Prvá kniha Mojžišova, 50. kapitola
1 M 50,1
Vtedy padol Jozef na tvár svojho otca a plakal nad ním a bozkával ho.
Vtedy sa Jozef hodil otcovi na tvár, zaplakal nad ním a pobozkal ho.
Tu sa Jozef vrhol na svojho otca, plakal nad ním a bozkával ho.
Nato padol Jozef na tvár svojho otca, plakal nad ním a bozkával ho.
Josef se vrhl na otcovu tvář, skrápěl ji slzami a líbal ho.
Tu padl Josef na tvář svého otce, plakal nad ním a líbal ho.
wayyippōl yōwsêp̄ ‘al- pənê ’āḇîw; wayyêḇək ‘ālāw wayyiššaq- lōw.
1 M 50,2
A Jozef rozkázal svojim sluhom lekárom, aby nabalzamovali jeho otca, a lekári nabalzamovali Izraela.
Potom prikázal svojim sluhomlekárom zabalzamovať otca. Lekári balzamovali Izraela.
Potom rozkázal svojim služobníkom, lekárom, zabalzamovať jeho otca. A lekári balzamovali Izraela.
Potom Jozef rozkázal svojim služobníkom, lekárom, aby mu zabalzamovali otca.
Potom Josef přikázal lékařům, kteří mu sloužili, aby jeho otce nabalzamovali. Lékaři balzamovali Izraele
Potom přikázal svým služebníkům lékařům, aby otce nabalzamovali. Lékaři balzamovali Izraele
wayṣaw yōwsêp̄ ’eṯ- ‘ăḇāḏāw ’eṯ- hārōp̄ə’îm, laḥănōṭ ’eṯ- ’āḇîw; wayyaḥanṭū hārōp̄ə’îm ’eṯ- yiśrā’êl.
1 M 50,3
A tak sa mu vyplnilo štyridsať dní, lebo tak sa vyplňujú dni balzamovaných. A Egypťania ho oplakávali sedemdesiat dní.
Pritom uplynulo štyridsať dní, lebo toľko dní trvá balzamovanie. Egypťania ho však oplakávali sedemdesiat dní.
Trvalo im to pri ňom štyridsať dní, lebo toľko času bolo treba na balzamovanie. Aj Egypťania ho oplakávali sedemdesiat dní.
Lekári balzamovali Izraela a trvalo im to štyridsať dní, pretože toľko dní treba na zabalzamovanie. Egypťania ho oplakávali sedemdesiat dní.
plných čtyřicet dní (tak dlouho totiž trvá balzamování) a Egypťané za něj drželi smutek po sedmdesát dní.
plných čtyřicet dní; tak dlouho totiž trvá balzamování. Egypťané ho oplakávali sedmdesát dní.
wayyimlə’ū- lōw ’arbā‘îm yōwm, kî kên yimlə’ū yəmê haḥănuṭîm; wayyiḇkū ’ōṯōw miṣrayim šiḇ‘îm yōwm.
1 M 50,4
A keď sa pominuly dni jeho plaču, hovoril Jozef domu faraonovmu a riekol: Ak som našiel milosť vo vašich očiach, hovorte, prosím, faraonovi a povedzte,
Keď sa minuli dni oplakávania, povedal Jozef domu faraónovmu: Ak som našiel priazeň vo vašich očiach, povedzte faraónovi:
A keď sa dni oplakávania minuli, Jozef povedal faraónovým dvoranom: "Ak som našiel milosť vo vašich očiach, prihovorte sa za mňa, prosím, u faraóna v tomto zmysle:
Keď sa dni oplakávania skončili, Jozef oslovil faraónových dvoranov: Ak som získal vašu priazeň, predložte faraónovi moju prosbu:
Když uplynula doba jeho oplakávání, promluvil Josef k faraonovu dvoru: „Prokažte mi prosím laskavost a předneste faraonovým uším mou prosbu.
Když přešly dny smutku, promluvil Josef k nejbližším faraónovým: „Jestliže jsem získal vaši přízeň, předložte faraónovi mou prosbu:
wayya‘aḇrū yəmê ḇəḵîṯōw, wayḏabbêr yōwsêp̄, ’el- bêṯ par‘ōh lêmōr; ’im- nā māṣāṯî ḥên bə‘ênêḵem, dabbərū- nā bə’āzənê p̄ar‘ōh lêmōr.
1 M 50,5
že môj otec ma zaviazal prísahou povediac: Hľa, ja už zomriem. Do môjho hrobu, ktorý som si vykopal v Kananejskej zemi, tam ma pochovaj! Nech tedy teraz, prosím, odídem ta hore a pochovám svojho otca a zase sa navrátim.
Môj otec ma zaviazal touto prísahou: Ajhľa, ja umieram, pochovaj ma do môjho hrobu, čo som si vykopal v Kanaáne! Rád by som teraz odišiel pochovať otca; potom sa vrátim.
Môj otec ma zaviazal prísahou: "Hľa, ja už zomriem. Pochováš ma v mojom hrobe, ktorý som si vykopal v krajine Kanaán!" A teraz by som chcel ísť hore pochovať si otca; potom sa vrátim."
Môj otec ma zaviazal touto prísahou: Pozri, ja zomieram. Pochovaj ma v mojej hrobke, ktorú som si pripravil v Kanaáne. Dovoľ mi odísť a pochovať tam môjho otca; potom sa vrátim.
Můj otec mě zavázal přísahou a řekl: ‚Hle, už umírám. Pochovej mě v mé hrobce, kterou jsem si vytesal v kanaánské zemi!‘ Proto mi prosím dovol odejít. Jakmile svého otce pohřbím, vrátím se zpět.“
Můj otec mě zapřisáhl slovy: ‚Hle, já umírám. Pochovej mě v mé hrobce, kterou jsem si vytesal v kenaanské zemi.‘ Dovol, abych tam vystoupil a pochoval svého otce; pak se navrátím.“
’āḇî hišbî‘anî lêmōr, hinnêh ’ānōḵî mêṯ bəqiḇrî, ’ăšer kārîṯî lî bə’ereṣ kəna‘an, šāmmāh tiqbərênî; wə‘attāh, ’e‘ĕleh- nā wə’eqbərāh ’eṯ- ’āḇî wə’āšūḇāh.
1 M 50,6
A faraon povedal: Iď hore a pochovaj svojho otca tak, ako ťa zaviazal prísahou.
Nato povedal faraón: Choď, pochovaj otca, ako ťa zaviazal prísahou.
Faraón odkázal: "Choď hore a pochovaj otca, ako si prisahal!"
Faraón povedal: Len choď a pochovaj otca, ako si sa zaviazal prísahou.
Farao odpověděl: „Jdi a pohřbi svého otce podle přísahy, jíž tě zavázal.“
Farao řekl: „ Jen vystup a pohřbi svého otce, jak tě zapřisáhl.“
wayyōmer par‘ōh; ‘ălêh ūqəḇōr ’eṯ- ’āḇîḵā ka’ăšer hišbî‘eḵā.
1 M 50,7
A tak odišiel Jozef hore, aby pochoval svojho otca, a išli s ním aj všetci služobníci faraonovi, starší jeho domu a všetci starší Egyptskej zeme
Jozef teda odišiel pochovať otca a šli s ním aj všetci sluhovia faraónovi, starší jeho domu a všetci starší Egypta,
A tak Jozef odišiel pochovať svojho otca a s ním išli všetci faraónovi služobníci: úradníci jeho paláca, všetci hodnostári egyptskej krajiny
Jozef teda odišiel pochovať otca a šli s ním všetci faraónovi služobníci: jeho dvorania, všetci egyptskí hodnostári,
Josef se tedy vydal pohřbít svého otce a doprovázelo jej celé faraonovo služebnictvo, jeho přední dvořané i všichni egyptští hodnostáři.
