Ezdráš, 9. kapitola
Ezd 9,1
A keď sa to vykonalo, pristúpili ku mne kniežatá a riekli: Neoddelil sa izraelský ľud ani kňazi ani Levitovia od národov zemí, ale robia podľa ich ohavností, podľa ohavností Kananejov, Hetejov, Ferezejov, Jebuzejov, Ammoncov, Moábov, Egypťanov a Amorejov;
Keď sa toto skončilo, dostavili sa ku mne predáci a povedali mi: Ľud izraelský ani kňazi, a ani levíti sa neoddelili od národov krajín; konajú podľa ohavností Kanaáncov, Chittijcov, Perizejcov, Jebúsejcov, Ammóncov, Moábcov, Egypťanov a Amorejcov.
Keď sa toto vykonalo, pristúpili ku mne predstavení so slovami: "Izraelský ľud ani kňazi, ani leviti sa neoddelili od obyvateľov týchto krajín a ich ohavností, totiž od Kanaánčanov, Hetejcov, Ferezejcov, Jebuzejcov, Amončanov, Moabčanov, Egypťanov a Amorejcov.
Keď sa toto vykonalo, pristúpili ku mne predstavení so slovami: Izraelský ľud ani kňazi, ani leviti sa neoddelili od národov týchto krajín, totiž od Kanaánčanov, Chetitov, Perizzejov, Jebúsejov, Amónčanov, Moábčanov, Egypťanov a Amorejčanov, a konajú podľa ich ohavností.
Po tom všem za mnou přišli někteří z představených se slovy: „Izraelský lid, kněží ani levité se neoddělují od okolních národů – Kananejců, Chetejců, Perizejců, Jebusejců, Amonců, Moábců, Egypťanů a Emorejců. Přejímají jejich ohavnosti a
Když byly vyřízeny tyto záležitosti , přistoupili ke mně předáci a řekli: „Izraelský lid, ani kněží a levité, se neoddělili od národů zemí, páchají ohavnosti Kenaanců, Chetejců, Perizejců, Jebúsejců, Amónců, Moábců, Egypťanů a Emorejců.
ūḵəḵallōwṯ ’êlleh, niggəšū ’êlay haśśārîm lêmōr, lō- niḇdəlū hā‘ām yiśrā’êl wəhakkōhănîm wəhalwîyim, mê‘ammê hā’ărāṣōwṯ; kəṯōw‘ăḇōṯêhem lakkəna‘ănî haḥittî happərizzî hayḇūsî, hā‘ammōnî hammō’āḇî, hammiṣrî wəhā’ĕmōrî.
Ezd 9,2
lebo si pobrali, sebe aj svojim synom, z ich dcér za ženy a smiešali sa, sväté semeno, s národami zemí, a ruka kniežat a vrchnostenských osôb bola prvá v tom prestúpení.
Lebo pre seba a pre svojich synov si brali za ženy z ich dcér, takže sväté semeno zmiešali s národmi krajín; kniežatá a predáci boli prví pri tejto nevere.
Nielen sebe, lež i svojim synom vzali za ženy z ich dcér a pomiešali sväté plemä s národmi tých krajín. Kniežatá a predstavení sa prehrešili dokonca prví." -
Vzali si za ženy z ich dcér pre seba i svojich synov a pomiešali sväté potomstvo s národmi tých krajín. Kniežatá a predstavení sa prehrešili dokonca prví.
žení sebe i své syny s jejich dcerami. Svaté símě se mísí s okolními národy a vedoucí hodnostáři jdou v té nevěrnosti příkladem!“
Berou sobě i svým synům za ženy jejich dcery. Tak se mísí svaté símě s národy zemí. Předáci a představenstvo v této zpronevěře vedou.“
kî- nāśə’ū mibbənōṯêhem, lāhem wəliḇnêhem, wəhiṯ‘ārəḇū zera‘ haqqōḏeš, bə‘ammê hā’ărāṣōwṯ; wəyaḏ haśśārîm wəhassəḡānîm, hāyəṯāh bamma‘al hazzeh rišōwnāh. s
Ezd 9,3
Keď som počul tú vec, roztrhnul som svoje rúcho i svoj plášť a trhal som si vlasy z hlavy i z brady a sedel som zdesený.
Keď som o tom počul, roztrhol som si odev aj rúcho, trhal som si vlasy z hlavy aj bradu a sedel ako omráčený.
Keď som to počul, roztrhol som si rúcho a plášť, trhal som si vlasy z hlavy a brady a sedel som veľmi rozrušený.
Keď som to počul, roztrhol som si rúcho a plášť, trhal som si vlasy z hlavy a bradu a sedel som veľmi rozrušený.
Jak jsem to uslyšel, roztrhl jsem své roucho i plášť a rval si vlasy i vousy. V naprostém zděšení jsem usedl
Když jsem tu zprávu uslyšel, roztrhl jsem svůj šat i řízu, rval jsem si vlasy i vousy a seděl jsem jako omráčený.
ūḵəšāmə‘î ’eṯ- haddāḇār hazzeh, qāra‘tî ’eṯ- biḡḏî ūmə‘îlî; wā’emrəṭāh miśśə‘ar rōšî ūzəqānî, wā’êšəḇāh məšōwmêm.
Ezd 9,4
A shromaždili sa ku mne všetci, ktorí sa triasli pred slovami Boha Izraelovho pre také prestúpenie prestehovaných, a ja som tak sedel zdesený až do večernej obeti.
Vtedy sa zišli ku mne všetci, čo boli znepokojení slovami Boha izraelského proti vierolomnosti vyhnancov, ale ja som sedel ako omráčený až do večernej obete.
I poschodili sa ku mne všetci, čo sa báli slova Izraelovho Boha pre priestupok tých, ktorí prišli zo zajatia. Ja som však sedel rozrušený až do večernej obety. -
Poschádzali sa ku mne všetci, čo sa báli slova Boha Izraela pre priestupok tých, čo prišli zo zajatia. Ja som však sedel rozrušený až do večernej obety.
a zůstal zděšen sedět až do večerní oběti. Všichni, kdo se třesou před slovy Boha Izraele, se kvůli nevěrnosti těch navrátilců shromáždili kolem mě.
Tu se ke mně shromáždili všichni, kdo se třásli před slovy Boha Izraele pro zpronevěru přesídlenců. Ale já jsem seděl jako omráčený až do večerní oběti.
wə’êlay yê’āsəp̄ū, kōl ḥārêḏ bəḏiḇrê ’ĕlōhê- yiśrā’êl, ‘al ma‘al haggōwlāh; wa’ănî yōšêḇ məšōwmêm, ‘aḏ ləminḥaṯ hā‘āreḇ.
