Sudcovia, 21. kapitola
Sud 21,1
A mužovia Izraelovi sa boli zaprisahali v Micpe a povedali: Nikto z nás nedá Benjaminovi svojej dcéry za ženu.
Mužovia Izraela sa zaprisahali v Micpe: Nikto z nás nedá dcéru Benjamíncovi za ženu.
Izraeliti zložili v Masfe prísahu: "Nik z nás nedá Benjamínovcovi svoju dcéru za manželku."
Izraelskí muži sa zaprisahali v Micpe: Nikto z nás nedá dcéru Benjamínovcovi za ženu.
Izraelci v Micpě přísahali: „Nikdo z nás nedá svou dceru za ženu Benjamínci!“
Izraelští muži přísahali v Mispě takto: „Nikdo z nás nedá svou dceru za ženu Benjamínci.“
wə’îš yiśrā’êl, nišba‘ bammiṣpāh lêmōr; ’îš mimmennū, lō- yittên bittōw ləḇinyāmin lə’iššāh.
Sud 21,2
Potom prišiel ľud do Bét-ela a sedeli tam až do večera pred Bohom a pozdvihnúc svoj hlas plakali veľkým plačom.
Keď však ľud tiahol do Bételu a zostali tam pred Bohom do večera, pozdvihli hlas, pustili sa do hlasitého plaču
Tu prišiel ľud do Betela a zdržali sa tam pred Pánom až do večera. I pozdvihli svoj hlas, začali hlasne plakať
Ľud prišiel do Bételu. Sedeli tam pred Hospodinom do večera a hlasno, usedavo nariekali.
Potom se odebrali do Bet-elu a seděli tam před Bohem až do večera. S velikým pláčem hlasitě naříkali:
I přišel lid do Bét-elu a seděli tam před Bohem až do večera za hlasitého nářku a velmi usedavého pláče.
wayyāḇō hā‘ām bêṯ- ’êl, wayyêšəḇū šām ‘aḏ- hā‘ereḇ, lip̄nê hā’ĕlōhîm; wayyiś’ū qōwlām, wayyiḇkū bəḵî ḡāḏōwl.
Sud 21,3
A povedali: Prečo, ó, Hospodine, Bože Izraelov, stalo sa toto v Izraelovi, aby sa dnes postrádalo jedno pokolenie z Izraela?!
a hovorili: Prečo, ó Hospodine, Bože Izraela, sa v Izraeli stalo to, že dnes jeden kmeň z Izraela chýba?
a hovorili: "Prečo sa, Pane, Izraelov Bože, stalo v Izraeli to, že dnes chýba z Izraela jeden kmeň?"
Vzdychali: Prečo, Hospodin, Bože Izraela, sa v Izraeli stalo, že dnes jeden z jeho kmeňov chýba?
„Hospodine, Bože izraelský, co se to v Izraeli stalo? Proč dnes má být z Izraele odečten celý kmen?“
Volali: „Hospodine, Bože Izraele, proč se v Izraeli stalo, aby byl dnes odečten od Izraele jeden kmen?“
wayyōmərū, lāmāh, Yahweh ’ĕlōhê yiśrā’êl, hāyəṯāh zōṯ bəyiśrā’êl; ləhippāqêḏ hayyōwm mîyiśrā’êl šêḇeṭ ’eḥāḏ.
Sud 21,4
A stalo sa nasledujúceho dňa, že ľudia vstali skoro ráno a postavili tam oltár a obetovali zápalné obeti aj pokojné obeti.
Na druhý deň včasráno tam ľud postavil oltár a obetoval spaľované obete a obete spoločenstva.
Na druhý deň ľudia včasráno vstali, postavili tam oltár a obetovali zápalné a pokojné obety.
Na úsvite druhého dňa tam ľud postavil oltár a priniesol spaľované obety i obety spoločenstva.
Druhého dne časně zrána tam lid postavil oltář a přinášel zápalné a pokojné oběti.
Nazítří za časného jitra tam lid zbudoval oltář a obětovali oběti zápalné a pokojné.
wayhî mimmāḥorāṯ, wayyaškîmū hā‘ām, wayyiḇnū- šām mizbêaḥ; wayya‘ălū ‘ōlōwṯ ūšəlāmîm. p̄
Sud 21,5
A synovia Izraelovi povedali: Kto je zo všetkých pokolení Izraelových, kto by asi nebol prišiel hore do shromaždenia k Hospodinovi? Lebo sa boli veľmi zaprisahali vzhľadom na toho, kto by neprišiel hore k Hospodinovi do Micpy, povediac: Zomrie bez milosti.
Izraelci hovorili: Kto sa zo všetkých kmeňov Izraela nedostavil na zhromaždenie k Hospodinovi? Lebo odznela veľká prísaha proti tomu, kto sa nedostaví k Hospodinovi do Micpy: Nech je usmrtený!
A Izraelovi synovia sa pýtali: "Kto sa zo všetkých Izraelových kmeňov nedostavil na zhromaždenie k Pánovi?" Lebo pod slávnostnou prísahou pohrozili každému, kto by sa nedostavil k Pánovi do Masfy: "Bude potrestaný smrťou!"
Izraeliti sa pýtali: Kto sa zo všetkých Izraelských kmeňov nedostavil do zhromaždenia pred Hospodina? Odznela totiž vážna prísaha proti každému, kto nepríde k Hospodinovi do Micpy, určite zomrie.
Izraelci se ptali: „Kdo ze všech izraelských kmenů nepřišel do shromáždění k Hospodinu?“ Zavázali se totiž přísahou, že každý, kdo nepřijde k Hospodinu do Micpy, musí zemřít.)
Izraelci se tázali: „Kdo se ze všech izraelských kmenů nedostavil do shromáždění k Hospodinu?“ Byla totiž vyslovena veliká přísaha proti tomu, kdo by se nedostavil do Mispy k Hospodinu, že bez milosti propadne smrti.
wayyōmərū bənê yiśrā’êl, mî ’ăšer lō- ‘ālāh ḇaqqāhāl mikkāl šiḇṭê yiśrā’êl ’el- Yahweh; kî haššəḇū‘āh haggəḏōwlāh hāyəṯāh, la’ăšer lō- ‘ālāh ’el- Yahweh hammiṣpāh lêmōr mōwṯ yūmāṯ.
Sud 21,6
A synovia Izraelovi boli pohnutí ľútosťou k Benjaminovi svojmu bratovi, a povedali: Dnes bolo odťaté jedno pokolenie od Izraela!
Ale Izraelcom bolo ľúto ich brata Benjamína a hovorili: Dnes bol vyťatý z Izraela jeden celý kmeň.
Izraeliti teda žialili za svojím bratom Benjamínom a vraveli: "Teraz je odrezaný jeden kmeň z Izraela.
Izraeliti ľutovali svojho brata Benjamína a vraveli: Dnes bol vyťatý jeden kmeň z Izraela.
Izraelcům tehdy přišlo jejich bratra Benjamína líto. Říkali: „Dnes byl z Izraele vyhlazen celý kmen!
Synové Izraele totiž litovali svého bratra Benjamína a říkali: „Dnes byl odťat od Izraele jeden kmen.
wayyinnāḥămū bənê yiśrā’êl, ’el- binyāmin ’āḥîw; wayyōmərū, niḡda‘ hayyōwm šêḇeṭ ’eḥāḏ mîyiśrā’êl.
Sud 21,7
Čo by sme mohli vykonať pre tých, ktorí pozostali, aby sa im dostaly ženy, keď sme my prisahali na Hospodina, že im nedáme zo svojich dcér za ženy?
Čo máme robiť ohľadom žien pre tých, ktorí ostali, keďže sme prisahali na Hospodina, že im nedáme svoje dcéry za ženy?
Čo môžeme urobiť, aby pozostalí dostali ženy, keď sme sa zaprisahali na Pána, že im ani jednu z našich dcér nedáme za manželku." -
Ako to urobíme, aby pozostalí Benjamínovci nezostali bez žien, keďže sme sa zaprisahali na Hospodina, že im nedáme svoje dcéry za ženy?
