Ezechiel, 2. kapitola
Ez 2,1
A riekol mi: Synu človeka, postav sa na svoje nohy, a budem hovoriť s tebou!
Ten mi riekol: Človeče, postav sa na nohy. Chcem s tebou hovoriť.
I riekol mi: "Syn človeka, postav sa na nohy, chcem s tebou hovoriť.
Povedal mi: Človeče, postav sa na nohy! Chcem s tebou hovoriť.
„Synu člověčí,“ řekl mi, „postav se na nohy. Chci s tebou mluvit.“
Řekl mi: „Lidský synu, postav se na nohy; budu s tebou mluvit.“
wayyōmer ’êlāy; ben- ’āḏām ‘ămōḏ ‘al- raḡleḵā, wa’ăḏabbêr ’ōṯāḵ.
Ez 2,2
Vtedy vošiel do mňa duch, kým hovoril so mnou, a postavil ma na moje nohy, a počul som toho, ktorý hovoril ku mne.
Keď hovoril so mnou, vstúpil do mňa Duch, postavil ma na nohy a ja som počúval Toho, ktorý hovoril so mnou.
A kým ku mne hovoril, vstúpil do mňa duch, postavil ma na nohy a počul som toho, čo ku mne hovoril.
Keď hovoril so mnou, vstúpil do mňa Duch, postavil ma na nohy a ja som počúval toho, ktorý hovoril so mnou.
Když ke mně promluvil, vstoupil do mě Duch a postavil mě na nohy. Tehdy jsem slyšel, jak ke mně promlouvá.
Jakmile ke mně promluvil, vstoupil do mě duch a postavil mě na nohy. I slyšel jsem ho k sobě mluvit.
wattāḇō ḇî rūaḥ, ka’ăšer dibber ’êlay, watta‘ămiḏênî ‘al- raḡlāy; wā’ešma‘ ’êṯ middabbêr ’êlāy. p̄
Ez 2,3
A riekol mi: Synu človeka, ja ťa posielam k synom Izraelovým, k spurným národom odbojným, ktorí sa spurne staväli proti mne; oni aj ich otcovia sa mi spreneverovali až priam do tohoto dňa.
Riekol mi: Človeče, posielam ťa k Izraelcom, k odbojnému národu, ktorý sa vzbúril proti mne. Oni ako aj ich otcovia odpadli odo mňa až do tohto dňa.
I riekol mi: "Syn človeka, posielam ťa k synom Izraela, k vzbúreneckým pohanom, ktorí sa mi vzopreli. Hrešili proti mne oni aj ich otcovia až po dnešný deň.
Povedal mi: Človeče, posielam ťa k Izraelitom, k odbojnému národu, ktorý sa vzbúril proti mne. Oni ako aj ich otcovia odpadli odo mňa až do tohto dňa.
„Synu člověčí,“ řekl mi, „posílám tě k Izraelcům, k těm vzpurným pohanům, kteří se bouří proti mně. Stejně jako jejich otcové i oni mě až do dneška stále jen zrazovali.
Řekl mi: „Lidský synu, posílám tě k izraelským synům, k těm bouřícím se pronárodům, které se vzbouřily proti mně. Oni i jejich otcové mi byli nevěrni až do tohoto dne.
wayyōmer ’êlay, ben- ’āḏām šōwlêaḥ ’ănî ’ōwṯḵā ’el- bənê yiśrā’êl, ’el- gōwyim hammōwrḏîm ’ăšer mārəḏū- ḇî; hêmmāh wa’ăḇōwṯām pāšə‘ū ḇî, ‘aḏ- ‘eṣem hayyōwm hazzeh.
Ez 2,4
Sú to synovia tvrdej tvári a zatvrdilého srdca, ku ktorým ťa posielam, a povieš im: Takto hovorí Pán Hospodin.
Synovia majú drzú tvár a zatvrdnuté srdce. K nim ťa posielam. Povedz im: Takto vraví Pán, Hospodin!
