Izaiáš, 49. kapitola
Iz 49,1
Počujte ma, ostrovy, a vy, národy, pozorujte ušima, z ďaleka! Hospodin ma povolal hneď zo života, ešte od života mojej matky spomínal moje meno.
Počúvajte ma, ostrovy, a pozorujte, ďaleké národy! Hospodin ma povolal už od života matky, od lona mojej matky myslel na moje meno.
Počúvajte ma, ostrovy, a pozorujte, národy ďaleké: Pán ma povolal od lona, od života mojej matky spomínal mi meno.
Počúvajte ma, ostrovy, dávajte pozor, národy zďaleka. Hospodin ma povolal od materského lona, od života matky ma volal mojím menom.
Poslouchejte mě, ostrovy,daleké národy, slyšte mě:Hospodin mě povolal už od narození,pojmenoval mě už v lůně matčině.
Slyšte mě, ostrovy, daleké národy, dávejte pozor! Hospodin mě povolal z života mateřského ; od nitra mé matky připomínal moje jméno.
šim‘ū ’îyîm ’êlay, wəhaqšîḇū lə’ummîm mêrāḥōwq; Yahweh mibbeṭen qərā’ānî, mimmə‘ê ’immî hizkîr šəmî.
Iz 49,2
A učinil moje ústa ostrými jako ostrý meč, ukryl ma v tôni svojej ruky a učinil ma ostrou strelou vyleštenou, schoval ma vo svojom túle.
Ústa mi urobil akoby ostrým mečom, ukryl ma v tôni svojej ruky. Urobil ma vyhladeným šípom, schoval ma do svojho tulca.
Ústa mi urobil ako ostrý meč, v tieni svojej ruky ma skryl a urobil zo mňa šíp brúsený, do svojho tulca ma schoval.
Urobil mi ústa ako ostrý meč, v tieni svojej ruky ma skryl. Urobil ma ostrým šípom a skryl ma do svojho tulca.
Jak ostrý meč má ústa učinil,v stínu své ruky ukryl mě;učinil ze mě vybroušený šípa schoval si mě do toulce.
Učinil má ústa ostrým mečem, skryl mě ve stínu své ruky. Udělal ze mne výborný šíp, ukryl mě ve svém toulci.
wayyāśem pî kəḥereḇ ḥaddāh, bəṣêl yāḏōw heḥbî’ānî; wayśîmênî ləḥêṣ bārūr, bə’ašpāṯōw histîrānî.
Iz 49,3
A riekol mi: Ty si môj služobník, Izraelu, v ktorom sa oslávim.
Riekol mi: Si mojím služobníkom, Izraelom, ktorým sa oslávim.
A riekol mi: "Služobníkom si mi, Izraelom, tebou sa chcem osláviť."
Povedal mi: Si môj služobník, Izrael, tebou sa oslávim.
Řekl mi: „Jsi můj služebník,Izraeli, v tobě se oslavím.“
Řekl mi: „Ty jsi můj služebník, Izrael, v tobě se oslavím.“
wayyōmer lî ‘aḇdî- ’āttāh; yiśrā’êl ’ăšer- bəḵā ’eṯpā’ār.
Iz 49,4
A ja som bol povedal: Nadarmo som sa namáhal, daromne a márne som trávil svoju silu. No, isteže je môj súd u Hospodina a moja práca u môjho Boha.
Ja som však povedal: Nadarmo som sa namáhal, pre ničotu a márnosť strávil som svoju silu, ale moje právo je u Hospodina a odmena za moju prácu je u môjho Boha.
Ja však som povedal: "Darmo som pracoval, márne a zbytočne strávil svoju silu." Predsa je moje právo u Pána a moja odmena u môjho Boha.
Ja som však povedal: Darmo som sa namáhal, márne a zbytočne som mrhal svojou silou. A predsa je moje právo u Hospodina a moja odmena u môjho Boha.
Odpověděl jsem: „Nadarmo jsem se dřel,vyčerpal jsem se marně a zbytečně.“Mé právo je však u Hospodina,u mého Boha je má odměna.
Já jsem však řekl: „Nadarmo jsem se namáhal, svou sílu jsem vydal pro nicotný přelud.“ A přece: U Hospodina je mé právo, můj výdělek u mého Boha.
wa’ănî ’āmartî lərîq yāḡa‘tî, ləṯōhū wəheḇel kōḥî ḵillêṯî; ’āḵên mišpāṭî ’eṯ- Yahweh, ūp̄ə‘ullāṯî ’eṯ- ’ĕlōhāy.
Iz 49,5
Ale teraz povedal Hospodin, ktorý ma utvoril od života matky sebe za služobníka, aby som priviedol nazpät k nemu Jakoba, a aby mu bol Izrael shromaždený (a budem oslávený v očiach Hospodinových, a môj Bôh bude mojou silou),
Teraz však hovorí Hospodin, ktorý si ma stvárnil za sluhu od života matky, aby som vrátil Jákoba k Nemu a aby sa Izrael k Nemu zhromaždil. Preto som vzácny v očiach Hospodinových a môj Boh sa stal mojou silou.
Teraz však hovorí Pán, čo si ma od lona služobníkom urobil, aby som Jakuba priviedol späť k nemu, aby sa Izrael k nemu zhromaždil. Som oslávený v očiach Pánových a môj Boh sa mi stal silou.
Nato však hovorí Hospodin, ktorý si ma od materského lona stvárnil za služobníka, aby sa Jákob vrátil k nemu a Izrael pri ňom zhromaždil. Som oslávený v očiach Hospodina a môj Boh sa mi stal silou.
Teď ale praví Hospodin –ten, který mě v lůně zformoval,abych byl jeho služebníka přivedl k němu nazpět Jákoba,aby se Izrael k němu shromáždil(takto jsem poctěn před Hospodinovýma očima,neboť můj Bůh je síla má) –
A nyní praví Hospodin, který mě vytvořil jako svého služebníka už v životě matky , abych k němu přivedl Jákoba nazpět, byť i nebyl shromážděn Izrael. Stal jsem se váženým Hospodinových očích, můj Bůh je záštita moje.
wə‘attāh ’āmar Yahweh yōṣərî mibbeṭen lə‘eḇeḏ lōw, ləšōwḇêḇ ya‘ăqōḇ ’êlāw, wəyiśrā’êl [lō ḵ] (lōw q) yê’āsêp̄; wə’ekkāḇêḏ bə‘ênê Yahweh, wêlōhay hāyāh ‘uzzî.
Iz 49,6
a riekol: To je primálo, aby si mi bol služobníkom pozdvihnúť pokolenia Jakobove a navrátiť chránených z Izraela; ale som ťa dal za svetlo pohanom, aby si bol mojím spasením až po koniec zeme.
A riekol: Málo mi je, že si mi služobníkom na pozdvihnutie kmeňov Jákobových a na navrátenie zachránených z Izraela. Urobím ťa svetlom národov, aby moja spása siahala až po koniec zeme.
Povedal teda: "Primálo je, keď si mi služobníkom, aby si zbudoval Jakubove kmene a priviedol späť zachránených Izraela: ustanovím ťa za svetlo pohanom, aby si bol mojou spásou až do končín zeme!"
Povedal: To je málo, že si mojím služobníkom, aby si povzniesol Jákobove kmene a priviedol späť zachránených Izraela. Ustanovujem ťa za svetlo národov, aby si bol mojou spásou až do končín zeme.
nuže, on praví:Málo na tom, abys jako můj služebníkobnovil Jákobovy kmenya přivedl nazpět ty,kdo z Izraele přežili.Světlem národů proto činím tě,aby má spása obsáhla celý svět.
On dále řekl: „Nestačí, abys byl mým služebníkem, který má pozvednout Jákobovy kmeny a přivést zpátky ty z Izraele, kdo byli ušetřeni; dal jsem tě za světlo pronárodům, abys byl spása má do končin země.“
wayyōmer, nāqêl mihyōwṯḵā lî ‘eḇeḏ, ləhāqîm ’eṯ- šiḇṭê ya‘ăqōḇ, [ūnəṣîrê ḵ] (ūnəṣūrê q) yiśrā’êl ləhāšîḇ; ūnəṯattîḵā lə’ōwr gōwyim, lihyōwṯ yəšū‘āṯî ‘aḏ- qəṣêh hā’āreṣ. s
Iz 49,7
Takto hovorí Hospodin, vykupiteľ Izraelov, jeho Svätý, tomu, ktorého dušou opovrhujú, ktorý sa oškliví národu, služobníkovi panujúcich tyranov: Kráľovia uvidia a povstanú, kniežatá, a budú sa klaňať pre Hospodina, ktorý je verný, pre Svätého Izraelovho, ktorý si ťa vyvolil.