I šel Josef pochovat svého otce a šli s ním všichni faraónovi služebníci, starší jeho domu i všichni starší egyptské země,
1 M 50,8
i celý dom Jozefov i jeho bratia i dom jeho otca, len ich drobné deti a ich drobné stádo a ich hovädzí statok zanechali v zemi Gózena.
celý dom Jozefov a jeho bratia i domácnosť jeho otca; len deti, ovce a dobytok si zanechali v krajine Góšen.
a všetci Jozefovi domáci i jeho bratia a domáci jeho otca. Iba svoje malé deti, svoje ovce a dobytok nechali v kraji Gesen.
všetci členovia Jozefovej domácnosti, jeho bratia i členovia domácnosti jeho otca. V kraji Góšen nechali len svoje deti, ovce a dobytok.
Šla také celá Josefova rodina, jeho bratři a rodina jeho otce – jen své děti, svůj brav a skot zanechali v gošenském kraji.
celý Josefův dům a jeho bratři i dům jeho otce. V zemi Gošenu zanechali pouze své dítky, svůj brav a skot.
1 M 50,9
A išly s ním aj vozy i jazdcovia, takže to bol tábor veľmi veliký.
Tiahli s ním aj vozy a jazdci; bol to veľmi početný sprievod.
S nimi išli aj vozy a jazdci, takže to bol veľmi veľký zástup.
Sprevádzali ich bojové vozy a jazdci. Bol to veľmi dôstojný sprievod.
Jely s nimi i vozy s jezdci; byl to velkolepý průvod.
Vytáhlo s ním též vozatajstvo a jezdectvo. Byl to velmi slavný průvod.
wayya‘al ‘immōw, gam- reḵeḇ gam- pārāšîm; wayhî hammaḥăneh kāḇêḏ mə’ōḏ.
1 M 50,10
A prišli až k humnu Atád, ktoré je za Jordánom, a nariekali tam veľkým nárekom a veľmi žalostným, a učinil svojmu otcovi smútok, ktorý trval sedem dní.
Keď došli do Góren-Átádu za Jordánom, zaspievali tam veľmi veľký a žalostný trúchlospev; Jozef po sedem dní odbavoval svojmu otcovi trúchloslužbu.
Keď došli ku Goren-Atad za Jordánom, konali tam veľký a slávnostný pohreb. Za svojho otca urobil sedemdňovú smútočnú slávnosť
Keď prišli do Góren-Átadu, ktorý je za Jordánom, usporiadali veľkú a dôstojnú smútočnú slávnosť. Jozef smútil za svojím otcom sedem dní.
Když pak dorazili ke Goren-atadu poblíž Jordánu, dali se do hlubokého a bolestného truchlení. Po sedm dní tam Josef pořádal smuteční slavnost za svého otce.
Když přišli do Goren-atádu, který je u Jordánu, dali se do velikého a velmi ponurého nářku. Josef tu uspořádal za svého otce sedmidenní smuteční slavnost.
wayyāḇō’ū ‘aḏ- gōren hā’āṭāḏ, ’ăšer bə‘êḇer hayyardên, wayyispəḏū- šām, mispêḏ gāḏōwl wəḵāḇêḏ mə’ōḏ; wayya‘aś lə’āḇîw ’êḇel šiḇ‘aṯ yāmîm.
1 M 50,11
A keď videli obyvatelia zeme, Kananeji, smútok na humne Atáde, riekli: Toto majú Egypťania ťažký smútok. Preto nazvali jeho meno Ábel-micraim, ktorý je za Jordánom.
Keď obyvatelia krajiny, Kanaánci, videli trúchloslužbu v Góren-Átáde, povedali: Pre Egypťanov je to žalostná trúchloslužba. Preto sa to miesto volá Ábél-Micrajim , čo leží za Jordánom.
Keď sa obyvatelia krajiny, Kanaánčania, dozvedeli o smútočnej slávnosti pri Gorene, vraveli: "To je veľkolepá egyptská smútočná slávnosť!" Preto nazvali to (miesto) Abel Misraim Egyptský smútok, čo leží za Jordánom.
Keď obyvatelia Kanaánu videli v Góren-Átade smútočnú slávnosť, vraveli: Egypťania majú veľký smútok. Preto sa to miesto za Jordánom volá Ábel-Micrajim.
Když kananejští obyvatelé země viděli tu smuteční slavnost v Goren-atadu, řekli: „To mají Egypťané hluboký smutek!“ A tak to místo poblíž Jordánu dostalo jméno Abel-micrajim, Smutek Egypta.
Kenaanci, obyvatelé té země, viděli smuteční slavnost v Goren-atádu a pravili: „Egypt má těžký smutek!“ Proto pojmenovali to místo , které je u Jordánu, Ábel-misrajim (to je Smutek Egypta) .
wayyar yōwōšêḇ hā’āreṣ hakkəna‘ănî ’eṯ- hā’êḇel, bəḡōren hā’āṭāḏ, wayyōmərū, ’êḇel- kāḇêḏ zeh ləmiṣrāyim; ‘al- kên qārā šəmāh ’āḇêl miṣrayim, ’ăšer bə‘êḇer hayyardên.
1 M 50,12
A jeho synovia mu vykonali tak, ako im prikázal,
Jeho synovia urobili s ním tak, ako im prikázal.
Jeho synovia s ním teda urobili, ako im prikázal.
Synovia potom urobili, ako im prikázal otec,
Jákobovi synové s otcem naložili, jak jim přikázal.
Pak synové učinili, jak jim otec přikázal.
wayya‘ăśū ḇānāw lōw; kên ka’ăšer ṣiwwām.
1 M 50,13
totiž jeho synovia ho zaniesli do Kananejskej zeme a pochovali ho v jaskyni na poli Machpela, ktorú kúpil Abrahám i s tým poľom za vlastníctvo na pohrabište od Efrona Hetejského, naproti Mamremu.
Odniesli ho jeho synovia do Kanaánu a pochovali ho naproti Mamré v jaskyni na poli Machpéla, ktorú aj s poľom kúpil Abrahám od Chetejca Efróna na dedičné pohrebisko.
Vydali sa totiž do krajiny Kanaán a pochovali ho v jaskyni makpelského pozemku, na pozemku východne od Mambre, ktorý kúpil Abrahám od Hetejca Efrona na dedičné pohrebisko.
odniesli ho do Kanaánu a pochovali v jaskyni na poli v Makpéle. To pole naproti Mamré kúpil Abrahám od Chetitu Efróna, aby mal vlastné pohrebisko.
Přinesli ho do kanaánské země a pochovali ho v jeskyni na poli Makpela naproti Mamre, na poli, jež Abraham koupil od Efrona Chetejského jako své vlastní pohřebiště.
Donesli ho do kenaanské země a pochovali ho v jeskyni na poli v Makpele; to pole naproti Mamre koupil Abraham od Chetejce Efróna, aby měl vlastní hrob.
wayyiś’ū ’ōṯōw ḇānāw ’arṣāh kəna‘an, wayyiqbərū ’ōṯōw, bim‘āraṯ śəḏêh hammaḵpêlāh; ’ăšer qānāh ’aḇrāhām ’eṯ- haśśāḏeh la’ăḥuzzaṯ- qeḇer, mê’êṯ ‘ep̄rōn haḥittî ‘al- pənê mamrê.
