Izaiáš, 59. kapitola
Iz 59,1
Hľa, ruka Hospodinova nie je prikrátka, aby nemohla zachrániť, ani jeho ucho nie je priťažké, aby nemohlo počuť;
Ajhľa, ruka Hospodinova nie je prikrátka zachraňovať, a Jeho ucho nie je tak nedoslýchavé, aby nepočulo.
Hľa, Pánova ruka nie je prikrátka, žeby nezachránil, a jeho ucho nie je zaľahnuté, žeby nepočul!
Pozri, ruka Hospodina nie je taká krátka, aby nemohla zachraňovať, a jeho ucho nie je také nedoslýchavé, žeby nepočulo.
Hle – ruka Hospodinova není krátká,aby zachraňovat nemohla,jeho ucho není zalehlé,aby neslyšel!
Hle, Hospodinova ruka není krátká na spasení, jeho ucho není zalehlé, aby neslyšel.
hên lō- qāṣərāh yaḏ- Yahweh mêhōwōšîa‘; wəlō- ḵāḇəḏāh ’āzənōw miššəmōwa‘.
Iz 59,2
ale vaše neprávosti spravily priehradu medzi vami a medzi vaším Bohom, a vaše hriechy skryly pred vami jeho tvár, aby nepočul.
Ale vaše neprávosti sa stali hrádzou medzi vami a vaším Bohom! Vaše hriechy zakryli Jeho tvár pred vami, takže nepočuje.
Ale vaše hriechy sú priehradou medzi vami a vaším Bohom a vaše viny zakryli jeho tvár pred vami, že nečuje.
Sú to vaše viny, čo sa stali prekážkou medzi vami a vaším Bohom, a vaše hriechy zakryli jeho tvár pred vami, takže nepočuje,
Vaše viny jsou však překážkamezi vámi a vaším Bohem,vaše hříchy vám skryly jeho tvář,aby neslyšel.
Což to nejsou vaše nepravosti, které vás oddělují od vašeho Boha? A vaše hříchy, které způsobily, že skryl tvář před vámi, a neslyší?
kî ’im- ‘ăwōnōṯêḵem hāyū maḇdilîm, bênêḵem ləḇên ’ĕlōhêḵem; wəḥaṭṭōwṯêḵem, histîrū p̄ānîm mikkem miššəmōwa‘.
Iz 59,3
Lebo vaše ruky sú poškvrnené krvou a vaše prsty neprávosťou; vaše rty hovoria lož, a váš jazyk žvatle prevrátenosť.
Lebo vaše dlane sú poškvrnené krvou a vaše prsty neprávosťou; vaše pery hovoria lož, váš jazyk šepká podlosti.
Vaše ruky sú poškvrnené krvou a vaše prsty hriechom, vaše pery hovoria lož, váš jazyk vraví neprávosť.
lebo vaše dlane sú poškvrnené krvou, vaše prsty vinou, vaše pery vypovedajú lož a váš jazyk premieľa zvrátenosti.
Vždyť máte dlaně potřísněné krvía prsty plné vin;vaše rty mluví samé lži,váš jazyk mumlá podlosti.
Vždyť vaše dlaně jsou poskvrněny krví, vaše prsty nepravostí, vaše rty mluví klam, váš jazyk přemílá podlosti.
kî ḵappêḵem nəḡō’ălū ḇaddām, wə’eṣbə‘ōwṯêḵem be‘āwōn; śip̄ṯōwṯêḵem dibbərū- šeqer, ləšōwnḵem ‘awlāh ṯehgeh.
Iz 59,4
Nie je nikoho, kto by volal po spravedlivosti, ani nieto ničoho, čo by sa súdilo po pravde. Každý sa nadeje na márnosť a hovorí klamstvo; tehotneje trápením a plodí neprávosť.
Nikto nepredvoláva na súd podľa práva, nikto nejde pred súd čestne. Dúfajú v ničotu, rozprávajú daromnosti, počnú trápenie a porodia skazu.
Niet (toho), kto by predvolával podľa práva, ani (toho), kto by súdil poctivo; dúfajú v ničomnosť a hovoria márnosť, počnú muky a porodia nešťastie.
Niet toho, kto by predvolával na súd podľa práva a súdil poctivo. Spoliehajú sa na ničomnosť a hovoria nezmysly, počnú zlobu a rodia skazu.
Nikdo nevolá po spravedlnosti,nezastává se věrnosti.Doufají v nicotu, mluví lži,počnou trápení a rodí neštěstí.
Nikdo nevolá po spravedlnosti, nikdo se nezastává pravdy. Doufají v nicotu a šalebně mluví, plodí trápení a rodí ničemnosti.
’ên- qōrê ḇəṣeḏeq, wə’ên nišpāṭ be’ĕmūnāh; bāṭōwaḥ ‘al- tōhū wəḏabber- šāw, hārōw ‘āmāl wəhōwlêḏ ’āwen.
Iz 59,5
Liahnu vajcia baziliškove a tkajú vlákna pavúkove: ten, kto by jedol z ich vajec, zomrie, a ktoré sa rozpučí nohou, z toho vyjde jedovatý had.
Vysedia vreteničie vajcia, tkajú pavúčie vlákna. Kto zje z ich vajec, zomrie, a z rozšliapnutého sa vyliahne zmija.
Liahnu hadie vajíčka a tkajú vlákna pavúka; kto zje z ich vajíčok, zomrie a z rozpučeného vylezie zmija.
Liahnu vreteničie vajíčka a snujú pavučiny, kto je z ich vajíčok, zomrie a z prasknutého sa vykľuje vretenica.
Hadí vejce vyseděli,pavoučí sítě osnují.Kdo jejich vejce pozře, zemře;rozmáčkne-li je, zmije vyleze!
Vyseděli baziliščí vejce, snují pavoučí vlákna. Kdo by jejich vejce pozřel, zemře, rozšlápne-li se, vyklouzne zmije.
bêṣê ṣip̄‘ōwnî biqqê‘ū, wəqūrê ‘akkāḇîš ye’ĕrōḡū; hā’ōḵêl mibbêṣêhem yāmūṯ, wəhazzūreh tibbāqa‘ ’ep̄‘eh.
Iz 59,6
Z ich vláken nebude rúcho, ani sa neodejú svojou prácou. Ich skutky sú skutkami neprávosti, a v ich rukách je dielo ukrutnosti.
Z ich vlákien nebude rúcho, nezakryjú sa svojím výrobkom. Ich výrobok je dielo skazy, násilníctvo majú v rukách.
Z ich vláken rúcho nebude a neodejú sa svojím dielom. Ich dielo je dielo záhuby a skutok násilia majú v ruke.
Z ich pavučín nebude šat, nezakryjú sa tým, čo utkali. Ich výtvor je dielo záhuby, v ich dlaniach je skutok násilia.