Ezd 9,5
A v čas večernej obeti som vstal od ponižovania sa majúc roztrhnuté svoje rúcho i svoj plášť a kľakol som na svoje kolená a rozprestrúc svoje ruky k Hospodinovi, svojmu Bohu,
Pri večernej obeti som povstal zo svojho pokorenia s roztrhnutým odevom a rúchom, kľakol som na kolená, vystrel ruky k svojmu Bohu
Ale za večernej obety som vstal od umárania sa a s roztrhnutým rúchom a plášťom som sa hodil na kolená, rozprestrel som ruky k Pánovi, svojmu Bohu,
Počas večernej obety som však skončil kajúci obrad, s roztrhnutým rúchom a plášťom som sa hodil na kolená, rozprestrel som ruky k Hospodinovi, svojmu Bohu,
Teprve v čas večerní oběti jsem se ze své trýzně vzpamatoval. Stále ještě v roztrženém rouchu a plášti jsem padl na kolena a vzepjal ruce k Hospodinu, svému Bohu,
Při večerní oběti jsem se probral ze své trýzně a s roztrženým šatem i řízou jsem klesl na kolena a rozprostřel ruce k Hospodinu, svému Bohu.
ūḇəminḥaṯ hā‘ereḇ, qamtî mitta‘ănîṯî, ūḇəqārə‘î ḇiḡḏî ūmə‘îlî; wā’eḵrə‘āh ‘al- birkay, wā’ep̄rəśāh ḵappay ’el- Yahweh ’ĕlōhāy.
Ezd 9,6
riekol som: Môj Bože, hanbím sa a stydím pozdvihnúť, môj Bože, svoju tvár k tebe, lebo naše neprávosti sa rozmnožily tak, že sahajú až nad našu hlavu, a naše previnenie narástlo, že sahá až do neba.
a povedal som: Bože môj, pýrim sa a hanbím pozdvihnúť, Bože môj, svoju tvár k Tebe, lebo naše neprávosti sa rozmnožili až nad hlavu a naše previnenie vzrástlo až k nebu.
a vravel som: "Môj Bože, pýrim sa a hanbím sa pozdvihnúť svoju tvár k tebe, môj Bože, lebo naše neprávosti nám vyčnievajú ponad hlavu a naše previnenie narástlo až po nebesá.
a vravel som: Môj Bože, pýrim sa a hanbím sa pozdvihnúť svoju tvár k tebe, môj Bože, lebo naše neprávosti nám prerástli cez hlavu a naše previnenia siahajú až po nebesia.
se slovy:„Je mi hanba, Bože můj! Stydím se k tobě zvednout tvář, Bože můj! Naše hříchy nám přerostly přes hlavu, naše vina dosáhla k nebi.
Volal jsem: „Můj Bože, stydím se a hanbím pozdvihnout k tobě svou tvář, Bože můj. Naše nepravosti se nám rozmohly až nad hlavu, naše provinění vzrostlo až k nebi.
wā’ōmərāh, ’ĕlōhay bōšətî wəniḵlamtî, ləhārîm ’ĕlōhay pānay ’êleḵā; kî ‘ăwōnōṯênū rāḇū ləma‘lāh rōš, wə’ašmāṯênū ḡāḏəlāh ‘aḏ laššāmāyim.
Ezd 9,7
Odo dní svojich otcov sme vo veľkej vine až do tohoto dňa, a pre svoje neprávosti boli sme vydaní my, naši kráľovia i naši kňazi do ruky kráľov zemí, pod meč, do zajatia, na lúpež a v hanbu tvári, jako je tomu i dnes.
Odo dní svojich otcov nesieme veľkú vinu až podnes, a pre svoje viny boli sme vydaní - my, naši králi a naši kňazi - do rúk kráľov krajín pod meč, do zajatia, na lúpež a pohanenie ako aj dnes.
Od čias našich otcov až po dnešný deň sme ťažko hrešili. Pre naše neprávosti sme boli my, naši králi i naši kňazi vydaní do rúk kráľov (cudzích) krajín, pod meč, do zajatia, za korisť a na verejnú hanbu, ako je tomu (i) dnes.
Od čias našich otcov až po dnešný deň sme ťažko hrešili. Pre naše neprávosti sme boli my, naši králi i naši kňazi vydaní do rúk kráľov cudzích krajín, pod meč, do zajatia, za korisť a na verejnú hanbu, ako je to aj dnes.
Ode dnů našich praotců až dodnes hromadíme svou vinu, a tak jsme pro své hříchy i se svými králi a kněžími byli vydáváni do rukou okolních králů. Až dodnes jsme zakoušeli meč, zajetí, plenění i zjevné zostuzení.
Ode dnů svých otců až dodnes jsme se velice proviňovali. Pro své nepravosti jsme byli spolu se svými králi a kněžími vydáni do rukou králů zemí, pod meč, do zajetí, v loupež i k veřejnému zahanbení, jak je tomu i dnes.
mîmê ’ăḇōṯênū, ’ănaḥnū bə’ašmāh ḡəḏōlāh, ‘aḏ hayyōwm hazzeh; ūḇa‘ăwōnōṯênū nittannū ’ănaḥnū məlāḵênū ḵōhănênū bəyaḏ malḵê hā’ărāṣōwṯ, baḥereḇ baššəḇî ūḇabbizzāh ūḇəḇōšeṯ pānîm kəhayyōwm hazzeh.
Ezd 9,8
A teraz na malú chvíľku stala sa nám milosť od Hospodina, nášho Boha, aby nám zanechal nejaký zbytok, ktorý unikol záhube, a aby nám dal kolík na mieste svojej svätosti, aby náš Bôh osvietil naše oči a aby nám dal trochu ožiť v našej porobe.
Ale teraz sa nám na kratučký okamih dostalo zmilovania od Hospodina, nášho Boha, tak že nám zachoval zvyšok zachránených a dal nám pevné bydlisko na svojom svätom mieste; takže nám náš Boh osvietil oči a dal nám trochu pookriať v našom zotročení.
Teraz sa na chvíľočku zmiloval nad nami Pán, náš Boh, aby nám zachoval zvyšky, aby nám zarazil kolík na svojom posvätnom mieste, aby nám náš Boh osvietil oči a aby nám dal trocha pookriať v našej porobe.
Teraz sa Hospodin, náš Boh, na chvíľočku nad nami zmiloval, aby nám zachoval zvyšky, aby nám dovolil uchytiť sa na svojom posvätnom mieste, aby nám náš Boh rozžiaril oči a dal nám trocha pookriať v našej porobe.
Teď nám ale Hospodin, náš Bůh, na okamžik daroval milost, takže hrstka z nás vyvázla a směli jsme zakotvit na jeho svatém místě; náš Bůh nám rozjasnil oči a dal nám v našem zotročení maličko pookřát.
