Izaiáš, 9. kapitola
Iz 9,1
Lebo niet únavy tomu, ktorý jej, pôsobí úzkosť. Tam prvého času ľahko doložil svoju ruku na zem Zabulona a na zem Naftaliho, ale posledného ťažko doloží, na cestu k moru za Jordánom, na Galileu pohanov.
Ľud, ktorý chodí vo tme, uzrie veľké svetlo; nad tými, ktorí bývajú v temnej krajine, zažiari svetlo.
Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo, nad tými, čo bývajú v krajine tieňa smrti, zažiari svetlo.
Ľud, čo kráča vo tmách, uvidí veľké svetlo, nad tými, čo bývajú v krajine temnoty, zažiari svetlo.
Lid, který chodil v temnotách,veliké světlo uvidí,těm, kdo žili v zemi stínu smrti,světlo zazáří.
Lid, který chodí v temnotách, uvidí velké světlo; nad těmi, kdo sídlí v zemi šeré smrti, zazáří světlo.
kî lō mū‘āp̄ la’ăšer mūṣāq lāh kā‘êṯ hārišōwn, hêqal ’arṣāh zəḇulūn wə’arṣāh nap̄tālî, wəhā’aḥărōwn hiḵbîḏ; dereḵ hayyām ‘êḇer hayyardên, gəlîl haggōwyim.
Iz 9,2
Ľud, ktorý chodil vo tme, uzrie veliké svetlo, a nad tými, ktorí bývali v zemi tône smrti, zaskveje sa svetlo.
Rozmnožil si plesanie, zveľadil si radosť , radujú sa pred Tebou, ako sa radujú v žatve, ako plesajú, keď rozdeľujú korisť.
Rozmnožil si plesanie, zväčšil si radosť; budú sa tešiť pred tebou, ako sa tešia pri žatve, tak, ako plesajú, keď si delia korisť.
Rozmnožil si ich jasot, zväčšil si ich radosť. Radujú sa pred tebou, ako sa raduje pri žatve, ako sa jasá pri delení koristi.
Rozmnožil jsi tento národ,jeho radost jsi rozhojnil,a tak se radují před tebou,jako se radují při sklizni,jako se veselí vojáci,když se dělí o kořist.
Rozmnožil jsi národ, rozhojnil jsi jeho radost; budou se před tebou radovat, jako se radují ve žních, tak jako jásají ti, kdo se dělí o kořist.
hā‘ām hahōləḵîm baḥōšeḵ, rā’ū ’ōwr gāḏōwl; yōšəḇê bə’ereṣ ṣalmāweṯ, ’ōwr nāḡah ‘ălêhem.
Iz 9,3
Rozmnožil si národ, ale si nezveličil radosti. Avšak radovať sa budú pred tebou, jako sa radujú v žatve, jako plesajú, keď delia korisť;
Lebo jarmo, ktoré ho zaťažuje, i palicu na jeho chrbte a prút jeho poháňača dolámeš ako v deň Midjáncov.
Veď jeho ťažké jarmo a prút jeho pleca a palicu jeho pohoniča lámeš ako v dňoch Madiánu.
Jarmo, čo ho ťaží, palicu na jeho chrbte a prút jeho utláčateľa si zlámal ako v dňoch Midjánčanov.
Rozlámeš jho, jež ho tížilo,prut šlehající jeho ramenoi hůl jeho utiskovatelejako při midiánské porážce.
Neboť jho jeho břemene a hůl na jeho záda i prut jeho poháněče zlomíš jako v den Midjánu.
hirbîṯā haggōw, [lō ḵ] (lōw q) hiḡdaltā haśśimḥāh; śāməḥū ləp̄āneḵā kəśimḥaṯ baqqāṣîr, ka’ăšer yāḡîlū bəḥalləqām šālāl.
Iz 9,4
lebo polámeš jarmo jeho bremena i prút jeho pleca, palicu jeho pohoniča jako v deň Madiana.
Lebo každá hrmotne dupotajúca obuv a v krvi pováľaný plášť zhorí a bude potravou ohňa.
Lebo každá hrmotná obuv a každý šat zmáčaný v krvi bude spálený, bude ohňu pokrmom.
Každá obuv, ktorej dupot otriasa zemou, a každý krvou zmáčaný plášť budú spálené a strávi ich oheň.
Veškerá obuv válečnái roucha krví zbrocenábudou určena k spálení,budou pohlcena plameny.
Pak každá bota obouvaná do válečné vřavy a každý plášť vyválený v prolité krvi budou k spálení, budou potravou ohně.
Iz 9,5
Lebo každá zbraň ozbrojenca, používaná s hrmotom, i každé rúcho, pováľané v krvi, bude na spálenie, za pokrm ohňu.
Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný; na jeho pleciach spočinie kniežatstvo, jeho meno bude: Predivný radca, Mocný Boh, Otec večnosti, Knieža pokoja.
Lebo chlapček sa nám narodil, daný nám je syn, na jeho pleci bude kniežatstvo a bude nazvaný: zázračný Radca, mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja.
Lebo chlapček sa nám narodil, daný je nám syn, na jeho pleciach bude spočívať vláda a jeho meno bude Obdivuhodný radca, Mocný Boh, Večný Otec, Knieža pokoja.
Vždyť se nám narodilo dítě,byl nám dán syn;na jeho ramenou spočine vládaa bude nazýván:Podivuhodný rádce, Mocný Bůh,Otec věčnosti, Kníže pokoje.
Neboť se nám narodí dítě, bude nám dán syn, na jehož rameni spočine vláda a bude mu dáno jméno: „Divuplný rádce, Božský bohatýr, Otec věčnosti, Vládce pokoje.“
kî ḵāl sə’ōwn sō’ên bəra‘aš, wəśimlāh məḡōwlālāh ḇəḏāmîm; wəhāyəṯāh liśrêp̄āh ma’ăḵōleṯ ’êš.
