Prvá kniha Mojžišova, 39. kapitola
1 M 39,1
A Jozef bol dovedený dolu do Egypta, kde ho kúpil Putifar, dvoranin faraonov, veliteľ kráľovskej stráže, človek Egypťan, z ruky Izmaelitov, ktorí ho doviedli ta dolu.
Keď Jozefa odviedli do Egypta, kúpil ho Egypťan Pótifar, dvoran faraónov, veliteľ telesnej stráže, od Izmaelcov, ktorí ho tam doviedli.
Jozefa odvliekli do Egypta a tam ho kúpil Egypťan Putifar, faraónov dvoran, veliteľ telesnej stráže, od Izmaelitov, ktorí ho ta doviedli.
Keď Jozefa odviedli do Egypta, kúpil ho od Izmaelitov, ktorí ho ta doviedli, Egypťan Pótifar, faraónov dvoran, veliteľ telesnej stráže.
Josefa mezitím Izmaelité odvedli dolů do Egypta. Tam ho od nich koupil jeden Egypťan, faraonův dvořan Putifar, velitel stráže.
Josef byl odveden dolů do Egypta. Od Izmaelců, kteří ho tam dovedli, si ho koupil Egypťan Potífar, faraónův dvořan, velitel tělesné stráže.
wəyōwsêp̄ hūraḏ miṣrāyəmāh; wayyiqnêhū pōwṭîp̄ar sərîs par‘ōh śar haṭṭabbāḥîm ’îš miṣrî, mîyaḏ hayyišmə‘êlîm, ’ăšer hōwriḏuhū šāmmāh.
1 M 39,2
Ale Hospodin bol s Jozefom, a bol mužom, ktorému sa všetko darilo, a tak bol v dome svojho pána, toho Egypťana.
Ale Hospodin bol s Jozefom, takže sa mu všetko darilo; býval v dome svojho egyptského pána.
S Jozefom však bol Pán, takže sa mu všetko darilo a ostal v dome svojho egyptského pána.
Hospodin bol však s Jozefom, takže sa mu darilo a zostal v dome egyptského pána.
Hospodin však byl s Josefem, a tak se mu všechno dařilo a zůstal v domě svého egyptského pána.
S Josefem však byl Hospodin, takže ho provázel zdar; byl v domě svého egyptského pána.
1 M 39,3
A jeho pán videl, že je s ním Hospodin a že Hospodin pôsobil, aby všetko, čo robil, darilo sa v jeho ruke.
Jeho pán videl, že Hospodin je s ním; čokoľvek robil, Hospodin všetko korunoval úspechom v jeho rukách.
Keď jeho pán videl, že je s ním Pán a že Pán vo všetkom, čo robil, požehnával jeho ruky,
Jeho pán videl, že Hospodin je s ním a že ho pri každej práci požehnáva.
Když jeho pán viděl, že Hospodin je s ním a že Hospodin působí, aby se vše, k čemu přiloží ruku, dařilo,
Jeho pán viděl, že je s ním Hospodin a že všemu, co on činí, dopřává Hospodin zdaru.
1 M 39,4
A Jozef našiel milosť v jeho očiach a slúžil mu. A ustanovil ho nad svojím domom a všetko, čo len mal, oddal do jeho ruky.
Tak Jozef našiel priazeň v jeho očiach a slúžil mu; ten ho ustanovil za dozorcu nad svojím domom a do rúk mu zveril všetko, čo mal.
Jozef našiel milosť v jeho očiach. I posluhoval mu a neskôr ho urobil správcom svojho domu a do jeho rúk zveril všetko, čo mal.
Jozef získal jeho priazeň a slúžil mu. Pótifar ho ustanovil za správcu svojho domu a zveril mu do správy všetok svoj majetok.
oblíbil si Josefa a ten se stal jeho pomocníkem. Nakonec ho Putifar ustanovil správcem svého domu a svěřil mu do rukou všechno, co měl.
Josef proto získal jeho přízeň a posluhoval mu. Potífar ho ustanovil správcem svého domu a svěřil mu všechno, co měl.
wayyimṣā yōwsêp̄ ḥên bə‘ênāw wayšāreṯ ’ōṯōw; wayyap̄qiḏêhū ‘al- bêṯōw, wəḵāl yeš- lōw nāṯan bəyāḏōw.
1 M 39,5
A stalo sa, že odvtedy, odkedy ho ustanovil nad svojím domom a nad všetkým, čo mal, požehnal Hospodin dom Egypťana pre Jozefa, a požehnanie Hospodinovo bolo na všetkom, čo mal v dome i na poli.
Odvtedy však, ako ho ustanovil za dozorcu nad svojím domom a nad všetkým, čo mal, Hospodin kvôli Jozefovi požehnal dom Egypťanov a Hospodinovo požehnanie spočívalo na všetkom, čo mal v dome i na poli.
A odkedy ho urobil správcom svojho domu a všetkého svojho majetku, Pán pre Jozefa požehnával Egypťanov dom. Pánovo požehnanie bolo na všetkom, čo mal v dome i na poli.
Odvtedy, čo ho Egypťan ustanovil za správcu svojho domu, so všetkým, čo mal, Hospodin požehnával dom Egypťana pre Jozefa. Hospodinovo požehnanie spočívalo na všetkom, čo mal v dome i na poli.
Od té chvíle Hospodin domu toho Egypťana požehnal. Díky Josefovi bylo Hospodinovo požehnání na všem, co měl v domě i na poli,
A od té chvíle, co ho Egypťan ustanovil ve svém domě nade vším, co měl, žehnal Hospodin jeho domu kvůli Josefovi. Hospodinovo požehnání bylo na všem, co měl, v domě i na poli.
wayhî mê’āz hip̄qîḏ ’ōṯōw bəḇêṯōw, wə‘al kāl- ’ăšer yeš- lōw, wayḇāreḵ Yahweh ’eṯ- bêṯ hammiṣrî biḡlal yōwsêp̄; wayhî birkaṯ Yahweh bəḵāl ’ăšer yeš- lōw, babbayiṯ ūḇaśśāḏeh.
1 M 39,6
A tedy zanechal všetko, čo mal, v ruke Jozefovej, tak, že sám nevedel o ničom krome o chlebe, ktorý jedol. A Jozef bol peknej postavy a krásneho vzozrenia.
Tak ponechal Jozefovi v rukách všetko, čo mal, a popri ňom sa nestaral o nič, iba ak o chlieb, ktorý jedol. Jozef bol peknej postavy a krásny na pohľad.