Takto vraví Hospodin, Vykupiteľ Izraela, jeho Svätý, hlboko opovrhovanému, pohanmi zošklivenému otrokovi panovníkov: Králi to uvidia, kniežatá povstanú a klaňať sa budú kvôli Hospodinovi, ktorý je verný, kvôli Svätému Izraela, ktorý ťa vyvolil.
Toto hovorí Pán, vykupiteľ Izraela, jeho Svätý, tomu, ktorého dušou opovrhujú, ktorým národ pohŕda, služobníkovi vládcov: "Králi uvidia a vstanú, kniežatá sa budú skláňať kvôli Pánovi, ktorý je verný, Svätému Izraela, ktorý ťa vyvolil."
Takto Hospodin, vykupiteľ Izraela, jeho Svätý hovorí opovrhnutému, národmi odvrhnutému otrokovi panovníkov: Králi to uvidia a vstanú, kniežatá sa sklonia kvôli Hospodinovi, ktorý je verný, kvôli svätému Izraela, ktorý ťa vyvolil.
Toto praví Hospodin,vykupitel Izraele, jeho Svatý,tomu, jímž lidé pohrdají a národy si ho oškliví,služebníku vládnoucích:Králové povstanou, až tě uvidí,a velmoži se pokloníkvůli Hospodinu, který je věrný,Svatému izraelskému, jenž tě vyvolil.
Toto praví Hospodin, vykupitel Izraele, jeho Svatý, tomu, který je v opovržení, jehož má kdejaký pronárod v ohavnosti, služebníku vládců: „Spatří tě králové a povstanou, a velmožové se skloní, kvůli Hospodinu, který je věrný, kvůli Svatému Izraele, který tě vyvolil.“
kōh ’āmar- Yahweh gō’êl yiśrā’êl qəḏōwōšōw, liḇzōh- nep̄eš limṯā‘êḇ gōw lə‘eḇeḏ mōšəlîm, məlāḵîm yir’ū wāqāmū, śārîm wəyištaḥăwwū; ləma‘an Yahweh ’ăšer ne’ĕmān, qəḏōš yiśrā’êl wayyiḇḥārekā.
Iz 49,8
Takto hovorí Hospodin: Vyslyším ťa v čas milosti a pomôžem ti v deň spasenia a krome toho ťa budem ostríhať a dám ťa za smluvu ľudu, aby si postavil zem, aby si dal do dedičstva dedičstvá, ktoré boly spustošené,
Takto vraví Hospodin: V pravý čas som ťa vypočul, v deň spásy som ti pomohol; utvoril som ťa a dal za sprostredkovateľa zmluvy národom: aby si obnovil krajinu a do vlastníctva odovzdal spustošené dedičstvá;
Toto hovorí Pán: "V čase milostivom ťa vyslyším a v deň spásy ti pomôžem, zachovám ťa a zmluvou ľudu ťa spravím, aby si zbudoval krajinu, aby si dostal spustnuté dedičstvá
Takto hovorí Hospodin: V čase priazne ti odpoviem a v deň spásy ti pomôžem. Ochránim ťa a ustanovím ťa za zmluvu národa, aby si pozdvihol krajinu a vrátil spustošené dedičstvo.
Toto praví Hospodin:V čas milosti tě vyslyším,pomohu ti v den spasení.Já tě ochráníma dám tě lidu do smlouvy,tak abys zemi obnovila rozdělil zpustlá dědictví,
Toto praví Hospodin: „Odpovím ti v čase přízně, pomohu ti v den spásy, budu tě opatrovat, dám tě za smlouvu lidu, abys pozvedl zemi a zpustošená dědictví vrátil,
kōh ’āmar Yahweh bə‘êṯ rāṣōwn ‘ănîṯîḵā, ūḇəyōwm yəšū‘āh ‘ăzartîḵā; wə’eṣṣārəḵā, wə’ettenḵā liḇrîṯ ‘ām, ləhāqîm ’ereṣ, ləhanḥîl nəḥālōwṯ šōmêmōwṯ.
Iz 49,9
aby si povedal väzňom: Vyjdite! tým, ktorí sú vo tme: Zjavte sa! Budú sa pásť popri cestách, a na všetkých holiach bude ich paša.
aby si povedal sputnaným: Vyjdite! a tým, čo sú v tme: Zjavte sa! Budú pásť popri cestách a ich pastvy budú na všetkých holinách.
a povedal väzňom: "Vyjdite!" a tým, čo sú vo tme: "Zjavte sa!"
Aby si povedal väzňom: Vyjdite! A tým, čo sú v tme: Ukážte sa! Pozdĺž ciest sa budú pásť a na všetkých holiach budú mať pastvu.
abys řekl vězňům: „Vyjděte!“a těm, kdo jsou ve tmě: „Ukažte se!“Podél cest se budou moci občerstvit,naleznou pastvu na všech pustých návrších;
abys řekl vězňům: ‚Vyjděte,‘ těm, kdo jsou v temnotách: ‚Ukažte se!‘ Při cestách se budou pást a na všech holých návrších naleznou pastvu.
lêmōr la’ăsūrîm ṣê’ū, la’ăšer baḥōšeḵ higgālū; ‘al- dərāḵîm yir‘ū, ūḇəḵāl šəp̄āyîm mar‘îṯām.
Iz 49,10
Nebudú lačnieť ani nebudú žízniť, ani nebude na nich biť horúčava preludu ani slnce, lebo ich zľutovník ich šetrne poženie a bude ich vodiť popri prameňoch vôd.
Nebudú lačnieť ani žízniť, neraní ich horúčava ani slnko, lebo ich poženie ten, čo sa zľutúva nad nimi; povedie ich popri prameňoch vôd.
Budú sa pásť popri cestách a na všetkých poliach bude ich pastva. Nebudú lačnieť ani žízniť, nespáli ich úpal ani slnce, lebo ich bude viesť ten, čo sa zľutoval, a popri žriedlach vôd ich napojí.
Nebudú hladní ani smädní, nezničí ich úpal ani slnko, lebo ten, čo sa nad nimi zľutoval, bude ich viesť a pri prameňoch vôd ich napojí.
nebudou hladovět ani žízeň mít,žár ani slunce neublíží jim,neboť je povede Ten, jenž je soucitný,a doprovodí je mezi vodní studánky.
Nebudou hladovět ani žíznit, nebude je ubíjet sálající step a sluneční žár , neboť je povede ten, jenž se nad nimi slitovává, a dovede je ke zřídlům vod.
lō yir‘āḇū wəlō yiṣmā’ū, wəlō- yakkêm šārāḇ wāšāmeš; kî- məraḥămām yənahăḡêm, wə‘al- mabbū‘ê mayim yənahălêm.
Iz 49,11
A urobím všetky svoje vrchy cestou, a moje hradské budú vyvýšené.
A všetky svoje vrchy zmením na cesty a moje hradské budú vysoké.
Zo všetkých svojich vrchov cesty porobím a moje chodníky sa vyvýšia.
Každý vrch premením na cestu a moje chodníky sa vyvýšia.
Všechny své hory v cestu obrátíma mé stezky budou zpevněny.
Na všech svých horách učiním cestu, mé silnice budou vyvýšeny.
wəśamtî ḵāl hāray laddāreḵ; ūməsillōṯay yərumūn.
Iz 49,12
Hľa, títo prijdú z ďaleka a hľa, tamtí od severa a od západu a hen tí zo zeme Sínima.
Ajhľa: títo prídu zďaleka, tí zas od severu a západu a tamtí z krajiny Syene.
Hľa, títo prichádzajú zďaleka a tí, hľa, od severu a západu a tamtí z južnej krajiny."
Hľa, títo prichádzajú zďaleka, tamtí od severu a západu a tí zasa z krajiny Siním.
Hle – už přicházejí z dálky,od severu jedni, od západu dalšía jiní z asuánské krajiny.
Hle, jedni přijdou zdaleka, jiní od severu a jiní od moře a jiní ze země Síňanů.“
Iz 49,13
Prespevujte, nebesia, a plesaj, zem, jasajte, vrchy, lebo Hospodin potešil svoj ľud a zľutoval sa nad svojimi strápenými.
Jasajte, nebesá; zaplesaj, zem! Dajte sa do jasotu, vrchy, lebo Hospodin potešil svoj ľud a zmiloval sa nad svojimi biednymi.
Plesaj, nebo, a jasaj, zem, plesaním zaznejte, vrchy, lebo Pán utešuje svoj ľud a nad svojimi biednymi sa zľutúva.
Plesajte, nebesá, jasaj, zem, plesaním zaznejte, vrchy, lebo Hospodin potešil svoj ľud, zľutoval sa nad svojimi poníženými.
Jásejte, nebesa, země, raduj se,vy hory, zvučně zpívejte!Hospodin totiž svůj lid potěšil,projevil soucit ke svým ubohým!
