Ester, 9. kapitola
Est 9,1
Potom dvanásteho mesiaca, ktorý to mesiac je mesiac adar, trinásteho dňa toho mesiaca, ktorého prišlo slovo kráľovo a jeho zákon ta, aby boly vykonané, toho dňa, ktorého sa nadejali nepriatelia Židov, že dostanú moc nad nimi, obrátilo sa to tak, že oni, Židia, dostali moc nad tými, ktorí ich nenávideli.
Dvanásteho mesiaca, totiž v mesiaci adári, trinásteho dňa, keď mal byť vykonaný kráľovský rozkaz a jeho zákon, v deň, keď sa nepriatelia hodlali zmocniť Židov, došlo k zvratu: Židia sa zmocnili tých, ktorí ich nenávideli.
Teda v dvanástom mesiaci, o ktorom sme už vyššie povedali, že sa volal adar, na jeho trinásty deň, na ktorý nepriatelia pripravovali vyvraždenie všetkých Židov, lebo si dychtivo žiadali ich krv, nastal obrat. Židia sa dostali navrch a začali sa pomstiť na svojich nepriateľoch.
V dvanástom mesiaci, totiž v mesiaci ádar, trinásteho dňa, keď mal byť vykonaný kráľovský rozkaz, totiž jeho zákon, v deň, keď nepriatelia dúfali, že sa zmocnia Židov, došlo k zvratu: Židia sa zmocnili tých, čo ich nenávideli.
Třináctého dne dvanáctého měsíce zvaného adar se mělo naplnit královské nařízení. Nepřátelé čekali, že toho dne Židy přemohou, ale vše se obrátilo: Židé přemohli své protivníky.
Dvanáctého měsíce, to je měsíce adaru, v jeho třináctý den, kdy králův výrok, totiž jeho zákon, měl být proveden, v den, který chtivě vyhlíželi nepřátelé židů, aby se jich zmocnili, došlo k zvratu: naopak židé se zmocnili těch, kdo je nenáviděli.
ūḇišnêm ‘āśār ḥōḏeš hū- ḥōḏeš ’ăḏār, bišlōwōšāh ‘āśār yōwm bōw, ’ăšer higgîa‘ dəḇar- hammeleḵ wəḏāṯōw ləhê‘āśōwṯ; bayyōwm, ’ăšer śibbərū ’ōyəḇê hayyəhūḏîm lišlōwṭ bāhem, wənahăp̄ōwḵ hū, ’ăšer yišləṭū hayyəhūḏîm hêmmāh bəśōnə’êhem.
Est 9,2
Lebo sa shromaždili Židia vo svojich mestách vo všetkých krajinách kráľa Ahasvera, aby vystreli ruku na tých, ktorí hľadali ich zlé, ani neobstál nikto pred nimi, lebo ich strach padol na všetky národy.
Židia sa zhromaždili vo svojich mestách vo všetkých provinciách kráľa Ahasvéra, aby položili ruku na tých, ktorí im chystali pohromu. Nikto neobstál pred nimi, lebo strach z nich doľahol na všetky národy.
Zhromaždili sa po jednotlivých mestách, mestečkách a miestach aby sa oborili na svojich nepriateľov a na tých, čo ich prenasledovali. Nik sa neosmelil odporovať im, lebo všetky národy prenikol strach pred ich veľkou mocou.
Židia sa zhromaždili vo svojich mestách vo všetkých krajinách kráľa Ahasvéra, aby zasadili úder tým, čo im chceli zle. Nikto neobstál pred nimi, lebo strach pred nimi doľahol na všetky národy.
Ve všech provinciích krále Xerxe se Židé ve svých městech shromáždili, aby bránili své životy proti těm, kdo jim chystali pohromu. Nikdo před nimi neobstál; strach z nich padl na všechny národy.
Židé se shromáždili ve svých městech ve všech krajinách krále Achašveróše, aby vztáhli ruku na ty, kdo jim chystali pohromu. Nikdo před nimi neobstál, neboť strach z nich padl na všechny národy.
niqhălū hayyəhūḏîm bə‘ārêhem, bəḵāl məḏînōwṯ hammeleḵ ’oḥašwêrōwōš, lišlōaḥ yāḏ, bimḇaqšê rā‘āṯām; wə’îš lō- ‘āmaḏ lip̄nêhem, kî- nāp̄al paḥdām ‘al- kāl- hā‘ammîm.
Est 9,3
I všetky kniežatá krajín a vladári, vojvodovia a tí, ktorí konali prácu kráľovu, pomáhali Židom, lebo padol na nich strach Mardocheov.
Všetky kniežatá provincií, satrapovia, miestodržitelia a kráľovskí úradníci vyvyšovali Židov, lebo doľahol na nich strach pred Mordochajom.
Lebo všetci vladári, správcovia a miestodržitelia po krajinách a akákoľvek vrchnosť bola ustanovená po jednotlivých miestach nad (verejnými) záležitosťami, všetci podporovali Židov zo strachu pred Mardochejom.
Všetky kniežatá území, satrapovia, miestodržitelia a kráľovskí úradníci podporovali Židov, lebo doľahol na nich strach pred Mordochajom.
Také všichni představitelé provincií, satrapové, místodržící a královští správci podporovali Židy, neboť na ně padl strach z Mordechaje.
Všichni správcové krajin a satrapové, místodržitelé a královští úředníci podporovali židy, protože na ně padl strach z Mordokaje.
wəḵāl śārê hamməḏînōwṯ wəhā’ăḥašdarpənîm wəhappaḥōwṯ, wə‘ōśê hamməlāḵāh ’ăšer lammeleḵ, mənaśśə’îm ’eṯ- hayyəhūḏîm; kî- nāp̄al paḥaḏ- mārədoḵay ‘ălêhem.
Est 9,4
Lebo Mardocheus bol veľkým v dome kráľovom, a jeho povesť išla po všetkých krajinách, pretože muž Mardocheus bol čo ďalej tým väčší.
Lebo Mordochaj znamenal mnoho v kráľovskom paláci a zvesť o ňom sa niesla po všetkých provinciách, pretože ten muž, Mordochaj, nadobúdal stále väčší vplyv.
Vedeli (o ňom), že je v (kráľovskom) paláci na poprednom mieste a má veľkú moc. Denne rástla sláva jeho mena a letela z úst do úst u všetkých ľudí.
Mordochaj mal veľký vplyv v kráľovskom paláci a povesť o ňom sa rozniesla po všetkých krajinách, pretože Mordochaj nadobúdal stále väčší vplyv.
Mordechaj měl totiž v královském paláci významné postavení. Jeho pověst se šířila po všech provinciích a Mordechajův vliv rostl stále víc.
Mordokaj měl totiž v králově domě veliký vliv a šla o něm pověst po všech krajinách, protože ten muž Mordokaj získával vliv stále větší.
kî- ḡāḏōwl mārədoḵay bəḇêṯ hammeleḵ, wəšāmə‘ōw hōwlêḵ bəḵāl hamməḏînōwṯ; kî- hā’îš mārədoḵay hōwlêḵ wəḡāḏōwl. p̄
Est 9,5
A Židia uderili na všetkých svojich nepriateľov bijúc ich mečom, vraždiac a hubiac a tak urobili tým, ktorí ich nenávideli, po svojej vôli.
Židia bili všetkých svojich nepriateľov mečom; zabíjali a hubili; urobili so svojimi nepriateľmi, čo chceli.
Tak spôsobili Židia svojim nepriateľom veľkú porážku. Povraždili ich, a tak sa im odplatili za to, čo sa oni chystali urobiť im,
Židia pobili všetkých svojich nepriateľov: bili ich mečom a hubili. Urobili svojim nepriateľom, čo sa im zachcelo.
Židé udeřili na všechny své nepřátele mečem. Při té řeži a zhoubě naložili se svými protivníky, jak se jim zachtělo.
Židé pobili všechny své nepřátele; bili je mečem a pobíjeli, až do vyhubení. Naložili s těmi, kdo je nenáviděli, jak se jim zlíbilo.
wayyakkū hayyəhūḏîm bəḵāl ’ōyəḇêhem, makkaṯ- ḥereḇ wəhereḡ wə’aḇḏān; wayya‘ăśū ḇəśōnə’êhem kirṣōwnām.
Est 9,6
A na hrade Súsane zabili Židia a zahubili päťsto mužov,
Na hrade v Šúšáne Židia zabili a zničili päťsto mužov;
takže aj v Súzach zabili päťsto mužov okrem desiatich synov Amana, nepriateľa Židov z Agagovho rodu. A toto sú ich mená:
V pevnosti Šúšanu Židia povraždili päťsto mužov.
V samotném sídelním městě Súsách Židé pobili a zahubili pět set mužů.
Na hradě v Šúšanu židé zabili a zahubili pět set mužů.
ūḇəšūšan habbîrāh, hārəḡū hayyəhūḏîm wə’abbêḏ, ḥămêš mê’ōwṯ ’îš.
Est 9,7
i Paršandata, Dalfona a Asfata,
Paršandátu, Dalfóna, Aspátu
Farzandata, Delfon, Esfata,
Aj Peršandátu, Dalfóna, Aspáta,
Mezi nimi byli:Paršandata, Dalfon,Aspata,
I Paršandatu a Dalfóna a Aspatu
wə’êṯ paršandāṯā wə’êṯ dalp̄ōwn wə’êṯ ’aspāṯā.
Est 9,8
Poráta, Adalia a Aridata,
a Pórátu, Adalju, Arídátu
Forata, Adalia, Aridata,
Póratu, Adalju, Arídatu,
Porata,Adalia, Aridata,
a Póratu a Adalju a Arídatu
wə’êṯ pōwrāṯā wə’êṯ ’ăḏalyā wə’êṯ ’ărîḏāṯā.
Est 9,9
Parmašta, Arisaja, Aridaja a Vajzata,
a Parmaštu, Arísaja, Arídaja a Vajzátu,
Fermesta, Arizaj, Aridaj, Jezata.
Parmaštu, Arísaja, Arídaja a Vajzátu,
Parmašta, Arisaj,Aridaj, Vajzata,
a Parmaštu a Arísaje a Aridaje a Vajzatu,
wə’êṯ parmaštā wə’êṯ ’ărîsay, wə’êṯ ’ăriḏay wə’êṯ wayzāṯā.
Est 9,10
desiatich synov Hámana, syna Hammedatovho, protivníka Židov, zabili, ale po lúpeži nevystreli svojej ruky.
desať synov Hámána, syna Hammedátovho, protivníka Židov, zabili, ale do plienenia sa nepustili.
Aj keď ich pozabíjali, koristi z ich majetku sa ani nedotkli.
desať synov Hámana, Hammedátovho syna, protivníka Židov, zabili, ale na korisť nesiahli.
deset synů židobijce Hamana, syna Hamedatova. Pobili je, kořisti se však ani nedotkli.
deset synů Hamedatova syna Hamana, protivníka židů, zabili, ale nevztáhli ruce po lupu.
