Habakuk, 3. kapitola
Hab 3,1
Modlitba proroka Habakuka na šigjonót.
Modlitba proroka Abakuka na spôsob žalospevu:
Modlitba proroka Habakuka. Na spôsob žalospevu.
Modlitba proroka Habakuka — žalospev.
Modlitba proroka Abakuka. Na nápěv písně nářků.
Modlitba proroka Abakuka; na způsob tklivé písně.
təp̄illāh laḥăḇaqqūq hannāḇî; ‘al šiḡyōnōwṯ.
Hab 3,2
Hospodine, počul som tvoju povesť, bojím sa, Hospodine, tvoje dielo, oživ ho prostred rokov! Prostred rokov ho oznámiš! V zúrivom hneve budeš pamätať zľutovať sa!
Hospodine, počul som o Tebe zvesť a videl som Tvoje dielo, Hospodine. Oživ ho v najbližších rokoch. V najbližších rokoch urob ho známym, v hneve pamätaj na zľutovanie!
Pane počul som tvoju správu, bál som sa, oživ, Pane, svoje dielo uprostred rokov, uprostred rokov daj vedieť; v hneve si pripomeň milosrdenstvo!
Hospodin, počul som chýr o tebe a užasol som nad tvojím dielom. Zachovaj ho v najbližších rokoch, v tento čas ho ohlasuj; v nepokoji pamätaj na zľutovanie.
Slyšel jsem, Hospodine, tvoji zvěst,před tvým dílem stojím s úžasem.Oživ je, Hospodine, znovu po letech,po všech těch letech je znovu zjev,na slitování se v té vřavě rozpomeň!
Hospodine, slyšel jsem tvou zprávu; bojím se o tvoje dílo, Hospodine, v tento čas je zachovej, v tento čas je uveď v známost. V nepokoji pamatuj na slitování!
Yahweh šāma‘tî šim‘ăḵā yārêṯî Yahweh pā‘āləḵā bəqereḇ šānîm ḥayyêhū, bəqereḇ šānîm tōwḏîa‘; bərōḡez raḥêm tizkōwr.
Hab 3,3
Keď išiel Bôh a blížil sa od Témana a Svätý od vrchu Fárana, sélah, jeho sláva pokryla nebesia, a zem bola plná jeho chvály.
Boh prichádza od Témánu a Svätý z vrchu Párán. Sela! Jeho veleba zakryla nebesá a zem je plná Jeho chvály.
Boh prichádza z Temanu a Svätý z vrchu Faran; - jeho veleba zakrýva nebesá a zem je plná jeho chvály.
Boh prichádza z Témanu, Svätý z vrchu Páran. — Sela — Jeho veleba prikryla nebesá a zem je plná jeho oslavy.
Z Temanu přichází Bůh,Svatý přichází z hory Paranu. sélaJeho sláva halí nebesa,země je plná jeho chval.
Z Témanu přichází Bůh, z hory Páranu Svatý. Nebesa přikrývá velebnost jeho, země je plná chvalozpěvů.
’ĕlōwha mittêmān yāḇōw, wəqāḏōwōš mêhar- pārān selāh; kissāh šāmayim hōwḏōw, ūṯəhillāṯōw mālə’āh hā’āreṣ.
Hab 3,4
A blesk bol ako svetlo, papršleky mu vychádzaly z jeho ruky, a tam bol úkryt jeho sily.
On žiari ako svetlo, lúče Mu z ruky šľahajú, a tým je zahalená Jeho moc.
A žiari ako svetlo, lúče mu vyrážajú z rúk, tam je schránka jeho sily.
Žiari ako svetlo. Z rúk mu vychádzajú lúče, v nich sa skrýva jeho sila.
Jeho jas je jako svítání,z jeho ruky září paprsky –tam je zdroj jeho sil.
Září jako světlo, po straně má rohy, v nichž je skryta jeho síla.
wənōḡah kā’ōwr tihyeh, qarnayim mîyāḏōw lōw; wəšām ḥeḇyōwn ‘uzzōh
Hab 3,5
Pred jeho tvárou išiel mor, a v jeho zápätí vychádzal páľčivý neduh.
Pred Jeho tvárou kráča mor a vzápätí za Ním ide nákaza.
Pred jeho tvárou kráča mor a vzápätí mu tiahne plameň.
Pred ním ide mor a hneď za ním sa ťahá skaza.
Před jeho tváří jde Rána morová,v patách mu kráčí Nákaza!
Před ním se žene mor, nákaza valí se za ním.
Hab 3,6
Postál a zaklátil zemou, videl a zatriasal národami, a rozpadávaly sa večné vrchy, sklonily sa brehy večnosti; má večné cesty.
Zastane, premeriava zem, pozrie - a pohne národmi. Rozpadnú sa večné vrchy, sklonia sa odveké kopce; Jemu patria cesty večnosti.
Zastane a premeria zem, pozrie a zatrasie národmi; i rozpoltia sa večné vrchy a sklonia sa kopce odveké; má večné chodníky.