Je to nyní malý okamžik, co se nám dostalo smilování Hospodina, našeho Boha, který nám zachoval hrstku těch, kdo vyvázli, a dal nám zakotvit na svém svatém místě. Náš Bůh nám dopřál, že se naše oči rozjasnily, dal nám pookřát v našem otroctví.
wə‘attāh kim‘aṭ- reḡa‘ hāyəṯāh ṯəḥinnāh mê’êṯ Yahweh ’ĕlōhênū, ləhaš’îr lānū pəlêṭāh, wəlāṯeṯ- lānū yāṯêḏ bimqōwm qāḏəšōw; ləhā’îr ‘ênênū ’ĕlōhênū, ūləṯittênū miḥyāh mə‘aṭ bə‘aḇḏuṯênū.
Ezd 9,9
Lebo sme boli sluhami, a náš Bôh nás neopustil v našej poddanskej službe, ale naklonil k nám milosť pred perzskými kráľmi, aby nám dal ožiť, aby sme vyzdvihli dom svojho Boha a aby sme postavili jeho pustiny, a aby nám dal plot v Judsku a v Jeruzaleme.
Sme síce otrokmi, náš Boh nás však neopustil v našom zotročení, ale naklonil nám priazeň perzských kráľov, dal nám pookriať, aby sme vyvýšili dom svojho Boha a vystavili, čo bolo v troskách. Ohradil nás v Judsku a v Jeruzaleme.
Lebo hoci sme boli rabmi, náš Boh nás neopúšťal v našej porobe, ale naklonil nám milosť perzských kráľov, že nám dožičili pookriať, aby sme zas mohli vyzdvihnúť dom nášho Boha a opäť ho postaviť z jeho rozvalín a aby nám dal hradbu v Judei a v Jeruzaleme.
Hoci sme boli otrokmi, náš Boh nás neopúšťal v našej porobe, ale nám priaznivo naklonil perzských kráľov, takže nám umožnili pookriať. Mohli sme opäť vybudovať dom nášho Boha a postaviť ho z rozvalín. Bol našou ochranou v Judsku a v Jeruzaleme.
I když jsme byli otroci, náš Bůh nás v otroctví neopustil. Milostivě nám naklonil krále Persie a dal nám pookřát, abychom vystavěli dům našeho Boha, obnovili jeho trosky a našli útočiště v Judsku a v Jeruzalémě.
Byli jsme otroky, ale náš Bůh nás v našem otroctví neopustil. Příznivě nám naklonil perské krále a dal nám pookřát. Mohli jsme obnovit dům svého Boha a vystavět, co bylo v troskách. Byl naší záštitou v Judsku i v Jeruzalémě.
kî- ‘ăḇāḏîm ’ănaḥnū, ūḇə‘aḇḏuṯênū, lō ‘ăzāḇānū ’ĕlōhênū; wayyaṭ- ‘ālênū ḥeseḏ lip̄nê malḵê p̄āras lāṯeṯ- lānū miḥyāh, lərōwmêm ’eṯ- bêṯ ’ĕlōhênū ūləha‘ămîḏ ’eṯ- ḥārəḇōṯāw, wəlāṯeṯ- lānū ḡāḏêr, bîhūḏāh ūḇîrūšālim. s
Ezd 9,10
A teraz čo máme povedať, po tom po všetkom, náš Bože? Lebo sme opustili tvoje prikázania,
Ale čo povieme teraz, Bože náš, veď sme opustili Tvoje prikázania,
Čo ti však, náš Bože, teraz po tom všetkom povedať? Lebo sme opustili tvoje prikázania,
Čo ti však, náš Bože, po tom všetkom povedať? Veď sme opustili tvoje prikázania,
Teď ale, Bože náš, co máme říci po tom všem? Opustili jsme tvá přikázání,
Ale nyní, co máme povědět po tom všem, Bože náš? Opustili jsme tvé příkazy,
wə‘attāh mah- nōmar ’ĕlōhênū ’aḥărê- zōṯ; kî ‘āzaḇnū miṣwōṯeḵā.
Ezd 9,11
ktoré si prikázal skrze svojich služobníkov prorokov povediac: Zem, do ktorej idete, aby ste ju zaujali dedične, je nečistá zem pre nečistotu národov tých zemí, pre ich ohavnosti, ktorými ju naplnili od jedného konca po druhý vo svojej nečistote.
ktoré si dal prostredníctvom svojich služobníkov, prorokov, keď si povedal: Krajina, do ktorej vchádzate, aby ste ju zabrali, je krajinou poškvrnenou nečistotou národov krajín, ich ohavnosťami, ktorými ju naplnili svojou nečistotou z jedného konca na druhý.
ktoré si nám dal cez svojich služobníkov, prorokov, keď si povedal: "Krajina, do ktorej idete, aby ste ju zaujali dedične, je zem poškvrnená nečistotou národov tých krajín, pre ohavnosť tých, čo ju od jedného konca po druhý naplnili svojou nečistotou.
ktoré si nám dal prostredníctvom svojich služobníkov, prorokov, keď si povedal: Krajina, do ktorej idete, aby ste ju dedične zaujali, je zem poškvrnená nečistotou národov tých krajín, pre ohavnosť tých, čo ju od jedného konca po druhý naplnili svojou nečistotou.
jež jsi nám vydal skrze své služebníky proroky, kteří říkali: ‚Země, kterou jdete obsadit, je poskvrněná nečistotou okolních národů, kteří tu zemi naplnili svými špinavými ohavnostmi od jednoho konce až po druhý.
které jsi vydal prostřednictvím svých služebníků proroků. Prohlásil jsi: ‚Země, kterou jdete obsadit, je země znečištěná nečistotou národů zemí, jejich ohavnostmi, kterými ji ve své nečistotě naplnili od jednoho konce po druhý.
’ăšer ṣiwwîṯā, bəyaḏ ‘ăḇāḏeḵā hannəḇî’îm lêmōr hā’āreṣ, ’ăšer ’attem bā’îm lərištāh, ’ereṣ niddāh hî, bəniddaṯ ‘ammê hā’ărāṣōwṯ; bəṯōw‘ăḇōṯêhem, ’ăšer mil’ūhā mippeh ’el- peh bəṭum’āṯām.
Ezd 9,12
Preto teraz nedávajte svojich dcér ich synom ani neberte ich dcér svojim synom za ženy a nehľadajte ich pokoja ani ich dobrého a tak až na veky, aby ste sa zmocnili a jedli dobré veci zeme a zanechali ju za dedičstvo svojim synom až na veky.
Nevydávajte svoje dcéry za ich synov, ani ich dcéry neberte pre svojich synov; nikdy nehľadajte pre nich pokoj ani blaho, aby ste zosilneli a jedli dobré veci krajiny a aby ste ju navždy dedične zaujali pre svojich synov.