‘ăśereṯ bənê hāmān ben- hamməḏāṯā ṣōrêr hayyəhūḏîm hārāḡū; ūḇabbizzāh, lō šāləḥū ’eṯ- yāḏām.
Est 9,11
Toho dňa, keď prišiel počet pobitých na hrade Súsane pred kráľa,
Onoho dňa došlo ku kráľovi hlásenie o počte zavraždených na hrade Šúšán.
A zoznam mužov, ktorých zabili v Súzach, ihneď predložili kráľovi.
V ten deň došlo ku kráľovi hlásenie o počte zavraždených v pevnosti Šúšan.
Téhož dne se počet zabitých v sídelním městě Súsách donesl až ke králi.
Toho dne se donesl ke králi počet zabitých na hradě v Šúšanu.
bayyōwm hahū, bā mispar hahărūḡîm bəšūšan habbîrāh lip̄nê hammeleḵ. s
Est 9,12
povedal kráľ kráľovnej Esteri: Na hrade Súsane zabili Židia a zahubili päťsto mužov a desiatich synov Hámanových. A čo učinili v ostatných krajinách kráľových? A čo je tvoja žiadosť? A bude ti daná. A čo je ešte tvoja prosba? A učiní sa.
Kráľ povedal kráľovnej Ester: Na hrade Šúšán Židia pobili a zničili päťsto mužov a desať synov Hámánových. Čo asi urobili v ostatných kráľovských provinciách? Máš nejaké prianie, aby sa ti splnilo? Máš ešte nejakú žiadosť, aby ti bola vyplnená?
On povedal kráľovnej Ester: "V meste Súzy pozabíjali Židia päťsto mužov a okrem nich aj desiatich Amanových synov. Čo myslíš, koľkých zabijú po všetkých ostatných krajinách? Čo si ešte praješ a čo chceš odo mňa, aby sa na môj rozkaz stalo?"
Kráľ povedal kráľovnej Ester: V pevnosti Šúšan Židia povraždili päťsto mužov a desať synov Hámanových. Čo asi urobili na ostatných kráľovských územiach? Máš nejaké prianie, aby sa ti splnilo? Máš ešte nejakú žiadosť, aby som ti ju vyplnil?
„V samotných Súsách,“ řekl král královně Ester, „Židé pobili a zahubili pět set mužů a deset Hamanových synů. Co asi udělali v ostatních provinciích říše? Tak jaké máš přání? Bude ti splněno. Žádej cokoli dalšího a stane se.“
Král řekl královně Ester: „Na hradě v Šúšanu židé zabili a zahubili pět set mužů a všech deset synů Hamanových. Co asi učinili v ostatních královských krajinách? Jaká je tvá prosba? Bude ti splněna. Jaká je ještě tvá žádost? Bude ti vyhověno.“
wayyōmer hammeleḵ lə’estêr hammalkāh, bəšūšan habbîrāh hārəḡū hayyəhūḏîm wə’abbêḏ ḥămêš mê’ōwṯ ’îš, wə’êṯ ‘ăśereṯ bənê- hāmān, biš’ār məḏînōwṯ hammeleḵ meh ‘āśū; ūmah- šə’êlāṯêḵ wəyinnāṯên lāḵ, ūmah- baqqāšāṯêḵ ‘ōwḏ wəṯê‘āś.
Est 9,13
A Ester odpovedala: Jestli sa vidí kráľovi za dobré, nech sa dá i zajtra Židom, ktorí sú v Súsane, aby urobili podľa zákona tohoto dňa, a desiatich synov Hámanových nech obesia na šibenicu.
Ester povedala: Ak je to kráľovi vhod, nech je ešte zajtra dovolené Židom v Šúšáne, aby robili podľa dnes platného zákona. Desať synov Hámánových obesili na šibenicu.
Ona mu odpovedala: "Ak sa kráľovi páči, nech dostanú Židia dovolenie, aby mohli aj zajtra robiť v Súzach, ako si počínali dnes, a nech desať Amanových synov povešajú na šibeniciach."
Ester povedala: Ak je to kráľovi prijateľné, nech je ešte zajtra dovolené Židom v Šúšane, aby konali podľa zákona platného dnes. Desať synov Hámanových nech obesia na šibenicu!
„Kdyby král ráčil,“ odpověděla Ester, „nechť je Židům dovoleno, aby v Súsách mohli podle zákona pro dnešek jednat ještě zítra. A těch deset Hamanových synů nechť pověsí na kůly.“
Ester odvětila: „Uzná-li král za vhodné, ať je židům v Šúšanu dovoleno také zítra jednat podle dnes platného zákona, a deset synů Hamanových ať pověsí na kůl.“
wattōmer ’estêr ’im- ‘al- hammeleḵ ṭōwḇ, yinnāṯên gam- māḥār, layyəhūḏîm ’ăšer bəšūšān, la‘ăśōwṯ kəḏāṯ hayyōwm; wə’êṯ ‘ăśereṯ bənê- hāmān yiṯlū ‘al- hā‘êṣ.
Est 9,14
A kráľ rozkázal, aby sa urobilo tak, a tedy bol vydaný zákon v Súsane, a desiatich synov Hámanových obesili.
Kráľ prikázal, aby sa to splnilo; tak bol vydaný zákon v Šúšáne. Desiatich synov Hámánových obesili na šibenicu.
Kráľ nariadil, aby sa tak stalo. V Súzach ihneď vyvesili nariadenie a desať Amanových synov povešali.
Kráľ prikázal, aby sa to splnilo. V Šúšane bol vydaný zákon a desať Hámanových synov obesili na šibenicu.
Král přikázal, ať se tak stane. V Súsách byl vydán příslušný zákon a deset Hamanových synů bylo pověšeno.
A král souhlasil, aby se tak stalo. V Šúšanu byl vydán zákon a deset Hamanových synů pověsili.
wayyōmer hammeleḵ ləhê‘āśōwṯ kên, wattinnāṯên dāṯ bəšūšān; wə’êṯ ‘ăśereṯ bənê- hāmān tālū.
Est 9,15
A Židia, ktorí boli v Súsane, shromaždili sa aj štrnásteho dňa mesiaca adara a zabili v Súsane tristo mužov, ale po koristi nevystreli svojej ruky.
Šúšánski Židia sa teda zhromaždili aj štrnásteho dňa mesiaca adár a v Šúšáne pobili tristo mužov; ale do plienenia sa nepustili.
Na štrnásty den mesiaca adar sa Židia (opäť) zhromaždili a pobili v Súzach tristo mužov. Ale ani ich majetok nerozchvátili.
Šúšanskí Židia sa teda zhromaždili aj štrnásteho dňa mesiaca ádara a v Šúšane pobili tristo mužov; ale na korisť nesiahli.
Židé v Súsách se shromáždili ještě čtrnáctého dne měsíce adaru. Pobili v Súsách tři sta mužů, kořisti se však ani nedotkli.
Židé v Šúšanu se shromáždili také čtrnáctého dne měsíce adaru a zabili v Šúšanu tři sta mužů, ale nevztáhli ruce po lupu.
wayyiqqāhălū [hayyəhūḏîyîm ḵ] (hayyəhūḏîm q) ’ăšer- bəšūšān, gam bəyōwm ’arbā‘āh ‘āśār ləḥōḏeš ’ăḏār, wayyaharḡū ḇəšūšān, šəlōš mê’ōwṯ ’îš; ūḇabbizzāh, lō šāləḥū ’eṯ- yāḏām.
Est 9,16
A ostatní Židia, ktorí boli v krajinách kráľových, tiež sa shromaždili a postavili sa do boja za svoj život a tak mali pokoj od svojich nepriateľov a pobili z tých, ktorí ich nenávideli, sedemdesiatpäť tisíc, ale po koristi nevystreli svojej ruky.
I ostatní Židia v kráľovských provinciách sa zhromaždili, postavili sa na obranu svojich životov, zbavili sa svojich nepriateľov a pobili tých, ktorí ich nenávideli, sedemdesiatpäťtisíc ľudí. Ale do plienenia sa nepustili.
Aj po všetkých (ostatných) krajinách, ktoré podliehali kráľovej vláde, Židia sa postavili (na obranu) svojich životov a pozabíjali svojich nepriateľov a tých, čo ich prenasledovali. Počet zabitých dosiahol sedemdesiatpäťtisíc mužov, ale nik sa nedotkol ani najmenšej veci z ich majetku.
Aj ostatní Židia na kráľovských územiach sa zhromaždili, postavili sa na obranu svojich životov, zbavili sa svojich nepriateľov a z tých, čo ich nenávideli, pobili sedemdesiatpäťtisíc ľudí, ale na korisť nesiahli.
Také ostatní Židé v říšských provinciích se shromáždili, aby bránili své životy a zjednali si klid od nepřátel. Pobili pětasedmdesát tisíc protivníků, kořisti se však ani nedotkli.
I ostatní židé v krajinách králových se shromáždili, aby se postavili na obranu svých životů a zajistili si klid od svých nepřátel, a z těch, kdo je nenáviděli, zabili sedmdesát pět tisíc mužů, ale nevztáhli ruce po lupu.
ūšə’ār hayyəhūḏîm ’ăšer bimḏînōwṯ hammeleḵ niqhălū wə‘āmōḏ ‘al- nap̄šām, wənōwaḥ mê’ōyəḇêhem, wəhārōḡ bəśōnə’êhem, ḥămiššāh wəšiḇ‘îm ’ālep̄; ūḇabbizzāh, lō šāləḥū ’eṯ- yāḏām.
Est 9,17
To bolo trinásteho dňa mesiaca adara, a mali pokoj štrnásteho dňa toho mesiaca a urobili ho dňom hodu a radosti.
Bolo to trinásteho dňa toho mesiaca adár, a štrnásteho dňa toho mesiaca si odpočinuli. Urobili ho dňom hodovania a radosti.
Na trinásty deň mesiaca adar začali po všetkých (krajoch) zabíjať ľudí a na štrnásty deň prestali so zabíjaním a ustanovili ho za sviatočný, aby sa v ten deň v budúcnosti oddali hodovaniu, radosti a hostinám.
Bolo to trinásteho dňa mesiaca ádara a štrnásteho dňa toho mesiaca si odpočinuli. Urobili si ho dňom hodovania a radosti.
To se stalo třináctého dne měsíce adaru. Následujícího čtrnáctého dne už měli klid, a tak toho dne pořádali hody a veselice.
Bylo to třináctého dne měsíce adaru a čtrnáctého dne byl klid. Ten den učinili dnem radostného hodování.
bəyōwm- šəlōšāh ‘āśār ləḥōḏeš ’ăḏār; wənōwaḥ, bə’arbā‘āh ‘āśār bōw, wə‘āśōh ’ōṯōw, yōwm mišteh wəśimḥāh.
Est 9,18
Ale Židia, ktorí boli v Súsane, shromaždili sa trinásteho dňa toho mesiaca i štrnásteho dňa toho mesiaca a mali pokoj pätnásteho dňa toho istého mesiaca a urobili ho dňom hodu a radosti.