Zastal, premeriava zem a pohľadom dáva do pohybu národy. Pradávne vrchy sa rozpadávajú, večné kopce sa prepadávajú. Jemu patria cesty večnosti.
Zastavil se a měří zem;národy se chvějí pod jeho pohledem.Odvěká pohoří se drolí na kusy,věčná návrší se sklánějí –jemu patří stezky věčnosti!
Stanul, a měří zemi, pohlédl, a zatřásl pronárody; pukají odvěká horstva, pahorky pravěké se hroutí; cesta věčnosti patří jemu.
‘āmaḏ waymōḏeḏ ’ereṣ, rā’āh wayyattêr gōwyim, wayyiṯpōṣəṣū harrê- ‘aḏ, šaḥū giḇ‘ōwṯ ‘ōwlām; hălîḵōwṯ ‘ōwlām lōw
Hab 3,7
Pod trápením som videl stány Kúšana, triasly sa koberce zeme Madiana.
Stany Kúšanu vidím v nešťastí, trasú sa šiatre Midjánska.
V trápení som videl stany Kušanu, trasú sa šiatre madiánskej krajiny.
Stany Kúšanu vidím v súžení, šiatre Midjánu sa otriasajú.
Kúšanské stany vidím v bolestech,plachty Midiánu třesou se.
Vidím, jak hrouží se v nicotu kúšanské stany, jak se chvějí stanové houně midjánské země.
taḥaṯ ’āwen, rā’îṯî ’āholê ḵūšān; yirgəzūn yərî‘ōwṯ ’ereṣ miḏyān. s
Hab 3,8
Či na rieky, ó, Hospodine, či azda na rieky bude horieť tvoj hnev, či tvoja prchlivosť proti moru? keď jazdíš na svojich koňoch, vezieš sa na svojich vozoch spasenia?
Či proti riekam, Hospodine, či proti riekam planie Tvoj hnev? Či proti moru je Tvoje rozhorčenie, keď sa nesieš na svojich koňoch a na svojich víťazných vozoch?
Či sa Pán hnevá na rieky? Či proti riekam nesie sa tvoj hnev? Či proti moru je tvoj zápal, že jazdíš na svojich paripách? Tvoje vozy znamenajú spásu.
Či proti potokom vzplanul Hospodin hnevom? Alebo či vylievaš svoju zlosť na rieky? Či si sa azda rozvášnil proti moru, keď riadiš svoje kone a víťazné vozy?
To se, Hospodine, zlobíš na řeky?To míří na řeky tvé zuření?To ses tak proti moři rozlítil,že jsi na svých ořích vyrazila na svých vozech vítězných?
Vzplanul snad Hospodin proti řekám? Zda proti řekám plane tvůj hněv nebo tvá prchlivost proti moři? Jedeš na svých ořích, tvoje vozy přivážejí spásu.
hăḇinhārîm ḥārāh Yahweh, ’im bannəhārîm ’appeḵā, ’im- bayyām ‘eḇrāṯeḵā; kî ṯirkaḇ ‘al- sūseḵā, markəḇōṯeḵā yəšū‘āh.
Hab 3,9
Obnažiť obnažené je tvoje lučište, splniť prísahy pokolení, dané slovo, sélah. Riekami si rozdelil zem.
Tvoj luk je pripravený. Tvoj tulec je naplnený šípmi. Sela. Riekami brázdil si zem.
Tvoja kuša je pripravená podľa prísahy, ktorú si dal kmeňom. Riekami si poprerýval zem,
Tvoj luk je pripravený na splnenie prísľubov. — Sela — Riekami si rozbrázdil zem.
Třímáš svůj obnažený luk,tvé oštěpy složily bojovou přísahu. sélaRozdělil jsi zemi řekami,
Luk máš připravený ke splnění přísah, daných dávným pokolením. Řekami rozpolcuješ zemi.
‘eryāh ṯê‘ōwr qašteḵā, šəḇu‘ōwṯ maṭṭōwṯ ’ōmer selāh; nəhārōwṯ təḇaqqa‘- ’āreṣ.
Hab 3,10
Videly ťa, svíjaly sa vrchy; lejak prešiel ako povodeň; priepasť vydala svoj hlas, do výše pozdvihla svojej ruky.
Vrchy Ťa vidia a zvíjajú sa v bolestiach, záplava vôd sa valí, hlbina vydala svoj hlas, vysoko dvíha svoje ruky.
zazreli ťa, zvíjali sa vrchy, prevalila sa záplava vôd, priepasť vydala svoj hukot, vysoko dvíhala ruky.
Vrchy sa pri pohľade na teba zvíjajú. Prechádza prietrž mračien a hlbina sa ozýva. Vyvýšil si sa a odstavil slnko;
hory tě zahlédly a už se svíjejí.Už se valí vodní přívaly,z hlubiny je slyšet hučení,do výšky se vlny vzdouvají.
Spatřily tě hory a chvějí se v křeči. Přehnala se průtrž mračen, propastná tůň do křiku se dala, vysoko vzpíná své ruce.
Hab 3,11
Slnce i mesiac zastály utiahnuc sa do svojho obydlia, na svetlo svojich šípov ta pošly, na jas blesku tvojej kopije.
