Izaiáš, 2. kapitola
Iz 2,1
Slovo, ktoré videl Izaiáš, syn Ámosov, o Júdovi a o Jeruzaleme.
Slovo, ktoré Izaiáš, syn Ámócov, videl ako zjavenie o Judsku a Jeruzaleme.
Slovo, ktoré videl Izaiáš, syn Amosov, o Júdsku a Jeruzaleme.
Slovo o Judsku a Jeruzaleme, ktoré vo videní prijal Izaiáš, Ámocov syn.
Toto viděl Izaiáš, syn Amosův, o Judovi a Jeruzalémě:
Slovo o Judsku a Jeruzalému, jež ve vidění přijal Izajáš, syn Amósův.
haddāḇār ’ăšer ḥāzāh, yəša‘yāhū ben- ’āmōwṣ; ‘al- yəhūḏāh wîrūšālim.
Iz 2,2
A stane sa v posledných dňoch, že bude pevne stáť vrch domu Hospodinovho hore na vrchu vrchov a bude vyvýšený nad brehy, a pohrnú sa k nemu všetky národy.
V posledných dňoch pevne bude stáť vrch domu Hospodinovho na vrchole hôr, vyvýšený bude nad pahorky. Pohrnú sa k nemu všetky národy,
Na konci dní bude upevnený vrch Pánovho domu na temene hôr a vyčnievať bude nad pahorky; i budú sa naň hrnúť všetky národy.
V budúcich dňoch bude pevne stáť vrch Hospodinovho domu na vrchole hôr vyvýšený nad pahorky. Budú k nemu prúdiť všetky národy
V posledních dnech se přihodí,že hora Hospodinova domu bude čnítnad horské vrcholy,vysoko nad všechny výšiny.Pohrnou se k ní všechny národy,
I stane se v posledních dnech, že se hora Hospodinova domu bude tyčit nad vrcholy hor, bude povznesena nad pahorky a budou k ní proudit všechny pronárody.
wəhāyāh bə’aḥărîṯ hayyāmîm, nāḵōwn yihyeh har bêṯ- Yahweh bərōš hehārîm, wəniśśā miggəḇā‘ōwṯ; wənāhărū ’êlāw kāl- haggōwyim.
Iz 2,3
A pojdú mnohí ľudia a povedia: Poďte a vyjdime hore na vrch Hospodinov, do domu Boha Jakobovho, a bude nás vyučovať niektorým zo svojich ciest, a budeme chodiť po jeho stezkách! Lebo zo Siona vyjde zákon a slovo Hospodinovo z Jeruzalema.
poputujú mnohé kmene a povedia: Poďte, vystúpme na vrch Hospodinov k domu Boha Jákobovho. On nás bude učiť svojim cestám, aby sme chodili po Jeho chodníkoch. Lebo zo Siona vyjde naučenie a slovo Hospodinovo z Jeruzalema.
Prídu mnohé kmene a povedia: "Hor sa, vystúpme na vrch Pánov, do domu Jakubovho Boha, nech nás poučí o svojich cestách a budeme kráčať jeho chodníkmi."
a putovať mnohé kmene a povedia si: Poďme, vystúpme na Hospodinov vrch, do domu Jákobovho Boha, aby nás poučil o svojich cestách a my budeme kráčať po jeho chodníkoch. Veď zo Siona vyjde zákon, Hospodinovo slovo z Jeruzalema.
zástupy lidí půjdou se slovy:„Pojďme, vystupme na horu Hospodinovu,k Bohu Jákobovu – do jeho domu!Bude nás vyučovat cestám svýma my budeme chodit jeho stezkami.“Ze Sionu bude znít Hospodinovo učení,z Jeruzaléma se jeho slovo rozšíří.
Mnohé národy půjdou a budou se pobízet: „Pojďte, vystupme na horu Hospodinovu, do domu Boha Jákobova. Bude nás učit svým cestám a my po jeho stezkách budeme chodit.“ Ze Sijónu vyjde zákon, slovo Hospodinovo z Jeruzaléma.
wəhāləḵū ‘ammîm rabbîm, wə’āmərū ləḵū wəna‘ăleh ’el- har- Yahweh ’el- bêṯ ’ĕlōhê ya‘ăqōḇ, wəyōrênū middərāḵāw, wənêləḵāh bə’ōrəḥōṯāw; kî miṣṣîyōwn têṣê ṯōwrāh, ūḏəḇar- Yahweh mîrūšālim.
Iz 2,4
A bude súdiť medzi národami a bude trestať mnohých ľudí. Skujú svoje meče v motyky a svoje kopie v srpy. Nepozdvihne národ proti národu meča, ani sa viacej nebudú učiť boju.
On bude súdiť medzi národmi, vynášať výrok mnohým kmeňom. Prekujú svoje meče na pluhové radlice a svoje oštepy na vinárske nože; národ nepozdvihne proti národu meč a už sa nebudú učiť vojne.
Rozsudzovať bude medzi národmi a naprávať početné kmene, takže si z mečov ukujú radlá, zo svojich kopijí viničné nože. Národ proti národu nezdvihne meč a nebudú sa viac priúčať boju.
On bude súdiť medzi národmi a naprávať mnohé kmene, takže si z mečov ukujú radlice, zo svojich kopijí vinárske nože. Národ proti národu nepozdvihne meč a už sa nebudú cvičiť v boji.