Preto teraz nedávajte svoje dcéry za ich synov, ani neberte ich dcéry svojim synom! Nikdy s nimi neuzavierajte pokoj, ani im nedožičte šťastia, aby ste boli čoraz mocnejší a požívali dobrá krajiny a poručili ju svojim synom až naveky."
Nedávajte teda svoje dcéry za ich synov, ani neberte ich dcéry svojim synom! Nikdy sa neusilujte o ich blaho a dobro, aby ste boli čoraz mocnejší, požívali výhody krajiny a poručili ju svojim synom až naveky.
Nevdávejte proto své dcery za jejich syny a své syny nežeňte s jejich dcerami. Nikdy neusilujte o mír s nimi ani o jejich prospěch. Jedině tak budete moci užívat darů této země a zanecháte ji svým synům jako věčné dědictví.‘
Proto nedávejte své dcery jejich synům a jejich dcery neberte pro své syny! Neusilujte nikdy o pokoj s nimi ani o dobrodiní od nich! Buďte rozhodní a budete užívat dobrých darů země a navěky ji podrobíte pro své syny.‘
wə‘attāh bənōwṯêḵem ’al- tittənū liḇnêhem, ūḇənōṯêhem ’al- tiś’ū liḇnêḵem, wəlō- ṯiḏrəšū šəlōmām wəṭōwḇāṯām ‘aḏ- ‘ōwlām; ləma‘an teḥezqū, wa’ăḵaltem ’eṯ- ṭūḇ hā’āreṣ, wəhōwraštem liḇnêḵem ‘aḏ- ‘ōwlām.
Ezd 9,13
A či teraz, po tom po všetkom, čo prišlo na nás pre naše zlé skutky a pre naše veľké previnenie, lebo ty, náš Bože, si zdŕžal svoj prút a netrestal si nás tak, ako by boly zaslúžily naše neprávosti, a dal si nám takto aspoň vo zbytku uniknúť záhube;
Ale po všetkom, čo na nás prišlo za naše zlé činy a za naše veľké previnenie, Ty, Bože náš, predsa si nás netrestal podľa našich vín, ale dal si nám takto sa zachrániť.
Po tom všetkom, čo nás prikvačilo pre naše zlé skutky a pre naše veľké previnenie - lebo ty, náš Bože, si nás väčšmi šetril, ako si zaslúžili naše neprávosti, a nechal si nám zachované zvyšky -,
Po tom všetkom, čo nás prikvačilo pre naše zlé skutky a pre naše veľké previnenie — lebo ty, náš Bože, si nás väčšmi šetril, ako si zaslúžili naše neprávosti, a nechal si nám zachované zvyšky —,
Po tom všem, co nás potkalo za naše veliké zločiny a provinění, víme, Bože náš, že jsi nás netrestal, jak bychom za své hříchy zasloužili, ale nechal jsi nás vyváznout.
Po tom všem, co na nás přišlo pro naše zlé skutky a pro naši velikou vinu, jsi nás ty, Bože náš, nepotrestal za naše nepravosti, jak jsme zasloužili, ale dal jsi nám takto vyváznout.
wə’aḥărê kāl- habbā ‘ālênū, bəma‘ăśênū hārā‘îm, ūḇə’ašmāṯênū haggəḏōlāh; kî ’attāh ’ĕlōhênū, ḥāśaḵtā ləmaṭṭāh mê‘ăwōnênū, wənāṯattāh lānū pəlêṭāh kāzōṯ.
Ezd 9,14
nuž, či by sme tedy mali zase zrušiť tvoje prikázania a spriazniť sa s týmito ohavnými národami? Či by si sa potom nemal rozhnevať na nás tak, až by si nás docela zahladil, tak, že by nezostal nikto ani neuniknul?
Či sme znova neporušili Tvoje prikázania a nespriaznili sme sa s týmito ohavnými národmi? Iste sa budeš hnevať na nás, až nás zahubíš, takže nikto neostane a nebude zachránený.
neslobodno sa nám vykrúcať a porušovať tvoje príkazy, nesmieme sa zošvagrovať s tými ohavnými národmi. Veď či by si sa nerozhneval na nás do vykynoženia, žeby nik nezostal a neunikol skaze?
neslobodno sa nám vykrúcať a porušovať tvoje príkazy, nesmieme sa spríbuzniť s tými ohavnými národmi. Veď či by si sa nerozhneval na nás do vykynoženia, takže by nik nezostal nažive a neunikol skaze?
Jak bychom mohli znovu porušovat tvá přikázání a příznit se s těmito národy páchajícími ohavnost? Což by ses na nás nerozhněval a nevyhladil nás do posledního, takže by nikdo nevyvázl a nepřežil?!
Což budeme zase porušovat tvé příkazy a znovu se příznit s těmi ohavnými národy? Což by ses na nás nerozhněval, takže bys nás úplně zničil, že by žádný nezůstal a nevyvázl?
hănāšūḇ ləhāp̄êr miṣwōṯeḵā, ūləhiṯḥattên, bə‘ammê hattō‘êḇōwṯ hā’êlleh; hălōw ṯe’ĕnap̄- bānū ‘aḏ- kallêh, lə’ên šə’êrîṯ ūp̄əlêṭāh. p̄
Ezd 9,15
Hospodine, Bože Izraelov, ty si spravedlivý, lebo sme pozostali iba uniklý zbytok, ako to dnes vidieť. Hľa, sme pred tebou vo svojom previnení, lebo nemožno preto obstáť pred tebou.
Hospodine, Bože náš, Ty si spravodlivý, lebo sme zachránení dnes aspoň ako zvyšok. Hľa, pred Tvojou tvárou sme so svojím previnením, hoci pre takú vec nemožno obstáť pred Tebou.
Pane, Izraelov Bože, ty si spravodlivý, preto sme dnes iba zvyškami zachránených. Hľa, my sme pred tebou obťažení takou vinou, že nik preto neobstojí pred tebou!"
Hospodin, Bože Izraela, ty si spravodlivý, takže sme tu dnes ako zvyšok zachránených. Hľa, my sme pred tebou obťažení takou vinou, že nik pred tebou pre to neobstojí!
Hospodine, Bože Izraele, ty jsi spravedlivý. Je nás tu dnes jen hrstka těch, kdo vyvázli. Stojíme před tebou ve svých vinách, s vědomím, že nic takového před tebou neobstojí.“
Hospodine, Bože Izraele, ty jsi spravedlivý, proto nás dodnes zůstala hrstka těch, kdo vyvázli. Jsme tu teď před tebou se svou vinou, přestože pro takové věci nelze před tebou obstát.“
Yahweh ’ĕlōhê yiśrā’êl ṣaddîq ’attāh, kî- niš’arnū p̄əlêṭāh kəhayyōwm hazzeh; hinnū ləp̄āneḵā bə’ašmāṯênū, kî ’ên la‘ămōwḏ ləp̄āneḵā ‘al- zōṯ. p̄
1A keď sa to vykonalo, pristúpili ku mne kniežatá a riekli: Neoddelil sa izraelský ľud ani kňazi ani Levitovia od národov zemí, ale robia podľa ich ohavností, podľa ohavností Kananejov, Hetejov, Ferezejov, Jebuzejov, Ammoncov, Moábov, Egypťanov a Amorejov;
2lebo si pobrali, sebe aj svojim synom, z ich dcér za ženy a smiešali sa, sväté semeno, s národami zemí, a ruka kniežat a vrchnostenských osôb bola prvá v tom prestúpení.