Slnko a mesiac zostali vo svojom obydlí, miznú pri svetle Tvojich šípov, pri bleskovom jase Tvojho oštepu.
Slnko a mesiac ostali doma pred svetlom tvojich šípov ušli, pred žiarou tvojho bleskového oštepu.
mesiac sa stiahol na svoje miesto. Odtiahli pred svetlom tvojich šípov a leskom tvojej kopije.
Slunce i měsíc zůstaly ve svém obydlí,před září tvých šípů utekly,před blýskáním tvého kopí.
Do svého obydlí se stáhlo slunce i měsíc, utekly před světlem tvých šípů, před září tvého blyštivého kopí.
šemeš yārêaḥ ‘āmaḏ zəḇulāh; lə’ōwr ḥiṣṣeḵā yəhallêḵū, lənōḡah bəraq ḥănîṯeḵā.
Hab 3,12
V zúrivom hneve si kráčal po zemi, v hneve si mlátil národy.
V prchkosti kráčaš po zemi a v hneve šliapeš národy.
V zápale pošliapeš zem, v hneve rozmlátiš národy.
Rozhorčený vykračuješ po zemi a nahnevaný šliapeš po národoch.
Ve svém rozhořčení kráčíš zemí,ve svém hněvu šlapeš národy.
Rozlícen po zemi kráčíš, po pronárodech ve hněvu dupeš.
Hab 3,13
Vyšiel si na záchranu svojho ľudu, na záchranu svojho pomazaného; srazil si hlavu z domu bezbožníka obnažiac všetko od základu až po hrdlo. Sélah.
Vyjdeš na pomoc svojmu ľudu, na pomoc svojmu pomazanému; zrazíš strechu z domu nešľachetníka, obnažíš základ až na skalu. Sela.
Vytiahol si zachrániť svoj ľud, zachrániť svojho pomazaného; rozdrvil si hlavu bezbožníkovho domu, obnažil si mu základy až dospodu.
Vytiahol si kvôli záchrane svojho ľudu a svojho pomazaného. Dom svojvoľného porazíš a obnažíš ho od základu až na skalu. — Sela —
Vyšel jsi zachránit svůj lid,svého pomazaného zachránit.Vůdce zlého domu jsi rozdrtil,obnažil jsi jej od hlavy až po paty. séla
Vyšel jsi spasit svůj lid, spasit pomazaného svého. Rozdrtil jsi hlavu svévolníkova domu, obnažils ho od základů k hrdlu.
Hab 3,14
Jeho vlastnými palicami si prebodol hlavu jeho bojovníkov, dohrmeli jako víchrica, aby ma rozptýlili; plesali, jako keby boli išli zožrať chudobného v kryte.
Vlastným šípom prebodneš hlavy jeho vládcov, ktorí sa prihnali vo svojej pýche, aby nás rozptýlili, akoby šli zhltnúť bedára v jeho skrýši.
Ich vlastnou berlou si prevŕtal hlavu jeho vojvodcov, keď sa rútili rozprášiť ma; ich jasanie znelo, akoby šli zhltnúť v skrýši bedára.
Svojimi šípmi si prerazil hlavy jeho vodcov, čo sa prehnali ako smršť, aby nás rozprášili, čo jasali ako pri vyžieraní bedára v skrýši.
Prorazil jsi mu hlavu jeho oštěpy,když se nás jeho nájezdníci hnali rozprášit,když už se těšili, jak pohltíubožáky ve skrýších.
Jeho vlastními holemi rozrazil jsi hlavu jeho knížat, ženoucích se jako smršť, aby mě rozprášili; jásali divoce, jako by už tajně pozřeli utištěného.
nāqaḇtā ḇəmaṭṭāw rōš [pərāzōw ḵ] (pərāzāw, q) yis‘ărū lahăp̄îṣênî; ‘ălîṣuṯām, kəmōw- le’ĕḵōl ‘ānî bammistār.
Hab 3,15
Šliapal si svojimi koňmi po mori, po hromade mnohých vôd.
Ty vkročíš so svojimi koňmi na more cez bahno mnohých vôd.
Na svojich koňoch cválaš po mori, cez bahno veľkých vôd.
So svojimi koňmi si vstúpil na more, do víru mohutných vôd.
Se svými oři cváláš po moři,až se mocné vody vzdouvaly.
Svými oři jsi pošlapal moře, vzdouvající se nesmírná vodstva.
Hab 3,16
Počul som, a zatriaslo sa moje lono, na ten hlas sa chvely moje rty; hniloba vošla do mojich kostí, a triasol som sa na mieste, kde som stál, že sa mám upokojiť na deň súženia, na deň, keď prijde hore proti ľudu ten, ktorý ho bude hubiť.
Začul som, a pohlo sa mi vnútro, a na ten zvuk chvejú sa mi pery, hniloba vniká mi do kostí a podlamujú sa mi nohy; budem čakať na deň súženia, ktorý pripadne na ľud, čo útočí na nás.
Počul som a chvelo sa mi vnútro pri hrmote triasli sa mi pery, rozklad mi vnikal do kostí a nohy sa mi chveli. Spokojný budem v deň úzkosti, až príde národ, ktorý na nás útočí.