1 M 50,14
Potom sa navrátil Jozef do Egypta, on i jeho bratia i všetci, ktorí boli odišli s ním ta hore pochovať jeho otca, keď už tedy bol pochoval svojho otca.
Keď Jozef pochoval otca, vrátil sa do Egypta, on i jeho bratia a vôbec všetci, ktorí šli s ním pochovať jeho otca.
Keď Jozef pochoval otca, vrátil sa do Egypta, aj jeho bratia a všetci, čo s ním išli.
Jozef sa po pohrebe svojho otca vrátil do Egypta aj s bratmi a so všetkými, ktorí s ním odišli pochovať jeho otca.
Po otcově pohřbu se Josef vrátil do Egypta a s ním i jeho bratři a všichni, kdo s ním šli pochovat jeho otce.
Po otcově pohřbu se Josef vrátil do Egypta se svými bratry a se všemi, kteří s ním vyšli pochovat jeho otce.
1 M 50,15
A keď videli bratia Jozefovi, že ich otec zomrel, povedali: Čo ak bude teraz Jozef útočiť na nás? A dozaista nám odplatí všetko to zlé, ktoré sme mu vykonali.
Keď Jozefovi bratia videli, že im otec umrel, povedali: Možno, že Jozef bude teraz nepriateľsky vystupovať proti nám a odplatí nám všetko zlo, ktoré sme mu vykonali.
Keď otec zomrel, Jozefovi bratia sa začali báť a vraveli si: "Nezachová sa teraz Jozef nepriateľsky voči nám a neodplatí nám všetko to zlé, čo sme mu vykonali?"
Keď si Jozefovi bratia uvedomili, že ich otec je mŕtvy, povedali si: Len aby Jozef na nás nezanevrel a neodplácal sa nám za všetko, čo sme mu vykonali.
Když si pak Josefovi bratři uvědomili, že jejich otec je mrtev, řekli si: „Co když nás Josef stále nenávidí? Určitě se nám pomstí za všechno zlé, co jsme mu provedli!“
Když si Josefovi bratři uvědomili, že jejich otec je mrtev, řekli si : „Jen aby na nás Josef nezanevřel a neoplatil nám všechno zlo, kterého jsme se na něm dopustili.“
wayyir’ū ’ăḥê- yōwsêp̄ kî- mêṯ ’ăḇîhem, wayyōmərū, lū yiśṭəmênū yōwsêp̄; wəhāšêḇ yāšîḇ lānū, ’êṯ kāl- hārā‘āh, ’ăšer gāmalnū ’ōṯōw.
1 M 50,16
Preto prikázali povedať Jozefovi: Tvoj otec prikázal pred svojou smrťou a povedal:
Preto odkázali Jozefovi: Tvoj otec pred svojou smrťou prikázal:
Preto odkázali Jozefovi: "Tvoj otec pred svojou smrťou prikázal:
Preto mu odkázali: Tvoj otec pred smrťou prikázal:
Vzkázali tedy Josefovi: „Tvůj otec nám před smrtí přikázal:
Proto mu vzkázali: „Tvůj otec před smrtí přikázal:
1 M 50,17
Takto poviete Jozefovi: Odpusti, prosím, prestúpenie svojim bratom a ich hriech, lebo ti učinili zlé. A tak teraz odpusti, prosím, prestúpenie služobníkov Boha tvojho otca. Vtedy sa rozplakal Jozef, keď mu tak hovorili.
Takto povedzte Jozefovi: Ach, odpusť, prosím, svojim bratom ich priestupok a ich hriech, že ti ublížili. Odpusť teraz, prosíme, svojim bratom ich priestupok a ich hriech, že ti ublížili. Odpusť teraz, prosíme, previnenie služobníkom Boha tvojho otca. Jozef plakal, keď mu to hovorili.
"Toto poviete Jozefovi: Odpusť, prosím, svojim bratom ich previnenie a hriech, že ti spôsobili zlo! Už nám len odpusť naše previnenie! Veď my uctievame Boha tvojho otca!" Keď mu to hovorili; Jozef plakal.
Povedzte Jozefovi toto: Odpusť, prosím, svojim bratom prestúpenie a hriech, lebo spáchali na tebe zločin. Odpusť teda, prosím, služobníkom Boha tvojho otca to prestúpenie. Jozef sa nad ich odkazom rozplakal.
‚Toto řekněte Josefovi: Prosím tě, odpusť svým bratrům jejich provinění, jejich hřích a všechno zlé, co ti provedli.‘ Prosíme tě tedy, odpusť nám, služebníkům Boha tvého otce, naše provinění.“ Josef se při těch slovech rozplakal.
Josefovi řekněte toto: ‚Ach, odpusť prosím svým bratrům přestoupení a hřích, neboť se na tobě dopustili zlého činu. Odpusť prosím služebníkům Boha tvého otce to přestoupení.‘“ Josef se nad jejich vzkazem rozplakal.
kōh- ṯōmərū ləyōwsêp̄, ’ānnā śā nā peša‘ ’aḥeḵā wəḥaṭṭāṯām kî- rā‘āh ḡəmālūḵā, wə‘attāh śā nā, ləp̄eša‘ ‘aḇḏê ’ĕlōhê ’āḇîḵā; wayyêḇək yōwsêp̄ bəḏabbərām ’êlāw.
1 M 50,18
A prišli aj jeho bratia a padli pred ním a vraveli: Hľa, sme tvojimi služobníkmi.
Potom jeho bratia pristúpili, padli pred ním a povedali: Hľa, sme tvojimi sluhami.
Potom prišli sami bratia, padli pred ním a vraveli: "Pozri, sme tvojimi sluhami!"
Potom prišli za ním sami bratia, padli pred ním a vraveli: Tu sme, budeme ti otrokmi!
Tehdy jeho bratři šli a padli před ním se slovy: „Hle, jsme tvoji služebníci!“
Pak přišli bratři sami, padli před ním a řekli: „Tu jsme, měj nás za otroky!“
wayyêləḵū gam- ’eḥāw, wayyippəlū ləp̄ānāw; wayyōmərū, hinnennū ləḵā la‘ăḇāḏîm.
1 M 50,19
Ale Jozef im povedal: Nebojte sa, lebo veď či som ja na mieste Boha?
Ale Jozef im odpovedal: Nebojte sa! Či ja tu stojím namiesto Boha?
Jozef im však povedal: "Len sa nebojte! Veď či som ja na Božom mieste?!
Jozef im však odvetil: Nebojte sa! Som tu azda namiesto Boha?
Josef jim však řekl: „Nebojte se, copak mne máte za Boha?
Josef jim však odvětil: „Nebojte se. Což jsem Bůh?
wayyōmer ’ălêhem yōwsêp̄ ’al- tîrā’ū; kî hăṯaḥaṯ ’ĕlōhîm ’ānî.
1 M 50,20
Vy ste zamýšľali proti mne zlé, ale Bôh to zamýšľal obrátiť na dobré, aby učinil tak, ako je to dnes, aby zachoval mnohý ľud pri živote.
Vy ste, pravda, zamýšľali proti mne zlé, ale Boh to obrátil na dobré, aby tak učinil, čo je dnes zjavné: totiž, aby mnohých ľudí zachoval nažive.
Vy ste síce snovali proti mne zlo, ale Boh to obrátil na dobro, aby uskutočnil to, čo je dnes, aby zachránil život mnohým ľuďom.
Vy ste proti mne osnovali zlo, Boh to však obrátil na dobro, aby sa stalo tak, ako je dnes, aby som zachránil životy mnohým ľuďom.