Iz 9,6
Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný, a kniežatstvo bude na jeho pleci, a nazovú jeho meno: Predivný, Radca, Silný Bôh, Udatný Hrdina, Otec Večnosti, Knieža Pokoja.
Veľká bude jeho vláda a nebude konca pokoju na tróne Dávidovom a v jeho kráľovstve, lebo ho upevní právom a spravodlivosťou odteraz až naveky. Horlivosť Hospodina mocností to urobí.
Jeho vláda bude veľká a pokoj bude bez konca na Dávidovom tróne a nad jeho kráľovstvom aby ho upevnil a posilnil právom a spravodlivosťou odteraz až naveky. Horlivosť Pána zástupov to urobí.
Miera jeho vlády a pokoj nebude mať konca na Dávidovom tróne a v jeho kráľovstve, ktoré upevní a posilní právom a spravodlivosťou odteraz až naveky. Horlivosť Hospodina zástupov to urobí.
Jeho vláda stále porostea jeho pokoj bude bez konce.Na Davidově trůnu usedne,aby vládl jeho království,aby je ustanovil a upevnilprávem a spravedlnostíod toho dne až navěky.Horlivost Hospodina zástupůto způsobí!
Jeho vladařství se rozšíří a pokoj bez konce spočine na trůně Davidově a na jeho království. Upevní a podepře je právem a spravedlností od toho času až navěky. Horlivost Hospodina zástupů to učiní.
Iz 9,7
Množiteľovi toho kniežatstva a pokoju nebude konca. Sedieť bude na tróne Dávidovom a bude panovať nad jeho kráľovstvom, aby ho pevne postavil a založil na pevný základ súdom a spravedlivosťou odteraz až na veky. Horlivosť Hospodina Zástupov to učiní.
Pán zoslal slovo proti Jákobovi, a to padlo na Izrael;
Pán poslal slovo proti Jakubovi, aby dopadlo na Izrael.
Pán zoslal slovo proti Jákobovi a dopadlo na Izrael.
Pán poslal slovo proti Jákobovia dopadlo na Izrael.
Slovo poslal Panovník proti Jákobovi a dopadlo na Izraele.
[ləmarbêh ḵ] (ləmarbêh q) hammiśrāh ūləšālōwm ’ên- qêṣ, ‘al- kissê ḏāwiḏ wə‘al- mamlaḵtōw, ləhāḵîn ’ōṯāh ūləsa‘ăḏāh, bəmišpāṭ ūḇiṣḏāqāh; mê‘attāh wə‘aḏ- ‘ōwlām, qin’aṯ Yahweh ṣəḇā’ōwṯ ta‘ăśeh- zōṯ. s
Iz 9,8
Pán poslal slovo do Jakoba a padlo v Izraelovi.
všetok ľud to má pocítiť, Efrajim aj obyvateľstvo Samárie, ktoré s pýchou a vystatovačným srdcom vraví:
A skúsi to celý národ, Efraim aj občania Samárie, čo v namyslenosti a pýche srdca vravia:
Dozvedel sa to všetok ľud, Efrajim a obyvatelia Samárie, ktorí v namyslenosti a pýche srdca hovoria:
Dozví se o tom všechen lid,Efraim i ti, kdo bydlí v Samaří,ti, kteří ve své nadutostise zpupným srdcem říkají:
Všechen lid o tom zvěděl, Efrajim i obyvatelé Samaří. V pýše a velikášství srdce však říkají:
dāḇār šālaḥ ’ăḏōnāy bəya‘ăqōḇ; wənāp̄al bəyiśrā’êl.
Iz 9,9
A zvedia o tom, všetok ľud, Efraim aj obyvatelia Samárie, ktorí hovoria v pýche a vo vysokomyseľnosti srdca, vraj
Tehly padli, ale postavíme kamenné kvádre, divé figovníky vyťali, no nahradíme ich cédrami.
Tehly sa zrútili - budeme stavať kvádrami, sykomory sú vyťaté - nahradíme ich cédrami."
Tehly sa zrútili, budeme stavať z kamenných kvádrov; plané figovníky povytínali, nahradíme ich cédrami.
„Cihly byly zbořeny,my však budeme stavět z kamení!Plané fíkovníky byly skáceny,my je však vyměníme za cedry!“
„Co bylo z cihel, spadlo, vystavíme to z kvádrů; smokvoně byly vykáceny, nahradíme je cedry.“
wəyāḏə‘ū hā‘ām kullōw, ’ep̄rayim wəyōwōšêḇ šōmərōwn; bəḡa’ăwāh ūḇəḡōḏel lêḇāḇ lêmōr.
Iz 9,10
tehly padly, ale vystavíme z tesaného kameňa; sykomory sú vyťaté, a nahradíme ich cedrami.
Preto Hospodin vyvýši proti nemu jeho protivníkov a poštve jeho nepriateľov:
A Pán povýšil nad neho Rasinových nepriateľov a popudil jeho odporcov.
Hospodin však vzbudí proti nemu nepriateľov — Recína, a popudí jeho odporcov.
Hospodin proti nim vzbudil Recinovy protivníky,jejich nepřátele poštval proti nim.
I pozvedl Hospodin proti nim protivníky – Resína – a popudil proti nim jejich nepřátele:
ləḇênîm nāp̄ālū wəḡāzîṯ niḇneh; šiqmîm guddā‘ū, wa’ărāzîm naḥălîp̄.
Iz 9,11
Ale Hospodin povýši protivníkov Recínových nad neho a jeho nepriateľov podpichne,
Sýriu z východu a Filištíncov odzadu, aby požierali Izrael plnými ústami. Pritom všetkom sa Jeho hnev neodvrátil a Jeho ruka je ešte vystretá.
Aramejčanov od východu a Filištíncov od západu, i hltať budú Izrael plnými ústami. Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev a jeho ruka je ešte vystretá.
