Sudcovia, 9. kapitola
Sud 9,1
A Abimelech, syn Jerubbálov, odišiel do Sichema k bratom svojej matky a hovoril im i všetkej čeľadi domu otca svojej matky povediac:
Abímelech, syn Jerubbaalov, išiel do Síchemu k bratom svojej matky a prihovoril sa im i celej čeľadi domu otca svojej matky:
Jerobálov syn Abimelech sa vybral do Sichemu k bratom svojej matky a vravel im aj celému príbuzenstvu rodiny svojej matky:
Jerubbaálov syn Abímelech odišiel do Síchemu k bratom svojej matky a prihovoril sa im i celému rodu domu otca svojej matky:
Jerub-baalův syn Abimelech přišel bydlet k bratrům své matky v Šechemu a řekl jim i celému příbuzenstvu své matky:
Abímelek, syn Jerubaalův, odešel do Šekemu, k bratrům své matky a promluvil k nim i k celé čeledi rodu své matky takto:
wayyêleḵ ’ăḇîmeleḵ ben- yərubba‘al šəḵemāh, ’el- ’ăḥê ’immōw; wayḏabbêr ’ălêhem, wə’el- kāl- mišpaḥaṯ bêṯ- ’ăḇî ’immōw lêmōr.
Sud 9,2
Hovorte, prosím, v uši všetkým predným mužom mesta Sichema: Čo vám je lepšie: či aby panovali nad vami sedemdesiati mužovia, všetko to synovia Jerubbálovi, a či aby nad vami panoval jeden muž? A budete pamätať, že ja som vaša kosť a vaše telo.
Otvorene povedzte všetkým občanom Síchemu: Čo je lepšie pre vás? Aby sedemdesiat mužov, všetci synovia Jerubbaalovi, panovali nad vami, alebo aby jeden človek panoval nad vami? Pamätajte, že som z vášho tela a kostí!
"Hovorte verejne všetkým sichemským občanom: Čo je vám lepšie, aby panovalo nad vami sedemdesiat mužov, všetci Jerobálovi synovia, alebo aby panoval nad vami len jeden muž? Pamätajte tiež, že ja som vaša kosť a vaše mäso!"
Dôrazne sa spýtajte všetkých občanov Síchemu: Čo je pre vás lepšie? Či to, aby sedemdesiat mužov, všetci synovia Jerubbaála, panovalo nad vami, alebo aby nad vami vládol jeden muž? Pamätajte, že som z vašej krvi a z vášho tela!
„Zeptejte se šechemských měšťanů: ‚Co je pro vás lepší – aby vám vládlo všech sedmdesát Jerub-baalových synů, nebo aby vám vládl jeden muž?‘ Pamatujte, že jsem vaše krev a tělo.“
„Předneste všem šekemským občanům: Co je pro vás lepší, aby nad vámi vládlo sedmdesát mužů, samí Jerubaalovci, anebo aby nad vámi vládl jediný muž? Pamatujte, že jsem vaše krev a vaše tělo.“
dabbərū- nā bə’āzənê ḵāl ba‘ălê šəḵem mah- ṭōwḇ lāḵem hamšōl bāḵem šiḇ‘îm ’îš, kōl bənê yərubba‘al, ’im- məšōl bāḵem ’îš ’eḥāḏ; ūzəḵartem kî- ‘aṣmêḵem ūḇəśarḵem ’ānî.
Sud 9,3
Vtedy hovorili bratia jeho matky o ňom v uši všetkých popredných mužov Sichema všetky tie slová. A ich srdce sa naklonilo postúpiť za Abimelechom, lebo vraveli: Je náš brat.
Bratia jeho matky rozpovedali všetko občanom Síchemu a ich srdce sa priklonilo k Abímelechovi; lebo povedali: Je nám bratom.
A bratia jeho matky verejne hovorili o ňom všetky tieto slová všetkým sichemským občanom a ich srdce sa naklonilo k Abimelechovi. Potom si povrávali: "On je náš brat."
Toto všetko povedali o ňom bratia jeho matky všetkým občanom Síchemu, ktorých srdce sa priklonilo k Abímelechovi. Povedali si: Je to náš brat.
Bratři jeho matky to všechno o něm pověděli šechemským měšťanům a ti se přiklonili k Abimelechovi. „Je to přece náš příbuzný,“ říkali si.
Bratři jeho matky přednesli o něm toto všechno všem šekemským občanům a ti se k Abímelekovi přiklonili, neboť si řekli: „Je to náš bratr.“
wayḏabbərū ’ăḥê- ’immōw ‘ālāw, bə’āzənê kāl- ba‘ălê šəḵem, ’êṯ kāl- haddəḇārîm hā’êlleh; wayyêṭ libbām ’aḥărê ’ăḇîmeleḵ, kî ’āmərū ’āḥînū hū.
Sud 9,4
A dali mu sedemdesiat šeklov striebra z domu Bál-beríta, za ktoré si najal Abimelech zaháľčivých mužov odvážlivých, ktorí ho nasledovali.
Dali mu sedemdesiat šekelov striebra z domu Baal-Beríta a Abímelech si za to najal naničhodných a na všetko schopných ľudí, ktorí ho nasledovali.
dali mu z chrámu Bál-berita sedemdesiat šeklov striebra. Abimelech si za ne najal povaľačských a bezočivých mužov, ktorí sa stali jeho družinou.
Odovzdali mu sedemdesiat šekelov striebra z chrámu Baál-Beríta. Abímelech si za ne najal naničhodných a bezohľadných mužov, čo sa k nemu pridali.
Dali mu 70 šekelů stříbra z Baal-beritova chrámu a Abimelech si za ně najal ničemy a dobrodruhy, kteří mu dělali doprovod.
Potom mu vydali sedmdesát šekelů stříbra z chrámu Baala smlouvy; za ně si Abímelek najal lehkomyslné a bezohledné muže, aby ho provázeli.
wayyittənū- lōw šiḇ‘îm kesep̄, mibbêṯ ba‘al bərîṯ; wayyiśkōr bāhem ’ăḇîmeleḵ, ’ănāšîm rêqîm ūp̄ōḥăzîm, wayyêləḵū ’aḥărāw.
Sud 9,5
A prijdúc do domu svojho otca do Ofry povraždil svojich bratov, synov Jerubbálových, sedemdesiat mužov, na jednom kameni. A pozostal iba Jotám, syn Jerubbálov, najmladší, lebo sa bol schoval.
Potom odišiel do domu svojho otca do Ofry a na jednom kameni zavraždil svojich bratov, synov Jerubbaalových; sedemdesiat mužov; zostal len Jótám, najmladší syn Jerubbaalov, lebo sa skryl.
Potom išiel do domu svojho otca do Efry a pobil svojich bratov, Jerobálových synov, sedemdesiat mužov na jednom kameni. Zostal iba najmladší Jerobálov syn Joatam, lebo sa skryl.
Vošiel do domu svojho otca v Ofre a na jednom kameni pozabíjal sedemdesiat mužov, všetko svojich bratov, synov Jerubbaála. Zostal len Jerubbaálov najmladší syn Jótam, lebo sa skryl.
Pak odešel do domu svého otce v Ofře a na jednom kameni tam povraždil svých sedmdesát nevlastních bratrů, synů Jerub-baalových. Nejmladší syn Jerub-baalův Jotam ale přežil, protože se schoval.
Vešel do otcovského domu v Ofře a povraždil na jednom kameni své bratry Jerubaalovce, sedmdesát mužů. Zbyl jen Jótam, nejmladší syn Jerubaalův, protože se ukryl.
wayyāḇō ḇêṯ- ’āḇîw ‘āp̄ərāṯāh, wayyahărōḡ ’eṯ- ’eḥāw bənê- yərubba‘al šiḇ‘îm ’îš ‘al- ’eḇen ’eḥāṯ; wayyiwwāṯêr yōwṯām ben- yərubba‘al haqqāṭōn kî neḥbā. s
Sud 9,6
Potom sa shromaždili všetci mužovia Sichema i celý dom Millo a odíduc ustanovili Abimelecha za kráľa pri dube stĺpa, ktorý je v Sicheme.
Potom sa zhromaždili všetci občania Síchemu i celé Bét-Milló, odišli a vyhlásili Abímelecha za kráľa pri dube s posvätným stĺpom v Sícheme.
Nato sa zhromaždili všetci sichemskí občania a všetci obyvatelia Mela, išli a ustanovili Abimelecha za kráľa pri pamätnom dube, ktorý stál v Sicheme. -
Potom sa zhromaždili všetci občania Síchemu a všetci z Bét-Milló, odišli a pri posvätnom dube s posvätným stĺpom v Sícheme vyhlásili Abímelecha za kráľa.
Všichni měšťané Šechemu i všichni z Bet-mila se potom shromáždili a šli k dubu u šechemského sloupu, kde Abimelecha prohlásili za krále.
Všichni šekemští občané a všichni z domu Miló se shromáždili a prohlásili Abímeleka za krále při božišti u sloupu, který byl v Šekemu.
wayyê’āsəp̄ū kāl- ba‘ălê šəḵem wəḵāl bêṯ millōw, wayyêləḵū, wayyamlîḵū ’eṯ- ’ăḇîmeleḵ ləmeleḵ; ‘im- ’êlōwn muṣṣāḇ ’ăšer bišḵem.
Sud 9,7
A keď to oznámili Jotámovi, odišiel a postavil sa na temene vrchu Gerizíma a pozdvihnúc svoj hlas volal a povedal im: Počujte ma, mužovia Sichema, a nech vás počuje Bôh!
Keď to oznámili Jótámovi, odišiel a zastal na vrchole Garizímu a nahlas volal: Počujte ma, občania Síchemu, a vypočuje vás Boh.
Keď to oznámili Joatamovi, šiel, postavil sa na končiari vrchu Garizim a zvýšeným hlasom im volal: "Počujte ma, Sichemčania, aby aj vás počul Boh.
Keď to oznámili Jótamovi, odišiel, postavil sa na temeno vrchu Gerizím, hlasno zavolal a povedal im: Počúvajte ma občania Síchemu a vás vypočuje Boh!
Když se to dozvěděl Jotam, vystoupil na vrchol hory Gerizim a odtud na ně hlasitě volal: „Slyšte mě, šechemští měšťané! A vás ať slyší Bůh!
Když to oznámili Jótamovi, šel a postavil se na vrcholu hory Gerizímu, hlasitě volal a mluvil k nim: „Slyšte mě, šekemští občané, a vás nechť slyší Bůh!
wayyaggiḏū ləyōwṯām, wayyêleḵ wayya‘ămōḏ bərōš har- gərizîm, wayyiśśā qōwlōw wayyiqrā; wayyōmer lāhem, šim‘ū ’êlay ba‘ălê šəḵem, wəyišma‘ ’ălêḵem ’ĕlōhîm.
Sud 9,8
Raz boly odišly stromy pomazať nad sebou kráľa a povedaly olive: Kraľuj nad nami!
Pobrali sa raz stromy pomazať kráľa nad sebou. I povedali olive: Kraľuj nad nami.
Išli raz stromy pomazať si kráľa. I povedali olive: "Kraľuj nad nami!"
Zišli sa spolu stromy, aby si nad sebou pomazali kráľa. Vyzvali olivu: Kraľuj nad nami!
Jednou se stromy rozhodlykrále nad sebou si stanovit.Řekly olivě: Kraluj nám!
Sešly se pospolu stromy, aby si nad sebou pomazaly krále. Vyzvaly olivu: ‚Kraluj nad námi!‘
hālōwḵ hāləḵū hā‘êṣîm, limšōaḥ ‘ălêhem meleḵ; wayyōmərū lazzayiṯ [məlōwḵāh ḵ] (māləḵāh q) ‘ālênū.
Sud 9,9
Ale oliva im povedala: Či ja opustím tučnotu, ktorú ctia vo mne i Bôh i ľudia, a pojdem, aby som sa klátila nad stromami?
A oliva im odvetila: Mám opustiť svoj olej, pre ktorý ma ctia bohovia i ľudia, ísť a vznášať sa nad stromami?
Ale oliva im odvetila: "Môžem ja zanechať svoju tučnosť, ktorú zvelebujú bohovia i ľudia, a ísť sa povyšovať nad stromami?"
Oliva im však odvetila: Mám sa zrieknuť svojho oleja, ktorým sa uctievajú bohovia i ľudia, a vyvyšovať sa nad stromami?
Oliva řekla: To snad mámsvůj olej přestat vydávat,kterým se Bůh i lidé ctí,a jít kymácet se nad stromy?
Oliva jim však odpověděla: ‚Mám se vzdát své tučnosti, jíž se uctívají bohové i lidé, a kymácet se nad stromy?‘
wayyōmer lāhem hazzayiṯ, heḥoḏaltî ’eṯ- dišnî, ’ăšer- bî yəḵabbəḏū ’ĕlōhîm wa’ănāšîm; wəhālaḵtî, lānūa‘ ‘al- hā‘êṣîm.
Sud 9,10
A stromy povedaly fíku: Poď ty a kraľuj nad nami!
Vtedy povedali stromy figovníku: Poď ty a kraľuj nad nami!
Potom povedali stromy figovníku: "Nože poď ty a kraľuj nad nami!"
Stromy potom vyzvali figovník: Poď a kraľuj nám ty!
Řekly tedy stromy fíku:Pojď ty, kraluj nám!
Stromy pak vyzvaly fík: ‚Pojď nad námi kralovat ty!‘
wayyōmərū hā‘êṣîm lattə’ênāh; ləḵî- ’at māləḵî ‘ālênū.
Sud 9,11
Ale fík im odpovedal: Či azda opustím svoju sladkosť a svoje výborné ovocie a pojdem, aby som sa klátil nad stromami?
A figovník im odvetil: Mám opustiť svoju sladkosť a svoje výborné ovocie, ísť a vznášať sa nad stromami?
Ale figovník im odpovedal: "Môžem ja zanechať svoju sladkosť a tie svoje skvostné plody a ísť sa povyšovať nad stromami?"
Figovník im však odpovedal: Mám sa vzdať svojej sladkosti a svojich skvelých plodov a vyvyšovať sa nad stromami?
Fíkovník řekl: To snad mámsvé plody přestat vydávat,jež vynikají v sladkosti,a jít kymácet se nad stromy?
Fík jim však odpověděl: ‚Mám se vzdát své sladkosti a svých výborných plodů a kymácet se nad stromy?‘
wattōmer lāhem hattə’ênāh, heḥoḏaltî ’eṯ- māṯəqî, wə’eṯ- tənūḇāṯî haṭṭōwḇāh; wəhālaḵtî, lānūa‘ ‘al- hā‘êṣîm.
Sud 9,12
Potom povedaly stromy viniču: Nože poď ty, kraľuj nad nami!
Potom povedali stromy viniču: Poď ty a kraľuj nad nami!
Povedali teda stromy viniču: "Poď ty a kraľuj nad nami!"
Stromy potom povedali viniču: Poď a kraľuj nám ty!
Řekly tedy stromy révě:Pojď ty, kraluj nám!
Stromy pak vyzvaly vinnou révu: ‚Pojď nad námi kralovat ty!‘
wayyōmərū hā‘êṣîm laggāp̄en; ləḵî- ’at [mālōwḵî ḵ] (māləḵî q) ‘ālênū.
Sud 9,13
Ale aj vinič im povedal: Či azda nechám tak svoju vínnu šťavu, ktorá obveseľuje i Boha i ľudí, a pojdem, aby som sa klátil nad stromami?
Ale vinič im odvetil: Mám opustiť svoj mušt, ktorý obveseľuje bohov i ľudí, ísť a vznášať sa nad stromami?
Vinič im však odvetil takisto: "Môžem ja zanechať svoj mušt, ktorý obveseľuje bohov i ľudí, a ísť a povyšovať sa nad stromami?"
Vinič im však povedal: Mám sa vzdať svojho muštu, ktorý obveseľuje bohov i ľudí, a vyvyšovať sa nad stromami?
Réva řekla: To snad mámsvé víno přestat vydávat,kterým se Bůh i lidé veselí,a jít kymácet se nad stromy?
Vinná réva jim však odpověděla: ‚Mám se vzdát svého moštu, který je k radosti bohům i lidem, a kymácet se nad stromy?‘
wattōmer lāhem haggep̄en, heḥoḏaltî ’eṯ- tîrōwōšî, hamśammêaḥ ’ĕlōhîm wa’ănāšîm; wəhālaḵtî, lānūa‘ ‘al- hā‘êṣîm.
Sud 9,14
Naposledy riekly všetky stromy bodliaku: Poď tedy ty, kraľuj nad nami!
A všetky stromy povedali bodliaku: Poď ty a kraľuj nad nami!
Povedali všetky stromy bodliaku: "Poď ty a kraľuj nad nami!"
Potom všetky stromy oslovili bodliak: Poď a kraľuj nám ty!
Řekly tedy všechny stromy trní:Pojď ty, kraluj nám!
I vyzvaly všechny stromy trnitý keř: ‚Pojď nad námi kralovat ty!‘
wayyōmərū ḵāl hā‘êṣîm ’el- hā’āṭāḏ; lêḵ ’attāh məlāḵ- ‘ālênū.
Sud 9,15
A bodliak povedal stromom: Ak ma naozaj pomazujete za kráľa nad sebou, poďte, utečte sa do mojej tône. Ale ak nie, vtedy nech vyjde oheň z bodliaka a strávi cedry Libanona!
A bodliak odvetil stromom: Ak ma naozaj chcete pomazať za kráľa nad vami, poďte, ukryte sa v mojej tôni. Ak nie, vyšľahne oheň z bodliaka a strávi libanonské cédre.
Bodliak odpovedal stromom: "Ak ma vskutku pomažete, aby som bol vaším kráľom, poďte, schovajte sa v mojej tôni! Ak nie, vyšľahne oheň z bodliaka a strávi libanonské cédre."