Plesejte, nebesa, a jásej, země, ať zvučně plesají hory, vždyť Hospodin potěšil svůj lid, slitoval se nad svými ujařmenými!
rānnū šāmayim wəḡîlî ’āreṣ, [yip̄ṣəḥū ḵ] (ūp̄iṣḥū q) hārîm rinnāh; kî- niḥam Yahweh ‘ammōw, wa‘ănîyāw yəraḥêm. s
Iz 49,14
Ale Sion povedal: Hospodin ma opustil, a Pán zabudol na mňa!
Ale Sion povedal: Opustil ma Hospodin a Pán zabudol na mňa!
Ale Sion povedal: "Pán ma opustil, Pán na mňa zabudol."
Sion však povedal: Hospodin ma opustil, Pán na mňa zabudol.
Sion však říká: „Hospodin mě opustil,zapomněl na mě Panovník.“
Sijón říkával: „Hospodin mě opustil, Panovník na mě zapomenul.“
wattōmer ṣîyōwn ‘ăzāḇanî Yahweh; waḏōnāy šəḵêḥānî.
Iz 49,15
Či azda zabudne žena svoje nemluvňa, aby sa nezľutovala nad plodom svojho života? Ale aj keby ony zabudly, ja ťa nezabudnem.
Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nezľutuje sa nad synom, ktorého zrodila? Keby ony aj pozabudli, ja na teba nezabudnem.
Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nemá zľutovania nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla, ja nezabudnem na teba.
Či môže zabudnúť žena na svoje nemluvňa a nezľutovať sa nad synom svojho lona? Keby aj na neho zabudla, ja na teba nezabudnem.
Zapomene snad žena na své nemluvně?Nemá snad soucit s vlastním dítětem?I kdyby však ony zapomněly přece,já nikdy nezapomenu na tebe!
„Cožpak může zapomenout žena na své pacholátko, neslitovat se nad synem vlastního života? I kdyby některé zapomněly, já na tebe nezapomenu.
hăṯiškaḥ ’iššāh ‘ūlāh, mêraḥêm ben- biṭnāh; gam- ’êlleh ṯiškaḥnāh, wə’ānōḵî lō ’eškāḥêḵ.
Iz 49,16
Hľa, na svojich dlaniach som ťa vyryl, tvoje múry sú vždycky predo mnou.
Ajhľa, do dlaní som si ťa vyryl, tvoje hradby sú ustavične predo mnou.
Hľa, do dlaní som si ťa vryl, tvoje múry sú vždy predo mnou.
Do dlaní som si ťa vyryl, tvoje hradby mám stále pred sebou.
Hle, vyryl jsem si tě do dlaní,tvé zdi mám stále na očích.
Hle, vyryl jsem si tě do dlaní, tvé hradby mám před sebou stále.
hên ‘al- kappayim ḥaqqōṯîḵ; ḥōwmōṯayiḵ neḡdî tāmîḏ.
Iz 49,17
Tvoji synovia sa budú ponáhľať; a tí, ktorí ťa borili a ktorí ťa pustošili, vyjdú z teba.
Ponáhľajú sa tvoji stavitelia, odídu od teba tí, čo ťa búrali a rúcali.
Náhle prišli tvoji stavitelia a tí, čo ťa búrali a pustošili, odišli od teba.
Náhle došli tvoji stavitelia a tí, čo ťa búrali a pustošili, odišli od teba.
Tvoji stavitelé už k tobě spěchají,ti, kdo tě bořili a ničili, jsou pryč.
Tvoji synové už pospíchají. Ti, kdo tě bořili a ničili, od tebe odtáhnou.
mihărū bānāyiḵ; məhārəsayiḵ ūmaḥăriḇayiḵ mimmêḵ yêṣê’ū.
Iz 49,18
Pozdvihni svoje oči naokolo a vidz! Tí všetci sa shromaždia a prijdú k tebe! Jako že ja žijem, hovorí Hospodin, že všetkými nimi sa odeješ ako ozdobou a opášeš sa nimi jako nevesta svojím opaskom.
Pozdvihni oči vôkol a pozri, všetci sa zhromaždia a prídu k tebe. Akože ja žijem - znie výrok Hospodinov - všetkých si ich oblečieš ako skvost a opášeš sa nimi ako mladucha.
Zdvihni si vôkol oči a pozri: všetci sa zišli, prišli k tebe. Tak, ako žijem - hovorí Pán - všetkých si ich oblečieš sťa ozdobu, opášeš sa nimi ako mladucha.
Poobzeraj sa dookola a hľaď: Všetci sa zhromaždili a prišli k tebe. Ako žijem — znie výrok Hospodina — všetkých si dáš na seba ako ozdobu, opášeš sa nimi ako nevesta.
Pozvedni oči, jen se rozhlédni –ti všichni se shromáždili, aby k tobě šli.Jakože jsem živ, praví Hospodin,všechny si je připneš jako ozdoby,jako nevěsta se jimi okrášlíš.
Rozhlédni se kolem a viz: Tito všichni se shromáždí a přijdou k tobě. Jakože živ jsem já, je výrok Hospodinův, jimi všemi se okrášlíš jako okrasou, ozdobíš se jimi jako nevěsta.
śə’î- sāḇîḇ ‘ênayiḵ ūrə’î, kullām niqbəṣū ḇā’ū- lāḵ; ḥay- ’ānî nə’um- Yahweh kî ḵullām kā‘ăḏî ṯilbāšî, ūṯəqaššərîm kakkallāh.
Iz 49,19
Lebo čo do tvojich rumov, tvojich spustošenín a tvojej rozborenej zeme, hovorím, že ti teraz bude tesno pre množstvo obyvateľov, a tí, ktorí ťa hltali, budú vzdialení,
Lebo tvoje zrúcaniny a pustatiny i tvoja spustošená krajina bude teraz priúzka pre tvojich obyvateľov a tvoji ničitelia budú ďaleko.
Veď tvoje rumy a tvoje sutiny a tvoja spustošená krajina bude teraz tesná pre obyvateľov a tí, čo ťa pustošili, sa vzdialia.
Lebo tvoje zrúcaniny, rumoviská, tvoja spustošená krajina bude odteraz tesná pre obyvateľov, tí, čo ju ničili, sa vzdialia.
Ano, tvé trosky a tvé sutinya rozvaliny tvé krajinybudou teď přeplněny obyvatelia daleko budou ti, kdo tě hubili.
Tvé trosky a tvá zpustošená města , tvá pobořená země ti teď budou příliš těsné pro množství obyvatel, až odtáhnou ti, kdo tě hubili.
kî ḥārəḇōṯayiḵ wəšōməmōṯayiḵ, wə’ereṣ hărisuṯêḵ; kî ‘attāh têṣərî mîyōwōšêḇ, wərāḥăqū məḇallə‘āyiḵ.
Iz 49,20
takže ešte povedia do tvojich uší synovia tvojej siroby: Tesné mi je toto miesto; nože mi ustúp, aby som mal kde bývať.
Synovia zrodení v tvojej bezdetnosti ti ešte zreteľne povedia: Úzke mi je miesto, odstúp sa mi, aby som mohol bývať.
Ešte budú hovoriť - počuješ to - dietky tvojej neplodnosti: "Tesné mi je miesto, odstúp sa mi, aby som mal kde bývať!"
Znova a znova ti budú nahlas hovoriť synovia, o ktorých si prišla: Tesné mi je to miesto. Ustúp mi, aby som sa mohol usadiť.
Ještě ti řeknou – sama to uslyšíš –synové ve tvé bezdětnosti zplození:„Je mi tu těsno, uhni mi,ať se tu zabydlím.“
Opět ti budou říkat synové tvé bezdětnosti: ‚ Toto místo je mi těsné! Dej mi prostor, ať mám kde sídlit.‘
‘ōwḏ yōmərū ḇə’āzənayiḵ, bənê šikkulāyiḵ; ṣar- lî hammāqōwm gəšāh- lî wə’êšêḇāh.
Iz 49,21
A povieš vo svojom srdci: Kto mi naplodil týchto? Lebo veď ja som bola osirelá a neplodná, zajatá a sem a ta blúdiaca? A týchto ktože vychoval? Lebo veď hľa, ja som bola zostala samotná. Kde boli títo?
V duchu si povieš: Kto mi zrodil týchto? Veď ja som bola bezdetná a neplodná, zajatá, zahnaná. A kto vychoval týchto? Ajhľa, sama som ostala, a kde sa vzali títo?
A budeš si vravieť v sebe: "Ktože mi týchto porodil? Veď ja som bezdetná a neplodná, zajatá a vzdialená, kto teda týchto vychoval? Hľa, ja som ostala sama, odkiaľže sú títo?"
Povieš si: Kto mi len týchto porodil? Bola som bezdetná a neplodná, zajatá a odvlečená. Ktože ich vychoval? Hľa, ja som zostala sama, kde boli títo?