On bude soudit mezi národy,zástupy lidí napraví.Tehdy ze svých mečů ukují pluhya ze svých kopí srpy.Národ proti národu nepozvedne meč,už nikdy se nebudou chystat do boje.
On bude soudit pronárody, on ztrestá národy mnohé. I překují své meče na radlice, svá kopí na vinařské nože. Pronárod nepozdvihne meč proti pronárodu, nebudou se již cvičit v boji.
wəšāp̄aṭ bên haggōwyim, wəhōwḵîaḥ lə‘ammîm rabbîm; wəḵittəṯū ḥarḇōwṯām lə’ittîm, waḥănîṯōwṯêhem ləmazmêrōwṯ, lō- yiśśā ḡōw ’el- gōw ḥereḇ, wəlō- yilməḏū ‘ōwḏ milḥāmāh. p̄
Iz 2,5
Dome Jakobov, poďte a choďme v svetle Hospodinovom!
Hor sa, dom Jákobov! Choďme v svetle Hospodinovom!
Hor sa, dom Jakubov, kráčajme vo svetle Pánovom!
Povstaň, Jákobov dom, kráčajme vo svetle Hospodina!
Dome Jákobův, pojďme,choďme v Hospodinově světle!
Nuže, dome Jákobův, choďme v Hospodinově světle!
Iz 2,6
Lebo si ta odvrhnul svoj ľud, dom Jakobov, pretože sú naplnení ohavnosťami od východu, planetária ako Filištíni a sdružujú sa s deťmi cudzozemcov.
Vskutku, zavrhol si svoj ľud, dom Jákobov; lebo majú plno čarodejníkov z Východu a veštcov ako Filištínci, s cudzincami si podávajú ruky.
Veru, zavrhol si svoj ľud, dom Jakubov, lebo žijú podľa príkladu susedov: majú veštcov ako Filištínci a s potomkami cudzincov sa spolčujú.
Zavrhol si Jákobov dom, svoj ľud, lebo má plno veštcov; majú jasnovidcov ako Filištínci, spolčujú sa s potomkami cudzincov.
Ty jsi však opustil svůj lid,dům Jákobův,neboť je plný kouzel z Východua filištínského věštění –tleskají výplodům cizinců!
Odmrštil jsi svůj lid, Jákobův dům, protože jsou plni východního pohanství , věští z mraků jako Pelištejci, s dětmi cizáků si podávají ruce .
kî nāṭaštāh, ‘amməḵā bêṯ ya‘ăqōḇ, kî mālə’ū miqqeḏem, wə‘ōnənîm kappəlištîm; ūḇəyalḏê nāḵərîm yaśpîqū.
Iz 2,7
Jeho zem je naplnená striebrom a zlatom, takže nie je konca jeho pokladom; a jeho zem je naplnená koňmi, a nieto konca jeho vozom.
Jeho krajina je plná striebra a zlata a nekonečné sú jeho poklady. Jeho krajina je plná koní a jeho vozom konca niet.
Jeho krajina je plná striebra a zlata a niet konca jeho pokladom. Jeho krajina je plná koní a niet konca jeho povozom.
Jeho krajina je plná striebra a zlata, nespočetné sú jeho poklady. Jeho krajina je plná koní, jeho vozom niet konca.
Jejich země je plná stříbra, zlataa nepřeberných pokladů.Jejich země je plná konía vozů bezpočtu.
Jeho země je plná stříbra a zlata, jeho poklady jsou nepřeberné, jeho země je plná koní a jeho vozům není konce.
wattimmālê ’arṣōw kesep̄ wəzāhāḇ, wə’ên qêṣeh lə’ōṣərōṯāw; wattimmālê ’arṣōw sūsîm, wə’ên qêṣeh ləmarkəḇōṯāw.
Iz 2,8
A pritom je naplnená jeho zem modlami; klaňajú sa dielu svojich rúk, tomu, čo spravily ich vlastné prsty.
Jeho krajina je plná bôžikov, klaňajú sa dielu svojich rúk, tomu, čo ich prsty zhotovili.
Jeho krajina je preplnená modlami, klaňajú sa dielu svojich rúk, ktoré urobili ich prsty:
Jeho krajina je plná modiel, klaňajú sa dielu svojich rúk, ktoré urobili ich prsty.
Jejich země je plná model;vlastnímu dílu se klanějí,tomu, co sami vyrobí.
Jeho země je plná bůžků, klanějí se dílu svých rukou, tomu, co vyrobili svými prsty.
wattimmālê ’arṣōw ’ĕlîlîm; ləma‘ăśêh yāḏāw yištaḥăwū, la’ăšer ‘āśū ’eṣbə‘ōṯāw.
Iz 2,9
A preto bude zohnutý prostý človek a ponížený aj slávny muž. Neodpusti im!
Preto zohne sa človek, zníži sa muž, ale Ty im neodpustíš.
a kloní sa človek, korí sa každý. Nie, neodpusť im to!
Človek sa zohýna, každý sa klania, ale ty im neodpusti!
Člověk je sražen,kdekdo se ponižuje –nepozvedej je!
Člověk se hrbí, muž se ponižuje, a ty jim nepromineš.
wayyiššaḥ ’āḏām wayyišpal- ’îš; wə’al- tiśśā lāhem.
Iz 2,10
Vojdi do skaly a skry sa v prachu pred strachom Hospodinovým a pred slávou jeho velebnosti!