Keď o tom počúvam, celý sa trasiem a jachcem, akoby mi do kostí vstúpil rozvrat, aj kolená sa mi podlamujú. V pohode očakávam deň súženia, ktorý zastihne ľud, čo na nás útočí.
Jak jsem to uslyšel, celý se chvěji,od toho zvuku se mi třesou rty.Jako by mi kostižer vlezl do kostía nohy pode mnou poklesly.Budu však čekat na den soužení,jež stihne lid, který na nás útočí.
Uslyšel jsem o tom a celý se třesu, chci se ozvat a rty se mi chvějí; jako by kostižer zachvátil mé kosti, podlamují se pode mnou nohy . Budu však klidně očekávat den soužení, až přitáhnou a přepadnou lid.
šāma‘tî wattirgaz biṭnî, ləqōwl ṣālălū śəp̄āṯay, yāḇōw rāqāḇ ba‘ăṣāmay wəṯaḥtay ’ergāz; ’ăšer ’ānūaḥ ləyōwm ṣārāh, la‘ălōwṯ lə‘am yəḡūḏennū.
Hab 3,17
Keby hneď aj nekvitol fík, a nebolo by úrody na viničoch; keby sklamalo dielo olivy, a polia by nedorobily potravy; keby drobné stádo bolo odrezané od košiara, a nebolo by hoväda v stájach,
Hoci figovník nekvitne, ovocia niet na viničoch a sklame úroda olív, polia nedodajú potravu, ulúpené sú ovce z košiara a dobytka nieto v stajniach.
Figovník síce nerodí a niet ovocia na viničoch, sklamala úroda olív a pole nedodalo pokrm; stratili sa ovce z košiara a v maštaliach nieto dobytka.
Aj keby figovník nevypučal a vinič nezarodil, hoci by oliva vyschla a na poliach sa nič neurodilo; aj keby z ohrady zmizlo stádo a v maštali by nebol dobytok,
I kdyby nerozkvetl fíkovníka hrozny na vinicích nebyly,i kdyby zklamala plodnost olivya pole nedala co jíst,i kdyby zmizely ovce z ohradya dobytek zmizel ze stájí,
I kdyby fíkovník nevypučel, réva nedala výnos, selhala plodnost olivy, pole nevydala pokrm, z ohrady zmizel brav, ve chlévech dobytek nebyl,
kî- ṯə’ênāh lō- ṯip̄rāḥ, wə’ên yəḇūl baggəp̄ānîm, kiḥêš ma‘ăśêh- zayiṯ, ūšəḏêmōwṯ lō- ‘āśāh ’ōḵel; gāzar mimmiḵlāh ṣōn, wə’ên bāqār bārəp̄āṯîm.
Hab 3,18
ja sa jednako budem veseliť v Hospodinovi, budem plesať v Bohu svojho spasenia.
Ja radovať sa v Hospodinovi budem a jasať v Bohu mojej spásy.
Ja však budem plesať v Pánovi, jasať budem v Bohu svojej spásy.
ja sa však budem radovať v Hospodinovi a jasať v Bohu mojej spásy.
já se však v Hospodinu budu veselit,budu šťastný v Bohu, svém Zachránci.
já budu jásotem oslavovat Hospodina, jásat k chvále Boha, který je má spása.
wa’ănî Yahweh ’e‘lōwzāh; ’āḡîlāh bêlōhê yiš‘î.
Hab 3,19
Hospodin, Pán je mojou silou a robí moje nohy jako nohy jeleníc a dáva mi kráčať po mojich výšinách. - Náčelníkovi speváckeho sboru na moje neginóty.
Hospodin, Pán, je moja sila, On jeleními robí moje kroky a vyvedie ma na moje výšiny. (Pre hudobný prednes na strunovom nástroji.)
Jahve, Pán, je moja sila, dal mi nohy ako jeleniciam a dá mi vykračovať po mojich výšinách. Zbormajstrovi. Na strunový nástroj.
Pán, Hospodin je mojou silou. Dal mi nohy lane a vyvádza ma na moje výšiny.
Mou silou je můj Pán, Hospodin,on dává mým nohám hbitost laní,vodí mě na mé výšiny.Pro předního zpěváka, na strunné nástroje.
Panovník Hospodin je moje síla. Učinil mé nohy hbité jako nohy laně, po posvátných návrších mi dává šlapat. Pro předního zpěváka za doprovodu strunných nástrojů.
Yahweh ’ăḏōnāy ḥêlî, wayyāśem raḡlay kā’ayyālōwṯ, wə‘al bāmōwṯay yaḏriḵênî; lamnaṣṣêaḥ binḡînōwṯāy.
1Modlitba proroka Habakuka na šigjonót.
2Hospodine, počul som tvoju povesť, bojím sa, Hospodine, tvoje dielo, oživ ho prostred rokov! Prostred rokov ho oznámiš! V zúrivom hneve budeš pamätať zľutovať sa!