Židia v Šúšáne sa zhromaždili trinásteho dňa toho mesiaca aj štrnásteho dňa toho mesiaca. Pätnásteho dňa toho mesiaca odpočívali a urobili ho dňom hodovania a radosti.
Ale Židia; ktorí zabíjali v meste Súzy na trinásty deň, zabíjali aj na štrnásty deň, a tak až na pätnásty deň prestali zabíjať. Preto ten deň ustanovili za sviatočný, aby hodovali a radovali sa.
Židia v Šúšane sa zhromaždili trinásteho dňa toho mesiaca aj štrnásteho dňa toho mesiaca a pätnásteho dňa toho mesiaca odpočívali. Urobili si ho dňom hodovania a radosti.
Židé v Súsách se ale shromáždili třináctého a ještě čtrnáctého dne téhož měsíce. Klid měli až patnáctého, a tak pořádali hody a veselice teprve toho dne.
V Šúšanu se židé shromáždili třináctého a čtrnáctého dne téhož měsíce a patnáctého dne nastal klid. Ten den učinili dnem radostného hodování.
[wəhayyəhūḏîyîm ḵ] (wəhayyəhūḏîm q) ’ăšer- bəšūšān, niqhălū bišlōšāh ‘āśār bōw, ūḇə’arbā‘āh ‘āśār bōw; wənōwaḥ, baḥămiššāh ‘āśār bōw, wə‘āśōh ’ōṯōw, yōwm mišteh wəśimḥāh.
Est 9,19
Preto Židia, obyvatelia dedín, ktorí bývajú v neohradených mestách, svätia štrnásty deň mesiaca adara jako deň radosti a hodu a jako dobrý deň, to jest sviatok, a posielajú jedni druhým čiastky pokrmov.
Preto rozptýlení Židia, ktorí bývajú vo vidieckych mestách, slávia štrnásty deň mesiaca adár s radosťou a hodovaním ako sviatočný deň, a navzájom si vtedy posielajú dary.
Kým Židia, ktorí bývali v neohradených mestečkách a po dedinách, ustanovili si štrnásty deň mesiaca adar na hodovanie a zábavu, aby v ten deň plesali a navzájom si posielali podiely z hodových pokrmov. -
Preto rozptýlení Židia, ktorí bývajú v odľahlých mestách, slávia štrnásty deň mesiaca adár s radosťou a hodovaním ako sviatočný deň, v ktorý si navzájom posielajú dary.
A proto venkovští Židé, kteří nebydlí v hrazených městech, pořádají veselice, hody a oslavy čtrnáctého dne měsíce adaru a navzájem si posílají výslužku.
Proto rozptýlení židé, sídlící ve venkovských městech, slaví čtrnáctého dne měsíce adaru radostné hodování a den pohody a jeden druhému posílá dárky.
‘al- kên hayyəhūḏîm [happərōwzîm ḵ] (happərāzîm, q) hayyōšəḇîm bə‘ārê happərāzōwṯ ‘ōśîm, ’êṯ yōwm ’arbā‘āh ‘āśār ləḥōḏeš ’ăḏār, śimḥāh ūmišteh wəyōwm ṭōwḇ; ūmišlōwaḥ mānōwṯ ’îš lərê‘êhū. p̄
Est 9,20
A Mardocheus opísal tieto veci a poslal listy ku všetkým Židom, ktorí boli kdekoľvek po všetkých krajinách kráľa Ahasvera, blízkym i ďalekým,
Potom Mordochaj spísal všetky tieto udalosti a rozoslal listiny všetkým Židom vo všetkých provinciách kráľa Ahasvéra, blízkym i vzdialeným.
Mardochej toto všetko opísal a takto zostavený spis zaslal Židom, ktorí bývali po všetkých kráľovských krajinách, tak tým, čo bývali nablízku, ako aj tým, čo boli ďaleko,
Potom Mordochaj spísal všetky tieto udalosti a rozoslal listiny všetkým Židom vo všetkých krajinách kráľa Ahasvéra, blízkym i vzdialeným,
Mordechaj všechny tyto věci sepsal a všem Židům ve všech provinciích krále Xerxe, blízkým i vzdáleným, rozeslal listy,
Mordokaj pak tyto události sepsal a poslal dopisy všem židům, blízkým i dalekým, ve všech krajinách krále Achašveróše.
wayyiḵtōḇ mārədoḵay, ’eṯ- haddəḇārîm hā’êlleh; wayyišlaḥ səp̄ārîm ’el- kāl- hayyəhūḏîm, ’ăšer bəḵāl məḏînōwṯ hammeleḵ ’ăḥašwêrōwōš, haqqərōwḇîm wəhārəḥōwqîm.
Est 9,21
ustanovujúc im, aby svätili štrnásty deň mesiaca adara i pätnásty deň toho mesiaca každého roku,
Aby ich zaviazal sláviť štrnásty deň mesiaca adár a pätnásty deň toho mesiaca
aby štrnásty a pätnásty deň mesiaca adar zaradili medzi sviatky a aby tie (dni) oslávili každý rok so sviatočnou okázalosťou.
aby ich zaviazal sláviť štrnásty deň mesiaca ádara a pätnásty deň toho mesiaca
aby jim uložil každoročně zachovávat čtrnáctý a patnáctý den měsíce adaru.
Uložil jim, aby každým rokem slavili čtrnáctého a patnáctého dne měsíce adaru
Est 9,22
podľa dní, v ktorých mali Židia už pokoj od svojich nepriateľov a podľa mesiaca, ktorý sa im obrátil z trápenia duše na radosť a zo smútku na dobrý deň, aby ich svätili jako dni hodu a radosti a aby si navzájom posielali pôcty, čiastky slávnostného pokrmu, a dary chudobným.
každý rok ako dni, v ktorých sa Židia zbavili svojich nepriateľov, a mesiac, ktorý sa im zmenil zo žiaľu na radosť a zo smútku na sviatok. Aby ich svätili ako dni hodovania a radosti, vzájomného posielania si darov i darov pre chudobných.
Lebo v tie dni sa Židia vypomstili na svojich nepriateľoch a ich žiaľ a zármutok sa im obrátili na veselosť a radosť. (Písal im), aby tie dni boli (chvíľou) hodovania a radosti, pričom si majú navzájom posielať isté podiely z pokrmov a mali poskytnúť dar
každý rok ako dni, v ktorých sa Židia zbavili svojich nepriateľov, a mesiac, ktorý sa im zmenil zo žiaľu na radosť a zo smútku na sviatok, — aby ich svätili ako dni hodovania a radosti a vzájomného obdarúvania sa a obdarovania chudobných.
V tyto dny si Židé zjednali klid od svých nepřátel; v tomto měsíci se jejich žal proměnil v radost a smutek ve svátek. Proto mají v tyto dny pořádat hody a veselice, navzájem si posílat výslužku a dávat dárky chudým.
památku na dny, v nichž si židé odpočinuli od svých nepřátel, a na měsíc, který jim přinesl zvrat, místo starosti radost, místo smutku den pohody; aby je slavili jako dny radostného hodování a aby posílal jeden druhému dárky a chudým dary.
kayyāmîm, ’ăšer- nāḥū ḇāhem hayyəhūḏîm mê’ōwyḇêhem, wəhaḥōḏeš, ’ăšer nehpaḵ lāhem mîyāḡōwn ləśimḥāh, ūmê’êḇel ləyōwm ṭōwḇ; la‘ăśōwṯ ’ōwṯām, yəmê mišteh wəśimḥāh, ūmišlōwaḥ mānōwṯ ’îš lərê‘êhū, ūmattānōwṯ lā’eḇyōwnîm.
Est 9,23
A Židia to prijali, že budú robiť to, čo začali, a to, čo im napísal Mardocheus.
Vtedy Židia prijali ako zvyk to, čo začali robiť, a to, čo im napísal Mordochaj.
Tak Židia prijali za sviatočný zvyk všetko, čo toho dňa začali konať a čo im Mardochej svojím listom rozkázal robiť.
Tak teda Židia prijali ako zvyk to, čo začali robiť, a to, čo im napísal Mordochaj.
Tak Židé přijali svátek, který tehdy začali slavit a o kterém jim napsal Mordechaj:
A židé přijali za obyčej , co začali dělat a co jim Mordokaj napsal:
wəqibbêl hayyəhūḏîm, ’êṯ ’ăšer- hêḥêllū la‘ăśōwṯ; wə’êṯ ’ăšer- kāṯaḇ mārədoḵay ’ălêhem.
Est 9,24
Lebo Háman, syn Hammedatov, Agagský, protivník všetkých Židov, zamýšľal o Židoch, aby ich zahubil a hodil púr, to jest los, aby ich rozdrtil a zahubil.
Lebo Hámán Agagský, syn Hammedátov, protivník všetkých Židov, strojil úklady Židom, aby ich vyhladil a zahubil.
Lebo Amadatov syn Aman, pôvodom z Agaga, nepriateľ a neprajník Židov, mal zlý úmysel proti nim, chcel ich dať zabiť a vyhubiť: vrhol pur, čo v našom jazyku znamená lós.
Lebo Háman Agagský, syn Hammedátov, protivník všetkých Židov, strojil úklady Židom, aby ich zničil, a hodil púr, totiž lós, aby ich vyhladil.
Onen arcižidobijce Haman, syn Hamedaty Agagovce, si usmyslel vyhladit Židy. Hodil si pur (neboli los), kdy je má zničit a vyhladit.
že Agagovec Haman, syn Hamedatův, protivník všech židů, osnoval záměr proti židům, jak by je zahubil, že házel púr, totiž los, aby je vyděsil a zahubil.
kî hāmān ben- hamməḏāṯā hā’ăḡāḡî, ṣōrêr kāl- hayyəhūḏîm, ḥāšaḇ ‘al- hayyəhūḏîm lə’abbəḏām; wəhippîl pūr hū haggōwrāl, ləhummām ūlə’abbəḏām.
Est 9,25
Ale keď to prišlo pred kráľa, rozkázal listom, aby sa jeho zlostný úmysel, ktorý bol umyslel proti Židom, obrátil na jeho hlavu, a tak ho obesili i jeho synov na šibenicu.
Avšak keď Ester vstúpila pred kráľa, ten dal rozkaz na písme, aby zmenil jeho zlý zámer, ktorý osnoval proti Židom, aby padol na jeho hlavu a aby obesili jeho i jeho synov na šibenici.
No Ester predstúpila pred kráľa a požiadala ho, aby kráľovským rozhodnutím zmaril jeho úsilia, a (dosiahla), že nešťastie, ktoré zamýšľal proti Židom, padlo späť na jeho hlavu. A tak nakoniec aj jeho, aj jeho synov obesili na šibenicu.
Keď však Ester vstúpila pred kráľa, ten dal rozkaz, dokonca písomne, aby zmenil jeho zlý zámer, ktorý osnoval proti Židom, aby sa obrátil proti nemu, aby obesili jeho i jeho synov na šibenici.
Ester ale šla před krále, a ten vydal písemné nařízení, aby se ten zlovolný plán, který Haman zosnoval proti Židům, obrátil zpět na jeho hlavu: on sám i jeho synové skončili na kůlech.