Sýriu od východu a Filištíncov od západu, aby požierali Izrael naplno otvorenými ústami. Napriek tomu všetkému sa však jeho hnev neodvracia a jeho ruka je ešte vystretá.
Zepředu Aramejci, zezadu Filištíniplnými ústy Izrael hltali.Tím vším ale jeho hněv stále nekončí,jeho ruka se ještě chystá udeřit!
z východu Arama, ze západu Pelištejce, aby plnými ústy požírali Izraele. Tím vším se jeho hněv neodvrátil a jeho ruka zůstává napřažena.
wayśaggêḇ Yahweh ’eṯ- ṣārê rəṣîn ‘ālāw; wə’eṯ- ’ōyəḇāw yəsaḵsêḵ.
Iz 9,12
Sýrov odpredu a Filištínov odzadu, a budú žrať Izraela celými ústami, ale ani pri tom pri všetkom neodvráti sa jeho hnev, ale ešte vždy bude jeho ruka vystretá.
Ale ľud sa neobrátil k Tomu, kto ho bije, a Hospodina mocností nehľadá.
Ale ľud sa neobrátil k tomu, čo ho bil, a nehľadali Pána zástupov,
Ľud sa však neobrátil k tomu, čo ho bil, nehľadali Hospodina zástupov.
Lid se však nevrátil k tomu, kdo jej ranil,Hospodina zástupů hledat nechtěli.
Avšak lid se neobrátil k tomu, který ho bil, Hospodina zástupů se nedotazovali.
’ărām miqqeḏem, ūp̄əlištîm mê’āḥōwr, wayyōḵəlū ’eṯ- yiśrā’êl bəḵāl peh; bəḵāl zōṯ lō- šāḇ ’appōw, wə‘ōwḏ yāḏōw nəṭūyāh.
Iz 9,13
Avšak ľud sa jednako len nenavracia k tomu, ktorý ho bije, a Hospodina Zástupov nehľadajú.
Preto Hospodin odsekol Izraelu hlavu i chvost, palmovú ratolesť i šašinu v ten istý deň.
nuž odtne Pán hlavu i chvost, palmovú ratolesť i trsť v jediný deň.
Vtedy Hospodin odsekne Izraelu hlavu i chvost, palmovú ratolesť a trstinu v jeden deň.
Proto Hospodin Izraeli odťal hlavu i ocas,palmový kmen i rákos v jednom dni.
Proto Hospodin odsekl od Izraele hlavu i ocas, palmovou ratolest i sítinu v jediný den.
Iz 9,14
Preto odtne Hospodin od Izraela hlavu i chvost, palmovú vetev i siť, a to jedného dňa.
Starec i vznešený je hlavou, prorok, ktorý učí lož, je chvostom.
Starec a hodnostár sú hlava, prorok však, ktorý učí lož, je chvost.
Starec a hodnostár sú hlavou a prorok, čo učí lož, je chvostom.
(Tou hlavou je stařec a hodnostář,ocas je prorok, jenž učí lži.)
Stařec a vznešený jsou ona hlava a prorok učící klam je onen ocas.
wayyaḵrêṯ Yahweh mîyiśrā’êl, rōš wəzānāḇ kippāh wə’aḡmōwn yōwm ’eḥāḏ.
Iz 9,15
Starec a vážený človek sú tou hlavou; a prorok, ktorý vyučuje lži, je chvostom.
Vodcovia tohto ľudu sa stali zvodcami, a tí, ktorých vedú, sú zmätení.
Vodcovia ľudu (Izraela) sú zvodcami tí však, ktorých vedú, sú zvedení.
Vodcovia tohto ľudu sú zvodcami a tí, čo sa dajú nimi viesť, sú odsúdení na záhubu.
Neboť vůdci tohoto lidu jsou svůdci,a kdo šli za nimi, se dali oklamat.
Vůdcové tohoto lidu se stali svůdci a ti, kdo se dají vést, jsou ztraceni.
zāqên ūnəśū- p̄ānîm hū hārōš; wənāḇî mōwreh- šeqer hū hazzānāḇ.
Iz 9,16
A vodcovia tohoto ľudu stali sa zvodcami, a tí z neho, ktorí sú vedení, budú pohltení.
Preto Pán nemá zľutovanie nad jeho mládencami, nezmiluje sa ani nad jeho sirotami a vdovami, lebo každý z nich je hriešny a zločinný a všetky ústa vravia bláznivo. Pritom všetkom sa Jeho hnev neodvrátil a Jeho ruka je ešte vystretá.
Preto z jeho junače nemá Pán radosti a nad jeho sirotami a vdovami sa nezľutuje, veď sú to všetko bezbožníci a zločinci a každé ústa hovoria hanebnosť! Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev a jeho ruka je ešte vystretá.
Preto Pán nemá radosť z jeho mladíkov a nezmiluje sa nad jeho sirotami a vdovami, lebo všetko sú to bezbožníci a zločinci a ústa každého hovoria bláznovstvá. Pri tom všetkom sa však neodvracia jeho hnev, jeho ruka je ešte vystretá.
Proto Pán neušetří jejich mladíky,neslituje se nad jejich sirotky a vdovami,neboť jsou všichni bezbožní a zlía všechna ústa mluví nesmysly.Tím vším ale jeho hněv stále nekončí,jeho ruka se ještě chystá udeřit!
Proto neměl Panovník radost z jeho jinochů a nad jeho sirotky a vdovami se neslitoval, protože všichni jsou to rouhači a zlovolníci, bludně mluví každá ústa. Tím vším se jeho hněv neodvrátil a jeho ruka zůstává napřažena.
wayyihyū mə’aššərê hā‘ām- hazzeh maṯ‘îm; ūmə’uššārāw məḇullā‘îm.