3Keď išiel Bôh a blížil sa od Témana a Svätý od vrchu Fárana, sélah, jeho sláva pokryla nebesia, a zem bola plná jeho chvály.
4A blesk bol ako svetlo, papršleky mu vychádzaly z jeho ruky, a tam bol úkryt jeho sily.
5Pred jeho tvárou išiel mor, a v jeho zápätí vychádzal páľčivý neduh.
6Postál a zaklátil zemou, videl a zatriasal národami, a rozpadávaly sa večné vrchy, sklonily sa brehy večnosti; má večné cesty.
7Pod trápením som videl stány Kúšana, triasly sa koberce zeme Madiana.
8Či na rieky, ó, Hospodine, či azda na rieky bude horieť tvoj hnev, či tvoja prchlivosť proti moru? keď jazdíš na svojich koňoch, vezieš sa na svojich vozoch spasenia?
9Obnažiť obnažené je tvoje lučište, splniť prísahy pokolení, dané slovo, sélah. Riekami si rozdelil zem.
10Videly ťa, svíjaly sa vrchy; lejak prešiel ako povodeň; priepasť vydala svoj hlas, do výše pozdvihla svojej ruky.
11Slnce i mesiac zastály utiahnuc sa do svojho obydlia, na svetlo svojich šípov ta pošly, na jas blesku tvojej kopije.
12V zúrivom hneve si kráčal po zemi, v hneve si mlátil národy.
13Vyšiel si na záchranu svojho ľudu, na záchranu svojho pomazaného; srazil si hlavu z domu bezbožníka obnažiac všetko od základu až po hrdlo. Sélah.
14Jeho vlastnými palicami si prebodol hlavu jeho bojovníkov, dohrmeli jako víchrica, aby ma rozptýlili; plesali, jako keby boli išli zožrať chudobného v kryte.
15Šliapal si svojimi koňmi po mori, po hromade mnohých vôd.
16Počul som, a zatriaslo sa moje lono, na ten hlas sa chvely moje rty; hniloba vošla do mojich kostí, a triasol som sa na mieste, kde som stál, že sa mám upokojiť na deň súženia, na deň, keď prijde hore proti ľudu ten, ktorý ho bude hubiť.
17Keby hneď aj nekvitol fík, a nebolo by úrody na viničoch; keby sklamalo dielo olivy, a polia by nedorobily potravy; keby drobné stádo bolo odrezané od košiara, a nebolo by hoväda v stájach,
18ja sa jednako budem veseliť v Hospodinovi, budem plesať v Bohu svojho spasenia.
19Hospodin, Pán je mojou silou a robí moje nohy jako nohy jeleníc a dáva mi kráčať po mojich výšinách. - Náčelníkovi speváckeho sboru na moje neginóty.
1Modlitba proroka Abakuka na spôsob žalospevu:
2Hospodine, počul som o Tebe zvesť a videl som Tvoje dielo, Hospodine. Oživ ho v najbližších rokoch. V najbližších rokoch urob ho známym, v hneve pamätaj na zľutovanie!
3Boh prichádza od Témánu a Svätý z vrchu Párán. Sela! Jeho veleba zakryla nebesá a zem je plná Jeho chvály.
4On žiari ako svetlo, lúče Mu z ruky šľahajú, a tým je zahalená Jeho moc.
5Pred Jeho tvárou kráča mor a vzápätí za Ním ide nákaza.
6Zastane, premeriava zem, pozrie - a pohne národmi. Rozpadnú sa večné vrchy, sklonia sa odveké kopce; Jemu patria cesty večnosti.
7Stany Kúšanu vidím v nešťastí, trasú sa šiatre Midjánska.
8Či proti riekam, Hospodine, či proti riekam planie Tvoj hnev? Či proti moru je Tvoje rozhorčenie, keď sa nesieš na svojich koňoch a na svojich víťazných vozoch?
9Tvoj luk je pripravený. Tvoj tulec je naplnený šípmi. Sela. Riekami brázdil si zem.
10Vrchy Ťa vidia a zvíjajú sa v bolestiach, záplava vôd sa valí, hlbina vydala svoj hlas, vysoko dvíha svoje ruky.
11Slnko a mesiac zostali vo svojom obydlí, miznú pri svetle Tvojich šípov, pri bleskovom jase Tvojho oštepu.
12V prchkosti kráčaš po zemi a v hneve šliapeš národy.
13Vyjdeš na pomoc svojmu ľudu, na pomoc svojmu pomazanému; zrazíš strechu z domu nešľachetníka, obnažíš základ až na skalu. Sela.
14Vlastným šípom prebodneš hlavy jeho vládcov, ktorí sa prihnali vo svojej pýche, aby nás rozptýlili, akoby šli zhltnúť bedára v jeho skrýši.
15Ty vkročíš so svojimi koňmi na more cez bahno mnohých vôd.
16Začul som, a pohlo sa mi vnútro, a na ten zvuk chvejú sa mi pery, hniloba vniká mi do kostí a podlamujú sa mi nohy; budem čakať na deň súženia, ktorý pripadne na ľud, čo útočí na nás.
