Druhá kniha Mojžišova, 2. kapitola
2 M 2,1
A nejaký muž z domu Léviho odišiel a vzal si za ženu dcéru z pokolenia Léviho.
Istý muž z domu Lévího šiel a vzal za manželku dcéru z domu Lévího.
Šiel istý muž z kmeňa Léviho a vzal si za ženu Léviho dcéru.
Istý muž z Léviho rodu si vzal za ženu dievča zo svojho kmeňa.
Jeden muž z rodu Levi se oženil s jednou levitskou dcerou.
Muž z Léviova domu šel a vzal si lévijskou dceru.
wayyêleḵ ’îš mibbêṯ lêwî; wayyiqqaḥ ’eṯ- baṯ- lêwî.
2 M 2,2
A žena počala a porodila syna a vidiac ho, že je krásny, kryla ho tri mesiace.
Žena počala i porodila syna, a keď videla, že je pekný, skrývala ho tri mesiace.
Žena počala a porodila syna. Keď videla, že je pekný, tri mesiace ho ukrývala.
Žena počala a porodila syna. Keď videla, že je pekný, ukrývala ho tri mesiace.
Ta pak počala a porodila syna. Když viděla, jak je krásný, celé tři měsíce ho skrývala.
Žena otěhotněla a porodila syna. Když viděla, jak je půvabný, ukrývala ho po tři měsíce.
wattahar hā’iššāh wattêleḏ bên; wattêre ’ōṯōw kî- ṭōwḇ hū, wattiṣpənêhū šəlōšāh yərāḥîm.
2 M 2,3
A keď ho už nemohla ďalej ukryť, vzala pre neho koš z trsti a omazala ho glejovinou a smolou, vložila do neho dieťa a potom položila do rákosia pri brehu rieky.
Keď ho už ďalej nemohla skrývať, vzala papyrusový košík, vymazala ho asfaltom a živicou, vložila doň dieťa a položila ho do rákosia na brehu Nílu.
Dlhšie ho však skrývať nemohla, preto vzala papyrusový košík, vymazala ho asfaltom a smolou, vložila doň chlapca a položila ho do tŕstia na brehu Nílu.
Keď ho už ďalej nemohla skrývať, vzala papyrusový košík, vymazala ho asfaltom a smolou, vložila doň chlapca a položila ho do trstiny pri brehu Nílu.
A když už ho nemohla skrývat déle, pořídila pro něj třtinovou ošatku, vymazala ji dehtem a smolou a vložila dítě do ní. Ošatku pak vložila do rákosí u břehu Nilu
Ale déle už ho ukrývat nemohla. Proto pro něho připravila ze třtiny ošatku, vymazala ji asfaltem a smolou, položila do ní dítě a vložila do rákosí při břehu Nilu.
wəlō- yāḵəlāh ‘ōwḏ haṣṣəp̄înōw wattiqqaḥ- lōw têḇaṯ gōme, wattaḥmərāh ḇaḥêmār ūḇazzāp̄eṯ; wattāśem bāh ’eṯ- hayyeleḏ, wattāśem bassūp̄ ‘al- śəp̄aṯ hay’ōr.
2 M 2,4
A jeho sestra sa postavila zďaleka, aby zvedela, čo sa s ním bude diať.
Jeho sestra sa postavila opodiaľ, aby sa dozvedela, čo sa s ním stane.
Ale jeho sestra si stala obďaleč, aby zvedela, čo s ním bude.
Jeho sestra sa postavila obďaleč, aby sa dozvedela, čo sa s ním stane.
a chlapcova sestra si stoupla opodál, aby zjistila, co se s ním bude dít.
Jeho sestra se postavila opodál, aby zvěděla, co se s ním stane.
wattêṯaṣṣaḇ ’ăḥōṯōw mêrāḥōq; ləḏê‘āh mah- yê‘āśeh lōw.
2 M 2,5
V tom sišla dcéra faraonova na pokraj rieky kúpať sa, a jej dievčatá sa prechádzaly popri rieke. A keď uvidela koš medzi rákosím, poslala svoju dievku a vzala ho.
Vtedy prišla faraónova dcéra okúpať sa v Níle, zatiaľ čo jej služobníčky sa prechádzali na jeho brehu. Zazrela v rákosí košík a poslala svoju služobníčku, aby ho priniesla.
Tu prišla k Nílu faraónova dcéra vykúpať sa. Kým jej sprievodkyne chodili sem-tam po brehu Nílu, ona zbadala medzi trstinou košík. Poslala svoju slúžku, aby ho priniesla.
Vtedy sa faraónova dcéra prišla kúpať do Nílu; jej služobnice sa zatiaľ prechádzali po brehu. Keď v tŕstí zazrela košík, poslala svoju slúžku, aby ho priniesla,
Vtom se k Nilu přišla koupat faraonova dcera; její služebné zatím kráčely podél řeky. Když mezi rákosím uviděla ošatku, poslala děvečku, ať ji vytáhne.
Tu sestoupila faraónova dcera, aby se omývala v Nilu, a její dívky se procházely podél Nilu. Vtom uviděla v rákosí ošatku a poslala svou otrokyni, aby ji přinesla.
wattêreḏ baṯ- par‘ōh lirḥōṣ ‘al- hay’ōr, wəna‘ărōṯehā hōləḵōṯ ‘al- yaḏ hay’ōr; wattêre ’eṯ- hattêḇāh bəṯōwḵ hassūp̄, wattišlaḥ ’eṯ- ’ămāṯāh wattiqqāḥehā
2 M 2,6
A otvoriac kôš uvidela ho, dieťa, a hľa, plačúce chlapča. A zľutovala sa nad ním a riekla: Toto je z hebrejských detí.
Keď ho otvorila, uzrela dieťa, a hľa, chlapec plakal. Zľutovala sa nad ním a povedala: To je z hebrejských detí.
Keď ho otvorila, uvidela dieťa; bol to plačúci chlapec. Prišlo jej ho ľúto a povedala: "To je z hebrejských detí!"
a keď ho otvorila, uvidela dieťa. Bol to chlapec a plakal. Zľutovala sa nad ním a povedala: Toto je chlapec z hebrejských detí!
Otevřela ji a hle, bylo tam děťátko – plačící chlapec! Pohnuta soucitem řekla: „To musí být jedno z hebrejských dětí.“
Otevřela ji a spatřila dítě, plačícího chlapce. Bylo jí ho líto a řekla: „Je z hebrejských dětí.“
wattip̄taḥ wattir’êhū ’eṯ- hayyeleḏ, wəhinnêh- na‘ar bōḵeh; wattaḥmōl ‘ālāw, wattōmer mîyalḏê hā‘iḇrîm zeh.
2 M 2,7
A jeho sestra povedala dcére faraonovej: Či mám ísť a zavolať ti ženu dojku, z hebrejských žien, aby ti odchovala dieťa?
Tu povedala jeho sestra faraónovej dcére: Nemám ísť zavolať dojku z hebrejských žien, ktorá by ti dieťa kojila?
Vtedy sa jeho sestra opýtala faraónovej dcéry: "Nemám ísť a zavolať ti hebrejskú dojku, ktorá by ti chlapca vychovala?"