Co si počneme s těmi, kdo zbyli? Jak jim opatříme ženy? Vždyť jsme přísahali při Hospodinu, že jim nikdo nedáme svou dceru za ženu.“
Jak to uděláme se zbývajícími Benjamínci , aby dostali ženy? My jsme přece přísahali při Hospodinu, že jim nedáme za ženu žádnou ze svých dcer.“
mah- na‘ăśeh lāhem lannōwṯārîm lənāšîm; wa’ănaḥnū nišba‘nū Yahweh, ləḇiltî têṯ- lāhem mibbənōwṯênū lənāšîm.
Sud 21,8
Preto vraveli: Kto asi z pokolení Izraelových by nebol prišiel k Hospodinovi hore do Micpy? A hľa, ukázalo sa, že z Jabeš-gileáda nebol nikto prišiel do tábora, do shromaždenia.
Spytovali sa: Je nejaký kmeň v Izraeli, ktorý sa nedostavil k Hospodinovi do Micpy? A hľa, z Jábéš-Gileádu nikto neprišiel do tábora na zhromaždenie.
Pýtali sa teda: "Nie je taký izraelský kmeň, ktorý by sa nebol dostavil k Pánovi do Masfy?" A hľa, nik neprišiel na zhromaždenie do tábora z Jábesa Galaádskeho.
Spytovali sa: Je nejaký izraelský kmeň, ktorý sa nedostavil k Hospodinovi do Micpy? A predsa, z Jábeš-Gileádu nik neprišiel do tábora do zhromaždenia.
Potom se ptali: „Kdo z izraelských kmenů nepřišel k Hospodinu do Micpy?“ Ukázalo se, že do tábora na shromáždění nepřišel nikdo z Jábeš-gileádu.
Proto se tázali: „Je někdo z izraelských kmenů, který se nedostavil k Hospodinu do Mispy?“ A hle: Z Jábeše v Gileádu nepřišel do tábora na shromáždění nikdo.
wayyōmərū, mî, ’eḥāḏ miššiḇṭê yiśrā’êl, ’ăšer lō- ‘ālāh ’el- Yahweh hammiṣpāh; wəhinnêh lō ḇā- ’îš ’el- hammaḥăneh mîyāḇêš gil‘āḏ ’el- haqqāhāl.
Sud 21,9
A keď prehliadli ľud, zistilo sa, že hľa, nebolo tam nikoho z obyvateľov Jabeš-gileáda.
Lebo keď spočítali ľud, nebol tam nikto z obyvateľov Jábéš-Gileádu.
Urobili totiž prehliadku ľudu a nebol tam nik z obyvateľov Jábesa Galaádskeho.
Pri počítaní ľudu sa zistilo, že z obyvateľov Jábeš-Gileádu ta neprišiel vtedy nikto.
Spočítali totiž lid a hle – z obyvatel Jábeš-gileádu tam nebyl nikdo.
Byl přepočítán lid a skutečně tam nebyl nikdo z obyvatelů Jábeše v Gileádu.
wayyiṯpāqêḏ hā‘ām; wəhinnêh ’ên- šām ’îš, mîyōwōšəḇê yāḇêš gil‘āḏ.
Sud 21,10
Vtedy ta vyslali, celá obec, dvanásť tisíc mužov z tých, ktorí boli najsilnejší, a prikázali im povediac: Iďte a pobite obyvateľov Jabeš-gileáda ostrím meča i ženy i deti.
Zbor vyslal dvanásťtisíc udatných bojovníkov a dal im rozkaz: Choďte a pobite obyvateľov Jábéš-Gileádu ostrím meča, i so ženami a s deťmi!
Nato tam zhromaždený zástup poslal dvanásťtisíc mužov z chrabrých oddielov a dal im rozkaz: "Choďte a pobite ostrím meča obyvateľov Jábesa Galaádskeho, aj ženy a deti!
Pospolitosť vyslala dvanásťtisíc udatných bojovníkov. Vydala im rozkaz: Choďte pobiť mečom obyvateľov Jábeš-Gileádu aj so ženami a deťmi!
Obec tam proto vyslala 12 000 udatných mužů s příkazem: „Jděte a pobijte obyvatele Jábeš-gileádu ostřím meče, včetně žen a dětí.
Pospolitost Izraele tam ihned vyslala dvanáct tisíc mužů, chrabrých bojovníků. A přikázali jim: „Jděte pobít obyvatele Jábeše v Gileádu ostřím meče, i ženy a děti.
wayyišləḥū- šām hā‘êḏāh, šənêm- ‘āśār ’elep̄ ’îš mibbənê heḥāyil; wayṣawwū ’ōwṯām lêmōr, ləḵū wəhikkîṯem ’eṯ- yōwōšəḇê yāḇêš gil‘āḏ ləp̄î- ḥereḇ, wəhannāšîm wəhaṭṭāp̄.
Sud 21,11
A toto je to, čo urobíte: Každého, kto je mužského pohlavia, i každú ženu, ktorá poznala ložu s mužským pohlavím zabijete jako zarieknutých na smrť.
Postupujte takto: Vykonajte hubiacu kliatbu na každom mužovi a na každej žene, ktorá poznala lôžko muža.
A budete si počínať takto: Vykonáte kliatbu na každom mužovi a na každej žene, ktorá už patrila mužovi.
Toto je vaše poslanie: Vykonajte hubiacu kliatbu na každom príslušníkovi mužského pohlavia i na každej osobe ženského pohlavia, ktorá poznala muža na lôžku.
Toto je úkol, který splníte: Každého muže i každou ženu, která poznala muže, pobijte.“
Toto je úkol, který máte splnit: Vyhubíte jako klaté všechny mužského pohlaví i každou ženu, která poznala muže a obcovala s ním.“
wəzeh haddāḇār ’ăšer ta‘ăśū; kāl- zāḵār, wəḵāl ’iššāh yōḏa‘aṯ miškaḇ- zāḵār taḥărîmū.
Sud 21,12
A našli z obyvateľov Jabeš-gileáda štyristo dievčat panien, ktoré neboly poznaly muža čo do lože s mužským pohlavím, a doviedli ich do tábora do Síla, ktoré je v zemi Kanaáne.
Našli medzi obyvateľmi Jábéša v Gileáde štyristo panenských dievčat, ktoré nepoznali lôžko muža; tie doviedli do tábora v Šíle v Kanaáne.
Medzi obyvateľmi Jábesa Galaádskeho nájdete štyristo panenských dievčat, ktoré ešte nikdy nepatrili mužovi, a privediete ich do tábora (v Šíle v krajine Kanaán)."
Medzi obyvateľmi Jábeš-Gileádu našli štyristo panenských dievčat, ktoré nepoznali muža na lôžku. Tie priviedli do tábora v Šíle v Kanaáne.
Mezi obyvateli Jábeš-gileádu se našlo 400 dívek, netknutých panen, které ještě nepoznaly muže. Ty přivedli do tábora v Šílu v kanaánské zemi.
Mezi obyvateli Jábeše v Gileádu se našlo čtyři sta dívek, panen, které dosud muže nepoznaly a s mužem neobcovaly. Přivedli je do tábora v Šílu, jež je v kenaanské zemi.
wayyimṣə’ū mîyōwōšəḇê yāḇêš gil‘āḏ, ’arba‘ mê’ōwṯ na‘ărāh ḇəṯūlāh, ’ăšer lō- yāḏə‘āh ’îš ləmiškaḇ zāḵār; wayyāḇî’ū ’ōwṯām ’el- hammaḥăneh šilōh, ’ăšer bə’ereṣ kənā‘an. s
Sud 21,13
A celá obec poslali posolstvo a hovorili synom Benjaminovým, ktorí boli v skale Rimmone, a vyhlásili im pokoj.
Celý zbor poslal poslov; a hovorili s Benjamíncami, ktorí boli pri skale v Rimmóne, a ponúkli im mier.