A tak zveril do Jozefových rúk všetok majetok a sám sa nestaral o nič inšie ako o chlieb, ktorý jedol. Jozef však mal peknú tvár a krásnu postavu.
Všetko, čo mal, zveril teda Jozefovi a okrem chleba, ktorý jedával, nestaral sa o nič. Jozef bol pekne urastený a mal krásny vzhľad.
a tak nechal všechen svůj majetek v Josefově správě. Když měl doma jeho, nestaral se o nic než o své jídlo.Josef byl nápadně krásný, překrásný muž.
Ponechal tedy všechno, co měl, v rukou Josefových. Nestaral se přitom o nic, leda o chléb, který jedl. Josef byl krásné postavy, krásného vzhledu.
wayya‘ăzōḇ kāl- ’ăšer- lōw bəyaḏ- yōwsêp̄ wəlō- yāḏa‘ ’ittōw mə’ūmāh, kî ’im- halleḥem ’ăšer- hū ’ōwḵêl; wayhî yōwsêp̄, yəp̄êh- ṯō’ar wîp̄êh mar’eh.
1 M 39,7
A stalo sa po tom po všetkom, že jeho pánova žena obracala svoje oči na Jozefa a povedala mu: Lež so mnou.
Po týchto udalostiach však žena jeho pána začala upierať oči na Jozefa, až mu povedala: Ľahni si ku mne!
Po týchto udalostiach žena jeho pána nechala na Jozefovi oči a povedala mu: "Ľahni si so mnou!"
Po týchto udalostiach sa žena jeho pána zahľadela do Jozefových očí a naliehala naňho: Ľahni si ku mne!
Po nějaké době mohla manželka jeho pána na Josefovi oči nechat. Nakonec řekla: „Spi se mnou!“
Po těchto událostech se stalo, že se žena jeho pána do Josefa zahleděla a naléhala: „Spi se mnou!“
wayhî, ’aḥar haddəḇārîm hā’êlleh, wattiśśā ’êšeṯ- ’ăḏōnāw ’eṯ- ‘ênehā ’el- yōwsêp̄; wattōmer šiḵḇāh ‘immî.
1 M 39,8
Ale on odoprel a riekol žene svojho pána: Hľa, môj pán nevie o ničom o tom, čo je v dome; viem to iba ja sám, a všetko, čo má, dal do mojej ruky.
On sa však zdráhal a povedal žene svojho pána: Hľa, môj pán sa popri mne nestará o nič, čo je v dome, a všetko, čo má, zveril mne do rúk,
On však odoprel a povedal žene svojho pána: "Pozri, môj pán sa o nič vo svojom dome nebojí predo mnou a zveril na mňa celý svoj majetok.
On však odoprel a žene svojho pána povedal: Pozri, kým som tu ja, môj pán sa v dome o nič nestará, lebo všetok svoj majetok zveril mne.
On však odmítl. Řekl manželce svého pána: „Když mě můj pán má doma, o nic se nestará. Vše, co mu patří, mi svěřil do rukou.
Ale on odmítl a ženě svého pána řekl: „Pokud mě tu můj pán má, nestará se o nic, co je v domě; svěřil mi všechno, co má.
waymā’ên wayyōmer ’el- ’êšeṯ ’ăḏōnāw, hên ’ăḏōnî, lō- yāḏa‘ ’ittî mah- babbāyiṯ; wəḵōl ’ăšer- yeš- lōw nāṯan bəyāḏî.
1 M 39,9
Nie je v tomto dome väčšieho ako som ja, ani nieto ničoho, čo by bol vyňal zpod mojej moci krome teba, preto že si ty jeho žena. A jako by som tedy vykonal túto veľkú nešľachetnosť a zhrešil proti Bohu?!
ani on sám nie je väčší v tomto dome ako ja; nič mi neodoprel okrem teba, keďže si jeho ženou; ako by som teda mohol spáchať takú veľkú nešľachetnosť a zhrešiť proti Bohu?
Už ani sám nemá väčšej moci v tomto dome ako ja a nevyhradil si nič predo mnou okrem teba, lebo ty si jeho žena. Ako by som sa mohol dopustiť takej veľkej krivdy a proti Bohu sa prehrešiť."
V tomto dome ma nikto neprevyšuje. Pán si okrem teba nič nevyhradil pre seba, lebo ty si jeho žena. Ako by som teda mohol spáchať takú veľkú neprávosť a zhrešiť proti Bohu?!
Nikdo nemá v domě větší pravomoc než já; neodepřel mi nic kromě tebe, poněvadž jsi jeho žena! Jak bych mohl spáchat takovou hanebnost a zhřešit proti Bohu?“
V tomto domě není nikdo větší než já. Nevyňal z mé správy nic, jen tebe, protože jsi jeho manželka. Jak bych se tedy mohl dopustit takové špatnosti a prohřešit se proti Bohu!“
’ênennū ḡāḏōwl babbayiṯ hazzeh mimmennî wəlō- ḥāśaḵ mimmennî mə’ūmāh, kî ’im- ’ōwṯāḵ ba’ăšer ’at- ’ištōw; wə’êḵ ’e‘ĕśeh hārā‘āh haggəḏōlāh hazzōṯ, wəḥāṭāṯî lêlōhîm.
1 M 39,10
A stalo sa, keď len hovorila Jozefovi deň po dni, a keď jej neposlúchol, aby ležal po jej boku, aby bol s ňou,
Aj keď Jozefa deň čo deň nahovárala, neposlúchol ju, neľahol si k nej a nestýkal sa s ňou.
A hoci prehovárala Jozefa deň čo deň, nepočúvol ju aby si s ňou ľahol a bol s ňou.
Hoci dennodenne Jozefa nahovárala, neposlúchol ju, aby si k nej ľahol a bol s ňou.
A i když Josefa přemlouvala den za dnem, aby si k ní lehl a pobyl s ní, neposlechl ji.
A třebaže se Josefovi nabízela den co den, nevyhověl jí, aby k ní ulehl a byl s ní.
1 M 39,11
stalo sa tedy jedného takého dňa, že vošiel do domu, aby tam konal svoju prácu. A nebolo niktorého z mužov domu tam v dome.
Istého dňa však, keď vošiel do domu, aby si vykonal prácu - a z domácich nikto nebol v dome -
V istý deň sa však stalo, že vošiel do domu, aby vykonal svoje povinnosti a nik z domácich nebol dnu.
Keď však jedného dňa prišiel konať svoju obvyklú prácu, z domácich nebol nikto doma.
Jednoho dne, když přišel dělat svou práci v domě, nebyl nikdo ze služebnictva doma.