Vtedy sa jeho sestra spýtala faraónovej dcéry: Mám ti ísť zavolať dojku z hebrejských žien, aby ti to dieťa dojčila?
Tehdy k faraonově dceři přistoupila jeho sestra s otázkou: „Mám ti z hebrejských žen přivést chůvu, aby ti to děťátko odkojila?“
Jeho sestra se faraónovy dcery otázala: „Mám jít a zavolat kojnou z hebrejských žen, aby ti dítě odkojila?“
wattōmer ’ăḥōṯōw ’el- baṯ- par‘ōh ha’êlêḵ, wəqārāṯî lāḵ ’iššāh mêneqeṯ, min hā‘iḇrîyōṯ; wəṯêniq lāḵ ’eṯ- hayyāleḏ.
2 M 2,8
A dcéra faraonova jej riekla: Iď! A deva išla a zavolala matku dieťaťa.
Faraónova dcéra jej odpovedala: Choď! Dievča šlo a zavolalo matku dieťaťa.
A faraónova dcéra jej odvetila: "Choď!" Dievča išlo a zavolalo chlapcovu matku.
Faraónova dcéra jej odpovedala: Choď! Dievča šlo a zavolalo matku dieťaťa.
„Ano, přiveď!“ odpověděla jí faraonova dcera. Dívka tedy přivedla matku dítěte.
Faraónova dcera jí řekla: „Jdi!“ Děvče tedy šlo a zavolalo matku dítěte.
wattōmer- lāh baṯ- par‘ōh lêḵî; wattêleḵ hā‘almāh, wattiqrā ’eṯ- ’êm hayyāleḏ.
2 M 2,9
A dcéra faraonova jej riekla: Odnes toto dieťa a odchovaj mi ho, a ja ti dám tvoju mzdu. A žena vzala dieťa a chovala ho.
Faraónova dcéra jej povedala: Vezmi toto dieťa, odchovaj mi ho a ja ťa za to odmením. Žena vzala dieťa a kojila ho.
Faraónova dcéra jej povedala: "Vezmi tohoto chlapca a odchovaj mi ho! Odmením ťa." Žena chlapca vzala a chovala ho.
Faraónova dcéra jej povedala: Vezmi toto dieťa, dojči mi ho a ja ťa odmením. Žena vzala dieťa a dojčila ho.
Faraonova dcera jí řekla: „Vezmi si to děťátko, odkoj mi je, a já ti zaplatím.“ Žena tedy vzala dítě k sobě a kojila je.
Faraónova dcera jí poručila: „Odnes to dítě, odkoj mi je a já ti zaplatím.“ Žena vzala dítě a odkojila je.
wattōmer lāh baṯ- par‘ōh, hêlîḵî ’eṯ- hayyeleḏ hazzeh wəhêniqihū lî, wa’ănî ’ettên ’eṯ- śəḵārêḵ; wattiqqaḥ hā’iššāh hayyeleḏ wattənîqêhū.
2 M 2,10
A keď odrástlo dieťa, doviedla ho k dcére faraonovej. A bol jej za syna, a nazvala jeho meno Mojžiš, a riekla: Lebo som ho vytiahla z vody.
Keď dieťa odrástlo, priviedla ho k faraónovej dcére, ktorá ho prijala za syna; dala mu meno Mojžiš hovoriac: Z vody som ho vytiahla.
Keď chlapec dorástol, zaviedli ho k faraónovej dcére. Stal sa jej synom a ona mu dala meno Mojžiš, vraviac: "Veď som ho z vody vytiahla."
Keď chlapec odrástol, priviedla ho k faraónovej dcére. Tá si ho osvojila, dala mu meno Mojžiš a dodala: Veď som ho vytiahla z vody.
A když chlapec odrostl, odvedla ho k faraonově dceři a ta ho přijala za syna. Dala mu jméno Mojžíš, neboť řekla: „Vytáhla jsem ho z vody.“
Když dítě odrostlo, přivedla je k faraónově dceři a ona je přijala za syna. Pojmenovala ho Mojžíš (to je Vytahující) . Řekla: „Vždyť jsem ho vytáhla z vody.“
wayiḡdal hayyeleḏ, wattəḇi’êhū ləḇaṯ- par‘ōh, wayhî- lāh ləḇên; wattiqrā šəmōw mōšeh, wattōmer kî min- hammayim məšîṯihū.
2 M 2,11
A stalo sa v tých dňoch, keď vyrástol Mojžiš, že vyšiel ku svojim bratom a hľadel na ich ťažkú prácu. A videl egyptského muža, ktorý bil hebrejského muža, jedného z jeho bratov.
V tom čase, keď Mojžiš vyrástol, vošiel k svojim bratom a videl ich bremená. Vtom spozoroval, ako istý Egypťan bije Hebrejca, jedného z jeho bratov.
V tom čase, keď Mojžiš dorástol, vyšiel k svojim súkmeňovcom, aby videl ich ťažkú robotu. Tu videl, ako istý Egypťan bil jeho súkmeňovca, hebrejského brata.
Keď Mojžiš dorástol, šiel k svojim bratom a videl ich ťažkú prácu. Pritom zbadal, ako istý Egypťan bije jedného z jeho hebrejských bratov.
Čas plynul a Mojžíš vyrostl. Jednoho dne zašel ke svým bratrům a viděl jejich těžkou dřinu. Viděl také, jak jeden Egypťan bije jednoho Hebreje, jednoho z jeho bratrů.
V oněch dnech, když Mojžíš dospěl, vyšel ke svým bratřím a viděl jejich robotu. Spatřil nějakého Egypťana, jak ubíjí Hebreje, jednoho z jeho bratří.
wayhî bayyāmîm hāhêm, wayyiḡdal mōšeh wayyêṣê ’el- ’eḥāw, wayyar bəsiḇlōṯām; wayyar ’îš miṣrî, makkeh ’îš- ‘iḇrî mê’eḥāw.
2 M 2,12
A obzrúc sa sem i ta a vidiac, že nieto nikoho, zabil Egypťana a ukryl ho v piesku.
Poobzeral sa sem i tam, a keď videl, že tam nieto nikoho, zabil Egypťana a zahrabal ho do piesku.
I poobzeral sa a keď videl, že tam nebolo nikoho, Egypťana zabil a ukryl do piesku.
Rozhliadol sa a keď nikoho nevidel, Egypťana zabil a zahrabal do piesku.
Rozhlédl se tedy na obě strany, a když viděl, že tam nikdo není, zabil toho Egypťana a zahrabal ho do písku.
Rozhlédl se na všechny strany, a když viděl, že tam nikdo není, ubil Egypťana a zahrabal do písku.
2 M 2,13
Potom vyšiel na druhý deň, a hľa, dvaja hebrejskí mužovia sa vadili. A riekol tomu, ktorý krivdil: Prečo biješ svojho blížneho?
Na druhý deň vyšiel, a hľa, dvaja Hebrejci sa hádali. Povedal vinníkovi: Prečo biješ svojho blížneho?
Na druhý deň vyšiel opäť a videl, ako sa dvaja hebrejskí mužovia bijú medzi sebou. I zavolal na útočníka: "Prečo biješ svojho blížneho?!"