Jejich pavučiny se na šat nehodí,neobléknou se tím, co zhotoví.Jejich činy jsou zločiny,na jejich dlaních lpí násilí.
Jejich vlákna se nehodí na šat, svými výrobky se nepřikryjí. Jejich činy jsou jen ničemnosti, na dlaních jim lpí násilné skutky.
qūrêhem lō- yihyū ləḇeḡeḏ, wəlō yiṯkassū bəma‘ăśêhem; ma‘ăśêhem ma‘ăśê- ’āwen, ūp̄ō‘al ḥāmās bəḵappêhem.
Iz 59,7
Ich nohy bežia ku zlému a ponáhľajú sa vyliať nevinnú krv; ich myšlienky sú myšlienkami neprávosti, spustošenie a skrúšenie na ich cestách.
Ich nohy bežia k zlému a ponáhľajú sa prelievať nevinnú krv. Ich myšlienky sú myšlienkami skazy, hynutie a pustošenie je na ich cestách.
Ich nohy bežia do zlého, náhlia sa prelievať krv nevinnú, ich myšlienky sú myšlienky skazy, zhuba a rúcanie je na ich ceste.
Ich nohy bežia za zlom, náhlia sa preliať nevinnú krv. Ich myšlienky sú myšlienky skazy, pustošenie a ničenie je na ich cestách.
Jejich nohy běží k neštěstí,spěchají prolévat krev nevinných.Jejich myšlenky jsou jen zlomyslnosti,zkáza a zhouba jsou jejich průvodci.
Jejich nohy pádí za zlem, spěchají prolévat nevinnou krev. Zamýšlejí samé ničemnosti, na jejich silnicích číhá záhuba a zkáza.
raḡlêhem lāra‘ yāruṣū, wîmahărū, lišpōḵ dām nāqî; maḥšəḇōwṯêhem maḥšəḇōwṯ ’āwen, šōḏ wāšeḇer bimsillōwṯām.
Iz 59,8
Cesty pokoja neznajú, ani niet súdu v ich šľapajach; svoje chodníky si porobili krivé: ktokoľvek by išiel po niektorom z nich, nepozná pokoja.
Cestu pokoja nepoznajú a v ich stopách nieto práva; chodia krivými chodníkmi, nikto nepozná pokoj, kto po nich kráča.
Neznajú cestu pokoja a nieto práva v ich šľapajach, svoje chodníčky si pokrivili a kto po nich kráča, nemá pokoja.
Nepoznajú cestu pokoja, niet práva v ich napredovaní. Svoje chodníky si pokrivili, kto po nich kráča, nepozná pokoj.
Cestu pokoje vůbec neznají,v jejich stopách je jen bezpráví.Své stezky pokroutili natolik,že tudy kráčející pokoj neznají.
Cestu pokoje neznají, není práva v jejich stopách. Dělají si křivolaké cesty, kdo se jimi ubírá, nepozná pokoj.
dereḵ šālōwm lō yāḏā‘ū, wə’ên mišpāṭ bəma‘gəlōwṯām; nəṯîḇōwṯêhem ‘iqqəšū lāhem, kōl dōrêḵ bāh, lō yāḏa‘ šālōwm.
Iz 59,9
Preto je ďaleko od nás súd, a spravedlivosť nás nedostihuje. Čakáme na svetlo, a hľa, tma, na nejaký záblesk, chodíme v mrákavách.
Preto sa právo vzdialilo od nás a spravodlivosť nás nedostihne: čakáme na svetlo, a tu, hľa, tma; na jas, a hľa, chodíme v temnote.
Preto je právo ďaleko od nás a spravodlivosť nás nedostihne, čakáme na svetlo, a hľa, tma, na žiaru, a putujeme v temnosti.
Preto je ďaleko od nás právo a spravodlivosť nás nedostihne, očakávame svetlo, a hľa, tma, čakáme na žiaru, no putujeme v temnote.
Proto je od nás právo daleko,proto k nám nedosahuje spravedlnost!Čekáme na světlo, a hle – tma;na úsvit, ale kráčíme v temnotách.
Proto se vzdálilo od nás právo, nedosahuje k nám spravedlnost. Čekáme na světlo, a je tma, na úsvit, a chodíme v šeru.
‘al- kên, rāḥaq mišpāṭ mimmennū, wəlō ṯaśśîḡênū ṣəḏāqāh; nəqawweh lā’ōwr wəhinnêh- ḥōšeḵ, linḡōhōwṯ bā’ăp̄êlōwṯ nəhallêḵ.
Iz 59,10
Hmatáme jako slepí stenu; šmátrame jako tí, ktorí nemajú očí; potkýnajúc sa na poludnie klesáme jako za mraku; medzi zdravými sme jako mŕtvi.
Hmatkáme po stene ako slepí a tápeme sťa ten, čo nemá oči. Za poludnia sa potkýname ako za súmraku, medzi zdravými sme ako mŕtvi.
Ako slepí ohmatávame múr a tápeme ako ten, kto nemá oči, napoludnie sa potkýname ako v tme; hoci silní, ako mŕtvi sme.
Ako slepí ohmatávame stenu, tápeme ako ten, čo nemá oči, na poludnie sa potkýname ako za súmraku a medzi zdravými sme ako mŕtvi.
Jak slepí se plížíme podél zdi,šmátráme jako bez očí.O poledni klopýtáme jako v půlnoci,mezi siláky jsme jako umrlci.
Ohmatáváme stěnu jako slepí, hmatáme jako ti, kdo nemají zrak. V poledne klopýtáme, jako když se stmívá, mezi zdravými jsme jako mrtví.
nəḡaššāh ḵa‘iwrîm qîr, ūḵə’ên ‘ênayim nəḡaššêšāh; kāšalnū ḇaṣṣāhorayim kannešep̄, bā’ašmannîm kammêṯîm.
Iz 59,11
Mumleme všetci jako medvede, žalostne úpime jako holubi; čakáme na súd, ale ho niet, na spasenie, ďaleko je od nás.
Všetci mrmleme ako medvede, steneme, steneme ako holuby. Čakáme na právo, ale ho niet, na spásu, ale je nám ďaleká.
Mrmleme všetci ako medvede a stále hrkútame ako holuby. Čakáme na právo, a niet ho, na spásu, a je od nás ďaleko.
Všetci mrmleme ako medvede, ustavične hrkútame ako holuby, očakávame právo a niet ho, spásu, no je od nás ďaleko.
Všichni mručíme jako medvědi,tklivě naříkáme jako holubi.Čekáme na právo, ale žádné není,na spásu, ale ta je pryč.