3Keď som počul tú vec, roztrhnul som svoje rúcho i svoj plášť a trhal som si vlasy z hlavy i z brady a sedel som zdesený.
4A shromaždili sa ku mne všetci, ktorí sa triasli pred slovami Boha Izraelovho pre také prestúpenie prestehovaných, a ja som tak sedel zdesený až do večernej obeti.
5A v čas večernej obeti som vstal od ponižovania sa majúc roztrhnuté svoje rúcho i svoj plášť a kľakol som na svoje kolená a rozprestrúc svoje ruky k Hospodinovi, svojmu Bohu,
6riekol som: Môj Bože, hanbím sa a stydím pozdvihnúť, môj Bože, svoju tvár k tebe, lebo naše neprávosti sa rozmnožily tak, že sahajú až nad našu hlavu, a naše previnenie narástlo, že sahá až do neba.
7Odo dní svojich otcov sme vo veľkej vine až do tohoto dňa, a pre svoje neprávosti boli sme vydaní my, naši kráľovia i naši kňazi do ruky kráľov zemí, pod meč, do zajatia, na lúpež a v hanbu tvári, jako je tomu i dnes.
8A teraz na malú chvíľku stala sa nám milosť od Hospodina, nášho Boha, aby nám zanechal nejaký zbytok, ktorý unikol záhube, a aby nám dal kolík na mieste svojej svätosti, aby náš Bôh osvietil naše oči a aby nám dal trochu ožiť v našej porobe.
9Lebo sme boli sluhami, a náš Bôh nás neopustil v našej poddanskej službe, ale naklonil k nám milosť pred perzskými kráľmi, aby nám dal ožiť, aby sme vyzdvihli dom svojho Boha a aby sme postavili jeho pustiny, a aby nám dal plot v Judsku a v Jeruzaleme.
10A teraz čo máme povedať, po tom po všetkom, náš Bože? Lebo sme opustili tvoje prikázania,
11ktoré si prikázal skrze svojich služobníkov prorokov povediac: Zem, do ktorej idete, aby ste ju zaujali dedične, je nečistá zem pre nečistotu národov tých zemí, pre ich ohavnosti, ktorými ju naplnili od jedného konca po druhý vo svojej nečistote.
12Preto teraz nedávajte svojich dcér ich synom ani neberte ich dcér svojim synom za ženy a nehľadajte ich pokoja ani ich dobrého a tak až na veky, aby ste sa zmocnili a jedli dobré veci zeme a zanechali ju za dedičstvo svojim synom až na veky.
13A či teraz, po tom po všetkom, čo prišlo na nás pre naše zlé skutky a pre naše veľké previnenie, lebo ty, náš Bože, si zdŕžal svoj prút a netrestal si nás tak, ako by boly zaslúžily naše neprávosti, a dal si nám takto aspoň vo zbytku uniknúť záhube;
14nuž, či by sme tedy mali zase zrušiť tvoje prikázania a spriazniť sa s týmito ohavnými národami? Či by si sa potom nemal rozhnevať na nás tak, až by si nás docela zahladil, tak, že by nezostal nikto ani neuniknul?
15Hospodine, Bože Izraelov, ty si spravedlivý, lebo sme pozostali iba uniklý zbytok, ako to dnes vidieť. Hľa, sme pred tebou vo svojom previnení, lebo nemožno preto obstáť pred tebou.
1Keď sa toto skončilo, dostavili sa ku mne predáci a povedali mi: Ľud izraelský ani kňazi, a ani levíti sa neoddelili od národov krajín; konajú podľa ohavností Kanaáncov, Chittijcov, Perizejcov, Jebúsejcov, Ammóncov, Moábcov, Egypťanov a Amorejcov.
2Lebo pre seba a pre svojich synov si brali za ženy z ich dcér, takže sväté semeno zmiešali s národmi krajín; kniežatá a predáci boli prví pri tejto nevere.
3Keď som o tom počul, roztrhol som si odev aj rúcho, trhal som si vlasy z hlavy aj bradu a sedel ako omráčený.
4Vtedy sa zišli ku mne všetci, čo boli znepokojení slovami Boha izraelského proti vierolomnosti vyhnancov, ale ja som sedel ako omráčený až do večernej obete.
5Pri večernej obeti som povstal zo svojho pokorenia s roztrhnutým odevom a rúchom, kľakol som na kolená, vystrel ruky k svojmu Bohu
6a povedal som: Bože môj, pýrim sa a hanbím pozdvihnúť, Bože môj, svoju tvár k Tebe, lebo naše neprávosti sa rozmnožili až nad hlavu a naše previnenie vzrástlo až k nebu.
7Odo dní svojich otcov nesieme veľkú vinu až podnes, a pre svoje viny boli sme vydaní - my, naši králi a naši kňazi - do rúk kráľov krajín pod meč, do zajatia, na lúpež a pohanenie ako aj dnes.
8Ale teraz sa nám na kratučký okamih dostalo zmilovania od Hospodina, nášho Boha, tak že nám zachoval zvyšok zachránených a dal nám pevné bydlisko na svojom svätom mieste; takže nám náš Boh osvietil oči a dal nám trochu pookriať v našom zotročení.
9Sme síce otrokmi, náš Boh nás však neopustil v našom zotročení, ale naklonil nám priazeň perzských kráľov, dal nám pookriať, aby sme vyvýšili dom svojho Boha a vystavili, čo bolo v troskách. Ohradil nás v Judsku a v Jeruzaleme.
10Ale čo povieme teraz, Bože náš, veď sme opustili Tvoje prikázania,
11ktoré si dal prostredníctvom svojich služobníkov, prorokov, keď si povedal: Krajina, do ktorej vchádzate, aby ste ju zabrali, je krajinou poškvrnenou nečistotou národov krajín, ich ohavnosťami, ktorými ju naplnili svojou nečistotou z jedného konca na druhý.
12Nevydávajte svoje dcéry za ich synov, ani ich dcéry neberte pre svojich synov; nikdy nehľadajte pre nich pokoj ani blaho, aby ste zosilneli a jedli dobré veci krajiny a aby ste ju navždy dedične zaujali pre svojich synov.