17Hoci figovník nekvitne, ovocia niet na viničoch a sklame úroda olív, polia nedodajú potravu, ulúpené sú ovce z košiara a dobytka nieto v stajniach.
18Ja radovať sa v Hospodinovi budem a jasať v Bohu mojej spásy.
19Hospodin, Pán, je moja sila, On jeleními robí moje kroky a vyvedie ma na moje výšiny. (Pre hudobný prednes na strunovom nástroji.)
1Modlitba proroka Habakuka. Na spôsob žalospevu.
2Pane počul som tvoju správu, bál som sa, oživ, Pane, svoje dielo uprostred rokov, uprostred rokov daj vedieť; v hneve si pripomeň milosrdenstvo!
3Boh prichádza z Temanu a Svätý z vrchu Faran; - jeho veleba zakrýva nebesá a zem je plná jeho chvály.
4A žiari ako svetlo, lúče mu vyrážajú z rúk, tam je schránka jeho sily.
5Pred jeho tvárou kráča mor a vzápätí mu tiahne plameň.
6Zastane a premeria zem, pozrie a zatrasie národmi; i rozpoltia sa večné vrchy a sklonia sa kopce odveké; má večné chodníky.
7V trápení som videl stany Kušanu, trasú sa šiatre madiánskej krajiny.
8Či sa Pán hnevá na rieky? Či proti riekam nesie sa tvoj hnev? Či proti moru je tvoj zápal, že jazdíš na svojich paripách? Tvoje vozy znamenajú spásu.
9Tvoja kuša je pripravená podľa prísahy, ktorú si dal kmeňom. Riekami si poprerýval zem,
10zazreli ťa, zvíjali sa vrchy, prevalila sa záplava vôd, priepasť vydala svoj hukot, vysoko dvíhala ruky.
11Slnko a mesiac ostali doma pred svetlom tvojich šípov ušli, pred žiarou tvojho bleskového oštepu.
12V zápale pošliapeš zem, v hneve rozmlátiš národy.
13Vytiahol si zachrániť svoj ľud, zachrániť svojho pomazaného; rozdrvil si hlavu bezbožníkovho domu, obnažil si mu základy až dospodu.
14Ich vlastnou berlou si prevŕtal hlavu jeho vojvodcov, keď sa rútili rozprášiť ma; ich jasanie znelo, akoby šli zhltnúť v skrýši bedára.
15Na svojich koňoch cválaš po mori, cez bahno veľkých vôd.
16Počul som a chvelo sa mi vnútro pri hrmote triasli sa mi pery, rozklad mi vnikal do kostí a nohy sa mi chveli. Spokojný budem v deň úzkosti, až príde národ, ktorý na nás útočí.
17Figovník síce nerodí a niet ovocia na viničoch, sklamala úroda olív a pole nedodalo pokrm; stratili sa ovce z košiara a v maštaliach nieto dobytka.
18Ja však budem plesať v Pánovi, jasať budem v Bohu svojej spásy.
19Jahve, Pán, je moja sila, dal mi nohy ako jeleniciam a dá mi vykračovať po mojich výšinách. Zbormajstrovi. Na strunový nástroj.
1Modlitba proroka Habakuka — žalospev.
2Hospodin, počul som chýr o tebe a užasol som nad tvojím dielom. Zachovaj ho v najbližších rokoch, v tento čas ho ohlasuj; v nepokoji pamätaj na zľutovanie.
3Boh prichádza z Témanu, Svätý z vrchu Páran. — Sela — Jeho veleba prikryla nebesá a zem je plná jeho oslavy.
4Žiari ako svetlo. Z rúk mu vychádzajú lúče, v nich sa skrýva jeho sila.
5Pred ním ide mor a hneď za ním sa ťahá skaza.
6Zastal, premeriava zem a pohľadom dáva do pohybu národy. Pradávne vrchy sa rozpadávajú, večné kopce sa prepadávajú. Jemu patria cesty večnosti.
7Stany Kúšanu vidím v súžení, šiatre Midjánu sa otriasajú.
8Či proti potokom vzplanul Hospodin hnevom? Alebo či vylievaš svoju zlosť na rieky? Či si sa azda rozvášnil proti moru, keď riadiš svoje kone a víťazné vozy?
9Tvoj luk je pripravený na splnenie prísľubov. — Sela — Riekami si rozbrázdil zem.
10Vrchy sa pri pohľade na teba zvíjajú. Prechádza prietrž mračien a hlbina sa ozýva. Vyvýšil si sa a odstavil slnko;
11mesiac sa stiahol na svoje miesto. Odtiahli pred svetlom tvojich šípov a leskom tvojej kopije.
12Rozhorčený vykračuješ po zemi a nahnevaný šliapeš po národoch.
13Vytiahol si kvôli záchrane svojho ľudu a svojho pomazaného. Dom svojvoľného porazíš a obnažíš ho od základu až na skalu. — Sela —
14Svojimi šípmi si prerazil hlavy jeho vodcov, čo sa prehnali ako smršť, aby nás rozprášili, čo jasali ako pri vyžieraní bedára v skrýši.
15So svojimi koňmi si vstúpil na more, do víru mohutných vôd.