Hned všichni mručíme jako medvědi, hned zase lkáme jako holubice. Čekáme na právo, ale žádné tu není, na spásu, a ta se vzdálila od nás.
nehĕmeh ḵaddubbîm kullānū, wəḵayyōwnîm hāḡōh nehgeh; nəqawweh lammišpāṭ wā’ayin, lîšū‘āh rāḥăqāh mimmennū.
Iz 59,12
Lebo je mnoho našich prestúpení pred tebou, a naše hriechy svedčia proti nám; lebo sme si vedomí svojich prestúpení, a čo do našich neprávostí, známe ich.
Lebo mnoho je našich priestupkov pred Tebou a naše hriechy svedčia proti nám. Veď naše priestupky sú pri nás a svoje viny poznáme:
Bo mnoho hriechov máme pred tebou a naše viny svedčia proti nám, áno, svoje hriechy máme pred sebou a svoje zločiny poznáme:
Lebo mnoho našich previnení je pred tebou a naše hriechy svedčia proti nám. Áno, naše previnenia sú našou súčasťou a svoje viny poznáme.
Mnoho je před tebou našich vin,svědčí proti nám náš vlastní hřích;zůstávají nám naše provinění,uznáváme své zločiny:
Četné jsou naše nevěrnosti vůči tobě a naše hříchy svědčí proti nám, naše nevěrnosti se nás drží , známe svoje nepravosti:
kî- rabbū p̄əšā‘ênū neḡdeḵā, wəḥaṭṭōwṯênū ‘ānəṯāh bānū; kî- p̄əšā‘ênū ’ittānū, wa‘ăwōnōṯênū yəḏa‘ănūm.
Iz 59,13
Robili sme neverne jako odpadlíci a luhali sme Hospodinovi, odvrátili sme sa nenasledujúc svojho Boha, hovorili sme útisk a odpadnutie, vymýšľali a vraveli sme lživé reči zo srdca,
Odpadli sme a neverní sme boli voči Hospodinovi, odvrátili sme sa od nášho Boha, hovorili sme o útlaku a odpadnutí, osnovali sme a nerozvážne hovorili lživé slová.
nevernosť a klamstvo proti Pánovi, odpad od nasledovania Boha, reči násilné a odbojné, myslenie lživých rečí v srdci.
Vzbura a zapieranie Hospodina, odklon od nasledovania nášho Boha, násilné a odbojné reči, výmysly a prejavy zo srdca plného lži.
Vzpouru a zradu proti Hospodinu,odvrácení se od Boha,řeči o násilí a o útlaku,mumlání lží, jež naše srdce zplodila.
nevěrnost a zapírání Hospodina, odklon od našeho Boha, řeči o útisku, odpadnutí, v srdci nápady a úvahy o klamných věcech.
Iz 59,14
takže súd musel ustúpiť nazpät a spravedlivosť stojí zďaleka, lebo pravda klesla na ulici, a statočná priamosť nemôže vojsť.
Tak je právo zatisnuté a spravodlivosť stojí ďaleko, lebo pravda klesá na námestí a poctivosť nemá prístup.
Tak je právo zahnané späť a spravodlivosť stojí obďaleč, áno, poctivosť padá na ulici a priamosť vkročiť nevládze.
Právo je zatlačené do úzadia a spravodlivosť stojí bokom, naozaj, pravda sa potkýna na ulici a statočnosť nemôže vstúpiť.
Právo je zpátky zahnáno,spravedlnost zůstala kdesi daleko;pravda ulicemi klopýtá,poctivost nesmí do města.
Právo je úplně potlačeno, spravedlnost stojí někde v dáli, pravda klopýtá po náměstí, a co je správné, nemůže vstoupit.
wəhussaḡ ’āḥōwr mišpāṭ, ūṣəḏāqāh mêrāḥōwq ta‘ămōḏ; kî- ḵāšəlāh ḇārəḥōwḇ ’ĕmeṯ, ūnəḵōḥāh lō- ṯūḵal lāḇōw.
Iz 59,15
A tak vystala pravda, a ten, kto vyhýba zlému, vystavuje sa lúpeži. A Hospodin vidí, a je to zlé v jeho očiach, že nieto súdu.
Pravda chýba; kto odstupuje od zlého, býva olúpený. Hospodin to videl, a nepáčilo sa Mu, že nieto práva.
Takto vystala poctivosť a kto sa stráni zla, býva olúpený. Pán to videl a nepáčilo sa mu, že práva nieto.
Chýba pravda a kto sa vyhýba zlu, stáva sa korisťou. Hospodin to videl a nepáčilo sa mu, že niet práva.
Pravda se vytratilaa ten, kdo se straní zla,je vydáván napospas.Hospodin vidí a nelíbí se mu to,že právo zmizelo.
Pravda vyprchala, kořistí stane se ten, kdo se varuje zlého. Hospodin to však vidí a je zlé v jeho očích, že není žádného práva.
wattəhî hā’ĕmeṯ ne‘dereṯ, wəsār mêrā‘ mištōwlêl; wayyar Yahweh wayyêra‘ bə‘ênāw kî- ’ên mišpāṭ.
Iz 59,16
Keď tedy videl, že niet človeka, a predesil sa, že nie je nikoho, kto by sa prihovoril a zastal, preto mu pomohlo jeho rameno, a jeho spravedlivosť, tá ho podoprela.
Videl, že nieto nikoho, a užasol, že nikto nezasiahne. Tu pomohlo Mu Jeho rameno a Jeho spása Ho podoprela.
Videl, že niet nikoho, a užasol, že nikto nezakročí. Tu pomocníkom mu bolo jeho rameno a jeho spravodlivosť, tá ho podporila.
Videl, že niet nikoho, a zhrozil sa, že niet nikoho, kto by zasiahol. Pomocníkom mu bolo jeho rameno a podržala ho jeho spravodlivosť.
Když viděl, že tu není žádný zastánce,že tu není ani jeden, zhrozil se.Svou vlastní paží proto spásu způsobil,vlastní spravedlností se posílil.
Vidí, že není nikoho, žasne, že nikdo nezasáhne. Zachrání ho jeho paže, podepře ho jeho spravedlnost.
wayyar kî- ’ên ’îš, wayyištōwmêm kî ’ên map̄gîa‘; wattōwōša‘ lōw zərō‘ōw, wəṣiḏqāṯōw hî səmāḵāṯəhū.
Iz 59,17
A obliekol spravedlivosť ako pancier a lebku spasenia položil na svoju hlavu, obliekol sa v rúcho pomsty jako v sukňu a odial sa horlivosťou jako plášťom.
Obliekol si spravodlivosť ako pancier a prilbu spásy na hlavu, zaodial sa rúchom pomsty ako šatom a prikryl sa rozhorčením sťa plášťom.