Tehdy si v srdci pomyslíš:„Kdo mi je porodil?Byla jsem přece bezdětná a neplodná,odstrčená a vyhnaná –kdo všechny tyhle vychoval?Byla jsem opuštěná v samotě –kde všichni tihle vzali se?“
V srdci si řekneš: ‚Kdo mi zplodil tyto syny ? Byla jsem bez dětí, bez manžela, přestěhovaná a zapuzená. Kdo je vychoval? Zůstala jsem zcela sama, kde se tito vzali?‘“
wə’āmart bilḇāḇêḵ, mî yālaḏ- lî ’eṯ- ’êlleh, wa’ănî šəḵūlāh wəḡalmūḏāh; gōlāh wəsūrāh, wə’êlleh mî ḡiddêl, hên ’ănî niš’artî ləḇaddî, ’êlleh ’êp̄ōh hêm. p̄
Iz 49,22
Takto hovorí Pán Hospodin: Hľa, zodvihnem svoju ruku oproti národom a oproti ľuďom vyzdvihnem svoj prápor, a donesú tvojich synov vo svojom lone, a tvoje dcéry sa ponesú na pleciach.
Takto vraví Hospodin, Pán: Ajhľa, zdvihnem ruku k pohanom a svoju koruhvu pozdvihnem k národom; tvojich synov prinesú v náručí a tvoje dcéry donesú na pleci.
Toto hovorí Pán, Jahve: "Hľa, zdvihnem ruku k národom, ku kmeňom vztýčim svoju zástavu; i prinesú ti synov v náručí, dcéry ti na pleciach ponesú.
Takto hovorí Pán, Hospodin: Hľa, zdvihnem svoju ruku k národom, k ľuďom pozdvihnem svoju zástavu. Tvojich synov prinesú v náručí a tvoje dcéry donesú na pleciach.
Toto praví Panovník Hospodin:Hle, vztáhnu svou ruku k pohanům,zvednu korouhev na znamení národům!V náručí tvé syny přinesou,tvé dcery ponesou na ramenou;
Toto praví Panovník Hospodin: „Hle, pokynu rukou pronárodům, k národům vztáhnu svou korouhev; v náručí přinesou tvé syny, tvé dcery budou neseny na ramenou.
kōh- ’āmar ’ăḏōnāy Yahweh hinnêh ’eśśā ’el- gōwyim yāḏî, wə’el- ‘ammîm ’ārîm nissî; wəhêḇî’ū ḇānayiḵ bəḥōṣen, ūḇənōṯayiḵ ‘al- kāṯêp̄ tinnāśenāh.
Iz 49,23
A kráľovia budú tvojimi pestúnmi, a ich kňahyne budú tvojimi chôvami; tvárou k zemi sa ti budú klaňať a budú lízať prach tvojich nôh, a poznáš, že ja som Hospodin, a že tí, ktorí očakávajú na mňa, sa nebudú hanbiť.
Králi budú tvojimi ochrancami a ich kňažné tvojimi dojkami. Budú sa ti klaňať tvárou k zemi a lízať prach tvojich nôh. Vtedy poznáš, že ja som Hospodin, v ktorom sa nesklamú tí, čo dúfajú v Neho.
Králi ti budú pestúnmi, ich kňažné tvojimi dojkami, tvárou na zem padnú pred tebou a budú lízať prach tvojich nôh. Vtedy sa dozvieš, že ja som Pán, v ktorom sa nesklamú tí, čo v neho dúfajú."
Králi budú tvojimi pestúnmi a ich kňažné tvojimi dojkami. Tvárou na zemi sa budú koriť pred tebou, budú lízať prach tvojich nôh a ty spoznáš, že ja som Hospodin, ktorý nedopustí, aby boli zahanbení tí, čo v neho dúfajú.
králové budou tvými pěstounya jejich kněžny tvými chůvami.Tváří k zemi se budou klanět před tebou,lízat ti budou prach na nohoua tehdy poznáš, že já jsem Hospodina že se nezklamou, kdo ve mě doufají.
Králové budou tvými pěstouny a jejich kněžny tvými chůvami. Klanět se ti budou tváří k zemi, budou lízat prach tvých nohou. I poznáš, že já jsem Hospodin, že se nezklamou ti, kdo skládají svou naději ve mne.“
wəhāyū məlāḵîm ’ōmənayiḵ, wəśārōwṯêhem mênîqōṯayiḵ, ’appayim, ’ereṣ yištaḥăwū lāḵ, wa‘ăp̄ar raḡlayiḵ yəlaḥêḵū; wəyāḏa‘at kî- ’ănî Yahweh, ’ăšer lō- yêḇōšū qōwāy. s
Iz 49,24
Ale povieš: Či azda voľakto vezme junákovi jeho plen? Alebo či sa vyprostia zajatí spravedlivého?
Či možno odňať hrdinovi to, čo uchvátil, alebo môžu uniknúť zajatci mocnára?
Či možno odobrať korisť obrovi ? A čo silák zajal, možno vyslobodiť?
Či možno vziať korisť hrdinovi? Možno vyslobodiť toho, čo zajal násilník?
„Lze válečníka obrat o kořist?Lze tyrana o vězně připravit?“
Lze vzít bohatýru to, co pobral? Může uniknout zajatý lid Spravedlivého?
hăyuqqaḥ miggibbōwr malqōwaḥ; wə’im- šəḇî ṣaddîq yimmālêṭ.
Iz 49,25
Áno, takto hovorí Hospodin: I zajatí junákovi budú mu odňatí, jako i plen násilníkov bude vyprostený. A s tým, kto sa pravotí s tebou, ja sa budem pravotiť a tvojich synov ja zachránim.
Vskutku, takto vraví Hospodin: Aj hrdinovi môžu byť odňatí zajatci a mocnárovi môže uniknúť to, čo uchvátil. Ja sa budem prieť s tými, ktorí sa s tebou prú, a tvojich synov ja vyslobodím.
Áno, takto hovorí Pán: "Aj čo obor zajal, bude odobraté, aj korisť siláka vyslobodená. S tými, čo sa s tebou pravotia, budem sa ja pravotiť a tvojich synov ja vyslobodím.
Hospodin však hovorí takto: Vezme sa, čo si ukoristil hrdina a korisť násilníka bude vyslobodená. Ja budem viesť spor s tým, čo sa sporí s tebou a ja vyslobodím tvojich synov.
Nuže, toto praví Hospodin:Ano, válečníci budou o vězně obráni,tyrani budou zbaveni kořisti!Já sám se postavím tvému odpůrci,já sám tvé děti zachráním!
Ale Hospodin praví toto: „I bohatýru je možno vzít zajatce, co pobral ukrutník, může uniknout. Já s tvými odpůrci povedu spor, já spásu dám tvým synům.
kî- ḵōh ’āmar Yahweh gam- šəḇî ḡibbōwr yuqqāḥ, ūmalqōwaḥ ‘ārîṣ yimmālêṭ; wə’eṯ- yərîḇêḵ ’ānōḵî ’ārîḇ, wə’eṯ- bānayiḵ ’ānōḵî ’ōwōšîa‘.
Iz 49,26
A dám, aby tí, ktorí ťa utláčajú, jedli svoje vlastné telo a spijú sa svojou krvou jako novým vínom, a tak pozná každé telo, že ja Hospodin som tvojím spasiteľom a tvojím vykupiteľom Silný Jakobov.
Nakŕmim tvojich utláčateľov ich vlastným mäsom a spijú sa vlastnou krvou ako mladým vínom. Tak pozná každé telo, že ja som Hospodin, tvoj Vysloboditeľ a tvoj Vykupiteľ, Silný Jákobov.
Tvojim tyranom dám jesť ich vlastné telo a sťa muštom opoja sa vlastnou krvou; tak sa dozvie každé telo, že ja som Pán, tvoj spasiteľ a tvoj vykupiteľ, Silný Jakubov."
Tvojich tyranov nakŕmim ich telom, ako muštom sa opoja vlastnou krvou. Tak sa každý dozvie, že ja som Hospodin, tvoj vysloboditeľ a vykupiteľ, Jákobov mocný.
Ty, kdo tě utiskovali,jejich vlastním masem nakrmím,svou vlastní krví se jako vínem opijí.A tehdy všichni lidé poznají,že já Hospodin jsem tvůj spasitel,Bůh Jákobův, tvůj vykupitel.
Tvé utiskovatele nakrmím jejich vlastním masem, jako moštem se opojí vlastní krví. I pozná všechno tvorstvo, že já Hospodin jsem tvůj spasitel a tvůj vykupitel, Přesilný Jákobův.“
wəha’ăḵaltî ’eṯ- mōwnayiḵ ’eṯ- bəśārām, wəḵe‘āsîs dāmām yiškārūn; wəyāḏə‘ū ḵāl bāśār, kî ’ănî Yahweh mōwōšî‘êḵ, wəḡō’ălêḵ ’ăḇîr ya‘ăqōḇ. s
1Počujte ma, ostrovy, a vy, národy, pozorujte ušima, z ďaleka! Hospodin ma povolal hneď zo života, ešte od života mojej matky spomínal moje meno.