Vojdi do skaly, ukry sa v prachu z hrôzy pred Hospodinom a pred jasom Jeho veleby.
Zájdi do skaly, schovaj sa do prachu od strachu pred Pánom a pred velebou jeho slávy.
Vojdi do skaly, ukry sa do prachu zo strachu pred Hospodinom, pred slávou jeho vznešenosti.
Schovej se do skal, člověče,zahrab se do zeměv hrůze před Hospodinem,před jeho slavným majestátem!
Zalez do skal, schovej se v prachu ze strachu před Hospodinem, před jeho velebnou důstojností!
bōw ḇaṣṣūr, wəhiṭṭāmên be‘āp̄ār; mippənê paḥaḏ Yahweh, ūmêhăḏar gə’ōnōw.
Iz 2,11
Vysoké oči človeka budú snížené, a zohnutá bude vysokosť ľudí, a bude vyvýšený len sám Hospodin toho dňa.
Sklopia sa pyšné oči človeka, pokorí sa povýšenosť ľudí; len Hospodin sám bude vyvýšený v onen deň.
Pyšné oči človeka sa sklopia a pokorí sa hrdosť ľudí; len Pán sám bude povýšený v ten deň.
Pyšné oči človeka sa sklopia, hrdosť ľudí bude pokorená. V ten deň bude vyvýšený jedine Hospodin,
Ponížen bude hrdý pohled člověka,lidská pýcha bude sražena;jen Hospodin bude vyvýšenv ten den.
Ponížen bude zpupný pohled člověka, sehnuta bude lidská povýšenost; v onen den bude vyvýšen jedině Hospodin.
‘ênê gaḇhūṯ ’āḏām šāp̄êl, wəšaḥ rūm ’ănāšîm; wəniśgaḇ Yahweh ləḇaddōw bayyōwm hahū. s
Iz 2,12
Lebo deň Hospodina Zástupov sa blíži na každého pyšného a vysokého i na každého povzneseného, a bude ponížený,
Pretože Hospodin mocností určil istý deň proti všetkému, čo je pyšné a vyčnievajúce, proti všetkému, čo je vyvýšené a vysoké:
Lebo deň Pána zástupov bude nad všetkým pyšným a vyvýšeným a nad všetkým hrdým; i bude to znížené.
lebo to bude deň Hospodina zástupov proti všetkým pyšným a povýšeným, aj proti všetkému vyvýšenému — to bude znížené.
Hospodin zástupů totiž chystá denpro všechny pyšné nadutce,pro všechny, kdo se povyšujía budou poníženi –
Neboť den Hospodina zástupů přijde na každou pýchu a povýšenost, na všechno, co se povznáší – to bude sníženo –,
Iz 2,13
aj na všetky cedry Libanona, vysoké a povznesené, i na všetky duby Bázana,
Proti všetkým vysokým a vyvýšeným cédrom libanonským i proti všetkým dubom bášanským.
Nad všetkými cédrami Libanonu, vysokými a hrdými, nad všetkými dubmi Bášanu,
Proti všetkým libanonským cédrom, vysokým a hrdým, proti všetkým bášanským dubom,
pro všechny ztepilé libanonské cedry,pro všechny statné bášanské duby,
na všechny cedry Libanónu, vysoké a vznosné, na všechny bášanské duby,
wə‘al kāl- ’arzê halləḇānōwn, hārāmîm wəhanniśśā’îm; wə‘al kāl- ’allōwnê habbāšān.
Iz 2,14
na všetky vysoké vrchy a na všetky povznesené brehy,
Proti všetkým vysokým vrchom i proti všetkým vyvýšeným kopcom.
nad všetkými vysokými horami, nad všetkými hrdými kopcami,
proti všetkým vysokým vrchom, proti všetkým hrdým kopcom,
pro všechny strmé hory,pro všechny vznešené výšiny,
na všechny vysoké hory a na všechny pahorky vyvýšené,
wə‘al kāl- hehārîm hārāmîm; wə‘al kāl- haggəḇā‘ōwṯ hanniśśā’ōwṯ.
Iz 2,15
na každú vežu vysokú a na každý múr ohradený,
Proti každej vysokej veži i proti každému pevnému múru.
nad každou vysokou vežou, nad každým hradným múrom,
proti každej vysokej veži, proti každej kamennej hradbe,
pro všechny hrdé bašty,pro všechny pevné hradby,
na každou vypínající se věž a na každou strmou hradbu,
Iz 2,16
na všetky lode Taršíša a na všetky vzácne maľby.
Proti všetkým taršíšskym lodiam i proti všetkým vzácnym plavidlám.
nad každou taršišskou loďou a nad každou pôvabnou krásou.
proti všetkým taršíšskym lodiam a proti akejkoľvek honosnej kráse.
pro všechny mořské lodi,pro všechny skvělé koráby.
na všechny zámořské lodě i na veškerou okázalost.
wə‘al kāl- ’onîyōwṯ taršîš; wə‘al kāl- śəḵîyōwṯ haḥemdāh.
Iz 2,17
A tak bude zohnutá hrdosť človeka a snížená vysokosť ľudí, a bude vyvýšený len sám Hospodin toho dňa.