Iz 9,17
Preto sa Pán nebude radovať jeho mládencom a nad jeho sirotami a nad jeho vdovami sa nezľutuje, lebo všetci, koľko ich je, sú pokrytci a zločinci, a každé ústa hovoria bláznovstvo. Pre to pre všetko sa neodvráti jeho hnev, ale ešte vždy bude jeho ruka vystretá.
Lebo nešľachetnosť zhorí ako oheň, ktorý stravuje bodľač i tŕnie, zapaľuje lesnú húštinu a rozpráši ju v stĺpoch dymu.
Veď neprávosť horela sťa oheň, čo tŕnie a bodľač stravuje, potom zapaľuje lesné húštiny, že ich zahaľujú stĺpy dymu.
Veď zloba horela ako oheň, čo stravuje tŕnie a bodľačie a zapaľuje lesnú húštinu, až sa zdvíhajú kúdole dymu.
Zlo totiž vzplálo plameny,polyká trní i bodláčí,zapaluje i lesní houštiny,až se sloupy dýmu zvedají.
Avšak jejich svévole hoří jako oheň, požírá bodláčí a křoví, zapaluje houštiny lesa a kouř se vířivě vznáší.
‘al- kên ‘al- baḥūrāw lō- yiśmaḥ ’ăḏōnāy, wə’eṯ- yəṯōmāw wə’eṯ- ’almənōṯāw lō yəraḥêm, kî ḵullōw ḥānêp̄ ūmêra‘, wəḵāl peh dōḇêr nəḇālāh; bəḵāl zōṯ lō- šāḇ ’appōw, wə‘ōwḏ yāḏōw nəṭūyāh.
Iz 9,18
Lebo bezbožnosť bude horieť ako oheň: zožerie tŕnie a bodľač a zapáli aj húšťavy lesa, a budú sa valiť hore mohutným stĺpom dymu.
Pre pálčivosť hnevu Hospodina mocností horí krajina a ľud je akoby potravou ohňa; nik nemá zľutovanie so svojím bratom.
Hnevom Pána zástupov je zapálená krajina a ľud (Izraela) je ako pokrm ohňa: nik sa nezmiluje nad vlastným bratom.
Hnevom Hospodina zástupov sa spaľuje krajina a jej ľud je ako potrava pre oheň; nik nemá zľutovanie so svojím bratom.
Hněvem Hospodina zástupů proto zčerná zema tento lid bude plameny pohlcen.Nikdo nemá slitování ani nad bratry,
Země se zatměla pro prchlivost Hospodina zástupů a lid se stal potravou ohně; nikdo nemá soucit ani s bratrem.
kî- ḇā‘ărāh ḵā’êš riš‘āh, šāmîr wāšayiṯ tōḵêl; wattiṣṣaṯ bəsiḇḵê hayya‘ar, wayyiṯ’abbəḵū gê’ūṯ ‘āšān.
Iz 9,19
Pre veľký hnev Hospodina Zástupov zatmie sa zem, a ľud bude jako potrava ohňa; nikto nebude šetriť ani svojho brata.
Zahryzne napravo, a ostáva hladný, žerie zľava, ale sa nenasýti; každý je mäso z vlastného ramena,
Zožiera napravo a hladuje, zjedá naľavo a nenasýti sa; každý zjedá mäso vlastného ramena.
Zahryzne napravo, ale zostane hladný, alebo naľavo, no nenasýti sa. Každý pojedá mäso z vlastného ramena,
každý hltá maso vlastních příbuzných.Krájel napravo, zůstal hladový,hltal nalevo, a chce víc.
Hltá, co je napravo, a zůstává hladový, požírá nalevo, a sytý není, požírá maso své vlastní paže,
bə‘eḇraṯ Yahweh ṣəḇā’ōwṯ ne‘tam ’āreṣ; wayhî hā‘ām kəma’ăḵōleṯ ’êš, ’îš ’el- ’āḥîw lō yaḥmōlū.
Iz 9,20
Odreže na pravej strane, a bude lačný; bude žrať na ľavej, ale nenasýtia sa; každý z nich bude žrať mäso svojho vlastného ramena,
Menašše z Efrajima a Efrajim z Menaššeho; obaja spolu sú proti Júdovi. Pritom všetkom sa neodvrátil Jeho hnev a Jeho ruka je ešte vystretá.
Manesses Efraima a Efraim Manassesa a obaja spolu sú proti Júdovi. Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev a jeho ruka je ešte vystretá.
Menašše Efrajima a Efrajim Menaššeho a obaja spoločne vystupujú proti Júdovi. Napriek tomu všetkému sa však neodvracia jeho hnev, jeho ruka je ešte vystretá.
Manases Efraima, Efraim Manasese,na Judu se pak vrhli společně.Tím vším ale jeho hněv stále nekončí,jeho ruka se ještě chystá udeřit!
Manases Efrajima, Efrajim Manasesa a na Judu se vrhají společně. Tím vším se jeho hněv neodvrátil a jeho ruka zůstává napřažena.
wayyiḡzōr ‘al- yāmîn wərā‘êḇ, wayyōḵal ‘al- śəmōwl wəlō śāḇê‘ū; ’îš bəśar- zərō‘ōw yōḵêlū.
Iz 9,21
Manasses bude žrať Efraima a Efraim Manassesa, a obaja spolu sa vrhnú na Júdu. Pri tom pri všetkom neodvráti sa jeho hnev, ale ešte vždy bude jeho ruka vystretá.
mənaššeh ’eṯ- ’ep̄rayim, wə’ep̄rayim ’eṯ- mənaššeh, yaḥdāw hêmmāh ‘al- yəhūḏāh; bəḵāl zōṯ lō- šāḇ ’appōw, wə‘ōwḏ yāḏōw nəṭūyāh. s
1Lebo niet únavy tomu, ktorý jej, pôsobí úzkosť. Tam prvého času ľahko doložil svoju ruku na zem Zabulona a na zem Naftaliho, ale posledného ťažko doloží, na cestu k moru za Jordánom, na Galileu pohanov.