2A učinil moje ústa ostrými jako ostrý meč, ukryl ma v tôni svojej ruky a učinil ma ostrou strelou vyleštenou, schoval ma vo svojom túle.
3A riekol mi: Ty si môj služobník, Izraelu, v ktorom sa oslávim.
4A ja som bol povedal: Nadarmo som sa namáhal, daromne a márne som trávil svoju silu. No, isteže je môj súd u Hospodina a moja práca u môjho Boha.
5Ale teraz povedal Hospodin, ktorý ma utvoril od života matky sebe za služobníka, aby som priviedol nazpät k nemu Jakoba, a aby mu bol Izrael shromaždený (a budem oslávený v očiach Hospodinových, a môj Bôh bude mojou silou),
6a riekol: To je primálo, aby si mi bol služobníkom pozdvihnúť pokolenia Jakobove a navrátiť chránených z Izraela; ale som ťa dal za svetlo pohanom, aby si bol mojím spasením až po koniec zeme.
7Takto hovorí Hospodin, vykupiteľ Izraelov, jeho Svätý, tomu, ktorého dušou opovrhujú, ktorý sa oškliví národu, služobníkovi panujúcich tyranov: Kráľovia uvidia a povstanú, kniežatá, a budú sa klaňať pre Hospodina, ktorý je verný, pre Svätého Izraelovho, ktorý si ťa vyvolil.
8Takto hovorí Hospodin: Vyslyším ťa v čas milosti a pomôžem ti v deň spasenia a krome toho ťa budem ostríhať a dám ťa za smluvu ľudu, aby si postavil zem, aby si dal do dedičstva dedičstvá, ktoré boly spustošené,
9aby si povedal väzňom: Vyjdite! tým, ktorí sú vo tme: Zjavte sa! Budú sa pásť popri cestách, a na všetkých holiach bude ich paša.
10Nebudú lačnieť ani nebudú žízniť, ani nebude na nich biť horúčava preludu ani slnce, lebo ich zľutovník ich šetrne poženie a bude ich vodiť popri prameňoch vôd.
11A urobím všetky svoje vrchy cestou, a moje hradské budú vyvýšené.
12Hľa, títo prijdú z ďaleka a hľa, tamtí od severa a od západu a hen tí zo zeme Sínima.
13Prespevujte, nebesia, a plesaj, zem, jasajte, vrchy, lebo Hospodin potešil svoj ľud a zľutoval sa nad svojimi strápenými.
14Ale Sion povedal: Hospodin ma opustil, a Pán zabudol na mňa!
15Či azda zabudne žena svoje nemluvňa, aby sa nezľutovala nad plodom svojho života? Ale aj keby ony zabudly, ja ťa nezabudnem.
16Hľa, na svojich dlaniach som ťa vyryl, tvoje múry sú vždycky predo mnou.
17Tvoji synovia sa budú ponáhľať; a tí, ktorí ťa borili a ktorí ťa pustošili, vyjdú z teba.
18Pozdvihni svoje oči naokolo a vidz! Tí všetci sa shromaždia a prijdú k tebe! Jako že ja žijem, hovorí Hospodin, že všetkými nimi sa odeješ ako ozdobou a opášeš sa nimi jako nevesta svojím opaskom.
19Lebo čo do tvojich rumov, tvojich spustošenín a tvojej rozborenej zeme, hovorím, že ti teraz bude tesno pre množstvo obyvateľov, a tí, ktorí ťa hltali, budú vzdialení,
20takže ešte povedia do tvojich uší synovia tvojej siroby: Tesné mi je toto miesto; nože mi ustúp, aby som mal kde bývať.
21A povieš vo svojom srdci: Kto mi naplodil týchto? Lebo veď ja som bola osirelá a neplodná, zajatá a sem a ta blúdiaca? A týchto ktože vychoval? Lebo veď hľa, ja som bola zostala samotná. Kde boli títo?
22Takto hovorí Pán Hospodin: Hľa, zodvihnem svoju ruku oproti národom a oproti ľuďom vyzdvihnem svoj prápor, a donesú tvojich synov vo svojom lone, a tvoje dcéry sa ponesú na pleciach.
23A kráľovia budú tvojimi pestúnmi, a ich kňahyne budú tvojimi chôvami; tvárou k zemi sa ti budú klaňať a budú lízať prach tvojich nôh, a poznáš, že ja som Hospodin, a že tí, ktorí očakávajú na mňa, sa nebudú hanbiť.
24Ale povieš: Či azda voľakto vezme junákovi jeho plen? Alebo či sa vyprostia zajatí spravedlivého?
25Áno, takto hovorí Hospodin: I zajatí junákovi budú mu odňatí, jako i plen násilníkov bude vyprostený. A s tým, kto sa pravotí s tebou, ja sa budem pravotiť a tvojich synov ja zachránim.
26A dám, aby tí, ktorí ťa utláčajú, jedli svoje vlastné telo a spijú sa svojou krvou jako novým vínom, a tak pozná každé telo, že ja Hospodin som tvojím spasiteľom a tvojím vykupiteľom Silný Jakobov.
1Počúvajte ma, ostrovy, a pozorujte, ďaleké národy! Hospodin ma povolal už od života matky, od lona mojej matky myslel na moje meno.
2Ústa mi urobil akoby ostrým mečom, ukryl ma v tôni svojej ruky. Urobil ma vyhladeným šípom, schoval ma do svojho tulca.
3Riekol mi: Si mojím služobníkom, Izraelom, ktorým sa oslávim.
4Ja som však povedal: Nadarmo som sa namáhal, pre ničotu a márnosť strávil som svoju silu, ale moje právo je u Hospodina a odmena za moju prácu je u môjho Boha.
5Teraz však hovorí Hospodin, ktorý si ma stvárnil za sluhu od života matky, aby som vrátil Jákoba k Nemu a aby sa Izrael k Nemu zhromaždil. Preto som vzácny v očiach Hospodinových a môj Boh sa stal mojou silou.
6A riekol: Málo mi je, že si mi služobníkom na pozdvihnutie kmeňov Jákobových a na navrátenie zachránených z Izraela. Urobím ťa svetlom národov, aby moja spása siahala až po koniec zeme.
7Takto vraví Hospodin, Vykupiteľ Izraela, jeho Svätý, hlboko opovrhovanému, pohanmi zošklivenému otrokovi panovníkov: Králi to uvidia, kniežatá povstanú a klaňať sa budú kvôli Hospodinovi, ktorý je verný, kvôli Svätému Izraela, ktorý ťa vyvolil.
8Takto vraví Hospodin: V pravý čas som ťa vypočul, v deň spásy som ti pomohol; utvoril som ťa a dal za sprostredkovateľa zmluvy národom: aby si obnovil krajinu a do vlastníctva odovzdal spustošené dedičstvá;
9aby si povedal sputnaným: Vyjdite! a tým, čo sú v tme: Zjavte sa! Budú pásť popri cestách a ich pastvy budú na všetkých holinách.
10Nebudú lačnieť ani žízniť, neraní ich horúčava ani slnko, lebo ich poženie ten, čo sa zľutúva nad nimi; povedie ich popri prameňoch vôd.
11A všetky svoje vrchy zmením na cesty a moje hradské budú vysoké.
12Ajhľa: títo prídu zďaleka, tí zas od severu a západu a tamtí z krajiny Syene.
13Jasajte, nebesá; zaplesaj, zem! Dajte sa do jasotu, vrchy, lebo Hospodin potešil svoj ľud a zmiloval sa nad svojimi biednymi.
14Ale Sion povedal: Opustil ma Hospodin a Pán zabudol na mňa!
15Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nezľutuje sa nad synom, ktorého zrodila? Keby ony aj pozabudli, ja na teba nezabudnem.
16Ajhľa, do dlaní som si ťa vyryl, tvoje hradby sú ustavične predo mnou.
17Ponáhľajú sa tvoji stavitelia, odídu od teba tí, čo ťa búrali a rúcali.
18Pozdvihni oči vôkol a pozri, všetci sa zhromaždia a prídu k tebe. Akože ja žijem - znie výrok Hospodinov - všetkých si ich oblečieš ako skvost a opášeš sa nimi ako mladucha.
19Lebo tvoje zrúcaniny a pustatiny i tvoja spustošená krajina bude teraz priúzka pre tvojich obyvateľov a tvoji ničitelia budú ďaleko.
20Synovia zrodení v tvojej bezdetnosti ti ešte zreteľne povedia: Úzke mi je miesto, odstúp sa mi, aby som mohol bývať.
21V duchu si povieš: Kto mi zrodil týchto? Veď ja som bola bezdetná a neplodná, zajatá, zahnaná. A kto vychoval týchto? Ajhľa, sama som ostala, a kde sa vzali títo?