Bodliak povedal stromom: Ak ma naozaj chcete pomazať za kráľa nad sebou, poďte sa skryť v mojej tôni. No ak nie, nech z bodliaka vyšľahne oheň a strávi libanonské cédre!
Trní tenkrát řeklo stromům:Pokud mě vskutku oddaněurčíte sobě za krále,pak se do mého stínu uchylte.Ale pokud ne, z trní oheň vyšlehne,libanonské cedry sežehne!
A trnitý keř stromům odpověděl: ‚Jestliže mě doopravdy chcete pomazat za krále nad sebou, pojďte se schoulit do mého stínu! Jestliže však ne, vyšlehne z trnitého keře oheň a pozře i libanónské cedry!‘
wayyōmer hā’āṭāḏ ’el- hā‘êṣîm ’im be’ĕmeṯ ’attem mōšəḥîm ’ōṯî ləmeleḵ ‘ălêḵem, bō’ū ḥăsū ḇəṣillî; wə’im- ’ayin têṣê ’êš min- hā’āṭāḏ, wəṯōḵal ’eṯ- ’arzê halləḇānōwn.
Sud 9,16
A tak teraz jestli ste učinili podľa pravdy a úprimnosti, že ste ustanovili Abimelecha za kráľa a jestli ste dobré učinili s Jerubbálom a s jeho domom a jestli ste mu učinili podľa zásluhy jeho rúk,
Teraz, ak ste naozaj statočne konali, keď ste Abímelecha urobili kráľom, a ak ste dobre naložili s Jerubbaalom a s jeho domom, ak ste mu odplatili, ako sa zaslúžil o vás,
Teraz teda, ak ste opravdivo a čestne konali keď ste ustanovovali Abimelecha za kráľa, ak ste dobre urobili s Jerobálom a jeho domom, ak ste sa k nemu zachovali podľa jeho zásluh -
Konali ste teda verne a statočne, keď ste si za kráľa ustanovili Abímelecha? Správali ste sa dobre k Jerubbaálovi a jeho domu? Zaobchádzali ste s ním, ako si zaslúžil?
Nuže, zachovali jste se oddaně a čestně, když jste Abimelecha udělali králem? Zachovali jste se dobře k Jerub-baalovi a jeho domu? Zachovali jste se k němu, jak si zasloužil?
Nuže: Jednali jste věrně a bezelstně, když jste si ustanovili za krále Abímeleka? Jednali jste dobře s Jerubaalem a s jeho domem? Jednali jste s ním podle toho, jak si zasloužil?
wə‘attāh, ’im- be’ĕmeṯ ūḇəṯāmîm ‘ăśîṯem, wattamlîḵū ’eṯ- ’ăḇîmeleḵ; wə’im- ṭōwḇāh ‘ăśîṯem ‘im- yərubba‘al wə‘im- bêṯōw, wə’im- kiḡmūl yāḏāw ‘ăśîṯem lōw.
Sud 9,17
lebo môj otec bojoval za vás a vystavil svoj život nebezpečenstvu a vytrhol vás z ruky Madiana;
lebo môj otec bojoval za vás, ba aj svoj život položil na vážky a zachránil vás z rúk Midjáncov;
vy, za ktorých bojoval môj otec, ba až svoj život nasadil, a ktorých vyslobodil z ruky Madiánčanov -
Môj otec totiž bojoval za vás s nasadením vlastného života a zachránil vás z rúk Midjánčanov.
Můj otec za vás bojoval, nasadil vlastní život, aby vás vysvobodil z rukou Midiánců.
Můj otec přece za vás bojoval s nasazením vlastního života a vytrhl vás z rukou Midjánců.
Sud 9,18
ale vy ste dnes povstali na dom môjho otca a povraždili ste jeho synov, sedemdesiatich mužov, na jednom kameni a ustanovili ste Abimelecha, syna jeho dievky, za kráľa nad mužmi Sichema, lebo je váš brat,
ale vy ste dnes povstali proti domu môjho otca a jeho synov ste povraždili, sedemdesiat mužov na jednom kameni, a urobili ste Abímelecha, syna jeho slúžky, kráľom nad občanmi Síchemu, lebo je vaším bratom;
vy však ste sa dnes vzbúrili proti domu môjho otca a pozabíjali ste jeho synov, sedemdesiat mužov na jednom kameni, a ustanovili ste Abimelecha, syna jeho slúžky, za kráľa nad sichemskými občanmi, pretože je váš brat -,
Vy ste však dnes povstali proti domu môjho otca, povraždili ste jeho synov, sedemdesiat mužov na jednom kameni, a ustanovili ste Abímelecha, syna jeho slúžky, za kráľa nad občanmi Síchemu, lebo je vaším bratom.
Vy jste ale dnes povstali proti jeho domu, povraždili jste sedmdesát jeho synů na jednom kameni a králem nad Šechemskými jste udělali Abimelecha, syna jeho děvečky – je to přece váš příbuzný!
Vy však jste dnes proti domu mého otce povstali, povraždili jste jeho syny, sedmdesát mužů, na jednom kameni, a ustanovili jste Abímeleka, syna jeho otrokyně, za krále šekemských občanů jen proto, že to je váš bratr.
wə’attem qamtem ‘al- bêṯ ’āḇî hayyōwm, wattaharḡū ’eṯ- bānāw šiḇ‘îm ’îš ‘al- ’eḇen ’eḥāṯ; wattamlîḵū ’eṯ- ’ăḇîmeleḵ ben- ’ămāṯōw ‘al- ba‘ălê šəḵem, kî ’ăḥîḵem hū.
Sud 9,19
a tedy ak ste učinili podľa pravdy a úprimnosti s Jerubbálom i s jeho domom tohoto dňa, radujte sa Abimelechovi, a nech sa aj on raduje vám.
ak ste naozaj statočne naložili s Jerubbaalom a s jeho domom, radujte sa z Abímelecha, a aj on nech sa raduje z vás.
ak ste teda opravdivo a čestne urobili s Jerobálom a jeho domom v dnešný deň, radujte sa z Abimelecha a on nech sa zas raduje z vás!
Ak ste dnes verne a statočne naložili s Jerubbaálom a jeho domom, radujte sa z Abímelecha a on nech sa raduje z vás.
Pokud jste se dnes zachovali k Jerub-baalovi a jeho domu oddaně a čestně, radujte se z Abimelecha a on ať se raduje z vás!
Jestliže jste tohoto dne jednali s Jerubaalem a s jeho domem věrně a bezelstně, radujte se z Abímeleka a také on ať se raduje z vás.
wə’im- be’ĕmeṯ ūḇəṯāmîm ‘ăśîṯem ‘im- yərubba‘al wə‘im- bêṯōw hayyōwm hazzeh; śimḥū ba’ăḇîmeleḵ, wəyiśmaḥ gam- hū bāḵem.
Sud 9,20
A jestli nie, vtedy nech vyjde oheň z Abimelecha a nech strávi mužov Sichema i dom Millo, a tiež nech vyjde oheň z mužov Sichema a z domu Millo a nech strávi Abimelecha!
Ak nie, nech vyšľahne z Abímelecha oheň a nech strávi občanov Síchemu a Bét-Millóa, a oheň nech vyšľahne z občanov Síchemu a z Bét-Milloá a nech pohltí Abímelecha.
Ale ak nie, nech vyšľahne oheň z Abimelecha a strávi sichemských občanov i Melo! A nech vyšľahne oheň zo sichemských občanov a z Mela a nech strávi Abimelecha!"
Ak nie, nech z Abímelecha vyšľahne oheň a strávi občanov Síchemu a Bét-Milló, nech z občanov Síchemu a Bét-Milló vyšľahne oheň a strávi Abímelecha!
Ale pokud ne, pak ať z Abimelecha vyšlehne oheň a sežehne šechemské měšťany i Bet-milo! Ať vyšlehne oheň z Šechemských i z Bet-mila a sežehne Abimelecha!“
Jestliže však nikoli, ať vyšlehne z Abímeleka oheň a pozře šekemské občany i dům Miló, pak ať vyšlehne oheň z šekemských občanů a z domu Miló a pozře Abímeleka.“
wə’im- ’ayin têṣê ’êš mê’ăḇîmeleḵ, wəṯōḵal ’eṯ- ba‘ălê šəḵem wə’eṯ- bêṯ millōw; wəṯêṣê ’êš mibba‘ălê šəḵem ūmibbêṯ millōw, wəṯōḵal ’eṯ- ’ăḇîmeleḵ.
Sud 9,21
Potom sa dal Jotám na útek a ujdúc prišiel do Béra a býval tam bojac sa Abimelecha, svojho brata.
Potom Jótám ušiel a unikol svojmu bratovi Abímelechovi. Nato odišiel do Beéry a býval tam.
Potom Joatam utiekol a utiahol sa do bezpečia. Odišiel do Bery a tam zostal (zo strachu) pred svojím bratom Abimelechom. -
Potom Jótam ušiel, aby unikol svojmu bratovi Abímelechovi a usadil sa v Beére.
Pak se dal Jotam na útěk. Uprchl před svým bratrem Abimelechem do Beeru a tam zůstal.
Poté se dal Jótam na útěk a uprchl před svým bratrem Abímelekem do Beéru, kde se usadil.
wayyānās yōwṯām, wayyiḇraḥ wayyêleḵ bə’êrāh; wayyêšeḇ šām, mippənê ’ăḇîmeleḵ ’āḥîw. p̄
Sud 9,22
A Abimelech vladáril nad Izraelom tri roky.
Keď Abímelech panoval tri roky nad Izraelom,
Abimelech panoval nad Izraelom tri roky.
Abímelech panoval nad Izraelom tri roky.
Abimelech panoval nad Izraelem tři roky.
Abímelek panoval nad Izraelem tři roky.
wayyāśar ’ăḇîmeleḵ ‘al- yiśrā’êl šālōš šānîm.
Sud 9,23
A Bôh poslal zlého ducha medzi Abimelecha a medzi mužov Sichema. A mužovia Sichema stali sa nevernými Abimelechovi,
zoslal Hospodin zlého ducha medzi Abímelecha a občanov Síchemu, takže občania Síchemu odpadli od Abímelecha,
Potom Boh poslal zlého ducha (nezhody) medzi Abimelecha a sichemských občanov - takže sichemskí občania zostali neverní Abimelechovi -,
Potom Hospodin poslal zlého ducha medzi Abímelecha a občanov Síchemu. Občania Síchemu zradili Abímelecha.
Bůh ale mezi Abimelecha a šechemské měšťany poslal ducha sváru, a Šechemští Abimelecha zradili.
Bůh poslal mezi Abímeleka a šekemské občany zlého ducha a šekemští občané se vůči Abímelekovi zachovali věrolomně.
wayyišlaḥ ’ĕlōhîm rūaḥ rā‘āh, bên ’ăḇîmeleḵ, ūḇên ba‘ălê šəḵem; wayyiḇgəḏū ḇa‘ălê- šəḵem ba’ăḇîmeleḵ.
Sud 9,24
aby prišla ukrutnosť, spáchaná na sedemdesiatich synoch Jerubbálových, na súd, a aby sa ich krv vzložila na Abimelecha, ich brata, ktorý ich povraždil, i na mužov Sichema, ktorí posilnili jeho ruky, aby povraždil svojich bratov.
aby násilie na sedemdesiatich synoch Jerubbaalových a ich krv padla na Abímelecha, ich brata, ktorý ich zavraždil, a na občanov Síchemu, ktorí mu posilnili ruky, aby mohol zavraždiť svojich bratov.
aby tak zločin na sedemdesiatich Jerobálových synoch prešiel a ich krv zaľahla na ich brata Abimelecha, ktorý ich zavraždil, a tiež na sichemských občanov, ktorí ho povzbudzovali, aby zabil svojich bratov.
Násilie na sedemdesiatich Jerubbaálových synoch a ich krv dopadli na Abímelecha, ich brata, ktorý ich povraždil, ako aj na občanov Síchemu, ktorí mu pomáhali pobiť svojich bratov.
To aby krutost spáchaná na sedmdesáti Jerub-baalových synech byla pomstěna a jejich krev dopadla na jejich nevlastního bratra Abimelecha, který je povraždil, i na šechemské měšťany, kteří ho podpořili, aby zabil své bratry.
Tak násilí spáchané na sedmdesáti Jerubaalovcích a jejich prolitá krev dopadly na Abímeleka, jejich bratra, který je povraždil, i na šekemské občany za to, že ho podporovali, když vraždil své bratry.
lāḇōw ḥămas šiḇ‘îm bənê- yərubbā‘al; wəḏāmām, lāśūm ‘al- ’ăḇîmeleḵ ’ăḥîhem ’ăšer hāraḡ ’ōwṯām, wə‘al ba‘ălê šəḵem, ’ăšer- ḥizzəqū ’eṯ- yāḏāw lahărōḡ ’eṯ- ’eḥāw.
Sud 9,25
A mužovia Sichema mu postavili úkladníkov hore na vrchoch, ktorí olúpili každého, kto išiel popri nich tou cestou. A oznámilo sa to Abimelechovi.
Občania Síchemu postavili na výšinách hôr ľudí do zálohy, ktorí olúpili každého, kto prešiel po ceste popri nich. To oznámili Abímelechovi.
Sichemskí občania potom postavili proti nemu zálohy na vrcholoch hôr a olupovali každého, kto k nim prichádzal po ceste. Toto oznámili Abimelechovi. -
Občania Síchemu postavili proti nemu na vrchoch zálohy ľudí, ktorí olupovali každého, kto prešiel po ceste popri nich, o čom sa Abímelech dozvedel.
Šechemští mu na vrcholcích hor nastražili zálohy a ty přepadaly každého, kdo kolem nich procházel. Abimelech se to však dozvěděl.
Šekemští občané postavili proti němu zálohy na vrcholcích hor a oloupili každého, kdo se ubíral cestou mimo ně. Bylo to hlášeno Abímelekovi.
wayyāśîmū lōw ḇa‘ălê šəḵem mə’ārəḇîm, ‘al rāšê hehārîm, wayyiḡzəlū, ’êṯ kāl- ’ăšer- ya‘ăḇōr ‘ălêhem baddāreḵ; wayyuggaḏ la’ăḇîmeleḵ. p̄
Sud 9,26
A prišiel Gál, syn Ebedov, i jeho bratia a prešli do Sichema. A mužovia Sichema složili v ňom svoju nádej.
Prišiel Gaal, syn Ebedov, so svojimi bratmi a usadil sa v Sícheme. Občania Síchemu mali k nemu dôveru.
Tu prišiel Obedov syn Gál aj so svojimi bratmi a vošli do Sichemu. A sichemskí občania im prejavili dôveru.
Vtedy prišiel Gaal, syn Ebedov, so svojimi bratmi a usadil sa v Sícheme. Občania Síchemu mu prejavili dôveru.
Tenkrát se do Šechemu přistěhoval jistý Gaal, syn Ebedův, se svými bratry a šechemští měšťané mu dali důvěru.
Tenkrát přišel Gaal, syn Ebedův, se svými bratry a dorazili do Šekemu. Šekemští občané k němu pojali důvěru.
wayyāḇō ga‘al ben- ‘eḇeḏ wə’eḥāw, wayya‘aḇrū bišḵem; wayyiḇṭəḥū- ḇōw ba‘ălê šəḵem.
Sud 9,27
A vyjdúc na pole oberali svoje vinice a tlačili a spravili veselú slávnosť chválorečenia a vojdúc do domu svojho boha jedli a pili a zlorečili Abimelechovi.
Raz vyšli na pole, oberali vinice a lisovali; urobili radostnú slávnosť, vošli do chrámu svojho boha, jedli, pili a preklínali Abímelecha.
Vybrali sa do poľa, oberali a lisovali hrozno a potom usporiadali slávnosť. Pritom vošli do chrámu svojho boha, kde jedli a pili a preklínali Abimelecha.
Raz vyšli na pole, vo viniciach oberali hrozno, lisovali ho, usporiadali slávnosť a vošli do chrámu svojho boha. Jedli, pili a preklínali Abímelecha.
Vyšli na vinice, sklízeli hrozny, šlapali je v lisu a slavili vinobraní. Přišli do chrámu svého boha, jedli, pili a nadávali na Abimelecha.
Vyšli na pole a sbírali na svých vinicích hrozny , lisovali je a uspořádali slavnost vinobraní, pak vešli do domu svého boha, hodovali, pili a zlořečili Abímelekovi.
wayyêṣə’ū haśśāḏeh wayyiḇṣərū ’eṯ- karmêhem wayyiḏrəḵū, wayya‘ăśū hillūlîm; wayyāḇō’ū bêṯ ’ĕlōhêhem, wayyōḵəlū wayyištū, wayqallū ’eṯ- ’ăḇîmeleḵ.
Sud 9,28
A Gál, syn Ebedov, povedal: Kto je Abimelech? A čo je Sichem, aby sme mu slúžili? Či nie je synom Jerubbálovým a Zebúl jeho úradníkom? Slúžte mužom Chamora, otca Sichemovho! A prečo by sme mu my mali slúžiť?
Ebedov syn Gaal povedal: Kto je Abímelech a čo je Síchem, aby sme mu slúžili? Či nie je on synom Jerubbaalovým a Zebúl jeho správcom? Slúžte radšej mužom Síchemovho otca Chámóra! Prečo by sme mali teraz jemu slúžiť?
Tu zvolal Obedov syn Gál: "Kto je Abimelech a kto je sichemčan, aby sme mu my slúžili? A nemal by Jerobálov syn a jeho správca Zebul slúžiť mužom Sichemovho otca Emora?! Prečo by sme mali slúžiť my jemu?!