Odial sa spravodlivosťou ako pancierom a prilbu spásy mal na hlave, ako odev obliekol si rúcho pomsty, horlivosťou sa ako plášťom zahalil.
Zaodel sa spravodlivosťou ako pancierom a prilbu spásy mal na hlave. Obliekol sa do rúcha pomsty a ako plášťom sa zaodel horlivosťou.
Jako pancířem se oblékl spravedlností,na hlavu vzal si přilbu spasení.Jako šaty vzal si roucho pomsty,pláštěm horlivosti se zahalil.
Oděl se spravedlností jako pancířem a na hlavě má přilbu spásy, oděl se rouchem pomsty, jako pláštěm zahalil se rozhorlením.
wayyilbaš ṣəḏāqāh kašširyān, wəḵōwḇa‘ yəšū‘āh bərōšōw; wayyilbaš biḡḏê nāqām tilbōšeṯ, wayya‘aṭ kam‘îl qin’āh.
Iz 59,18
Podľa zásluh, podľa zásluh odplatí prchlivosťou svojim protivníkom, odplatu dá svojim nepriateľom, aj ostrovom zaplatí to, čo zaslúžily.
Odplatí celkom podľa skutkov: svojim protivníkom hnevom a svojim nepriateľom odplatou; aj ostrovom dá odplatu.
Podľa činov im odplatí, hnev jeho nepriateľom, odplatu protivníkom! Ostrovom odplatí činy.
Odplatí im podľa skutkov, hnevom svojim nepriateľom a hanbou svojim protivníkom. Aj ostrovom odplatí za ich skutky.
Jak si zasluhují, tak jim odplatí,hněv má pro protivníky, odplatu pro soky;i ostrovům odplatí, jak si zaslouží.
Podle vykonaných skutků odplatí svým protivníkům rozhořčením, svým nepřátelům za to, co páchali, ostrovům odplatí za spáchané skutky.
kə‘al gəmulōwṯ kə‘al yəšallêm, ḥêmāh ləṣārāw, gəmūl lə’ōyəḇāw; lā’îyîm gəmūl yəšallêm.
Iz 59,19
A tak sa budú báť mena Hospodinovho od západu a od východu slnca jeho slávy. Keď prijde protivník hoci jako rieka, Duch Hospodinov ho zaženie.
Potom sa budú báť mena Hospodinovho od západu a Jeho slávy od východu slnka, lebo On príde ako dravý prúd, ktorý vietor Hospodinov poháňa.
Budú sa báť mena Pánovho od západu a jeho slávy od východu slnka, lebo príde ako dravá rieka, ktorú ženie Pánov dych.
Hospodinovho mena sa budú báť od západu a jeho slávy od východu slnka, lebo sa priženie ako dravá rieka, ktorú unáša Hospodinov dych.
Na západě budou Hospodinovo jméno ctíta jeho slávu tam, kde slunce vychází,neboť se jako prudká řeka přivalí,hnaná kupředu dechem Hospodinovým.
I budou se bát Hospodinova jména na západě a jeho slávy na východu slunce, neboť se přivalí jako dravá řeka, kterou Hospodinův vítr žene vpřed.
wəyîrə’ū mimma‘ărāḇ ’eṯ- šêm Yahweh, ūmimmizraḥ- šemeš ’eṯ- kəḇōwḏōw; kî- yāḇōw ḵannāhār ṣār, rūaḥ Yahweh nōsəsāh ḇōw.
Iz 59,20
A prijde Sionu vykupiteľ a tým, ktorí sa obrátili od prestúpenia v Jakobovi, hovorí Hospodin.
Ale pre Sion príde ako Vykupiteľ, aj pre tých, ktorí sa v Jákobovi odvrátili od priestupku - znie výrok Hospodinov.
Ale príde ako spasiteľ k Sionu a k tým, čo sa z Jakuba vrátia od hriechu - hovorí Pán.
K Sionu príde ako vykupiteľ, kvôli tým, čo sa v Jákobovi odvrátili od hriechu — znie výrok Hospodina.
K Sionu přijde Ten, jenž je vykoupí –k těm, kdo v Jákobovi opouštějí hřích,praví Hospodin.
Vykupitel přijde k Sijónu, k těm, kdo se v Jákobovi odvrátili od nevěrnosti, je výrok Hospodinův.
ūḇā ləṣîyōwn gōw’êl, ūləšāḇê p̄eša‘ bəya‘ăqōḇ; nə’um Yahweh.
Iz 59,21
A ja, moja smluva s nimi bude toto, hovorí Hospodin: Môj Duch, ktorý je na tebe, a moje slová, ktoré som vložil do tvojich úst, neuhnú od tvojich úst ani od úst tvojho semena ani od úst semena tvojho semena, hovorí Hospodin, odteraz až na veky.
Toto je moja zmluva s nimi, hovorí Hospodin: Môj duch, ktorý je na tebe, a moje slová, ktoré som ti vložil do úst, neodídu z tvojich úst, ani z úst tvojho potomstva, ani z úst detí tvojho potomstva odteraz nikdy viac - hovorí Hospodin.
A čo sa týka mňa, toto je moja zmluva s nimi, hovorí Pán: "Môj duch, ktorý je nad tebou a moje slová, ktoré som ti dal do úst, nezmiznú z tvojich úst ani z úst tvojich detí, ani z úst detí tvojich detí odteraz až naveky - hovorí Pán."
No čo sa mňa týka, toto je moja zmluva s nimi — hovorí Hospodin. Môj duch, ktorý je nad tebou, a moje slová, čo som ti vložil do úst, nezmiznú z tvojich úst ani z úst tvojich potomkov, ani z úst potomkov tvojho potomstva — odteraz až naveky — hovorí Hospodin.
A toto bude má smlouva s nimi, praví Hospodin: Můj Duch, který je na tobě, a má slova, jež jsem vložil do tvých úst, se nevzdálí od tvých úst ani od úst tvých potomků ani od úst potomků tvých potomků, praví Hospodin, od nynějška až navěky.
„Já pak s nimi uzavřu tuto smlouvu, praví Hospodin: Můj duch, který na tobě spočívá , a má slova, která jsem ti vložil do úst, nevzdálí se z úst tvých ani z úst tvého potomstva ani z úst potomstva tvého potomstva od nynějška až na věky,“ praví Hospodin.
wa’ănî, zōṯ bərîṯî ’ōwṯām ’āmar Yahweh, rūḥî ’ăšer ‘āleḵā, ūḏəḇāray ’ăšer- śamtî bəp̄îḵā; lō- yāmūšū mippîḵā ūmippî zar‘ăḵā ūmippî zera‘ zar‘ăḵā ’āmar Yahweh, mê‘attāh wə‘aḏ- ‘ōwlām. s
1Hľa, ruka Hospodinova nie je prikrátka, aby nemohla zachrániť, ani jeho ucho nie je priťažké, aby nemohlo počuť;
2ale vaše neprávosti spravily priehradu medzi vami a medzi vaším Bohom, a vaše hriechy skryly pred vami jeho tvár, aby nepočul.