Ale když ona vešla před krále, nařídil král , dokonce písemně, obrátit jeho zlý záměr, který osnoval proti židům, na jeho hlavu, a pověsili jej i jeho syny na kůl.
ūḇəḇō’āh lip̄nê hammeleḵ ’āmar ‘im- hassêp̄er, yāšūḇ maḥăšaḇtōw hārā‘āh ’ăšer- ḥāšaḇ ‘al- hayyəhūḏîm ‘al- rōšōw; wəṯālū ’ōṯōw wə’eṯ- bānāw ‘al- hā‘êṣ.
Est 9,26
Preto pomenovali tie dni Púrim podľa mena púr. A preto pre všetky slová toho listu, a preto, čo videli pri tom, a čo ich bolo stihlo,
Preto nazvali tieto dni Púrím podľa slova púr; podľa všetkých slov tohto listu, podľa toho, čo videli a čo sa im stalo,
A od toho času menujú tie dni Purim, čiže dni lósom (určené), lebo pur znamená: Lós bol hodený do osudia. - A všetko, ako sa stalo, tvorí obsah tohoto listu, to jest tohoto knižného zvitku:
Preto nazvali tieto dni Púrim podľa slova púr; podľa všetkých slov tohto listu, podľa toho, ako to videli a prežili.
Proto se těm dnům říká purim, od toho slova pur.Kvůli všemu, co je zapsáno v této listině, co sami zažili a co se jim vyprávělo,
Proto nazvali ty dny púrím podle slova púr. Proto kvůli všemu, co bylo v té listině řečeno, co přitom viděli a co je postihlo,
‘al- kên qārə’ū layyāmîm hā’êlleh p̄ūrîm ‘al- šêm happūr, ‘al- kên ‘al- kāl- diḇrê hā’iggereṯ hazzōṯ; ūmāh- rā’ū ‘al- kāḵāh, ūmāh higgîa‘ ’ălêhem.
Est 9,27
ustanovili a prijali Židia na seba a na svoje semeno jako i na všetkých tých, ktorí by sa kedy pripojili k nim, že to nezajde, aby nesvätili tých dvoch dní podľa toho, jako je o nich napísané, a podľa ich času každého roku,
Židia to prijali ako povinnosť a odovzdali i svojmu potomstvu a všetkým, čo sa k nim pridali. Robia tak každý rok v tých dvoch dňoch podľa platného predpisu a ustanoveného času.
čo mali totiž vytrpieť, ale čo sa potom zmenilo, a preto Židia zaviazali seba i svojich potomkov a všetkých, ktorí sa budú chcieť pridať k ich náboženstvu, aby sa nikomu nedovolilo prežívať tieto dni bez sviatočnej okázalosti, ako (o tých dňoch) svedčí tento spis a ako to žiadajú pevne stanovené sviatočné dni v rokoch nepretržite nasledujúce po sebe.
Židia to prijali ako povinnosť a odovzdali to i svojmu potomstvu a všetkým, čo sa k nim pripojili, že neprestanú tak robiť každý rok v tých dvoch dňoch podľa platného predpisu a v ustanovenom čase, ako bolo zapísané.
Židé ustanovili tento nepomíjivý svátek pro sebe, pro své potomky a pro všechny, kdo se k nim připojí. Přijali, že budou každoročně zachovávat oba ty dny předepsaným způsobem a ve stanovený čas.
ustanovili židé a přijali za obyčej pro sebe a pro své potomstvo i pro všechny, kdo se k nim připojí, že neopomenou slavit tyto dva dny pravidelně každého roku a v určený čas, jak je psáno.
qîyəmū [wəqibbêl ḵ] (wəqibbəlū q) hayyəhūḏîm ‘ălêhem wə‘al- zar‘ām wə‘al kāl- hannilwîm ‘ălêhem wəlō ya‘ăḇōwr, lihyōwṯ ‘ōśîm, ’êṯ šənê hayyāmîm hā’êlleh, kiḵṯāḇām wəḵizmannām; bəḵāl šānāh wəšānāh.
Est 9,28
a že sa má pamätať na tie dni, a že sa majú svätiť v každom pokolení, v každej čeľadi, v každej krajine a v každom meste, a že tie dni Púrim nezajdú z prostredku Židov, ani že ich pamiatka nevyhynie u ich potomstva.
Tieto dni sa pripomínajú a zachovávajú v každom pokolení a v každej čeľadi, v každej provincii a v každom meste. Dni týchto Púrím nevymiznú u Židov a pamiatka na ne nezanikne v ich potomstve.
To sú dni, ktoré nikdy nezruší zabudnutie, ale sláviť ich budú všetky pokolenia vo všetkých krajinách po celom svete: nebude mesta, kde by dni Purim, čiže dni lósov, neslávili Židia a ich potomstvo.
Tieto dni sa pripomínajú a zachovávajú v každom pokolení a v každej rodine, v každej krajine a v každom meste. Tieto dni Púrim nevymiznú u Židov a pamiatka na ne nezanikne v ich potomstve.
Tyto dny se budou připomínat a slavit v každém následujícím pokolení, v každé rodině, každé provincii a každém městě. Tyto dny purim v Židovstvu nepominou a jejich památka mezi jejich potomky nevymizí.
Tyto dny budou připomínány a slaveny v každém pokolení a v každé čeledi, v každé krajině a v každém městě; tyto dny púrímu nebudou mezi židy opomíjeny a památka na ně v jejich potomstvu nezanikne.
wəhayyāmîm hā’êlleh nizkārîm wəna‘ăśîm bəḵāl dōwr wāḏōwr, mišpāḥāh ūmišpāḥāh, məḏînāh ūməḏînāh wə‘îr wā‘îr; wîmê happūrîm hā’êlleh, lō ya‘aḇrū mittōwḵ hayyəhūḏîm, wəziḵrām lō- yāsūp̄ mizzar‘ām. s
Est 9,29
A písala i kráľovná Ester, dcéra Abichailova, i Žid Mardocheus dôrazne, s celou mocou, i po druhé, aby pevne postavili ten list o sviatku Púrim.
Potom kráľovná Ester, dcéra Abíchajilova, spolu so Židom Mordochajom písala ešte raz s plnou záväznosťou, aby potvrdila list o Púríme.
Kráľovná Ester, Abihailova dcéra, a Žid Mardoochej napísali aj druhý list, aby so všetkým dôrazom potvrdili sviatočnú (povahu) tohoto dňa pre budúce časy.
Potom kráľovná Ester, dcéra Abíchajilova, spolu so Židom Mordochajom písala ešte raz s plnou záväznosťou, aby potvrdila list o Púrim.
Tuto druhou listinu psala spolu s Židem Mordechajem také královna Ester, dcera Abichailova, aby purim potvrdila s veškerou vážností.
Také královna Ester, dcera Abíchajilova, psala s židem Mordokajem ještě jednou, aby dodala váhy ustavující listině o púrímu.
wattiḵtōḇ ’estêr hammalkāh ḇaṯ- ’ăḇîḥayil ūmārədoḵay hayyəhūḏî ’eṯ- kāl- tōqep̄; ləqayyêm, ’êṯ ’iggereṯ happūrîm hazzōṯ haššênîṯ.
Est 9,30
A poslal listy ku všetkým Židom, do sto dvadsaťsedem krajín kráľovstva Ahasvera, slová pokoja a pravdy,
Poslala listy všetkým Židom do stodvadsaťsedem provincií Ahasvérovho kráľovstva, slová pokoja a pravdy.
A rozposlali ho všetkým Židom ktorí prebývali v stodvadsiatich siedmich krajinách kráľa Asuera, (pričom im priali), aby boli zdraví a aby prijali pravdu,
Poslala listy všetkým Židom do stodvadsiatichsiedmich území Ahasvérovho kráľovstva, slová pokoja a pravdy,
On pak ty listy rozeslal Židům do sta sedmadvaceti provincií Xerxovy říše. Přál jim pokoj a bezpečí,
Dopisy poslali všem židům do všech sto dvaceti sedmi krajin Achašveróšova království, slova pokoje a pravdy,
wayyišlaḥ səp̄ārîm ’el- kāl- hayyəhūḏîm, ’el- šeḇa‘ wə‘eśrîm ūmê’āh məḏînāh, malḵūṯ ’ăḥašwêrōwōš; diḇrê šālōwm we’ĕmeṯ.
Est 9,31
postaviť pevne tie dni Púrim, aby ich zachovávali na ich časy, jako im ich nariadil Žid Mardocheus a kráľovná Ester, a jako to prijali za ustanovenie na seba a na svoje semä, predpisy pôstov a ich kriku.
Aby urobili záväznými tieto dni Púrím v určenom čase, ako ustanovil Žid Mordochaj a kráľovná Ester; aby urobili záväznými pre seba i pre svoje potomstvo slová o pôstoch a nárekoch.
aby zachovávali Dni lósov a na svoj čas ich s radosťou slávili tak, ako to ustanovili Mardochej a Ester. A oni sa zaviazali, že ich budú zachovávať sami aj ich potomstvo pôstmi, nárekom a vôbec tak, ako Dni lósov zachovávať treba,
aby potvrdila záväznosť dní Púrim v určenom čase, ako ustanovil Žid Mordochaj a kráľovná Ester, aby urobili záväznými pre seba i pre svoje potomstvo slová o pôstoch a nárekoch.
a ať se dny těchto svátků purim dodržují ve stanovený čas. Tak jim to uložil Žid Mordechaj s královnou Ester a tak to přijali pro sebe i pro své potomstvo na paměť svého půstu a naříkání.
aby dodržovali v určený čas tyto dny púrímu, jak jim stanovil žid Mordokaj a královna Ester; stejně stanovili pro sebe i pro své potomstvo zachovávat jejich posty a nářky.
ləqayyêm ’êṯ- yəmê happurîm hā’êlleh bizmannêhem, ka’ăšer qîyam ‘ălêhem mārədoḵay hayyəhūḏî wə’estêr hammalkāh, wəḵa’ăšer qîyəmū ‘al- nap̄šām wə‘al- zar‘ām; diḇrê haṣṣōmōwṯ wəza‘ăqāṯām.
Est 9,32
A tak rozkaz Esterin ustanovil pevne predpisy sviatku týchto Púrim, a bolo to zapísané do knihy.
Esterin rozkaz urobil záväznými tieto slová o Púríme a bol zapísaný do knihy.
teda so všetkým, ako je to zhrnuté v rozprave tohoto spisu, ktorý má meno po Ester.
Esterin rozkaz urobil záväznými tieto slová o Púrim a bol zapísaný do knihy.
Slova ohledně purim stvrdil i rozkaz královny Ester, a tak to bylo zaneseno do knihy.
Esteřiným výrokem bylo stanoveno zachovávat púrím a bylo to zapsáno do knihy.