Keď na druhý deň vyšiel, spozoroval, ako sa dvaja Hebreji bijú. Spýtal sa útočníka: Prečo biješ svojho druha?
Když k nim pak přišel druhého dne, hle, dva Hebrejové se prali. Řekl tedy tomu, kdo začal: „Proč biješ svého druha?“
Když vyšel druhého dne, spatřil dva Hebreje, jak se rvali. Řekl tomu, který nebyl v právu: „Proč chceš ubít svého druha?“
wayyêṣê bayyōwm haššênî, wəhinnêh šənê- ’ănāšîm ‘iḇrîm niṣṣîm; wayyōmer lārāšā‘, lāmmāh ṯakkeh rê‘eḵā.
2 M 2,14
Ale ten odpovedal: Kto ťa ustanovil za knieža alebo za sudcu nad nami? Či ma azda chceš zabiť, ako si zabil toho Egypťana? A Mojžiš sa bál a povedal: Vec sa istotne vie.
Ten odpovedal: Kto ťa ustanovil za veliteľa a sudcu nad nami? Chceš aj mňa zabiť, ako si zabil Egypťana? Vtedy sa Mojžiš preľakol a povedal: Akiste vyšla vec najavo.
On mu však odvetil: "Ktože ťa ustanovil nad nami za rozhodcu a sudcu?! Vari chceš zabiť aj mňa, ako si odpratal toho Egypťana?" Mojžiš sa preľakol a povedal si: "Tak, vec sa už rozniesla."
Ten mu odpovedal: Kto ťa určil za dozorcu a sudcu nad nami? Chceš azda zabiť aj mňa, ako si zabil toho Egypťana? Vtedy sa Mojžiš preľakol a pomyslel si: Tak už to vedia!
Ten opáčil: „Kdo tě udělal naším vůdcem a soudcem? Chceš mě snad zabít, jako jsi zabil toho Egypťana?“ Mojžíš tedy dostal strach, neboť si pomyslel: „Určitě se o tom už ví!“
Ohradil se: „Kdo tě ustanovil nad námi za velitele a soudce? Máš v úmyslu mě zavraždit, jako jsi zavraždil toho Egypťana?“ Mojžíš se ulekl a řekl si: „Jistě se o věci už ví!“
wayyōmer mî śāməḵā lə’îš śar wəšōp̄êṭ ‘ālênū, halhārəḡênî ’attāh ’ōmêr, ka’ăšer hāraḡtā ’eṯ- hammiṣrî; wayyîrā mōšeh wayyōmar, ’āḵên nōwḏa‘ haddāḇār.
2 M 2,15
A keď počul faraon tú vec, hľadal zabiť Mojžiša. Ale Mojžiš utiekol od tvári faraonovej a býval v Madianskej zemi. A keď prišiel ta, sadol si pri studni.
Keď sa faraón o tom dopočul, chcel dať zabiť Mojžiša; Mojžiš však utiekol pred faraónom a usadil sa v Midjánsku. Sadol si tam pri studni.
A keď sa o tej veci dozvedel faraón, pokúšal sa Mojžiša zabiť. Ale Mojžiš pred faraónom utiekol a usadil sa v kraji Madián, zdržoval sa pri studni.
Keď sa o tom dopočul faraón, chcel dať Mojžiša zabiť. Mojžiš však utiekol do krajiny Midjánčanov a sadol si k studni.
Když se o tom doslechl farao, chtěl Mojžíše dát zabít, ale Mojžíš před ním utekl do midiánské země. Když tam dorazil, posadil se u studny.
Farao o tom vskutku uslyšel a chtěl dát Mojžíše zavraždit. Ale Mojžíš před faraónem uprchl a usadil se v midjánské zemi; posadil se u studny.
wayyišma‘ par‘ōh ’eṯ- haddāḇār hazzeh, wayḇaqqêš lahărōḡ ’eṯ- mōšeh; wayyiḇraḥ mōšeh mippənê p̄ar‘ōh, wayyêšeḇ bə’ereṣ- miḏyān wayyêšeḇ ‘al- habbə’êr.
2 M 2,16
A madianský kňaz mal sedem dcér, ktoré prišly a ťahaly vodu a nalievaly do válovov, aby napojily stádo oviec a kôz svojho otca.
Midjánsky kňaz mal sedem dcér, tie prišli, načierali vodu a nalievali do napájadiel, aby napojili ovce svojho otca.
Madiánsky kňaz mal sedem dcér. A ony prišli, čerpali vodu a nalievali ju do válovov, aby napojili ovce svojho otca.
Midjánsky kňaz mal sedem dcér, ktoré prišli načerpať vodu do válovov a napojiť stádo svojho otca.
Midiánský kněz měl sedm dcer a ty chodívaly ke studni čerpat vodu. Když ale naplnily žlaby vodou, aby napojily stádo svého otce,
Midjánský kněz měl sedm dcer. Ty přišly, vážily vodu a plnily žlaby, aby napojily stádo svého otce.
ūləḵōhên miḏyān šeḇa‘ bānōwṯ; wattāḇōnāh wattiḏlenāh, wattəmallenāh ’eṯ- hārəhāṭîm, ləhašqōwṯ ṣōn ’ăḇîhen.
2 M 2,17
Ale prijdúc pastieri odohnali ich. Vtedy vstal Mojžiš a pomohol im a napojil ich stádo.
Tu prišli pastieri a odohnali ich, ale Mojžiš vstal, pomohol im a napojil ich ovce.
Keď prišli pastieri a odháňali ich, Mojžiš vstal, zaujal sa ich a ovce im napojil.
Vtom prišli pastieri a odohnali ich. Mojžiš však vstal, pomohol im a napojil ich stádo.
přicházeli pastýři a odháněli je. Tentokrát se však za ně postavil Mojžíš. Pomohl jim a napojil jejich ovce.
Tu přišli pastýři a odháněli je. Ale Mojžíš vstal, ochránil je a napojil jejich stádo.
wayyāḇō’ū hārō‘îm wayḡārəšūm; wayyāqām mōšeh wayyōwōši‘ān, wayyašq ’eṯ- ṣōnām.
2 M 2,18
Keď potom prišly k Reguelovi, svojmu otcovi, povedal: Prečo ste sa dnes poponáhľaly a prišly ste tak skoro?
Keď prišli k svojmu otcovi Reúélovi, ten sa opýtal: Prečo ste sa dnes tak skoro vrátili?
Keď ony potom prišli k svojmu otcovi Raguelovi, on sa ich spýtal: "Prečo ste dnes prišli tak skoro?!"
Keď sa vrátili k otcovi Reúelovi, spýtal sa ich: Prečo ste sa dnes tak skoro vrátili?
„Co že jste dnes přišly tak brzy?“ zeptal se dívek jejich otec Reuel, když se vrátily.
Když přišly ke svému otci Reúelovi, zeptal se: „Jak to, že jste dnes přišly tak brzo?“
wattāḇōnāh ’el- rə‘ū’êl ’ăḇîhen; wayyōmer maddūa‘ miharten bō hayyōwm.
2 M 2,19
A ony riekly: Nejaký Egypťan nás vyslobodil z ruky pastierov, ba ešte nám i naťahal vody a napojil stádo.