13Ale po všetkom, čo na nás prišlo za naše zlé činy a za naše veľké previnenie, Ty, Bože náš, predsa si nás netrestal podľa našich vín, ale dal si nám takto sa zachrániť.
14Či sme znova neporušili Tvoje prikázania a nespriaznili sme sa s týmito ohavnými národmi? Iste sa budeš hnevať na nás, až nás zahubíš, takže nikto neostane a nebude zachránený.
15Hospodine, Bože náš, Ty si spravodlivý, lebo sme zachránení dnes aspoň ako zvyšok. Hľa, pred Tvojou tvárou sme so svojím previnením, hoci pre takú vec nemožno obstáť pred Tebou.
1Keď sa toto vykonalo, pristúpili ku mne predstavení so slovami: "Izraelský ľud ani kňazi, ani leviti sa neoddelili od obyvateľov týchto krajín a ich ohavností, totiž od Kanaánčanov, Hetejcov, Ferezejcov, Jebuzejcov, Amončanov, Moabčanov, Egypťanov a Amorejcov.
2Nielen sebe, lež i svojim synom vzali za ženy z ich dcér a pomiešali sväté plemä s národmi tých krajín. Kniežatá a predstavení sa prehrešili dokonca prví." -
3Keď som to počul, roztrhol som si rúcho a plášť, trhal som si vlasy z hlavy a brady a sedel som veľmi rozrušený.
4I poschodili sa ku mne všetci, čo sa báli slova Izraelovho Boha pre priestupok tých, ktorí prišli zo zajatia. Ja som však sedel rozrušený až do večernej obety. -
5Ale za večernej obety som vstal od umárania sa a s roztrhnutým rúchom a plášťom som sa hodil na kolená, rozprestrel som ruky k Pánovi, svojmu Bohu,
6a vravel som: "Môj Bože, pýrim sa a hanbím sa pozdvihnúť svoju tvár k tebe, môj Bože, lebo naše neprávosti nám vyčnievajú ponad hlavu a naše previnenie narástlo až po nebesá.
7Od čias našich otcov až po dnešný deň sme ťažko hrešili. Pre naše neprávosti sme boli my, naši králi i naši kňazi vydaní do rúk kráľov (cudzích) krajín, pod meč, do zajatia, za korisť a na verejnú hanbu, ako je tomu (i) dnes.
8Teraz sa na chvíľočku zmiloval nad nami Pán, náš Boh, aby nám zachoval zvyšky, aby nám zarazil kolík na svojom posvätnom mieste, aby nám náš Boh osvietil oči a aby nám dal trocha pookriať v našej porobe.
9Lebo hoci sme boli rabmi, náš Boh nás neopúšťal v našej porobe, ale naklonil nám milosť perzských kráľov, že nám dožičili pookriať, aby sme zas mohli vyzdvihnúť dom nášho Boha a opäť ho postaviť z jeho rozvalín a aby nám dal hradbu v Judei a v Jeruzaleme.
10Čo ti však, náš Bože, teraz po tom všetkom povedať? Lebo sme opustili tvoje prikázania,
11ktoré si nám dal cez svojich služobníkov, prorokov, keď si povedal: "Krajina, do ktorej idete, aby ste ju zaujali dedične, je zem poškvrnená nečistotou národov tých krajín, pre ohavnosť tých, čo ju od jedného konca po druhý naplnili svojou nečistotou.
12Preto teraz nedávajte svoje dcéry za ich synov, ani neberte ich dcéry svojim synom! Nikdy s nimi neuzavierajte pokoj, ani im nedožičte šťastia, aby ste boli čoraz mocnejší a požívali dobrá krajiny a poručili ju svojim synom až naveky."
13Po tom všetkom, čo nás prikvačilo pre naše zlé skutky a pre naše veľké previnenie - lebo ty, náš Bože, si nás väčšmi šetril, ako si zaslúžili naše neprávosti, a nechal si nám zachované zvyšky -,
14neslobodno sa nám vykrúcať a porušovať tvoje príkazy, nesmieme sa zošvagrovať s tými ohavnými národmi. Veď či by si sa nerozhneval na nás do vykynoženia, žeby nik nezostal a neunikol skaze?
15Pane, Izraelov Bože, ty si spravodlivý, preto sme dnes iba zvyškami zachránených. Hľa, my sme pred tebou obťažení takou vinou, že nik preto neobstojí pred tebou!"
1Keď sa toto vykonalo, pristúpili ku mne predstavení so slovami: Izraelský ľud ani kňazi, ani leviti sa neoddelili od národov týchto krajín, totiž od Kanaánčanov, Chetitov, Perizzejov, Jebúsejov, Amónčanov, Moábčanov, Egypťanov a Amorejčanov, a konajú podľa ich ohavností.
2Vzali si za ženy z ich dcér pre seba i svojich synov a pomiešali sväté potomstvo s národmi tých krajín. Kniežatá a predstavení sa prehrešili dokonca prví.
3Keď som to počul, roztrhol som si rúcho a plášť, trhal som si vlasy z hlavy a bradu a sedel som veľmi rozrušený.
4Poschádzali sa ku mne všetci, čo sa báli slova Boha Izraela pre priestupok tých, čo prišli zo zajatia. Ja som však sedel rozrušený až do večernej obety.
5Počas večernej obety som však skončil kajúci obrad, s roztrhnutým rúchom a plášťom som sa hodil na kolená, rozprestrel som ruky k Hospodinovi, svojmu Bohu,
6a vravel som: Môj Bože, pýrim sa a hanbím sa pozdvihnúť svoju tvár k tebe, môj Bože, lebo naše neprávosti nám prerástli cez hlavu a naše previnenia siahajú až po nebesia.
7Od čias našich otcov až po dnešný deň sme ťažko hrešili. Pre naše neprávosti sme boli my, naši králi i naši kňazi vydaní do rúk kráľov cudzích krajín, pod meč, do zajatia, za korisť a na verejnú hanbu, ako je to aj dnes.
8Teraz sa Hospodin, náš Boh, na chvíľočku nad nami zmiloval, aby nám zachoval zvyšky, aby nám dovolil uchytiť sa na svojom posvätnom mieste, aby nám náš Boh rozžiaril oči a dal nám trocha pookriať v našej porobe.
9Hoci sme boli otrokmi, náš Boh nás neopúšťal v našej porobe, ale nám priaznivo naklonil perzských kráľov, takže nám umožnili pookriať. Mohli sme opäť vybudovať dom nášho Boha a postaviť ho z rozvalín. Bol našou ochranou v Judsku a v Jeruzaleme.
10Čo ti však, náš Bože, po tom všetkom povedať? Veď sme opustili tvoje prikázania,
11ktoré si nám dal prostredníctvom svojich služobníkov, prorokov, keď si povedal: Krajina, do ktorej idete, aby ste ju dedične zaujali, je zem poškvrnená nečistotou národov tých krajín, pre ohavnosť tých, čo ju od jedného konca po druhý naplnili svojou nečistotou.