ūma’ămar ’estêr, qîyam diḇrê happurîm hā’êlleh; wəniḵtāḇ bassêp̄er. p̄
1Potom dvanásteho mesiaca, ktorý to mesiac je mesiac adar, trinásteho dňa toho mesiaca, ktorého prišlo slovo kráľovo a jeho zákon ta, aby boly vykonané, toho dňa, ktorého sa nadejali nepriatelia Židov, že dostanú moc nad nimi, obrátilo sa to tak, že oni, Židia, dostali moc nad tými, ktorí ich nenávideli.
2Lebo sa shromaždili Židia vo svojich mestách vo všetkých krajinách kráľa Ahasvera, aby vystreli ruku na tých, ktorí hľadali ich zlé, ani neobstál nikto pred nimi, lebo ich strach padol na všetky národy.
3I všetky kniežatá krajín a vladári, vojvodovia a tí, ktorí konali prácu kráľovu, pomáhali Židom, lebo padol na nich strach Mardocheov.
4Lebo Mardocheus bol veľkým v dome kráľovom, a jeho povesť išla po všetkých krajinách, pretože muž Mardocheus bol čo ďalej tým väčší.
5A Židia uderili na všetkých svojich nepriateľov bijúc ich mečom, vraždiac a hubiac a tak urobili tým, ktorí ich nenávideli, po svojej vôli.
6A na hrade Súsane zabili Židia a zahubili päťsto mužov,
7i Paršandata, Dalfona a Asfata,
8Poráta, Adalia a Aridata,
9Parmašta, Arisaja, Aridaja a Vajzata,
10desiatich synov Hámana, syna Hammedatovho, protivníka Židov, zabili, ale po lúpeži nevystreli svojej ruky.
11Toho dňa, keď prišiel počet pobitých na hrade Súsane pred kráľa,
12povedal kráľ kráľovnej Esteri: Na hrade Súsane zabili Židia a zahubili päťsto mužov a desiatich synov Hámanových. A čo učinili v ostatných krajinách kráľových? A čo je tvoja žiadosť? A bude ti daná. A čo je ešte tvoja prosba? A učiní sa.
13A Ester odpovedala: Jestli sa vidí kráľovi za dobré, nech sa dá i zajtra Židom, ktorí sú v Súsane, aby urobili podľa zákona tohoto dňa, a desiatich synov Hámanových nech obesia na šibenicu.
14A kráľ rozkázal, aby sa urobilo tak, a tedy bol vydaný zákon v Súsane, a desiatich synov Hámanových obesili.
15A Židia, ktorí boli v Súsane, shromaždili sa aj štrnásteho dňa mesiaca adara a zabili v Súsane tristo mužov, ale po koristi nevystreli svojej ruky.
16A ostatní Židia, ktorí boli v krajinách kráľových, tiež sa shromaždili a postavili sa do boja za svoj život a tak mali pokoj od svojich nepriateľov a pobili z tých, ktorí ich nenávideli, sedemdesiatpäť tisíc, ale po koristi nevystreli svojej ruky.
17To bolo trinásteho dňa mesiaca adara, a mali pokoj štrnásteho dňa toho mesiaca a urobili ho dňom hodu a radosti.
18Ale Židia, ktorí boli v Súsane, shromaždili sa trinásteho dňa toho mesiaca i štrnásteho dňa toho mesiaca a mali pokoj pätnásteho dňa toho istého mesiaca a urobili ho dňom hodu a radosti.
19Preto Židia, obyvatelia dedín, ktorí bývajú v neohradených mestách, svätia štrnásty deň mesiaca adara jako deň radosti a hodu a jako dobrý deň, to jest sviatok, a posielajú jedni druhým čiastky pokrmov.
20A Mardocheus opísal tieto veci a poslal listy ku všetkým Židom, ktorí boli kdekoľvek po všetkých krajinách kráľa Ahasvera, blízkym i ďalekým,
21ustanovujúc im, aby svätili štrnásty deň mesiaca adara i pätnásty deň toho mesiaca každého roku,
22podľa dní, v ktorých mali Židia už pokoj od svojich nepriateľov a podľa mesiaca, ktorý sa im obrátil z trápenia duše na radosť a zo smútku na dobrý deň, aby ich svätili jako dni hodu a radosti a aby si navzájom posielali pôcty, čiastky slávnostného pokrmu, a dary chudobným.
23A Židia to prijali, že budú robiť to, čo začali, a to, čo im napísal Mardocheus.
24Lebo Háman, syn Hammedatov, Agagský, protivník všetkých Židov, zamýšľal o Židoch, aby ich zahubil a hodil púr, to jest los, aby ich rozdrtil a zahubil.
25Ale keď to prišlo pred kráľa, rozkázal listom, aby sa jeho zlostný úmysel, ktorý bol umyslel proti Židom, obrátil na jeho hlavu, a tak ho obesili i jeho synov na šibenicu.
26Preto pomenovali tie dni Púrim podľa mena púr. A preto pre všetky slová toho listu, a preto, čo videli pri tom, a čo ich bolo stihlo,
27ustanovili a prijali Židia na seba a na svoje semeno jako i na všetkých tých, ktorí by sa kedy pripojili k nim, že to nezajde, aby nesvätili tých dvoch dní podľa toho, jako je o nich napísané, a podľa ich času každého roku,
28a že sa má pamätať na tie dni, a že sa majú svätiť v každom pokolení, v každej čeľadi, v každej krajine a v každom meste, a že tie dni Púrim nezajdú z prostredku Židov, ani že ich pamiatka nevyhynie u ich potomstva.
29A písala i kráľovná Ester, dcéra Abichailova, i Žid Mardocheus dôrazne, s celou mocou, i po druhé, aby pevne postavili ten list o sviatku Púrim.
30A poslal listy ku všetkým Židom, do sto dvadsaťsedem krajín kráľovstva Ahasvera, slová pokoja a pravdy,
31postaviť pevne tie dni Púrim, aby ich zachovávali na ich časy, jako im ich nariadil Žid Mardocheus a kráľovná Ester, a jako to prijali za ustanovenie na seba a na svoje semä, predpisy pôstov a ich kriku.
32A tak rozkaz Esterin ustanovil pevne predpisy sviatku týchto Púrim, a bolo to zapísané do knihy.
1Dvanásteho mesiaca, totiž v mesiaci adári, trinásteho dňa, keď mal byť vykonaný kráľovský rozkaz a jeho zákon, v deň, keď sa nepriatelia hodlali zmocniť Židov, došlo k zvratu: Židia sa zmocnili tých, ktorí ich nenávideli.
2Židia sa zhromaždili vo svojich mestách vo všetkých provinciách kráľa Ahasvéra, aby položili ruku na tých, ktorí im chystali pohromu. Nikto neobstál pred nimi, lebo strach z nich doľahol na všetky národy.
3Všetky kniežatá provincií, satrapovia, miestodržitelia a kráľovskí úradníci vyvyšovali Židov, lebo doľahol na nich strach pred Mordochajom.
4Lebo Mordochaj znamenal mnoho v kráľovskom paláci a zvesť o ňom sa niesla po všetkých provinciách, pretože ten muž, Mordochaj, nadobúdal stále väčší vplyv.
5Židia bili všetkých svojich nepriateľov mečom; zabíjali a hubili; urobili so svojimi nepriateľmi, čo chceli.
6Na hrade v Šúšáne Židia zabili a zničili päťsto mužov;
7Paršandátu, Dalfóna, Aspátu
8a Pórátu, Adalju, Arídátu
9a Parmaštu, Arísaja, Arídaja a Vajzátu,
10desať synov Hámána, syna Hammedátovho, protivníka Židov, zabili, ale do plienenia sa nepustili.
11Onoho dňa došlo ku kráľovi hlásenie o počte zavraždených na hrade Šúšán.
12Kráľ povedal kráľovnej Ester: Na hrade Šúšán Židia pobili a zničili päťsto mužov a desať synov Hámánových. Čo asi urobili v ostatných kráľovských provinciách? Máš nejaké prianie, aby sa ti splnilo? Máš ešte nejakú žiadosť, aby ti bola vyplnená?
13Ester povedala: Ak je to kráľovi vhod, nech je ešte zajtra dovolené Židom v Šúšáne, aby robili podľa dnes platného zákona. Desať synov Hámánových obesili na šibenicu.
14Kráľ prikázal, aby sa to splnilo; tak bol vydaný zákon v Šúšáne. Desiatich synov Hámánových obesili na šibenicu.
15Šúšánski Židia sa teda zhromaždili aj štrnásteho dňa mesiaca adár a v Šúšáne pobili tristo mužov; ale do plienenia sa nepustili.
16I ostatní Židia v kráľovských provinciách sa zhromaždili, postavili sa na obranu svojich životov, zbavili sa svojich nepriateľov a pobili tých, ktorí ich nenávideli, sedemdesiatpäťtisíc ľudí. Ale do plienenia sa nepustili.
17Bolo to trinásteho dňa toho mesiaca adár, a štrnásteho dňa toho mesiaca si odpočinuli. Urobili ho dňom hodovania a radosti.
18Židia v Šúšáne sa zhromaždili trinásteho dňa toho mesiaca aj štrnásteho dňa toho mesiaca. Pätnásteho dňa toho mesiaca odpočívali a urobili ho dňom hodovania a radosti.
19Preto rozptýlení Židia, ktorí bývajú vo vidieckych mestách, slávia štrnásty deň mesiaca adár s radosťou a hodovaním ako sviatočný deň, a navzájom si vtedy posielajú dary.
20Potom Mordochaj spísal všetky tieto udalosti a rozoslal listiny všetkým Židom vo všetkých provinciách kráľa Ahasvéra, blízkym i vzdialeným.
21Aby ich zaviazal sláviť štrnásty deň mesiaca adár a pätnásty deň toho mesiaca
22každý rok ako dni, v ktorých sa Židia zbavili svojich nepriateľov, a mesiac, ktorý sa im zmenil zo žiaľu na radosť a zo smútku na sviatok. Aby ich svätili ako dni hodovania a radosti, vzájomného posielania si darov i darov pre chudobných.
23Vtedy Židia prijali ako zvyk to, čo začali robiť, a to, čo im napísal Mordochaj.
24Lebo Hámán Agagský, syn Hammedátov, protivník všetkých Židov, strojil úklady Židom, aby ich vyhladil a zahubil.
25Avšak keď Ester vstúpila pred kráľa, ten dal rozkaz na písme, aby zmenil jeho zlý zámer, ktorý osnoval proti Židom, aby padol na jeho hlavu a aby obesili jeho i jeho synov na šibenici.
26Preto nazvali tieto dni Púrím podľa slova púr; podľa všetkých slov tohto listu, podľa toho, čo videli a čo sa im stalo,
27Židia to prijali ako povinnosť a odovzdali i svojmu potomstvu a všetkým, čo sa k nim pridali. Robia tak každý rok v tých dvoch dňoch podľa platného predpisu a ustanoveného času.
28Tieto dni sa pripomínajú a zachovávajú v každom pokolení a v každej čeľadi, v každej provincii a v každom meste. Dni týchto Púrím nevymiznú u Židov a pamiatka na ne nezanikne v ich potomstve.
29Potom kráľovná Ester, dcéra Abíchajilova, spolu so Židom Mordochajom písala ešte raz s plnou záväznosťou, aby potvrdila list o Púríme.