22Takto vraví Hospodin, Pán: Ajhľa, zdvihnem ruku k pohanom a svoju koruhvu pozdvihnem k národom; tvojich synov prinesú v náručí a tvoje dcéry donesú na pleci.
23Králi budú tvojimi ochrancami a ich kňažné tvojimi dojkami. Budú sa ti klaňať tvárou k zemi a lízať prach tvojich nôh. Vtedy poznáš, že ja som Hospodin, v ktorom sa nesklamú tí, čo dúfajú v Neho.
24Či možno odňať hrdinovi to, čo uchvátil, alebo môžu uniknúť zajatci mocnára?
25Vskutku, takto vraví Hospodin: Aj hrdinovi môžu byť odňatí zajatci a mocnárovi môže uniknúť to, čo uchvátil. Ja sa budem prieť s tými, ktorí sa s tebou prú, a tvojich synov ja vyslobodím.
26Nakŕmim tvojich utláčateľov ich vlastným mäsom a spijú sa vlastnou krvou ako mladým vínom. Tak pozná každé telo, že ja som Hospodin, tvoj Vysloboditeľ a tvoj Vykupiteľ, Silný Jákobov.
1Počúvajte ma, ostrovy, a pozorujte, národy ďaleké: Pán ma povolal od lona, od života mojej matky spomínal mi meno.
2Ústa mi urobil ako ostrý meč, v tieni svojej ruky ma skryl a urobil zo mňa šíp brúsený, do svojho tulca ma schoval.
3A riekol mi: "Služobníkom si mi, Izraelom, tebou sa chcem osláviť."
4Ja však som povedal: "Darmo som pracoval, márne a zbytočne strávil svoju silu." Predsa je moje právo u Pána a moja odmena u môjho Boha.
5Teraz však hovorí Pán, čo si ma od lona služobníkom urobil, aby som Jakuba priviedol späť k nemu, aby sa Izrael k nemu zhromaždil. Som oslávený v očiach Pánových a môj Boh sa mi stal silou.
6Povedal teda: "Primálo je, keď si mi služobníkom, aby si zbudoval Jakubove kmene a priviedol späť zachránených Izraela: ustanovím ťa za svetlo pohanom, aby si bol mojou spásou až do končín zeme!"
7Toto hovorí Pán, vykupiteľ Izraela, jeho Svätý, tomu, ktorého dušou opovrhujú, ktorým národ pohŕda, služobníkovi vládcov: "Králi uvidia a vstanú, kniežatá sa budú skláňať kvôli Pánovi, ktorý je verný, Svätému Izraela, ktorý ťa vyvolil."
8Toto hovorí Pán: "V čase milostivom ťa vyslyším a v deň spásy ti pomôžem, zachovám ťa a zmluvou ľudu ťa spravím, aby si zbudoval krajinu, aby si dostal spustnuté dedičstvá
9a povedal väzňom: "Vyjdite!" a tým, čo sú vo tme: "Zjavte sa!"
10Budú sa pásť popri cestách a na všetkých poliach bude ich pastva. Nebudú lačnieť ani žízniť, nespáli ich úpal ani slnce, lebo ich bude viesť ten, čo sa zľutoval, a popri žriedlach vôd ich napojí.
11Zo všetkých svojich vrchov cesty porobím a moje chodníky sa vyvýšia.
12Hľa, títo prichádzajú zďaleka a tí, hľa, od severu a západu a tamtí z južnej krajiny."
13Plesaj, nebo, a jasaj, zem, plesaním zaznejte, vrchy, lebo Pán utešuje svoj ľud a nad svojimi biednymi sa zľutúva.
14Ale Sion povedal: "Pán ma opustil, Pán na mňa zabudol."
15Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nemá zľutovania nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla, ja nezabudnem na teba.
16Hľa, do dlaní som si ťa vryl, tvoje múry sú vždy predo mnou.
17Náhle prišli tvoji stavitelia a tí, čo ťa búrali a pustošili, odišli od teba.
18Zdvihni si vôkol oči a pozri: všetci sa zišli, prišli k tebe. Tak, ako žijem - hovorí Pán - všetkých si ich oblečieš sťa ozdobu, opášeš sa nimi ako mladucha.
19Veď tvoje rumy a tvoje sutiny a tvoja spustošená krajina bude teraz tesná pre obyvateľov a tí, čo ťa pustošili, sa vzdialia.
20Ešte budú hovoriť - počuješ to - dietky tvojej neplodnosti: "Tesné mi je miesto, odstúp sa mi, aby som mal kde bývať!"
21A budeš si vravieť v sebe: "Ktože mi týchto porodil? Veď ja som bezdetná a neplodná, zajatá a vzdialená, kto teda týchto vychoval? Hľa, ja som ostala sama, odkiaľže sú títo?"
22Toto hovorí Pán, Jahve: "Hľa, zdvihnem ruku k národom, ku kmeňom vztýčim svoju zástavu; i prinesú ti synov v náručí, dcéry ti na pleciach ponesú.
23Králi ti budú pestúnmi, ich kňažné tvojimi dojkami, tvárou na zem padnú pred tebou a budú lízať prach tvojich nôh. Vtedy sa dozvieš, že ja som Pán, v ktorom sa nesklamú tí, čo v neho dúfajú."
24Či možno odobrať korisť obrovi ? A čo silák zajal, možno vyslobodiť?
25Áno, takto hovorí Pán: "Aj čo obor zajal, bude odobraté, aj korisť siláka vyslobodená. S tými, čo sa s tebou pravotia, budem sa ja pravotiť a tvojich synov ja vyslobodím.
26Tvojim tyranom dám jesť ich vlastné telo a sťa muštom opoja sa vlastnou krvou; tak sa dozvie každé telo, že ja som Pán, tvoj spasiteľ a tvoj vykupiteľ, Silný Jakubov."
1Počúvajte ma, ostrovy, dávajte pozor, národy zďaleka. Hospodin ma povolal od materského lona, od života matky ma volal mojím menom.
2Urobil mi ústa ako ostrý meč, v tieni svojej ruky ma skryl. Urobil ma ostrým šípom a skryl ma do svojho tulca.
3Povedal mi: Si môj služobník, Izrael, tebou sa oslávim.
4Ja som však povedal: Darmo som sa namáhal, márne a zbytočne som mrhal svojou silou. A predsa je moje právo u Hospodina a moja odmena u môjho Boha.
5Nato však hovorí Hospodin, ktorý si ma od materského lona stvárnil za služobníka, aby sa Jákob vrátil k nemu a Izrael pri ňom zhromaždil. Som oslávený v očiach Hospodina a môj Boh sa mi stal silou.
6Povedal: To je málo, že si mojím služobníkom, aby si povzniesol Jákobove kmene a priviedol späť zachránených Izraela. Ustanovujem ťa za svetlo národov, aby si bol mojou spásou až do končín zeme.
7Takto Hospodin, vykupiteľ Izraela, jeho Svätý hovorí opovrhnutému, národmi odvrhnutému otrokovi panovníkov: Králi to uvidia a vstanú, kniežatá sa sklonia kvôli Hospodinovi, ktorý je verný, kvôli svätému Izraela, ktorý ťa vyvolil.
8Takto hovorí Hospodin: V čase priazne ti odpoviem a v deň spásy ti pomôžem. Ochránim ťa a ustanovím ťa za zmluvu národa, aby si pozdvihol krajinu a vrátil spustošené dedičstvo.
9Aby si povedal väzňom: Vyjdite! A tým, čo sú v tme: Ukážte sa! Pozdĺž ciest sa budú pásť a na všetkých holiach budú mať pastvu.
10Nebudú hladní ani smädní, nezničí ich úpal ani slnko, lebo ten, čo sa nad nimi zľutoval, bude ich viesť a pri prameňoch vôd ich napojí.
11Každý vrch premením na cestu a moje chodníky sa vyvýšia.
12Hľa, títo prichádzajú zďaleka, tamtí od severu a západu a tí zasa z krajiny Siním.
13Plesajte, nebesá, jasaj, zem, plesaním zaznejte, vrchy, lebo Hospodin potešil svoj ľud, zľutoval sa nad svojimi poníženými.
14Sion však povedal: Hospodin ma opustil, Pán na mňa zabudol.
15Či môže zabudnúť žena na svoje nemluvňa a nezľutovať sa nad synom svojho lona? Keby aj na neho zabudla, ja na teba nezabudnem.
16Do dlaní som si ťa vyryl, tvoje hradby mám stále pred sebou.
17Náhle došli tvoji stavitelia a tí, čo ťa búrali a pustošili, odišli od teba.
18Poobzeraj sa dookola a hľaď: Všetci sa zhromaždili a prišli k tebe. Ako žijem — znie výrok Hospodina — všetkých si dáš na seba ako ozdobu, opášeš sa nimi ako nevesta.