Odpovedali mu: Nejaký Egypťan nás vyslobodil z rúk pastierov, nabral nám vody a napojil ovce.
Ony mu odpovedali: "Akýsi Egypťan sa nás zastal pred pastiermi, ba aj nám pomohol napojiť ovce!"
Odpovedali mu: Nejaký Egypťan nás vyslobodil z rúk pastierov, ba načerpal nám aj vodu a napojil stádo.
„Jeden Egypťan nás ochránil před pastýři,“ odpověděly. „Také nám ochotně načerpal vodu a napojil ovce!“
Odpověděly: „Nějaký Egypťan nás vysvobodil z rukou pastýřů. Také nám ochotně navážil vodu a napojil stádo.“
wattōmarnā ’îš miṣrî, hiṣṣîlānū mîyaḏ hārō‘îm; wəḡam- dālōh ḏālāh lānū, wayyašq ’eṯ- haṣṣōn.
2 M 2,20
A povedal svojim dcéram: A kdeže je? Prečo ste tam nechaly človeka? Zavolajte ho, a bude jesť chlieb.
I povedal svojim dcéram: Kde je? Prečo ste toho muža nechali tam? Zavolajte ho, nech sa naje.
Tu on povedal svojim dcéram: "A kdeže je? Prečo ste (tam) nechali toho muža?! Zavolajte ho, nech si niečo zaje!"
Otec sa spýtal dcér: Kde je? Prečo ste ho tam nechali? Zavolajte ho, nech sa naje!
„A kde je?" ptal se Reuel svých dcer. „Proč jste ho tam nechaly? Pozvěte ho k jídlu!“
Reúel se zeptal svých dcer: „Kde je? Proč jste tam toho muže nechaly? Zavolejte ho, ať pojí chléb!“
wayyōmer ’el- bənōṯāw wə’ayyōw; lāmmāh zeh ‘ăzaḇten ’eṯ- hā’îš, qir’en lōw wəyōḵal lāḥem.
2 M 2,21
A Mojžiš privolil bývať s mužom. A Reguel dal Mojžišovi Ciporu, svoju dcéru za ženu.
Mojžiš uznal za dobré bývať u tohto muža a ten dal Mojžišovi svoju dcéru Cippóru za manželku.
A Mojžiš sa rozhodol, že uňho ostane. Potom dal Mojžišovi svoju dcéru Seforu,
Mojžiš sa rozhodol zostať u tohto muža, ktorý mu dal svoju dcéru Cippóru za ženu.
Mojžíš svolil, že u něj zůstane. Ten muž mu pak dal svou dceru Siporu.
Mojžíš se rozhodl, že u toho muže zůstane, a on mu dal svou dceru Siporu za manželku .
wayyōw’el mōšeh lāšeḇeṯ ’eṯ- hā’îš; wayyittên ’eṯ- ṣippōrāh ḇittōw ləmōšeh.
2 M 2,22
A porodila syna, a nazval jeho meno Geršom, lebo povedal: Pohostín som v cudzej zemi.
Tá porodila syna a on mu dal meno Géršóm, lebo povedal: Cudzincom som bol v cudzej krajine.
ktorá mu porodila syna, a on ho nazval Gersamom, hovoriac: "Som prišelcom v cudzej krajine." (Potom mu porodila aj druhého a pomenoval ho Eliezerom, hovoriac: "Ozaj, Boh otca môjho je mojou pomocou, vyslobodil ma od faraónovho meča!")
Porodila mu syna a dal mu meno Geršóm. Povedal totiž: Stal som sa prisťahovalcom v cudzej krajine.
Když porodila syna, dal mu Mojžíš jméno Geršom, Přistěhovalec, neboť řekl: „Byl jsem přistěhovalcem v cizí zemi.“
Ta porodila syna a Mojžíš mu dal jméno Geršóm (to je Hostem-tam) . Řekl: „Byl jsem hostem v cizí zemi.“
wattêleḏ bên, wayyiqrā ’eṯ- šəmōw gêrəšōm; kî ’āmar, gêr hāyîṯî, bə’ereṣ nāḵərîyāh. p̄
2 M 2,23
A stalo sa po dlhom čase, že zomrel egyptský kráľ. A synovia Izraelovi vzdychali od ťažkej roboty a kričali, a ich volanie o pomoc vystúpilo hore k Bohu od tej roboty.
Po dlhom čase zomrel egyptský kráľ; Izraelci však vzdychali pod ťarchou nútených prác a bedákali. Ich volanie o pomoc pri nútených prácach došlo až k Bohu.
Po dlhom čase egyptský kráľ zomrel, ale Izraeliti vzdychali pod robotou a kričali a ich volanie od roboty vystúpilo k Bohu.
Po dlhšom čase egyptský kráľ zomrel. Izraeliti však stále stenali a kričali pod ťarchou nútených prác. Ich volanie o pomoc v otroctve vystupovalo k Bohu.
Po mnoha letech pak egyptský král zemřel. Synové Izraele kvůli svému zotročení sténali a úpěli a jejich křik o pomoc stoupal z jejich zotročení k Bohu.
Po mnoha letech egyptský král zemřel, ale Izraelci vzdychali a úpěli v otročině dál . Jejich volání o pomoc vystupovalo z té otročiny k Bohu.
wayhî ḇayyāmîm hārabbîm hāhêm, wayyāmāṯ meleḵ miṣrayim, wayyê’ānəḥū ḇənê- yiśrā’êl min- hā‘ăḇōḏāh wayyiz‘āqū; watta‘al šaw‘āṯām ’el- hā’ĕlōhîm min- hā‘ăḇōḏāh.
2 M 2,24
A Bôh počul ich nárek, a Bôh sa rozpamätal na svoju smluvu s Abrahámom, Izákom a Jakobom.
Boh počul ich bedákanie a rozpomenul sa na svoju zmluvu s Abrahámom, Izákom a Jákobom.
Boh počul ich nárek a spomenul si na svoju zmluvu s Abrahámom Izákom a Jakubom.
Boh počul ich nárek a spomenul si na svoju zmluvu s Abrahámom, Izákom a Jákobom.
A Bůh uslyšel jejich úpění. Bůh si připomněl svou smlouvu s Abrahamem, Izákem a Jákobem.
Bůh vyslyšel jejich sténání, Bůh se rozpomněl na svou smlouvu s Abrahamem, Izákem a Jákobem,
wayyišma‘ ’ĕlōhîm ’eṯ- na’ăqāṯām; wayyizkōr ’ĕlōhîm ’eṯ- bərîṯōw, ’eṯ- ’aḇrāhām ’eṯ- yiṣḥāq wə’eṯ- ya‘ăqōḇ.
2 M 2,25
A Bôh videl synov Izraelových a Bôh zvedel.
I pohliadol Boh na Izraelcov a dal sa im poznať.
A Boh zhliadol na Izraelitov a ujal sa ich.
Zhliadol na synov Izraela a vzal to na vedomie.
Bůh pohlédl na syny Izraele. Bůh rozuměl.
Bůh na syny Izraele pohleděl, Bůh se k nim přiznal.
wayyar ’ĕlōhîm ’eṯ- bənê yiśrā’êl; wayyêḏa‘ ’ĕlōhîm. s
1A nejaký muž z domu Léviho odišiel a vzal si za ženu dcéru z pokolenia Léviho.
