōw. p̄
13wayhî ḏəḇar- Yahweh ’êlay šênîṯ lêmōr, māh ’attāh rō’eh; wā’ōmar, sîr nāp̄ūaḥ ’ănî rō’eh, ūp̄ānāw mippənê ṣāp̄ōwnāh.
14wayyōmer Yahweh ’êlāy; miṣṣāp̄ōwn tippāṯaḥ hārā‘āh, ‘al kāl- yōšəḇê hā’āreṣ.
15kî hinnî qōrê, ləḵāl mišpəḥōwṯ mamləḵōwṯ ṣāp̄ōwnāh nə’um- Yahweh; ūḇā’ū wənāṯənū ’îš kis’ōw peṯaḥ ša‘ărê yərūšālim, wə‘al kāl- ḥōwmōṯehā sāḇîḇ, wə‘al kāl- ‘ārê yəhūḏāh.
16wəḏibbartî mišpāṭay ’ōwṯām, ‘al kāl- rā‘āṯām; ’ăšer ‘ăzāḇūnî, wayqaṭṭərū lêlōhîm ’ăḥêrîm, wayyištaḥăwū ləma‘ăśê yəḏêhem.
17wə’attāh te’zōr māṯəneḵā, wəqamtā wəḏibbartā ’ălêhem, ’êṯ kāl- ’ăšer ’ānōḵî ’ăṣawwekā; ’al- têḥaṯ mippənêhem, pen- ’ăḥittəḵā lip̄nêhem.
18wa’ănî hinnêh nəṯattîḵā hayyōwm, lə‘îr miḇṣār ūlə‘ammūḏ barzel ūləḥōmōwṯ nəḥōšeṯ ‘al- kāl- hā’āreṣ; ləmalḵê yəhūḏāh ləśārehā, ləḵōhănehā ūlə‘am hā’āreṣ.
19wənilḥămū ’êleḵā wəlō- yūḵəlū lāḵ; kî- ’ittəḵā ’ănî nə’um- Yahweh ləhaṣṣîleḵā. p̄