19Lebo tvoje zrúcaniny, rumoviská, tvoja spustošená krajina bude odteraz tesná pre obyvateľov, tí, čo ju ničili, sa vzdialia.
20Znova a znova ti budú nahlas hovoriť synovia, o ktorých si prišla: Tesné mi je to miesto. Ustúp mi, aby som sa mohol usadiť.
21Povieš si: Kto mi len týchto porodil? Bola som bezdetná a neplodná, zajatá a odvlečená. Ktože ich vychoval? Hľa, ja som zostala sama, kde boli títo?
22Takto hovorí Pán, Hospodin: Hľa, zdvihnem svoju ruku k národom, k ľuďom pozdvihnem svoju zástavu. Tvojich synov prinesú v náručí a tvoje dcéry donesú na pleciach.
23Králi budú tvojimi pestúnmi a ich kňažné tvojimi dojkami. Tvárou na zemi sa budú koriť pred tebou, budú lízať prach tvojich nôh a ty spoznáš, že ja som Hospodin, ktorý nedopustí, aby boli zahanbení tí, čo v neho dúfajú.
24Či možno vziať korisť hrdinovi? Možno vyslobodiť toho, čo zajal násilník?
25Hospodin však hovorí takto: Vezme sa, čo si ukoristil hrdina a korisť násilníka bude vyslobodená. Ja budem viesť spor s tým, čo sa sporí s tebou a ja vyslobodím tvojich synov.
26Tvojich tyranov nakŕmim ich telom, ako muštom sa opoja vlastnou krvou. Tak sa každý dozvie, že ja som Hospodin, tvoj vysloboditeľ a vykupiteľ, Jákobov mocný.
1Poslouchejte mě, ostrovy,daleké národy, slyšte mě:Hospodin mě povolal už od narození,pojmenoval mě už v lůně matčině.
2Jak ostrý meč má ústa učinil,v stínu své ruky ukryl mě;učinil ze mě vybroušený šípa schoval si mě do toulce.
3Řekl mi: „Jsi můj služebník,Izraeli, v tobě se oslavím.“
4Odpověděl jsem: „Nadarmo jsem se dřel,vyčerpal jsem se marně a zbytečně.“Mé právo je však u Hospodina,u mého Boha je má odměna.
5Teď ale praví Hospodin –ten, který mě v lůně zformoval,abych byl jeho služebníka přivedl k němu nazpět Jákoba,aby se Izrael k němu shromáždil(takto jsem poctěn před Hospodinovýma očima,neboť můj Bůh je síla má) –
6nuže, on praví:Málo na tom, abys jako můj služebníkobnovil Jákobovy kmenya přivedl nazpět ty,kdo z Izraele přežili.Světlem národů proto činím tě,aby má spása obsáhla celý svět.
7Toto praví Hospodin,vykupitel Izraele, jeho Svatý,tomu, jímž lidé pohrdají a národy si ho oškliví,služebníku vládnoucích:Králové povstanou, až tě uvidí,a velmoži se pokloníkvůli Hospodinu, který je věrný,Svatému izraelskému, jenž tě vyvolil.
8Toto praví Hospodin:V čas milosti tě vyslyším,pomohu ti v den spasení.Já tě ochráníma dám tě lidu do smlouvy,tak abys zemi obnovila rozdělil zpustlá dědictví,
9abys řekl vězňům: „Vyjděte!“a těm, kdo jsou ve tmě: „Ukažte se!“Podél cest se budou moci občerstvit,naleznou pastvu na všech pustých návrších;
10nebudou hladovět ani žízeň mít,žár ani slunce neublíží jim,neboť je povede Ten, jenž je soucitný,a doprovodí je mezi vodní studánky.
11Všechny své hory v cestu obrátíma mé stezky budou zpevněny.
12Hle – už přicházejí z dálky,od severu jedni, od západu dalšía jiní z asuánské krajiny.
13Jásejte, nebesa, země, raduj se,vy hory, zvučně zpívejte!Hospodin totiž svůj lid potěšil,projevil soucit ke svým ubohým!
14Sion však říká: „Hospodin mě opustil,zapomněl na mě Panovník.“
15Zapomene snad žena na své nemluvně?Nemá snad soucit s vlastním dítětem?I kdyby však ony zapomněly přece,já nikdy nezapomenu na tebe!
16Hle, vyryl jsem si tě do dlaní,tvé zdi mám stále na očích.
17Tvoji stavitelé už k tobě spěchají,ti, kdo tě bořili a ničili, jsou pryč.
18Pozvedni oči, jen se rozhlédni –ti všichni se shromáždili, aby k tobě šli.Jakože jsem živ, praví Hospodin,všechny si je připneš jako ozdoby,jako nevěsta se jimi okrášlíš.
19Ano, tvé trosky a tvé sutinya rozvaliny tvé krajinybudou teď přeplněny obyvatelia daleko budou ti, kdo tě hubili.
20Ještě ti řeknou – sama to uslyšíš –synové ve tvé bezdětnosti zplození:„Je mi tu těsno, uhni mi,ať se tu zabydlím.“
21Tehdy si v srdci pomyslíš:„Kdo mi je porodil?Byla jsem přece bezdětná a neplodná,odstrčená a vyhnaná –kdo všechny tyhle vychoval?Byla jsem opuštěná v samotě –kde všichni tihle vzali se?“
22Toto praví Panovník Hospodin:Hle, vztáhnu svou ruku k pohanům,zvednu korouhev na znamení národům!V náručí tvé syny přinesou,tvé dcery ponesou na ramenou;
23králové budou tvými pěstounya jejich kněžny tvými chůvami.Tváří k zemi se budou klanět před tebou,lízat ti budou prach na nohoua tehdy poznáš, že já jsem Hospodina že se nezklamou, kdo ve mě doufají.
24„Lze válečníka obrat o kořist?Lze tyrana o vězně připravit?“
25Nuže, toto praví Hospodin:Ano, válečníci budou o vězně obráni,tyrani budou zbaveni kořisti!Já sám se postavím tvému odpůrci,já sám tvé děti zachráním!
26Ty, kdo tě utiskovali,jejich vlastním masem nakrmím,svou vlastní krví se jako vínem opijí.A tehdy všichni lidé poznají,že já Hospodin jsem tvůj spasitel,Bůh Jákobův, tvůj vykupitel.
1Slyšte mě, ostrovy, daleké národy, dávejte pozor! Hospodin mě povolal z života mateřského ; od nitra mé matky připomínal moje jméno.
2Učinil má ústa ostrým mečem, skryl mě ve stínu své ruky. Udělal ze mne výborný šíp, ukryl mě ve svém toulci.
3Řekl mi: „Ty jsi můj služebník, Izrael, v tobě se oslavím.“
4Já jsem však řekl: „Nadarmo jsem se namáhal, svou sílu jsem vydal pro nicotný přelud.“ A přece: U Hospodina je mé právo, můj výdělek u mého Boha.
5A nyní praví Hospodin, který mě vytvořil jako svého služebníka už v životě matky , abych k němu přivedl Jákoba nazpět, byť i nebyl shromážděn Izrael. Stal jsem se váženým Hospodinových očích, můj Bůh je záštita moje.
6On dále řekl: „Nestačí, abys byl mým služebníkem, který má pozvednout Jákobovy kmeny a přivést zpátky ty z Izraele, kdo byli ušetřeni; dal jsem tě za světlo pronárodům, abys byl spása má do končin země.“
7Toto praví Hospodin, vykupitel Izraele, jeho Svatý, tomu, který je v opovržení, jehož má kdejaký pronárod v ohavnosti, služebníku vládců: „Spatří tě králové a povstanou, a velmožové se skloní, kvůli Hospodinu, který je věrný, kvůli Svatému Izraele, který tě vyvolil.“
8Toto praví Hospodin: „Odpovím ti v čase přízně, pomohu ti v den spásy, budu tě opatrovat, dám tě za smlouvu lidu, abys pozvedl zemi a zpustošená dědictví vrátil,
9abys řekl vězňům: ‚Vyjděte,‘ těm, kdo jsou v temnotách: ‚Ukažte se!‘ Při cestách se budou pást a na všech holých návrších naleznou pastvu.
10Nebudou hladovět ani žíznit, nebude je ubíjet sálající step a sluneční žár , neboť je povede ten, jenž se nad nimi slitovává, a dovede je ke zřídlům vod.
11Na všech svých horách učiním cestu, mé silnice budou vyvýšeny.
12Hle, jedni přijdou zdaleka, jiní od severu a jiní od moře a jiní ze země Síňanů.“
13Plesejte, nebesa, a jásej, země, ať zvučně plesají hory, vždyť Hospodin potěšil svůj lid, slitoval se nad svými ujařmenými!
14Sijón říkával: „Hospodin mě opustil, Panovník na mě zapomenul.“
15„Cožpak může zapomenout žena na své pacholátko, neslitovat se nad synem vlastního života? I kdyby některé zapomněly, já na tebe nezapomenu.