16Keď o tom počúvam, celý sa trasiem a jachcem, akoby mi do kostí vstúpil rozvrat, aj kolená sa mi podlamujú. V pohode očakávam deň súženia, ktorý zastihne ľud, čo na nás útočí.
17Aj keby figovník nevypučal a vinič nezarodil, hoci by oliva vyschla a na poliach sa nič neurodilo; aj keby z ohrady zmizlo stádo a v maštali by nebol dobytok,
18ja sa však budem radovať v Hospodinovi a jasať v Bohu mojej spásy.
19Pán, Hospodin je mojou silou. Dal mi nohy lane a vyvádza ma na moje výšiny.
1Modlitba proroka Abakuka. Na nápěv písně nářků.
2Slyšel jsem, Hospodine, tvoji zvěst,před tvým dílem stojím s úžasem.Oživ je, Hospodine, znovu po letech,po všech těch letech je znovu zjev,na slitování se v té vřavě rozpomeň!
3Z Temanu přichází Bůh,Svatý přichází z hory Paranu. sélaJeho sláva halí nebesa,země je plná jeho chval.
4Jeho jas je jako svítání,z jeho ruky září paprsky –tam je zdroj jeho sil.
5Před jeho tváří jde Rána morová,v patách mu kráčí Nákaza!
6Zastavil se a měří zem;národy se chvějí pod jeho pohledem.Odvěká pohoří se drolí na kusy,věčná návrší se sklánějí –jemu patří stezky věčnosti!
7Kúšanské stany vidím v bolestech,plachty Midiánu třesou se.
8To se, Hospodine, zlobíš na řeky?To míří na řeky tvé zuření?To ses tak proti moři rozlítil,že jsi na svých ořích vyrazila na svých vozech vítězných?
9Třímáš svůj obnažený luk,tvé oštěpy složily bojovou přísahu. sélaRozdělil jsi zemi řekami,
10hory tě zahlédly a už se svíjejí.Už se valí vodní přívaly,z hlubiny je slyšet hučení,do výšky se vlny vzdouvají.
11Slunce i měsíc zůstaly ve svém obydlí,před září tvých šípů utekly,před blýskáním tvého kopí.
12Ve svém rozhořčení kráčíš zemí,ve svém hněvu šlapeš národy.
13Vyšel jsi zachránit svůj lid,svého pomazaného zachránit.Vůdce zlého domu jsi rozdrtil,obnažil jsi jej od hlavy až po paty. séla
14Prorazil jsi mu hlavu jeho oštěpy,když se nás jeho nájezdníci hnali rozprášit,když už se těšili, jak pohltíubožáky ve skrýších.
15Se svými oři cváláš po moři,až se mocné vody vzdouvaly.
16Jak jsem to uslyšel, celý se chvěji,od toho zvuku se mi třesou rty.Jako by mi kostižer vlezl do kostía nohy pode mnou poklesly.Budu však čekat na den soužení,jež stihne lid, který na nás útočí.
17I kdyby nerozkvetl fíkovníka hrozny na vinicích nebyly,i kdyby zklamala plodnost olivya pole nedala co jíst,i kdyby zmizely ovce z ohradya dobytek zmizel ze stájí,
18já se však v Hospodinu budu veselit,budu šťastný v Bohu, svém Zachránci.
19Mou silou je můj Pán, Hospodin,on dává mým nohám hbitost laní,vodí mě na mé výšiny.Pro předního zpěváka, na strunné nástroje.
1Modlitba proroka Abakuka; na způsob tklivé písně.
2Hospodine, slyšel jsem tvou zprávu; bojím se o tvoje dílo, Hospodine, v tento čas je zachovej, v tento čas je uveď v známost. V nepokoji pamatuj na slitování!
3Z Témanu přichází Bůh, z hory Páranu Svatý. Nebesa přikrývá velebnost jeho, země je plná chvalozpěvů.
4Září jako světlo, po straně má rohy, v nichž je skryta jeho síla.
5Před ním se žene mor, nákaza valí se za ním.
6Stanul, a měří zemi, pohlédl, a zatřásl pronárody; pukají odvěká horstva, pahorky pravěké se hroutí; cesta věčnosti patří jemu.
7Vidím, jak hrouží se v nicotu kúšanské stany, jak se chvějí stanové houně midjánské země.
8Vzplanul snad Hospodin proti řekám? Zda proti řekám plane tvůj hněv nebo tvá prchlivost proti moři? Jedeš na svých ořích, tvoje vozy přivážejí spásu.
9Luk máš připravený ke splnění přísah, daných dávným pokolením. Řekami rozpolcuješ zemi.
10Spatřily tě hory a chvějí se v křeči. Přehnala se průtrž mračen, propastná tůň do křiku se dala, vysoko vzpíná své ruce.
11Do svého obydlí se stáhlo slunce i měsíc, utekly před světlem tvých šípů, před září tvého blyštivého kopí.
12Rozlícen po zemi kráčíš, po pronárodech ve hněvu dupeš.
13Vyšel jsi spasit svůj lid, spasit pomazaného svého. Rozdrtil jsi hlavu svévolníkova domu, obnažils ho od základů k hrdlu.