Ebedov syn Gaal sa pýtal: Kto je Abímelech v porovnaní so Síchemom, aby sme slúžili Abímelechovi? Či nie je Jerubbaálovým synom a Zebul jeho správcom? Slúžte radšej mužom Síchemovho otca Chamóra. Prečo by sme mali slúžiť my?
Gaal, syn Ebedův, vykřikoval: „Kdo je Abimelech oproti Šechemu? Proč bychom mu sloužili? Copak to není Jerub-baalův syn? A Zebula tu má jako zástupce! Služte mužům Šechemova otce Chamora. Proč bychom sloužili Abimelechovi?
Přitom mluvil Gaal, syn Ebedův: „Kdo je Abímelek ve srovnání s Šekemem, že mu máme sloužit? Což to není syn Jerubaalův? A není u něho dozorcem Zebúl? Služte raději mužům Chamóra, otce Šekemova. Proč bychom my měli sloužit jemu?
wayyōmer ga‘al ben- ‘eḇeḏ, mî- ’ăḇîmeleḵ ūmî- šəḵem kî na‘aḇḏennū, hălō ḇen- yərubba‘al ūzəḇul pəqîḏōw; ‘iḇḏū, ’eṯ- ’anšê ḥămōwr ’ăḇî šəḵem, ūmaddūa‘ na‘aḇḏennū ’ănāḥənū.
Sud 9,29
Oj, aby dal ktosi tento ľud do mojej ruky, odstránil by som Abimelecha: A povedal o Abimelechovi: Rozmnož svoje vojsko a vyjdi!
Keby som len mal tento ľud v moci! Odstránil by som Abímelecha a odkázal by som Abímelechovi: Máš mnoho vojska, vytiahni!
Keby mi niekto dal tento ľud do ruky, odstránil by som Abimelecha!" A vyzval Abimelecha: "Zosilni svoje vojsko a vytiahni!"
Keby som mal tento ľud v moci, odstránil by som Abímelecha. Abímelecha vyzval: Rozmnož počet svojho vojska a bojuj!
Kdybych tak já velel tomuto lidu, hned bych se Abimelecha zbavil! Řekl bych mu: ‚Abimelechu, sbírej si armádu! Pojď se bít!‘“
Kdybych měl v rukou tento lid, Abímeleka bych odstranil.“ Vyzval Abímeleka: „Rozmnož své oddíly a vytáhni!“
ūmî yittên ’eṯ- hā‘ām hazzeh bəyāḏî, wə’āsîrāh ’eṯ- ’ăḇîmeleḵ; wayyōmer la’ăḇîmeleḵ, rabbeh ṣəḇā’ăḵā wāṣê’āh.
Sud 9,30
A keď počul Zebúl, vladár mesta, slová Gála, syna Ebedovho, rozhneval sa.
Keď veliteľ mesta Zebúl počul slová Gaala, syna Ebedovho, vzplanul hnevom,
Keď sa veliteľ mesta Zebul dopočul o rečiach Obedovho syna Gála, vzplanul hnevom.
Keď veliteľ mesta Zebul počul slová Ebedovho syna Gaala, vzbĺkol jeho hnev.
Když se o těchto řečech Gaala, syna Ebedova, dozvěděl správce města Zebul, vzplanul hněvem.
Jak uslyšel Zebúl, velitel města, řeč Gaala, syna Ebedova, vzplanul hněvem
Sud 9,31
A poslal poslov k Abimelechovi ľstivo s odkazom: Hľa, Gál, syn Ebedov, a jeho bratia prišli do Sichema. A hľa, búria mesto proti tebe.
poslal poslov k Abímelechovi do Arúmy a odkázal mu: Hľa, Ebedov syn Gaal a jeho bratia prišli do Síchemu a štvú mesto proti tebe.
Ľstivo vyslal poslov k Abimelechovi a odkázal mu: "Obedov syn Gál a jeho bratia došli do Sichemu a teraz poburujú mesto proti tebe.
Tajne poslal poslov k Abímelechovi do Arúmy s odkazom: Pozri, Ebedov syn Gaal a jeho bratia prišli do Síchemu a búria mesto proti tebe.
Tajně poslal k Abimelechovi posly se vzkazem: „Pozor, do Šechemu přišel Gaal, syn Ebedův, se svými bratry. Pozor na ně, podněcují město proti tobě!
a tajně poslal k Abímelekovi posly se vzkazem: „Hle, do Šekemu přišel Gaal, syn Ebedův, se svými bratry a pobuřují proti tobě město.
wayyišlaḥ mal’āḵîm ’el- ’ăḇîmeleḵ bəṯārəmāh lêmōr; hinnêh ḡa‘al ben- ‘eḇeḏ wə’eḥāw bā’îm šəḵemāh, wəhinnām ṣārîm ’eṯ- hā‘îr ‘āleḵā.
Sud 9,32
Preto teraz vstaň, zober sa vnoci ty i ľud, ktorý je s tebou, a úklaď v poli.
Nuž vstaň ešte v noci i s ľudom, ktorý máš pri sebe, a ukry sa v poli do zálohy.
Vyber sa teda v noci aj so svojimi ľuďmi a postav sa do zálohy v poli!
Teraz v noci vstaň i so svojimi ľuďmi a ukry sa na poli do zálohy!
Proto se v noci se svým vojskem vyprav a ukryj se v polích do zálohy.
Povstaň teď v noci spolu s lidem, který je s tebou, a ukryj se v poli do zálohy.
Sud 9,33
A bude: skoro ráno, keď bude vychádzať slnko, vstaneš a uderíš na mesto, a hľa, on i ľud, ktorý je s ním, pojdú von proti tebe, a ty mu urobíš podľa toho, čo najde tvoja ruka.
Včas ráno, pri východe slnka, prepadni mesto! Keď potom vytiahne so svojimi mužmi proti tebe, urob s ním, ako chceš.
A zrána, len čo vyjde slnko, vstaň a udri na mesto! On vytiahne so svojimi ľuďmi proti tebe. Potom už s ním urob, čo budeš môcť."
Ráno pri východe slnka napadni mesto! Keď potom Gaal vytiahne so svojimi ľuďmi proti tebe, nalož s ním podľa okolností, aké sa naskytnú.
Brzy ráno za svítání zaútočíš na město. Až Gaal se svými muži vyrazí proti tobě, naložíš s ním, jak budeš moci.“
Za časného jitra při východu slunce přitrhneš k městu. On i jeho lid vyjdou k tobě a ty mu uděláš, co se tvé ruce naskytne.“
wəhāyāh ḇabbōqer kizrōaḥ haššemeš, taškîm ūp̄āšaṭtā ‘al- hā‘îr; wəhinnêh- hū wəhā‘ām ’ăšer- ’ittōw yōṣə’îm ’êleḵā, wə‘āśîṯā lōw, ka’ăšer timṣā yāḏeḵā. s
Sud 9,34
Vtedy vstal Abimelech i všetok ľud, ktorý bol s ním, vnoci a úkladili Sichemu, rozdelení vo štyri skupiny.
Abímelech so všetkým ľudom, ktorý mal pri sebe, vstal ešte v noci a postavil sa do zálohy proti Síchemu v štyroch skupinách.
Abimelech sa vybral za noci aj so svojimi ľuďmi a postavil proti Sichemu štyri oddiely do zálohy.
Abímelech vstal ešte v noci so všetkými, čo boli s ním, a postavil proti Síchemu zálohy v štyroch oddieloch.
Abimelech se tedy v noci se svým vojskem vypravil a ukryli se do zálohy proti Šechemu ve čtyřech oddílech.
Abímelek v noci povstal, i všechen lid, který byl s ním, a rozestavili proti Šekemu do čtyř oddílů zálohy.
wayyāqām ’ăḇîmeleḵ wəḵāl hā‘ām ’ăšer- ‘immōw lāyəlāh; wayye’erḇū ‘al- šəḵem, ’arbā‘āh rāšîm.
Sud 9,35
A Gál, syn Ebedov, vyšiel a postavil sa pri dveriach brány mesta, a Abimelech vstal i ľud, ktorý bol s ním, z úkladu.
Ebedov syn Gaal vyšiel a postavil sa ku vchodu mestskej brány; tu sa zdvihol Abímelech so svojím ľudom zo zálohy.
Keď Obedov syn Gál vytiahol a zastavil sa pri vchode do mestskej brány, vtedy vyrazil Abimelech so svojimi ľuďmi zo zálohy.
Keď Ebedov syn Gaal vyšiel a postavil sa ku vchodu mestskej brány, vystúpil Abímelech so svojimi mužmi zo zálohy.
Jakmile Gaal, syn Ebedův, vyšel a zastavil se ve vchodu do městské brány, zvedl se Abimelech se svými muži ze zálohy.
Gaal, syn Ebedův, vyšel a stoupl si do vrat městské brány, právě když Abímelek se svým lidem povstal ze zálohy.
wayyêṣê ga‘al ben- ‘eḇeḏ, wayya‘ămōḏ peṯaḥ ša‘ar hā‘îr; wayyāqām ’ăḇîmeleḵ wəhā‘ām ’ăšer- ’ittōw min- hamma’rāḇ.
Sud 9,36
A keď videl Gál ľud, povedal Zebúlovi: Hľa, tamto schádza ľud s temien vrchov. Na čo mu povedal Zebúl: Tôňu vrchov vidíš, ktorá sa ti zdá, jako čo by to boli ľudia.
Keď Gaal videl onen ľud, povedal Zebúlovi: Hľa, ľud zostupuje z končiarov vrchov. Zebúl mu odpovedal: Tiene vrchov sa ti zdajú ako ľudia.
Keď Gál zazrel ľudí, povedal Zebulovi: "Hľa, ľudia zostupujú z vrchov!" Ale Zebul mu odvetil: "To sa ti len zdá, že tiene vrchov sú mužovia."
Keď Gaal videl ten ľud, povedal Zebulovi: Pozri, nejaký ľud zostupuje z vrchov. Zebul mu odporoval: Tôňa vrchov sa ti zdá, že sú to muži.
Když je Gaal uviděl, řekl Zebulovi: „Podívej, z hřebenů hor sestupuje vojsko!“Zebul mu ale odpověděl: „To ti jen horské stíny připadají jako postavy.“
Když Gaal uviděl ten lid, řekl Zebúlovi: „Hle, z hřebenů hor sestupuje nějaký lid!“ Zebúl mu odpověděl: „Vidíš stín hor a připadá ti jako mužové.“
wayyar- ga‘al ’eṯ- hā‘ām wayyōmer ’el- zəḇul, hinnêh- ‘ām yōwrêḏ, mêrāšê hehārîm; wayyōmer ’êlāw zəḇul, ’êṯ ṣêl hehārîm ’attāh rō’eh kā’ănāšîm. s
Sud 9,37
Ale Gál zase prehovoril a povedal: Hľa, naozaj ľudia schádzajú s návršia zeme, a jeden oddiel ide sem od cesty dubu Planetárov.
Gaal hovoril ďalej: Hľa, ľudia schádzajú z prostriedku krajiny a jedna skupina prichádza po ceste od vešteckého duba.
Ale Gál opäť hovoril: "Ľudia zostupujú od pupka zeme! A jeden zástup prichádza po ceste k Dubu veštcov."
Gaal však pokračoval v reči: Pozri, nejakí muži schádzajú z prostriedku krajiny a jeden oddiel prichádza od Duba veštcov.
Gaal však pokračoval: „Podívej, z Tabur-erecu sestupuje vojsko a další houf se blíží od Věšteckého dubu!“
Ale Gaal mluvil dál: „Hle, nějaký lid sestupuje z Pupku země a jeden oddíl přichází cestou od božiště mrakopravců.“
wayyōsep̄ ‘ōwḏ ga‘al ləḏabbêr wayyōmer hinnêh- ‘ām yōwrḏîm, mê‘im ṭabbūr hā’āreṣ; wərōš- ’eḥāḏ bā, middereḵ ’êlōwn mə‘ōwnnîm.
Sud 9,38
Vtedy mu povedal Zebúl: Kde sú teraz tvoje ústa, ktorými si povedal: Kto je Abimelech, aby ste mu slúžili? Či nie je to ten istý ľud, ktorým si opovrhoval? Nože vyjdi teraz a bojuj proti nemu!
Zebúl mu povedal: Kde sú teraz tvoje ústa; veď si povedal: Kto je Abímelech, aby sme mu slúžili? Toto je ľud, ktorým si opovrhol! Vyjdi teraz a bojuj proti nim!
Zebul mu povedal: "Kde sú teraz tvoje ústa, ktorými si hovoril: "Kto je Abimelech, aby sme my slúžili jemu?!" Nie sú to práve tí ľudia, ktorými si ty pohŕdal? Nože, vytiahni teraz a bojuj proti nim!"
Vtedy mu Zebul povedal: Kde sú teraz tvoje reči? Veď si vravel: Kto je Abímelech, aby sme mu slúžili. Toto je ľud, ktorým si pohŕdal. Teraz vyjdi a bojuj proti nemu!
Nato mu Zebul řekl: „Kdepak jsou ty tvé řeči? Říkal jsi: ‚Kdo je Abimelech, abychom mu sloužili?‘ Není to snad to vojsko, kterému ses vysmíval? No tak, vzhůru, bojuj s ním!“
Tu mu řekl Zebúl: „Kdepak jsou teď tvé řeči? Vždyť jsi říkal: ‚Kdo je Abímelek, že bychom mu měli sloužit?‘ Ano, je to ten lid, který jsi tak podceňoval. Jen vytrhni a bojuj proti němu!“
wayyōmer ’êlāw zəḇul, ’ayyêh ’êp̄ōw p̄îḵā ’ăšer tōmar, mî ’ăḇîmeleḵ kî na‘aḇḏennū; hălō zeh hā‘ām ’ăšer mā’astāh bōw, ṣê- nā ‘attāh wəhillāḥem bōw. s
Sud 9,39
A Gál vyšiel pred mužmi Sichema a bojoval proti Abimelechovi.
Vtedy Gaal vyrazil na čele síchemských občanov a bojoval proti Abímelechovi.
Tu Gál vytiahol na čele sichemských občanov a bojoval proti Abimelechovi.
Gaal teda vyrazil v čele síchemských obyvateľov, aby bojoval proti Abímelechovi.
Gaal tedy vytáhl v čele Šechemských, aby bojoval s Abimelechem.
Gaal tedy vyšel v čele šekemských občanů, aby bojoval proti Abímelekovi,
wayyêṣê ḡa‘al, lip̄nê ba‘ălê šəḵem; wayyillāḥem ba’ăḇîmeleḵ.
Sud 9,40
Ale bol premožený, a Abimelech ho prenasledoval, a on utekal pred ním, a mnoho ich padlo zabitých, a padali až po dvere brány.
Abímelech ho prenasledoval. On ušiel pred ním. Popadalo mnoho ranených až po bránu.
Lenže Abimelech ho donútil k ústupu a utekal pred ním. A ležalo mnoho pobitých až po vchod do (mestskej) brány.
Abímelech ho však zahnal na útek. Popadalo mnoho prebodnutých až ku vchodu mestskej brány.
Abimelech ho ale hnal až k městské bráně, a jak utíkali, padlo mnoho mrtvých.
ale Abímelek ho zahnal na útěk, a mnoho skolených zůstalo ležet až po vrata brány.
wayyirdəp̄êhū ’ăḇîmeleḵ, wayyānās mippānāw; wayyippəlū ḥălālîm rabbîm ‘aḏ- peṯaḥ haššā‘ar.
Sud 9,41
A Abimelech býval v Arume, a Zebúl zahnal Gála i jeho bratov, takže nesmeli bývať v Sicheme.
Kým sa Abímelech vrátil do Arúmy, Zebúl zahnal Gaala a jeho bratov, takže nemohli ďalej zostať v Sícheme.
Ale Abimelech zostal v Rume. Zebul potom vyhnal Gála a jeho bratov, nesmeli už zostať v Sicheme. -
Abímelech teda zostal v Arúme. Zebul vyhnal Gaala i jeho bratov, takže už nesmeli bývať v Sícheme.
Abimelech se pak vrátil do Arumy a Zebul vyhnal Gaala a jeho bratry ze Šechemu.
Abímelek se usadil v Arumě a Zebúl vypudil Gaala a jeho bratry ze Šekemu.
wayyêšeḇ ’ăḇîmeleḵ bārūmāh; wayḡāreš zəḇul ’eṯ- ga‘al wə’eṯ- ’eḥāw miššeḇeṯ bišḵem.
Sud 9,42
A stalo sa na druhý deň, že ľud vyšiel na pole, a oznámili to Abimelechovi.
Na druhý deň vyšiel ľud do poľa a oznámil to Abímelechovi.
Na druhý deň vyšiel ľud do poľa. Keď to oznámili Abimelechovi,
Na druhý deň ľud vyšiel do poľa. Oznámili to Abímelechovi.
Druhého dne Šechemští vyšli do polí. Když se to dozvěděl Abimelech,
Druhého dne vyšel lid na pole. Hlásili to Abímelekovi.
wayhî mimmāḥorāṯ, wayyêṣê hā‘ām haśśāḏeh; wayyaggiḏū la’ăḇîmeleḵ.
Sud 9,43
Vtedy pojal ľud a rozdelil ho na tri skupiny a úkladil na poli. A keď uvidel, že hľa, ľud ozaj ide von z mesta, povstal na nich a zbil ich.
Vzal svojich ľudí, rozdelil ich na tri skupiny a postavil na poli do zálohy. Keď videl, že ľudia vyšli z mesta, prepadol ich a pobil.
vzal ľudí, rozdelil ich na tri zástupy a postavil sa v poli do zálohy. Keď spozoroval, že ľud vychádza z mesta, vyrazil proti nemu, aby ho porazil.