Zamýšleli jste proti mně zlé věci; Bůh to však zamýšlel k dobrému, aby se stalo, co dnes vidíte – aby byl zachráněn život mnoha lidí.
Vy jste proti mně zamýšleli zlo, Bůh však zamýšlel dobro; tím, co se stalo, jak dnes vidíme , zachoval naživu četný lid.
wə’attem ḥăšaḇtem ‘ālay rā‘āh; ’ĕlōhîm ḥăšāḇāh ləṭōḇāh, ləma‘an, ‘ăśōh kayyōwm hazzeh ləhaḥăyōṯ ‘am- rāḇ.
1 M 50,21
A tak teraz nebojte sa. Ja vás budem zaopatrovať potravou i vaše drobné deti. A tešil ich a hovoril k ich srdcu.
Teraz sa však nebojte, ja budem živiť vás aj vaše deti. Tak ich potešoval a vľúdne hovoril s nimi.
Len sa už nebojte! Ja sa budem starať o vás aj o vaše deti!" Tak ich tešil a milo sa im prihováral. Jozefova smrť
Teraz sa už nebojte! Ja budem živiť vás i vaše deti. Tak ich utešoval a vľúdne sa im prihováral.
Už se tedy nebojte, postarám se o vás i o vaše děti!“ Tak je utěšoval a mluvil s nimi laskavě.
Nebojte se už tedy; postarám se o vás i o vaše děti.“ Tak je těšil a promlouval jim k srdci.
wə‘attāh ’al- tîrā’ū, ’ānōḵî ’ăḵalkêl ’eṯḵem wə’eṯ- ṭappəḵem; waynaḥêm ’ōwṯām, wayḏabbêr ‘al- libbām.
1 M 50,22
A tak býval Jozef v Egypte, on i dom jeho otca. A Jozef žil sto desať rokov.
Tak ostal Jozef bývať v Egypte, on i dom jeho otca; Jozef žil 110 rokov.
Jozef teda býval v Egypte; on aj dom jeho otca. Jozef žil stodesať rokov.
Jozef býval v Egypte aj s domom svojho otca a žil stodesať rokov.
Josef tedy bydlel v Egyptě spolu s rodinou svého otce a dožil se věku 110 let.
Josef sídlil v Egyptě i s domem svého otce a byl živ sto deset let.
1 M 50,23
A Jozef videl Efraimových synov až tretie pokolenie. I synovia Machíra, syna Manassesovho, zrodili sa na kolená Jozefove.
Jozef videl tri pokolenia Efrajimových synov; ba aj synovia Menaššeho, syna Máchíra sa narodili na Jozefových kolenách.
A Jozef videl Efraimových synov až do tretieho pokolenia. Aj synovia Manassesovho syna Machira sa narodili za Jozefovho života.
Efrajimových synov videl do tretieho pokolenia. Aj synovia Makíra, syna Menaššeho, boli po narodení položení na Jozefove kolená.
Viděl Efraimovy syny až do třetího pokolení a syny Manasesova syna Machíra přijal na svůj klín.
Syny Efrajimovy viděl do třetího pokolení. Též synové Makíra, syna Manasesova, se zrodili na Josefova kolena.
wayyar yōwsêp̄ lə’ep̄rayim, bənê šillêšîm; gam, bənê māḵîr ben- mənaššeh, yulləḏū ‘al- birkê yōwsêp̄.
1 M 50,24
A Jozef riekol svojim bratom: Ja už zomriem, ale Bôh vás istotne navštívi a vyvedie vás z tejto zeme hore do zeme, ktorú prísahou zasľúbil Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi.
Potom povedal Jozef svojim bratom: Ja umieram, ale Boh sa vás ujme a vyvedie vás z tejto krajiny do zeme, o ktorej prisahal Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi.
Raz potom Jozef povedal svojim bratom: "Ja už zomriem, ale Boh sa vás istotne ujme a vyvedie vás z tejto krajiny do krajiny, ktorú odprisahal Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi."
Potom Jozef povedal bratom: Ja zomieram, ale Boh sa vás určite ujme a vyvedie vás odtiaľto do krajiny, o ktorej prisahal Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi.
Nakonec Josef řekl svým bratrům: „Já umírám, ale Bůh k vám obrátí zřetel a vyvede vás odsud do země, kterou s přísahou zaslíbil Abrahamovi, Izákovi a Jákobovi!“
Potom Josef svým bratrům řekl: „Já umírám, ale Bůh vás jistě navštíví a vyvede vás odtud do země, kterou přísežně slíbil Abrahamovi, Izákovi a Jákobovi.“
wayyōmer yōwsêp̄ ’el- ’eḥāw, ’ānōḵî mêṯ; wêlōhîm pāqōḏ yip̄qōḏ ’eṯḵem, wəhe‘ĕlāh ’eṯḵem min- hā’āreṣ hazzōṯ, ’el- hā’āreṣ ’ăšer nišba‘ lə’aḇrāhām ləyiṣḥāq ūləya‘ăqōḇ.
1 M 50,25
A Jozef zaviazal synov Izraelových prísahou a riekol: Bôh vás istotne navštívi, a vtedy vynesiete moje kosti odtiaľto.
A Jozef zaviazal Izraelových synov takouto prísahou: Keď sa vás Boh ujme, odneste moje kosti odtiaľto!
Nato dal Jozef Izraelovým synom prisahať a povedal: "Keď sa vás Boh zaujme, preneste moje kosti odtiaľto!"
Jozef zaprisahal Izraelových synov slovami: Boh sa vás určite ujme; potom odneste odtiaľto moje kosti!
Tehdy Josef zavázal syny Izraele přísahou: „Až k vám Bůh obrátí zřetel, vyneste mé kosti odsud!“
A zapřisáhl syny Izraelovy slovy: „Bůh vás jistě navštíví a pak odtud vynesete mé kosti.“
wayyašba‘ yōwsêp̄, ’eṯ- bənê yiśrā’êl lêmōr; pāqōḏ yip̄qōḏ ’ĕlōhîm ’eṯḵem, wəha‘ăliṯem ’eṯ- ‘aṣmōṯay mizzeh.
1 M 50,26
A Jozef zomrel, keď mu bolo sto desať rokov, a nabalzamovali ho, a bol vložený do rakvi v Egypte.
Potom Jozef umrel stodesaťročný; zabalzamovali ho a položili do rakvy v Egypte.
A Jozef umrel, keď mal stodesať rokov. Potom ho zabalzamovali a uložili ho do rakvy v Egypte.
Jozef zomrel, keď mal stodesať rokov. Zabalzamovali ho a uložili v Egypte do rakvy.
Josef zemřel ve věku 110 let. Nabalzamovali ho a uložili v Egyptě do rakve.
I umřel Josef, když mu bylo sto deset let; nabalzamovali ho a položili do rakve v Egyptě.
wayyāmāṯ yōwsêp̄, ben- mê’āh wā‘eśer šānîm; wayyaḥanṭū ’ōṯōw, wayyîśem bā’ārōwn bəmiṣrāyim.
1Vtedy padol Jozef na tvár svojho otca a plakal nad ním a bozkával ho.
2A Jozef rozkázal svojim sluhom lekárom, aby nabalzamovali jeho otca, a lekári nabalzamovali Izraela.
3A tak sa mu vyplnilo štyridsať dní, lebo tak sa vyplňujú dni balzamovaných. A Egypťania ho oplakávali sedemdesiat dní.