30Poslala listy všetkým Židom do stodvadsaťsedem provincií Ahasvérovho kráľovstva, slová pokoja a pravdy.
31Aby urobili záväznými tieto dni Púrím v určenom čase, ako ustanovil Žid Mordochaj a kráľovná Ester; aby urobili záväznými pre seba i pre svoje potomstvo slová o pôstoch a nárekoch.
32Esterin rozkaz urobil záväznými tieto slová o Púríme a bol zapísaný do knihy.
1Teda v dvanástom mesiaci, o ktorom sme už vyššie povedali, že sa volal adar, na jeho trinásty deň, na ktorý nepriatelia pripravovali vyvraždenie všetkých Židov, lebo si dychtivo žiadali ich krv, nastal obrat. Židia sa dostali navrch a začali sa pomstiť na svojich nepriateľoch.
2Zhromaždili sa po jednotlivých mestách, mestečkách a miestach aby sa oborili na svojich nepriateľov a na tých, čo ich prenasledovali. Nik sa neosmelil odporovať im, lebo všetky národy prenikol strach pred ich veľkou mocou.
3Lebo všetci vladári, správcovia a miestodržitelia po krajinách a akákoľvek vrchnosť bola ustanovená po jednotlivých miestach nad (verejnými) záležitosťami, všetci podporovali Židov zo strachu pred Mardochejom.
4Vedeli (o ňom), že je v (kráľovskom) paláci na poprednom mieste a má veľkú moc. Denne rástla sláva jeho mena a letela z úst do úst u všetkých ľudí.
5Tak spôsobili Židia svojim nepriateľom veľkú porážku. Povraždili ich, a tak sa im odplatili za to, čo sa oni chystali urobiť im,
6takže aj v Súzach zabili päťsto mužov okrem desiatich synov Amana, nepriateľa Židov z Agagovho rodu. A toto sú ich mená:
7Farzandata, Delfon, Esfata,
8Forata, Adalia, Aridata,
9Fermesta, Arizaj, Aridaj, Jezata.
10Aj keď ich pozabíjali, koristi z ich majetku sa ani nedotkli.
11A zoznam mužov, ktorých zabili v Súzach, ihneď predložili kráľovi.
12On povedal kráľovnej Ester: "V meste Súzy pozabíjali Židia päťsto mužov a okrem nich aj desiatich Amanových synov. Čo myslíš, koľkých zabijú po všetkých ostatných krajinách? Čo si ešte praješ a čo chceš odo mňa, aby sa na môj rozkaz stalo?"
13Ona mu odpovedala: "Ak sa kráľovi páči, nech dostanú Židia dovolenie, aby mohli aj zajtra robiť v Súzach, ako si počínali dnes, a nech desať Amanových synov povešajú na šibeniciach."
14Kráľ nariadil, aby sa tak stalo. V Súzach ihneď vyvesili nariadenie a desať Amanových synov povešali.
15Na štrnásty den mesiaca adar sa Židia (opäť) zhromaždili a pobili v Súzach tristo mužov. Ale ani ich majetok nerozchvátili.
16Aj po všetkých (ostatných) krajinách, ktoré podliehali kráľovej vláde, Židia sa postavili (na obranu) svojich životov a pozabíjali svojich nepriateľov a tých, čo ich prenasledovali. Počet zabitých dosiahol sedemdesiatpäťtisíc mužov, ale nik sa nedotkol ani najmenšej veci z ich majetku.
17Na trinásty deň mesiaca adar začali po všetkých (krajoch) zabíjať ľudí a na štrnásty deň prestali so zabíjaním a ustanovili ho za sviatočný, aby sa v ten deň v budúcnosti oddali hodovaniu, radosti a hostinám.
18Ale Židia; ktorí zabíjali v meste Súzy na trinásty deň, zabíjali aj na štrnásty deň, a tak až na pätnásty deň prestali zabíjať. Preto ten deň ustanovili za sviatočný, aby hodovali a radovali sa.
19Kým Židia, ktorí bývali v neohradených mestečkách a po dedinách, ustanovili si štrnásty deň mesiaca adar na hodovanie a zábavu, aby v ten deň plesali a navzájom si posielali podiely z hodových pokrmov. -
20Mardochej toto všetko opísal a takto zostavený spis zaslal Židom, ktorí bývali po všetkých kráľovských krajinách, tak tým, čo bývali nablízku, ako aj tým, čo boli ďaleko,
21aby štrnásty a pätnásty deň mesiaca adar zaradili medzi sviatky a aby tie (dni) oslávili každý rok so sviatočnou okázalosťou.
22Lebo v tie dni sa Židia vypomstili na svojich nepriateľoch a ich žiaľ a zármutok sa im obrátili na veselosť a radosť. (Písal im), aby tie dni boli (chvíľou) hodovania a radosti, pričom si majú navzájom posielať isté podiely z pokrmov a mali poskytnúť dar
23Tak Židia prijali za sviatočný zvyk všetko, čo toho dňa začali konať a čo im Mardochej svojím listom rozkázal robiť.
24Lebo Amadatov syn Aman, pôvodom z Agaga, nepriateľ a neprajník Židov, mal zlý úmysel proti nim, chcel ich dať zabiť a vyhubiť: vrhol pur, čo v našom jazyku znamená lós.
25No Ester predstúpila pred kráľa a požiadala ho, aby kráľovským rozhodnutím zmaril jeho úsilia, a (dosiahla), že nešťastie, ktoré zamýšľal proti Židom, padlo späť na jeho hlavu. A tak nakoniec aj jeho, aj jeho synov obesili na šibenicu.
26A od toho času menujú tie dni Purim, čiže dni lósom (určené), lebo pur znamená: Lós bol hodený do osudia. - A všetko, ako sa stalo, tvorí obsah tohoto listu, to jest tohoto knižného zvitku:
27čo mali totiž vytrpieť, ale čo sa potom zmenilo, a preto Židia zaviazali seba i svojich potomkov a všetkých, ktorí sa budú chcieť pridať k ich náboženstvu, aby sa nikomu nedovolilo prežívať tieto dni bez sviatočnej okázalosti, ako (o tých dňoch) svedčí tento spis a ako to žiadajú pevne stanovené sviatočné dni v rokoch nepretržite nasledujúce po sebe.
28To sú dni, ktoré nikdy nezruší zabudnutie, ale sláviť ich budú všetky pokolenia vo všetkých krajinách po celom svete: nebude mesta, kde by dni Purim, čiže dni lósov, neslávili Židia a ich potomstvo.
29Kráľovná Ester, Abihailova dcéra, a Žid Mardoochej napísali aj druhý list, aby so všetkým dôrazom potvrdili sviatočnú (povahu) tohoto dňa pre budúce časy.
30A rozposlali ho všetkým Židom ktorí prebývali v stodvadsiatich siedmich krajinách kráľa Asuera, (pričom im priali), aby boli zdraví a aby prijali pravdu,
31aby zachovávali Dni lósov a na svoj čas ich s radosťou slávili tak, ako to ustanovili Mardochej a Ester. A oni sa zaviazali, že ich budú zachovávať sami aj ich potomstvo pôstmi, nárekom a vôbec tak, ako Dni lósov zachovávať treba,
32teda so všetkým, ako je to zhrnuté v rozprave tohoto spisu, ktorý má meno po Ester.
1V dvanástom mesiaci, totiž v mesiaci ádar, trinásteho dňa, keď mal byť vykonaný kráľovský rozkaz, totiž jeho zákon, v deň, keď nepriatelia dúfali, že sa zmocnia Židov, došlo k zvratu: Židia sa zmocnili tých, čo ich nenávideli.
2Židia sa zhromaždili vo svojich mestách vo všetkých krajinách kráľa Ahasvéra, aby zasadili úder tým, čo im chceli zle. Nikto neobstál pred nimi, lebo strach pred nimi doľahol na všetky národy.
3Všetky kniežatá území, satrapovia, miestodržitelia a kráľovskí úradníci podporovali Židov, lebo doľahol na nich strach pred Mordochajom.
4Mordochaj mal veľký vplyv v kráľovskom paláci a povesť o ňom sa rozniesla po všetkých krajinách, pretože Mordochaj nadobúdal stále väčší vplyv.
5Židia pobili všetkých svojich nepriateľov: bili ich mečom a hubili. Urobili svojim nepriateľom, čo sa im zachcelo.
6V pevnosti Šúšanu Židia povraždili päťsto mužov.
7Aj Peršandátu, Dalfóna, Aspáta,
8Póratu, Adalju, Arídatu,
9Parmaštu, Arísaja, Arídaja a Vajzátu,
10desať synov Hámana, Hammedátovho syna, protivníka Židov, zabili, ale na korisť nesiahli.
11V ten deň došlo ku kráľovi hlásenie o počte zavraždených v pevnosti Šúšan.
12Kráľ povedal kráľovnej Ester: V pevnosti Šúšan Židia povraždili päťsto mužov a desať synov Hámanových. Čo asi urobili na ostatných kráľovských územiach? Máš nejaké prianie, aby sa ti splnilo? Máš ešte nejakú žiadosť, aby som ti ju vyplnil?
13Ester povedala: Ak je to kráľovi prijateľné, nech je ešte zajtra dovolené Židom v Šúšane, aby konali podľa zákona platného dnes. Desať synov Hámanových nech obesia na šibenicu!
14Kráľ prikázal, aby sa to splnilo. V Šúšane bol vydaný zákon a desať Hámanových synov obesili na šibenicu.
15Šúšanskí Židia sa teda zhromaždili aj štrnásteho dňa mesiaca ádara a v Šúšane pobili tristo mužov; ale na korisť nesiahli.
16Aj ostatní Židia na kráľovských územiach sa zhromaždili, postavili sa na obranu svojich životov, zbavili sa svojich nepriateľov a z tých, čo ich nenávideli, pobili sedemdesiatpäťtisíc ľudí, ale na korisť nesiahli.
17Bolo to trinásteho dňa mesiaca ádara a štrnásteho dňa toho mesiaca si odpočinuli. Urobili si ho dňom hodovania a radosti.
18Židia v Šúšane sa zhromaždili trinásteho dňa toho mesiaca aj štrnásteho dňa toho mesiaca a pätnásteho dňa toho mesiaca odpočívali. Urobili si ho dňom hodovania a radosti.
19Preto rozptýlení Židia, ktorí bývajú v odľahlých mestách, slávia štrnásty deň mesiaca adár s radosťou a hodovaním ako sviatočný deň, v ktorý si navzájom posielajú dary.
20Potom Mordochaj spísal všetky tieto udalosti a rozoslal listiny všetkým Židom vo všetkých krajinách kráľa Ahasvéra, blízkym i vzdialeným,
21aby ich zaviazal sláviť štrnásty deň mesiaca ádara a pätnásty deň toho mesiaca
22každý rok ako dni, v ktorých sa Židia zbavili svojich nepriateľov, a mesiac, ktorý sa im zmenil zo žiaľu na radosť a zo smútku na sviatok, — aby ich svätili ako dni hodovania a radosti a vzájomného obdarúvania sa a obdarovania chudobných.