Ten vzal svojich ľudí, utvoril z nich tri oddiely a tie rozostavil do zálohy na poli. Keď videl, že ľudia vyšli z mesta, prepadol ich a pobil.
vzal své vojsko, rozdělil je na tři oddíly a ukryl do zálohy v polích. Když viděl, že lidé opravdu vycházejí z města, vyrazil proti nim a pobil je.
Ten rozdělil lid do tří oddílů a ukryl se do zálohy v poli. Když uviděl, že lid vychází z města, zvedl se proti nim, aby je pobil.
wayyiqqaḥ ’eṯ- hā‘ām, wayyeḥĕṣêm lišlōšāh rāšîm, wayye’ĕrōḇ baśśāḏeh; wayyar, wəhinnêh hā‘ām yōṣê min- hā‘îr, wayyāqām ‘ălêhem wayyakkêm.
Sud 9,44
A stalo sa to tak, že Abimelech i skupiny, ktoré boly s ním, vtrhnúc rozložili sa pri meste a stáli pri dveriach brány mesta, a druhé dve skupiny sa vrhly na všetkých tých, ktorí boli na poli, a pobili ich.
Abímelech urobil výpad so skupinou, ktorá bola pri ňom, a obsadil vchod do mestskej brány; druhé dve skupiny prepadli všetkých, ktorí boli na poli, a pobili ich.
Abimelech so svojím oddielom zaútočil a postavil sa ku vchodu do mestskej brány. Zatiaľ druhé dva oddiely zaútočili na všetkých tých, čo boli v poli, a pobili ich.
Abímelech a oddiely, ktoré boli s ním, zaútočili a obsadili vchod do mestskej brány. Dva oddiely prepadli tých, čo boli na poli, a pobili ich.
Zatímco Abimelech se svým oddílem vyrazil a obsadil vchod do městské brány, zbývající dva oddíly přepadly všechny, kdo byli v polích, a pobily je.
Abímelek a oddíly, které byly s ním, přitrhli a postavili se do vrat městské brány, kdežto na všechny, kdo byli na poli, přitrhly dva zbývající oddíly a pobily je.
wa’ăḇîmeleḵ, wəhārāšîm ’ăšer ‘immōw, pāšəṭū wayya‘amḏū, peṯaḥ ša‘ar hā‘îr; ūšənê hārāšîm, pāšəṭū ‘al- kāl- ’ăšer baśśāḏeh wayyakkūm.
Sud 9,45
A Abimelech bojoval proti mestu celý ten deň a zaujal mesto a ľud, ktorý bol v ňom, povraždil. A rozboriac mesto posial ho soľou.
Abímelech bojoval celý deň proti mestu a dobyl ho. Ľud, ktorý bol v ňom, povraždil, mesto zničil a posypal soľou.
Abimelech bojoval proti mestu celý deň. Keď mesto zaujal, pobil ľudí, ktorí v ňom boli, mesto rozbúral a posypal ho soľou. -
Potom Abímelech celý deň bojoval proti mestu a dobyl ho. Ľud v ňom povraždil, mesto zrúcal a posypal soľou.
Abimelech útočil na město celý den, až je dobyl. Lidi ve městě pozabíjel, město pobořil a posypal solí.
Po celý den bojoval Abímelek proti městu. Město dobyl a povraždil lid, který byl v něm, potom je rozbořil a posypal solí.
wa’ăḇîmeleḵ nilḥām bā‘îr, kōl hayyōwm hahū, wayyilkōḏ ’eṯ- hā‘îr, wə’eṯ- hā‘ām ’ăšer- bāh hārāḡ; wayyittōṣ ’eṯ- hā‘îr, wayyizrā‘ehā melaḥ. p̄
Sud 9,46
A keď to počuli všetci mužovia veže Sichema, vošli do hradu, do domu boha Beríta.
Keď to občania Síchemskej bašty počuli, vošli do krytov chrámu Él-beríta.
Keď sa to dozvedeli obyvatelia sichemskej veže, utiahli sa do hradieb chrámu Bála zmluvy.
Keď to obyvatelia Síchemskej bašty počuli, vošli do chrámových úkrytov Él-Beríta.
Jakmile o tom uslyšeli měšťané v Šechemské věži, uchýlili se všichni do pevnosti El-beritova chrámu.
Jak to uslyšeli všichni občané šekemské věže, vešli do sklepení domu boha smlouvy.
wayyišmə‘ū, kāl- ba‘ălê miḡdal- šəḵem; wayyāḇō’ū ’el- ṣərîaḥ, bêṯ ’êl bərîṯ.
Sud 9,47
A bolo oznámené Abimelechovi, že sa tam shromaždili všetci mužovia veže Sichema.
Abímelechovi hlásili, že všetci občania Síchemskej bašty sa zhromaždili.
Keď Abimelechovi oznámili, že sa tam zhromaždili všetci obyvatelia sichemskej veže,
Abímelechovi oznámili, že sa tam zhromaždili všetci obyvatelia Síchemskej bašty.
Když se Abimelech dozvěděl, že jsou tam všichni pohromadě,
Abímelekovi bylo hlášeno, že se tam shromáždili všichni občané šekemské věže.
wayyuggaḏ la’ăḇîmeleḵ; kî hiṯqabbəṣū, kāl- ba‘ălê miḡdal- šəḵem.
Sud 9,48
Vtedy vyšiel Abimelech na vrch Calmon, on i všetok ľud, ktorý bol s ním. A Abimelech vzal sekery do svojej ruky a nasekal haluzia so stromov a vezmúc ho položil na svoje plece a povedal ľudu, ktorý bol s ním: Čo ste videli, že som urobil, rýchle urobte jako ja.
Abímelech vystúpil s celým svojím ľudom na vrch Calmón. Tam vzal do ruky sekeru a nasekal haluzinu; zodvihol ju a naložil na plece. Potom povedal svojmu ľudu: Robte teraz rýchlo to, čo ma vidíte robiť!
Abimelech vystúpil so všetkými svojimi ľuďmi na vrch Selmon. Tam vzal do ruky sekeru, uťal zo stromu vetvu, zdvihol ju, položil si ju na plecia a povedal svojim ľuďom: "Čo ste videli robiť mňa, to rýchle robte aj vy za mnou!"
Abímelech so všetkým ľudom vystúpil na vrch Calmón. Vtom vzal sekeru, nasekal haluziny, zdvihol ju a naložil si ju na plece. Tým, čo boli s ním, povedal: Čo ste videli, že som urobil, rýchlo urobte aj vy.
vystoupil s celým svým vojskem na horu Calmon. Vzal sekeru, usekl ze stromu větev, naložil si ji na rameno a řekl svým mužům: „Viděli jste, co dělám? Rychle to udělejte po mně!“
I vystoupil Abímelek se vším svým lidem na horu Salmón, uchopil sekeru, usekl ze stromu větev, zvedl ji a dal si ji na rameno. Lidu, který byl s ním, poručil: „Co jste viděli, že jsem udělal, udělejte rychle jako já!“
wayya‘al ’ăḇîmeleḵ har- ṣalmōwn, hū wəḵāl hā‘ām ’ăšer- ’ittōw wayyiqqaḥ ’ăḇîmeleḵ ’eṯ- haqqardummōwṯ bəyāḏōw, wayyiḵrōṯ śōwḵaṯ ‘êṣîm, wayyiśśā’ehā, wayyāśem ‘al- šiḵmōw; wayyōmer ’el- hā‘ām ’ăšer- ‘immōw, māh rə’îṯem ‘āśîṯî, mahărū ‘ăśū ḵāmōwnî.
Sud 9,49
Vtedy nasekal i všetok ľud, každý svojho haluzia, a išli za Abimelechom a poskladali to pri hrade a zapálili nad nimi hrad ohňom. A tak zomreli aj všetci mužovia veže Sichema, asi tisíc mužov a žien.
Všetok jeho ľud nasekal haluzinu a šiel za Abímelechom. Položili ju na kryt a zapálili kryt nad nimi. Tak pomreli všetci občania Síchemskej bašty, okolo tisíc mužov a žien.
A všetok ľud - každý si nasekal haluzia, potom išli za Abimelechom, nahádzali ho na hradby a podpálili ním hradby. Tak zahynuli všetci obyvatelia sichemskej veže, asi tisíc mužov a žien. -
Všetok jeho ľud nasekal haluziny a nasledoval Abímelecha. Haluzinu nakládli na úkryt a podpálili ju nad tými, čo boli v ňom. Zomreli všetci obyvatelia Síchemskej bašty, asi tisíc mužov a žien.
Každý ve vojsku tedy usekl větev a šli za Abimelechem. Obložili jimi pevnost a zapálili jim ji nad hlavou, takže všichni lidé v Šechemské věži zahynuli – na tisíc mužů a žen.
Všechen lid, každý z nich, usekli větev a šli za Abímelekem. Nakladli je na sklepení a zapálili je nad nimi. Tak zemřeli všichni muži šekemské věže, na tisíc mužů a žen.
wayyiḵrəṯū ḡam- kāl- hā‘ām ’îš śōwḵōh, wayyêləḵū ’aḥărê ’ăḇîmeleḵ wayyāśîmū ‘al- haṣṣərîaḥ, wayyaṣṣîṯū ‘ălêhem ’eṯ- haṣṣərîaḥ bā’êš; wayyāmuṯū gam kāl- ’anšê miḡdal- šəḵem kə’elep̄ ’îš wə’iššāh. p̄
Sud 9,50
Potom odišiel Abimelech do Tébeca a rozložiac sa proti Tébecu táborom zaujal ho.
Nato išiel Abímelech do Tebecu, obkľúčil Tebec a zabral ho.
Potom Abimelech tiahol do Tebes. Obľahol Tebes a zaujal ho.
Potom odišiel Abímelech k Tébecu, obľahol ho a dobyl.
Potom Abimelech táhl k Tebecu, oblehl jej a dobyl.
Potom táhl Abímelek do Tebesu, oblehl jej a dobyl.
wayyêleḵ ’ăḇîmeleḵ ’el- têḇêṣ; wayyiḥan bəṯêḇêṣ wayyilkəḏāh.
Sud 9,51
A prostred mesta bola pevná veža, a utiekli sa ta všetci mužovia i ženy i všetci občania mesta, zavreli za sebou a vyšli na strechu veže.
Uprostred mesta stála pevná bašta; tam utiekli všetci mužovia a ženy, všetci občania mesta, zamkli za sebou a vystúpili na strechu bašty.
Uprostred mesta bola pevná veža, do ktorej utiekli všetci mužovia a ženy, vôbec všetci obyvatelia mesta. Zavreli za sebou a vystúpili na strechu veže.
Uprostred mesta bola pevná bašta. Do nej utiekli všetci muži i ženy i všetci občania mesta, zamkli za sebou a vystúpili na strechu veže.
Uprostřed města byla pevná věž, kam utekli všichni muži a ženy, všichni obyvatelé města. Zavřeli za sebou a vystoupili na střechu věže.
Uprostřed města byla pevná věž, kam utekli všichni mužové a ženy i všichni občané města. Zavřeli za sebou a vystoupili na střechu věže.
ūmiḡdal- ‘ōz hāyāh ḇəṯōwḵ- hā‘îr wayyānusū šāmmāh kāl- hā’ănāšîm wəhannāšîm, wəḵōl ba‘ălê hā‘îr, wayyisgərū ba‘ăḏām; wayya‘ălū ‘al- gaḡ hammiḡdāl.
Sud 9,52
Potom prišiel Abimelech až k veži, bojoval proti nej a priblížil sa až ku dveriam veže, aby ju podpálil ohňom.
Abímelech prišiel až k bašte a útočil na ňu. Keď sa priblížil ku vchodu bašty, aby ju podpálil,
Abimelech prenikol až k veži, lebo ju chcel dobyť. A keď sa dostal až ku vchodu do veže a chcel rozložiť oheň,
Abímelech prišiel až k bašte a zaútočil na ňu. Priblížil sa ku vchodu bašty s úmyslom podpáliť ju.
Abimelech šel až k věži a vzal ji útokem. Když se ale přiblížil ke vchodu do věže, aby ji zapálil,
Abímelek přišel až k věži a bojoval proti ní. Přiblížil se ke vchodu do věže, aby založil požár.
wayyāḇō ’ăḇîmeleḵ ‘aḏ- hammiḡdāl, wayyillāḥem bōw; wayyiggaš ‘aḏ- peṯaḥ hammiḡdāl ləśārəp̄ōw ḇā’êš.
Sud 9,53
Ale nejaká žena hodila vrchný žernov na hlavu Abimelechovi a rozbila mu lebku.
nejaká žena mu hodila žarnov na hlavu a rozbila mu lebku.
nejaká žena zhodila Abimelechovi na hlavu vrchný mlynský kameň a prerazila mu lebku.
Akási žena zhodila mlynský kameň na hlavu Abímelecha a prerazila mu lebku.
nějaká žena mu shodila mlýnský kámen na hlavu a rozbila mu lebku.
Vtom hodila nějaká žena Abímelekovi na hlavu mlýnský kámen a prorazila mu lebku.
wattašlêḵ ’iššāh ’aḥaṯ pelaḥ reḵeḇ ‘al- rōš ’ăḇîmeleḵ; wattāriṣ ’eṯ- gulgālətōw.
Sud 9,54
A zavolajúc rýchle mládenca, ktorý nosil jeho zbraň, povedal mu: Vytiahni svoj meč a usmrť ma, aby nepovedali o mne: Žena ho zabila. A jeho mládenec ho prebodnul, a tak zomrel.
Rýchlo zavolal svojho zbrojnoša a povedal mu: Vytiahni svoj meč a usmrť ma, aby nepovedali o mne: Žena ho zabila. Mládenec ho prebodol a on zomrel.
Rýchle zavolal na svojho sluhu, ktorý mu nosil zbraň, a povedal mu: "Vytas svoj meč a zabi ma! Ináč by sa o mne hovorilo, že ma zabila žena." Sluha ho teda prebodol a zomrel.
Rýchlo zavolal svojho zbrojnoša a rozkázal mu: Vytas svoj meč, aby nepovedali o mne: Zabila ho žena. Zbrojnoš ho teda prebodol a on zomrel.
Abimelech k sobě rychle zavolal mládence, který mu nosil zbroj: „Vytas meč a zabij mě! Ať se o mně neříká: Žena ho zabila!“ Zbrojnoš ho tedy probodl a on zemřel.
Rychle zavolal svého zbrojnoše a poručil mu: „Vytas meč a usmrť mě, ať o mně neříkají: ‚Zabila ho žena!‘“ Mládenec jej tedy probodl a on zemřel.
wayyiqrā məhêrāh ’el- hanna‘ar nōśê ḵêlāw, wayyōmer lōw šəlōp̄ ḥarbəḵā ūmōwṯṯênî, pen- yōmərū lî ’iššāh hărāḡāṯəhū; wayyiḏqərêhū na‘ărōw wayyāmōṯ.
Sud 9,55
Keď potom videli mužovia Izraelovi, že zomrel Abimelech, odišli každý na svoje miesto.
Keď Izraelci videli, že Abímelech zomrel, každý šiel domov.
Keď Izraeliti videli, že Abimelech je mŕtvy, vrátili sa všetci domov.
Keď Izraeliti videli, že Abímelech zomrel, všetci sa vrátili domov.
Když Izraelci uviděli, že Abimelech je mrtev, vrátili se každý domů.
Když izraelští muži uviděli, že Abímelek zemřel, vrátil se každý do svého domova.
wayyir’ū ’îš- yiśrā’êl kî mêṯ ’ăḇîmeleḵ; wayyêləḵū ’îš limqōmōw.
Sud 9,56
A tak vrátil Bôh nešľachetnosť Abimelechovu, ktorú spáchal proti svojmu otcovi tým, že zavraždil sedemdesiatich svojich bratov,
Tak odplatil Boh Abímelechovi za zločin, ktorý spáchal na svojom otcovi, keď zavraždil svojich sedemdesiat bratov.
Tak Boh odplatil Abimelechovi zločin, ktorý spáchal na svojom otcovi, keď zabil sedemdesiat svojich bratov.
Tak odplatil Boh Abímelechovi za zločin, ktorého sa dopustil voči otcovi, keď pobil svojich sedemdesiat bratov.
Tak Bůh Abimelechovi odplatil zločin, který spáchal na svém otci, když povraždil svých sedmdesát bratrů.
Tak odplatil Bůh Abímelekovi za zločin, jehož se dopustil proti svému otci, když povraždil svých sedmdesát bratrů.
wayyāšeḇ ’ĕlōhîm, ’êṯ rā‘aṯ ’ăḇîmeleḵ; ’ăšer ‘āśāh lə’āḇîw, lahărōḡ ’eṯ- šiḇ‘îm ’eḥāw.
Sud 9,57
i všetku nešľachetnosť mužov Sichema vrátil Bôh na ich hlavu, a prišla na nich kliatba Jotáma, syna Jerubbálovho.
Aj síchemským mužom odplatil Boh za ich zločiny. Tak padla na nich kliatba Jerubbaalovho syna Jótáma.
Aj všetky zločiny sichemských mužov obrátil Boh na ich hlavu. Tak sa na nich splnila kliatba Jerobálovho syna Joatama.
Aj síchemským mužom odplatil Boh za ich zločiny. Takto sa splnila kliatba Jerubbaálovho syna Jótama.
Také všechny zločiny Šechemských obrátil Bůh na jejich hlavy. Přišlo na ně zlořečení Jotama, syna Jerub-baalova.
Též všechny zločiny šekemských mužů obrátil Bůh na jejich hlavu. Postihlo je zlořečení Jótama, syna Jerubaalova.
1A Abimelech, syn Jerubbálov, odišiel do Sichema k bratom svojej matky a hovoril im i všetkej čeľadi domu otca svojej matky povediac:
2Hovorte, prosím, v uši všetkým predným mužom mesta Sichema: Čo vám je lepšie: či aby panovali nad vami sedemdesiati mužovia, všetko to synovia Jerubbálovi, a či aby nad vami panoval jeden muž? A budete pamätať, že ja som vaša kosť a vaše telo.