Pokorená bude pýcha človeka a ponížená povýšenosť ľudí, len Hospodin sám bude vyvýšený v onen deň
Pokorená bude pýcha človeka a znížená bude povýšenosť ľudí. Len Pán bude povýšený v ten deň
Pokorená bude pýcha človeka a ponížená bude povýšenosť ľudí. V ten deň bude vyvýšený jedine Hospodin
Ponížena bude hrdost člověka,lidská pýcha bude sražena;v ten den bude vyvýšen jen Hospodin
Sehnuta bude zpupnost člověka, ponížena bude lidská povýšenost, v onen den bude vyvýšen jedině Hospodin.
wəšaḥ gaḇhūṯ hā’āḏām, wəšāp̄êl rūm ’ănāšîm; wəniśgaḇ Yahweh ləḇaddōw bayyōwm hahū.
Iz 2,18
A modly celkom zmiznú.
a bôžikovia celkom zaniknú.
modly však úplne zmiznú.
a modly úplne zmiznú.
a modly zcela vymizí.
Bůžkové nadobro vymizejí.
wəhā’ĕlîlîm kālîl yaḥălōp̄.
Iz 2,19
A vojdú do jaskýň v skalách a do dier v prachu zeme pred strachom Hospodinovým a pred slávou jeho velebnosti, keď povstane, aby mocne zatriasol zemou.
Ľudia vlezú do skalných jaskýň a do dúpät zeme z hrôzy pred Hospodinom a pred jasom Jeho veleby, keď povstane, aby otriasol zemou.
Vojdú do skalných jaskýň a do priekop zeme od strachu pred Pánom a pred velebou jeho slávy, až povstane podesiť zem.
Vojdú do skalných jaskýň a do dier pod povrchom zo strachu pred Hospodinom a pred velebou jeho slávy, keď povstane, aby vydesil zem.
Lidé se schovají do skalních jeskyní,do děr pod zemív hrůze před Hospodinem,před jeho slavným majestátem,až povstane, aby zděsil zem.
Lidé zalezou do jeskyň v skalách a do škvír v prachu země ze strachu před Hospodinem, před jeho velebnou důstojností, až povstane, aby nahnal zemi strach.
ūḇā’ū bim‘ārōwṯ ṣurîm, ūḇimḥillōwṯ ‘āp̄ār; mippənê paḥaḏ Yahweh ūmêhăḏar gə’ōwnōw, bəqūmōw la‘ărōṣ hā’āreṣ.
Iz 2,20
Toho dňa odhodí človek svoje strieborné modly i svoje zlaté modly, ktorých mu narobili, aby sa klaňal krtom a netopierom.
V ten deň človek zahodí krtom a netopierom svojich strieborných bôžikov i svojich zlatých bôžikov, ktoré mu zhotovili, aby sa im klaňal;
V ten deň zahodí človek svojich strieborných bôžikov a svojich zlatých bôžikov - ktorých si urobil na poklonu - krtom a netopierom,
V ten deň človek odhodí myšiam a netopierom svojich strieborných a zlatých bôžikov, ktorých si urobil, aby sa im klaňal.
V ten den člověk zahodímezi netopýry a potkanysvé stříbrné modly, své zlaté modly,které si vyrobil ke klanění.
V onen den člověk předhodí potkanům a netopýrům své bůžky stříbrné i bůžky zlaté, které mu vyrobili, aby se jim klaněl.
Iz 2,21
A vojde do dutín skál a do trhlín brál pred strachom Hospodinovým a pred slávou jeho velebnosti, keď povstane, aby mocne zatriasol zemou.
aby vliezol do skalných trhlín a do bralných roklín z hrôzy pred Hospodinom a pred jasom Jeho veleby, keď povstane, aby otriasol zemou.
aby zaliezol do trhlín skál a do jaskýň brál od strachu pred Pánom a pred velebou jeho slávy, až povstane podesiť zem.
Zaliezol do skalných trhlín a do puklín brál od strachu pred Hospodinom a pred velebou jeho slávy, až povstane, aby vydesil zem.
Tehdy se schová do skalních slují,do horských rozsedlinv hrůze před Hospodinem,před jeho slavným majestátem,až povstane, aby zděsil zem.
Zaleze do skalních rozsedlin a do strží ve skaliskách ze strachu před Hospodinem, před jeho velebnou důstojností, až povstane, aby nahnal zemi strach.
lāḇōw bəniqrōwṯ haṣṣurîm, ūḇis‘ip̄ê hassəlā‘îm; mippənê paḥaḏ Yahweh ūmêhăḏar gə’ōwnōw, bəqūmōw la‘ărōṣ hā’āreṣ.
Iz 2,22
Prestaňteže čakať pomoc od človeka, ktorého dych je v jeho nozdre, lebo veď za čo má byť povážený?!
Odvráťte sa od človeka, ktorý je len dych. Za čo ho možno pokladať?
Upusťte teda od človeka, ktorého dych je v jeho nose. Za čože ho teda pokladať?
Nemajte už nič s človekom, ktorý žije. Veď za čo sa pokladá?
Přestaňte tedy obdivovat člověka –vždyť sotva svůj dech popadá!Za co by asi mohl stát?
Přestaňte už s člověkem, který nemá než dech svého chřípí. Jakoupak má cenu?
1Slovo, ktoré videl Izaiáš, syn Ámosov, o Júdovi a o Jeruzaleme.
2A stane sa v posledných dňoch, že bude pevne stáť vrch domu Hospodinovho hore na vrchu vrchov a bude vyvýšený nad brehy, a pohrnú sa k nemu všetky národy.