4A keď sa pominuly dni jeho plaču, hovoril Jozef domu faraonovmu a riekol: Ak som našiel milosť vo vašich očiach, hovorte, prosím, faraonovi a povedzte,
5že môj otec ma zaviazal prísahou povediac: Hľa, ja už zomriem. Do môjho hrobu, ktorý som si vykopal v Kananejskej zemi, tam ma pochovaj! Nech tedy teraz, prosím, odídem ta hore a pochovám svojho otca a zase sa navrátim.
6A faraon povedal: Iď hore a pochovaj svojho otca tak, ako ťa zaviazal prísahou.
7A tak odišiel Jozef hore, aby pochoval svojho otca, a išli s ním aj všetci služobníci faraonovi, starší jeho domu a všetci starší Egyptskej zeme
8i celý dom Jozefov i jeho bratia i dom jeho otca, len ich drobné deti a ich drobné stádo a ich hovädzí statok zanechali v zemi Gózena.
9A išly s ním aj vozy i jazdcovia, takže to bol tábor veľmi veliký.
10A prišli až k humnu Atád, ktoré je za Jordánom, a nariekali tam veľkým nárekom a veľmi žalostným, a učinil svojmu otcovi smútok, ktorý trval sedem dní.
11A keď videli obyvatelia zeme, Kananeji, smútok na humne Atáde, riekli: Toto majú Egypťania ťažký smútok. Preto nazvali jeho meno Ábel-micraim, ktorý je za Jordánom.
12A jeho synovia mu vykonali tak, ako im prikázal,
13totiž jeho synovia ho zaniesli do Kananejskej zeme a pochovali ho v jaskyni na poli Machpela, ktorú kúpil Abrahám i s tým poľom za vlastníctvo na pohrabište od Efrona Hetejského, naproti Mamremu.
14Potom sa navrátil Jozef do Egypta, on i jeho bratia i všetci, ktorí boli odišli s ním ta hore pochovať jeho otca, keď už tedy bol pochoval svojho otca.
15A keď videli bratia Jozefovi, že ich otec zomrel, povedali: Čo ak bude teraz Jozef útočiť na nás? A dozaista nám odplatí všetko to zlé, ktoré sme mu vykonali.
16Preto prikázali povedať Jozefovi: Tvoj otec prikázal pred svojou smrťou a povedal:
17Takto poviete Jozefovi: Odpusti, prosím, prestúpenie svojim bratom a ich hriech, lebo ti učinili zlé. A tak teraz odpusti, prosím, prestúpenie služobníkov Boha tvojho otca. Vtedy sa rozplakal Jozef, keď mu tak hovorili.
18A prišli aj jeho bratia a padli pred ním a vraveli: Hľa, sme tvojimi služobníkmi.
19Ale Jozef im povedal: Nebojte sa, lebo veď či som ja na mieste Boha?
20Vy ste zamýšľali proti mne zlé, ale Bôh to zamýšľal obrátiť na dobré, aby učinil tak, ako je to dnes, aby zachoval mnohý ľud pri živote.
21A tak teraz nebojte sa. Ja vás budem zaopatrovať potravou i vaše drobné deti. A tešil ich a hovoril k ich srdcu.
22A tak býval Jozef v Egypte, on i dom jeho otca. A Jozef žil sto desať rokov.
23A Jozef videl Efraimových synov až tretie pokolenie. I synovia Machíra, syna Manassesovho, zrodili sa na kolená Jozefove.
24A Jozef riekol svojim bratom: Ja už zomriem, ale Bôh vás istotne navštívi a vyvedie vás z tejto zeme hore do zeme, ktorú prísahou zasľúbil Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi.
25A Jozef zaviazal synov Izraelových prísahou a riekol: Bôh vás istotne navštívi, a vtedy vynesiete moje kosti odtiaľto.
26A Jozef zomrel, keď mu bolo sto desať rokov, a nabalzamovali ho, a bol vložený do rakvi v Egypte.
1Vtedy sa Jozef hodil otcovi na tvár, zaplakal nad ním a pobozkal ho.
2Potom prikázal svojim sluhomlekárom zabalzamovať otca. Lekári balzamovali Izraela.
3Pritom uplynulo štyridsať dní, lebo toľko dní trvá balzamovanie. Egypťania ho však oplakávali sedemdesiat dní.
4Keď sa minuli dni oplakávania, povedal Jozef domu faraónovmu: Ak som našiel priazeň vo vašich očiach, povedzte faraónovi:
5Môj otec ma zaviazal touto prísahou: Ajhľa, ja umieram, pochovaj ma do môjho hrobu, čo som si vykopal v Kanaáne! Rád by som teraz odišiel pochovať otca; potom sa vrátim.
6Nato povedal faraón: Choď, pochovaj otca, ako ťa zaviazal prísahou.
7Jozef teda odišiel pochovať otca a šli s ním aj všetci sluhovia faraónovi, starší jeho domu a všetci starší Egypta,
8celý dom Jozefov a jeho bratia i domácnosť jeho otca; len deti, ovce a dobytok si zanechali v krajine Góšen.
9Tiahli s ním aj vozy a jazdci; bol to veľmi početný sprievod.
10Keď došli do Góren-Átádu za Jordánom, zaspievali tam veľmi veľký a žalostný trúchlospev; Jozef po sedem dní odbavoval svojmu otcovi trúchloslužbu.
11Keď obyvatelia krajiny, Kanaánci, videli trúchloslužbu v Góren-Átáde, povedali: Pre Egypťanov je to žalostná trúchloslužba. Preto sa to miesto volá Ábél-Micrajim , čo leží za Jordánom.
12Jeho synovia urobili s ním tak, ako im prikázal.
13Odniesli ho jeho synovia do Kanaánu a pochovali ho naproti Mamré v jaskyni na poli Machpéla, ktorú aj s poľom kúpil Abrahám od Chetejca Efróna na dedičné pohrebisko.
14Keď Jozef pochoval otca, vrátil sa do Egypta, on i jeho bratia a vôbec všetci, ktorí šli s ním pochovať jeho otca.
15Keď Jozefovi bratia videli, že im otec umrel, povedali: Možno, že Jozef bude teraz nepriateľsky vystupovať proti nám a odplatí nám všetko zlo, ktoré sme mu vykonali.
16Preto odkázali Jozefovi: Tvoj otec pred svojou smrťou prikázal:
17Takto povedzte Jozefovi: Ach, odpusť, prosím, svojim bratom ich priestupok a ich hriech, že ti ublížili. Odpusť teraz, prosíme, svojim bratom ich priestupok a ich hriech, že ti ublížili. Odpusť teraz, prosíme, previnenie služobníkom Boha tvojho otca. Jozef plakal, keď mu to hovorili.
18Potom jeho bratia pristúpili, padli pred ním a povedali: Hľa, sme tvojimi sluhami.
19Ale Jozef im odpovedal: Nebojte sa! Či ja tu stojím namiesto Boha?
20Vy ste, pravda, zamýšľali proti mne zlé, ale Boh to obrátil na dobré, aby tak učinil, čo je dnes zjavné: totiž, aby mnohých ľudí zachoval nažive.
21Teraz sa však nebojte, ja budem živiť vás aj vaše deti. Tak ich potešoval a vľúdne hovoril s nimi.
22Tak ostal Jozef bývať v Egypte, on i dom jeho otca; Jozef žil 110 rokov.
23Jozef videl tri pokolenia Efrajimových synov; ba aj synovia Menaššeho, syna Máchíra sa narodili na Jozefových kolenách.
24Potom povedal Jozef svojim bratom: Ja umieram, ale Boh sa vás ujme a vyvedie vás z tejto krajiny do zeme, o ktorej prisahal Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi.