3Vtedy hovorili bratia jeho matky o ňom v uši všetkých popredných mužov Sichema všetky tie slová. A ich srdce sa naklonilo postúpiť za Abimelechom, lebo vraveli: Je náš brat.
4A dali mu sedemdesiat šeklov striebra z domu Bál-beríta, za ktoré si najal Abimelech zaháľčivých mužov odvážlivých, ktorí ho nasledovali.
5A prijdúc do domu svojho otca do Ofry povraždil svojich bratov, synov Jerubbálových, sedemdesiat mužov, na jednom kameni. A pozostal iba Jotám, syn Jerubbálov, najmladší, lebo sa bol schoval.
6Potom sa shromaždili všetci mužovia Sichema i celý dom Millo a odíduc ustanovili Abimelecha za kráľa pri dube stĺpa, ktorý je v Sicheme.
7A keď to oznámili Jotámovi, odišiel a postavil sa na temene vrchu Gerizíma a pozdvihnúc svoj hlas volal a povedal im: Počujte ma, mužovia Sichema, a nech vás počuje Bôh!
8Raz boly odišly stromy pomazať nad sebou kráľa a povedaly olive: Kraľuj nad nami!
9Ale oliva im povedala: Či ja opustím tučnotu, ktorú ctia vo mne i Bôh i ľudia, a pojdem, aby som sa klátila nad stromami?
10A stromy povedaly fíku: Poď ty a kraľuj nad nami!
11Ale fík im odpovedal: Či azda opustím svoju sladkosť a svoje výborné ovocie a pojdem, aby som sa klátil nad stromami?
12Potom povedaly stromy viniču: Nože poď ty, kraľuj nad nami!
13Ale aj vinič im povedal: Či azda nechám tak svoju vínnu šťavu, ktorá obveseľuje i Boha i ľudí, a pojdem, aby som sa klátil nad stromami?
14Naposledy riekly všetky stromy bodliaku: Poď tedy ty, kraľuj nad nami!
15A bodliak povedal stromom: Ak ma naozaj pomazujete za kráľa nad sebou, poďte, utečte sa do mojej tône. Ale ak nie, vtedy nech vyjde oheň z bodliaka a strávi cedry Libanona!
16A tak teraz jestli ste učinili podľa pravdy a úprimnosti, že ste ustanovili Abimelecha za kráľa a jestli ste dobré učinili s Jerubbálom a s jeho domom a jestli ste mu učinili podľa zásluhy jeho rúk,
17lebo môj otec bojoval za vás a vystavil svoj život nebezpečenstvu a vytrhol vás z ruky Madiana;
18ale vy ste dnes povstali na dom môjho otca a povraždili ste jeho synov, sedemdesiatich mužov, na jednom kameni a ustanovili ste Abimelecha, syna jeho dievky, za kráľa nad mužmi Sichema, lebo je váš brat,
19a tedy ak ste učinili podľa pravdy a úprimnosti s Jerubbálom i s jeho domom tohoto dňa, radujte sa Abimelechovi, a nech sa aj on raduje vám.
20A jestli nie, vtedy nech vyjde oheň z Abimelecha a nech strávi mužov Sichema i dom Millo, a tiež nech vyjde oheň z mužov Sichema a z domu Millo a nech strávi Abimelecha!
21Potom sa dal Jotám na útek a ujdúc prišiel do Béra a býval tam bojac sa Abimelecha, svojho brata.
22A Abimelech vladáril nad Izraelom tri roky.
23A Bôh poslal zlého ducha medzi Abimelecha a medzi mužov Sichema. A mužovia Sichema stali sa nevernými Abimelechovi,
24aby prišla ukrutnosť, spáchaná na sedemdesiatich synoch Jerubbálových, na súd, a aby sa ich krv vzložila na Abimelecha, ich brata, ktorý ich povraždil, i na mužov Sichema, ktorí posilnili jeho ruky, aby povraždil svojich bratov.
25A mužovia Sichema mu postavili úkladníkov hore na vrchoch, ktorí olúpili každého, kto išiel popri nich tou cestou. A oznámilo sa to Abimelechovi.
26A prišiel Gál, syn Ebedov, i jeho bratia a prešli do Sichema. A mužovia Sichema složili v ňom svoju nádej.
27A vyjdúc na pole oberali svoje vinice a tlačili a spravili veselú slávnosť chválorečenia a vojdúc do domu svojho boha jedli a pili a zlorečili Abimelechovi.
28A Gál, syn Ebedov, povedal: Kto je Abimelech? A čo je Sichem, aby sme mu slúžili? Či nie je synom Jerubbálovým a Zebúl jeho úradníkom? Slúžte mužom Chamora, otca Sichemovho! A prečo by sme mu my mali slúžiť?
29Oj, aby dal ktosi tento ľud do mojej ruky, odstránil by som Abimelecha: A povedal o Abimelechovi: Rozmnož svoje vojsko a vyjdi!
30A keď počul Zebúl, vladár mesta, slová Gála, syna Ebedovho, rozhneval sa.
31A poslal poslov k Abimelechovi ľstivo s odkazom: Hľa, Gál, syn Ebedov, a jeho bratia prišli do Sichema. A hľa, búria mesto proti tebe.
32Preto teraz vstaň, zober sa vnoci ty i ľud, ktorý je s tebou, a úklaď v poli.
33A bude: skoro ráno, keď bude vychádzať slnko, vstaneš a uderíš na mesto, a hľa, on i ľud, ktorý je s ním, pojdú von proti tebe, a ty mu urobíš podľa toho, čo najde tvoja ruka.
34Vtedy vstal Abimelech i všetok ľud, ktorý bol s ním, vnoci a úkladili Sichemu, rozdelení vo štyri skupiny.
35A Gál, syn Ebedov, vyšiel a postavil sa pri dveriach brány mesta, a Abimelech vstal i ľud, ktorý bol s ním, z úkladu.
36A keď videl Gál ľud, povedal Zebúlovi: Hľa, tamto schádza ľud s temien vrchov. Na čo mu povedal Zebúl: Tôňu vrchov vidíš, ktorá sa ti zdá, jako čo by to boli ľudia.
37Ale Gál zase prehovoril a povedal: Hľa, naozaj ľudia schádzajú s návršia zeme, a jeden oddiel ide sem od cesty dubu Planetárov.
38Vtedy mu povedal Zebúl: Kde sú teraz tvoje ústa, ktorými si povedal: Kto je Abimelech, aby ste mu slúžili? Či nie je to ten istý ľud, ktorým si opovrhoval? Nože vyjdi teraz a bojuj proti nemu!
39A Gál vyšiel pred mužmi Sichema a bojoval proti Abimelechovi.
40Ale bol premožený, a Abimelech ho prenasledoval, a on utekal pred ním, a mnoho ich padlo zabitých, a padali až po dvere brány.
41A Abimelech býval v Arume, a Zebúl zahnal Gála i jeho bratov, takže nesmeli bývať v Sicheme.
42A stalo sa na druhý deň, že ľud vyšiel na pole, a oznámili to Abimelechovi.
43Vtedy pojal ľud a rozdelil ho na tri skupiny a úkladil na poli. A keď uvidel, že hľa, ľud ozaj ide von z mesta, povstal na nich a zbil ich.
44A stalo sa to tak, že Abimelech i skupiny, ktoré boly s ním, vtrhnúc rozložili sa pri meste a stáli pri dveriach brány mesta, a druhé dve skupiny sa vrhly na všetkých tých, ktorí boli na poli, a pobili ich.
45A Abimelech bojoval proti mestu celý ten deň a zaujal mesto a ľud, ktorý bol v ňom, povraždil. A rozboriac mesto posial ho soľou.
46A keď to počuli všetci mužovia veže Sichema, vošli do hradu, do domu boha Beríta.
47A bolo oznámené Abimelechovi, že sa tam shromaždili všetci mužovia veže Sichema.
48Vtedy vyšiel Abimelech na vrch Calmon, on i všetok ľud, ktorý bol s ním. A Abimelech vzal sekery do svojej ruky a nasekal haluzia so stromov a vezmúc ho položil na svoje plece a povedal ľudu, ktorý bol s ním: Čo ste videli, že som urobil, rýchle urobte jako ja.
49Vtedy nasekal i všetok ľud, každý svojho haluzia, a išli za Abimelechom a poskladali to pri hrade a zapálili nad nimi hrad ohňom. A tak zomreli aj všetci mužovia veže Sichema, asi tisíc mužov a žien.
50Potom odišiel Abimelech do Tébeca a rozložiac sa proti Tébecu táborom zaujal ho.
51A prostred mesta bola pevná veža, a utiekli sa ta všetci mužovia i ženy i všetci občania mesta, zavreli za sebou a vyšli na strechu veže.
52Potom prišiel Abimelech až k veži, bojoval proti nej a priblížil sa až ku dveriam veže, aby ju podpálil ohňom.
53Ale nejaká žena hodila vrchný žernov na hlavu Abimelechovi a rozbila mu lebku.
54A zavolajúc rýchle mládenca, ktorý nosil jeho zbraň, povedal mu: Vytiahni svoj meč a usmrť ma, aby nepovedali o mne: Žena ho zabila. A jeho mládenec ho prebodnul, a tak zomrel.
55Keď potom videli mužovia Izraelovi, že zomrel Abimelech, odišli každý na svoje miesto.
56A tak vrátil Bôh nešľachetnosť Abimelechovu, ktorú spáchal proti svojmu otcovi tým, že zavraždil sedemdesiatich svojich bratov,
57i všetku nešľachetnosť mužov Sichema vrátil Bôh na ich hlavu, a prišla na nich kliatba Jotáma, syna Jerubbálovho.
1Abímelech, syn Jerubbaalov, išiel do Síchemu k bratom svojej matky a prihovoril sa im i celej čeľadi domu otca svojej matky:
2Otvorene povedzte všetkým občanom Síchemu: Čo je lepšie pre vás? Aby sedemdesiat mužov, všetci synovia Jerubbaalovi, panovali nad vami, alebo aby jeden človek panoval nad vami? Pamätajte, že som z vášho tela a kostí!
3Bratia jeho matky rozpovedali všetko občanom Síchemu a ich srdce sa priklonilo k Abímelechovi; lebo povedali: Je nám bratom.
4Dali mu sedemdesiat šekelov striebra z domu Baal-Beríta a Abímelech si za to najal naničhodných a na všetko schopných ľudí, ktorí ho nasledovali.
5Potom odišiel do domu svojho otca do Ofry a na jednom kameni zavraždil svojich bratov, synov Jerubbaalových; sedemdesiat mužov; zostal len Jótám, najmladší syn Jerubbaalov, lebo sa skryl.
6Potom sa zhromaždili všetci občania Síchemu i celé Bét-Milló, odišli a vyhlásili Abímelecha za kráľa pri dube s posvätným stĺpom v Sícheme.
7Keď to oznámili Jótámovi, odišiel a zastal na vrchole Garizímu a nahlas volal: Počujte ma, občania Síchemu, a vypočuje vás Boh.
8Pobrali sa raz stromy pomazať kráľa nad sebou. I povedali olive: Kraľuj nad nami.
9A oliva im odvetila: Mám opustiť svoj olej, pre ktorý ma ctia bohovia i ľudia, ísť a vznášať sa nad stromami?
10Vtedy povedali stromy figovníku: Poď ty a kraľuj nad nami!
11A figovník im odvetil: Mám opustiť svoju sladkosť a svoje výborné ovocie, ísť a vznášať sa nad stromami?
12Potom povedali stromy viniču: Poď ty a kraľuj nad nami!
13Ale vinič im odvetil: Mám opustiť svoj mušt, ktorý obveseľuje bohov i ľudí, ísť a vznášať sa nad stromami?
14A všetky stromy povedali bodliaku: Poď ty a kraľuj nad nami!
15A bodliak odvetil stromom: Ak ma naozaj chcete pomazať za kráľa nad vami, poďte, ukryte sa v mojej tôni. Ak nie, vyšľahne oheň z bodliaka a strávi libanonské cédre.
16Teraz, ak ste naozaj statočne konali, keď ste Abímelecha urobili kráľom, a ak ste dobre naložili s Jerubbaalom a s jeho domom, ak ste mu odplatili, ako sa zaslúžil o vás,
17lebo môj otec bojoval za vás, ba aj svoj život položil na vážky a zachránil vás z rúk Midjáncov;
18ale vy ste dnes povstali proti domu môjho otca a jeho synov ste povraždili, sedemdesiat mužov na jednom kameni, a urobili ste Abímelecha, syna jeho slúžky, kráľom nad občanmi Síchemu, lebo je vaším bratom;
19ak ste naozaj statočne naložili s Jerubbaalom a s jeho domom, radujte sa z Abímelecha, a aj on nech sa raduje z vás.
20Ak nie, nech vyšľahne z Abímelecha oheň a nech strávi občanov Síchemu a Bét-Millóa, a oheň nech vyšľahne z občanov Síchemu a z Bét-Milloá a nech pohltí Abímelecha.
21Potom Jótám ušiel a unikol svojmu bratovi Abímelechovi. Nato odišiel do Beéry a býval tam.
22Keď Abímelech panoval tri roky nad Izraelom,
23zoslal Hospodin zlého ducha medzi Abímelecha a občanov Síchemu, takže občania Síchemu odpadli od Abímelecha,
24aby násilie na sedemdesiatich synoch Jerubbaalových a ich krv padla na Abímelecha, ich brata, ktorý ich zavraždil, a na občanov Síchemu, ktorí mu posilnili ruky, aby mohol zavraždiť svojich bratov.
25Občania Síchemu postavili na výšinách hôr ľudí do zálohy, ktorí olúpili každého, kto prešiel po ceste popri nich. To oznámili Abímelechovi.
26Prišiel Gaal, syn Ebedov, so svojimi bratmi a usadil sa v Sícheme. Občania Síchemu mali k nemu dôveru.
27Raz vyšli na pole, oberali vinice a lisovali; urobili radostnú slávnosť, vošli do chrámu svojho boha, jedli, pili a preklínali Abímelecha.
28Ebedov syn Gaal povedal: Kto je Abímelech a čo je Síchem, aby sme mu slúžili? Či nie je on synom Jerubbaalovým a Zebúl jeho správcom? Slúžte radšej mužom Síchemovho otca Chámóra! Prečo by sme mali teraz jemu slúžiť?
29Keby som len mal tento ľud v moci! Odstránil by som Abímelecha a odkázal by som Abímelechovi: Máš mnoho vojska, vytiahni!
30Keď veliteľ mesta Zebúl počul slová Gaala, syna Ebedovho, vzplanul hnevom,
31poslal poslov k Abímelechovi do Arúmy a odkázal mu: Hľa, Ebedov syn Gaal a jeho bratia prišli do Síchemu a štvú mesto proti tebe.
32Nuž vstaň ešte v noci i s ľudom, ktorý máš pri sebe, a ukry sa v poli do zálohy.
33Včas ráno, pri východe slnka, prepadni mesto! Keď potom vytiahne so svojimi mužmi proti tebe, urob s ním, ako chceš.
34Abímelech so všetkým ľudom, ktorý mal pri sebe, vstal ešte v noci a postavil sa do zálohy proti Síchemu v štyroch skupinách.
35Ebedov syn Gaal vyšiel a postavil sa ku vchodu mestskej brány; tu sa zdvihol Abímelech so svojím ľudom zo zálohy.
36Keď Gaal videl onen ľud, povedal Zebúlovi: Hľa, ľud zostupuje z končiarov vrchov. Zebúl mu odpovedal: Tiene vrchov sa ti zdajú ako ľudia.
37Gaal hovoril ďalej: Hľa, ľudia schádzajú z prostriedku krajiny a jedna skupina prichádza po ceste od vešteckého duba.
38Zebúl mu povedal: Kde sú teraz tvoje ústa; veď si povedal: Kto je Abímelech, aby sme mu slúžili? Toto je ľud, ktorým si opovrhol! Vyjdi teraz a bojuj proti nim!
39Vtedy Gaal vyrazil na čele síchemských občanov a bojoval proti Abímelechovi.
40Abímelech ho prenasledoval. On ušiel pred ním. Popadalo mnoho ranených až po bránu.
41Kým sa Abímelech vrátil do Arúmy, Zebúl zahnal Gaala a jeho bratov, takže nemohli ďalej zostať v Sícheme.
42Na druhý deň vyšiel ľud do poľa a oznámil to Abímelechovi.
43Vzal svojich ľudí, rozdelil ich na tri skupiny a postavil na poli do zálohy. Keď videl, že ľudia vyšli z mesta, prepadol ich a pobil.
44Abímelech urobil výpad so skupinou, ktorá bola pri ňom, a obsadil vchod do mestskej brány; druhé dve skupiny prepadli všetkých, ktorí boli na poli, a pobili ich.
45Abímelech bojoval celý deň proti mestu a dobyl ho. Ľud, ktorý bol v ňom, povraždil, mesto zničil a posypal soľou.
46Keď to občania Síchemskej bašty počuli, vošli do krytov chrámu Él-beríta.
47Abímelechovi hlásili, že všetci občania Síchemskej bašty sa zhromaždili.
48Abímelech vystúpil s celým svojím ľudom na vrch Calmón. Tam vzal do ruky sekeru a nasekal haluzinu; zodvihol ju a naložil na plece. Potom povedal svojmu ľudu: Robte teraz rýchlo to, čo ma vidíte robiť!
49Všetok jeho ľud nasekal haluzinu a šiel za Abímelechom. Položili ju na kryt a zapálili kryt nad nimi. Tak pomreli všetci občania Síchemskej bašty, okolo tisíc mužov a žien.