3Lebo vaše ruky sú poškvrnené krvou a vaše prsty neprávosťou; vaše rty hovoria lož, a váš jazyk žvatle prevrátenosť.
4Nie je nikoho, kto by volal po spravedlivosti, ani nieto ničoho, čo by sa súdilo po pravde. Každý sa nadeje na márnosť a hovorí klamstvo; tehotneje trápením a plodí neprávosť.
5Liahnu vajcia baziliškove a tkajú vlákna pavúkove: ten, kto by jedol z ich vajec, zomrie, a ktoré sa rozpučí nohou, z toho vyjde jedovatý had.
6Z ich vláken nebude rúcho, ani sa neodejú svojou prácou. Ich skutky sú skutkami neprávosti, a v ich rukách je dielo ukrutnosti.
7Ich nohy bežia ku zlému a ponáhľajú sa vyliať nevinnú krv; ich myšlienky sú myšlienkami neprávosti, spustošenie a skrúšenie na ich cestách.
8Cesty pokoja neznajú, ani niet súdu v ich šľapajach; svoje chodníky si porobili krivé: ktokoľvek by išiel po niektorom z nich, nepozná pokoja.
9Preto je ďaleko od nás súd, a spravedlivosť nás nedostihuje. Čakáme na svetlo, a hľa, tma, na nejaký záblesk, chodíme v mrákavách.
10Hmatáme jako slepí stenu; šmátrame jako tí, ktorí nemajú očí; potkýnajúc sa na poludnie klesáme jako za mraku; medzi zdravými sme jako mŕtvi.
11Mumleme všetci jako medvede, žalostne úpime jako holubi; čakáme na súd, ale ho niet, na spasenie, ďaleko je od nás.
12Lebo je mnoho našich prestúpení pred tebou, a naše hriechy svedčia proti nám; lebo sme si vedomí svojich prestúpení, a čo do našich neprávostí, známe ich.
13Robili sme neverne jako odpadlíci a luhali sme Hospodinovi, odvrátili sme sa nenasledujúc svojho Boha, hovorili sme útisk a odpadnutie, vymýšľali a vraveli sme lživé reči zo srdca,
14takže súd musel ustúpiť nazpät a spravedlivosť stojí zďaleka, lebo pravda klesla na ulici, a statočná priamosť nemôže vojsť.
15A tak vystala pravda, a ten, kto vyhýba zlému, vystavuje sa lúpeži. A Hospodin vidí, a je to zlé v jeho očiach, že nieto súdu.
16Keď tedy videl, že niet človeka, a predesil sa, že nie je nikoho, kto by sa prihovoril a zastal, preto mu pomohlo jeho rameno, a jeho spravedlivosť, tá ho podoprela.
17A obliekol spravedlivosť ako pancier a lebku spasenia položil na svoju hlavu, obliekol sa v rúcho pomsty jako v sukňu a odial sa horlivosťou jako plášťom.
18Podľa zásluh, podľa zásluh odplatí prchlivosťou svojim protivníkom, odplatu dá svojim nepriateľom, aj ostrovom zaplatí to, čo zaslúžily.
19A tak sa budú báť mena Hospodinovho od západu a od východu slnca jeho slávy. Keď prijde protivník hoci jako rieka, Duch Hospodinov ho zaženie.
20A prijde Sionu vykupiteľ a tým, ktorí sa obrátili od prestúpenia v Jakobovi, hovorí Hospodin.
21A ja, moja smluva s nimi bude toto, hovorí Hospodin: Môj Duch, ktorý je na tebe, a moje slová, ktoré som vložil do tvojich úst, neuhnú od tvojich úst ani od úst tvojho semena ani od úst semena tvojho semena, hovorí Hospodin, odteraz až na veky.
1Ajhľa, ruka Hospodinova nie je prikrátka zachraňovať, a Jeho ucho nie je tak nedoslýchavé, aby nepočulo.
2Ale vaše neprávosti sa stali hrádzou medzi vami a vaším Bohom! Vaše hriechy zakryli Jeho tvár pred vami, takže nepočuje.
3Lebo vaše dlane sú poškvrnené krvou a vaše prsty neprávosťou; vaše pery hovoria lož, váš jazyk šepká podlosti.
4Nikto nepredvoláva na súd podľa práva, nikto nejde pred súd čestne. Dúfajú v ničotu, rozprávajú daromnosti, počnú trápenie a porodia skazu.
5Vysedia vreteničie vajcia, tkajú pavúčie vlákna. Kto zje z ich vajec, zomrie, a z rozšliapnutého sa vyliahne zmija.
6Z ich vlákien nebude rúcho, nezakryjú sa svojím výrobkom. Ich výrobok je dielo skazy, násilníctvo majú v rukách.
7Ich nohy bežia k zlému a ponáhľajú sa prelievať nevinnú krv. Ich myšlienky sú myšlienkami skazy, hynutie a pustošenie je na ich cestách.
8Cestu pokoja nepoznajú a v ich stopách nieto práva; chodia krivými chodníkmi, nikto nepozná pokoj, kto po nich kráča.
9Preto sa právo vzdialilo od nás a spravodlivosť nás nedostihne: čakáme na svetlo, a tu, hľa, tma; na jas, a hľa, chodíme v temnote.
10Hmatkáme po stene ako slepí a tápeme sťa ten, čo nemá oči. Za poludnia sa potkýname ako za súmraku, medzi zdravými sme ako mŕtvi.
11Všetci mrmleme ako medvede, steneme, steneme ako holuby. Čakáme na právo, ale ho niet, na spásu, ale je nám ďaleká.
12Lebo mnoho je našich priestupkov pred Tebou a naše hriechy svedčia proti nám. Veď naše priestupky sú pri nás a svoje viny poznáme:
13Odpadli sme a neverní sme boli voči Hospodinovi, odvrátili sme sa od nášho Boha, hovorili sme o útlaku a odpadnutí, osnovali sme a nerozvážne hovorili lživé slová.
14Tak je právo zatisnuté a spravodlivosť stojí ďaleko, lebo pravda klesá na námestí a poctivosť nemá prístup.
15Pravda chýba; kto odstupuje od zlého, býva olúpený. Hospodin to videl, a nepáčilo sa Mu, že nieto práva.
16Videl, že nieto nikoho, a užasol, že nikto nezasiahne. Tu pomohlo Mu Jeho rameno a Jeho spása Ho podoprela.
17Obliekol si spravodlivosť ako pancier a prilbu spásy na hlavu, zaodial sa rúchom pomsty ako šatom a prikryl sa rozhorčením sťa plášťom.