25A Jozef zaviazal Izraelových synov takouto prísahou: Keď sa vás Boh ujme, odneste moje kosti odtiaľto!
26Potom Jozef umrel stodesaťročný; zabalzamovali ho a položili do rakvy v Egypte.
1Tu sa Jozef vrhol na svojho otca, plakal nad ním a bozkával ho.
2Potom rozkázal svojim služobníkom, lekárom, zabalzamovať jeho otca. A lekári balzamovali Izraela.
3Trvalo im to pri ňom štyridsať dní, lebo toľko času bolo treba na balzamovanie. Aj Egypťania ho oplakávali sedemdesiat dní.
4A keď sa dni oplakávania minuli, Jozef povedal faraónovým dvoranom: "Ak som našiel milosť vo vašich očiach, prihovorte sa za mňa, prosím, u faraóna v tomto zmysle:
5Môj otec ma zaviazal prísahou: "Hľa, ja už zomriem. Pochováš ma v mojom hrobe, ktorý som si vykopal v krajine Kanaán!" A teraz by som chcel ísť hore pochovať si otca; potom sa vrátim."
6Faraón odkázal: "Choď hore a pochovaj otca, ako si prisahal!"
7A tak Jozef odišiel pochovať svojho otca a s ním išli všetci faraónovi služobníci: úradníci jeho paláca, všetci hodnostári egyptskej krajiny
8a všetci Jozefovi domáci i jeho bratia a domáci jeho otca. Iba svoje malé deti, svoje ovce a dobytok nechali v kraji Gesen.
9S nimi išli aj vozy a jazdci, takže to bol veľmi veľký zástup.
10Keď došli ku Goren-Atad za Jordánom, konali tam veľký a slávnostný pohreb. Za svojho otca urobil sedemdňovú smútočnú slávnosť
11Keď sa obyvatelia krajiny, Kanaánčania, dozvedeli o smútočnej slávnosti pri Gorene, vraveli: "To je veľkolepá egyptská smútočná slávnosť!" Preto nazvali to (miesto) Abel Misraim Egyptský smútok, čo leží za Jordánom.
12Jeho synovia s ním teda urobili, ako im prikázal.
13Vydali sa totiž do krajiny Kanaán a pochovali ho v jaskyni makpelského pozemku, na pozemku východne od Mambre, ktorý kúpil Abrahám od Hetejca Efrona na dedičné pohrebisko.
14Keď Jozef pochoval otca, vrátil sa do Egypta, aj jeho bratia a všetci, čo s ním išli.
15Keď otec zomrel, Jozefovi bratia sa začali báť a vraveli si: "Nezachová sa teraz Jozef nepriateľsky voči nám a neodplatí nám všetko to zlé, čo sme mu vykonali?"
16Preto odkázali Jozefovi: "Tvoj otec pred svojou smrťou prikázal:
17"Toto poviete Jozefovi: Odpusť, prosím, svojim bratom ich previnenie a hriech, že ti spôsobili zlo! Už nám len odpusť naše previnenie! Veď my uctievame Boha tvojho otca!" Keď mu to hovorili; Jozef plakal.
18Potom prišli sami bratia, padli pred ním a vraveli: "Pozri, sme tvojimi sluhami!"
19Jozef im však povedal: "Len sa nebojte! Veď či som ja na Božom mieste?!
20Vy ste síce snovali proti mne zlo, ale Boh to obrátil na dobro, aby uskutočnil to, čo je dnes, aby zachránil život mnohým ľuďom.
21Len sa už nebojte! Ja sa budem starať o vás aj o vaše deti!" Tak ich tešil a milo sa im prihováral. Jozefova smrť
22Jozef teda býval v Egypte; on aj dom jeho otca. Jozef žil stodesať rokov.
23A Jozef videl Efraimových synov až do tretieho pokolenia. Aj synovia Manassesovho syna Machira sa narodili za Jozefovho života.
24Raz potom Jozef povedal svojim bratom: "Ja už zomriem, ale Boh sa vás istotne ujme a vyvedie vás z tejto krajiny do krajiny, ktorú odprisahal Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi."
25Nato dal Jozef Izraelovým synom prisahať a povedal: "Keď sa vás Boh zaujme, preneste moje kosti odtiaľto!"
26A Jozef umrel, keď mal stodesať rokov. Potom ho zabalzamovali a uložili ho do rakvy v Egypte.
1Nato padol Jozef na tvár svojho otca, plakal nad ním a bozkával ho.
2Potom Jozef rozkázal svojim služobníkom, lekárom, aby mu zabalzamovali otca.
3Lekári balzamovali Izraela a trvalo im to štyridsať dní, pretože toľko dní treba na zabalzamovanie. Egypťania ho oplakávali sedemdesiat dní.
4Keď sa dni oplakávania skončili, Jozef oslovil faraónových dvoranov: Ak som získal vašu priazeň, predložte faraónovi moju prosbu:
5Môj otec ma zaviazal touto prísahou: Pozri, ja zomieram. Pochovaj ma v mojej hrobke, ktorú som si pripravil v Kanaáne. Dovoľ mi odísť a pochovať tam môjho otca; potom sa vrátim.
6Faraón povedal: Len choď a pochovaj otca, ako si sa zaviazal prísahou.
7Jozef teda odišiel pochovať otca a šli s ním všetci faraónovi služobníci: jeho dvorania, všetci egyptskí hodnostári,
8všetci členovia Jozefovej domácnosti, jeho bratia i členovia domácnosti jeho otca. V kraji Góšen nechali len svoje deti, ovce a dobytok.
9Sprevádzali ich bojové vozy a jazdci. Bol to veľmi dôstojný sprievod.
10Keď prišli do Góren-Átadu, ktorý je za Jordánom, usporiadali veľkú a dôstojnú smútočnú slávnosť. Jozef smútil za svojím otcom sedem dní.
11Keď obyvatelia Kanaánu videli v Góren-Átade smútočnú slávnosť, vraveli: Egypťania majú veľký smútok. Preto sa to miesto za Jordánom volá Ábel-Micrajim.
12Synovia potom urobili, ako im prikázal otec,
13odniesli ho do Kanaánu a pochovali v jaskyni na poli v Makpéle. To pole naproti Mamré kúpil Abrahám od Chetitu Efróna, aby mal vlastné pohrebisko.
14Jozef sa po pohrebe svojho otca vrátil do Egypta aj s bratmi a so všetkými, ktorí s ním odišli pochovať jeho otca.
15Keď si Jozefovi bratia uvedomili, že ich otec je mŕtvy, povedali si: Len aby Jozef na nás nezanevrel a neodplácal sa nám za všetko, čo sme mu vykonali.
16Preto mu odkázali: Tvoj otec pred smrťou prikázal:
17Povedzte Jozefovi toto: Odpusť, prosím, svojim bratom prestúpenie a hriech, lebo spáchali na tebe zločin. Odpusť teda, prosím, služobníkom Boha tvojho otca to prestúpenie. Jozef sa nad ich odkazom rozplakal.
18Potom prišli za ním sami bratia, padli pred ním a vraveli: Tu sme, budeme ti otrokmi!
19Jozef im však odvetil: Nebojte sa! Som tu azda namiesto Boha?
20Vy ste proti mne osnovali zlo, Boh to však obrátil na dobro, aby sa stalo tak, ako je dnes, aby som zachránil životy mnohým ľuďom.
21Teraz sa už nebojte! Ja budem živiť vás i vaše deti. Tak ich utešoval a vľúdne sa im prihováral.