A všetok zhromaždený zástup odkázal po posloch Benjamínovcom, ktorí sa zdržovali na skale Remon, že si želá s nimi pokoj.
Celá pospolitosť poverila poslov, aby sa porozprávali s Benjamínovcami, ktorí boli na skale Rimmón a navrhli im mier.
Obec pak poslala k oněm Benjamíncům na Rimonské skále vzkaz s vyhlášením míru.
Celá pospolitost pak vyslala mluvčí k Benjamínovcům, kteří byli na skalisku Rimónu, aby jim vyhlásili pokoj.
wayyišləḥū kāl- hā‘êḏāh, wayḏabbərū ’el- bənê ḇinyāmin, ’ăšer bəsela‘ rimmōwn; wayyiqrə’ū lāhem šālōwm.
Sud 21,14
A Benjamin sa navrátil toho času do svojho dedičstva, a dali im ženy, tie, ktoré zachovali živé zo žien Jabeš-gileáda, ale nepostačily im tak.
Vtedy sa Benjamínci vrátili; a oni im dali ženy, ktoré ostali nažive spomedzi žien Jábéš-Gileádu; pravda, nestačili celkom pre všetkých.
Vtedy sa Benjamínovci vrátili. Dali im manželky, ktoré zostali nažive zo žien Jábesa Galaádskeho, ale nevystačovalo pre nich. -
Benjamínovci sa vrátili; pospolitosť im dala ženy, ktoré ostali nažive spomedzi žien Jábeš-Gileádu; lenže neušli sa všetkým.
Benjamín se tenkrát vrátil a Izraelci jim dali ženy, které nechali z Jábeš-gileádu naživu. Nebylo jich ale dost.
Tak se toho času Benjamín vrátil. Dali jim ženy, které ponechali naživu z žen z Jábeše v Gileádu, ale nebylo jich pro ně dost.
wayyāšāḇ binyāmin bā‘êṯ hahî, wayyittənū lāhem hannāšîm, ’ăšer ḥîyū, minnəšê yāḇêš gil‘āḏ; wəlō- māṣə’ū lāhem kên.
Sud 21,15
A ľudu bolo ľúto Benjamina, pretože Hospodin učinil trhlinu v pokoleniach Izraelových.
Ale ľudu bolo ľúto Benjamína, keďže Hospodin urobil trhlinu medzi kmeňmi Izraela.
Ľudu však bolo Benjamínovcov ľúto, lebo Pán urobil trhlinu v Izraelových kmeňoch.
Ľud ľutoval Benjamínovcov, lebo Hospodin spôsobil trhlinu medzi kmeňmi Izraela.
Lidu bylo Benjamína líto, protože Hospodin dopustil v izraelských kmenech trhlinu.
Lid Benjamína litoval, neboť Hospodin způsobil mezi izraelskými kmeny trhlinu.
wəhā‘ām niḥām ləḇinyāmin; kî- ‘āśāh Yahweh pereṣ bəšiḇṭê yiśrā’êl.
Sud 21,16
Vtedy povedali starší obce: Čo by sme mohli vykonať pre tých, ktorí ešte pozostali, aby sa im tiež dostaly ženy? Lebo sú vyhubené ženy z Benjamina.
Starší zboru povedali: Čo máme robiť ohľadom žien pre tých, ktorí ostali? Lebo ženy z Benjamína sú vykynožené.
A starší zo zástupu sa pýtali: "Ako zaopatríme manželky tým ostatným? Lebo ženy z Benjamína zahynuli."
Starší v pospolitosti sa spytovali: Čo máme robiť so zvyšujúcimi, aby sa im ušli ženy, keď benjamínske ženy boli vyhubené?
Stařešinové obce říkali: „Co si počneme s těmi, kdo zbyli? Jak jim opatříme ženy? Benjamínské ženy byly přece vyhlazeny.“
Stařešinové pospolitosti se tázali: „Co uděláme se zbývajícími, aby dostali ženy, když ženy benjamínské byly vyhubeny?“
wayyōmərū ziqnê hā‘êḏāh, mah- na‘ăśeh lannōwṯārîm lənāšîm; kî- nišməḏāh mibbinyāmin ’iššāh.
Sud 21,17
A povedali: Dedičstvo uniklých treba zase dať Benjaminovi, aby nebolo vyhladené pokolenie z Izraela.
Akoby sa mohlo zachovať dedičné vlastníctvo tých, čo unikli z Benjamíncov, aby nebol vyradený ani jeden kmeň z Izraela?
Vraveli: "Pozostalým Benjamínovcom zostane ich dedičný podiel. Ani jeden kmeň nesmie byť vyhubený z Izraela.
Povedali: Dedičné vlastníctvo tých, čo unikli, bude patriť Benjamínovi, aby nebol vykynožený jeden kmeň z Izraela.
Říkali také: „Ti, kdo se z Benjamína zachránili, potřebují dědice, aby z Izraele nevymizel celý kmen.
Řekli: „Vlastnictví získané uprchlíky bude Benjamínovo, aby nebyl vyhlazen kmen z Izraele.
wayyōmərū, yəruššaṯ pəlêṭāh ləḇinyāmin; wəlō- yimmāḥeh šêḇeṭ mîyiśrā’êl.
Sud 21,18
Ale my im nemôžeme dať ženy zo svojich dcér. Pretože boli prisahali synovia Izraelovi a povedali: Zlorečený, kto by dal ženu Benjaminovi.
My im nemôžeme dať zo svojich dcér ženy, lebo Izraelci prisahali: Nech je prekliaty, kto dá ženu Benjamíncovi.
My im však nemôžeme dať manželky z našich dcér, lebo Izraelovi synovia sa zaprisahali: "Nech je prekliaty, kto dá ženu Benjamínovcovi!"
My im však nemôžeme dobrovoľne dať svoje dcéry za ženy. Izraeliti sa totiž zaprisahali: Nech je prekliaty, kto dobrovoľne dá ženu Benjamínovcovi!
Naše dcery jim ale za ženy dát nemůžeme, protože Izraelci přísahali: Zlořečený, kdo by dal ženu Benjamínovi!“
My však jim nemůžeme dát za ženy své dcery.“ Izraelci se totiž zapřísahali: „Buď proklet, kdo by dal ženu Benjamínovi!“
wa’ănaḥnū, lō nūḵal lāṯêṯ- lāhem nāšîm mibbənōwṯênū; kî- nišbə‘ū ḇənê- yiśrā’êl lêmōr, ’ārūr nōṯên ’iššāh ləḇinyāmin. s
Sud 21,19
Nuž povedali: Hľa, slávnosť Hospodinova býva v Síle z roka na rok, v Síle, ktoré je od severnej strany Bét-ela, na východ slnka, na ceste, ktorá ide z Bét-ela hore do Sichema a od južnej strany Lebony.
Potom povedali: Každoročne býva usporiadaná slávnosť v Šíle, ktoré leží severne od Bételu a východne od cesty, ktorá stúpa z Bételu do Síchemu, a južne od Lébóny.
Vraveli: "Každoročne býva Pánova slávnosť v Šíle" (ktoré leží severne od Betela, východne od cesty vedúcej z Betela do Sichemu a južne od Lebony).
Povedali: Každoročne býva slávnosť na počesť Hospodina v Šíle, ktoré je severne od Bételu a východne od cesty, ktorá vystupuje z Bételu do Síchemu a južne od Lebóny.
Pak si ale řekli: „V Šílu je přece Hospodinova výroční slavnost!“ (Je to severně od Bet-elu, východně od silnice vedoucí z Bet-elu do Šechemu a jižně od Lebony.)
Pak řekli: „Hle, rok co rok bývá Hospodinova slavnost v Šílu, které je severně od Bét-elu, východně od silnice vystupující z Bét-elu do Šekemu a jižně od Lebóny.“
wayyōmərū hinnêh ḥaḡ- Yahweh bəšilōw mîyāmîm yāmîmāh, ’ăšer miṣṣəp̄ōwnāh ləḇêṯ- ’êl mizrəḥāh haššemeš, limsillāh, hā‘ōlāh mibbêṯ- ’êl šəḵemāh; ūminneḡeḇ lilḇōwnāh.