50Nato išiel Abímelech do Tebecu, obkľúčil Tebec a zabral ho.
51Uprostred mesta stála pevná bašta; tam utiekli všetci mužovia a ženy, všetci občania mesta, zamkli za sebou a vystúpili na strechu bašty.
52Abímelech prišiel až k bašte a útočil na ňu. Keď sa priblížil ku vchodu bašty, aby ju podpálil,
53nejaká žena mu hodila žarnov na hlavu a rozbila mu lebku.
54Rýchlo zavolal svojho zbrojnoša a povedal mu: Vytiahni svoj meč a usmrť ma, aby nepovedali o mne: Žena ho zabila. Mládenec ho prebodol a on zomrel.
55Keď Izraelci videli, že Abímelech zomrel, každý šiel domov.
56Tak odplatil Boh Abímelechovi za zločin, ktorý spáchal na svojom otcovi, keď zavraždil svojich sedemdesiat bratov.
57Aj síchemským mužom odplatil Boh za ich zločiny. Tak padla na nich kliatba Jerubbaalovho syna Jótáma.
1Jerobálov syn Abimelech sa vybral do Sichemu k bratom svojej matky a vravel im aj celému príbuzenstvu rodiny svojej matky:
2"Hovorte verejne všetkým sichemským občanom: Čo je vám lepšie, aby panovalo nad vami sedemdesiat mužov, všetci Jerobálovi synovia, alebo aby panoval nad vami len jeden muž? Pamätajte tiež, že ja som vaša kosť a vaše mäso!"
3A bratia jeho matky verejne hovorili o ňom všetky tieto slová všetkým sichemským občanom a ich srdce sa naklonilo k Abimelechovi. Potom si povrávali: "On je náš brat."
4dali mu z chrámu Bál-berita sedemdesiat šeklov striebra. Abimelech si za ne najal povaľačských a bezočivých mužov, ktorí sa stali jeho družinou.
5Potom išiel do domu svojho otca do Efry a pobil svojich bratov, Jerobálových synov, sedemdesiat mužov na jednom kameni. Zostal iba najmladší Jerobálov syn Joatam, lebo sa skryl.
6Nato sa zhromaždili všetci sichemskí občania a všetci obyvatelia Mela, išli a ustanovili Abimelecha za kráľa pri pamätnom dube, ktorý stál v Sicheme. -
7Keď to oznámili Joatamovi, šiel, postavil sa na končiari vrchu Garizim a zvýšeným hlasom im volal: "Počujte ma, Sichemčania, aby aj vás počul Boh.
8Išli raz stromy pomazať si kráľa. I povedali olive: "Kraľuj nad nami!"
9Ale oliva im odvetila: "Môžem ja zanechať svoju tučnosť, ktorú zvelebujú bohovia i ľudia, a ísť sa povyšovať nad stromami?"
10Potom povedali stromy figovníku: "Nože poď ty a kraľuj nad nami!"
11Ale figovník im odpovedal: "Môžem ja zanechať svoju sladkosť a tie svoje skvostné plody a ísť sa povyšovať nad stromami?"
12Povedali teda stromy viniču: "Poď ty a kraľuj nad nami!"
13Vinič im však odvetil takisto: "Môžem ja zanechať svoj mušt, ktorý obveseľuje bohov i ľudí, a ísť a povyšovať sa nad stromami?"
14Povedali všetky stromy bodliaku: "Poď ty a kraľuj nad nami!"
15Bodliak odpovedal stromom: "Ak ma vskutku pomažete, aby som bol vaším kráľom, poďte, schovajte sa v mojej tôni! Ak nie, vyšľahne oheň z bodliaka a strávi libanonské cédre."
16Teraz teda, ak ste opravdivo a čestne konali keď ste ustanovovali Abimelecha za kráľa, ak ste dobre urobili s Jerobálom a jeho domom, ak ste sa k nemu zachovali podľa jeho zásluh -
17vy, za ktorých bojoval môj otec, ba až svoj život nasadil, a ktorých vyslobodil z ruky Madiánčanov -
18vy však ste sa dnes vzbúrili proti domu môjho otca a pozabíjali ste jeho synov, sedemdesiat mužov na jednom kameni, a ustanovili ste Abimelecha, syna jeho slúžky, za kráľa nad sichemskými občanmi, pretože je váš brat -,
19ak ste teda opravdivo a čestne urobili s Jerobálom a jeho domom v dnešný deň, radujte sa z Abimelecha a on nech sa zas raduje z vás!
20Ale ak nie, nech vyšľahne oheň z Abimelecha a strávi sichemských občanov i Melo! A nech vyšľahne oheň zo sichemských občanov a z Mela a nech strávi Abimelecha!"
21Potom Joatam utiekol a utiahol sa do bezpečia. Odišiel do Bery a tam zostal (zo strachu) pred svojím bratom Abimelechom. -
22Abimelech panoval nad Izraelom tri roky.
23Potom Boh poslal zlého ducha (nezhody) medzi Abimelecha a sichemských občanov - takže sichemskí občania zostali neverní Abimelechovi -,
24aby tak zločin na sedemdesiatich Jerobálových synoch prešiel a ich krv zaľahla na ich brata Abimelecha, ktorý ich zavraždil, a tiež na sichemských občanov, ktorí ho povzbudzovali, aby zabil svojich bratov.
25Sichemskí občania potom postavili proti nemu zálohy na vrcholoch hôr a olupovali každého, kto k nim prichádzal po ceste. Toto oznámili Abimelechovi. -
26Tu prišiel Obedov syn Gál aj so svojimi bratmi a vošli do Sichemu. A sichemskí občania im prejavili dôveru.
27Vybrali sa do poľa, oberali a lisovali hrozno a potom usporiadali slávnosť. Pritom vošli do chrámu svojho boha, kde jedli a pili a preklínali Abimelecha.
28Tu zvolal Obedov syn Gál: "Kto je Abimelech a kto je sichemčan, aby sme mu my slúžili? A nemal by Jerobálov syn a jeho správca Zebul slúžiť mužom Sichemovho otca Emora?! Prečo by sme mali slúžiť my jemu?!
29Keby mi niekto dal tento ľud do ruky, odstránil by som Abimelecha!" A vyzval Abimelecha: "Zosilni svoje vojsko a vytiahni!"
30Keď sa veliteľ mesta Zebul dopočul o rečiach Obedovho syna Gála, vzplanul hnevom.
31Ľstivo vyslal poslov k Abimelechovi a odkázal mu: "Obedov syn Gál a jeho bratia došli do Sichemu a teraz poburujú mesto proti tebe.
32Vyber sa teda v noci aj so svojimi ľuďmi a postav sa do zálohy v poli!
33A zrána, len čo vyjde slnko, vstaň a udri na mesto! On vytiahne so svojimi ľuďmi proti tebe. Potom už s ním urob, čo budeš môcť."
34Abimelech sa vybral za noci aj so svojimi ľuďmi a postavil proti Sichemu štyri oddiely do zálohy.
35Keď Obedov syn Gál vytiahol a zastavil sa pri vchode do mestskej brány, vtedy vyrazil Abimelech so svojimi ľuďmi zo zálohy.
36Keď Gál zazrel ľudí, povedal Zebulovi: "Hľa, ľudia zostupujú z vrchov!" Ale Zebul mu odvetil: "To sa ti len zdá, že tiene vrchov sú mužovia."
37Ale Gál opäť hovoril: "Ľudia zostupujú od pupka zeme! A jeden zástup prichádza po ceste k Dubu veštcov."
38Zebul mu povedal: "Kde sú teraz tvoje ústa, ktorými si hovoril: "Kto je Abimelech, aby sme my slúžili jemu?!" Nie sú to práve tí ľudia, ktorými si ty pohŕdal? Nože, vytiahni teraz a bojuj proti nim!"
39Tu Gál vytiahol na čele sichemských občanov a bojoval proti Abimelechovi.
40Lenže Abimelech ho donútil k ústupu a utekal pred ním. A ležalo mnoho pobitých až po vchod do (mestskej) brány.
41Ale Abimelech zostal v Rume. Zebul potom vyhnal Gála a jeho bratov, nesmeli už zostať v Sicheme. -
42Na druhý deň vyšiel ľud do poľa. Keď to oznámili Abimelechovi,
43vzal ľudí, rozdelil ich na tri zástupy a postavil sa v poli do zálohy. Keď spozoroval, že ľud vychádza z mesta, vyrazil proti nemu, aby ho porazil.
44Abimelech so svojím oddielom zaútočil a postavil sa ku vchodu do mestskej brány. Zatiaľ druhé dva oddiely zaútočili na všetkých tých, čo boli v poli, a pobili ich.
45Abimelech bojoval proti mestu celý deň. Keď mesto zaujal, pobil ľudí, ktorí v ňom boli, mesto rozbúral a posypal ho soľou. -
46Keď sa to dozvedeli obyvatelia sichemskej veže, utiahli sa do hradieb chrámu Bála zmluvy.
47Keď Abimelechovi oznámili, že sa tam zhromaždili všetci obyvatelia sichemskej veže,
48Abimelech vystúpil so všetkými svojimi ľuďmi na vrch Selmon. Tam vzal do ruky sekeru, uťal zo stromu vetvu, zdvihol ju, položil si ju na plecia a povedal svojim ľuďom: "Čo ste videli robiť mňa, to rýchle robte aj vy za mnou!"
49A všetok ľud - každý si nasekal haluzia, potom išli za Abimelechom, nahádzali ho na hradby a podpálili ním hradby. Tak zahynuli všetci obyvatelia sichemskej veže, asi tisíc mužov a žien. -
50Potom Abimelech tiahol do Tebes. Obľahol Tebes a zaujal ho.
51Uprostred mesta bola pevná veža, do ktorej utiekli všetci mužovia a ženy, vôbec všetci obyvatelia mesta. Zavreli za sebou a vystúpili na strechu veže.
52Abimelech prenikol až k veži, lebo ju chcel dobyť. A keď sa dostal až ku vchodu do veže a chcel rozložiť oheň,
53nejaká žena zhodila Abimelechovi na hlavu vrchný mlynský kameň a prerazila mu lebku.
54Rýchle zavolal na svojho sluhu, ktorý mu nosil zbraň, a povedal mu: "Vytas svoj meč a zabi ma! Ináč by sa o mne hovorilo, že ma zabila žena." Sluha ho teda prebodol a zomrel.
55Keď Izraeliti videli, že Abimelech je mŕtvy, vrátili sa všetci domov.
56Tak Boh odplatil Abimelechovi zločin, ktorý spáchal na svojom otcovi, keď zabil sedemdesiat svojich bratov.
57Aj všetky zločiny sichemských mužov obrátil Boh na ich hlavu. Tak sa na nich splnila kliatba Jerobálovho syna Joatama.
1Jerubbaálov syn Abímelech odišiel do Síchemu k bratom svojej matky a prihovoril sa im i celému rodu domu otca svojej matky:
2Dôrazne sa spýtajte všetkých občanov Síchemu: Čo je pre vás lepšie? Či to, aby sedemdesiat mužov, všetci synovia Jerubbaála, panovalo nad vami, alebo aby nad vami vládol jeden muž? Pamätajte, že som z vašej krvi a z vášho tela!
3Toto všetko povedali o ňom bratia jeho matky všetkým občanom Síchemu, ktorých srdce sa priklonilo k Abímelechovi. Povedali si: Je to náš brat.
4Odovzdali mu sedemdesiat šekelov striebra z chrámu Baál-Beríta. Abímelech si za ne najal naničhodných a bezohľadných mužov, čo sa k nemu pridali.
5Vošiel do domu svojho otca v Ofre a na jednom kameni pozabíjal sedemdesiat mužov, všetko svojich bratov, synov Jerubbaála. Zostal len Jerubbaálov najmladší syn Jótam, lebo sa skryl.
6Potom sa zhromaždili všetci občania Síchemu a všetci z Bét-Milló, odišli a pri posvätnom dube s posvätným stĺpom v Sícheme vyhlásili Abímelecha za kráľa.
7Keď to oznámili Jótamovi, odišiel, postavil sa na temeno vrchu Gerizím, hlasno zavolal a povedal im: Počúvajte ma občania Síchemu a vás vypočuje Boh!
8Zišli sa spolu stromy, aby si nad sebou pomazali kráľa. Vyzvali olivu: Kraľuj nad nami!
9Oliva im však odvetila: Mám sa zrieknuť svojho oleja, ktorým sa uctievajú bohovia i ľudia, a vyvyšovať sa nad stromami?
10Stromy potom vyzvali figovník: Poď a kraľuj nám ty!
11Figovník im však odpovedal: Mám sa vzdať svojej sladkosti a svojich skvelých plodov a vyvyšovať sa nad stromami?
12Stromy potom povedali viniču: Poď a kraľuj nám ty!
13Vinič im však povedal: Mám sa vzdať svojho muštu, ktorý obveseľuje bohov i ľudí, a vyvyšovať sa nad stromami?
14Potom všetky stromy oslovili bodliak: Poď a kraľuj nám ty!
15Bodliak povedal stromom: Ak ma naozaj chcete pomazať za kráľa nad sebou, poďte sa skryť v mojej tôni. No ak nie, nech z bodliaka vyšľahne oheň a strávi libanonské cédre!
16Konali ste teda verne a statočne, keď ste si za kráľa ustanovili Abímelecha? Správali ste sa dobre k Jerubbaálovi a jeho domu? Zaobchádzali ste s ním, ako si zaslúžil?
17Môj otec totiž bojoval za vás s nasadením vlastného života a zachránil vás z rúk Midjánčanov.
18Vy ste však dnes povstali proti domu môjho otca, povraždili ste jeho synov, sedemdesiat mužov na jednom kameni, a ustanovili ste Abímelecha, syna jeho slúžky, za kráľa nad občanmi Síchemu, lebo je vaším bratom.
19Ak ste dnes verne a statočne naložili s Jerubbaálom a jeho domom, radujte sa z Abímelecha a on nech sa raduje z vás.
20Ak nie, nech z Abímelecha vyšľahne oheň a strávi občanov Síchemu a Bét-Milló, nech z občanov Síchemu a Bét-Milló vyšľahne oheň a strávi Abímelecha!
21Potom Jótam ušiel, aby unikol svojmu bratovi Abímelechovi a usadil sa v Beére.
22Abímelech panoval nad Izraelom tri roky.
23Potom Hospodin poslal zlého ducha medzi Abímelecha a občanov Síchemu. Občania Síchemu zradili Abímelecha.
24Násilie na sedemdesiatich Jerubbaálových synoch a ich krv dopadli na Abímelecha, ich brata, ktorý ich povraždil, ako aj na občanov Síchemu, ktorí mu pomáhali pobiť svojich bratov.
25Občania Síchemu postavili proti nemu na vrchoch zálohy ľudí, ktorí olupovali každého, kto prešiel po ceste popri nich, o čom sa Abímelech dozvedel.
26Vtedy prišiel Gaal, syn Ebedov, so svojimi bratmi a usadil sa v Sícheme. Občania Síchemu mu prejavili dôveru.
27Raz vyšli na pole, vo viniciach oberali hrozno, lisovali ho, usporiadali slávnosť a vošli do chrámu svojho boha. Jedli, pili a preklínali Abímelecha.
28Ebedov syn Gaal sa pýtal: Kto je Abímelech v porovnaní so Síchemom, aby sme slúžili Abímelechovi? Či nie je Jerubbaálovým synom a Zebul jeho správcom? Slúžte radšej mužom Síchemovho otca Chamóra. Prečo by sme mali slúžiť my?
29Keby som mal tento ľud v moci, odstránil by som Abímelecha. Abímelecha vyzval: Rozmnož počet svojho vojska a bojuj!
30Keď veliteľ mesta Zebul počul slová Ebedovho syna Gaala, vzbĺkol jeho hnev.
31Tajne poslal poslov k Abímelechovi do Arúmy s odkazom: Pozri, Ebedov syn Gaal a jeho bratia prišli do Síchemu a búria mesto proti tebe.
32Teraz v noci vstaň i so svojimi ľuďmi a ukry sa na poli do zálohy!
33Ráno pri východe slnka napadni mesto! Keď potom Gaal vytiahne so svojimi ľuďmi proti tebe, nalož s ním podľa okolností, aké sa naskytnú.
34Abímelech vstal ešte v noci so všetkými, čo boli s ním, a postavil proti Síchemu zálohy v štyroch oddieloch.
35Keď Ebedov syn Gaal vyšiel a postavil sa ku vchodu mestskej brány, vystúpil Abímelech so svojimi mužmi zo zálohy.
36Keď Gaal videl ten ľud, povedal Zebulovi: Pozri, nejaký ľud zostupuje z vrchov. Zebul mu odporoval: Tôňa vrchov sa ti zdá, že sú to muži.
37Gaal však pokračoval v reči: Pozri, nejakí muži schádzajú z prostriedku krajiny a jeden oddiel prichádza od Duba veštcov.
38Vtedy mu Zebul povedal: Kde sú teraz tvoje reči? Veď si vravel: Kto je Abímelech, aby sme mu slúžili. Toto je ľud, ktorým si pohŕdal. Teraz vyjdi a bojuj proti nemu!
39Gaal teda vyrazil v čele síchemských obyvateľov, aby bojoval proti Abímelechovi.
40Abímelech ho však zahnal na útek. Popadalo mnoho prebodnutých až ku vchodu mestskej brány.
41Abímelech teda zostal v Arúme. Zebul vyhnal Gaala i jeho bratov, takže už nesmeli bývať v Sícheme.
42Na druhý deň ľud vyšiel do poľa. Oznámili to Abímelechovi.
43Ten vzal svojich ľudí, utvoril z nich tri oddiely a tie rozostavil do zálohy na poli. Keď videl, že ľudia vyšli z mesta, prepadol ich a pobil.