2Ľud, ktorý chodil vo tme, uzrie veliké svetlo, a nad tými, ktorí bývali v zemi tône smrti, zaskveje sa svetlo.
3Rozmnožil si národ, ale si nezveličil radosti. Avšak radovať sa budú pred tebou, jako sa radujú v žatve, jako plesajú, keď delia korisť;
4lebo polámeš jarmo jeho bremena i prút jeho pleca, palicu jeho pohoniča jako v deň Madiana.
5Lebo každá zbraň ozbrojenca, používaná s hrmotom, i každé rúcho, pováľané v krvi, bude na spálenie, za pokrm ohňu.
6Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný, a kniežatstvo bude na jeho pleci, a nazovú jeho meno: Predivný, Radca, Silný Bôh, Udatný Hrdina, Otec Večnosti, Knieža Pokoja.
7Množiteľovi toho kniežatstva a pokoju nebude konca. Sedieť bude na tróne Dávidovom a bude panovať nad jeho kráľovstvom, aby ho pevne postavil a založil na pevný základ súdom a spravedlivosťou odteraz až na veky. Horlivosť Hospodina Zástupov to učiní.
8Pán poslal slovo do Jakoba a padlo v Izraelovi.
9A zvedia o tom, všetok ľud, Efraim aj obyvatelia Samárie, ktorí hovoria v pýche a vo vysokomyseľnosti srdca, vraj
10tehly padly, ale vystavíme z tesaného kameňa; sykomory sú vyťaté, a nahradíme ich cedrami.
11Ale Hospodin povýši protivníkov Recínových nad neho a jeho nepriateľov podpichne,
12Sýrov odpredu a Filištínov odzadu, a budú žrať Izraela celými ústami, ale ani pri tom pri všetkom neodvráti sa jeho hnev, ale ešte vždy bude jeho ruka vystretá.
13Avšak ľud sa jednako len nenavracia k tomu, ktorý ho bije, a Hospodina Zástupov nehľadajú.
14Preto odtne Hospodin od Izraela hlavu i chvost, palmovú vetev i siť, a to jedného dňa.
15Starec a vážený človek sú tou hlavou; a prorok, ktorý vyučuje lži, je chvostom.
16A vodcovia tohoto ľudu stali sa zvodcami, a tí z neho, ktorí sú vedení, budú pohltení.
17Preto sa Pán nebude radovať jeho mládencom a nad jeho sirotami a nad jeho vdovami sa nezľutuje, lebo všetci, koľko ich je, sú pokrytci a zločinci, a každé ústa hovoria bláznovstvo. Pre to pre všetko sa neodvráti jeho hnev, ale ešte vždy bude jeho ruka vystretá.
18Lebo bezbožnosť bude horieť ako oheň: zožerie tŕnie a bodľač a zapáli aj húšťavy lesa, a budú sa valiť hore mohutným stĺpom dymu.
19Pre veľký hnev Hospodina Zástupov zatmie sa zem, a ľud bude jako potrava ohňa; nikto nebude šetriť ani svojho brata.
20Odreže na pravej strane, a bude lačný; bude žrať na ľavej, ale nenasýtia sa; každý z nich bude žrať mäso svojho vlastného ramena,
21Manasses bude žrať Efraima a Efraim Manassesa, a obaja spolu sa vrhnú na Júdu. Pri tom pri všetkom neodvráti sa jeho hnev, ale ešte vždy bude jeho ruka vystretá.
1Ľud, ktorý chodí vo tme, uzrie veľké svetlo; nad tými, ktorí bývajú v temnej krajine, zažiari svetlo.
2Rozmnožil si plesanie, zveľadil si radosť , radujú sa pred Tebou, ako sa radujú v žatve, ako plesajú, keď rozdeľujú korisť.
3Lebo jarmo, ktoré ho zaťažuje, i palicu na jeho chrbte a prút jeho poháňača dolámeš ako v deň Midjáncov.
4Lebo každá hrmotne dupotajúca obuv a v krvi pováľaný plášť zhorí a bude potravou ohňa.
5Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný; na jeho pleciach spočinie kniežatstvo, jeho meno bude: Predivný radca, Mocný Boh, Otec večnosti, Knieža pokoja.
6Veľká bude jeho vláda a nebude konca pokoju na tróne Dávidovom a v jeho kráľovstve, lebo ho upevní právom a spravodlivosťou odteraz až naveky. Horlivosť Hospodina mocností to urobí.
7Pán zoslal slovo proti Jákobovi, a to padlo na Izrael;
8všetok ľud to má pocítiť, Efrajim aj obyvateľstvo Samárie, ktoré s pýchou a vystatovačným srdcom vraví:
9Tehly padli, ale postavíme kamenné kvádre, divé figovníky vyťali, no nahradíme ich cédrami.
10Preto Hospodin vyvýši proti nemu jeho protivníkov a poštve jeho nepriateľov:
11Sýriu z východu a Filištíncov odzadu, aby požierali Izrael plnými ústami. Pritom všetkom sa Jeho hnev neodvrátil a Jeho ruka je ešte vystretá.
12Ale ľud sa neobrátil k Tomu, kto ho bije, a Hospodina mocností nehľadá.
13Preto Hospodin odsekol Izraelu hlavu i chvost, palmovú ratolesť i šašinu v ten istý deň.
14Starec i vznešený je hlavou, prorok, ktorý učí lož, je chvostom.
15Vodcovia tohto ľudu sa stali zvodcami, a tí, ktorých vedú, sú zmätení.
16Preto Pán nemá zľutovanie nad jeho mládencami, nezmiluje sa ani nad jeho sirotami a vdovami, lebo každý z nich je hriešny a zločinný a všetky ústa vravia bláznivo. Pritom všetkom sa Jeho hnev neodvrátil a Jeho ruka je ešte vystretá.