Sud 21,20
Prikázali tedy synom Benjaminovým a povedali: Iďte a úklaďte skryjúc sa vo viniciach.
Prikázali Benjamíncom: Choďte a striehnite vo viniciach.
A prikázali Benjamínovcom: "Choďte a ukryte sa vo vinohradoch!
Benjamínovcom prikázali: Choďte a striehnite vo viniciach.
A tak Benjamíncům poradili: „Jděte se schovat do vinic.
Benjamínovcům přikázali: „Skryjte se ve vinicích jako zálohy.
[wayṣaw ḵ] (wayṣawwū q) ’eṯ- bənê ḇinyāmin lêmōr; ləḵū wa’ăraḇtem bakkərāmîm.
Sud 21,21
A pozorujte, a hľa, ak vyjdú dcéry Síla tancovať v kolotanci, vyjdete z viníc a uchvatnete si každý svoju ženu zo dcér Síla a odídete do zeme Benjaminovej.
Keď uvidíte, že šílonské dievčatá vychádzajú tancovať, vyjdite z viníc a uneste si každý ženu zo šílonskych dcér a choďte do krajiny Benjamínovej.
Potom dávajte pozor! A keď zbadáte, že šílske dcéry vychádzajú tancovať v chórovodoch, vyjdite z vinohradov, uchyťte si každý ženu zo šílskych dcér a odíďte do Benjamínovej krajiny.
Keď uvidíte, že šílske dievčatá vychádzajú tancovať, vyjdite z viníc a uchváťte si každý ženu zo šílských dcér a choďte do Benjamínovskej krajiny.
Jakmile uvidíte, že dívky ze Šíla jdou tančit na veselici, vyskočte z vinic, každý si z nich polapte manželku a vraťte se do benjamínského kraje.
Jak uvidíte, že šíloské dcery vycházejí v průvodu k tanečním rejům, vyrazte z vinic a uchvaťte si každý ženu ze šíloských dcer. Pak odejděte do benjamínské země.
ūrə’îṯem, wəhinnêh ’im- yêṣə’ū ḇənōwṯ- šîlōw lāḥūl bamməḥōlōwṯ wîṣāṯem min- hakkərāmîm, waḥăṭap̄tem lāḵem ’îš ’ištōw mibbənōwṯ šîlōw; wahălaḵtem ’ereṣ binyāmin.
Sud 21,22
A bude, keď prijdú ich otcovia alebo ich bratia pravotiť sa s nami, povieme im: Zľutujte sa nám nad nimi, lebo sme nevzali každému z nich jeho ženy vo vojne. Lebo veď vy ste im ich nedali, aby ste sa boli teraz previnili.
Keď potom prídu ich otcovia alebo bratia vadiť sa s nami, odpoviete im: Dožičte nám ich, lebo nie každý z nás si získal ženu vo vojne. Vy ste nám ich nedali, ináč by ste sa boli prehrešili.
Keď si k nám prídu ich otcovia alebo bratia sťažovať, povieme im: "Láskavo nám ich darujte, veď nik z nich nedostal ženu v boji. A vy ste im ich nedali. Inakšie by ste sa boli dopustili hriechu."
Keď prídu ich otcovia alebo bratia vadiť sa s vami, odpoviete im: Dožičte nám ich, lebo každý z nás nezískal ženu vo vojne. Vy ste nám ich nedali dobrovoľne, lebo by ste sa boli prehrešili.
Kdyby si k nám jejich otcové nebo bratři přišli stěžovat, řekneme jim: Mějte s nimi slitování, vždyť jsme v boji neukořistili dost žen pro všechny! Vy sami jste jim dcery nedali, takže jste nevinní.“
Kdyby přišli jejich otcové nebo bratři a chtěli před námi vést spor, řekneme jim: Smilujte se nad nimi kvůli nám. Nevzali jsme v boji ženu pro každého. Vy jste jim je přece nedali, abyste se teď provinili.“
wəhāyāh kî- yāḇō’ū ’ăḇōwṯām ’ōw ’ăḥêhem [lārōwḇ ḵ] (lārîḇ q) ’êlênū, wə’āmarnū ’ălêhem ḥānnūnū ’ōwṯām, kî lō lāqaḥnū ’îš ’ištōw bammilḥāmāh; kî lō ’attem nəṯattem lāhem kā‘êṯ te’šāmū. s
Sud 21,23
A synovia Benjaminovi urobili tak a odniesli si ženy podľa svojho počtu zpomedzi tancujúcich, ktoré uchytili, a odíduc navrátili sa k svojmu dedičstvu a vystaviac mestá bývali v nich.
Benjamínci urobili tak: Vzali si ženy podľa svojho počtu z tancujúcich, ktoré uniesli; odišli a vrátili sa do svojho dedičného vlastníctva. Potom si postavili mestá a bývali v nich.
A Benjamínovci tak urobili. Vzali si toľko manželiek z tanečníc, ktoré ulúpili, koľko ich bolo. Potom sa vrátili do svojho dedičného podielu. Postavili si mestá a osadili sa v nich.
Benjamínovci tak aj urobili: Vzali si ženy podľa svojho počtu z tancujúcich, ktoré uchvátili, odišli a vrátili sa do svojho dedičstva; vystavali mestá a bývali v nich.
A tak to Benjamínci udělali. Každý si z té veselice odvedl manželku, kterou si chytil. Pak šli a vrátili se do svého dědictví. Znovu vystavěli svá města a bydleli v nich.
Benjamínovci to tak udělali a unesli si ženy podle svého počtu z tančících dívek , které uloupili. Pak odešli a vrátili se do svého dědictví, vystavěli města a usadili se v nich.
wayya‘ăśū- ḵên bənê ḇinyāmin, wayyiś’ū nāšîm ləmispārām, min- hamməḥōləlōwṯ ’ăšer gāzālū; wayyêləḵū, wayyāšūḇū ’el- naḥălāṯām, wayyiḇnū ’eṯ- he‘ārîm, wayyêšəḇū bāhem.
Sud 21,24
A synovia Izraelovi odišli toho času odtiaľ, každý do svojho pokolenia a ku svojej čeľadi a tedy vyšli odtiaľ a odišli každý do svojho dedičstva.
Vtedy sa Izraelci rozišli odtiaľ každý k svojmu kmeňu a k svojej čeľadi. Odišiel teda každý odtiaľ do svojho dedičného vlastníctva.
Tiež Izraeliti sa v tom čase vrátili odtiaľ, každý k svojmu kmeňu a k svojmu rodu. Každý sa pobral odtiaľ do svojho dedičného podielu.
Potom sa Izraeliti odtiaľ rozišli, každý k svojmu kmeňu a k svojmu rodu, teda každý odišiel do svojho dedičného vlastníctva.
Synové Izraele se tenkrát odtamtud rozešli každý ke svému kmeni a ke svému rodu, každý do svého dědictví.
Toho času se odtamtud rozešli též Izraelci, každý ke svému kmeni a ke své čeledi, každý odešel do svého dědictví.
wayyiṯhalləḵū miššām bənê- yiśrā’êl bā‘êṯ hahî, ’îš ləšiḇṭōw ūləmišpaḥtōw; wayyêṣə’ū miššām, ’îš lənaḥălāṯōw.
Sud 21,25
V tých dňoch nebolo kráľa v Izraelovi; každý robil to, čo bolo správne v jeho očiach.
V tom čase ešte nebolo kráľa v Izraeli; každý robil, čo uznal za správne.
V tých dňoch nebolo v Izraeli kráľa. Každý si robil, čo sa mu páčilo.
V tom čase v Izraeli nebolo kráľa. Každý robil, čo pokladal za správne.
Izrael byl tenkrát bez krále. Každý si dělal, co chtěl.
V těch dnech neměli v Izraeli krále. Každý dělal, co uznal za správné.
bayyāmîm hāhêm, ’ên meleḵ bəyiśrā’êl; ’îš hayyāšār bə‘ênāw ya‘ăśeh.