Jednoho dne přišel do domu, aby vykonával svou práci. Nikdo z domácích v domě nebyl.
wayhî kəhayyōwm hazzeh, wayyāḇō habbayṯāh la‘ăśōwṯ məlaḵtōw; wə’ên ’îš mê’anšê habbayiṯ šām babbāyiṯ.
1 M 39,12
A chytila ho za jeho rúcho a vravela: Lež so mnou! Ale on zanechal svoje rúcho v jej ruke a utiekol a vyšiel von.
chytila ho za šaty a povedala: Ľahni si ku mne! On jej však nechal šaty v rukách, ušiel a vybehol von.
Tu ho ona chytila za plášť a vravela mu: "Ľahni si so mnou!" On jej však nechal plášť v ruke a utiekol; vybehol von.
Ona ho chytila za plášť a povedala: Ľahni si ku mne! On jej však nechal plášť v ruke, vybehol von a utiekol.
Tehdy ho chytila za šaty a řekla: „Spi se mnou!“ On však nechal šaty v její ruce, utekl a běžel ven.
Tu ho chytila za oděv se slovy: „Spi se mnou!“ Ale on jí nechal svůj oděv v ruce, utekl a vyběhl ven.
wattiṯpəśêhū bəḇiḡḏōw lêmōr šiḵḇāh ‘immî; wayya‘ăzōḇ biḡḏōw bəyāḏāh, wayyānās wayyêṣê haḥūṣāh.
1 M 39,13
A stalo sa, keď videla, že zanechal svoje rúcho v jej ruke a že utiekol von,
Keď videla, že svoje šaty nechal v jej rukách a ušiel von,
Keď videla, že jej nechal plášť v ruke a utiekol von,
Keď videla, že jej nechal plášť v ruke a utiekol von,
Když uviděla, že jí nechal své šaty v ruce a utekl ven,
Když viděla, že jí nechal svůj oděv v ruce a utekl ven,
wayhî kir’ōwṯāh, kî- ‘āzaḇ biḡḏōw bəyāḏāh; wayyānās haḥūṣāh.
1 M 39,14
zavolala na mužov svojho domu a povedala im: Hľaďte, doviedol nám hebrejského muža, aby si z nás robil posmech. Prišiel ku mne, aby ležal so mnou, ale som kričala veľkým hlasom.
zvolala svojich domácich a povedala im: Pozrite, priviedol nám hebrejského muža, aby si z nás robil posmech. Prišiel si ku mne ľahnúť, ale ja som hlasno kričala.
zavolala domácich a vravela im: "Pozrite len, priviedol nám hebrejského muža, aby nás priniesol na posmech! Prišiel ku mne, že si so mnou ľahne, ale ja som hlasne volala.
zavolala služobníctvo a povedala: Pozrite, doviedli nám Hebreja, aby nás obrátil na posmech. Prišiel a chcel si ku mne ľahnúť; preto som začala kričať.
svolala služebnictvo a řekla jim: „Podívejte se! Přivedl k nám můj muž toho Hebreje, aby si s námi zahrával?! Přišel a chtěl se se mnou vyspat, ale já jsem začala hlasitě křičet.
křikem přivolala služebnictvo a vykládala jim: „Hleďte, přivedli nám Hebreje, a on se u nás bude miliskovat! Přišel za mnou a chtěl se mnou spát. Proto jsem se dala do takového křiku.
wattiqrā lə’anšê ḇêṯāh, wattōmer lāhem lêmōr, rə’ū, hêḇî lānū ’îš ‘iḇrî ləṣaḥeq bānū; bā ’êlay liškaḇ ‘immî, wā’eqrā bəqōwl gāḏōwl.
1 M 39,15
A stalo sa, keď počul, že som pozdvihla svoj hlas a že kričím, zanechal svoje rúcho vedľa mňa a utiekol a vyšiel von.
Keď počul, že hlasno kričím, ušiel a vybehol von.
Keď počul, že kričím, nechal ležať pri mne svoj plášť, dal sa na útek a vybehol von."
Keď počul, že zvyšujem hlas, nechal pri mne svoj plášť. Vybehol a ušiel.
Když uslyšel, jak křičím, nechal své šaty u mě, utekl a běžel ven.“
Jak slyšel, že se dávám do křiku a volám, nechal svůj oděv u mne, utekl a vyběhl ven.“
wayhî ḵəšāmə‘ōw, kî- hărîmōṯî qōwlî wā’eqrā; wayya‘ăzōḇ biḡḏōw ’eṣlî, wayyānās wayyêṣê haḥūṣāh.
1 M 39,16
A tak nechala jeho rúcho ležať vedľa seba, až prišiel jej pán domov.
A nechala jeho šaty ležať pri sebe, kým jeho pán neprišiel domov;
A nechala plášť ležať pri sebe, kým nedošiel jej pán.
Ona nechala ležať jeho plášť pri sebe, kým pán neprišiel domov.
Ty jeho šaty nechala ležet vedle sebe, dokud nepřišel domů jeho pán.
Uložila oděv u sebe, dokud nepřišel jeho pán domů.
1 M 39,17
A keď prišiel, hovorila mu tak asi týmito slovami a vravela: Prišiel ku mne ten hebrejský sluha, ktorého si nám doviedol, aby mi urobil posmech.
i vyrozprávala mu celý prípad týmito slovami: Hebrejský sluha, ktorého si nám priviedol, prišiel si zo mňa robiť posmech.
Potom mu rozprávala to isté a vravela: "Hebrejský otrok, ktorého si nám priviedol, prišiel ku mne dnu, aby si zo mňa urobil posmech.
Aj jemu povedala to isté: Hebrejský sluha, ktorého si k nám priviedol, prišiel si zo mňa urobiť posmech.
Tehdy mu vyprávěla: „Ten hebrejský otrok, jehož jsi k nám přivedl, ke mně přišel a chtěl si se mnou zahrávat!
Jemu vykládala totéž: „Přišel za mnou ten hebrejský otrok, jehož jsi k nám přivedl, a chtěl se se mnou miliskovat.
wattəḏabbêr ’êlāw, kaddəḇārîm hā’êlleh lêmōr; bā- ’êlay hā‘eḇeḏ hā‘iḇrî ’ăšer- hêḇêṯā lānū ləṣaḥeq bî.
1 M 39,18
Ale keď som pozdvihla svoj hlas a kričala som, zanechal svoje rúcho vedľa mňa a utiekol von.
Keď som však hlasno kričala, nechal svoje šaty pri mne a ušiel von.
Ale keď som začala kričať, nechal pri mne svoj plášť a utiekol von."