12Nedávajte teda svoje dcéry za ich synov, ani neberte ich dcéry svojim synom! Nikdy sa neusilujte o ich blaho a dobro, aby ste boli čoraz mocnejší, požívali výhody krajiny a poručili ju svojim synom až naveky.
13Po tom všetkom, čo nás prikvačilo pre naše zlé skutky a pre naše veľké previnenie — lebo ty, náš Bože, si nás väčšmi šetril, ako si zaslúžili naše neprávosti, a nechal si nám zachované zvyšky —,
14neslobodno sa nám vykrúcať a porušovať tvoje príkazy, nesmieme sa spríbuzniť s tými ohavnými národmi. Veď či by si sa nerozhneval na nás do vykynoženia, takže by nik nezostal nažive a neunikol skaze?
15Hospodin, Bože Izraela, ty si spravodlivý, takže sme tu dnes ako zvyšok zachránených. Hľa, my sme pred tebou obťažení takou vinou, že nik pred tebou pre to neobstojí!
1Po tom všem za mnou přišli někteří z představených se slovy: „Izraelský lid, kněží ani levité se neoddělují od okolních národů – Kananejců, Chetejců, Perizejců, Jebusejců, Amonců, Moábců, Egypťanů a Emorejců. Přejímají jejich ohavnosti a
2žení sebe i své syny s jejich dcerami. Svaté símě se mísí s okolními národy a vedoucí hodnostáři jdou v té nevěrnosti příkladem!“
3Jak jsem to uslyšel, roztrhl jsem své roucho i plášť a rval si vlasy i vousy. V naprostém zděšení jsem usedl
4a zůstal zděšen sedět až do večerní oběti. Všichni, kdo se třesou před slovy Boha Izraele, se kvůli nevěrnosti těch navrátilců shromáždili kolem mě.
5Teprve v čas večerní oběti jsem se ze své trýzně vzpamatoval. Stále ještě v roztrženém rouchu a plášti jsem padl na kolena a vzepjal ruce k Hospodinu, svému Bohu,
6se slovy:„Je mi hanba, Bože můj! Stydím se k tobě zvednout tvář, Bože můj! Naše hříchy nám přerostly přes hlavu, naše vina dosáhla k nebi.
7Ode dnů našich praotců až dodnes hromadíme svou vinu, a tak jsme pro své hříchy i se svými králi a kněžími byli vydáváni do rukou okolních králů. Až dodnes jsme zakoušeli meč, zajetí, plenění i zjevné zostuzení.
8Teď nám ale Hospodin, náš Bůh, na okamžik daroval milost, takže hrstka z nás vyvázla a směli jsme zakotvit na jeho svatém místě; náš Bůh nám rozjasnil oči a dal nám v našem zotročení maličko pookřát.
9I když jsme byli otroci, náš Bůh nás v otroctví neopustil. Milostivě nám naklonil krále Persie a dal nám pookřát, abychom vystavěli dům našeho Boha, obnovili jeho trosky a našli útočiště v Judsku a v Jeruzalémě.
10Teď ale, Bože náš, co máme říci po tom všem? Opustili jsme tvá přikázání,
11jež jsi nám vydal skrze své služebníky proroky, kteří říkali: ‚Země, kterou jdete obsadit, je poskvrněná nečistotou okolních národů, kteří tu zemi naplnili svými špinavými ohavnostmi od jednoho konce až po druhý.
12Nevdávejte proto své dcery za jejich syny a své syny nežeňte s jejich dcerami. Nikdy neusilujte o mír s nimi ani o jejich prospěch. Jedině tak budete moci užívat darů této země a zanecháte ji svým synům jako věčné dědictví.‘
13Po tom všem, co nás potkalo za naše veliké zločiny a provinění, víme, Bože náš, že jsi nás netrestal, jak bychom za své hříchy zasloužili, ale nechal jsi nás vyváznout.
14Jak bychom mohli znovu porušovat tvá přikázání a příznit se s těmito národy páchajícími ohavnost? Což by ses na nás nerozhněval a nevyhladil nás do posledního, takže by nikdo nevyvázl a nepřežil?!
15Hospodine, Bože Izraele, ty jsi spravedlivý. Je nás tu dnes jen hrstka těch, kdo vyvázli. Stojíme před tebou ve svých vinách, s vědomím, že nic takového před tebou neobstojí.“
1Když byly vyřízeny tyto záležitosti , přistoupili ke mně předáci a řekli: „Izraelský lid, ani kněží a levité, se neoddělili od národů zemí, páchají ohavnosti Kenaanců, Chetejců, Perizejců, Jebúsejců, Amónců, Moábců, Egypťanů a Emorejců.
2Berou sobě i svým synům za ženy jejich dcery. Tak se mísí svaté símě s národy zemí. Předáci a představenstvo v této zpronevěře vedou.“
3Když jsem tu zprávu uslyšel, roztrhl jsem svůj šat i řízu, rval jsem si vlasy i vousy a seděl jsem jako omráčený.
4Tu se ke mně shromáždili všichni, kdo se třásli před slovy Boha Izraele pro zpronevěru přesídlenců. Ale já jsem seděl jako omráčený až do večerní oběti.
5Při večerní oběti jsem se probral ze své trýzně a s roztrženým šatem i řízou jsem klesl na kolena a rozprostřel ruce k Hospodinu, svému Bohu.
6Volal jsem: „Můj Bože, stydím se a hanbím pozdvihnout k tobě svou tvář, Bože můj. Naše nepravosti se nám rozmohly až nad hlavu, naše provinění vzrostlo až k nebi.
7Ode dnů svých otců až dodnes jsme se velice proviňovali. Pro své nepravosti jsme byli spolu se svými králi a kněžími vydáni do rukou králů zemí, pod meč, do zajetí, v loupež i k veřejnému zahanbení, jak je tomu i dnes.
8Je to nyní malý okamžik, co se nám dostalo smilování Hospodina, našeho Boha, který nám zachoval hrstku těch, kdo vyvázli, a dal nám zakotvit na svém svatém místě. Náš Bůh nám dopřál, že se naše oči rozjasnily, dal nám pookřát v našem otroctví.
9Byli jsme otroky, ale náš Bůh nás v našem otroctví neopustil. Příznivě nám naklonil perské krále a dal nám pookřát. Mohli jsme obnovit dům svého Boha a vystavět, co bylo v troskách. Byl naší záštitou v Judsku i v Jeruzalémě.
10Ale nyní, co máme povědět po tom všem, Bože náš? Opustili jsme tvé příkazy,
11které jsi vydal prostřednictvím svých služebníků proroků. Prohlásil jsi: ‚Země, kterou jdete obsadit, je země znečištěná nečistotou národů zemí, jejich ohavnostmi, kterými ji ve své nečistotě naplnili od jednoho konce po druhý.