22Jozef býval v Egypte aj s domom svojho otca a žil stodesať rokov.
23Efrajimových synov videl do tretieho pokolenia. Aj synovia Makíra, syna Menaššeho, boli po narodení položení na Jozefove kolená.
24Potom Jozef povedal bratom: Ja zomieram, ale Boh sa vás určite ujme a vyvedie vás odtiaľto do krajiny, o ktorej prisahal Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi.
25Jozef zaprisahal Izraelových synov slovami: Boh sa vás určite ujme; potom odneste odtiaľto moje kosti!
26Jozef zomrel, keď mal stodesať rokov. Zabalzamovali ho a uložili v Egypte do rakvy.
1Josef se vrhl na otcovu tvář, skrápěl ji slzami a líbal ho.
2Potom Josef přikázal lékařům, kteří mu sloužili, aby jeho otce nabalzamovali. Lékaři balzamovali Izraele
3plných čtyřicet dní (tak dlouho totiž trvá balzamování) a Egypťané za něj drželi smutek po sedmdesát dní.
4Když uplynula doba jeho oplakávání, promluvil Josef k faraonovu dvoru: „Prokažte mi prosím laskavost a předneste faraonovým uším mou prosbu.
5Můj otec mě zavázal přísahou a řekl: ‚Hle, už umírám. Pochovej mě v mé hrobce, kterou jsem si vytesal v kanaánské zemi!‘ Proto mi prosím dovol odejít. Jakmile svého otce pohřbím, vrátím se zpět.“
6Farao odpověděl: „Jdi a pohřbi svého otce podle přísahy, jíž tě zavázal.“
7Josef se tedy vydal pohřbít svého otce a doprovázelo jej celé faraonovo služebnictvo, jeho přední dvořané i všichni egyptští hodnostáři.
8Šla také celá Josefova rodina, jeho bratři a rodina jeho otce – jen své děti, svůj brav a skot zanechali v gošenském kraji.
9Jely s nimi i vozy s jezdci; byl to velkolepý průvod.
10Když pak dorazili ke Goren-atadu poblíž Jordánu, dali se do hlubokého a bolestného truchlení. Po sedm dní tam Josef pořádal smuteční slavnost za svého otce.
11Když kananejští obyvatelé země viděli tu smuteční slavnost v Goren-atadu, řekli: „To mají Egypťané hluboký smutek!“ A tak to místo poblíž Jordánu dostalo jméno Abel-micrajim, Smutek Egypta.
12Jákobovi synové s otcem naložili, jak jim přikázal.
13Přinesli ho do kanaánské země a pochovali ho v jeskyni na poli Makpela naproti Mamre, na poli, jež Abraham koupil od Efrona Chetejského jako své vlastní pohřebiště.
14Po otcově pohřbu se Josef vrátil do Egypta a s ním i jeho bratři a všichni, kdo s ním šli pochovat jeho otce.
15Když si pak Josefovi bratři uvědomili, že jejich otec je mrtev, řekli si: „Co když nás Josef stále nenávidí? Určitě se nám pomstí za všechno zlé, co jsme mu provedli!“
16Vzkázali tedy Josefovi: „Tvůj otec nám před smrtí přikázal:
17‚Toto řekněte Josefovi: Prosím tě, odpusť svým bratrům jejich provinění, jejich hřích a všechno zlé, co ti provedli.‘ Prosíme tě tedy, odpusť nám, služebníkům Boha tvého otce, naše provinění.“ Josef se při těch slovech rozplakal.
18Tehdy jeho bratři šli a padli před ním se slovy: „Hle, jsme tvoji služebníci!“
19Josef jim však řekl: „Nebojte se, copak mne máte za Boha?
20Zamýšleli jste proti mně zlé věci; Bůh to však zamýšlel k dobrému, aby se stalo, co dnes vidíte – aby byl zachráněn život mnoha lidí.
21Už se tedy nebojte, postarám se o vás i o vaše děti!“ Tak je utěšoval a mluvil s nimi laskavě.
22Josef tedy bydlel v Egyptě spolu s rodinou svého otce a dožil se věku 110 let.
23Viděl Efraimovy syny až do třetího pokolení a syny Manasesova syna Machíra přijal na svůj klín.
24Nakonec Josef řekl svým bratrům: „Já umírám, ale Bůh k vám obrátí zřetel a vyvede vás odsud do země, kterou s přísahou zaslíbil Abrahamovi, Izákovi a Jákobovi!“
25Tehdy Josef zavázal syny Izraele přísahou: „Až k vám Bůh obrátí zřetel, vyneste mé kosti odsud!“
26Josef zemřel ve věku 110 let. Nabalzamovali ho a uložili v Egyptě do rakve.
1Tu padl Josef na tvář svého otce, plakal nad ním a líbal ho.
2Potom přikázal svým služebníkům lékařům, aby otce nabalzamovali. Lékaři balzamovali Izraele
3plných čtyřicet dní; tak dlouho totiž trvá balzamování. Egypťané ho oplakávali sedmdesát dní.
4Když přešly dny smutku, promluvil Josef k nejbližším faraónovým: „Jestliže jsem získal vaši přízeň, předložte faraónovi mou prosbu:
5Můj otec mě zapřisáhl slovy: ‚Hle, já umírám. Pochovej mě v mé hrobce, kterou jsem si vytesal v kenaanské zemi.‘ Dovol, abych tam vystoupil a pochoval svého otce; pak se navrátím.“
6Farao řekl: „ Jen vystup a pohřbi svého otce, jak tě zapřisáhl.“
7I šel Josef pochovat svého otce a šli s ním všichni faraónovi služebníci, starší jeho domu i všichni starší egyptské země,
8celý Josefův dům a jeho bratři i dům jeho otce. V zemi Gošenu zanechali pouze své dítky, svůj brav a skot.
9Vytáhlo s ním též vozatajstvo a jezdectvo. Byl to velmi slavný průvod.
10Když přišli do Goren-atádu, který je u Jordánu, dali se do velikého a velmi ponurého nářku. Josef tu uspořádal za svého otce sedmidenní smuteční slavnost.
11Kenaanci, obyvatelé té země, viděli smuteční slavnost v Goren-atádu a pravili: „Egypt má těžký smutek!“ Proto pojmenovali to místo , které je u Jordánu, Ábel-misrajim (to je Smutek Egypta) .
12Pak synové učinili, jak jim otec přikázal.
13Donesli ho do kenaanské země a pochovali ho v jeskyni na poli v Makpele; to pole naproti Mamre koupil Abraham od Chetejce Efróna, aby měl vlastní hrob.
14Po otcově pohřbu se Josef vrátil do Egypta se svými bratry a se všemi, kteří s ním vyšli pochovat jeho otce.
15Když si Josefovi bratři uvědomili, že jejich otec je mrtev, řekli si : „Jen aby na nás Josef nezanevřel a neoplatil nám všechno zlo, kterého jsme se na něm dopustili.“
16Proto mu vzkázali: „Tvůj otec před smrtí přikázal:
17Josefovi řekněte toto: ‚Ach, odpusť prosím svým bratrům přestoupení a hřích, neboť se na tobě dopustili zlého činu. Odpusť prosím služebníkům Boha tvého otce to přestoupení.‘“ Josef se nad jejich vzkazem rozplakal.
18Pak přišli bratři sami, padli před ním a řekli: „Tu jsme, měj nás za otroky!“
19Josef jim však odvětil: „Nebojte se. Což jsem Bůh?
20Vy jste proti mně zamýšleli zlo, Bůh však zamýšlel dobro; tím, co se stalo, jak dnes vidíme , zachoval naživu četný lid.