2A žena počala a porodila syna a vidiac ho, že je krásny, kryla ho tri mesiace.
3A keď ho už nemohla ďalej ukryť, vzala pre neho koš z trsti a omazala ho glejovinou a smolou, vložila do neho dieťa a potom položila do rákosia pri brehu rieky.
4A jeho sestra sa postavila zďaleka, aby zvedela, čo sa s ním bude diať.
5V tom sišla dcéra faraonova na pokraj rieky kúpať sa, a jej dievčatá sa prechádzaly popri rieke. A keď uvidela koš medzi rákosím, poslala svoju dievku a vzala ho.
6A otvoriac kôš uvidela ho, dieťa, a hľa, plačúce chlapča. A zľutovala sa nad ním a riekla: Toto je z hebrejských detí.
7A jeho sestra povedala dcére faraonovej: Či mám ísť a zavolať ti ženu dojku, z hebrejských žien, aby ti odchovala dieťa?
8A dcéra faraonova jej riekla: Iď! A deva išla a zavolala matku dieťaťa.
9A dcéra faraonova jej riekla: Odnes toto dieťa a odchovaj mi ho, a ja ti dám tvoju mzdu. A žena vzala dieťa a chovala ho.
10A keď odrástlo dieťa, doviedla ho k dcére faraonovej. A bol jej za syna, a nazvala jeho meno Mojžiš, a riekla: Lebo som ho vytiahla z vody.
11A stalo sa v tých dňoch, keď vyrástol Mojžiš, že vyšiel ku svojim bratom a hľadel na ich ťažkú prácu. A videl egyptského muža, ktorý bil hebrejského muža, jedného z jeho bratov.
12A obzrúc sa sem i ta a vidiac, že nieto nikoho, zabil Egypťana a ukryl ho v piesku.
13Potom vyšiel na druhý deň, a hľa, dvaja hebrejskí mužovia sa vadili. A riekol tomu, ktorý krivdil: Prečo biješ svojho blížneho?
14Ale ten odpovedal: Kto ťa ustanovil za knieža alebo za sudcu nad nami? Či ma azda chceš zabiť, ako si zabil toho Egypťana? A Mojžiš sa bál a povedal: Vec sa istotne vie.
15A keď počul faraon tú vec, hľadal zabiť Mojžiša. Ale Mojžiš utiekol od tvári faraonovej a býval v Madianskej zemi. A keď prišiel ta, sadol si pri studni.
16A madianský kňaz mal sedem dcér, ktoré prišly a ťahaly vodu a nalievaly do válovov, aby napojily stádo oviec a kôz svojho otca.
17Ale prijdúc pastieri odohnali ich. Vtedy vstal Mojžiš a pomohol im a napojil ich stádo.
18Keď potom prišly k Reguelovi, svojmu otcovi, povedal: Prečo ste sa dnes poponáhľaly a prišly ste tak skoro?
19A ony riekly: Nejaký Egypťan nás vyslobodil z ruky pastierov, ba ešte nám i naťahal vody a napojil stádo.
20A povedal svojim dcéram: A kdeže je? Prečo ste tam nechaly človeka? Zavolajte ho, a bude jesť chlieb.
21A Mojžiš privolil bývať s mužom. A Reguel dal Mojžišovi Ciporu, svoju dcéru za ženu.
22A porodila syna, a nazval jeho meno Geršom, lebo povedal: Pohostín som v cudzej zemi.
23A stalo sa po dlhom čase, že zomrel egyptský kráľ. A synovia Izraelovi vzdychali od ťažkej roboty a kričali, a ich volanie o pomoc vystúpilo hore k Bohu od tej roboty.
24A Bôh počul ich nárek, a Bôh sa rozpamätal na svoju smluvu s Abrahámom, Izákom a Jakobom.
25A Bôh videl synov Izraelových a Bôh zvedel.
1Istý muž z domu Lévího šiel a vzal za manželku dcéru z domu Lévího.
2Žena počala i porodila syna, a keď videla, že je pekný, skrývala ho tri mesiace.
3Keď ho už ďalej nemohla skrývať, vzala papyrusový košík, vymazala ho asfaltom a živicou, vložila doň dieťa a položila ho do rákosia na brehu Nílu.
4Jeho sestra sa postavila opodiaľ, aby sa dozvedela, čo sa s ním stane.
5Vtedy prišla faraónova dcéra okúpať sa v Níle, zatiaľ čo jej služobníčky sa prechádzali na jeho brehu. Zazrela v rákosí košík a poslala svoju služobníčku, aby ho priniesla.
6Keď ho otvorila, uzrela dieťa, a hľa, chlapec plakal. Zľutovala sa nad ním a povedala: To je z hebrejských detí.
7Tu povedala jeho sestra faraónovej dcére: Nemám ísť zavolať dojku z hebrejských žien, ktorá by ti dieťa kojila?
8Faraónova dcéra jej odpovedala: Choď! Dievča šlo a zavolalo matku dieťaťa.
9Faraónova dcéra jej povedala: Vezmi toto dieťa, odchovaj mi ho a ja ťa za to odmením. Žena vzala dieťa a kojila ho.
10Keď dieťa odrástlo, priviedla ho k faraónovej dcére, ktorá ho prijala za syna; dala mu meno Mojžiš hovoriac: Z vody som ho vytiahla.
11V tom čase, keď Mojžiš vyrástol, vošiel k svojim bratom a videl ich bremená. Vtom spozoroval, ako istý Egypťan bije Hebrejca, jedného z jeho bratov.
12Poobzeral sa sem i tam, a keď videl, že tam nieto nikoho, zabil Egypťana a zahrabal ho do piesku.
13Na druhý deň vyšiel, a hľa, dvaja Hebrejci sa hádali. Povedal vinníkovi: Prečo biješ svojho blížneho?
14Ten odpovedal: Kto ťa ustanovil za veliteľa a sudcu nad nami? Chceš aj mňa zabiť, ako si zabil Egypťana? Vtedy sa Mojžiš preľakol a povedal: Akiste vyšla vec najavo.
15Keď sa faraón o tom dopočul, chcel dať zabiť Mojžiša; Mojžiš však utiekol pred faraónom a usadil sa v Midjánsku. Sadol si tam pri studni.
16Midjánsky kňaz mal sedem dcér, tie prišli, načierali vodu a nalievali do napájadiel, aby napojili ovce svojho otca.
17Tu prišli pastieri a odohnali ich, ale Mojžiš vstal, pomohol im a napojil ich ovce.
18Keď prišli k svojmu otcovi Reúélovi, ten sa opýtal: Prečo ste sa dnes tak skoro vrátili?
19Odpovedali mu: Nejaký Egypťan nás vyslobodil z rúk pastierov, nabral nám vody a napojil ovce.
20I povedal svojim dcéram: Kde je? Prečo ste toho muža nechali tam? Zavolajte ho, nech sa naje.
21Mojžiš uznal za dobré bývať u tohto muža a ten dal Mojžišovi svoju dcéru Cippóru za manželku.
22Tá porodila syna a on mu dal meno Géršóm, lebo povedal: Cudzincom som bol v cudzej krajine.