17Lebo nešľachetnosť zhorí ako oheň, ktorý stravuje bodľač i tŕnie, zapaľuje lesnú húštinu a rozpráši ju v stĺpoch dymu.
18Pre pálčivosť hnevu Hospodina mocností horí krajina a ľud je akoby potravou ohňa; nik nemá zľutovanie so svojím bratom.
19Zahryzne napravo, a ostáva hladný, žerie zľava, ale sa nenasýti; každý je mäso z vlastného ramena,
20Menašše z Efrajima a Efrajim z Menaššeho; obaja spolu sú proti Júdovi. Pritom všetkom sa neodvrátil Jeho hnev a Jeho ruka je ešte vystretá.
21mənaššeh ’eṯ- ’ep̄rayim, wə’ep̄rayim ’eṯ- mənaššeh, yaḥdāw hêmmāh ‘al- yəhūḏāh; bəḵāl zōṯ lō- šāḇ ’appōw, wə‘ōwḏ yāḏōw nəṭūyāh. s
1Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo, nad tými, čo bývajú v krajine tieňa smrti, zažiari svetlo.
2Rozmnožil si plesanie, zväčšil si radosť; budú sa tešiť pred tebou, ako sa tešia pri žatve, tak, ako plesajú, keď si delia korisť.
3Veď jeho ťažké jarmo a prút jeho pleca a palicu jeho pohoniča lámeš ako v dňoch Madiánu.
4Lebo každá hrmotná obuv a každý šat zmáčaný v krvi bude spálený, bude ohňu pokrmom.
5Lebo chlapček sa nám narodil, daný nám je syn, na jeho pleci bude kniežatstvo a bude nazvaný: zázračný Radca, mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja.
6Jeho vláda bude veľká a pokoj bude bez konca na Dávidovom tróne a nad jeho kráľovstvom aby ho upevnil a posilnil právom a spravodlivosťou odteraz až naveky. Horlivosť Pána zástupov to urobí.
7Pán poslal slovo proti Jakubovi, aby dopadlo na Izrael.
8A skúsi to celý národ, Efraim aj občania Samárie, čo v namyslenosti a pýche srdca vravia:
9Tehly sa zrútili - budeme stavať kvádrami, sykomory sú vyťaté - nahradíme ich cédrami."
10A Pán povýšil nad neho Rasinových nepriateľov a popudil jeho odporcov.
11Aramejčanov od východu a Filištíncov od západu, i hltať budú Izrael plnými ústami. Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev a jeho ruka je ešte vystretá.
12Ale ľud sa neobrátil k tomu, čo ho bil, a nehľadali Pána zástupov,
13nuž odtne Pán hlavu i chvost, palmovú ratolesť i trsť v jediný deň.
14Starec a hodnostár sú hlava, prorok však, ktorý učí lož, je chvost.
15Vodcovia ľudu (Izraela) sú zvodcami tí však, ktorých vedú, sú zvedení.
16Preto z jeho junače nemá Pán radosti a nad jeho sirotami a vdovami sa nezľutuje, veď sú to všetko bezbožníci a zločinci a každé ústa hovoria hanebnosť! Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev a jeho ruka je ešte vystretá.
17Veď neprávosť horela sťa oheň, čo tŕnie a bodľač stravuje, potom zapaľuje lesné húštiny, že ich zahaľujú stĺpy dymu.
18Hnevom Pána zástupov je zapálená krajina a ľud (Izraela) je ako pokrm ohňa: nik sa nezmiluje nad vlastným bratom.
19Zožiera napravo a hladuje, zjedá naľavo a nenasýti sa; každý zjedá mäso vlastného ramena.
20Manesses Efraima a Efraim Manassesa a obaja spolu sú proti Júdovi. Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev a jeho ruka je ešte vystretá.
1Ľud, čo kráča vo tmách, uvidí veľké svetlo, nad tými, čo bývajú v krajine temnoty, zažiari svetlo.
2Rozmnožil si ich jasot, zväčšil si ich radosť. Radujú sa pred tebou, ako sa raduje pri žatve, ako sa jasá pri delení koristi.
3Jarmo, čo ho ťaží, palicu na jeho chrbte a prút jeho utláčateľa si zlámal ako v dňoch Midjánčanov.
4Každá obuv, ktorej dupot otriasa zemou, a každý krvou zmáčaný plášť budú spálené a strávi ich oheň.
5Lebo chlapček sa nám narodil, daný je nám syn, na jeho pleciach bude spočívať vláda a jeho meno bude Obdivuhodný radca, Mocný Boh, Večný Otec, Knieža pokoja.
6Miera jeho vlády a pokoj nebude mať konca na Dávidovom tróne a v jeho kráľovstve, ktoré upevní a posilní právom a spravodlivosťou odteraz až naveky. Horlivosť Hospodina zástupov to urobí.
7Pán zoslal slovo proti Jákobovi a dopadlo na Izrael.
8Dozvedel sa to všetok ľud, Efrajim a obyvatelia Samárie, ktorí v namyslenosti a pýche srdca hovoria:
9Tehly sa zrútili, budeme stavať z kamenných kvádrov; plané figovníky povytínali, nahradíme ich cédrami.
10Hospodin však vzbudí proti nemu nepriateľov — Recína, a popudí jeho odporcov.
11Sýriu od východu a Filištíncov od západu, aby požierali Izrael naplno otvorenými ústami. Napriek tomu všetkému sa však jeho hnev neodvracia a jeho ruka je ešte vystretá.
12Ľud sa však neobrátil k tomu, čo ho bil, nehľadali Hospodina zástupov.
13Vtedy Hospodin odsekne Izraelu hlavu i chvost, palmovú ratolesť a trstinu v jeden deň.
14Starec a hodnostár sú hlavou a prorok, čo učí lož, je chvostom.
15Vodcovia tohto ľudu sú zvodcami a tí, čo sa dajú nimi viesť, sú odsúdení na záhubu.