Keď som začala kričať, nechal svoj plášť pri mne a ušiel.
Když jsem se ale dala do křiku, nechal své šaty u mě a utekl ven.“
Když jsem se dala do křiku a volala, nechal svůj oděv u mne a utekl ven.“
wayhî kahărîmî qōwlî wā’eqrā; wayya‘ăzōḇ biḡḏōw ’eṣlî wayyānās haḥūṣāh.
1 M 39,19
A stalo sa, keď počul jeho pán slová svojej ženy, ktoré mu hovorila a riekla: Takto mi urobil tvoj sluha, že sa veľmi rozhneval.
Keď jeho pán počul slová svojej ženy, ktorá mu hovorila: Toto mi urobil tvoj sluha, vzbĺkol hnevom.
Keď jeho pán vypočul ženino rozprávanie, ktoré zakončila: "Ako ti vravím, tak sa ku mne zachoval tvoj sluha," veľmi sa rozhneval
Keď Jozefov pán počul slová svojej ženy, ktorá ho presviedčala: Ako vravím, toto mi urobil tvoj otrok, náramne sa rozhneval.
Josefův pán naslouchal slovům své ženy, a když řekla: „Takto se ke mně zachoval tvůj otrok,“ vzplanul hněvem.
Jakmile Josefův pán uslyšel slova své ženy, která ho ujišťovala: „Jak říkám, tohle mi provedl tvůj otrok,“ vzplanul hněvem,
wayhî ḵišmōa‘ ’ăḏōnāw ’eṯ- diḇrê ’ištōw, ’ăšer dibbərāh ’êlāw lêmōr, kaddəḇārîm hā’êlleh, ‘āśāh lî ‘aḇdeḵā; wayyiḥar ’appōw.
1 M 39,20
A Jozefov pán vzal Jozefa a dal ho do žalára, na miesto, kde boli uväznení väzni kráľovi, a bol tam v žalári.
Nato ho jeho pán dal uvrhnúť do žalára, na miesto, kde boli väznení kráľovskí väzni. Bol tam vo väzení.
a dal Jozefa chytiť a uvrhnúť do žalára, kde boli uväznení kráľovskí väzni. A tak tam bol zatvorený.
Jozefa dal chytiť a vrhnúť do žalára medzi kráľovských väzňov. Tak sa Jozef ocitol v žalári.
A tak ho jeho pán vzal a vsadil do žaláře, na místo, kde bývají drženi královští vězni.Tak se Josef ocitl v žaláři.
vzal Josefa a vsadil ho do pevnosti, tam, kde byli vězněni královi vězňové. Tak se Josef ocitl v pevnosti.
wayyiqqaḥ ’ăḏōnê yōwsêp̄ ’ōṯōw, wayyittənêhū ’el- bêṯ hassōhar, məqōwm ’ăšer- [’ăsūrê ḵ] (’ăsîrê q) hammeleḵ ’ăsūrîm; wayhî- šām bəḇêṯ hassōhar.
1 M 39,21
Ale Hospodin bol s Jozefom a naklonil k nemu svoje milosrdenstvo a dal mu milosť v očiach náčelníka žalára.
Ale Hospodin bol s Jozefom, prejavil mu milosť a postaral sa, aby mal priazeň u správcu.
Ale Pán bol s Jozefom, zľutoval sa nad ním a zveril ho do priazne správcu žalára,
Hospodin bol však s Jozefom, zľutoval sa nad ním a u správcu žalára vzbudil k nemu náklonnosť.
Hospodin však byl s ním. Zahrnul jej svým milosrdenstvím a zjednal mu přízeň u vrchního žalářníka.
Ale Hospodin byl s ním, rozprostřel nad ním své milosrdenství a zjednal mu přízeň u velitele pevnosti;
wayhî Yahweh ’eṯ- yōwsêp̄, wayyêṭ ’êlāw ḥāseḏ; wayyittên ḥinnōw, bə‘ênê śar bêṯ- hassōhar.
1 M 39,22
A náčelník žalára dal do ruky Jozefovej všetkých väzňov, ktorí boli v žalári, a všetko, čokoľvek tam robili, on robil.
Správca žalára zveril Jozefovi do rúk všetkých väzňov, ktorí boli v žalári. On vykonával všetko, čo sa tam malo robiť.
takže správca žalára podriadil Jozefovi všetkých väzňov, čo boli v žalári. Čokoľvek sa tam robilo, robilo sa na jeho rozkaz.
Správca žalára ustanovil Jozefa za dozorcu nad všetkými väzňami, čo boli v žalári. Jozef dohliadal na všetko, čo sa tam malo urobiť.
Vrchní žalářník nakonec svěřil všechny vězně v žaláři do Josefových rukou. Cokoli tam dělali, měl na starosti on.
ten Josefovi svěřil všechny vězně v pevnosti. Řídil vše, co se tam mělo dělat.
1 M 39,23
Ani nedozeral náčelník žalára na nič, čo bolo sverené jeho ruke, pretože Hospodin bol s ním a Hospodin pôsobil, aby sa to, čo konal, darilo. 40. KAPITOLA
Správca žalára nedohliadal na nič, čo on mal v rukách, lebo Hospodin bol s ním; a Hospodin korunoval úspechom všetko, čo robil.
Správca žalára sa nestaral o nič, čo jemu podliehalo, lebo Pán bol s ním; vo všetkom, čo robil Pán mu dožičil úspech.
Správca žalára nedohliadal na nič, čo mu zveril, lebo Hospodin bol s Jozefom a s úspechom sprevádzal všetko jeho úsilie.
Vrchní žalářník ani nemusel na nic, co mu svěřil, dohlížet. Hospodin byl totiž s ním a působil, aby se mu všechno dařilo.
Velitel pevnosti nedohlížel na nic, co mu svěřil, poněvadž s Josefem byl Hospodin; všemu, co činil, dopřával Hospodin zdaru.
’ên śar bêṯ- hassōhar, rō’eh ’eṯ- kāl- mə’ūmāh bəyāḏōw, ba’ăšer Yahweh ’ittōw; wa’ăšer- hū ‘ōśeh Yahweh maṣlîaḥ. s
1A Jozef bol dovedený dolu do Egypta, kde ho kúpil Putifar, dvoranin faraonov, veliteľ kráľovskej stráže, človek Egypťan, z ruky Izmaelitov, ktorí ho doviedli ta dolu.
2Ale Hospodin bol s Jozefom, a bol mužom, ktorému sa všetko darilo, a tak bol v dome svojho pána, toho Egypťana.