Synovia majú stŕpnutú tvár a zatvrdnuté srdce; posielam ťa k nim, povedz im: "Toto hovorí Pán, Jahve."
Synovia majú drzú tvár a zatvrdnuté srdce. Práve k nim ťa posielam. Oslovuj ich: Takto vraví Pán, Hospodin…!
Synové, k nimž tě posílám, jsou paličatí a zatvrzelí. Proto jim řekni: ‚Tak praví Panovník Hospodin.‘
I synové jsou zatvrzelí a mají tvrdé srdce. Posílám tě k nim a řekneš jim: ‚Toto praví Panovník Hospodin,‘
wəhabbānîm, qəšê p̄ānîm wəḥizqê- lêḇ, ’ănî šōwlêaḥ ’ōwṯḵā ’ălêhem; wə’āmartā ’ălêhem, kōh ’āmar ’ăḏōnāy Yahweh.
Ez 2,5
A oni, už či počujú a či nechajú, lebo sú spurný dom; ale zvedia, že bol prorok medzi nimi.
A oni - či už poslúchnu, a či odmietnu, lebo sú domom vzdoru - poznajú, že bol medzi nimi prorok.
A oni, či počúvnu a či si nepovšimnú - veď sú odbojný dom -, dozvedia sa, že bol medzi nimi prorok.
Oni si však — či už poslúchnu, alebo odmietnu, lebo sú domom vzdoru — uvedomia, že bol medzi nimi prorok.
Ať už poslechnou nebo ne – vždyť je to banda vzbouřenců – aspoň poznají, že měli mezi sebou proroka.
ať poslechnou nebo ne, jsou dům vzpurný. Poznají však, že byl uprostřed nich prorok.
wəhêmmāh ’im- yišmə‘ū wə’im- yeḥdālū, kî bêṯ mərî hêmmāh; wəyāḏə‘ū, kî nāḇî hāyāh ḇəṯōwḵām. p̄
Ez 2,6
A ty, synu človeka, sa ich neboj ani sa neboj ich slov, keď ťa obkľúčia ako bodliaky a tŕne, a keď budeš bývať medzi škorpiónmi. Neboj sa ich slov ani sa neľakaj ich tvári, lebo sú spurný dom.
Ty však, človeče, neboj sa ich ani ich rečí. Neboj sa, keby ťa hoci aj bodliaky a tŕne obklopovali a keby si sedel aj na škorpiónoch. Neboj sa ich rečí, ani sa ich neľakaj, lebo sú domom vzdoru.
Ty sa ich však, syn človeka, neboj ani ich rečí sa neboj, hoci budú pri tebe ako tŕnie a bodľač a budeš bývať medzi škorpiónmi. Ich rečí sa neboj a ich samých sa nestrachuj, veď sú odbojný dom!
Ty však, človeče, neboj sa ich ani ich rečí. Neboj sa, aj keby ťa obklopovali bodliaky a tŕne, hoci by si sedel aj na škorpiónoch. Neboj sa ich rečí, neľakaj sa ich, lebo sú domom vzdoru.
Ty, synu člověčí, se jich však neboj. Neboj se ani jejich slov, i když jsi obklopen trním a bodláčím a žiješ mezi štíry. Neboj se jejich slov a nelekej se jejich pohledů – vždyť je to banda vzbouřenců.
Ty, lidský synu, se jich neboj, neboj se ani jejich slov, když jsou vůči tobě zarputilí a jako trní, jako bys bydlel mezi štíry. Neboj se jejich slov a neděs se jich, jsou dům vzpurný.
wə’attāh ḇen- ’āḏām ’al- tîrā mêhem ūmiddiḇrêhem ’al- tîrā, kî sārāḇîm wəsallōwnîm ’ōwṯāḵ, wə’el- ‘aqrabbîm ’attāh yōwōšêḇ; middiḇrêhem ’al- tîrā ūmippənêhem ’al- têḥāṯ, kî bêṯ mərî hêmmāh.