3A pojdú mnohí ľudia a povedia: Poďte a vyjdime hore na vrch Hospodinov, do domu Boha Jakobovho, a bude nás vyučovať niektorým zo svojich ciest, a budeme chodiť po jeho stezkách! Lebo zo Siona vyjde zákon a slovo Hospodinovo z Jeruzalema.
4A bude súdiť medzi národami a bude trestať mnohých ľudí. Skujú svoje meče v motyky a svoje kopie v srpy. Nepozdvihne národ proti národu meča, ani sa viacej nebudú učiť boju.
5Dome Jakobov, poďte a choďme v svetle Hospodinovom!
6Lebo si ta odvrhnul svoj ľud, dom Jakobov, pretože sú naplnení ohavnosťami od východu, planetária ako Filištíni a sdružujú sa s deťmi cudzozemcov.
7Jeho zem je naplnená striebrom a zlatom, takže nie je konca jeho pokladom; a jeho zem je naplnená koňmi, a nieto konca jeho vozom.
8A pritom je naplnená jeho zem modlami; klaňajú sa dielu svojich rúk, tomu, čo spravily ich vlastné prsty.
9A preto bude zohnutý prostý človek a ponížený aj slávny muž. Neodpusti im!
10Vojdi do skaly a skry sa v prachu pred strachom Hospodinovým a pred slávou jeho velebnosti!
11Vysoké oči človeka budú snížené, a zohnutá bude vysokosť ľudí, a bude vyvýšený len sám Hospodin toho dňa.
12Lebo deň Hospodina Zástupov sa blíži na každého pyšného a vysokého i na každého povzneseného, a bude ponížený,
13aj na všetky cedry Libanona, vysoké a povznesené, i na všetky duby Bázana,
14na všetky vysoké vrchy a na všetky povznesené brehy,
15na každú vežu vysokú a na každý múr ohradený,
16na všetky lode Taršíša a na všetky vzácne maľby.
17A tak bude zohnutá hrdosť človeka a snížená vysokosť ľudí, a bude vyvýšený len sám Hospodin toho dňa.
18A modly celkom zmiznú.
19A vojdú do jaskýň v skalách a do dier v prachu zeme pred strachom Hospodinovým a pred slávou jeho velebnosti, keď povstane, aby mocne zatriasol zemou.
20Toho dňa odhodí človek svoje strieborné modly i svoje zlaté modly, ktorých mu narobili, aby sa klaňal krtom a netopierom.
21A vojde do dutín skál a do trhlín brál pred strachom Hospodinovým a pred slávou jeho velebnosti, keď povstane, aby mocne zatriasol zemou.
22Prestaňteže čakať pomoc od človeka, ktorého dych je v jeho nozdre, lebo veď za čo má byť povážený?!
1Slovo, ktoré Izaiáš, syn Ámócov, videl ako zjavenie o Judsku a Jeruzaleme.
2V posledných dňoch pevne bude stáť vrch domu Hospodinovho na vrchole hôr, vyvýšený bude nad pahorky. Pohrnú sa k nemu všetky národy,
3poputujú mnohé kmene a povedia: Poďte, vystúpme na vrch Hospodinov k domu Boha Jákobovho. On nás bude učiť svojim cestám, aby sme chodili po Jeho chodníkoch. Lebo zo Siona vyjde naučenie a slovo Hospodinovo z Jeruzalema.
4On bude súdiť medzi národmi, vynášať výrok mnohým kmeňom. Prekujú svoje meče na pluhové radlice a svoje oštepy na vinárske nože; národ nepozdvihne proti národu meč a už sa nebudú učiť vojne.
5Hor sa, dom Jákobov! Choďme v svetle Hospodinovom!
6Vskutku, zavrhol si svoj ľud, dom Jákobov; lebo majú plno čarodejníkov z Východu a veštcov ako Filištínci, s cudzincami si podávajú ruky.
7Jeho krajina je plná striebra a zlata a nekonečné sú jeho poklady. Jeho krajina je plná koní a jeho vozom konca niet.
8Jeho krajina je plná bôžikov, klaňajú sa dielu svojich rúk, tomu, čo ich prsty zhotovili.
9Preto zohne sa človek, zníži sa muž, ale Ty im neodpustíš.
10Vojdi do skaly, ukry sa v prachu z hrôzy pred Hospodinom a pred jasom Jeho veleby.
11Sklopia sa pyšné oči človeka, pokorí sa povýšenosť ľudí; len Hospodin sám bude vyvýšený v onen deň.
12Pretože Hospodin mocností určil istý deň proti všetkému, čo je pyšné a vyčnievajúce, proti všetkému, čo je vyvýšené a vysoké:
13Proti všetkým vysokým a vyvýšeným cédrom libanonským i proti všetkým dubom bášanským.
14Proti všetkým vysokým vrchom i proti všetkým vyvýšeným kopcom.
15Proti každej vysokej veži i proti každému pevnému múru.
16Proti všetkým taršíšskym lodiam i proti všetkým vzácnym plavidlám.
17Pokorená bude pýcha človeka a ponížená povýšenosť ľudí, len Hospodin sám bude vyvýšený v onen deň
18a bôžikovia celkom zaniknú.
19Ľudia vlezú do skalných jaskýň a do dúpät zeme z hrôzy pred Hospodinom a pred jasom Jeho veleby, keď povstane, aby otriasol zemou.