1A mužovia Izraelovi sa boli zaprisahali v Micpe a povedali: Nikto z nás nedá Benjaminovi svojej dcéry za ženu.
2Potom prišiel ľud do Bét-ela a sedeli tam až do večera pred Bohom a pozdvihnúc svoj hlas plakali veľkým plačom.
3A povedali: Prečo, ó, Hospodine, Bože Izraelov, stalo sa toto v Izraelovi, aby sa dnes postrádalo jedno pokolenie z Izraela?!
4A stalo sa nasledujúceho dňa, že ľudia vstali skoro ráno a postavili tam oltár a obetovali zápalné obeti aj pokojné obeti.
5A synovia Izraelovi povedali: Kto je zo všetkých pokolení Izraelových, kto by asi nebol prišiel hore do shromaždenia k Hospodinovi? Lebo sa boli veľmi zaprisahali vzhľadom na toho, kto by neprišiel hore k Hospodinovi do Micpy, povediac: Zomrie bez milosti.
6A synovia Izraelovi boli pohnutí ľútosťou k Benjaminovi svojmu bratovi, a povedali: Dnes bolo odťaté jedno pokolenie od Izraela!
7Čo by sme mohli vykonať pre tých, ktorí pozostali, aby sa im dostaly ženy, keď sme my prisahali na Hospodina, že im nedáme zo svojich dcér za ženy?
8Preto vraveli: Kto asi z pokolení Izraelových by nebol prišiel k Hospodinovi hore do Micpy? A hľa, ukázalo sa, že z Jabeš-gileáda nebol nikto prišiel do tábora, do shromaždenia.
9A keď prehliadli ľud, zistilo sa, že hľa, nebolo tam nikoho z obyvateľov Jabeš-gileáda.
10Vtedy ta vyslali, celá obec, dvanásť tisíc mužov z tých, ktorí boli najsilnejší, a prikázali im povediac: Iďte a pobite obyvateľov Jabeš-gileáda ostrím meča i ženy i deti.
11A toto je to, čo urobíte: Každého, kto je mužského pohlavia, i každú ženu, ktorá poznala ložu s mužským pohlavím zabijete jako zarieknutých na smrť.
12A našli z obyvateľov Jabeš-gileáda štyristo dievčat panien, ktoré neboly poznaly muža čo do lože s mužským pohlavím, a doviedli ich do tábora do Síla, ktoré je v zemi Kanaáne.
13A celá obec poslali posolstvo a hovorili synom Benjaminovým, ktorí boli v skale Rimmone, a vyhlásili im pokoj.
14A Benjamin sa navrátil toho času do svojho dedičstva, a dali im ženy, tie, ktoré zachovali živé zo žien Jabeš-gileáda, ale nepostačily im tak.
15A ľudu bolo ľúto Benjamina, pretože Hospodin učinil trhlinu v pokoleniach Izraelových.
16Vtedy povedali starší obce: Čo by sme mohli vykonať pre tých, ktorí ešte pozostali, aby sa im tiež dostaly ženy? Lebo sú vyhubené ženy z Benjamina.
17A povedali: Dedičstvo uniklých treba zase dať Benjaminovi, aby nebolo vyhladené pokolenie z Izraela.
18Ale my im nemôžeme dať ženy zo svojich dcér. Pretože boli prisahali synovia Izraelovi a povedali: Zlorečený, kto by dal ženu Benjaminovi.
19Nuž povedali: Hľa, slávnosť Hospodinova býva v Síle z roka na rok, v Síle, ktoré je od severnej strany Bét-ela, na východ slnka, na ceste, ktorá ide z Bét-ela hore do Sichema a od južnej strany Lebony.
20Prikázali tedy synom Benjaminovým a povedali: Iďte a úklaďte skryjúc sa vo viniciach.
21A pozorujte, a hľa, ak vyjdú dcéry Síla tancovať v kolotanci, vyjdete z viníc a uchvatnete si každý svoju ženu zo dcér Síla a odídete do zeme Benjaminovej.
22A bude, keď prijdú ich otcovia alebo ich bratia pravotiť sa s nami, povieme im: Zľutujte sa nám nad nimi, lebo sme nevzali každému z nich jeho ženy vo vojne. Lebo veď vy ste im ich nedali, aby ste sa boli teraz previnili.
23A synovia Benjaminovi urobili tak a odniesli si ženy podľa svojho počtu zpomedzi tancujúcich, ktoré uchytili, a odíduc navrátili sa k svojmu dedičstvu a vystaviac mestá bývali v nich.
24A synovia Izraelovi odišli toho času odtiaľ, každý do svojho pokolenia a ku svojej čeľadi a tedy vyšli odtiaľ a odišli každý do svojho dedičstva.
25V tých dňoch nebolo kráľa v Izraelovi; každý robil to, čo bolo správne v jeho očiach.
1Mužovia Izraela sa zaprisahali v Micpe: Nikto z nás nedá dcéru Benjamíncovi za ženu.
2Keď však ľud tiahol do Bételu a zostali tam pred Bohom do večera, pozdvihli hlas, pustili sa do hlasitého plaču
3a hovorili: Prečo, ó Hospodine, Bože Izraela, sa v Izraeli stalo to, že dnes jeden kmeň z Izraela chýba?
4Na druhý deň včasráno tam ľud postavil oltár a obetoval spaľované obete a obete spoločenstva.
5Izraelci hovorili: Kto sa zo všetkých kmeňov Izraela nedostavil na zhromaždenie k Hospodinovi? Lebo odznela veľká prísaha proti tomu, kto sa nedostaví k Hospodinovi do Micpy: Nech je usmrtený!
6Ale Izraelcom bolo ľúto ich brata Benjamína a hovorili: Dnes bol vyťatý z Izraela jeden celý kmeň.
7Čo máme robiť ohľadom žien pre tých, ktorí ostali, keďže sme prisahali na Hospodina, že im nedáme svoje dcéry za ženy?
8Spytovali sa: Je nejaký kmeň v Izraeli, ktorý sa nedostavil k Hospodinovi do Micpy? A hľa, z Jábéš-Gileádu nikto neprišiel do tábora na zhromaždenie.
9Lebo keď spočítali ľud, nebol tam nikto z obyvateľov Jábéš-Gileádu.
10Zbor vyslal dvanásťtisíc udatných bojovníkov a dal im rozkaz: Choďte a pobite obyvateľov Jábéš-Gileádu ostrím meča, i so ženami a s deťmi!
11Postupujte takto: Vykonajte hubiacu kliatbu na každom mužovi a na každej žene, ktorá poznala lôžko muža.
12Našli medzi obyvateľmi Jábéša v Gileáde štyristo panenských dievčat, ktoré nepoznali lôžko muža; tie doviedli do tábora v Šíle v Kanaáne.
13Celý zbor poslal poslov; a hovorili s Benjamíncami, ktorí boli pri skale v Rimmóne, a ponúkli im mier.
14Vtedy sa Benjamínci vrátili; a oni im dali ženy, ktoré ostali nažive spomedzi žien Jábéš-Gileádu; pravda, nestačili celkom pre všetkých.
15Ale ľudu bolo ľúto Benjamína, keďže Hospodin urobil trhlinu medzi kmeňmi Izraela.
16Starší zboru povedali: Čo máme robiť ohľadom žien pre tých, ktorí ostali? Lebo ženy z Benjamína sú vykynožené.
17Akoby sa mohlo zachovať dedičné vlastníctvo tých, čo unikli z Benjamíncov, aby nebol vyradený ani jeden kmeň z Izraela?
18My im nemôžeme dať zo svojich dcér ženy, lebo Izraelci prisahali: Nech je prekliaty, kto dá ženu Benjamíncovi.
19Potom povedali: Každoročne býva usporiadaná slávnosť v Šíle, ktoré leží severne od Bételu a východne od cesty, ktorá stúpa z Bételu do Síchemu, a južne od Lébóny.
20Prikázali Benjamíncom: Choďte a striehnite vo viniciach.