3A jeho pán videl, že je s ním Hospodin a že Hospodin pôsobil, aby všetko, čo robil, darilo sa v jeho ruke.
4A Jozef našiel milosť v jeho očiach a slúžil mu. A ustanovil ho nad svojím domom a všetko, čo len mal, oddal do jeho ruky.
5A stalo sa, že odvtedy, odkedy ho ustanovil nad svojím domom a nad všetkým, čo mal, požehnal Hospodin dom Egypťana pre Jozefa, a požehnanie Hospodinovo bolo na všetkom, čo mal v dome i na poli.
6A tedy zanechal všetko, čo mal, v ruke Jozefovej, tak, že sám nevedel o ničom krome o chlebe, ktorý jedol. A Jozef bol peknej postavy a krásneho vzozrenia.
7A stalo sa po tom po všetkom, že jeho pánova žena obracala svoje oči na Jozefa a povedala mu: Lež so mnou.
8Ale on odoprel a riekol žene svojho pána: Hľa, môj pán nevie o ničom o tom, čo je v dome; viem to iba ja sám, a všetko, čo má, dal do mojej ruky.
9Nie je v tomto dome väčšieho ako som ja, ani nieto ničoho, čo by bol vyňal zpod mojej moci krome teba, preto že si ty jeho žena. A jako by som tedy vykonal túto veľkú nešľachetnosť a zhrešil proti Bohu?!
10A stalo sa, keď len hovorila Jozefovi deň po dni, a keď jej neposlúchol, aby ležal po jej boku, aby bol s ňou,
11stalo sa tedy jedného takého dňa, že vošiel do domu, aby tam konal svoju prácu. A nebolo niktorého z mužov domu tam v dome.
12A chytila ho za jeho rúcho a vravela: Lež so mnou! Ale on zanechal svoje rúcho v jej ruke a utiekol a vyšiel von.
13A stalo sa, keď videla, že zanechal svoje rúcho v jej ruke a že utiekol von,
14zavolala na mužov svojho domu a povedala im: Hľaďte, doviedol nám hebrejského muža, aby si z nás robil posmech. Prišiel ku mne, aby ležal so mnou, ale som kričala veľkým hlasom.
15A stalo sa, keď počul, že som pozdvihla svoj hlas a že kričím, zanechal svoje rúcho vedľa mňa a utiekol a vyšiel von.
16A tak nechala jeho rúcho ležať vedľa seba, až prišiel jej pán domov.
17A keď prišiel, hovorila mu tak asi týmito slovami a vravela: Prišiel ku mne ten hebrejský sluha, ktorého si nám doviedol, aby mi urobil posmech.
18Ale keď som pozdvihla svoj hlas a kričala som, zanechal svoje rúcho vedľa mňa a utiekol von.
19A stalo sa, keď počul jeho pán slová svojej ženy, ktoré mu hovorila a riekla: Takto mi urobil tvoj sluha, že sa veľmi rozhneval.
20A Jozefov pán vzal Jozefa a dal ho do žalára, na miesto, kde boli uväznení väzni kráľovi, a bol tam v žalári.
21Ale Hospodin bol s Jozefom a naklonil k nemu svoje milosrdenstvo a dal mu milosť v očiach náčelníka žalára.
22A náčelník žalára dal do ruky Jozefovej všetkých väzňov, ktorí boli v žalári, a všetko, čokoľvek tam robili, on robil.
23Ani nedozeral náčelník žalára na nič, čo bolo sverené jeho ruke, pretože Hospodin bol s ním a Hospodin pôsobil, aby sa to, čo konal, darilo. 40. KAPITOLA
1Keď Jozefa odviedli do Egypta, kúpil ho Egypťan Pótifar, dvoran faraónov, veliteľ telesnej stráže, od Izmaelcov, ktorí ho tam doviedli.
2Ale Hospodin bol s Jozefom, takže sa mu všetko darilo; býval v dome svojho egyptského pána.
3Jeho pán videl, že Hospodin je s ním; čokoľvek robil, Hospodin všetko korunoval úspechom v jeho rukách.
4Tak Jozef našiel priazeň v jeho očiach a slúžil mu; ten ho ustanovil za dozorcu nad svojím domom a do rúk mu zveril všetko, čo mal.
5Odvtedy však, ako ho ustanovil za dozorcu nad svojím domom a nad všetkým, čo mal, Hospodin kvôli Jozefovi požehnal dom Egypťanov a Hospodinovo požehnanie spočívalo na všetkom, čo mal v dome i na poli.
6Tak ponechal Jozefovi v rukách všetko, čo mal, a popri ňom sa nestaral o nič, iba ak o chlieb, ktorý jedol. Jozef bol peknej postavy a krásny na pohľad.
7Po týchto udalostiach však žena jeho pána začala upierať oči na Jozefa, až mu povedala: Ľahni si ku mne!
8On sa však zdráhal a povedal žene svojho pána: Hľa, môj pán sa popri mne nestará o nič, čo je v dome, a všetko, čo má, zveril mne do rúk,
9ani on sám nie je väčší v tomto dome ako ja; nič mi neodoprel okrem teba, keďže si jeho ženou; ako by som teda mohol spáchať takú veľkú nešľachetnosť a zhrešiť proti Bohu?
10Aj keď Jozefa deň čo deň nahovárala, neposlúchol ju, neľahol si k nej a nestýkal sa s ňou.
11Istého dňa však, keď vošiel do domu, aby si vykonal prácu - a z domácich nikto nebol v dome -
12chytila ho za šaty a povedala: Ľahni si ku mne! On jej však nechal šaty v rukách, ušiel a vybehol von.
13Keď videla, že svoje šaty nechal v jej rukách a ušiel von,
14zvolala svojich domácich a povedala im: Pozrite, priviedol nám hebrejského muža, aby si z nás robil posmech. Prišiel si ku mne ľahnúť, ale ja som hlasno kričala.
15Keď počul, že hlasno kričím, ušiel a vybehol von.
16A nechala jeho šaty ležať pri sebe, kým jeho pán neprišiel domov;
17i vyrozprávala mu celý prípad týmito slovami: Hebrejský sluha, ktorého si nám priviedol, prišiel si zo mňa robiť posmech.
18Keď som však hlasno kričala, nechal svoje šaty pri mne a ušiel von.
19Keď jeho pán počul slová svojej ženy, ktorá mu hovorila: Toto mi urobil tvoj sluha, vzbĺkol hnevom.
20Nato ho jeho pán dal uvrhnúť do žalára, na miesto, kde boli väznení kráľovskí väzni. Bol tam vo väzení.