20V ten deň človek zahodí krtom a netopierom svojich strieborných bôžikov i svojich zlatých bôžikov, ktoré mu zhotovili, aby sa im klaňal;
21aby vliezol do skalných trhlín a do bralných roklín z hrôzy pred Hospodinom a pred jasom Jeho veleby, keď povstane, aby otriasol zemou.
22Odvráťte sa od človeka, ktorý je len dych. Za čo ho možno pokladať?
1Slovo, ktoré videl Izaiáš, syn Amosov, o Júdsku a Jeruzaleme.
2Na konci dní bude upevnený vrch Pánovho domu na temene hôr a vyčnievať bude nad pahorky; i budú sa naň hrnúť všetky národy.
3Prídu mnohé kmene a povedia: "Hor sa, vystúpme na vrch Pánov, do domu Jakubovho Boha, nech nás poučí o svojich cestách a budeme kráčať jeho chodníkmi."
4Rozsudzovať bude medzi národmi a naprávať početné kmene, takže si z mečov ukujú radlá, zo svojich kopijí viničné nože. Národ proti národu nezdvihne meč a nebudú sa viac priúčať boju.
5Hor sa, dom Jakubov, kráčajme vo svetle Pánovom!
6Veru, zavrhol si svoj ľud, dom Jakubov, lebo žijú podľa príkladu susedov: majú veštcov ako Filištínci a s potomkami cudzincov sa spolčujú.
7Jeho krajina je plná striebra a zlata a niet konca jeho pokladom. Jeho krajina je plná koní a niet konca jeho povozom.
8Jeho krajina je preplnená modlami, klaňajú sa dielu svojich rúk, ktoré urobili ich prsty:
9a kloní sa človek, korí sa každý. Nie, neodpusť im to!
10Zájdi do skaly, schovaj sa do prachu od strachu pred Pánom a pred velebou jeho slávy.
11Pyšné oči človeka sa sklopia a pokorí sa hrdosť ľudí; len Pán sám bude povýšený v ten deň.
12Lebo deň Pána zástupov bude nad všetkým pyšným a vyvýšeným a nad všetkým hrdým; i bude to znížené.
13Nad všetkými cédrami Libanonu, vysokými a hrdými, nad všetkými dubmi Bášanu,
14nad všetkými vysokými horami, nad všetkými hrdými kopcami,
15nad každou vysokou vežou, nad každým hradným múrom,
16nad každou taršišskou loďou a nad každou pôvabnou krásou.
17Pokorená bude pýcha človeka a znížená bude povýšenosť ľudí. Len Pán bude povýšený v ten deň
18modly však úplne zmiznú.
19Vojdú do skalných jaskýň a do priekop zeme od strachu pred Pánom a pred velebou jeho slávy, až povstane podesiť zem.
20V ten deň zahodí človek svojich strieborných bôžikov a svojich zlatých bôžikov - ktorých si urobil na poklonu - krtom a netopierom,
21aby zaliezol do trhlín skál a do jaskýň brál od strachu pred Pánom a pred velebou jeho slávy, až povstane podesiť zem.
22Upusťte teda od človeka, ktorého dych je v jeho nose. Za čože ho teda pokladať?
1Slovo o Judsku a Jeruzaleme, ktoré vo videní prijal Izaiáš, Ámocov syn.
2V budúcich dňoch bude pevne stáť vrch Hospodinovho domu na vrchole hôr vyvýšený nad pahorky. Budú k nemu prúdiť všetky národy
3a putovať mnohé kmene a povedia si: Poďme, vystúpme na Hospodinov vrch, do domu Jákobovho Boha, aby nás poučil o svojich cestách a my budeme kráčať po jeho chodníkoch. Veď zo Siona vyjde zákon, Hospodinovo slovo z Jeruzalema.
4On bude súdiť medzi národmi a naprávať mnohé kmene, takže si z mečov ukujú radlice, zo svojich kopijí vinárske nože. Národ proti národu nepozdvihne meč a už sa nebudú cvičiť v boji.
5Povstaň, Jákobov dom, kráčajme vo svetle Hospodina!
6Zavrhol si Jákobov dom, svoj ľud, lebo má plno veštcov; majú jasnovidcov ako Filištínci, spolčujú sa s potomkami cudzincov.
7Jeho krajina je plná striebra a zlata, nespočetné sú jeho poklady. Jeho krajina je plná koní, jeho vozom niet konca.
8Jeho krajina je plná modiel, klaňajú sa dielu svojich rúk, ktoré urobili ich prsty.
9Človek sa zohýna, každý sa klania, ale ty im neodpusti!
10Vojdi do skaly, ukry sa do prachu zo strachu pred Hospodinom, pred slávou jeho vznešenosti.
11Pyšné oči človeka sa sklopia, hrdosť ľudí bude pokorená. V ten deň bude vyvýšený jedine Hospodin,
12lebo to bude deň Hospodina zástupov proti všetkým pyšným a povýšeným, aj proti všetkému vyvýšenému — to bude znížené.
13Proti všetkým libanonským cédrom, vysokým a hrdým, proti všetkým bášanským dubom,
14proti všetkým vysokým vrchom, proti všetkým hrdým kopcom,
15proti každej vysokej veži, proti každej kamennej hradbe,
16proti všetkým taršíšskym lodiam a proti akejkoľvek honosnej kráse.
17Pokorená bude pýcha človeka a ponížená bude povýšenosť ľudí. V ten deň bude vyvýšený jedine Hospodin
18a modly úplne zmiznú.