44Abímelech a oddiely, ktoré boli s ním, zaútočili a obsadili vchod do mestskej brány. Dva oddiely prepadli tých, čo boli na poli, a pobili ich.
45Potom Abímelech celý deň bojoval proti mestu a dobyl ho. Ľud v ňom povraždil, mesto zrúcal a posypal soľou.
46Keď to obyvatelia Síchemskej bašty počuli, vošli do chrámových úkrytov Él-Beríta.
47Abímelechovi oznámili, že sa tam zhromaždili všetci obyvatelia Síchemskej bašty.
48Abímelech so všetkým ľudom vystúpil na vrch Calmón. Vtom vzal sekeru, nasekal haluziny, zdvihol ju a naložil si ju na plece. Tým, čo boli s ním, povedal: Čo ste videli, že som urobil, rýchlo urobte aj vy.
49Všetok jeho ľud nasekal haluziny a nasledoval Abímelecha. Haluzinu nakládli na úkryt a podpálili ju nad tými, čo boli v ňom. Zomreli všetci obyvatelia Síchemskej bašty, asi tisíc mužov a žien.
50Potom odišiel Abímelech k Tébecu, obľahol ho a dobyl.
51Uprostred mesta bola pevná bašta. Do nej utiekli všetci muži i ženy i všetci občania mesta, zamkli za sebou a vystúpili na strechu veže.
52Abímelech prišiel až k bašte a zaútočil na ňu. Priblížil sa ku vchodu bašty s úmyslom podpáliť ju.
53Akási žena zhodila mlynský kameň na hlavu Abímelecha a prerazila mu lebku.
54Rýchlo zavolal svojho zbrojnoša a rozkázal mu: Vytas svoj meč, aby nepovedali o mne: Zabila ho žena. Zbrojnoš ho teda prebodol a on zomrel.
55Keď Izraeliti videli, že Abímelech zomrel, všetci sa vrátili domov.
56Tak odplatil Boh Abímelechovi za zločin, ktorého sa dopustil voči otcovi, keď pobil svojich sedemdesiat bratov.
57Aj síchemským mužom odplatil Boh za ich zločiny. Takto sa splnila kliatba Jerubbaálovho syna Jótama.
1Jerub-baalův syn Abimelech přišel bydlet k bratrům své matky v Šechemu a řekl jim i celému příbuzenstvu své matky:
2„Zeptejte se šechemských měšťanů: ‚Co je pro vás lepší – aby vám vládlo všech sedmdesát Jerub-baalových synů, nebo aby vám vládl jeden muž?‘ Pamatujte, že jsem vaše krev a tělo.“
3Bratři jeho matky to všechno o něm pověděli šechemským měšťanům a ti se přiklonili k Abimelechovi. „Je to přece náš příbuzný,“ říkali si.
4Dali mu 70 šekelů stříbra z Baal-beritova chrámu a Abimelech si za ně najal ničemy a dobrodruhy, kteří mu dělali doprovod.
5Pak odešel do domu svého otce v Ofře a na jednom kameni tam povraždil svých sedmdesát nevlastních bratrů, synů Jerub-baalových. Nejmladší syn Jerub-baalův Jotam ale přežil, protože se schoval.
6Všichni měšťané Šechemu i všichni z Bet-mila se potom shromáždili a šli k dubu u šechemského sloupu, kde Abimelecha prohlásili za krále.
7Když se to dozvěděl Jotam, vystoupil na vrchol hory Gerizim a odtud na ně hlasitě volal: „Slyšte mě, šechemští měšťané! A vás ať slyší Bůh!
8Jednou se stromy rozhodlykrále nad sebou si stanovit.Řekly olivě: Kraluj nám!
9Oliva řekla: To snad mámsvůj olej přestat vydávat,kterým se Bůh i lidé ctí,a jít kymácet se nad stromy?
10Řekly tedy stromy fíku:Pojď ty, kraluj nám!
11Fíkovník řekl: To snad mámsvé plody přestat vydávat,jež vynikají v sladkosti,a jít kymácet se nad stromy?
12Řekly tedy stromy révě:Pojď ty, kraluj nám!
13Réva řekla: To snad mámsvé víno přestat vydávat,kterým se Bůh i lidé veselí,a jít kymácet se nad stromy?
14Řekly tedy všechny stromy trní:Pojď ty, kraluj nám!
15Trní tenkrát řeklo stromům:Pokud mě vskutku oddaněurčíte sobě za krále,pak se do mého stínu uchylte.Ale pokud ne, z trní oheň vyšlehne,libanonské cedry sežehne!
16Nuže, zachovali jste se oddaně a čestně, když jste Abimelecha udělali králem? Zachovali jste se dobře k Jerub-baalovi a jeho domu? Zachovali jste se k němu, jak si zasloužil?
17Můj otec za vás bojoval, nasadil vlastní život, aby vás vysvobodil z rukou Midiánců.
18Vy jste ale dnes povstali proti jeho domu, povraždili jste sedmdesát jeho synů na jednom kameni a králem nad Šechemskými jste udělali Abimelecha, syna jeho děvečky – je to přece váš příbuzný!
19Pokud jste se dnes zachovali k Jerub-baalovi a jeho domu oddaně a čestně, radujte se z Abimelecha a on ať se raduje z vás!
20Ale pokud ne, pak ať z Abimelecha vyšlehne oheň a sežehne šechemské měšťany i Bet-milo! Ať vyšlehne oheň z Šechemských i z Bet-mila a sežehne Abimelecha!“
21Pak se dal Jotam na útěk. Uprchl před svým bratrem Abimelechem do Beeru a tam zůstal.
22Abimelech panoval nad Izraelem tři roky.
23Bůh ale mezi Abimelecha a šechemské měšťany poslal ducha sváru, a Šechemští Abimelecha zradili.
24To aby krutost spáchaná na sedmdesáti Jerub-baalových synech byla pomstěna a jejich krev dopadla na jejich nevlastního bratra Abimelecha, který je povraždil, i na šechemské měšťany, kteří ho podpořili, aby zabil své bratry.
25Šechemští mu na vrcholcích hor nastražili zálohy a ty přepadaly každého, kdo kolem nich procházel. Abimelech se to však dozvěděl.
26Tenkrát se do Šechemu přistěhoval jistý Gaal, syn Ebedův, se svými bratry a šechemští měšťané mu dali důvěru.
27Vyšli na vinice, sklízeli hrozny, šlapali je v lisu a slavili vinobraní. Přišli do chrámu svého boha, jedli, pili a nadávali na Abimelecha.
28Gaal, syn Ebedův, vykřikoval: „Kdo je Abimelech oproti Šechemu? Proč bychom mu sloužili? Copak to není Jerub-baalův syn? A Zebula tu má jako zástupce! Služte mužům Šechemova otce Chamora. Proč bychom sloužili Abimelechovi?
29Kdybych tak já velel tomuto lidu, hned bych se Abimelecha zbavil! Řekl bych mu: ‚Abimelechu, sbírej si armádu! Pojď se bít!‘“
30Když se o těchto řečech Gaala, syna Ebedova, dozvěděl správce města Zebul, vzplanul hněvem.
31Tajně poslal k Abimelechovi posly se vzkazem: „Pozor, do Šechemu přišel Gaal, syn Ebedův, se svými bratry. Pozor na ně, podněcují město proti tobě!
32Proto se v noci se svým vojskem vyprav a ukryj se v polích do zálohy.
33Brzy ráno za svítání zaútočíš na město. Až Gaal se svými muži vyrazí proti tobě, naložíš s ním, jak budeš moci.“
34Abimelech se tedy v noci se svým vojskem vypravil a ukryli se do zálohy proti Šechemu ve čtyřech oddílech.
35Jakmile Gaal, syn Ebedův, vyšel a zastavil se ve vchodu do městské brány, zvedl se Abimelech se svými muži ze zálohy.
36Když je Gaal uviděl, řekl Zebulovi: „Podívej, z hřebenů hor sestupuje vojsko!“Zebul mu ale odpověděl: „To ti jen horské stíny připadají jako postavy.“
37Gaal však pokračoval: „Podívej, z Tabur-erecu sestupuje vojsko a další houf se blíží od Věšteckého dubu!“
38Nato mu Zebul řekl: „Kdepak jsou ty tvé řeči? Říkal jsi: ‚Kdo je Abimelech, abychom mu sloužili?‘ Není to snad to vojsko, kterému ses vysmíval? No tak, vzhůru, bojuj s ním!“
39Gaal tedy vytáhl v čele Šechemských, aby bojoval s Abimelechem.
40Abimelech ho ale hnal až k městské bráně, a jak utíkali, padlo mnoho mrtvých.
41Abimelech se pak vrátil do Arumy a Zebul vyhnal Gaala a jeho bratry ze Šechemu.
42Druhého dne Šechemští vyšli do polí. Když se to dozvěděl Abimelech,
43vzal své vojsko, rozdělil je na tři oddíly a ukryl do zálohy v polích. Když viděl, že lidé opravdu vycházejí z města, vyrazil proti nim a pobil je.
44Zatímco Abimelech se svým oddílem vyrazil a obsadil vchod do městské brány, zbývající dva oddíly přepadly všechny, kdo byli v polích, a pobily je.
45Abimelech útočil na město celý den, až je dobyl. Lidi ve městě pozabíjel, město pobořil a posypal solí.
46Jakmile o tom uslyšeli měšťané v Šechemské věži, uchýlili se všichni do pevnosti El-beritova chrámu.
47Když se Abimelech dozvěděl, že jsou tam všichni pohromadě,
48vystoupil s celým svým vojskem na horu Calmon. Vzal sekeru, usekl ze stromu větev, naložil si ji na rameno a řekl svým mužům: „Viděli jste, co dělám? Rychle to udělejte po mně!“
49Každý ve vojsku tedy usekl větev a šli za Abimelechem. Obložili jimi pevnost a zapálili jim ji nad hlavou, takže všichni lidé v Šechemské věži zahynuli – na tisíc mužů a žen.
50Potom Abimelech táhl k Tebecu, oblehl jej a dobyl.
51Uprostřed města byla pevná věž, kam utekli všichni muži a ženy, všichni obyvatelé města. Zavřeli za sebou a vystoupili na střechu věže.
52Abimelech šel až k věži a vzal ji útokem. Když se ale přiblížil ke vchodu do věže, aby ji zapálil,
53nějaká žena mu shodila mlýnský kámen na hlavu a rozbila mu lebku.
54Abimelech k sobě rychle zavolal mládence, který mu nosil zbroj: „Vytas meč a zabij mě! Ať se o mně neříká: Žena ho zabila!“ Zbrojnoš ho tedy probodl a on zemřel.
55Když Izraelci uviděli, že Abimelech je mrtev, vrátili se každý domů.
56Tak Bůh Abimelechovi odplatil zločin, který spáchal na svém otci, když povraždil svých sedmdesát bratrů.
57Také všechny zločiny Šechemských obrátil Bůh na jejich hlavy. Přišlo na ně zlořečení Jotama, syna Jerub-baalova.
1Abímelek, syn Jerubaalův, odešel do Šekemu, k bratrům své matky a promluvil k nim i k celé čeledi rodu své matky takto:
2„Předneste všem šekemským občanům: Co je pro vás lepší, aby nad vámi vládlo sedmdesát mužů, samí Jerubaalovci, anebo aby nad vámi vládl jediný muž? Pamatujte, že jsem vaše krev a vaše tělo.“
3Bratři jeho matky přednesli o něm toto všechno všem šekemským občanům a ti se k Abímelekovi přiklonili, neboť si řekli: „Je to náš bratr.“
4Potom mu vydali sedmdesát šekelů stříbra z chrámu Baala smlouvy; za ně si Abímelek najal lehkomyslné a bezohledné muže, aby ho provázeli.
5Vešel do otcovského domu v Ofře a povraždil na jednom kameni své bratry Jerubaalovce, sedmdesát mužů. Zbyl jen Jótam, nejmladší syn Jerubaalův, protože se ukryl.
6Všichni šekemští občané a všichni z domu Miló se shromáždili a prohlásili Abímeleka za krále při božišti u sloupu, který byl v Šekemu.
7Když to oznámili Jótamovi, šel a postavil se na vrcholu hory Gerizímu, hlasitě volal a mluvil k nim: „Slyšte mě, šekemští občané, a vás nechť slyší Bůh!
8Sešly se pospolu stromy, aby si nad sebou pomazaly krále. Vyzvaly olivu: ‚Kraluj nad námi!‘
9Oliva jim však odpověděla: ‚Mám se vzdát své tučnosti, jíž se uctívají bohové i lidé, a kymácet se nad stromy?‘
10Stromy pak vyzvaly fík: ‚Pojď nad námi kralovat ty!‘
11Fík jim však odpověděl: ‚Mám se vzdát své sladkosti a svých výborných plodů a kymácet se nad stromy?‘
12Stromy pak vyzvaly vinnou révu: ‚Pojď nad námi kralovat ty!‘
13Vinná réva jim však odpověděla: ‚Mám se vzdát svého moštu, který je k radosti bohům i lidem, a kymácet se nad stromy?‘
14I vyzvaly všechny stromy trnitý keř: ‚Pojď nad námi kralovat ty!‘
15A trnitý keř stromům odpověděl: ‚Jestliže mě doopravdy chcete pomazat za krále nad sebou, pojďte se schoulit do mého stínu! Jestliže však ne, vyšlehne z trnitého keře oheň a pozře i libanónské cedry!‘
16Nuže: Jednali jste věrně a bezelstně, když jste si ustanovili za krále Abímeleka? Jednali jste dobře s Jerubaalem a s jeho domem? Jednali jste s ním podle toho, jak si zasloužil?
17Můj otec přece za vás bojoval s nasazením vlastního života a vytrhl vás z rukou Midjánců.
18Vy však jste dnes proti domu mého otce povstali, povraždili jste jeho syny, sedmdesát mužů, na jednom kameni, a ustanovili jste Abímeleka, syna jeho otrokyně, za krále šekemských občanů jen proto, že to je váš bratr.
19Jestliže jste tohoto dne jednali s Jerubaalem a s jeho domem věrně a bezelstně, radujte se z Abímeleka a také on ať se raduje z vás.
20Jestliže však nikoli, ať vyšlehne z Abímeleka oheň a pozře šekemské občany i dům Miló, pak ať vyšlehne oheň z šekemských občanů a z domu Miló a pozře Abímeleka.“
21Poté se dal Jótam na útěk a uprchl před svým bratrem Abímelekem do Beéru, kde se usadil.
22Abímelek panoval nad Izraelem tři roky.
23Bůh poslal mezi Abímeleka a šekemské občany zlého ducha a šekemští občané se vůči Abímelekovi zachovali věrolomně.
24Tak násilí spáchané na sedmdesáti Jerubaalovcích a jejich prolitá krev dopadly na Abímeleka, jejich bratra, který je povraždil, i na šekemské občany za to, že ho podporovali, když vraždil své bratry.
25Šekemští občané postavili proti němu zálohy na vrcholcích hor a oloupili každého, kdo se ubíral cestou mimo ně. Bylo to hlášeno Abímelekovi.
26Tenkrát přišel Gaal, syn Ebedův, se svými bratry a dorazili do Šekemu. Šekemští občané k němu pojali důvěru.
27Vyšli na pole a sbírali na svých vinicích hrozny , lisovali je a uspořádali slavnost vinobraní, pak vešli do domu svého boha, hodovali, pili a zlořečili Abímelekovi.
28Přitom mluvil Gaal, syn Ebedův: „Kdo je Abímelek ve srovnání s Šekemem, že mu máme sloužit? Což to není syn Jerubaalův? A není u něho dozorcem Zebúl? Služte raději mužům Chamóra, otce Šekemova. Proč bychom my měli sloužit jemu?
29Kdybych měl v rukou tento lid, Abímeleka bych odstranil.“ Vyzval Abímeleka: „Rozmnož své oddíly a vytáhni!“
30Jak uslyšel Zebúl, velitel města, řeč Gaala, syna Ebedova, vzplanul hněvem
31a tajně poslal k Abímelekovi posly se vzkazem: „Hle, do Šekemu přišel Gaal, syn Ebedův, se svými bratry a pobuřují proti tobě město.
32Povstaň teď v noci spolu s lidem, který je s tebou, a ukryj se v poli do zálohy.
33Za časného jitra při východu slunce přitrhneš k městu. On i jeho lid vyjdou k tobě a ty mu uděláš, co se tvé ruce naskytne.“
34Abímelek v noci povstal, i všechen lid, který byl s ním, a rozestavili proti Šekemu do čtyř oddílů zálohy.
35Gaal, syn Ebedův, vyšel a stoupl si do vrat městské brány, právě když Abímelek se svým lidem povstal ze zálohy.
36Když Gaal uviděl ten lid, řekl Zebúlovi: „Hle, z hřebenů hor sestupuje nějaký lid!“ Zebúl mu odpověděl: „Vidíš stín hor a připadá ti jako mužové.“
37Ale Gaal mluvil dál: „Hle, nějaký lid sestupuje z Pupku země a jeden oddíl přichází cestou od božiště mrakopravců.“
38Tu mu řekl Zebúl: „Kdepak jsou teď tvé řeči? Vždyť jsi říkal: ‚Kdo je Abímelek, že bychom mu měli sloužit?‘ Ano, je to ten lid, který jsi tak podceňoval. Jen vytrhni a bojuj proti němu!“
39Gaal tedy vyšel v čele šekemských občanů, aby bojoval proti Abímelekovi,
40ale Abímelek ho zahnal na útěk, a mnoho skolených zůstalo ležet až po vrata brány.
41Abímelek se usadil v Arumě a Zebúl vypudil Gaala a jeho bratry ze Šekemu.
42Druhého dne vyšel lid na pole. Hlásili to Abímelekovi.