Ez 2,7
Ale budeš im hovoriť moje slová, už či počujú a či nechajú, lebo sú spurní.
Hovor im moje slová, už či poslúchnu, alebo odmietnu, lebo sú domom vzdoru.
A budeš k nim hovoriť moje reči, či počúvnu a či si nepovšimnú, veď sú odbojní!
Hovor im moje slová, či už poslúchnu, alebo odmietnu, lebo sú domom vzdoru.
Vyřiď jim má slova, ať už poslechnou nebo ne – vždyť jsou to vzbouřenci.
Promluvíš k nim má slova, ať poslechnou nebo ne; jsou to vzpurníci.
wəḏibbartā ’eṯ- dəḇāray ’ălêhem, ’im- yišmə‘ū wə’im- yeḥdālū; kî mərî hêmmāh. p̄
Ez 2,8
A ty, synu človeka, počuj to, čo ti ja hovorím: Nebuď spurný jako ten spurný dom; otvor svoje ústa, a zjedz to, čo ti ja dám.
Ty však, človeče, počúvaj, čo ti hovorím: Nebuď vzdorovitý ako dom vzdoru! Otvor ústa a zjedz, čo ti dávam!
Ty teda počuvaj, čo ti hovorím: Nebuď odbojný ako ten odbojný dom, otvor si ústa a zjedz, čo ti ja dám."
Ty však, človeče, počúvaj, čo ti hovorím: Nebuď vzdorovitý ako dom vzdoru! Otvor ústa a zjedz, čo ti dávam!
Ty, synu člověčí, však poslouchej, co ti řeknu. Nevzpírej se jako ta banda vzbouřenců. Otevři ústa a sněz, co ti dávám.“
Ty, lidský synu, slyš, co já k tobě mluvím. Nebuď vzpurný jako ten vzpurný dům. Rozevři ústa a sněz, co ti dávám.“
wə’attāh ḇen- ’āḏām, šəma‘ ’êṯ ’ăšer- ’ănî məḏabbêr ’êleḵā, ’al- təhî- merî kəḇêṯ hammerî; pəṣêh p̄îḵā, we’ĕḵōl ’êṯ ’ăšer- ’ănî nōṯên ’êleḵā.
Ez 2,9
Vtedy som videl, a hľa, ruka bola vystretá ku mne, a hľa, v nej svitok knihy.
A keď som sa pozrel, ajhľa, vystrela sa ku mne ruka a v nej bol knižný zvitok.
Díval som sa a hľa, oproti mne vystretá ruka a v nej zvitok knihy.
Keď som sa pozrel, práve sa vystrela ku mne ruka a v nej bol knižný zvitok.
Podíval jsem se a hle – proti mně natažená ruka a v ní svitek.
Tu jsem viděl, že je ke mně vztažena ruka, a hle, v ní knižní svitek.
wā’er’eh wəhinnêh- yāḏ šəlūḥāh ’êlāy; wəhinnêh- ḇōw məḡillaṯ- sêp̄er.
Ez 2,10
A rozvinul ho predo mnou, a bol popísaný z líca i z ruba, a bolo na ňom napísané: Náreky, úpenie a beda.
Rozvinul ho predo mnou. Bol popísaný na prednej a zadnej strane a mal nadpis: Nárek, vzdych a beda.
Nato ju roztvoril predo mnou a bola popísaná na prednej i zadnej strane. Boli v nej napísané žalospevy a vzdychanie a beda.
Rozvinula ho predo mnou. Bol popísaný aj na prednej, aj na zadnej strane a mal nadpis: Nárek, vzdych a beda.
Rozvinul ho přede mnou; zepředu i zezadu byl celý popsán slovy nářků, úpění a bědování.
Rozvinul jej přede mnou a byl popsán na vnitřní i vnější straně; byly na něm napsány žalozpěvy, lkání a bědování.
1A riekol mi: Synu človeka, postav sa na svoje nohy, a budem hovoriť s tebou!