18Odplatí celkom podľa skutkov: svojim protivníkom hnevom a svojim nepriateľom odplatou; aj ostrovom dá odplatu.
19Potom sa budú báť mena Hospodinovho od západu a Jeho slávy od východu slnka, lebo On príde ako dravý prúd, ktorý vietor Hospodinov poháňa.
20Ale pre Sion príde ako Vykupiteľ, aj pre tých, ktorí sa v Jákobovi odvrátili od priestupku - znie výrok Hospodinov.
21Toto je moja zmluva s nimi, hovorí Hospodin: Môj duch, ktorý je na tebe, a moje slová, ktoré som ti vložil do úst, neodídu z tvojich úst, ani z úst tvojho potomstva, ani z úst detí tvojho potomstva odteraz nikdy viac - hovorí Hospodin.
1Hľa, Pánova ruka nie je prikrátka, žeby nezachránil, a jeho ucho nie je zaľahnuté, žeby nepočul!
2Ale vaše hriechy sú priehradou medzi vami a vaším Bohom a vaše viny zakryli jeho tvár pred vami, že nečuje.
3Vaše ruky sú poškvrnené krvou a vaše prsty hriechom, vaše pery hovoria lož, váš jazyk vraví neprávosť.
4Niet (toho), kto by predvolával podľa práva, ani (toho), kto by súdil poctivo; dúfajú v ničomnosť a hovoria márnosť, počnú muky a porodia nešťastie.
5Liahnu hadie vajíčka a tkajú vlákna pavúka; kto zje z ich vajíčok, zomrie a z rozpučeného vylezie zmija.
6Z ich vláken rúcho nebude a neodejú sa svojím dielom. Ich dielo je dielo záhuby a skutok násilia majú v ruke.
7Ich nohy bežia do zlého, náhlia sa prelievať krv nevinnú, ich myšlienky sú myšlienky skazy, zhuba a rúcanie je na ich ceste.
8Neznajú cestu pokoja a nieto práva v ich šľapajach, svoje chodníčky si pokrivili a kto po nich kráča, nemá pokoja.
9Preto je právo ďaleko od nás a spravodlivosť nás nedostihne, čakáme na svetlo, a hľa, tma, na žiaru, a putujeme v temnosti.
10Ako slepí ohmatávame múr a tápeme ako ten, kto nemá oči, napoludnie sa potkýname ako v tme; hoci silní, ako mŕtvi sme.
11Mrmleme všetci ako medvede a stále hrkútame ako holuby. Čakáme na právo, a niet ho, na spásu, a je od nás ďaleko.
12Bo mnoho hriechov máme pred tebou a naše viny svedčia proti nám, áno, svoje hriechy máme pred sebou a svoje zločiny poznáme:
13nevernosť a klamstvo proti Pánovi, odpad od nasledovania Boha, reči násilné a odbojné, myslenie lživých rečí v srdci.
14Tak je právo zahnané späť a spravodlivosť stojí obďaleč, áno, poctivosť padá na ulici a priamosť vkročiť nevládze.
15Takto vystala poctivosť a kto sa stráni zla, býva olúpený. Pán to videl a nepáčilo sa mu, že práva nieto.
16Videl, že niet nikoho, a užasol, že nikto nezakročí. Tu pomocníkom mu bolo jeho rameno a jeho spravodlivosť, tá ho podporila.
17Odial sa spravodlivosťou ako pancierom a prilbu spásy mal na hlave, ako odev obliekol si rúcho pomsty, horlivosťou sa ako plášťom zahalil.
18Podľa činov im odplatí, hnev jeho nepriateľom, odplatu protivníkom! Ostrovom odplatí činy.
19Budú sa báť mena Pánovho od západu a jeho slávy od východu slnka, lebo príde ako dravá rieka, ktorú ženie Pánov dych.
20Ale príde ako spasiteľ k Sionu a k tým, čo sa z Jakuba vrátia od hriechu - hovorí Pán.
21A čo sa týka mňa, toto je moja zmluva s nimi, hovorí Pán: "Môj duch, ktorý je nad tebou a moje slová, ktoré som ti dal do úst, nezmiznú z tvojich úst ani z úst tvojich detí, ani z úst detí tvojich detí odteraz až naveky - hovorí Pán."
1Pozri, ruka Hospodina nie je taká krátka, aby nemohla zachraňovať, a jeho ucho nie je také nedoslýchavé, žeby nepočulo.
2Sú to vaše viny, čo sa stali prekážkou medzi vami a vaším Bohom, a vaše hriechy zakryli jeho tvár pred vami, takže nepočuje,
3lebo vaše dlane sú poškvrnené krvou, vaše prsty vinou, vaše pery vypovedajú lož a váš jazyk premieľa zvrátenosti.
4Niet toho, kto by predvolával na súd podľa práva a súdil poctivo. Spoliehajú sa na ničomnosť a hovoria nezmysly, počnú zlobu a rodia skazu.
5Liahnu vreteničie vajíčka a snujú pavučiny, kto je z ich vajíčok, zomrie a z prasknutého sa vykľuje vretenica.
6Z ich pavučín nebude šat, nezakryjú sa tým, čo utkali. Ich výtvor je dielo záhuby, v ich dlaniach je skutok násilia.
7Ich nohy bežia za zlom, náhlia sa preliať nevinnú krv. Ich myšlienky sú myšlienky skazy, pustošenie a ničenie je na ich cestách.
8Nepoznajú cestu pokoja, niet práva v ich napredovaní. Svoje chodníky si pokrivili, kto po nich kráča, nepozná pokoj.
9Preto je ďaleko od nás právo a spravodlivosť nás nedostihne, očakávame svetlo, a hľa, tma, čakáme na žiaru, no putujeme v temnote.
10Ako slepí ohmatávame stenu, tápeme ako ten, čo nemá oči, na poludnie sa potkýname ako za súmraku a medzi zdravými sme ako mŕtvi.
11Všetci mrmleme ako medvede, ustavične hrkútame ako holuby, očakávame právo a niet ho, spásu, no je od nás ďaleko.
12Lebo mnoho našich previnení je pred tebou a naše hriechy svedčia proti nám. Áno, naše previnenia sú našou súčasťou a svoje viny poznáme.
13Vzbura a zapieranie Hospodina, odklon od nasledovania nášho Boha, násilné a odbojné reči, výmysly a prejavy zo srdca plného lži.
14Právo je zatlačené do úzadia a spravodlivosť stojí bokom, naozaj, pravda sa potkýna na ulici a statočnosť nemôže vstúpiť.
15Chýba pravda a kto sa vyhýba zlu, stáva sa korisťou. Hospodin to videl a nepáčilo sa mu, že niet práva.