16Preto Pán nemá radosť z jeho mladíkov a nezmiluje sa nad jeho sirotami a vdovami, lebo všetko sú to bezbožníci a zločinci a ústa každého hovoria bláznovstvá. Pri tom všetkom sa však neodvracia jeho hnev, jeho ruka je ešte vystretá.
17Veď zloba horela ako oheň, čo stravuje tŕnie a bodľačie a zapaľuje lesnú húštinu, až sa zdvíhajú kúdole dymu.
18Hnevom Hospodina zástupov sa spaľuje krajina a jej ľud je ako potrava pre oheň; nik nemá zľutovanie so svojím bratom.
19Zahryzne napravo, ale zostane hladný, alebo naľavo, no nenasýti sa. Každý pojedá mäso z vlastného ramena,
20Menašše Efrajima a Efrajim Menaššeho a obaja spoločne vystupujú proti Júdovi. Napriek tomu všetkému sa však neodvracia jeho hnev, jeho ruka je ešte vystretá.
1Lid, který chodil v temnotách,veliké světlo uvidí,těm, kdo žili v zemi stínu smrti,světlo zazáří.
2Rozmnožil jsi tento národ,jeho radost jsi rozhojnil,a tak se radují před tebou,jako se radují při sklizni,jako se veselí vojáci,když se dělí o kořist.
3Rozlámeš jho, jež ho tížilo,prut šlehající jeho ramenoi hůl jeho utiskovatelejako při midiánské porážce.
4Veškerá obuv válečnái roucha krví zbrocenábudou určena k spálení,budou pohlcena plameny.
5Vždyť se nám narodilo dítě,byl nám dán syn;na jeho ramenou spočine vládaa bude nazýván:Podivuhodný rádce, Mocný Bůh,Otec věčnosti, Kníže pokoje.
6Jeho vláda stále porostea jeho pokoj bude bez konce.Na Davidově trůnu usedne,aby vládl jeho království,aby je ustanovil a upevnilprávem a spravedlnostíod toho dne až navěky.Horlivost Hospodina zástupůto způsobí!
7Pán poslal slovo proti Jákobovia dopadlo na Izrael.
8Dozví se o tom všechen lid,Efraim i ti, kdo bydlí v Samaří,ti, kteří ve své nadutostise zpupným srdcem říkají:
9„Cihly byly zbořeny,my však budeme stavět z kamení!Plané fíkovníky byly skáceny,my je však vyměníme za cedry!“
10Hospodin proti nim vzbudil Recinovy protivníky,jejich nepřátele poštval proti nim.
11Zepředu Aramejci, zezadu Filištíniplnými ústy Izrael hltali.Tím vším ale jeho hněv stále nekončí,jeho ruka se ještě chystá udeřit!
12Lid se však nevrátil k tomu, kdo jej ranil,Hospodina zástupů hledat nechtěli.
13Proto Hospodin Izraeli odťal hlavu i ocas,palmový kmen i rákos v jednom dni.
14(Tou hlavou je stařec a hodnostář,ocas je prorok, jenž učí lži.)
15Neboť vůdci tohoto lidu jsou svůdci,a kdo šli za nimi, se dali oklamat.
16Proto Pán neušetří jejich mladíky,neslituje se nad jejich sirotky a vdovami,neboť jsou všichni bezbožní a zlía všechna ústa mluví nesmysly.Tím vším ale jeho hněv stále nekončí,jeho ruka se ještě chystá udeřit!
17Zlo totiž vzplálo plameny,polyká trní i bodláčí,zapaluje i lesní houštiny,až se sloupy dýmu zvedají.
18Hněvem Hospodina zástupů proto zčerná zema tento lid bude plameny pohlcen.Nikdo nemá slitování ani nad bratry,
19každý hltá maso vlastních příbuzných.Krájel napravo, zůstal hladový,hltal nalevo, a chce víc.
20Manases Efraima, Efraim Manasese,na Judu se pak vrhli společně.Tím vším ale jeho hněv stále nekončí,jeho ruka se ještě chystá udeřit!
1Lid, který chodí v temnotách, uvidí velké světlo; nad těmi, kdo sídlí v zemi šeré smrti, zazáří světlo.
2Rozmnožil jsi národ, rozhojnil jsi jeho radost; budou se před tebou radovat, jako se radují ve žních, tak jako jásají ti, kdo se dělí o kořist.
3Neboť jho jeho břemene a hůl na jeho záda i prut jeho poháněče zlomíš jako v den Midjánu.
4Pak každá bota obouvaná do válečné vřavy a každý plášť vyválený v prolité krvi budou k spálení, budou potravou ohně.
5Neboť se nám narodí dítě, bude nám dán syn, na jehož rameni spočine vláda a bude mu dáno jméno: „Divuplný rádce, Božský bohatýr, Otec věčnosti, Vládce pokoje.“
6Jeho vladařství se rozšíří a pokoj bez konce spočine na trůně Davidově a na jeho království. Upevní a podepře je právem a spravedlností od toho času až navěky. Horlivost Hospodina zástupů to učiní.
7Slovo poslal Panovník proti Jákobovi a dopadlo na Izraele.
8Všechen lid o tom zvěděl, Efrajim i obyvatelé Samaří. V pýše a velikášství srdce však říkají:
9„Co bylo z cihel, spadlo, vystavíme to z kvádrů; smokvoně byly vykáceny, nahradíme je cedry.“
10I pozvedl Hospodin proti nim protivníky – Resína – a popudil proti nim jejich nepřátele:
11z východu Arama, ze západu Pelištejce, aby plnými ústy požírali Izraele. Tím vším se jeho hněv neodvrátil a jeho ruka zůstává napřažena.
12Avšak lid se neobrátil k tomu, který ho bil, Hospodina zástupů se nedotazovali.
13Proto Hospodin odsekl od Izraele hlavu i ocas, palmovou ratolest i sítinu v jediný den.