23Po dlhom čase zomrel egyptský kráľ; Izraelci však vzdychali pod ťarchou nútených prác a bedákali. Ich volanie o pomoc pri nútených prácach došlo až k Bohu.
24Boh počul ich bedákanie a rozpomenul sa na svoju zmluvu s Abrahámom, Izákom a Jákobom.
25I pohliadol Boh na Izraelcov a dal sa im poznať.
1Šiel istý muž z kmeňa Léviho a vzal si za ženu Léviho dcéru.
2Žena počala a porodila syna. Keď videla, že je pekný, tri mesiace ho ukrývala.
3Dlhšie ho však skrývať nemohla, preto vzala papyrusový košík, vymazala ho asfaltom a smolou, vložila doň chlapca a položila ho do tŕstia na brehu Nílu.
4Ale jeho sestra si stala obďaleč, aby zvedela, čo s ním bude.
5Tu prišla k Nílu faraónova dcéra vykúpať sa. Kým jej sprievodkyne chodili sem-tam po brehu Nílu, ona zbadala medzi trstinou košík. Poslala svoju slúžku, aby ho priniesla.
6Keď ho otvorila, uvidela dieťa; bol to plačúci chlapec. Prišlo jej ho ľúto a povedala: "To je z hebrejských detí!"
7Vtedy sa jeho sestra opýtala faraónovej dcéry: "Nemám ísť a zavolať ti hebrejskú dojku, ktorá by ti chlapca vychovala?"
8A faraónova dcéra jej odvetila: "Choď!" Dievča išlo a zavolalo chlapcovu matku.
9Faraónova dcéra jej povedala: "Vezmi tohoto chlapca a odchovaj mi ho! Odmením ťa." Žena chlapca vzala a chovala ho.
10Keď chlapec dorástol, zaviedli ho k faraónovej dcére. Stal sa jej synom a ona mu dala meno Mojžiš, vraviac: "Veď som ho z vody vytiahla."
11V tom čase, keď Mojžiš dorástol, vyšiel k svojim súkmeňovcom, aby videl ich ťažkú robotu. Tu videl, ako istý Egypťan bil jeho súkmeňovca, hebrejského brata.
12I poobzeral sa a keď videl, že tam nebolo nikoho, Egypťana zabil a ukryl do piesku.
13Na druhý deň vyšiel opäť a videl, ako sa dvaja hebrejskí mužovia bijú medzi sebou. I zavolal na útočníka: "Prečo biješ svojho blížneho?!"
14On mu však odvetil: "Ktože ťa ustanovil nad nami za rozhodcu a sudcu?! Vari chceš zabiť aj mňa, ako si odpratal toho Egypťana?" Mojžiš sa preľakol a povedal si: "Tak, vec sa už rozniesla."
15A keď sa o tej veci dozvedel faraón, pokúšal sa Mojžiša zabiť. Ale Mojžiš pred faraónom utiekol a usadil sa v kraji Madián, zdržoval sa pri studni.
16Madiánsky kňaz mal sedem dcér. A ony prišli, čerpali vodu a nalievali ju do válovov, aby napojili ovce svojho otca.
17Keď prišli pastieri a odháňali ich, Mojžiš vstal, zaujal sa ich a ovce im napojil.
18Keď ony potom prišli k svojmu otcovi Raguelovi, on sa ich spýtal: "Prečo ste dnes prišli tak skoro?!"
19Ony mu odpovedali: "Akýsi Egypťan sa nás zastal pred pastiermi, ba aj nám pomohol napojiť ovce!"
20Tu on povedal svojim dcéram: "A kdeže je? Prečo ste (tam) nechali toho muža?! Zavolajte ho, nech si niečo zaje!"
21A Mojžiš sa rozhodol, že uňho ostane. Potom dal Mojžišovi svoju dcéru Seforu,
22ktorá mu porodila syna, a on ho nazval Gersamom, hovoriac: "Som prišelcom v cudzej krajine." (Potom mu porodila aj druhého a pomenoval ho Eliezerom, hovoriac: "Ozaj, Boh otca môjho je mojou pomocou, vyslobodil ma od faraónovho meča!")
23Po dlhom čase egyptský kráľ zomrel, ale Izraeliti vzdychali pod robotou a kričali a ich volanie od roboty vystúpilo k Bohu.
24Boh počul ich nárek a spomenul si na svoju zmluvu s Abrahámom Izákom a Jakubom.
25A Boh zhliadol na Izraelitov a ujal sa ich.
1Istý muž z Léviho rodu si vzal za ženu dievča zo svojho kmeňa.
2Žena počala a porodila syna. Keď videla, že je pekný, ukrývala ho tri mesiace.
3Keď ho už ďalej nemohla skrývať, vzala papyrusový košík, vymazala ho asfaltom a smolou, vložila doň chlapca a položila ho do trstiny pri brehu Nílu.
4Jeho sestra sa postavila obďaleč, aby sa dozvedela, čo sa s ním stane.
5Vtedy sa faraónova dcéra prišla kúpať do Nílu; jej služobnice sa zatiaľ prechádzali po brehu. Keď v tŕstí zazrela košík, poslala svoju slúžku, aby ho priniesla,
6a keď ho otvorila, uvidela dieťa. Bol to chlapec a plakal. Zľutovala sa nad ním a povedala: Toto je chlapec z hebrejských detí!
7Vtedy sa jeho sestra spýtala faraónovej dcéry: Mám ti ísť zavolať dojku z hebrejských žien, aby ti to dieťa dojčila?
8Faraónova dcéra jej odpovedala: Choď! Dievča šlo a zavolalo matku dieťaťa.
9Faraónova dcéra jej povedala: Vezmi toto dieťa, dojči mi ho a ja ťa odmením. Žena vzala dieťa a dojčila ho.
10Keď chlapec odrástol, priviedla ho k faraónovej dcére. Tá si ho osvojila, dala mu meno Mojžiš a dodala: Veď som ho vytiahla z vody.
11Keď Mojžiš dorástol, šiel k svojim bratom a videl ich ťažkú prácu. Pritom zbadal, ako istý Egypťan bije jedného z jeho hebrejských bratov.
12Rozhliadol sa a keď nikoho nevidel, Egypťana zabil a zahrabal do piesku.
13Keď na druhý deň vyšiel, spozoroval, ako sa dvaja Hebreji bijú. Spýtal sa útočníka: Prečo biješ svojho druha?
14Ten mu odpovedal: Kto ťa určil za dozorcu a sudcu nad nami? Chceš azda zabiť aj mňa, ako si zabil toho Egypťana? Vtedy sa Mojžiš preľakol a pomyslel si: Tak už to vedia!
15Keď sa o tom dopočul faraón, chcel dať Mojžiša zabiť. Mojžiš však utiekol do krajiny Midjánčanov a sadol si k studni.
16Midjánsky kňaz mal sedem dcér, ktoré prišli načerpať vodu do válovov a napojiť stádo svojho otca.
17Vtom prišli pastieri a odohnali ich. Mojžiš však vstal, pomohol im a napojil ich stádo.
18Keď sa vrátili k otcovi Reúelovi, spýtal sa ich: Prečo ste sa dnes tak skoro vrátili?