21Keď uvidíte, že šílonské dievčatá vychádzajú tancovať, vyjdite z viníc a uneste si každý ženu zo šílonskych dcér a choďte do krajiny Benjamínovej.
22Keď potom prídu ich otcovia alebo bratia vadiť sa s nami, odpoviete im: Dožičte nám ich, lebo nie každý z nás si získal ženu vo vojne. Vy ste nám ich nedali, ináč by ste sa boli prehrešili.
23Benjamínci urobili tak: Vzali si ženy podľa svojho počtu z tancujúcich, ktoré uniesli; odišli a vrátili sa do svojho dedičného vlastníctva. Potom si postavili mestá a bývali v nich.
24Vtedy sa Izraelci rozišli odtiaľ každý k svojmu kmeňu a k svojej čeľadi. Odišiel teda každý odtiaľ do svojho dedičného vlastníctva.
25V tom čase ešte nebolo kráľa v Izraeli; každý robil, čo uznal za správne.
1Izraeliti zložili v Masfe prísahu: "Nik z nás nedá Benjamínovcovi svoju dcéru za manželku."
2Tu prišiel ľud do Betela a zdržali sa tam pred Pánom až do večera. I pozdvihli svoj hlas, začali hlasne plakať
3a hovorili: "Prečo sa, Pane, Izraelov Bože, stalo v Izraeli to, že dnes chýba z Izraela jeden kmeň?"
4Na druhý deň ľudia včasráno vstali, postavili tam oltár a obetovali zápalné a pokojné obety.
5A Izraelovi synovia sa pýtali: "Kto sa zo všetkých Izraelových kmeňov nedostavil na zhromaždenie k Pánovi?" Lebo pod slávnostnou prísahou pohrozili každému, kto by sa nedostavil k Pánovi do Masfy: "Bude potrestaný smrťou!"
6Izraeliti teda žialili za svojím bratom Benjamínom a vraveli: "Teraz je odrezaný jeden kmeň z Izraela.
7Čo môžeme urobiť, aby pozostalí dostali ženy, keď sme sa zaprisahali na Pána, že im ani jednu z našich dcér nedáme za manželku." -
8Pýtali sa teda: "Nie je taký izraelský kmeň, ktorý by sa nebol dostavil k Pánovi do Masfy?" A hľa, nik neprišiel na zhromaždenie do tábora z Jábesa Galaádskeho.
9Urobili totiž prehliadku ľudu a nebol tam nik z obyvateľov Jábesa Galaádskeho.
10Nato tam zhromaždený zástup poslal dvanásťtisíc mužov z chrabrých oddielov a dal im rozkaz: "Choďte a pobite ostrím meča obyvateľov Jábesa Galaádskeho, aj ženy a deti!
11A budete si počínať takto: Vykonáte kliatbu na každom mužovi a na každej žene, ktorá už patrila mužovi.
12Medzi obyvateľmi Jábesa Galaádskeho nájdete štyristo panenských dievčat, ktoré ešte nikdy nepatrili mužovi, a privediete ich do tábora (v Šíle v krajine Kanaán)."
13A všetok zhromaždený zástup odkázal po posloch Benjamínovcom, ktorí sa zdržovali na skale Remon, že si želá s nimi pokoj.
14Vtedy sa Benjamínovci vrátili. Dali im manželky, ktoré zostali nažive zo žien Jábesa Galaádskeho, ale nevystačovalo pre nich. -
15Ľudu však bolo Benjamínovcov ľúto, lebo Pán urobil trhlinu v Izraelových kmeňoch.
16A starší zo zástupu sa pýtali: "Ako zaopatríme manželky tým ostatným? Lebo ženy z Benjamína zahynuli."
17Vraveli: "Pozostalým Benjamínovcom zostane ich dedičný podiel. Ani jeden kmeň nesmie byť vyhubený z Izraela.
18My im však nemôžeme dať manželky z našich dcér, lebo Izraelovi synovia sa zaprisahali: "Nech je prekliaty, kto dá ženu Benjamínovcovi!"
19Vraveli: "Každoročne býva Pánova slávnosť v Šíle" (ktoré leží severne od Betela, východne od cesty vedúcej z Betela do Sichemu a južne od Lebony).
20A prikázali Benjamínovcom: "Choďte a ukryte sa vo vinohradoch!
21Potom dávajte pozor! A keď zbadáte, že šílske dcéry vychádzajú tancovať v chórovodoch, vyjdite z vinohradov, uchyťte si každý ženu zo šílskych dcér a odíďte do Benjamínovej krajiny.
22Keď si k nám prídu ich otcovia alebo bratia sťažovať, povieme im: "Láskavo nám ich darujte, veď nik z nich nedostal ženu v boji. A vy ste im ich nedali. Inakšie by ste sa boli dopustili hriechu."
23A Benjamínovci tak urobili. Vzali si toľko manželiek z tanečníc, ktoré ulúpili, koľko ich bolo. Potom sa vrátili do svojho dedičného podielu. Postavili si mestá a osadili sa v nich.
24Tiež Izraeliti sa v tom čase vrátili odtiaľ, každý k svojmu kmeňu a k svojmu rodu. Každý sa pobral odtiaľ do svojho dedičného podielu.
25V tých dňoch nebolo v Izraeli kráľa. Každý si robil, čo sa mu páčilo.
1Izraelskí muži sa zaprisahali v Micpe: Nikto z nás nedá dcéru Benjamínovcovi za ženu.
2Ľud prišiel do Bételu. Sedeli tam pred Hospodinom do večera a hlasno, usedavo nariekali.
3Vzdychali: Prečo, Hospodin, Bože Izraela, sa v Izraeli stalo, že dnes jeden z jeho kmeňov chýba?
4Na úsvite druhého dňa tam ľud postavil oltár a priniesol spaľované obety i obety spoločenstva.
5Izraeliti sa pýtali: Kto sa zo všetkých Izraelských kmeňov nedostavil do zhromaždenia pred Hospodina? Odznela totiž vážna prísaha proti každému, kto nepríde k Hospodinovi do Micpy, určite zomrie.
6Izraeliti ľutovali svojho brata Benjamína a vraveli: Dnes bol vyťatý jeden kmeň z Izraela.
7Ako to urobíme, aby pozostalí Benjamínovci nezostali bez žien, keďže sme sa zaprisahali na Hospodina, že im nedáme svoje dcéry za ženy?
8Spytovali sa: Je nejaký izraelský kmeň, ktorý sa nedostavil k Hospodinovi do Micpy? A predsa, z Jábeš-Gileádu nik neprišiel do tábora do zhromaždenia.
9Pri počítaní ľudu sa zistilo, že z obyvateľov Jábeš-Gileádu ta neprišiel vtedy nikto.
10Pospolitosť vyslala dvanásťtisíc udatných bojovníkov. Vydala im rozkaz: Choďte pobiť mečom obyvateľov Jábeš-Gileádu aj so ženami a deťmi!
11Toto je vaše poslanie: Vykonajte hubiacu kliatbu na každom príslušníkovi mužského pohlavia i na každej osobe ženského pohlavia, ktorá poznala muža na lôžku.
12Medzi obyvateľmi Jábeš-Gileádu našli štyristo panenských dievčat, ktoré nepoznali muža na lôžku. Tie priviedli do tábora v Šíle v Kanaáne.
13Celá pospolitosť poverila poslov, aby sa porozprávali s Benjamínovcami, ktorí boli na skale Rimmón a navrhli im mier.
14Benjamínovci sa vrátili; pospolitosť im dala ženy, ktoré ostali nažive spomedzi žien Jábeš-Gileádu; lenže neušli sa všetkým.
15Ľud ľutoval Benjamínovcov, lebo Hospodin spôsobil trhlinu medzi kmeňmi Izraela.
16Starší v pospolitosti sa spytovali: Čo máme robiť so zvyšujúcimi, aby sa im ušli ženy, keď benjamínske ženy boli vyhubené?