21Ale Hospodin bol s Jozefom, prejavil mu milosť a postaral sa, aby mal priazeň u správcu.
22Správca žalára zveril Jozefovi do rúk všetkých väzňov, ktorí boli v žalári. On vykonával všetko, čo sa tam malo robiť.
23Správca žalára nedohliadal na nič, čo on mal v rukách, lebo Hospodin bol s ním; a Hospodin korunoval úspechom všetko, čo robil.
1Jozefa odvliekli do Egypta a tam ho kúpil Egypťan Putifar, faraónov dvoran, veliteľ telesnej stráže, od Izmaelitov, ktorí ho ta doviedli.
2S Jozefom však bol Pán, takže sa mu všetko darilo a ostal v dome svojho egyptského pána.
3Keď jeho pán videl, že je s ním Pán a že Pán vo všetkom, čo robil, požehnával jeho ruky,
4Jozef našiel milosť v jeho očiach. I posluhoval mu a neskôr ho urobil správcom svojho domu a do jeho rúk zveril všetko, čo mal.
5A odkedy ho urobil správcom svojho domu a všetkého svojho majetku, Pán pre Jozefa požehnával Egypťanov dom. Pánovo požehnanie bolo na všetkom, čo mal v dome i na poli.
6A tak zveril do Jozefových rúk všetok majetok a sám sa nestaral o nič inšie ako o chlieb, ktorý jedol. Jozef však mal peknú tvár a krásnu postavu.
7Po týchto udalostiach žena jeho pána nechala na Jozefovi oči a povedala mu: "Ľahni si so mnou!"
8On však odoprel a povedal žene svojho pána: "Pozri, môj pán sa o nič vo svojom dome nebojí predo mnou a zveril na mňa celý svoj majetok.
9Už ani sám nemá väčšej moci v tomto dome ako ja a nevyhradil si nič predo mnou okrem teba, lebo ty si jeho žena. Ako by som sa mohol dopustiť takej veľkej krivdy a proti Bohu sa prehrešiť."
10A hoci prehovárala Jozefa deň čo deň, nepočúvol ju aby si s ňou ľahol a bol s ňou.
11V istý deň sa však stalo, že vošiel do domu, aby vykonal svoje povinnosti a nik z domácich nebol dnu.
12Tu ho ona chytila za plášť a vravela mu: "Ľahni si so mnou!" On jej však nechal plášť v ruke a utiekol; vybehol von.
13Keď videla, že jej nechal plášť v ruke a utiekol von,
14zavolala domácich a vravela im: "Pozrite len, priviedol nám hebrejského muža, aby nás priniesol na posmech! Prišiel ku mne, že si so mnou ľahne, ale ja som hlasne volala.
15Keď počul, že kričím, nechal ležať pri mne svoj plášť, dal sa na útek a vybehol von."
16A nechala plášť ležať pri sebe, kým nedošiel jej pán.
17Potom mu rozprávala to isté a vravela: "Hebrejský otrok, ktorého si nám priviedol, prišiel ku mne dnu, aby si zo mňa urobil posmech.
18Ale keď som začala kričať, nechal pri mne svoj plášť a utiekol von."
19Keď jeho pán vypočul ženino rozprávanie, ktoré zakončila: "Ako ti vravím, tak sa ku mne zachoval tvoj sluha," veľmi sa rozhneval
20a dal Jozefa chytiť a uvrhnúť do žalára, kde boli uväznení kráľovskí väzni. A tak tam bol zatvorený.
21Ale Pán bol s Jozefom, zľutoval sa nad ním a zveril ho do priazne správcu žalára,
22takže správca žalára podriadil Jozefovi všetkých väzňov, čo boli v žalári. Čokoľvek sa tam robilo, robilo sa na jeho rozkaz.
23Správca žalára sa nestaral o nič, čo jemu podliehalo, lebo Pán bol s ním; vo všetkom, čo robil Pán mu dožičil úspech.
1Keď Jozefa odviedli do Egypta, kúpil ho od Izmaelitov, ktorí ho ta doviedli, Egypťan Pótifar, faraónov dvoran, veliteľ telesnej stráže.
2Hospodin bol však s Jozefom, takže sa mu darilo a zostal v dome egyptského pána.
3Jeho pán videl, že Hospodin je s ním a že ho pri každej práci požehnáva.
4Jozef získal jeho priazeň a slúžil mu. Pótifar ho ustanovil za správcu svojho domu a zveril mu do správy všetok svoj majetok.
5Odvtedy, čo ho Egypťan ustanovil za správcu svojho domu, so všetkým, čo mal, Hospodin požehnával dom Egypťana pre Jozefa. Hospodinovo požehnanie spočívalo na všetkom, čo mal v dome i na poli.
6Všetko, čo mal, zveril teda Jozefovi a okrem chleba, ktorý jedával, nestaral sa o nič. Jozef bol pekne urastený a mal krásny vzhľad.
7Po týchto udalostiach sa žena jeho pána zahľadela do Jozefových očí a naliehala naňho: Ľahni si ku mne!
8On však odoprel a žene svojho pána povedal: Pozri, kým som tu ja, môj pán sa v dome o nič nestará, lebo všetok svoj majetok zveril mne.
9V tomto dome ma nikto neprevyšuje. Pán si okrem teba nič nevyhradil pre seba, lebo ty si jeho žena. Ako by som teda mohol spáchať takú veľkú neprávosť a zhrešiť proti Bohu?!
10Hoci dennodenne Jozefa nahovárala, neposlúchol ju, aby si k nej ľahol a bol s ňou.
11Keď však jedného dňa prišiel konať svoju obvyklú prácu, z domácich nebol nikto doma.
12Ona ho chytila za plášť a povedala: Ľahni si ku mne! On jej však nechal plášť v ruke, vybehol von a utiekol.
13Keď videla, že jej nechal plášť v ruke a utiekol von,
14zavolala služobníctvo a povedala: Pozrite, doviedli nám Hebreja, aby nás obrátil na posmech. Prišiel a chcel si ku mne ľahnúť; preto som začala kričať.
15Keď počul, že zvyšujem hlas, nechal pri mne svoj plášť. Vybehol a ušiel.
16Ona nechala ležať jeho plášť pri sebe, kým pán neprišiel domov.
17Aj jemu povedala to isté: Hebrejský sluha, ktorého si k nám priviedol, prišiel si zo mňa urobiť posmech.
18Keď som začala kričať, nechal svoj plášť pri mne a ušiel.
19Keď Jozefov pán počul slová svojej ženy, ktorá ho presviedčala: Ako vravím, toto mi urobil tvoj otrok, náramne sa rozhneval.