14Stařec a vznešený jsou ona hlava a prorok učící klam je onen ocas.
15Vůdcové tohoto lidu se stali svůdci a ti, kdo se dají vést, jsou ztraceni.
16Proto neměl Panovník radost z jeho jinochů a nad jeho sirotky a vdovami se neslitoval, protože všichni jsou to rouhači a zlovolníci, bludně mluví každá ústa. Tím vším se jeho hněv neodvrátil a jeho ruka zůstává napřažena.
17Avšak jejich svévole hoří jako oheň, požírá bodláčí a křoví, zapaluje houštiny lesa a kouř se vířivě vznáší.
18Země se zatměla pro prchlivost Hospodina zástupů a lid se stal potravou ohně; nikdo nemá soucit ani s bratrem.
19Hltá, co je napravo, a zůstává hladový, požírá nalevo, a sytý není, požírá maso své vlastní paže,
20Manases Efrajima, Efrajim Manasesa a na Judu se vrhají společně. Tím vším se jeho hněv neodvrátil a jeho ruka zůstává napřažena.
1kî lō mū‘āp̄ la’ăšer mūṣāq lāh kā‘êṯ hārišōwn, hêqal ’arṣāh zəḇulūn wə’arṣāh nap̄tālî, wəhā’aḥărōwn hiḵbîḏ; dereḵ hayyām ‘êḇer hayyardên, gəlîl haggōwyim.
2hā‘ām hahōləḵîm baḥōšeḵ, rā’ū ’ōwr gāḏōwl; yōšəḇê bə’ereṣ ṣalmāweṯ, ’ōwr nāḡah ‘ălêhem.
3hirbîṯā haggōw, [lō ḵ] (lōw q) hiḡdaltā haśśimḥāh; śāməḥū ləp̄āneḵā kəśimḥaṯ baqqāṣîr, ka’ăšer yāḡîlū bəḥalləqām šālāl.
4kî ’eṯ- ‘ōl subbolōw, wə’êṯ maṭṭêh šiḵmōw, šêḇeṭ hannōḡêś bōw; haḥittōṯā kəyōwm miḏyān.
5kî ḵāl sə’ōwn sō’ên bəra‘aš, wəśimlāh məḡōwlālāh ḇəḏāmîm; wəhāyəṯāh liśrêp̄āh ma’ăḵōleṯ ’êš.
6kî- yeleḏ yullaḏ- lānū, bên nittan- lānū, wattəhî hammiśrāh ‘al- šiḵmōw; wayyiqrā šəmōw pele yōw‘êṣ ’êl gibbōwr, ’ăḇî‘aḏ śar- šālōwm.
7[ləmarbêh ḵ] (ləmarbêh q) hammiśrāh ūləšālōwm ’ên- qêṣ, ‘al- kissê ḏāwiḏ wə‘al- mamlaḵtōw, ləhāḵîn ’ōṯāh ūləsa‘ăḏāh, bəmišpāṭ ūḇiṣḏāqāh; mê‘attāh wə‘aḏ- ‘ōwlām, qin’aṯ Yahweh ṣəḇā’ōwṯ ta‘ăśeh- zōṯ. s
8dāḇār šālaḥ ’ăḏōnāy bəya‘ăqōḇ; wənāp̄al bəyiśrā’êl.
9wəyāḏə‘ū hā‘ām kullōw, ’ep̄rayim wəyōwōšêḇ šōmərōwn; bəḡa’ăwāh ūḇəḡōḏel lêḇāḇ lêmōr.
10ləḇênîm nāp̄ālū wəḡāzîṯ niḇneh; šiqmîm guddā‘ū, wa’ărāzîm naḥălîp̄.
11wayśaggêḇ Yahweh ’eṯ- ṣārê rəṣîn ‘ālāw; wə’eṯ- ’ōyəḇāw yəsaḵsêḵ.
12’ărām miqqeḏem, ūp̄əlištîm mê’āḥōwr, wayyōḵəlū ’eṯ- yiśrā’êl bəḵāl peh; bəḵāl zōṯ lō- šāḇ ’appōw, wə‘ōwḏ yāḏōw nəṭūyāh.
13wəhā‘ām lō- šāḇ ‘aḏ- hammakkêhū; wə’eṯ- Yahweh ṣəḇā’ōwṯ lō ḏārāšū. s
14wayyaḵrêṯ Yahweh mîyiśrā’êl, rōš wəzānāḇ kippāh wə’aḡmōwn yōwm ’eḥāḏ.
15zāqên ūnəśū- p̄ānîm hū hārōš; wənāḇî mōwreh- šeqer hū hazzānāḇ.
16wayyihyū mə’aššərê hā‘ām- hazzeh maṯ‘îm; ūmə’uššārāw məḇullā‘îm.
17‘al- kên ‘al- baḥūrāw lō- yiśmaḥ ’ăḏōnāy, wə’eṯ- yəṯōmāw wə’eṯ- ’almənōṯāw lō yəraḥêm, kî ḵullōw ḥānêp̄ ūmêra‘, wəḵāl peh dōḇêr nəḇālāh; bəḵāl zōṯ lō- šāḇ ’appōw, wə‘ōwḏ yāḏōw nəṭūyāh.
18kî- ḇā‘ărāh ḵā’êš riš‘āh, šāmîr wāšayiṯ tōḵêl; wattiṣṣaṯ bəsiḇḵê hayya‘ar, wayyiṯ’abbəḵū gê’ūṯ ‘āšān.
19bə‘eḇraṯ Yahweh ṣəḇā’ōwṯ ne‘tam ’āreṣ; wayhî hā‘ām kəma’ăḵōleṯ ’êš, ’îš ’el- ’āḥîw lō yaḥmōlū.
20wayyiḡzōr ‘al- yāmîn wərā‘êḇ, wayyōḵal ‘al- śəmōwl wəlō śāḇê‘ū; ’îš bəśar- zərō‘ōw yōḵêlū.