17Povedali: Dedičné vlastníctvo tých, čo unikli, bude patriť Benjamínovi, aby nebol vykynožený jeden kmeň z Izraela.
18My im však nemôžeme dobrovoľne dať svoje dcéry za ženy. Izraeliti sa totiž zaprisahali: Nech je prekliaty, kto dobrovoľne dá ženu Benjamínovcovi!
19Povedali: Každoročne býva slávnosť na počesť Hospodina v Šíle, ktoré je severne od Bételu a východne od cesty, ktorá vystupuje z Bételu do Síchemu a južne od Lebóny.
20Benjamínovcom prikázali: Choďte a striehnite vo viniciach.
21Keď uvidíte, že šílske dievčatá vychádzajú tancovať, vyjdite z viníc a uchváťte si každý ženu zo šílských dcér a choďte do Benjamínovskej krajiny.
22Keď prídu ich otcovia alebo bratia vadiť sa s vami, odpoviete im: Dožičte nám ich, lebo každý z nás nezískal ženu vo vojne. Vy ste nám ich nedali dobrovoľne, lebo by ste sa boli prehrešili.
23Benjamínovci tak aj urobili: Vzali si ženy podľa svojho počtu z tancujúcich, ktoré uchvátili, odišli a vrátili sa do svojho dedičstva; vystavali mestá a bývali v nich.
24Potom sa Izraeliti odtiaľ rozišli, každý k svojmu kmeňu a k svojmu rodu, teda každý odišiel do svojho dedičného vlastníctva.
25V tom čase v Izraeli nebolo kráľa. Každý robil, čo pokladal za správne.
1Izraelci v Micpě přísahali: „Nikdo z nás nedá svou dceru za ženu Benjamínci!“
2Potom se odebrali do Bet-elu a seděli tam před Bohem až do večera. S velikým pláčem hlasitě naříkali:
3„Hospodine, Bože izraelský, co se to v Izraeli stalo? Proč dnes má být z Izraele odečten celý kmen?“
4Druhého dne časně zrána tam lid postavil oltář a přinášel zápalné a pokojné oběti.
5Izraelci se ptali: „Kdo ze všech izraelských kmenů nepřišel do shromáždění k Hospodinu?“ Zavázali se totiž přísahou, že každý, kdo nepřijde k Hospodinu do Micpy, musí zemřít.)
6Izraelcům tehdy přišlo jejich bratra Benjamína líto. Říkali: „Dnes byl z Izraele vyhlazen celý kmen!
7Co si počneme s těmi, kdo zbyli? Jak jim opatříme ženy? Vždyť jsme přísahali při Hospodinu, že jim nikdo nedáme svou dceru za ženu.“
8Potom se ptali: „Kdo z izraelských kmenů nepřišel k Hospodinu do Micpy?“ Ukázalo se, že do tábora na shromáždění nepřišel nikdo z Jábeš-gileádu.
9Spočítali totiž lid a hle – z obyvatel Jábeš-gileádu tam nebyl nikdo.
10Obec tam proto vyslala 12 000 udatných mužů s příkazem: „Jděte a pobijte obyvatele Jábeš-gileádu ostřím meče, včetně žen a dětí.
11Toto je úkol, který splníte: Každého muže i každou ženu, která poznala muže, pobijte.“
12Mezi obyvateli Jábeš-gileádu se našlo 400 dívek, netknutých panen, které ještě nepoznaly muže. Ty přivedli do tábora v Šílu v kanaánské zemi.
13Obec pak poslala k oněm Benjamíncům na Rimonské skále vzkaz s vyhlášením míru.
14Benjamín se tenkrát vrátil a Izraelci jim dali ženy, které nechali z Jábeš-gileádu naživu. Nebylo jich ale dost.
15Lidu bylo Benjamína líto, protože Hospodin dopustil v izraelských kmenech trhlinu.
16Stařešinové obce říkali: „Co si počneme s těmi, kdo zbyli? Jak jim opatříme ženy? Benjamínské ženy byly přece vyhlazeny.“
17Říkali také: „Ti, kdo se z Benjamína zachránili, potřebují dědice, aby z Izraele nevymizel celý kmen.
18Naše dcery jim ale za ženy dát nemůžeme, protože Izraelci přísahali: Zlořečený, kdo by dal ženu Benjamínovi!“
19Pak si ale řekli: „V Šílu je přece Hospodinova výroční slavnost!“ (Je to severně od Bet-elu, východně od silnice vedoucí z Bet-elu do Šechemu a jižně od Lebony.)
20A tak Benjamíncům poradili: „Jděte se schovat do vinic.
21Jakmile uvidíte, že dívky ze Šíla jdou tančit na veselici, vyskočte z vinic, každý si z nich polapte manželku a vraťte se do benjamínského kraje.
22Kdyby si k nám jejich otcové nebo bratři přišli stěžovat, řekneme jim: Mějte s nimi slitování, vždyť jsme v boji neukořistili dost žen pro všechny! Vy sami jste jim dcery nedali, takže jste nevinní.“
23A tak to Benjamínci udělali. Každý si z té veselice odvedl manželku, kterou si chytil. Pak šli a vrátili se do svého dědictví. Znovu vystavěli svá města a bydleli v nich.
24Synové Izraele se tenkrát odtamtud rozešli každý ke svému kmeni a ke svému rodu, každý do svého dědictví.
25Izrael byl tenkrát bez krále. Každý si dělal, co chtěl.
1Izraelští muži přísahali v Mispě takto: „Nikdo z nás nedá svou dceru za ženu Benjamínci.“
2I přišel lid do Bét-elu a seděli tam před Bohem až do večera za hlasitého nářku a velmi usedavého pláče.
3Volali: „Hospodine, Bože Izraele, proč se v Izraeli stalo, aby byl dnes odečten od Izraele jeden kmen?“
4Nazítří za časného jitra tam lid zbudoval oltář a obětovali oběti zápalné a pokojné.
5Izraelci se tázali: „Kdo se ze všech izraelských kmenů nedostavil do shromáždění k Hospodinu?“ Byla totiž vyslovena veliká přísaha proti tomu, kdo by se nedostavil do Mispy k Hospodinu, že bez milosti propadne smrti.
6Synové Izraele totiž litovali svého bratra Benjamína a říkali: „Dnes byl odťat od Izraele jeden kmen.
7Jak to uděláme se zbývajícími Benjamínci , aby dostali ženy? My jsme přece přísahali při Hospodinu, že jim nedáme za ženu žádnou ze svých dcer.“
8Proto se tázali: „Je někdo z izraelských kmenů, který se nedostavil k Hospodinu do Mispy?“ A hle: Z Jábeše v Gileádu nepřišel do tábora na shromáždění nikdo.
9Byl přepočítán lid a skutečně tam nebyl nikdo z obyvatelů Jábeše v Gileádu.
10Pospolitost Izraele tam ihned vyslala dvanáct tisíc mužů, chrabrých bojovníků. A přikázali jim: „Jděte pobít obyvatele Jábeše v Gileádu ostřím meče, i ženy a děti.
11Toto je úkol, který máte splnit: Vyhubíte jako klaté všechny mužského pohlaví i každou ženu, která poznala muže a obcovala s ním.“
12Mezi obyvateli Jábeše v Gileádu se našlo čtyři sta dívek, panen, které dosud muže nepoznaly a s mužem neobcovaly. Přivedli je do tábora v Šílu, jež je v kenaanské zemi.
13Celá pospolitost pak vyslala mluvčí k Benjamínovcům, kteří byli na skalisku Rimónu, aby jim vyhlásili pokoj.
14Tak se toho času Benjamín vrátil. Dali jim ženy, které ponechali naživu z žen z Jábeše v Gileádu, ale nebylo jich pro ně dost.
15Lid Benjamína litoval, neboť Hospodin způsobil mezi izraelskými kmeny trhlinu.
16Stařešinové pospolitosti se tázali: „Co uděláme se zbývajícími, aby dostali ženy, když ženy benjamínské byly vyhubeny?“
17Řekli: „Vlastnictví získané uprchlíky bude Benjamínovo, aby nebyl vyhlazen kmen z Izraele.