16Videl, že niet nikoho, a zhrozil sa, že niet nikoho, kto by zasiahol. Pomocníkom mu bolo jeho rameno a podržala ho jeho spravodlivosť.
17Zaodel sa spravodlivosťou ako pancierom a prilbu spásy mal na hlave. Obliekol sa do rúcha pomsty a ako plášťom sa zaodel horlivosťou.
18Odplatí im podľa skutkov, hnevom svojim nepriateľom a hanbou svojim protivníkom. Aj ostrovom odplatí za ich skutky.
19Hospodinovho mena sa budú báť od západu a jeho slávy od východu slnka, lebo sa priženie ako dravá rieka, ktorú unáša Hospodinov dych.
20K Sionu príde ako vykupiteľ, kvôli tým, čo sa v Jákobovi odvrátili od hriechu — znie výrok Hospodina.
21No čo sa mňa týka, toto je moja zmluva s nimi — hovorí Hospodin. Môj duch, ktorý je nad tebou, a moje slová, čo som ti vložil do úst, nezmiznú z tvojich úst ani z úst tvojich potomkov, ani z úst potomkov tvojho potomstva — odteraz až naveky — hovorí Hospodin.
1Hle – ruka Hospodinova není krátká,aby zachraňovat nemohla,jeho ucho není zalehlé,aby neslyšel!
2Vaše viny jsou však překážkamezi vámi a vaším Bohem,vaše hříchy vám skryly jeho tvář,aby neslyšel.
3Vždyť máte dlaně potřísněné krvía prsty plné vin;vaše rty mluví samé lži,váš jazyk mumlá podlosti.
4Nikdo nevolá po spravedlnosti,nezastává se věrnosti.Doufají v nicotu, mluví lži,počnou trápení a rodí neštěstí.
5Hadí vejce vyseděli,pavoučí sítě osnují.Kdo jejich vejce pozře, zemře;rozmáčkne-li je, zmije vyleze!
6Jejich pavučiny se na šat nehodí,neobléknou se tím, co zhotoví.Jejich činy jsou zločiny,na jejich dlaních lpí násilí.
7Jejich nohy běží k neštěstí,spěchají prolévat krev nevinných.Jejich myšlenky jsou jen zlomyslnosti,zkáza a zhouba jsou jejich průvodci.
8Cestu pokoje vůbec neznají,v jejich stopách je jen bezpráví.Své stezky pokroutili natolik,že tudy kráčející pokoj neznají.
9Proto je od nás právo daleko,proto k nám nedosahuje spravedlnost!Čekáme na světlo, a hle – tma;na úsvit, ale kráčíme v temnotách.
10Jak slepí se plížíme podél zdi,šmátráme jako bez očí.O poledni klopýtáme jako v půlnoci,mezi siláky jsme jako umrlci.
11Všichni mručíme jako medvědi,tklivě naříkáme jako holubi.Čekáme na právo, ale žádné není,na spásu, ale ta je pryč.
12Mnoho je před tebou našich vin,svědčí proti nám náš vlastní hřích;zůstávají nám naše provinění,uznáváme své zločiny:
13Vzpouru a zradu proti Hospodinu,odvrácení se od Boha,řeči o násilí a o útlaku,mumlání lží, jež naše srdce zplodila.
14Právo je zpátky zahnáno,spravedlnost zůstala kdesi daleko;pravda ulicemi klopýtá,poctivost nesmí do města.
15Pravda se vytratilaa ten, kdo se straní zla,je vydáván napospas.Hospodin vidí a nelíbí se mu to,že právo zmizelo.
16Když viděl, že tu není žádný zastánce,že tu není ani jeden, zhrozil se.Svou vlastní paží proto spásu způsobil,vlastní spravedlností se posílil.
17Jako pancířem se oblékl spravedlností,na hlavu vzal si přilbu spasení.Jako šaty vzal si roucho pomsty,pláštěm horlivosti se zahalil.
18Jak si zasluhují, tak jim odplatí,hněv má pro protivníky, odplatu pro soky;i ostrovům odplatí, jak si zaslouží.
19Na západě budou Hospodinovo jméno ctíta jeho slávu tam, kde slunce vychází,neboť se jako prudká řeka přivalí,hnaná kupředu dechem Hospodinovým.
20K Sionu přijde Ten, jenž je vykoupí –k těm, kdo v Jákobovi opouštějí hřích,praví Hospodin.
21A toto bude má smlouva s nimi, praví Hospodin: Můj Duch, který je na tobě, a má slova, jež jsem vložil do tvých úst, se nevzdálí od tvých úst ani od úst tvých potomků ani od úst potomků tvých potomků, praví Hospodin, od nynějška až navěky.
1Hle, Hospodinova ruka není krátká na spasení, jeho ucho není zalehlé, aby neslyšel.
2Což to nejsou vaše nepravosti, které vás oddělují od vašeho Boha? A vaše hříchy, které způsobily, že skryl tvář před vámi, a neslyší?
3Vždyť vaše dlaně jsou poskvrněny krví, vaše prsty nepravostí, vaše rty mluví klam, váš jazyk přemílá podlosti.
4Nikdo nevolá po spravedlnosti, nikdo se nezastává pravdy. Doufají v nicotu a šalebně mluví, plodí trápení a rodí ničemnosti.
5Vyseděli baziliščí vejce, snují pavoučí vlákna. Kdo by jejich vejce pozřel, zemře, rozšlápne-li se, vyklouzne zmije.
6Jejich vlákna se nehodí na šat, svými výrobky se nepřikryjí. Jejich činy jsou jen ničemnosti, na dlaních jim lpí násilné skutky.
7Jejich nohy pádí za zlem, spěchají prolévat nevinnou krev. Zamýšlejí samé ničemnosti, na jejich silnicích číhá záhuba a zkáza.
8Cestu pokoje neznají, není práva v jejich stopách. Dělají si křivolaké cesty, kdo se jimi ubírá, nepozná pokoj.
9Proto se vzdálilo od nás právo, nedosahuje k nám spravedlnost. Čekáme na světlo, a je tma, na úsvit, a chodíme v šeru.
10Ohmatáváme stěnu jako slepí, hmatáme jako ti, kdo nemají zrak. V poledne klopýtáme, jako když se stmívá, mezi zdravými jsme jako mrtví.
11Hned všichni mručíme jako medvědi, hned zase lkáme jako holubice. Čekáme na právo, ale žádné tu není, na spásu, a ta se vzdálila od nás.
12Četné jsou naše nevěrnosti vůči tobě a naše hříchy svědčí proti nám, naše nevěrnosti se nás drží , známe svoje nepravosti:
13nevěrnost a zapírání Hospodina, odklon od našeho Boha, řeči o útisku, odpadnutí, v srdci nápady a úvahy o klamných věcech.