23Tak teda Židia prijali ako zvyk to, čo začali robiť, a to, čo im napísal Mordochaj.
24Lebo Háman Agagský, syn Hammedátov, protivník všetkých Židov, strojil úklady Židom, aby ich zničil, a hodil púr, totiž lós, aby ich vyhladil.
25Keď však Ester vstúpila pred kráľa, ten dal rozkaz, dokonca písomne, aby zmenil jeho zlý zámer, ktorý osnoval proti Židom, aby sa obrátil proti nemu, aby obesili jeho i jeho synov na šibenici.
26Preto nazvali tieto dni Púrim podľa slova púr; podľa všetkých slov tohto listu, podľa toho, ako to videli a prežili.
27Židia to prijali ako povinnosť a odovzdali to i svojmu potomstvu a všetkým, čo sa k nim pripojili, že neprestanú tak robiť každý rok v tých dvoch dňoch podľa platného predpisu a v ustanovenom čase, ako bolo zapísané.
28Tieto dni sa pripomínajú a zachovávajú v každom pokolení a v každej rodine, v každej krajine a v každom meste. Tieto dni Púrim nevymiznú u Židov a pamiatka na ne nezanikne v ich potomstve.
29Potom kráľovná Ester, dcéra Abíchajilova, spolu so Židom Mordochajom písala ešte raz s plnou záväznosťou, aby potvrdila list o Púrim.
30Poslala listy všetkým Židom do stodvadsiatichsiedmich území Ahasvérovho kráľovstva, slová pokoja a pravdy,
31aby potvrdila záväznosť dní Púrim v určenom čase, ako ustanovil Žid Mordochaj a kráľovná Ester, aby urobili záväznými pre seba i pre svoje potomstvo slová o pôstoch a nárekoch.
32Esterin rozkaz urobil záväznými tieto slová o Púrim a bol zapísaný do knihy.
1Třináctého dne dvanáctého měsíce zvaného adar se mělo naplnit královské nařízení. Nepřátelé čekali, že toho dne Židy přemohou, ale vše se obrátilo: Židé přemohli své protivníky.
2Ve všech provinciích krále Xerxe se Židé ve svých městech shromáždili, aby bránili své životy proti těm, kdo jim chystali pohromu. Nikdo před nimi neobstál; strach z nich padl na všechny národy.
3Také všichni představitelé provincií, satrapové, místodržící a královští správci podporovali Židy, neboť na ně padl strach z Mordechaje.
4Mordechaj měl totiž v královském paláci významné postavení. Jeho pověst se šířila po všech provinciích a Mordechajův vliv rostl stále víc.
5Židé udeřili na všechny své nepřátele mečem. Při té řeži a zhoubě naložili se svými protivníky, jak se jim zachtělo.
6V samotném sídelním městě Súsách Židé pobili a zahubili pět set mužů.
7Mezi nimi byli:Paršandata, Dalfon,Aspata,
8Porata,Adalia, Aridata,
9Parmašta, Arisaj,Aridaj, Vajzata,
10deset synů židobijce Hamana, syna Hamedatova. Pobili je, kořisti se však ani nedotkli.
11Téhož dne se počet zabitých v sídelním městě Súsách donesl až ke králi.
12„V samotných Súsách,“ řekl král královně Ester, „Židé pobili a zahubili pět set mužů a deset Hamanových synů. Co asi udělali v ostatních provinciích říše? Tak jaké máš přání? Bude ti splněno. Žádej cokoli dalšího a stane se.“
13„Kdyby král ráčil,“ odpověděla Ester, „nechť je Židům dovoleno, aby v Súsách mohli podle zákona pro dnešek jednat ještě zítra. A těch deset Hamanových synů nechť pověsí na kůly.“
14Král přikázal, ať se tak stane. V Súsách byl vydán příslušný zákon a deset Hamanových synů bylo pověšeno.
15Židé v Súsách se shromáždili ještě čtrnáctého dne měsíce adaru. Pobili v Súsách tři sta mužů, kořisti se však ani nedotkli.
16Také ostatní Židé v říšských provinciích se shromáždili, aby bránili své životy a zjednali si klid od nepřátel. Pobili pětasedmdesát tisíc protivníků, kořisti se však ani nedotkli.
17To se stalo třináctého dne měsíce adaru. Následujícího čtrnáctého dne už měli klid, a tak toho dne pořádali hody a veselice.
18Židé v Súsách se ale shromáždili třináctého a ještě čtrnáctého dne téhož měsíce. Klid měli až patnáctého, a tak pořádali hody a veselice teprve toho dne.
19A proto venkovští Židé, kteří nebydlí v hrazených městech, pořádají veselice, hody a oslavy čtrnáctého dne měsíce adaru a navzájem si posílají výslužku.
20Mordechaj všechny tyto věci sepsal a všem Židům ve všech provinciích krále Xerxe, blízkým i vzdáleným, rozeslal listy,
21aby jim uložil každoročně zachovávat čtrnáctý a patnáctý den měsíce adaru.
22V tyto dny si Židé zjednali klid od svých nepřátel; v tomto měsíci se jejich žal proměnil v radost a smutek ve svátek. Proto mají v tyto dny pořádat hody a veselice, navzájem si posílat výslužku a dávat dárky chudým.
23Tak Židé přijali svátek, který tehdy začali slavit a o kterém jim napsal Mordechaj:
24Onen arcižidobijce Haman, syn Hamedaty Agagovce, si usmyslel vyhladit Židy. Hodil si pur (neboli los), kdy je má zničit a vyhladit.
25Ester ale šla před krále, a ten vydal písemné nařízení, aby se ten zlovolný plán, který Haman zosnoval proti Židům, obrátil zpět na jeho hlavu: on sám i jeho synové skončili na kůlech.
26Proto se těm dnům říká purim, od toho slova pur.Kvůli všemu, co je zapsáno v této listině, co sami zažili a co se jim vyprávělo,
27Židé ustanovili tento nepomíjivý svátek pro sebe, pro své potomky a pro všechny, kdo se k nim připojí. Přijali, že budou každoročně zachovávat oba ty dny předepsaným způsobem a ve stanovený čas.
28Tyto dny se budou připomínat a slavit v každém následujícím pokolení, v každé rodině, každé provincii a každém městě. Tyto dny purim v Židovstvu nepominou a jejich památka mezi jejich potomky nevymizí.
29Tuto druhou listinu psala spolu s Židem Mordechajem také královna Ester, dcera Abichailova, aby purim potvrdila s veškerou vážností.
30On pak ty listy rozeslal Židům do sta sedmadvaceti provincií Xerxovy říše. Přál jim pokoj a bezpečí,
31a ať se dny těchto svátků purim dodržují ve stanovený čas. Tak jim to uložil Žid Mordechaj s královnou Ester a tak to přijali pro sebe i pro své potomstvo na paměť svého půstu a naříkání.
32Slova ohledně purim stvrdil i rozkaz královny Ester, a tak to bylo zaneseno do knihy.
1Dvanáctého měsíce, to je měsíce adaru, v jeho třináctý den, kdy králův výrok, totiž jeho zákon, měl být proveden, v den, který chtivě vyhlíželi nepřátelé židů, aby se jich zmocnili, došlo k zvratu: naopak židé se zmocnili těch, kdo je nenáviděli.
2Židé se shromáždili ve svých městech ve všech krajinách krále Achašveróše, aby vztáhli ruku na ty, kdo jim chystali pohromu. Nikdo před nimi neobstál, neboť strach z nich padl na všechny národy.
3Všichni správcové krajin a satrapové, místodržitelé a královští úředníci podporovali židy, protože na ně padl strach z Mordokaje.
4Mordokaj měl totiž v králově domě veliký vliv a šla o něm pověst po všech krajinách, protože ten muž Mordokaj získával vliv stále větší.
5Židé pobili všechny své nepřátele; bili je mečem a pobíjeli, až do vyhubení. Naložili s těmi, kdo je nenáviděli, jak se jim zlíbilo.
6Na hradě v Šúšanu židé zabili a zahubili pět set mužů.
7I Paršandatu a Dalfóna a Aspatu
8a Póratu a Adalju a Arídatu
9a Parmaštu a Arísaje a Aridaje a Vajzatu,
10deset synů Hamedatova syna Hamana, protivníka židů, zabili, ale nevztáhli ruce po lupu.
11Toho dne se donesl ke králi počet zabitých na hradě v Šúšanu.
12Král řekl královně Ester: „Na hradě v Šúšanu židé zabili a zahubili pět set mužů a všech deset synů Hamanových. Co asi učinili v ostatních královských krajinách? Jaká je tvá prosba? Bude ti splněna. Jaká je ještě tvá žádost? Bude ti vyhověno.“
13Ester odvětila: „Uzná-li král za vhodné, ať je židům v Šúšanu dovoleno také zítra jednat podle dnes platného zákona, a deset synů Hamanových ať pověsí na kůl.“
14A král souhlasil, aby se tak stalo. V Šúšanu byl vydán zákon a deset Hamanových synů pověsili.
15Židé v Šúšanu se shromáždili také čtrnáctého dne měsíce adaru a zabili v Šúšanu tři sta mužů, ale nevztáhli ruce po lupu.
16I ostatní židé v krajinách králových se shromáždili, aby se postavili na obranu svých životů a zajistili si klid od svých nepřátel, a z těch, kdo je nenáviděli, zabili sedmdesát pět tisíc mužů, ale nevztáhli ruce po lupu.
17Bylo to třináctého dne měsíce adaru a čtrnáctého dne byl klid. Ten den učinili dnem radostného hodování.
18V Šúšanu se židé shromáždili třináctého a čtrnáctého dne téhož měsíce a patnáctého dne nastal klid. Ten den učinili dnem radostného hodování.
19Proto rozptýlení židé, sídlící ve venkovských městech, slaví čtrnáctého dne měsíce adaru radostné hodování a den pohody a jeden druhému posílá dárky.
20Mordokaj pak tyto události sepsal a poslal dopisy všem židům, blízkým i dalekým, ve všech krajinách krále Achašveróše.
21Uložil jim, aby každým rokem slavili čtrnáctého a patnáctého dne měsíce adaru
22památku na dny, v nichž si židé odpočinuli od svých nepřátel, a na měsíc, který jim přinesl zvrat, místo starosti radost, místo smutku den pohody; aby je slavili jako dny radostného hodování a aby posílal jeden druhému dárky a chudým dary.
23A židé přijali za obyčej , co začali dělat a co jim Mordokaj napsal:
24že Agagovec Haman, syn Hamedatův, protivník všech židů, osnoval záměr proti židům, jak by je zahubil, že házel púr, totiž los, aby je vyděsil a zahubil.
25Ale když ona vešla před krále, nařídil král , dokonce písemně, obrátit jeho zlý záměr, který osnoval proti židům, na jeho hlavu, a pověsili jej i jeho syny na kůl.