18My však jim nemůžeme dát za ženy své dcery.“ Izraelci se totiž zapřísahali: „Buď proklet, kdo by dal ženu Benjamínovi!“
19Pak řekli: „Hle, rok co rok bývá Hospodinova slavnost v Šílu, které je severně od Bét-elu, východně od silnice vystupující z Bét-elu do Šekemu a jižně od Lebóny.“
20Benjamínovcům přikázali: „Skryjte se ve vinicích jako zálohy.
21Jak uvidíte, že šíloské dcery vycházejí v průvodu k tanečním rejům, vyrazte z vinic a uchvaťte si každý ženu ze šíloských dcer. Pak odejděte do benjamínské země.
22Kdyby přišli jejich otcové nebo bratři a chtěli před námi vést spor, řekneme jim: Smilujte se nad nimi kvůli nám. Nevzali jsme v boji ženu pro každého. Vy jste jim je přece nedali, abyste se teď provinili.“
23Benjamínovci to tak udělali a unesli si ženy podle svého počtu z tančících dívek , které uloupili. Pak odešli a vrátili se do svého dědictví, vystavěli města a usadili se v nich.
24Toho času se odtamtud rozešli též Izraelci, každý ke svému kmeni a ke své čeledi, každý odešel do svého dědictví.
25V těch dnech neměli v Izraeli krále. Každý dělal, co uznal za správné.
1wə’îš yiśrā’êl, nišba‘ bammiṣpāh lêmōr; ’îš mimmennū, lō- yittên bittōw ləḇinyāmin lə’iššāh.
2wayyāḇō hā‘ām bêṯ- ’êl, wayyêšəḇū šām ‘aḏ- hā‘ereḇ, lip̄nê hā’ĕlōhîm; wayyiś’ū qōwlām, wayyiḇkū bəḵî ḡāḏōwl.
3wayyōmərū, lāmāh, Yahweh ’ĕlōhê yiśrā’êl, hāyəṯāh zōṯ bəyiśrā’êl; ləhippāqêḏ hayyōwm mîyiśrā’êl šêḇeṭ ’eḥāḏ.
4wayhî mimmāḥorāṯ, wayyaškîmū hā‘ām, wayyiḇnū- šām mizbêaḥ; wayya‘ălū ‘ōlōwṯ ūšəlāmîm. p̄
5wayyōmərū bənê yiśrā’êl, mî ’ăšer lō- ‘ālāh ḇaqqāhāl mikkāl šiḇṭê yiśrā’êl ’el- Yahweh; kî haššəḇū‘āh haggəḏōwlāh hāyəṯāh, la’ăšer lō- ‘ālāh ’el- Yahweh hammiṣpāh lêmōr mōwṯ yūmāṯ.
6wayyinnāḥămū bənê yiśrā’êl, ’el- binyāmin ’āḥîw; wayyōmərū, niḡda‘ hayyōwm šêḇeṭ ’eḥāḏ mîyiśrā’êl.
7mah- na‘ăśeh lāhem lannōwṯārîm lənāšîm; wa’ănaḥnū nišba‘nū Yahweh, ləḇiltî têṯ- lāhem mibbənōwṯênū lənāšîm.
8wayyōmərū, mî, ’eḥāḏ miššiḇṭê yiśrā’êl, ’ăšer lō- ‘ālāh ’el- Yahweh hammiṣpāh; wəhinnêh lō ḇā- ’îš ’el- hammaḥăneh mîyāḇêš gil‘āḏ ’el- haqqāhāl.
9wayyiṯpāqêḏ hā‘ām; wəhinnêh ’ên- šām ’îš, mîyōwōšəḇê yāḇêš gil‘āḏ.
10wayyišləḥū- šām hā‘êḏāh, šənêm- ‘āśār ’elep̄ ’îš mibbənê heḥāyil; wayṣawwū ’ōwṯām lêmōr, ləḵū wəhikkîṯem ’eṯ- yōwōšəḇê yāḇêš gil‘āḏ ləp̄î- ḥereḇ, wəhannāšîm wəhaṭṭāp̄.
11wəzeh haddāḇār ’ăšer ta‘ăśū; kāl- zāḵār, wəḵāl ’iššāh yōḏa‘aṯ miškaḇ- zāḵār taḥărîmū.
12wayyimṣə’ū mîyōwōšəḇê yāḇêš gil‘āḏ, ’arba‘ mê’ōwṯ na‘ărāh ḇəṯūlāh, ’ăšer lō- yāḏə‘āh ’îš ləmiškaḇ zāḵār; wayyāḇî’ū ’ōwṯām ’el- hammaḥăneh šilōh, ’ăšer bə’ereṣ kənā‘an. s
13wayyišləḥū kāl- hā‘êḏāh, wayḏabbərū ’el- bənê ḇinyāmin, ’ăšer bəsela‘ rimmōwn; wayyiqrə’ū lāhem šālōwm.
14wayyāšāḇ binyāmin bā‘êṯ hahî, wayyittənū lāhem hannāšîm, ’ăšer ḥîyū, minnəšê yāḇêš gil‘āḏ; wəlō- māṣə’ū lāhem kên.
15wəhā‘ām niḥām ləḇinyāmin; kî- ‘āśāh Yahweh pereṣ bəšiḇṭê yiśrā’êl.
16wayyōmərū ziqnê hā‘êḏāh, mah- na‘ăśeh lannōwṯārîm lənāšîm; kî- nišməḏāh mibbinyāmin ’iššāh.
17wayyōmərū, yəruššaṯ pəlêṭāh ləḇinyāmin; wəlō- yimmāḥeh šêḇeṭ mîyiśrā’êl.
18wa’ănaḥnū, lō nūḵal lāṯêṯ- lāhem nāšîm mibbənōwṯênū; kî- nišbə‘ū ḇənê- yiśrā’êl lêmōr, ’ārūr nōṯên ’iššāh ləḇinyāmin. s
19wayyōmərū hinnêh ḥaḡ- Yahweh bəšilōw mîyāmîm yāmîmāh, ’ăšer miṣṣəp̄ōwnāh ləḇêṯ- ’êl mizrəḥāh haššemeš, limsillāh, hā‘ōlāh mibbêṯ- ’êl šəḵemāh; ūminneḡeḇ lilḇōwnāh.
20[wayṣaw ḵ] (wayṣawwū q) ’eṯ- bənê ḇinyāmin lêmōr; ləḵū wa’ăraḇtem bakkərāmîm.
21ūrə’îṯem, wəhinnêh ’im- yêṣə’ū ḇənōwṯ- šîlōw lāḥūl bamməḥōlōwṯ wîṣāṯem min- hakkərāmîm, waḥăṭap̄tem lāḵem ’îš ’ištōw mibbənōwṯ šîlōw; wahălaḵtem ’ereṣ binyāmin.
22wəhāyāh kî- yāḇō’ū ’ăḇōwṯām ’ōw ’ăḥêhem [lārōwḇ ḵ] (lārîḇ q) ’êlênū, wə’āmarnū ’ălêhem ḥānnūnū ’ōwṯām, kî lō lāqaḥnū ’îš ’ištōw bammilḥāmāh; kî lō ’attem nəṯattem lāhem kā‘êṯ te’šāmū. s
23wayya‘ăśū- ḵên bənê ḇinyāmin, wayyiś’ū nāšîm ləmispārām, min- hamməḥōləlōwṯ ’ăšer gāzālū; wayyêləḵū, wayyāšūḇū ’el- naḥălāṯām, wayyiḇnū ’eṯ- he‘ārîm, wayyêšəḇū bāhem.
24wayyiṯhalləḵū miššām bənê- yiśrā’êl bā‘êṯ hahî, ’îš ləšiḇṭōw ūləmišpaḥtōw; wayyêṣə’ū miššām, ’îš lənaḥălāṯōw.
25bayyāmîm hāhêm, ’ên meleḵ bəyiśrā’êl; ’îš hayyāšār bə‘ênāw ya‘ăśeh.