14Právo je úplně potlačeno, spravedlnost stojí někde v dáli, pravda klopýtá po náměstí, a co je správné, nemůže vstoupit.
15Pravda vyprchala, kořistí stane se ten, kdo se varuje zlého. Hospodin to však vidí a je zlé v jeho očích, že není žádného práva.
16Vidí, že není nikoho, žasne, že nikdo nezasáhne. Zachrání ho jeho paže, podepře ho jeho spravedlnost.
17Oděl se spravedlností jako pancířem a na hlavě má přilbu spásy, oděl se rouchem pomsty, jako pláštěm zahalil se rozhorlením.
18Podle vykonaných skutků odplatí svým protivníkům rozhořčením, svým nepřátelům za to, co páchali, ostrovům odplatí za spáchané skutky.
19I budou se bát Hospodinova jména na západě a jeho slávy na východu slunce, neboť se přivalí jako dravá řeka, kterou Hospodinův vítr žene vpřed.
20Vykupitel přijde k Sijónu, k těm, kdo se v Jákobovi odvrátili od nevěrnosti, je výrok Hospodinův.
21„Já pak s nimi uzavřu tuto smlouvu, praví Hospodin: Můj duch, který na tobě spočívá , a má slova, která jsem ti vložil do úst, nevzdálí se z úst tvých ani z úst tvého potomstva ani z úst potomstva tvého potomstva od nynějška až na věky,“ praví Hospodin.
1hên lō- qāṣərāh yaḏ- Yahweh mêhōwōšîa‘; wəlō- ḵāḇəḏāh ’āzənōw miššəmōwa‘.
2kî ’im- ‘ăwōnōṯêḵem hāyū maḇdilîm, bênêḵem ləḇên ’ĕlōhêḵem; wəḥaṭṭōwṯêḵem, histîrū p̄ānîm mikkem miššəmōwa‘.
3kî ḵappêḵem nəḡō’ălū ḇaddām, wə’eṣbə‘ōwṯêḵem be‘āwōn; śip̄ṯōwṯêḵem dibbərū- šeqer, ləšōwnḵem ‘awlāh ṯehgeh.
4’ên- qōrê ḇəṣeḏeq, wə’ên nišpāṭ be’ĕmūnāh; bāṭōwaḥ ‘al- tōhū wəḏabber- šāw, hārōw ‘āmāl wəhōwlêḏ ’āwen.
5bêṣê ṣip̄‘ōwnî biqqê‘ū, wəqūrê ‘akkāḇîš ye’ĕrōḡū; hā’ōḵêl mibbêṣêhem yāmūṯ, wəhazzūreh tibbāqa‘ ’ep̄‘eh.
6qūrêhem lō- yihyū ləḇeḡeḏ, wəlō yiṯkassū bəma‘ăśêhem; ma‘ăśêhem ma‘ăśê- ’āwen, ūp̄ō‘al ḥāmās bəḵappêhem.
7raḡlêhem lāra‘ yāruṣū, wîmahărū, lišpōḵ dām nāqî; maḥšəḇōwṯêhem maḥšəḇōwṯ ’āwen, šōḏ wāšeḇer bimsillōwṯām.
8dereḵ šālōwm lō yāḏā‘ū, wə’ên mišpāṭ bəma‘gəlōwṯām; nəṯîḇōwṯêhem ‘iqqəšū lāhem, kōl dōrêḵ bāh, lō yāḏa‘ šālōwm.
9‘al- kên, rāḥaq mišpāṭ mimmennū, wəlō ṯaśśîḡênū ṣəḏāqāh; nəqawweh lā’ōwr wəhinnêh- ḥōšeḵ, linḡōhōwṯ bā’ăp̄êlōwṯ nəhallêḵ.
10nəḡaššāh ḵa‘iwrîm qîr, ūḵə’ên ‘ênayim nəḡaššêšāh; kāšalnū ḇaṣṣāhorayim kannešep̄, bā’ašmannîm kammêṯîm.
11nehĕmeh ḵaddubbîm kullānū, wəḵayyōwnîm hāḡōh nehgeh; nəqawweh lammišpāṭ wā’ayin, lîšū‘āh rāḥăqāh mimmennū.
12kî- rabbū p̄əšā‘ênū neḡdeḵā, wəḥaṭṭōwṯênū ‘ānəṯāh bānū; kî- p̄əšā‘ênū ’ittānū, wa‘ăwōnōṯênū yəḏa‘ănūm.
13pāšōa‘ wəḵaḥêš Yahweh, wənāsōwḡ mê’aḥar ’ĕlōhênū; dabber- ‘ōšeq wəsārāh, hōrōw wəhōḡōw millêḇ diḇrê- šāqer.
14wəhussaḡ ’āḥōwr mišpāṭ, ūṣəḏāqāh mêrāḥōwq ta‘ămōḏ; kî- ḵāšəlāh ḇārəḥōwḇ ’ĕmeṯ, ūnəḵōḥāh lō- ṯūḵal lāḇōw.
15wattəhî hā’ĕmeṯ ne‘dereṯ, wəsār mêrā‘ mištōwlêl; wayyar Yahweh wayyêra‘ bə‘ênāw kî- ’ên mišpāṭ.
16wayyar kî- ’ên ’îš, wayyištōwmêm kî ’ên map̄gîa‘; wattōwōša‘ lōw zərō‘ōw, wəṣiḏqāṯōw hî səmāḵāṯəhū.
17wayyilbaš ṣəḏāqāh kašširyān, wəḵōwḇa‘ yəšū‘āh bərōšōw; wayyilbaš biḡḏê nāqām tilbōšeṯ, wayya‘aṭ kam‘îl qin’āh.
18kə‘al gəmulōwṯ kə‘al yəšallêm, ḥêmāh ləṣārāw, gəmūl lə’ōyəḇāw; lā’îyîm gəmūl yəšallêm.
19wəyîrə’ū mimma‘ărāḇ ’eṯ- šêm Yahweh, ūmimmizraḥ- šemeš ’eṯ- kəḇōwḏōw; kî- yāḇōw ḵannāhār ṣār, rūaḥ Yahweh nōsəsāh ḇōw.
20ūḇā ləṣîyōwn gōw’êl, ūləšāḇê p̄eša‘ bəya‘ăqōḇ; nə’um Yahweh.
21wa’ănî, zōṯ bərîṯî ’ōwṯām ’āmar Yahweh, rūḥî ’ăšer ‘āleḵā, ūḏəḇāray ’ăšer- śamtî bəp̄îḵā; lō- yāmūšū mippîḵā ūmippî zar‘ăḵā ūmippî zera‘ zar‘ăḵā ’āmar Yahweh, mê‘attāh wə‘aḏ- ‘ōwlām. s