14Jeho vlastními holemi rozrazil jsi hlavu jeho knížat, ženoucích se jako smršť, aby mě rozprášili; jásali divoce, jako by už tajně pozřeli utištěného.
15Svými oři jsi pošlapal moře, vzdouvající se nesmírná vodstva.
16Uslyšel jsem o tom a celý se třesu, chci se ozvat a rty se mi chvějí; jako by kostižer zachvátil mé kosti, podlamují se pode mnou nohy . Budu však klidně očekávat den soužení, až přitáhnou a přepadnou lid.
17I kdyby fíkovník nevypučel, réva nedala výnos, selhala plodnost olivy, pole nevydala pokrm, z ohrady zmizel brav, ve chlévech dobytek nebyl,
18já budu jásotem oslavovat Hospodina, jásat k chvále Boha, který je má spása.
19Panovník Hospodin je moje síla. Učinil mé nohy hbité jako nohy laně, po posvátných návrších mi dává šlapat. Pro předního zpěváka za doprovodu strunných nástrojů.
1təp̄illāh laḥăḇaqqūq hannāḇî; ‘al šiḡyōnōwṯ.
2Yahweh šāma‘tî šim‘ăḵā yārêṯî Yahweh pā‘āləḵā bəqereḇ šānîm ḥayyêhū, bəqereḇ šānîm tōwḏîa‘; bərōḡez raḥêm tizkōwr.
3’ĕlōwha mittêmān yāḇōw, wəqāḏōwōš mêhar- pārān selāh; kissāh šāmayim hōwḏōw, ūṯəhillāṯōw mālə’āh hā’āreṣ.
4wənōḡah kā’ōwr tihyeh, qarnayim mîyāḏōw lōw; wəšām ḥeḇyōwn ‘uzzōh
5ləp̄ānāw yêleḵ dāḇer; wəyêṣê rešep̄ ləraḡlāw.
6‘āmaḏ waymōḏeḏ ’ereṣ, rā’āh wayyattêr gōwyim, wayyiṯpōṣəṣū harrê- ‘aḏ, šaḥū giḇ‘ōwṯ ‘ōwlām; hălîḵōwṯ ‘ōwlām lōw
7taḥaṯ ’āwen, rā’îṯî ’āholê ḵūšān; yirgəzūn yərî‘ōwṯ ’ereṣ miḏyān. s
8hăḇinhārîm ḥārāh Yahweh, ’im bannəhārîm ’appeḵā, ’im- bayyām ‘eḇrāṯeḵā; kî ṯirkaḇ ‘al- sūseḵā, markəḇōṯeḵā yəšū‘āh.
9‘eryāh ṯê‘ōwr qašteḵā, šəḇu‘ōwṯ maṭṭōwṯ ’ōmer selāh; nəhārōwṯ təḇaqqa‘- ’āreṣ.
10rā’ūḵā yāḥîlū hārîm, zerem mayim ‘āḇār; nāṯan təhōwm qōwlōw, rōwm yāḏêhū nāśā.
11šemeš yārêaḥ ‘āmaḏ zəḇulāh; lə’ōwr ḥiṣṣeḵā yəhallêḵū, lənōḡah bəraq ḥănîṯeḵā.
12bəza‘am tiṣ‘aḏ- ’āreṣ; bə’ap̄ tāḏūš gōwyim.
13yāṣāṯā ləyêša‘ ‘ammeḵā, ləyêša‘ ’eṯ- məšîḥeḵā; māḥaṣtā rōš mibbêṯ rāšā‘, ‘ārōwṯ yəsōwḏ ‘aḏ- ṣawwār selāh. p̄
14nāqaḇtā ḇəmaṭṭāw rōš [pərāzōw ḵ] (pərāzāw, q) yis‘ărū lahăp̄îṣênî; ‘ălîṣuṯām, kəmōw- le’ĕḵōl ‘ānî bammistār.
15dāraḵtā ḇayyām sūseḵā; ḥōmer mayim rabbîm.
16šāma‘tî wattirgaz biṭnî, ləqōwl ṣālălū śəp̄āṯay, yāḇōw rāqāḇ ba‘ăṣāmay wəṯaḥtay ’ergāz; ’ăšer ’ānūaḥ ləyōwm ṣārāh, la‘ălōwṯ lə‘am yəḡūḏennū.
17kî- ṯə’ênāh lō- ṯip̄rāḥ, wə’ên yəḇūl baggəp̄ānîm, kiḥêš ma‘ăśêh- zayiṯ, ūšəḏêmōwṯ lō- ‘āśāh ’ōḵel; gāzar mimmiḵlāh ṣōn, wə’ên bāqār bārəp̄āṯîm.
18wa’ănî Yahweh ’e‘lōwzāh; ’āḡîlāh bêlōhê yiš‘î.
19Yahweh ’ăḏōnāy ḥêlî, wayyāśem raḡlay kā’ayyālōwṯ, wə‘al bāmōwṯay yaḏriḵênî; lamnaṣṣêaḥ binḡînōwṯāy.