16Hle, vyryl jsem si tě do dlaní, tvé hradby mám před sebou stále.
17Tvoji synové už pospíchají. Ti, kdo tě bořili a ničili, od tebe odtáhnou.
18Rozhlédni se kolem a viz: Tito všichni se shromáždí a přijdou k tobě. Jakože živ jsem já, je výrok Hospodinův, jimi všemi se okrášlíš jako okrasou, ozdobíš se jimi jako nevěsta.
19Tvé trosky a tvá zpustošená města , tvá pobořená země ti teď budou příliš těsné pro množství obyvatel, až odtáhnou ti, kdo tě hubili.
20Opět ti budou říkat synové tvé bezdětnosti: ‚ Toto místo je mi těsné! Dej mi prostor, ať mám kde sídlit.‘
21V srdci si řekneš: ‚Kdo mi zplodil tyto syny ? Byla jsem bez dětí, bez manžela, přestěhovaná a zapuzená. Kdo je vychoval? Zůstala jsem zcela sama, kde se tito vzali?‘“
22Toto praví Panovník Hospodin: „Hle, pokynu rukou pronárodům, k národům vztáhnu svou korouhev; v náručí přinesou tvé syny, tvé dcery budou neseny na ramenou.
23Králové budou tvými pěstouny a jejich kněžny tvými chůvami. Klanět se ti budou tváří k zemi, budou lízat prach tvých nohou. I poznáš, že já jsem Hospodin, že se nezklamou ti, kdo skládají svou naději ve mne.“
24Lze vzít bohatýru to, co pobral? Může uniknout zajatý lid Spravedlivého?
25Ale Hospodin praví toto: „I bohatýru je možno vzít zajatce, co pobral ukrutník, může uniknout. Já s tvými odpůrci povedu spor, já spásu dám tvým synům.
26Tvé utiskovatele nakrmím jejich vlastním masem, jako moštem se opojí vlastní krví. I pozná všechno tvorstvo, že já Hospodin jsem tvůj spasitel a tvůj vykupitel, Přesilný Jákobův.“
1šim‘ū ’îyîm ’êlay, wəhaqšîḇū lə’ummîm mêrāḥōwq; Yahweh mibbeṭen qərā’ānî, mimmə‘ê ’immî hizkîr šəmî.
2wayyāśem pî kəḥereḇ ḥaddāh, bəṣêl yāḏōw heḥbî’ānî; wayśîmênî ləḥêṣ bārūr, bə’ašpāṯōw histîrānî.
3wayyōmer lî ‘aḇdî- ’āttāh; yiśrā’êl ’ăšer- bəḵā ’eṯpā’ār.
4wa’ănî ’āmartî lərîq yāḡa‘tî, ləṯōhū wəheḇel kōḥî ḵillêṯî; ’āḵên mišpāṭî ’eṯ- Yahweh, ūp̄ə‘ullāṯî ’eṯ- ’ĕlōhāy.
5wə‘attāh ’āmar Yahweh yōṣərî mibbeṭen lə‘eḇeḏ lōw, ləšōwḇêḇ ya‘ăqōḇ ’êlāw, wəyiśrā’êl [lō ḵ] (lōw q) yê’āsêp̄; wə’ekkāḇêḏ bə‘ênê Yahweh, wêlōhay hāyāh ‘uzzî.
6wayyōmer, nāqêl mihyōwṯḵā lî ‘eḇeḏ, ləhāqîm ’eṯ- šiḇṭê ya‘ăqōḇ, [ūnəṣîrê ḵ] (ūnəṣūrê q) yiśrā’êl ləhāšîḇ; ūnəṯattîḵā lə’ōwr gōwyim, lihyōwṯ yəšū‘āṯî ‘aḏ- qəṣêh hā’āreṣ. s
7kōh ’āmar- Yahweh gō’êl yiśrā’êl qəḏōwōšōw, liḇzōh- nep̄eš limṯā‘êḇ gōw lə‘eḇeḏ mōšəlîm, məlāḵîm yir’ū wāqāmū, śārîm wəyištaḥăwwū; ləma‘an Yahweh ’ăšer ne’ĕmān, qəḏōš yiśrā’êl wayyiḇḥārekā.
8kōh ’āmar Yahweh bə‘êṯ rāṣōwn ‘ănîṯîḵā, ūḇəyōwm yəšū‘āh ‘ăzartîḵā; wə’eṣṣārəḵā, wə’ettenḵā liḇrîṯ ‘ām, ləhāqîm ’ereṣ, ləhanḥîl nəḥālōwṯ šōmêmōwṯ.
9lêmōr la’ăsūrîm ṣê’ū, la’ăšer baḥōšeḵ higgālū; ‘al- dərāḵîm yir‘ū, ūḇəḵāl šəp̄āyîm mar‘îṯām.
10lō yir‘āḇū wəlō yiṣmā’ū, wəlō- yakkêm šārāḇ wāšāmeš; kî- məraḥămām yənahăḡêm, wə‘al- mabbū‘ê mayim yənahălêm.
11wəśamtî ḵāl hāray laddāreḵ; ūməsillōṯay yərumūn.
12hinnêh- ’êlleh mêrāḥōwq yāḇō’ū; wəhinnêh- ’êlleh miṣṣāp̄ōwn ūmîyām, wə’êlleh mê’ereṣ sînîm.
13rānnū šāmayim wəḡîlî ’āreṣ, [yip̄ṣəḥū ḵ] (ūp̄iṣḥū q) hārîm rinnāh; kî- niḥam Yahweh ‘ammōw, wa‘ănîyāw yəraḥêm. s
14wattōmer ṣîyōwn ‘ăzāḇanî Yahweh; waḏōnāy šəḵêḥānî.
15hăṯiškaḥ ’iššāh ‘ūlāh, mêraḥêm ben- biṭnāh; gam- ’êlleh ṯiškaḥnāh, wə’ānōḵî lō ’eškāḥêḵ.
16hên ‘al- kappayim ḥaqqōṯîḵ; ḥōwmōṯayiḵ neḡdî tāmîḏ.
17mihărū bānāyiḵ; məhārəsayiḵ ūmaḥăriḇayiḵ mimmêḵ yêṣê’ū.
18śə’î- sāḇîḇ ‘ênayiḵ ūrə’î, kullām niqbəṣū ḇā’ū- lāḵ; ḥay- ’ānî nə’um- Yahweh kî ḵullām kā‘ăḏî ṯilbāšî, ūṯəqaššərîm kakkallāh.
19kî ḥārəḇōṯayiḵ wəšōməmōṯayiḵ, wə’ereṣ hărisuṯêḵ; kî ‘attāh têṣərî mîyōwōšêḇ, wərāḥăqū məḇallə‘āyiḵ.
20‘ōwḏ yōmərū ḇə’āzənayiḵ, bənê šikkulāyiḵ; ṣar- lî hammāqōwm gəšāh- lî wə’êšêḇāh.
21wə’āmart bilḇāḇêḵ, mî yālaḏ- lî ’eṯ- ’êlleh, wa’ănî šəḵūlāh wəḡalmūḏāh; gōlāh wəsūrāh, wə’êlleh mî ḡiddêl, hên ’ănî niš’artî ləḇaddî, ’êlleh ’êp̄ōh hêm. p̄
22kōh- ’āmar ’ăḏōnāy Yahweh hinnêh ’eśśā ’el- gōwyim yāḏî, wə’el- ‘ammîm ’ārîm nissî; wəhêḇî’ū ḇānayiḵ bəḥōṣen, ūḇənōṯayiḵ ‘al- kāṯêp̄ tinnāśenāh.
23wəhāyū məlāḵîm ’ōmənayiḵ, wəśārōwṯêhem mênîqōṯayiḵ, ’appayim, ’ereṣ yištaḥăwū lāḵ, wa‘ăp̄ar raḡlayiḵ yəlaḥêḵū; wəyāḏa‘at kî- ’ănî Yahweh, ’ăšer lō- yêḇōšū qōwāy. s
24hăyuqqaḥ miggibbōwr malqōwaḥ; wə’im- šəḇî ṣaddîq yimmālêṭ.
25kî- ḵōh ’āmar Yahweh gam- šəḇî ḡibbōwr yuqqāḥ, ūmalqōwaḥ ‘ārîṣ yimmālêṭ; wə’eṯ- yərîḇêḵ ’ānōḵî ’ārîḇ, wə’eṯ- bānayiḵ ’ānōḵî ’ōwōšîa‘.
26wəha’ăḵaltî ’eṯ- mōwnayiḵ ’eṯ- bəśārām, wəḵe‘āsîs dāmām yiškārūn; wəyāḏə‘ū ḵāl bāśār, kî ’ănî Yahweh mōwōšî‘êḵ, wəḡō’ălêḵ ’ăḇîr ya‘ăqōḇ. s