19Odpovedali mu: Nejaký Egypťan nás vyslobodil z rúk pastierov, ba načerpal nám aj vodu a napojil stádo.
20Otec sa spýtal dcér: Kde je? Prečo ste ho tam nechali? Zavolajte ho, nech sa naje!
21Mojžiš sa rozhodol zostať u tohto muža, ktorý mu dal svoju dcéru Cippóru za ženu.
22Porodila mu syna a dal mu meno Geršóm. Povedal totiž: Stal som sa prisťahovalcom v cudzej krajine.
23Po dlhšom čase egyptský kráľ zomrel. Izraeliti však stále stenali a kričali pod ťarchou nútených prác. Ich volanie o pomoc v otroctve vystupovalo k Bohu.
24Boh počul ich nárek a spomenul si na svoju zmluvu s Abrahámom, Izákom a Jákobom.
25Zhliadol na synov Izraela a vzal to na vedomie.
1Jeden muž z rodu Levi se oženil s jednou levitskou dcerou.
2Ta pak počala a porodila syna. Když viděla, jak je krásný, celé tři měsíce ho skrývala.
3A když už ho nemohla skrývat déle, pořídila pro něj třtinovou ošatku, vymazala ji dehtem a smolou a vložila dítě do ní. Ošatku pak vložila do rákosí u břehu Nilu
4a chlapcova sestra si stoupla opodál, aby zjistila, co se s ním bude dít.
5Vtom se k Nilu přišla koupat faraonova dcera; její služebné zatím kráčely podél řeky. Když mezi rákosím uviděla ošatku, poslala děvečku, ať ji vytáhne.
6Otevřela ji a hle, bylo tam děťátko – plačící chlapec! Pohnuta soucitem řekla: „To musí být jedno z hebrejských dětí.“
7Tehdy k faraonově dceři přistoupila jeho sestra s otázkou: „Mám ti z hebrejských žen přivést chůvu, aby ti to děťátko odkojila?“
8„Ano, přiveď!“ odpověděla jí faraonova dcera. Dívka tedy přivedla matku dítěte.
9Faraonova dcera jí řekla: „Vezmi si to děťátko, odkoj mi je, a já ti zaplatím.“ Žena tedy vzala dítě k sobě a kojila je.
10A když chlapec odrostl, odvedla ho k faraonově dceři a ta ho přijala za syna. Dala mu jméno Mojžíš, neboť řekla: „Vytáhla jsem ho z vody.“
11Čas plynul a Mojžíš vyrostl. Jednoho dne zašel ke svým bratrům a viděl jejich těžkou dřinu. Viděl také, jak jeden Egypťan bije jednoho Hebreje, jednoho z jeho bratrů.
12Rozhlédl se tedy na obě strany, a když viděl, že tam nikdo není, zabil toho Egypťana a zahrabal ho do písku.
13Když k nim pak přišel druhého dne, hle, dva Hebrejové se prali. Řekl tedy tomu, kdo začal: „Proč biješ svého druha?“
14Ten opáčil: „Kdo tě udělal naším vůdcem a soudcem? Chceš mě snad zabít, jako jsi zabil toho Egypťana?“ Mojžíš tedy dostal strach, neboť si pomyslel: „Určitě se o tom už ví!“
15Když se o tom doslechl farao, chtěl Mojžíše dát zabít, ale Mojžíš před ním utekl do midiánské země. Když tam dorazil, posadil se u studny.
16Midiánský kněz měl sedm dcer a ty chodívaly ke studni čerpat vodu. Když ale naplnily žlaby vodou, aby napojily stádo svého otce,
17přicházeli pastýři a odháněli je. Tentokrát se však za ně postavil Mojžíš. Pomohl jim a napojil jejich ovce.
18„Co že jste dnes přišly tak brzy?“ zeptal se dívek jejich otec Reuel, když se vrátily.
19„Jeden Egypťan nás ochránil před pastýři,“ odpověděly. „Také nám ochotně načerpal vodu a napojil ovce!“
20„A kde je?" ptal se Reuel svých dcer. „Proč jste ho tam nechaly? Pozvěte ho k jídlu!“
21Mojžíš svolil, že u něj zůstane. Ten muž mu pak dal svou dceru Siporu.
22Když porodila syna, dal mu Mojžíš jméno Geršom, Přistěhovalec, neboť řekl: „Byl jsem přistěhovalcem v cizí zemi.“
23Po mnoha letech pak egyptský král zemřel. Synové Izraele kvůli svému zotročení sténali a úpěli a jejich křik o pomoc stoupal z jejich zotročení k Bohu.
24A Bůh uslyšel jejich úpění. Bůh si připomněl svou smlouvu s Abrahamem, Izákem a Jákobem.
25Bůh pohlédl na syny Izraele. Bůh rozuměl.
1Muž z Léviova domu šel a vzal si lévijskou dceru.
2Žena otěhotněla a porodila syna. Když viděla, jak je půvabný, ukrývala ho po tři měsíce.
3Ale déle už ho ukrývat nemohla. Proto pro něho připravila ze třtiny ošatku, vymazala ji asfaltem a smolou, položila do ní dítě a vložila do rákosí při břehu Nilu.
4Jeho sestra se postavila opodál, aby zvěděla, co se s ním stane.
5Tu sestoupila faraónova dcera, aby se omývala v Nilu, a její dívky se procházely podél Nilu. Vtom uviděla v rákosí ošatku a poslala svou otrokyni, aby ji přinesla.
6Otevřela ji a spatřila dítě, plačícího chlapce. Bylo jí ho líto a řekla: „Je z hebrejských dětí.“
7Jeho sestra se faraónovy dcery otázala: „Mám jít a zavolat kojnou z hebrejských žen, aby ti dítě odkojila?“
8Faraónova dcera jí řekla: „Jdi!“ Děvče tedy šlo a zavolalo matku dítěte.
9Faraónova dcera jí poručila: „Odnes to dítě, odkoj mi je a já ti zaplatím.“ Žena vzala dítě a odkojila je.
10Když dítě odrostlo, přivedla je k faraónově dceři a ona je přijala za syna. Pojmenovala ho Mojžíš (to je Vytahující) . Řekla: „Vždyť jsem ho vytáhla z vody.“
11V oněch dnech, když Mojžíš dospěl, vyšel ke svým bratřím a viděl jejich robotu. Spatřil nějakého Egypťana, jak ubíjí Hebreje, jednoho z jeho bratří.
12Rozhlédl se na všechny strany, a když viděl, že tam nikdo není, ubil Egypťana a zahrabal do písku.
13Když vyšel druhého dne, spatřil dva Hebreje, jak se rvali. Řekl tomu, který nebyl v právu: „Proč chceš ubít svého druha?“
14Ohradil se: „Kdo tě ustanovil nad námi za velitele a soudce? Máš v úmyslu mě zavraždit, jako jsi zavraždil toho Egypťana?“ Mojžíš se ulekl a řekl si: „Jistě se o věci už ví!“
15Farao o tom vskutku uslyšel a chtěl dát Mojžíše zavraždit. Ale Mojžíš před faraónem uprchl a usadil se v midjánské zemi; posadil se u studny.
16Midjánský kněz měl sedm dcer. Ty přišly, vážily vodu a plnily žlaby, aby napojily stádo svého otce.