43Ten rozdělil lid do tří oddílů a ukryl se do zálohy v poli. Když uviděl, že lid vychází z města, zvedl se proti nim, aby je pobil.
44Abímelek a oddíly, které byly s ním, přitrhli a postavili se do vrat městské brány, kdežto na všechny, kdo byli na poli, přitrhly dva zbývající oddíly a pobily je.
45Po celý den bojoval Abímelek proti městu. Město dobyl a povraždil lid, který byl v něm, potom je rozbořil a posypal solí.
46Jak to uslyšeli všichni občané šekemské věže, vešli do sklepení domu boha smlouvy.
47Abímelekovi bylo hlášeno, že se tam shromáždili všichni občané šekemské věže.
48I vystoupil Abímelek se vším svým lidem na horu Salmón, uchopil sekeru, usekl ze stromu větev, zvedl ji a dal si ji na rameno. Lidu, který byl s ním, poručil: „Co jste viděli, že jsem udělal, udělejte rychle jako já!“
49Všechen lid, každý z nich, usekli větev a šli za Abímelekem. Nakladli je na sklepení a zapálili je nad nimi. Tak zemřeli všichni muži šekemské věže, na tisíc mužů a žen.
50Potom táhl Abímelek do Tebesu, oblehl jej a dobyl.
51Uprostřed města byla pevná věž, kam utekli všichni mužové a ženy i všichni občané města. Zavřeli za sebou a vystoupili na střechu věže.
52Abímelek přišel až k věži a bojoval proti ní. Přiblížil se ke vchodu do věže, aby založil požár.
53Vtom hodila nějaká žena Abímelekovi na hlavu mlýnský kámen a prorazila mu lebku.
54Rychle zavolal svého zbrojnoše a poručil mu: „Vytas meč a usmrť mě, ať o mně neříkají: ‚Zabila ho žena!‘“ Mládenec jej tedy probodl a on zemřel.
55Když izraelští muži uviděli, že Abímelek zemřel, vrátil se každý do svého domova.
56Tak odplatil Bůh Abímelekovi za zločin, jehož se dopustil proti svému otci, když povraždil svých sedmdesát bratrů.
57Též všechny zločiny šekemských mužů obrátil Bůh na jejich hlavu. Postihlo je zlořečení Jótama, syna Jerubaalova.
1wayyêleḵ ’ăḇîmeleḵ ben- yərubba‘al šəḵemāh, ’el- ’ăḥê ’immōw; wayḏabbêr ’ălêhem, wə’el- kāl- mišpaḥaṯ bêṯ- ’ăḇî ’immōw lêmōr.
2dabbərū- nā bə’āzənê ḵāl ba‘ălê šəḵem mah- ṭōwḇ lāḵem hamšōl bāḵem šiḇ‘îm ’îš, kōl bənê yərubba‘al, ’im- məšōl bāḵem ’îš ’eḥāḏ; ūzəḵartem kî- ‘aṣmêḵem ūḇəśarḵem ’ānî.
3wayḏabbərū ’ăḥê- ’immōw ‘ālāw, bə’āzənê kāl- ba‘ălê šəḵem, ’êṯ kāl- haddəḇārîm hā’êlleh; wayyêṭ libbām ’aḥărê ’ăḇîmeleḵ, kî ’āmərū ’āḥînū hū.
4wayyittənū- lōw šiḇ‘îm kesep̄, mibbêṯ ba‘al bərîṯ; wayyiśkōr bāhem ’ăḇîmeleḵ, ’ănāšîm rêqîm ūp̄ōḥăzîm, wayyêləḵū ’aḥărāw.
5wayyāḇō ḇêṯ- ’āḇîw ‘āp̄ərāṯāh, wayyahărōḡ ’eṯ- ’eḥāw bənê- yərubba‘al šiḇ‘îm ’îš ‘al- ’eḇen ’eḥāṯ; wayyiwwāṯêr yōwṯām ben- yərubba‘al haqqāṭōn kî neḥbā. s
6wayyê’āsəp̄ū kāl- ba‘ălê šəḵem wəḵāl bêṯ millōw, wayyêləḵū, wayyamlîḵū ’eṯ- ’ăḇîmeleḵ ləmeleḵ; ‘im- ’êlōwn muṣṣāḇ ’ăšer bišḵem.
7wayyaggiḏū ləyōwṯām, wayyêleḵ wayya‘ămōḏ bərōš har- gərizîm, wayyiśśā qōwlōw wayyiqrā; wayyōmer lāhem, šim‘ū ’êlay ba‘ălê šəḵem, wəyišma‘ ’ălêḵem ’ĕlōhîm.
8hālōwḵ hāləḵū hā‘êṣîm, limšōaḥ ‘ălêhem meleḵ; wayyōmərū lazzayiṯ [məlōwḵāh ḵ] (māləḵāh q) ‘ālênū.
9wayyōmer lāhem hazzayiṯ, heḥoḏaltî ’eṯ- dišnî, ’ăšer- bî yəḵabbəḏū ’ĕlōhîm wa’ănāšîm; wəhālaḵtî, lānūa‘ ‘al- hā‘êṣîm.
10wayyōmərū hā‘êṣîm lattə’ênāh; ləḵî- ’at māləḵî ‘ālênū.
11wattōmer lāhem hattə’ênāh, heḥoḏaltî ’eṯ- māṯəqî, wə’eṯ- tənūḇāṯî haṭṭōwḇāh; wəhālaḵtî, lānūa‘ ‘al- hā‘êṣîm.
12wayyōmərū hā‘êṣîm laggāp̄en; ləḵî- ’at [mālōwḵî ḵ] (māləḵî q) ‘ālênū.
13wattōmer lāhem haggep̄en, heḥoḏaltî ’eṯ- tîrōwōšî, hamśammêaḥ ’ĕlōhîm wa’ănāšîm; wəhālaḵtî, lānūa‘ ‘al- hā‘êṣîm.
14wayyōmərū ḵāl hā‘êṣîm ’el- hā’āṭāḏ; lêḵ ’attāh məlāḵ- ‘ālênū.
15wayyōmer hā’āṭāḏ ’el- hā‘êṣîm ’im be’ĕmeṯ ’attem mōšəḥîm ’ōṯî ləmeleḵ ‘ălêḵem, bō’ū ḥăsū ḇəṣillî; wə’im- ’ayin têṣê ’êš min- hā’āṭāḏ, wəṯōḵal ’eṯ- ’arzê halləḇānōwn.
16wə‘attāh, ’im- be’ĕmeṯ ūḇəṯāmîm ‘ăśîṯem, wattamlîḵū ’eṯ- ’ăḇîmeleḵ; wə’im- ṭōwḇāh ‘ăśîṯem ‘im- yərubba‘al wə‘im- bêṯōw, wə’im- kiḡmūl yāḏāw ‘ăśîṯem lōw.
17’ăšer- nilḥam ’āḇî ‘ălêḵem; wayyašlêḵ ’eṯ- nap̄šōw minneḡeḏ, wayyaṣṣêl ’eṯḵem mîyaḏ miḏyān.
18wə’attem qamtem ‘al- bêṯ ’āḇî hayyōwm, wattaharḡū ’eṯ- bānāw šiḇ‘îm ’îš ‘al- ’eḇen ’eḥāṯ; wattamlîḵū ’eṯ- ’ăḇîmeleḵ ben- ’ămāṯōw ‘al- ba‘ălê šəḵem, kî ’ăḥîḵem hū.
19wə’im- be’ĕmeṯ ūḇəṯāmîm ‘ăśîṯem ‘im- yərubba‘al wə‘im- bêṯōw hayyōwm hazzeh; śimḥū ba’ăḇîmeleḵ, wəyiśmaḥ gam- hū bāḵem.
20wə’im- ’ayin têṣê ’êš mê’ăḇîmeleḵ, wəṯōḵal ’eṯ- ba‘ălê šəḵem wə’eṯ- bêṯ millōw; wəṯêṣê ’êš mibba‘ălê šəḵem ūmibbêṯ millōw, wəṯōḵal ’eṯ- ’ăḇîmeleḵ.
21wayyānās yōwṯām, wayyiḇraḥ wayyêleḵ bə’êrāh; wayyêšeḇ šām, mippənê ’ăḇîmeleḵ ’āḥîw. p̄
22wayyāśar ’ăḇîmeleḵ ‘al- yiśrā’êl šālōš šānîm.
23wayyišlaḥ ’ĕlōhîm rūaḥ rā‘āh, bên ’ăḇîmeleḵ, ūḇên ba‘ălê šəḵem; wayyiḇgəḏū ḇa‘ălê- šəḵem ba’ăḇîmeleḵ.
24lāḇōw ḥămas šiḇ‘îm bənê- yərubbā‘al; wəḏāmām, lāśūm ‘al- ’ăḇîmeleḵ ’ăḥîhem ’ăšer hāraḡ ’ōwṯām, wə‘al ba‘ălê šəḵem, ’ăšer- ḥizzəqū ’eṯ- yāḏāw lahărōḡ ’eṯ- ’eḥāw.
25wayyāśîmū lōw ḇa‘ălê šəḵem mə’ārəḇîm, ‘al rāšê hehārîm, wayyiḡzəlū, ’êṯ kāl- ’ăšer- ya‘ăḇōr ‘ălêhem baddāreḵ; wayyuggaḏ la’ăḇîmeleḵ. p̄
26wayyāḇō ga‘al ben- ‘eḇeḏ wə’eḥāw, wayya‘aḇrū bišḵem; wayyiḇṭəḥū- ḇōw ba‘ălê šəḵem.
27wayyêṣə’ū haśśāḏeh wayyiḇṣərū ’eṯ- karmêhem wayyiḏrəḵū, wayya‘ăśū hillūlîm; wayyāḇō’ū bêṯ ’ĕlōhêhem, wayyōḵəlū wayyištū, wayqallū ’eṯ- ’ăḇîmeleḵ.
28wayyōmer ga‘al ben- ‘eḇeḏ, mî- ’ăḇîmeleḵ ūmî- šəḵem kî na‘aḇḏennū, hălō ḇen- yərubba‘al ūzəḇul pəqîḏōw; ‘iḇḏū, ’eṯ- ’anšê ḥămōwr ’ăḇî šəḵem, ūmaddūa‘ na‘aḇḏennū ’ănāḥənū.
29ūmî yittên ’eṯ- hā‘ām hazzeh bəyāḏî, wə’āsîrāh ’eṯ- ’ăḇîmeleḵ; wayyōmer la’ăḇîmeleḵ, rabbeh ṣəḇā’ăḵā wāṣê’āh.
30wayyišma‘, zəḇul śar- hā‘îr, ’eṯ- diḇrê ga‘al ben- ‘āḇeḏ; wayyiḥar ’appōw.
31wayyišlaḥ mal’āḵîm ’el- ’ăḇîmeleḵ bəṯārəmāh lêmōr; hinnêh ḡa‘al ben- ‘eḇeḏ wə’eḥāw bā’îm šəḵemāh, wəhinnām ṣārîm ’eṯ- hā‘îr ‘āleḵā.
32wə‘attāh qūm laylāh, ’attāh wəhā‘ām ’ăšer- ’ittāḵ; we’ĕrōḇ baśśāḏeh.
33wəhāyāh ḇabbōqer kizrōaḥ haššemeš, taškîm ūp̄āšaṭtā ‘al- hā‘îr; wəhinnêh- hū wəhā‘ām ’ăšer- ’ittōw yōṣə’îm ’êleḵā, wə‘āśîṯā lōw, ka’ăšer timṣā yāḏeḵā. s
34wayyāqām ’ăḇîmeleḵ wəḵāl hā‘ām ’ăšer- ‘immōw lāyəlāh; wayye’erḇū ‘al- šəḵem, ’arbā‘āh rāšîm.
35wayyêṣê ga‘al ben- ‘eḇeḏ, wayya‘ămōḏ peṯaḥ ša‘ar hā‘îr; wayyāqām ’ăḇîmeleḵ wəhā‘ām ’ăšer- ’ittōw min- hamma’rāḇ.
36wayyar- ga‘al ’eṯ- hā‘ām wayyōmer ’el- zəḇul, hinnêh- ‘ām yōwrêḏ, mêrāšê hehārîm; wayyōmer ’êlāw zəḇul, ’êṯ ṣêl hehārîm ’attāh rō’eh kā’ănāšîm. s
37wayyōsep̄ ‘ōwḏ ga‘al ləḏabbêr wayyōmer hinnêh- ‘ām yōwrḏîm, mê‘im ṭabbūr hā’āreṣ; wərōš- ’eḥāḏ bā, middereḵ ’êlōwn mə‘ōwnnîm.
38wayyōmer ’êlāw zəḇul, ’ayyêh ’êp̄ōw p̄îḵā ’ăšer tōmar, mî ’ăḇîmeleḵ kî na‘aḇḏennū; hălō zeh hā‘ām ’ăšer mā’astāh bōw, ṣê- nā ‘attāh wəhillāḥem bōw. s
39wayyêṣê ḡa‘al, lip̄nê ba‘ălê šəḵem; wayyillāḥem ba’ăḇîmeleḵ.
40wayyirdəp̄êhū ’ăḇîmeleḵ, wayyānās mippānāw; wayyippəlū ḥălālîm rabbîm ‘aḏ- peṯaḥ haššā‘ar.
41wayyêšeḇ ’ăḇîmeleḵ bārūmāh; wayḡāreš zəḇul ’eṯ- ga‘al wə’eṯ- ’eḥāw miššeḇeṯ bišḵem.
42wayhî mimmāḥorāṯ, wayyêṣê hā‘ām haśśāḏeh; wayyaggiḏū la’ăḇîmeleḵ.
43wayyiqqaḥ ’eṯ- hā‘ām, wayyeḥĕṣêm lišlōšāh rāšîm, wayye’ĕrōḇ baśśāḏeh; wayyar, wəhinnêh hā‘ām yōṣê min- hā‘îr, wayyāqām ‘ălêhem wayyakkêm.
44wa’ăḇîmeleḵ, wəhārāšîm ’ăšer ‘immōw, pāšəṭū wayya‘amḏū, peṯaḥ ša‘ar hā‘îr; ūšənê hārāšîm, pāšəṭū ‘al- kāl- ’ăšer baśśāḏeh wayyakkūm.
45wa’ăḇîmeleḵ nilḥām bā‘îr, kōl hayyōwm hahū, wayyilkōḏ ’eṯ- hā‘îr, wə’eṯ- hā‘ām ’ăšer- bāh hārāḡ; wayyittōṣ ’eṯ- hā‘îr, wayyizrā‘ehā melaḥ. p̄
46wayyišmə‘ū, kāl- ba‘ălê miḡdal- šəḵem; wayyāḇō’ū ’el- ṣərîaḥ, bêṯ ’êl bərîṯ.
47wayyuggaḏ la’ăḇîmeleḵ; kî hiṯqabbəṣū, kāl- ba‘ălê miḡdal- šəḵem.
48wayya‘al ’ăḇîmeleḵ har- ṣalmōwn, hū wəḵāl hā‘ām ’ăšer- ’ittōw wayyiqqaḥ ’ăḇîmeleḵ ’eṯ- haqqardummōwṯ bəyāḏōw, wayyiḵrōṯ śōwḵaṯ ‘êṣîm, wayyiśśā’ehā, wayyāśem ‘al- šiḵmōw; wayyōmer ’el- hā‘ām ’ăšer- ‘immōw, māh rə’îṯem ‘āśîṯî, mahărū ‘ăśū ḵāmōwnî.
49wayyiḵrəṯū ḡam- kāl- hā‘ām ’îš śōwḵōh, wayyêləḵū ’aḥărê ’ăḇîmeleḵ wayyāśîmū ‘al- haṣṣərîaḥ, wayyaṣṣîṯū ‘ălêhem ’eṯ- haṣṣərîaḥ bā’êš; wayyāmuṯū gam kāl- ’anšê miḡdal- šəḵem kə’elep̄ ’îš wə’iššāh. p̄
50wayyêleḵ ’ăḇîmeleḵ ’el- têḇêṣ; wayyiḥan bəṯêḇêṣ wayyilkəḏāh.
51ūmiḡdal- ‘ōz hāyāh ḇəṯōwḵ- hā‘îr wayyānusū šāmmāh kāl- hā’ănāšîm wəhannāšîm, wəḵōl ba‘ălê hā‘îr, wayyisgərū ba‘ăḏām; wayya‘ălū ‘al- gaḡ hammiḡdāl.
52wayyāḇō ’ăḇîmeleḵ ‘aḏ- hammiḡdāl, wayyillāḥem bōw; wayyiggaš ‘aḏ- peṯaḥ hammiḡdāl ləśārəp̄ōw ḇā’êš.
53wattašlêḵ ’iššāh ’aḥaṯ pelaḥ reḵeḇ ‘al- rōš ’ăḇîmeleḵ; wattāriṣ ’eṯ- gulgālətōw.
54wayyiqrā məhêrāh ’el- hanna‘ar nōśê ḵêlāw, wayyōmer lōw šəlōp̄ ḥarbəḵā ūmōwṯṯênî, pen- yōmərū lî ’iššāh hărāḡāṯəhū; wayyiḏqərêhū na‘ărōw wayyāmōṯ.
55wayyir’ū ’îš- yiśrā’êl kî mêṯ ’ăḇîmeleḵ; wayyêləḵū ’îš limqōmōw.
56wayyāšeḇ ’ĕlōhîm, ’êṯ rā‘aṯ ’ăḇîmeleḵ; ’ăšer ‘āśāh lə’āḇîw, lahărōḡ ’eṯ- šiḇ‘îm ’eḥāw.
57wə’êṯ, kāl- rā‘aṯ ’anšê šəḵem, hêšîḇ ’ĕlōhîm bərōšām; wattāḇō ’ălêhem, qilălaṯ yōwṯām ben- yərubbā‘al. p̄