21Nebojte se už tedy; postarám se o vás i o vaše děti.“ Tak je těšil a promlouval jim k srdci.
22Josef sídlil v Egyptě i s domem svého otce a byl živ sto deset let.
23Syny Efrajimovy viděl do třetího pokolení. Též synové Makíra, syna Manasesova, se zrodili na Josefova kolena.
24Potom Josef svým bratrům řekl: „Já umírám, ale Bůh vás jistě navštíví a vyvede vás odtud do země, kterou přísežně slíbil Abrahamovi, Izákovi a Jákobovi.“
25A zapřisáhl syny Izraelovy slovy: „Bůh vás jistě navštíví a pak odtud vynesete mé kosti.“
26I umřel Josef, když mu bylo sto deset let; nabalzamovali ho a položili do rakve v Egyptě.
1wayyippōl yōwsêp̄ ‘al- pənê ’āḇîw; wayyêḇək ‘ālāw wayyiššaq- lōw.
2wayṣaw yōwsêp̄ ’eṯ- ‘ăḇāḏāw ’eṯ- hārōp̄ə’îm, laḥănōṭ ’eṯ- ’āḇîw; wayyaḥanṭū hārōp̄ə’îm ’eṯ- yiśrā’êl.
3wayyimlə’ū- lōw ’arbā‘îm yōwm, kî kên yimlə’ū yəmê haḥănuṭîm; wayyiḇkū ’ōṯōw miṣrayim šiḇ‘îm yōwm.
4wayya‘aḇrū yəmê ḇəḵîṯōw, wayḏabbêr yōwsêp̄, ’el- bêṯ par‘ōh lêmōr; ’im- nā māṣāṯî ḥên bə‘ênêḵem, dabbərū- nā bə’āzənê p̄ar‘ōh lêmōr.
5’āḇî hišbî‘anî lêmōr, hinnêh ’ānōḵî mêṯ bəqiḇrî, ’ăšer kārîṯî lî bə’ereṣ kəna‘an, šāmmāh tiqbərênî; wə‘attāh, ’e‘ĕleh- nā wə’eqbərāh ’eṯ- ’āḇî wə’āšūḇāh.
6wayyōmer par‘ōh; ‘ălêh ūqəḇōr ’eṯ- ’āḇîḵā ka’ăšer hišbî‘eḵā.
7wayya‘al yōwsêp̄ liqbōr ’eṯ- ’āḇîw; wayya‘ălū ’ittōw kāl- ‘aḇḏê p̄ar‘ōh ziqnê ḇêṯōw, wəḵōl ziqnê ’ereṣ- miṣrāyim.
8wəḵōl bêṯ yōwsêp̄, wə’eḥāw ūḇêṯ ’āḇîw; raq, ṭappām wəṣōnām ūḇəqārām, ‘āzəḇū bə’ereṣ gōšen.
9wayya‘al ‘immōw, gam- reḵeḇ gam- pārāšîm; wayhî hammaḥăneh kāḇêḏ mə’ōḏ.
10wayyāḇō’ū ‘aḏ- gōren hā’āṭāḏ, ’ăšer bə‘êḇer hayyardên, wayyispəḏū- šām, mispêḏ gāḏōwl wəḵāḇêḏ mə’ōḏ; wayya‘aś lə’āḇîw ’êḇel šiḇ‘aṯ yāmîm.
11wayyar yōwōšêḇ hā’āreṣ hakkəna‘ănî ’eṯ- hā’êḇel, bəḡōren hā’āṭāḏ, wayyōmərū, ’êḇel- kāḇêḏ zeh ləmiṣrāyim; ‘al- kên qārā šəmāh ’āḇêl miṣrayim, ’ăšer bə‘êḇer hayyardên.
12wayya‘ăśū ḇānāw lōw; kên ka’ăšer ṣiwwām.
13wayyiś’ū ’ōṯōw ḇānāw ’arṣāh kəna‘an, wayyiqbərū ’ōṯōw, bim‘āraṯ śəḏêh hammaḵpêlāh; ’ăšer qānāh ’aḇrāhām ’eṯ- haśśāḏeh la’ăḥuzzaṯ- qeḇer, mê’êṯ ‘ep̄rōn haḥittî ‘al- pənê mamrê.
14wayyāšāḇ yōwsêp̄ miṣraymāh hū wə’eḥāw, wəḵāl hā‘ōlîm ’ittōw liqbōr ’eṯ- ’āḇîw; ’aḥărê qāḇərōw ’eṯ- ’āḇîw.
15wayyir’ū ’ăḥê- yōwsêp̄ kî- mêṯ ’ăḇîhem, wayyōmərū, lū yiśṭəmênū yōwsêp̄; wəhāšêḇ yāšîḇ lānū, ’êṯ kāl- hārā‘āh, ’ăšer gāmalnū ’ōṯōw.
16wayṣawwū ’el- yōwsêp̄ lêmōr; ’āḇîḵā ṣiwwāh, lip̄nê mōwṯōw lêmōr.
17kōh- ṯōmərū ləyōwsêp̄, ’ānnā śā nā peša‘ ’aḥeḵā wəḥaṭṭāṯām kî- rā‘āh ḡəmālūḵā, wə‘attāh śā nā, ləp̄eša‘ ‘aḇḏê ’ĕlōhê ’āḇîḵā; wayyêḇək yōwsêp̄ bəḏabbərām ’êlāw.
18wayyêləḵū gam- ’eḥāw, wayyippəlū ləp̄ānāw; wayyōmərū, hinnennū ləḵā la‘ăḇāḏîm.
19wayyōmer ’ălêhem yōwsêp̄ ’al- tîrā’ū; kî hăṯaḥaṯ ’ĕlōhîm ’ānî.
20wə’attem ḥăšaḇtem ‘ālay rā‘āh; ’ĕlōhîm ḥăšāḇāh ləṭōḇāh, ləma‘an, ‘ăśōh kayyōwm hazzeh ləhaḥăyōṯ ‘am- rāḇ.
21wə‘attāh ’al- tîrā’ū, ’ānōḵî ’ăḵalkêl ’eṯḵem wə’eṯ- ṭappəḵem; waynaḥêm ’ōwṯām, wayḏabbêr ‘al- libbām.
22wayyêšeḇ yōwsêp̄ bəmiṣrayim, hū ūḇêṯ ’āḇîw; wayḥî yōwsêp̄, mê’āh wā‘eśer šānîm.
23wayyar yōwsêp̄ lə’ep̄rayim, bənê šillêšîm; gam, bənê māḵîr ben- mənaššeh, yulləḏū ‘al- birkê yōwsêp̄.
24wayyōmer yōwsêp̄ ’el- ’eḥāw, ’ānōḵî mêṯ; wêlōhîm pāqōḏ yip̄qōḏ ’eṯḵem, wəhe‘ĕlāh ’eṯḵem min- hā’āreṣ hazzōṯ, ’el- hā’āreṣ ’ăšer nišba‘ lə’aḇrāhām ləyiṣḥāq ūləya‘ăqōḇ.
25wayyašba‘ yōwsêp̄, ’eṯ- bənê yiśrā’êl lêmōr; pāqōḏ yip̄qōḏ ’ĕlōhîm ’eṯḵem, wəha‘ăliṯem ’eṯ- ‘aṣmōṯay mizzeh.
26wayyāmāṯ yōwsêp̄, ben- mê’āh wā‘eśer šānîm; wayyaḥanṭū ’ōṯōw, wayyîśem bā’ārōwn bəmiṣrāyim.