26Proto nazvali ty dny púrím podle slova púr. Proto kvůli všemu, co bylo v té listině řečeno, co přitom viděli a co je postihlo,
27ustanovili židé a přijali za obyčej pro sebe a pro své potomstvo i pro všechny, kdo se k nim připojí, že neopomenou slavit tyto dva dny pravidelně každého roku a v určený čas, jak je psáno.
28Tyto dny budou připomínány a slaveny v každém pokolení a v každé čeledi, v každé krajině a v každém městě; tyto dny púrímu nebudou mezi židy opomíjeny a památka na ně v jejich potomstvu nezanikne.
29Také královna Ester, dcera Abíchajilova, psala s židem Mordokajem ještě jednou, aby dodala váhy ustavující listině o púrímu.
30Dopisy poslali všem židům do všech sto dvaceti sedmi krajin Achašveróšova království, slova pokoje a pravdy,
31aby dodržovali v určený čas tyto dny púrímu, jak jim stanovil žid Mordokaj a královna Ester; stejně stanovili pro sebe i pro své potomstvo zachovávat jejich posty a nářky.
32Esteřiným výrokem bylo stanoveno zachovávat púrím a bylo to zapsáno do knihy.
1ūḇišnêm ‘āśār ḥōḏeš hū- ḥōḏeš ’ăḏār, bišlōwōšāh ‘āśār yōwm bōw, ’ăšer higgîa‘ dəḇar- hammeleḵ wəḏāṯōw ləhê‘āśōwṯ; bayyōwm, ’ăšer śibbərū ’ōyəḇê hayyəhūḏîm lišlōwṭ bāhem, wənahăp̄ōwḵ hū, ’ăšer yišləṭū hayyəhūḏîm hêmmāh bəśōnə’êhem.
2niqhălū hayyəhūḏîm bə‘ārêhem, bəḵāl məḏînōwṯ hammeleḵ ’oḥašwêrōwōš, lišlōaḥ yāḏ, bimḇaqšê rā‘āṯām; wə’îš lō- ‘āmaḏ lip̄nêhem, kî- nāp̄al paḥdām ‘al- kāl- hā‘ammîm.
3wəḵāl śārê hamməḏînōwṯ wəhā’ăḥašdarpənîm wəhappaḥōwṯ, wə‘ōśê hamməlāḵāh ’ăšer lammeleḵ, mənaśśə’îm ’eṯ- hayyəhūḏîm; kî- nāp̄al paḥaḏ- mārədoḵay ‘ălêhem.
4kî- ḡāḏōwl mārədoḵay bəḇêṯ hammeleḵ, wəšāmə‘ōw hōwlêḵ bəḵāl hamməḏînōwṯ; kî- hā’îš mārədoḵay hōwlêḵ wəḡāḏōwl. p̄
5wayyakkū hayyəhūḏîm bəḵāl ’ōyəḇêhem, makkaṯ- ḥereḇ wəhereḡ wə’aḇḏān; wayya‘ăśū ḇəśōnə’êhem kirṣōwnām.
6ūḇəšūšan habbîrāh, hārəḡū hayyəhūḏîm wə’abbêḏ, ḥămêš mê’ōwṯ ’îš.
7wə’êṯ paršandāṯā wə’êṯ dalp̄ōwn wə’êṯ ’aspāṯā.
8wə’êṯ pōwrāṯā wə’êṯ ’ăḏalyā wə’êṯ ’ărîḏāṯā.
9wə’êṯ parmaštā wə’êṯ ’ărîsay, wə’êṯ ’ăriḏay wə’êṯ wayzāṯā.
10‘ăśereṯ bənê hāmān ben- hamməḏāṯā ṣōrêr hayyəhūḏîm hārāḡū; ūḇabbizzāh, lō šāləḥū ’eṯ- yāḏām.
11bayyōwm hahū, bā mispar hahărūḡîm bəšūšan habbîrāh lip̄nê hammeleḵ. s
12wayyōmer hammeleḵ lə’estêr hammalkāh, bəšūšan habbîrāh hārəḡū hayyəhūḏîm wə’abbêḏ ḥămêš mê’ōwṯ ’îš, wə’êṯ ‘ăśereṯ bənê- hāmān, biš’ār məḏînōwṯ hammeleḵ meh ‘āśū; ūmah- šə’êlāṯêḵ wəyinnāṯên lāḵ, ūmah- baqqāšāṯêḵ ‘ōwḏ wəṯê‘āś.
13wattōmer ’estêr ’im- ‘al- hammeleḵ ṭōwḇ, yinnāṯên gam- māḥār, layyəhūḏîm ’ăšer bəšūšān, la‘ăśōwṯ kəḏāṯ hayyōwm; wə’êṯ ‘ăśereṯ bənê- hāmān yiṯlū ‘al- hā‘êṣ.
14wayyōmer hammeleḵ ləhê‘āśōwṯ kên, wattinnāṯên dāṯ bəšūšān; wə’êṯ ‘ăśereṯ bənê- hāmān tālū.
15wayyiqqāhălū [hayyəhūḏîyîm ḵ] (hayyəhūḏîm q) ’ăšer- bəšūšān, gam bəyōwm ’arbā‘āh ‘āśār ləḥōḏeš ’ăḏār, wayyaharḡū ḇəšūšān, šəlōš mê’ōwṯ ’îš; ūḇabbizzāh, lō šāləḥū ’eṯ- yāḏām.
16ūšə’ār hayyəhūḏîm ’ăšer bimḏînōwṯ hammeleḵ niqhălū wə‘āmōḏ ‘al- nap̄šām, wənōwaḥ mê’ōyəḇêhem, wəhārōḡ bəśōnə’êhem, ḥămiššāh wəšiḇ‘îm ’ālep̄; ūḇabbizzāh, lō šāləḥū ’eṯ- yāḏām.
17bəyōwm- šəlōšāh ‘āśār ləḥōḏeš ’ăḏār; wənōwaḥ, bə’arbā‘āh ‘āśār bōw, wə‘āśōh ’ōṯōw, yōwm mišteh wəśimḥāh.
18[wəhayyəhūḏîyîm ḵ] (wəhayyəhūḏîm q) ’ăšer- bəšūšān, niqhălū bišlōšāh ‘āśār bōw, ūḇə’arbā‘āh ‘āśār bōw; wənōwaḥ, baḥămiššāh ‘āśār bōw, wə‘āśōh ’ōṯōw, yōwm mišteh wəśimḥāh.
19‘al- kên hayyəhūḏîm [happərōwzîm ḵ] (happərāzîm, q) hayyōšəḇîm bə‘ārê happərāzōwṯ ‘ōśîm, ’êṯ yōwm ’arbā‘āh ‘āśār ləḥōḏeš ’ăḏār, śimḥāh ūmišteh wəyōwm ṭōwḇ; ūmišlōwaḥ mānōwṯ ’îš lərê‘êhū. p̄
20wayyiḵtōḇ mārədoḵay, ’eṯ- haddəḇārîm hā’êlleh; wayyišlaḥ səp̄ārîm ’el- kāl- hayyəhūḏîm, ’ăšer bəḵāl məḏînōwṯ hammeleḵ ’ăḥašwêrōwōš, haqqərōwḇîm wəhārəḥōwqîm.
21ləqayyêm ‘ălêhem lihyōwṯ ‘ōśîm, ’êṯ yōwm ’arbā‘āh ‘āśār ləḥōḏeš ’ăḏār, wə’êṯ yōwm- ḥămiššāh ‘āśār bōw; bəḵāl šānāh wəšānāh.
22kayyāmîm, ’ăšer- nāḥū ḇāhem hayyəhūḏîm mê’ōwyḇêhem, wəhaḥōḏeš, ’ăšer nehpaḵ lāhem mîyāḡōwn ləśimḥāh, ūmê’êḇel ləyōwm ṭōwḇ; la‘ăśōwṯ ’ōwṯām, yəmê mišteh wəśimḥāh, ūmišlōwaḥ mānōwṯ ’îš lərê‘êhū, ūmattānōwṯ lā’eḇyōwnîm.
23wəqibbêl hayyəhūḏîm, ’êṯ ’ăšer- hêḥêllū la‘ăśōwṯ; wə’êṯ ’ăšer- kāṯaḇ mārədoḵay ’ălêhem.
24kî hāmān ben- hamməḏāṯā hā’ăḡāḡî, ṣōrêr kāl- hayyəhūḏîm, ḥāšaḇ ‘al- hayyəhūḏîm lə’abbəḏām; wəhippîl pūr hū haggōwrāl, ləhummām ūlə’abbəḏām.
25ūḇəḇō’āh lip̄nê hammeleḵ ’āmar ‘im- hassêp̄er, yāšūḇ maḥăšaḇtōw hārā‘āh ’ăšer- ḥāšaḇ ‘al- hayyəhūḏîm ‘al- rōšōw; wəṯālū ’ōṯōw wə’eṯ- bānāw ‘al- hā‘êṣ.
26‘al- kên qārə’ū layyāmîm hā’êlleh p̄ūrîm ‘al- šêm happūr, ‘al- kên ‘al- kāl- diḇrê hā’iggereṯ hazzōṯ; ūmāh- rā’ū ‘al- kāḵāh, ūmāh higgîa‘ ’ălêhem.
27qîyəmū [wəqibbêl ḵ] (wəqibbəlū q) hayyəhūḏîm ‘ălêhem wə‘al- zar‘ām wə‘al kāl- hannilwîm ‘ălêhem wəlō ya‘ăḇōwr, lihyōwṯ ‘ōśîm, ’êṯ šənê hayyāmîm hā’êlleh, kiḵṯāḇām wəḵizmannām; bəḵāl šānāh wəšānāh.
28wəhayyāmîm hā’êlleh nizkārîm wəna‘ăśîm bəḵāl dōwr wāḏōwr, mišpāḥāh ūmišpāḥāh, məḏînāh ūməḏînāh wə‘îr wā‘îr; wîmê happūrîm hā’êlleh, lō ya‘aḇrū mittōwḵ hayyəhūḏîm, wəziḵrām lō- yāsūp̄ mizzar‘ām. s
29wattiḵtōḇ ’estêr hammalkāh ḇaṯ- ’ăḇîḥayil ūmārədoḵay hayyəhūḏî ’eṯ- kāl- tōqep̄; ləqayyêm, ’êṯ ’iggereṯ happūrîm hazzōṯ haššênîṯ.
30wayyišlaḥ səp̄ārîm ’el- kāl- hayyəhūḏîm, ’el- šeḇa‘ wə‘eśrîm ūmê’āh məḏînāh, malḵūṯ ’ăḥašwêrōwōš; diḇrê šālōwm we’ĕmeṯ.
31ləqayyêm ’êṯ- yəmê happurîm hā’êlleh bizmannêhem, ka’ăšer qîyam ‘ălêhem mārədoḵay hayyəhūḏî wə’estêr hammalkāh, wəḵa’ăšer qîyəmū ‘al- nap̄šām wə‘al- zar‘ām; diḇrê haṣṣōmōwṯ wəza‘ăqāṯām.
32ūma’ămar ’estêr, qîyam diḇrê happurîm hā’êlleh; wəniḵtāḇ bassêp̄er. p̄