2Vtedy vošiel do mňa duch, kým hovoril so mnou, a postavil ma na moje nohy, a počul som toho, ktorý hovoril ku mne.
3A riekol mi: Synu človeka, ja ťa posielam k synom Izraelovým, k spurným národom odbojným, ktorí sa spurne staväli proti mne; oni aj ich otcovia sa mi spreneverovali až priam do tohoto dňa.
4Sú to synovia tvrdej tvári a zatvrdilého srdca, ku ktorým ťa posielam, a povieš im: Takto hovorí Pán Hospodin.
5A oni, už či počujú a či nechajú, lebo sú spurný dom; ale zvedia, že bol prorok medzi nimi.
6A ty, synu človeka, sa ich neboj ani sa neboj ich slov, keď ťa obkľúčia ako bodliaky a tŕne, a keď budeš bývať medzi škorpiónmi. Neboj sa ich slov ani sa neľakaj ich tvári, lebo sú spurný dom.
7Ale budeš im hovoriť moje slová, už či počujú a či nechajú, lebo sú spurní.
8A ty, synu človeka, počuj to, čo ti ja hovorím: Nebuď spurný jako ten spurný dom; otvor svoje ústa, a zjedz to, čo ti ja dám.
9Vtedy som videl, a hľa, ruka bola vystretá ku mne, a hľa, v nej svitok knihy.
10A rozvinul ho predo mnou, a bol popísaný z líca i z ruba, a bolo na ňom napísané: Náreky, úpenie a beda.
1Ten mi riekol: Človeče, postav sa na nohy. Chcem s tebou hovoriť.
2Keď hovoril so mnou, vstúpil do mňa Duch, postavil ma na nohy a ja som počúval Toho, ktorý hovoril so mnou.
3Riekol mi: Človeče, posielam ťa k Izraelcom, k odbojnému národu, ktorý sa vzbúril proti mne. Oni ako aj ich otcovia odpadli odo mňa až do tohto dňa.
4Synovia majú drzú tvár a zatvrdnuté srdce. K nim ťa posielam. Povedz im: Takto vraví Pán, Hospodin!
5A oni - či už poslúchnu, a či odmietnu, lebo sú domom vzdoru - poznajú, že bol medzi nimi prorok.
6Ty však, človeče, neboj sa ich ani ich rečí. Neboj sa, keby ťa hoci aj bodliaky a tŕne obklopovali a keby si sedel aj na škorpiónoch. Neboj sa ich rečí, ani sa ich neľakaj, lebo sú domom vzdoru.
7Hovor im moje slová, už či poslúchnu, alebo odmietnu, lebo sú domom vzdoru.
8Ty však, človeče, počúvaj, čo ti hovorím: Nebuď vzdorovitý ako dom vzdoru! Otvor ústa a zjedz, čo ti dávam!
9A keď som sa pozrel, ajhľa, vystrela sa ku mne ruka a v nej bol knižný zvitok.
10Rozvinul ho predo mnou. Bol popísaný na prednej a zadnej strane a mal nadpis: Nárek, vzdych a beda.
1I riekol mi: "Syn človeka, postav sa na nohy, chcem s tebou hovoriť.
2A kým ku mne hovoril, vstúpil do mňa duch, postavil ma na nohy a počul som toho, čo ku mne hovoril.
3I riekol mi: "Syn človeka, posielam ťa k synom Izraela, k vzbúreneckým pohanom, ktorí sa mi vzopreli. Hrešili proti mne oni aj ich otcovia až po dnešný deň.
4Synovia majú stŕpnutú tvár a zatvrdnuté srdce; posielam ťa k nim, povedz im: "Toto hovorí Pán, Jahve."
5A oni, či počúvnu a či si nepovšimnú - veď sú odbojný dom -, dozvedia sa, že bol medzi nimi prorok.