17Tu přišli pastýři a odháněli je. Ale Mojžíš vstal, ochránil je a napojil jejich stádo.
18Když přišly ke svému otci Reúelovi, zeptal se: „Jak to, že jste dnes přišly tak brzo?“
19Odpověděly: „Nějaký Egypťan nás vysvobodil z rukou pastýřů. Také nám ochotně navážil vodu a napojil stádo.“
20Reúel se zeptal svých dcer: „Kde je? Proč jste tam toho muže nechaly? Zavolejte ho, ať pojí chléb!“
21Mojžíš se rozhodl, že u toho muže zůstane, a on mu dal svou dceru Siporu za manželku .
22Ta porodila syna a Mojžíš mu dal jméno Geršóm (to je Hostem-tam) . Řekl: „Byl jsem hostem v cizí zemi.“
23Po mnoha letech egyptský král zemřel, ale Izraelci vzdychali a úpěli v otročině dál . Jejich volání o pomoc vystupovalo z té otročiny k Bohu.
24Bůh vyslyšel jejich sténání, Bůh se rozpomněl na svou smlouvu s Abrahamem, Izákem a Jákobem,
25Bůh na syny Izraele pohleděl, Bůh se k nim přiznal.
1wayyêleḵ ’îš mibbêṯ lêwî; wayyiqqaḥ ’eṯ- baṯ- lêwî.
2wattahar hā’iššāh wattêleḏ bên; wattêre ’ōṯōw kî- ṭōwḇ hū, wattiṣpənêhū šəlōšāh yərāḥîm.
3wəlō- yāḵəlāh ‘ōwḏ haṣṣəp̄înōw wattiqqaḥ- lōw têḇaṯ gōme, wattaḥmərāh ḇaḥêmār ūḇazzāp̄eṯ; wattāśem bāh ’eṯ- hayyeleḏ, wattāśem bassūp̄ ‘al- śəp̄aṯ hay’ōr.
4wattêṯaṣṣaḇ ’ăḥōṯōw mêrāḥōq; ləḏê‘āh mah- yê‘āśeh lōw.
5wattêreḏ baṯ- par‘ōh lirḥōṣ ‘al- hay’ōr, wəna‘ărōṯehā hōləḵōṯ ‘al- yaḏ hay’ōr; wattêre ’eṯ- hattêḇāh bəṯōwḵ hassūp̄, wattišlaḥ ’eṯ- ’ămāṯāh wattiqqāḥehā
6wattip̄taḥ wattir’êhū ’eṯ- hayyeleḏ, wəhinnêh- na‘ar bōḵeh; wattaḥmōl ‘ālāw, wattōmer mîyalḏê hā‘iḇrîm zeh.
7wattōmer ’ăḥōṯōw ’el- baṯ- par‘ōh ha’êlêḵ, wəqārāṯî lāḵ ’iššāh mêneqeṯ, min hā‘iḇrîyōṯ; wəṯêniq lāḵ ’eṯ- hayyāleḏ.
8wattōmer- lāh baṯ- par‘ōh lêḵî; wattêleḵ hā‘almāh, wattiqrā ’eṯ- ’êm hayyāleḏ.
9wattōmer lāh baṯ- par‘ōh, hêlîḵî ’eṯ- hayyeleḏ hazzeh wəhêniqihū lî, wa’ănî ’ettên ’eṯ- śəḵārêḵ; wattiqqaḥ hā’iššāh hayyeleḏ wattənîqêhū.
10wayiḡdal hayyeleḏ, wattəḇi’êhū ləḇaṯ- par‘ōh, wayhî- lāh ləḇên; wattiqrā šəmōw mōšeh, wattōmer kî min- hammayim məšîṯihū.
11wayhî bayyāmîm hāhêm, wayyiḡdal mōšeh wayyêṣê ’el- ’eḥāw, wayyar bəsiḇlōṯām; wayyar ’îš miṣrî, makkeh ’îš- ‘iḇrî mê’eḥāw.
12wayyip̄en kōh wāḵōh, wayyar kî ’ên ’îš; wayyaḵ ’eṯ- hammiṣrî, wayyiṭmənêhū baḥōwl.
13wayyêṣê bayyōwm haššênî, wəhinnêh šənê- ’ănāšîm ‘iḇrîm niṣṣîm; wayyōmer lārāšā‘, lāmmāh ṯakkeh rê‘eḵā.
14wayyōmer mî śāməḵā lə’îš śar wəšōp̄êṭ ‘ālênū, halhārəḡênî ’attāh ’ōmêr, ka’ăšer hāraḡtā ’eṯ- hammiṣrî; wayyîrā mōšeh wayyōmar, ’āḵên nōwḏa‘ haddāḇār.
15wayyišma‘ par‘ōh ’eṯ- haddāḇār hazzeh, wayḇaqqêš lahărōḡ ’eṯ- mōšeh; wayyiḇraḥ mōšeh mippənê p̄ar‘ōh, wayyêšeḇ bə’ereṣ- miḏyān wayyêšeḇ ‘al- habbə’êr.
16ūləḵōhên miḏyān šeḇa‘ bānōwṯ; wattāḇōnāh wattiḏlenāh, wattəmallenāh ’eṯ- hārəhāṭîm, ləhašqōwṯ ṣōn ’ăḇîhen.
17wayyāḇō’ū hārō‘îm wayḡārəšūm; wayyāqām mōšeh wayyōwōši‘ān, wayyašq ’eṯ- ṣōnām.
18wattāḇōnāh ’el- rə‘ū’êl ’ăḇîhen; wayyōmer maddūa‘ miharten bō hayyōwm.
19wattōmarnā ’îš miṣrî, hiṣṣîlānū mîyaḏ hārō‘îm; wəḡam- dālōh ḏālāh lānū, wayyašq ’eṯ- haṣṣōn.
20wayyōmer ’el- bənōṯāw wə’ayyōw; lāmmāh zeh ‘ăzaḇten ’eṯ- hā’îš, qir’en lōw wəyōḵal lāḥem.
21wayyōw’el mōšeh lāšeḇeṯ ’eṯ- hā’îš; wayyittên ’eṯ- ṣippōrāh ḇittōw ləmōšeh.
22wattêleḏ bên, wayyiqrā ’eṯ- šəmōw gêrəšōm; kî ’āmar, gêr hāyîṯî, bə’ereṣ nāḵərîyāh. p̄
23wayhî ḇayyāmîm hārabbîm hāhêm, wayyāmāṯ meleḵ miṣrayim, wayyê’ānəḥū ḇənê- yiśrā’êl min- hā‘ăḇōḏāh wayyiz‘āqū; watta‘al šaw‘āṯām ’el- hā’ĕlōhîm min- hā‘ăḇōḏāh.
24wayyišma‘ ’ĕlōhîm ’eṯ- na’ăqāṯām; wayyizkōr ’ĕlōhîm ’eṯ- bərîṯōw, ’eṯ- ’aḇrāhām ’eṯ- yiṣḥāq wə’eṯ- ya‘ăqōḇ.
25wayyar ’ĕlōhîm ’eṯ- bənê yiśrā’êl; wayyêḏa‘ ’ĕlōhîm. s