19Vojdú do skalných jaskýň a do dier pod povrchom zo strachu pred Hospodinom a pred velebou jeho slávy, keď povstane, aby vydesil zem.
20V ten deň človek odhodí myšiam a netopierom svojich strieborných a zlatých bôžikov, ktorých si urobil, aby sa im klaňal.
21Zaliezol do skalných trhlín a do puklín brál od strachu pred Hospodinom a pred velebou jeho slávy, až povstane, aby vydesil zem.
22Nemajte už nič s človekom, ktorý žije. Veď za čo sa pokladá?
1Toto viděl Izaiáš, syn Amosův, o Judovi a Jeruzalémě:
2V posledních dnech se přihodí,že hora Hospodinova domu bude čnítnad horské vrcholy,vysoko nad všechny výšiny.Pohrnou se k ní všechny národy,
3zástupy lidí půjdou se slovy:„Pojďme, vystupme na horu Hospodinovu,k Bohu Jákobovu – do jeho domu!Bude nás vyučovat cestám svýma my budeme chodit jeho stezkami.“Ze Sionu bude znít Hospodinovo učení,z Jeruzaléma se jeho slovo rozšíří.
4On bude soudit mezi národy,zástupy lidí napraví.Tehdy ze svých mečů ukují pluhya ze svých kopí srpy.Národ proti národu nepozvedne meč,už nikdy se nebudou chystat do boje.
5Dome Jákobův, pojďme,choďme v Hospodinově světle!
6Ty jsi však opustil svůj lid,dům Jákobův,neboť je plný kouzel z Východua filištínského věštění –tleskají výplodům cizinců!
7Jejich země je plná stříbra, zlataa nepřeberných pokladů.Jejich země je plná konía vozů bezpočtu.
8Jejich země je plná model;vlastnímu dílu se klanějí,tomu, co sami vyrobí.
9Člověk je sražen,kdekdo se ponižuje –nepozvedej je!
10Schovej se do skal, člověče,zahrab se do zeměv hrůze před Hospodinem,před jeho slavným majestátem!
11Ponížen bude hrdý pohled člověka,lidská pýcha bude sražena;jen Hospodin bude vyvýšenv ten den.
12Hospodin zástupů totiž chystá denpro všechny pyšné nadutce,pro všechny, kdo se povyšujía budou poníženi –
13pro všechny ztepilé libanonské cedry,pro všechny statné bášanské duby,
14pro všechny strmé hory,pro všechny vznešené výšiny,
15pro všechny hrdé bašty,pro všechny pevné hradby,
16pro všechny mořské lodi,pro všechny skvělé koráby.
17Ponížena bude hrdost člověka,lidská pýcha bude sražena;v ten den bude vyvýšen jen Hospodin
18a modly zcela vymizí.
19Lidé se schovají do skalních jeskyní,do děr pod zemív hrůze před Hospodinem,před jeho slavným majestátem,až povstane, aby zděsil zem.
20V ten den člověk zahodímezi netopýry a potkanysvé stříbrné modly, své zlaté modly,které si vyrobil ke klanění.
21Tehdy se schová do skalních slují,do horských rozsedlinv hrůze před Hospodinem,před jeho slavným majestátem,až povstane, aby zděsil zem.
22Přestaňte tedy obdivovat člověka –vždyť sotva svůj dech popadá!Za co by asi mohl stát?
1Slovo o Judsku a Jeruzalému, jež ve vidění přijal Izajáš, syn Amósův.
2I stane se v posledních dnech, že se hora Hospodinova domu bude tyčit nad vrcholy hor, bude povznesena nad pahorky a budou k ní proudit všechny pronárody.
3Mnohé národy půjdou a budou se pobízet: „Pojďte, vystupme na horu Hospodinovu, do domu Boha Jákobova. Bude nás učit svým cestám a my po jeho stezkách budeme chodit.“ Ze Sijónu vyjde zákon, slovo Hospodinovo z Jeruzaléma.
4On bude soudit pronárody, on ztrestá národy mnohé. I překují své meče na radlice, svá kopí na vinařské nože. Pronárod nepozdvihne meč proti pronárodu, nebudou se již cvičit v boji.
5Nuže, dome Jákobův, choďme v Hospodinově světle!
6Odmrštil jsi svůj lid, Jákobův dům, protože jsou plni východního pohanství , věští z mraků jako Pelištejci, s dětmi cizáků si podávají ruce .
7Jeho země je plná stříbra a zlata, jeho poklady jsou nepřeberné, jeho země je plná koní a jeho vozům není konce.
8Jeho země je plná bůžků, klanějí se dílu svých rukou, tomu, co vyrobili svými prsty.
9Člověk se hrbí, muž se ponižuje, a ty jim nepromineš.
10Zalez do skal, schovej se v prachu ze strachu před Hospodinem, před jeho velebnou důstojností!
11Ponížen bude zpupný pohled člověka, sehnuta bude lidská povýšenost; v onen den bude vyvýšen jedině Hospodin.
12Neboť den Hospodina zástupů přijde na každou pýchu a povýšenost, na všechno, co se povznáší – to bude sníženo –,
13na všechny cedry Libanónu, vysoké a vznosné, na všechny bášanské duby,
14na všechny vysoké hory a na všechny pahorky vyvýšené,
15na každou vypínající se věž a na každou strmou hradbu,
16na všechny zámořské lodě i na veškerou okázalost.