6Ty sa ich však, syn človeka, neboj ani ich rečí sa neboj, hoci budú pri tebe ako tŕnie a bodľač a budeš bývať medzi škorpiónmi. Ich rečí sa neboj a ich samých sa nestrachuj, veď sú odbojný dom!
7A budeš k nim hovoriť moje reči, či počúvnu a či si nepovšimnú, veď sú odbojní!
8Ty teda počuvaj, čo ti hovorím: Nebuď odbojný ako ten odbojný dom, otvor si ústa a zjedz, čo ti ja dám."
9Díval som sa a hľa, oproti mne vystretá ruka a v nej zvitok knihy.
10Nato ju roztvoril predo mnou a bola popísaná na prednej i zadnej strane. Boli v nej napísané žalospevy a vzdychanie a beda.
1Povedal mi: Človeče, postav sa na nohy! Chcem s tebou hovoriť.
2Keď hovoril so mnou, vstúpil do mňa Duch, postavil ma na nohy a ja som počúval toho, ktorý hovoril so mnou.
3Povedal mi: Človeče, posielam ťa k Izraelitom, k odbojnému národu, ktorý sa vzbúril proti mne. Oni ako aj ich otcovia odpadli odo mňa až do tohto dňa.
4Synovia majú drzú tvár a zatvrdnuté srdce. Práve k nim ťa posielam. Oslovuj ich: Takto vraví Pán, Hospodin…!
5Oni si však — či už poslúchnu, alebo odmietnu, lebo sú domom vzdoru — uvedomia, že bol medzi nimi prorok.
6Ty však, človeče, neboj sa ich ani ich rečí. Neboj sa, aj keby ťa obklopovali bodliaky a tŕne, hoci by si sedel aj na škorpiónoch. Neboj sa ich rečí, neľakaj sa ich, lebo sú domom vzdoru.
7Hovor im moje slová, či už poslúchnu, alebo odmietnu, lebo sú domom vzdoru.
8Ty však, človeče, počúvaj, čo ti hovorím: Nebuď vzdorovitý ako dom vzdoru! Otvor ústa a zjedz, čo ti dávam!
9Keď som sa pozrel, práve sa vystrela ku mne ruka a v nej bol knižný zvitok.
10Rozvinula ho predo mnou. Bol popísaný aj na prednej, aj na zadnej strane a mal nadpis: Nárek, vzdych a beda.
1„Synu člověčí,“ řekl mi, „postav se na nohy. Chci s tebou mluvit.“
2Když ke mně promluvil, vstoupil do mě Duch a postavil mě na nohy. Tehdy jsem slyšel, jak ke mně promlouvá.
3„Synu člověčí,“ řekl mi, „posílám tě k Izraelcům, k těm vzpurným pohanům, kteří se bouří proti mně. Stejně jako jejich otcové i oni mě až do dneška stále jen zrazovali.
4Synové, k nimž tě posílám, jsou paličatí a zatvrzelí. Proto jim řekni: ‚Tak praví Panovník Hospodin.‘
5Ať už poslechnou nebo ne – vždyť je to banda vzbouřenců – aspoň poznají, že měli mezi sebou proroka.
6Ty, synu člověčí, se jich však neboj. Neboj se ani jejich slov, i když jsi obklopen trním a bodláčím a žiješ mezi štíry. Neboj se jejich slov a nelekej se jejich pohledů – vždyť je to banda vzbouřenců.
7Vyřiď jim má slova, ať už poslechnou nebo ne – vždyť jsou to vzbouřenci.
8Ty, synu člověčí, však poslouchej, co ti řeknu. Nevzpírej se jako ta banda vzbouřenců. Otevři ústa a sněz, co ti dávám.“
9Podíval jsem se a hle – proti mně natažená ruka a v ní svitek.
10Rozvinul ho přede mnou; zepředu i zezadu byl celý popsán slovy nářků, úpění a bědování.
1Řekl mi: „Lidský synu, postav se na nohy; budu s tebou mluvit.“
2Jakmile ke mně promluvil, vstoupil do mě duch a postavil mě na nohy. I slyšel jsem ho k sobě mluvit.