12Proto nedávejte své dcery jejich synům a jejich dcery neberte pro své syny! Neusilujte nikdy o pokoj s nimi ani o dobrodiní od nich! Buďte rozhodní a budete užívat dobrých darů země a navěky ji podrobíte pro své syny.‘
13Po tom všem, co na nás přišlo pro naše zlé skutky a pro naši velikou vinu, jsi nás ty, Bože náš, nepotrestal za naše nepravosti, jak jsme zasloužili, ale dal jsi nám takto vyváznout.
14Což budeme zase porušovat tvé příkazy a znovu se příznit s těmi ohavnými národy? Což by ses na nás nerozhněval, takže bys nás úplně zničil, že by žádný nezůstal a nevyvázl?
15Hospodine, Bože Izraele, ty jsi spravedlivý, proto nás dodnes zůstala hrstka těch, kdo vyvázli. Jsme tu teď před tebou se svou vinou, přestože pro takové věci nelze před tebou obstát.“
1ūḵəḵallōwṯ ’êlleh, niggəšū ’êlay haśśārîm lêmōr, lō- niḇdəlū hā‘ām yiśrā’êl wəhakkōhănîm wəhalwîyim, mê‘ammê hā’ărāṣōwṯ; kəṯōw‘ăḇōṯêhem lakkəna‘ănî haḥittî happərizzî hayḇūsî, hā‘ammōnî hammō’āḇî, hammiṣrî wəhā’ĕmōrî.
2kî- nāśə’ū mibbənōṯêhem, lāhem wəliḇnêhem, wəhiṯ‘ārəḇū zera‘ haqqōḏeš, bə‘ammê hā’ărāṣōwṯ; wəyaḏ haśśārîm wəhassəḡānîm, hāyəṯāh bamma‘al hazzeh rišōwnāh. s
3ūḵəšāmə‘î ’eṯ- haddāḇār hazzeh, qāra‘tî ’eṯ- biḡḏî ūmə‘îlî; wā’emrəṭāh miśśə‘ar rōšî ūzəqānî, wā’êšəḇāh məšōwmêm.
4wə’êlay yê’āsəp̄ū, kōl ḥārêḏ bəḏiḇrê ’ĕlōhê- yiśrā’êl, ‘al ma‘al haggōwlāh; wa’ănî yōšêḇ məšōwmêm, ‘aḏ ləminḥaṯ hā‘āreḇ.
5ūḇəminḥaṯ hā‘ereḇ, qamtî mitta‘ănîṯî, ūḇəqārə‘î ḇiḡḏî ūmə‘îlî; wā’eḵrə‘āh ‘al- birkay, wā’ep̄rəśāh ḵappay ’el- Yahweh ’ĕlōhāy.
6wā’ōmərāh, ’ĕlōhay bōšətî wəniḵlamtî, ləhārîm ’ĕlōhay pānay ’êleḵā; kî ‘ăwōnōṯênū rāḇū ləma‘lāh rōš, wə’ašmāṯênū ḡāḏəlāh ‘aḏ laššāmāyim.
7mîmê ’ăḇōṯênū, ’ănaḥnū bə’ašmāh ḡəḏōlāh, ‘aḏ hayyōwm hazzeh; ūḇa‘ăwōnōṯênū nittannū ’ănaḥnū məlāḵênū ḵōhănênū bəyaḏ malḵê hā’ărāṣōwṯ, baḥereḇ baššəḇî ūḇabbizzāh ūḇəḇōšeṯ pānîm kəhayyōwm hazzeh.
8wə‘attāh kim‘aṭ- reḡa‘ hāyəṯāh ṯəḥinnāh mê’êṯ Yahweh ’ĕlōhênū, ləhaš’îr lānū pəlêṭāh, wəlāṯeṯ- lānū yāṯêḏ bimqōwm qāḏəšōw; ləhā’îr ‘ênênū ’ĕlōhênū, ūləṯittênū miḥyāh mə‘aṭ bə‘aḇḏuṯênū.
9kî- ‘ăḇāḏîm ’ănaḥnū, ūḇə‘aḇḏuṯênū, lō ‘ăzāḇānū ’ĕlōhênū; wayyaṭ- ‘ālênū ḥeseḏ lip̄nê malḵê p̄āras lāṯeṯ- lānū miḥyāh, lərōwmêm ’eṯ- bêṯ ’ĕlōhênū ūləha‘ămîḏ ’eṯ- ḥārəḇōṯāw, wəlāṯeṯ- lānū ḡāḏêr, bîhūḏāh ūḇîrūšālim. s
10wə‘attāh mah- nōmar ’ĕlōhênū ’aḥărê- zōṯ; kî ‘āzaḇnū miṣwōṯeḵā.
11’ăšer ṣiwwîṯā, bəyaḏ ‘ăḇāḏeḵā hannəḇî’îm lêmōr hā’āreṣ, ’ăšer ’attem bā’îm lərištāh, ’ereṣ niddāh hî, bəniddaṯ ‘ammê hā’ărāṣōwṯ; bəṯōw‘ăḇōṯêhem, ’ăšer mil’ūhā mippeh ’el- peh bəṭum’āṯām.
12wə‘attāh bənōwṯêḵem ’al- tittənū liḇnêhem, ūḇənōṯêhem ’al- tiś’ū liḇnêḵem, wəlō- ṯiḏrəšū šəlōmām wəṭōwḇāṯām ‘aḏ- ‘ōwlām; ləma‘an teḥezqū, wa’ăḵaltem ’eṯ- ṭūḇ hā’āreṣ, wəhōwraštem liḇnêḵem ‘aḏ- ‘ōwlām.
13wə’aḥărê kāl- habbā ‘ālênū, bəma‘ăśênū hārā‘îm, ūḇə’ašmāṯênū haggəḏōlāh; kî ’attāh ’ĕlōhênū, ḥāśaḵtā ləmaṭṭāh mê‘ăwōnênū, wənāṯattāh lānū pəlêṭāh kāzōṯ.
14hănāšūḇ ləhāp̄êr miṣwōṯeḵā, ūləhiṯḥattên, bə‘ammê hattō‘êḇōwṯ hā’êlleh; hălōw ṯe’ĕnap̄- bānū ‘aḏ- kallêh, lə’ên šə’êrîṯ ūp̄əlêṭāh. p̄
15Yahweh ’ĕlōhê yiśrā’êl ṣaddîq ’attāh, kî- niš’arnū p̄əlêṭāh kəhayyōwm hazzeh; hinnū ləp̄āneḵā bə’ašmāṯênū, kî ’ên la‘ămōwḏ ləp̄āneḵā ‘al- zōṯ. p̄