17Sehnuta bude zpupnost člověka, ponížena bude lidská povýšenost, v onen den bude vyvýšen jedině Hospodin.
18Bůžkové nadobro vymizejí.
19Lidé zalezou do jeskyň v skalách a do škvír v prachu země ze strachu před Hospodinem, před jeho velebnou důstojností, až povstane, aby nahnal zemi strach.
20V onen den člověk předhodí potkanům a netopýrům své bůžky stříbrné i bůžky zlaté, které mu vyrobili, aby se jim klaněl.
21Zaleze do skalních rozsedlin a do strží ve skaliskách ze strachu před Hospodinem, před jeho velebnou důstojností, až povstane, aby nahnal zemi strach.
22Přestaňte už s člověkem, který nemá než dech svého chřípí. Jakoupak má cenu?
1haddāḇār ’ăšer ḥāzāh, yəša‘yāhū ben- ’āmōwṣ; ‘al- yəhūḏāh wîrūšālim.
2wəhāyāh bə’aḥărîṯ hayyāmîm, nāḵōwn yihyeh har bêṯ- Yahweh bərōš hehārîm, wəniśśā miggəḇā‘ōwṯ; wənāhărū ’êlāw kāl- haggōwyim.
3wəhāləḵū ‘ammîm rabbîm, wə’āmərū ləḵū wəna‘ăleh ’el- har- Yahweh ’el- bêṯ ’ĕlōhê ya‘ăqōḇ, wəyōrênū middərāḵāw, wənêləḵāh bə’ōrəḥōṯāw; kî miṣṣîyōwn têṣê ṯōwrāh, ūḏəḇar- Yahweh mîrūšālim.
4wəšāp̄aṭ bên haggōwyim, wəhōwḵîaḥ lə‘ammîm rabbîm; wəḵittəṯū ḥarḇōwṯām lə’ittîm, waḥănîṯōwṯêhem ləmazmêrōwṯ, lō- yiśśā ḡōw ’el- gōw ḥereḇ, wəlō- yilməḏū ‘ōwḏ milḥāmāh. p̄
5bêṯ ya‘ăqōḇ; ləḵū wənêləḵāh bə’ōwr Yahweh.
6kî nāṭaštāh, ‘amməḵā bêṯ ya‘ăqōḇ, kî mālə’ū miqqeḏem, wə‘ōnənîm kappəlištîm; ūḇəyalḏê nāḵərîm yaśpîqū.
7wattimmālê ’arṣōw kesep̄ wəzāhāḇ, wə’ên qêṣeh lə’ōṣərōṯāw; wattimmālê ’arṣōw sūsîm, wə’ên qêṣeh ləmarkəḇōṯāw.
8wattimmālê ’arṣōw ’ĕlîlîm; ləma‘ăśêh yāḏāw yištaḥăwū, la’ăšer ‘āśū ’eṣbə‘ōṯāw.
9wayyiššaḥ ’āḏām wayyišpal- ’îš; wə’al- tiśśā lāhem.
10bōw ḇaṣṣūr, wəhiṭṭāmên be‘āp̄ār; mippənê paḥaḏ Yahweh, ūmêhăḏar gə’ōnōw.
11‘ênê gaḇhūṯ ’āḏām šāp̄êl, wəšaḥ rūm ’ănāšîm; wəniśgaḇ Yahweh ləḇaddōw bayyōwm hahū. s
12kî yōwm Yahweh ṣəḇā’ōwṯ ‘al kāl- gê’eh wārām; wə‘al kāl- niśśā wəšāp̄êl.
13wə‘al kāl- ’arzê halləḇānōwn, hārāmîm wəhanniśśā’îm; wə‘al kāl- ’allōwnê habbāšān.
14wə‘al kāl- hehārîm hārāmîm; wə‘al kāl- haggəḇā‘ōwṯ hanniśśā’ōwṯ.
15wə‘al kāl- miḡdāl gāḇōha; wə‘al kāl- ḥōwmāh ḇəṣūrāh.
16wə‘al kāl- ’onîyōwṯ taršîš; wə‘al kāl- śəḵîyōwṯ haḥemdāh.
17wəšaḥ gaḇhūṯ hā’āḏām, wəšāp̄êl rūm ’ănāšîm; wəniśgaḇ Yahweh ləḇaddōw bayyōwm hahū.
18wəhā’ĕlîlîm kālîl yaḥălōp̄.
19ūḇā’ū bim‘ārōwṯ ṣurîm, ūḇimḥillōwṯ ‘āp̄ār; mippənê paḥaḏ Yahweh ūmêhăḏar gə’ōwnōw, bəqūmōw la‘ărōṣ hā’āreṣ.
20bayyōwm hahū yašlîḵ hā’āḏām, ’êṯ ’ĕlîlê ḵaspōw, wə’êṯ ’ĕlîlê zəhāḇōw; ’ăšer ‘āśū- lōw ləhištaḥăwōṯ, laḥpōr pêrōwṯ wəlā‘ăṭallêp̄îm.
21lāḇōw bəniqrōwṯ haṣṣurîm, ūḇis‘ip̄ê hassəlā‘îm; mippənê paḥaḏ Yahweh ūmêhăḏar gə’ōwnōw, bəqūmōw la‘ărōṣ hā’āreṣ.
22ḥiḏlū lāḵem min- hā’āḏām, ’ăšer nəšāmāh bə’appōw; kî- ḇammeh neḥšāḇ hū. p̄