3Řekl mi: „Lidský synu, posílám tě k izraelským synům, k těm bouřícím se pronárodům, které se vzbouřily proti mně. Oni i jejich otcové mi byli nevěrni až do tohoto dne.
4I synové jsou zatvrzelí a mají tvrdé srdce. Posílám tě k nim a řekneš jim: ‚Toto praví Panovník Hospodin,‘
5ať poslechnou nebo ne, jsou dům vzpurný. Poznají však, že byl uprostřed nich prorok.
6Ty, lidský synu, se jich neboj, neboj se ani jejich slov, když jsou vůči tobě zarputilí a jako trní, jako bys bydlel mezi štíry. Neboj se jejich slov a neděs se jich, jsou dům vzpurný.
7Promluvíš k nim má slova, ať poslechnou nebo ne; jsou to vzpurníci.
8Ty, lidský synu, slyš, co já k tobě mluvím. Nebuď vzpurný jako ten vzpurný dům. Rozevři ústa a sněz, co ti dávám.“
9Tu jsem viděl, že je ke mně vztažena ruka, a hle, v ní knižní svitek.
10Rozvinul jej přede mnou a byl popsán na vnitřní i vnější straně; byly na něm napsány žalozpěvy, lkání a bědování.
1wayyōmer ’êlāy; ben- ’āḏām ‘ămōḏ ‘al- raḡleḵā, wa’ăḏabbêr ’ōṯāḵ.
2wattāḇō ḇî rūaḥ, ka’ăšer dibber ’êlay, watta‘ămiḏênî ‘al- raḡlāy; wā’ešma‘ ’êṯ middabbêr ’êlāy. p̄
3wayyōmer ’êlay, ben- ’āḏām šōwlêaḥ ’ănî ’ōwṯḵā ’el- bənê yiśrā’êl, ’el- gōwyim hammōwrḏîm ’ăšer mārəḏū- ḇî; hêmmāh wa’ăḇōwṯām pāšə‘ū ḇî, ‘aḏ- ‘eṣem hayyōwm hazzeh.
4wəhabbānîm, qəšê p̄ānîm wəḥizqê- lêḇ, ’ănî šōwlêaḥ ’ōwṯḵā ’ălêhem; wə’āmartā ’ălêhem, kōh ’āmar ’ăḏōnāy Yahweh.
5wəhêmmāh ’im- yišmə‘ū wə’im- yeḥdālū, kî bêṯ mərî hêmmāh; wəyāḏə‘ū, kî nāḇî hāyāh ḇəṯōwḵām. p̄
6wə’attāh ḇen- ’āḏām ’al- tîrā mêhem ūmiddiḇrêhem ’al- tîrā, kî sārāḇîm wəsallōwnîm ’ōwṯāḵ, wə’el- ‘aqrabbîm ’attāh yōwōšêḇ; middiḇrêhem ’al- tîrā ūmippənêhem ’al- têḥāṯ, kî bêṯ mərî hêmmāh.
7wəḏibbartā ’eṯ- dəḇāray ’ălêhem, ’im- yišmə‘ū wə’im- yeḥdālū; kî mərî hêmmāh. p̄
8wə’attāh ḇen- ’āḏām, šəma‘ ’êṯ ’ăšer- ’ănî məḏabbêr ’êleḵā, ’al- təhî- merî kəḇêṯ hammerî; pəṣêh p̄îḵā, we’ĕḵōl ’êṯ ’ăšer- ’ănî nōṯên ’êleḵā.
9wā’er’eh wəhinnêh- yāḏ šəlūḥāh ’êlāy; wəhinnêh- ḇōw məḡillaṯ- sêp̄er.
10wayyip̄rōś ’ōwṯāh ləp̄ānay, wəhî ḵəṯūḇāh pānîm wə’āḥōwr; wəḵāṯūḇ ’êlehā, qinîm wāheḡeh wāhî. s