20Jozefa dal chytiť a vrhnúť do žalára medzi kráľovských väzňov. Tak sa Jozef ocitol v žalári.
21Hospodin bol však s Jozefom, zľutoval sa nad ním a u správcu žalára vzbudil k nemu náklonnosť.
22Správca žalára ustanovil Jozefa za dozorcu nad všetkými väzňami, čo boli v žalári. Jozef dohliadal na všetko, čo sa tam malo urobiť.
23Správca žalára nedohliadal na nič, čo mu zveril, lebo Hospodin bol s Jozefom a s úspechom sprevádzal všetko jeho úsilie.
1Josefa mezitím Izmaelité odvedli dolů do Egypta. Tam ho od nich koupil jeden Egypťan, faraonův dvořan Putifar, velitel stráže.
2Hospodin však byl s Josefem, a tak se mu všechno dařilo a zůstal v domě svého egyptského pána.
3Když jeho pán viděl, že Hospodin je s ním a že Hospodin působí, aby se vše, k čemu přiloží ruku, dařilo,
4oblíbil si Josefa a ten se stal jeho pomocníkem. Nakonec ho Putifar ustanovil správcem svého domu a svěřil mu do rukou všechno, co měl.
5Od té chvíle Hospodin domu toho Egypťana požehnal. Díky Josefovi bylo Hospodinovo požehnání na všem, co měl v domě i na poli,
6a tak nechal všechen svůj majetek v Josefově správě. Když měl doma jeho, nestaral se o nic než o své jídlo.Josef byl nápadně krásný, překrásný muž.
7Po nějaké době mohla manželka jeho pána na Josefovi oči nechat. Nakonec řekla: „Spi se mnou!“
8On však odmítl. Řekl manželce svého pána: „Když mě můj pán má doma, o nic se nestará. Vše, co mu patří, mi svěřil do rukou.
9Nikdo nemá v domě větší pravomoc než já; neodepřel mi nic kromě tebe, poněvadž jsi jeho žena! Jak bych mohl spáchat takovou hanebnost a zhřešit proti Bohu?“
10A i když Josefa přemlouvala den za dnem, aby si k ní lehl a pobyl s ní, neposlechl ji.
11Jednoho dne, když přišel dělat svou práci v domě, nebyl nikdo ze služebnictva doma.
12Tehdy ho chytila za šaty a řekla: „Spi se mnou!“ On však nechal šaty v její ruce, utekl a běžel ven.
13Když uviděla, že jí nechal své šaty v ruce a utekl ven,
14svolala služebnictvo a řekla jim: „Podívejte se! Přivedl k nám můj muž toho Hebreje, aby si s námi zahrával?! Přišel a chtěl se se mnou vyspat, ale já jsem začala hlasitě křičet.
15Když uslyšel, jak křičím, nechal své šaty u mě, utekl a běžel ven.“
16Ty jeho šaty nechala ležet vedle sebe, dokud nepřišel domů jeho pán.
17Tehdy mu vyprávěla: „Ten hebrejský otrok, jehož jsi k nám přivedl, ke mně přišel a chtěl si se mnou zahrávat!
18Když jsem se ale dala do křiku, nechal své šaty u mě a utekl ven.“
19Josefův pán naslouchal slovům své ženy, a když řekla: „Takto se ke mně zachoval tvůj otrok,“ vzplanul hněvem.
20A tak ho jeho pán vzal a vsadil do žaláře, na místo, kde bývají drženi královští vězni.Tak se Josef ocitl v žaláři.
21Hospodin však byl s ním. Zahrnul jej svým milosrdenstvím a zjednal mu přízeň u vrchního žalářníka.
22Vrchní žalářník nakonec svěřil všechny vězně v žaláři do Josefových rukou. Cokoli tam dělali, měl na starosti on.
23Vrchní žalářník ani nemusel na nic, co mu svěřil, dohlížet. Hospodin byl totiž s ním a působil, aby se mu všechno dařilo.
1Josef byl odveden dolů do Egypta. Od Izmaelců, kteří ho tam dovedli, si ho koupil Egypťan Potífar, faraónův dvořan, velitel tělesné stráže.
2S Josefem však byl Hospodin, takže ho provázel zdar; byl v domě svého egyptského pána.
3Jeho pán viděl, že je s ním Hospodin a že všemu, co on činí, dopřává Hospodin zdaru.
4Josef proto získal jeho přízeň a posluhoval mu. Potífar ho ustanovil správcem svého domu a svěřil mu všechno, co měl.
5A od té chvíle, co ho Egypťan ustanovil ve svém domě nade vším, co měl, žehnal Hospodin jeho domu kvůli Josefovi. Hospodinovo požehnání bylo na všem, co měl, v domě i na poli.
6Ponechal tedy všechno, co měl, v rukou Josefových. Nestaral se přitom o nic, leda o chléb, který jedl. Josef byl krásné postavy, krásného vzhledu.
7Po těchto událostech se stalo, že se žena jeho pána do Josefa zahleděla a naléhala: „Spi se mnou!“
8Ale on odmítl a ženě svého pána řekl: „Pokud mě tu můj pán má, nestará se o nic, co je v domě; svěřil mi všechno, co má.
9V tomto domě není nikdo větší než já. Nevyňal z mé správy nic, jen tebe, protože jsi jeho manželka. Jak bych se tedy mohl dopustit takové špatnosti a prohřešit se proti Bohu!“
10A třebaže se Josefovi nabízela den co den, nevyhověl jí, aby k ní ulehl a byl s ní.
11Jednoho dne přišel do domu, aby vykonával svou práci. Nikdo z domácích v domě nebyl.
12Tu ho chytila za oděv se slovy: „Spi se mnou!“ Ale on jí nechal svůj oděv v ruce, utekl a vyběhl ven.
13Když viděla, že jí nechal svůj oděv v ruce a utekl ven,
14křikem přivolala služebnictvo a vykládala jim: „Hleďte, přivedli nám Hebreje, a on se u nás bude miliskovat! Přišel za mnou a chtěl se mnou spát. Proto jsem se dala do takového křiku.
15Jak slyšel, že se dávám do křiku a volám, nechal svůj oděv u mne, utekl a vyběhl ven.“
16Uložila oděv u sebe, dokud nepřišel jeho pán domů.
17Jemu vykládala totéž: „Přišel za mnou ten hebrejský otrok, jehož jsi k nám přivedl, a chtěl se se mnou miliskovat.
18Když jsem se dala do křiku a volala, nechal svůj oděv u mne a utekl ven.“
19Jakmile Josefův pán uslyšel slova své ženy, která ho ujišťovala: „Jak říkám, tohle mi provedl tvůj otrok,“ vzplanul hněvem,
20vzal Josefa a vsadil ho do pevnosti, tam, kde byli vězněni královi vězňové. Tak se Josef ocitl v pevnosti.
21Ale Hospodin byl s ním, rozprostřel nad ním své milosrdenství a zjednal mu přízeň u velitele pevnosti;
22ten Josefovi svěřil všechny vězně v pevnosti. Řídil vše, co se tam mělo dělat.
23Velitel pevnosti nedohlížel na nic, co mu svěřil, poněvadž s Josefem byl Hospodin; všemu, co činil, dopřával Hospodin zdaru.
1wəyōwsêp̄ hūraḏ miṣrāyəmāh; wayyiqnêhū pōwṭîp̄ar sərîs par‘ōh śar haṭṭabbāḥîm ’îš miṣrî, mîyaḏ hayyišmə‘êlîm, ’ăšer hōwriḏuhū šāmmāh.
2wayhî Yahweh ’eṯ- yōwsêp̄, wayhî ’îš maṣlîaḥ; wayhî bəḇêṯ ’ăḏōnāw hammiṣrî.
3wayyar ’ăḏōnāw, kî Yahweh ’ittōw; wəḵōl ’ăšer- hū ‘ōśeh, Yahweh maṣlîaḥ bəyāḏōw.
4wayyimṣā yōwsêp̄ ḥên bə‘ênāw wayšāreṯ ’ōṯōw; wayyap̄qiḏêhū ‘al- bêṯōw, wəḵāl yeš- lōw nāṯan bəyāḏōw.
5wayhî mê’āz hip̄qîḏ ’ōṯōw bəḇêṯōw, wə‘al kāl- ’ăšer yeš- lōw, wayḇāreḵ Yahweh ’eṯ- bêṯ hammiṣrî biḡlal yōwsêp̄; wayhî birkaṯ Yahweh bəḵāl ’ăšer yeš- lōw, babbayiṯ ūḇaśśāḏeh.
6wayya‘ăzōḇ kāl- ’ăšer- lōw bəyaḏ- yōwsêp̄ wəlō- yāḏa‘ ’ittōw mə’ūmāh, kî ’im- halleḥem ’ăšer- hū ’ōwḵêl; wayhî yōwsêp̄, yəp̄êh- ṯō’ar wîp̄êh mar’eh.
7wayhî, ’aḥar haddəḇārîm hā’êlleh, wattiśśā ’êšeṯ- ’ăḏōnāw ’eṯ- ‘ênehā ’el- yōwsêp̄; wattōmer šiḵḇāh ‘immî.
8waymā’ên wayyōmer ’el- ’êšeṯ ’ăḏōnāw, hên ’ăḏōnî, lō- yāḏa‘ ’ittî mah- babbāyiṯ; wəḵōl ’ăšer- yeš- lōw nāṯan bəyāḏî.
9’ênennū ḡāḏōwl babbayiṯ hazzeh mimmennî wəlō- ḥāśaḵ mimmennî mə’ūmāh, kî ’im- ’ōwṯāḵ ba’ăšer ’at- ’ištōw; wə’êḵ ’e‘ĕśeh hārā‘āh haggəḏōlāh hazzōṯ, wəḥāṭāṯî lêlōhîm.
10wayhî kəḏabbərāh ’el- yōwsêp̄ yōwm yōwm; wəlō- šāma‘ ’êlehā liškaḇ ’eṣlāh lihyōwṯ ‘immāh.
11wayhî kəhayyōwm hazzeh, wayyāḇō habbayṯāh la‘ăśōwṯ məlaḵtōw; wə’ên ’îš mê’anšê habbayiṯ šām babbāyiṯ.
12wattiṯpəśêhū bəḇiḡḏōw lêmōr šiḵḇāh ‘immî; wayya‘ăzōḇ biḡḏōw bəyāḏāh, wayyānās wayyêṣê haḥūṣāh.
13wayhî kir’ōwṯāh, kî- ‘āzaḇ biḡḏōw bəyāḏāh; wayyānās haḥūṣāh.
14wattiqrā lə’anšê ḇêṯāh, wattōmer lāhem lêmōr, rə’ū, hêḇî lānū ’îš ‘iḇrî ləṣaḥeq bānū; bā ’êlay liškaḇ ‘immî, wā’eqrā bəqōwl gāḏōwl.
15wayhî ḵəšāmə‘ōw, kî- hărîmōṯî qōwlî wā’eqrā; wayya‘ăzōḇ biḡḏōw ’eṣlî, wayyānās wayyêṣê haḥūṣāh.
16wattannaḥ biḡḏōw ’eṣlāh; ‘aḏ- bōw ’ăḏōnāw ’el- bêṯōw.
17wattəḏabbêr ’êlāw, kaddəḇārîm hā’êlleh lêmōr; bā- ’êlay hā‘eḇeḏ hā‘iḇrî ’ăšer- hêḇêṯā lānū ləṣaḥeq bî.
18wayhî kahărîmî qōwlî wā’eqrā; wayya‘ăzōḇ biḡḏōw ’eṣlî wayyānās haḥūṣāh.
19wayhî ḵišmōa‘ ’ăḏōnāw ’eṯ- diḇrê ’ištōw, ’ăšer dibbərāh ’êlāw lêmōr, kaddəḇārîm hā’êlleh, ‘āśāh lî ‘aḇdeḵā; wayyiḥar ’appōw.
20wayyiqqaḥ ’ăḏōnê yōwsêp̄ ’ōṯōw, wayyittənêhū ’el- bêṯ hassōhar, məqōwm ’ăšer- [’ăsūrê ḵ] (’ăsîrê q) hammeleḵ ’ăsūrîm; wayhî- šām bəḇêṯ hassōhar.
21wayhî Yahweh ’eṯ- yōwsêp̄, wayyêṭ ’êlāw ḥāseḏ; wayyittên ḥinnōw, bə‘ênê śar bêṯ- hassōhar.
22wayyittên śar bêṯ- hassōhar bəyaḏ- yōwsêp̄, ’êṯ kāl- hā’ăsîrim, ’ăšer bəḇêṯ hassōhar; wə’êṯ kāl- ’ăšer ‘ōśîm šām, hū hāyāh ‘ōśeh.
23’ên śar bêṯ- hassōhar, rō’eh ’eṯ- kāl- mə’ūmāh bəyāḏōw, ba’ăšer Yahweh ’ittōw; wa’ăšer- hū ‘ōśeh Yahweh maṣlîaḥ. s