Piata kniha Mojžišova, 29. kapitola
5 M 29,1
Toto sú slová smluvy, ktorú prikázal Hospodin Mojžišovi uzavrieť so synmi Izraelovými v Moábskej zemi, krome smluvy, ktorú uzavrel s nimi na Horebe.
Mojžiš zvolal všetkých Izraelcov a povedal im: Vy ste videli všetko, čo vykonal Hospodin pred vašimi očami v Egypte faraónovi a všetkým jeho služobníkom v celej jeho krajine,
Toto sú slová zmluvy, ktorú nariadil Pán Mojžišovi uzavrieť so synmi Izraela v moabskej krajine, okrem tej zmluvy, ktorú s nimi urobil na Horebe. Tretia Mojžišova reč -
Mojžiš zvolal celý Izrael a povedal: Vy ste videli všetko, čo urobil Hospodin, váš Boh, pred vašimi očami v Egypte faraónovi, všetkým jeho služobníkom a celej jeho krajine.
Mojžíš svolal celý Izrael a řekl jim: Sami jste v egyptské zemi viděli vše, co Hospodin před vašima očima udělal s faraonem, se všemi jeho služebníky a s celou jeho zemí.
Mojžíš svolal celý Izrael a řekl jim: Na vlastní oči jste viděli, co učinil Hospodin v egyptské zemi faraónovi a všem jeho služebníkům i celé jeho zemi,
’êlleh ḏiḇrê habbərîṯ ’ăšer- ṣiwwāh Yahweh ’eṯ- mōšeh, liḵrōṯ ’eṯ- bənê yiśrā’êl bə’ereṣ mōw’āḇ; milləḇaḏ habbərîṯ, ’ăšer- kāraṯ ’ittām bəḥōrêḇ. p̄
5 M 29,2
Vtedy svolal Mojžiš celého Izraela, všetkých a povedal im: Vy ste videli všetko, čo učinil Hospodin pred vašimi očami v Egyptskej zemi faraonovi a všetkým jeho sluhom i celej jeho zemi,
veľké skúšky, ktoré videli vaše oči, znamenia a veľké zázraky.
Mojžiš zvolal všetok Izrael a vravel im: "Videli ste všetko, čo urobil Pán faraónovi, všetkým jeho služobníkom a celej jeho krajine pred vašimi očami v Egypte;
Na vlastné oči ste videli ťažké skúšky, znamenia a veľké zázraky.
Na vlastní oči jsi viděl veliké zkoušky, znamení a ty veliké divy.
na vlastní oči jsi viděl veliké zkoušky, znamení a ony veliké zázraky.
wayyiqrā mōšeh ’el- kāl- yiśrā’êl wayyōmer ’ălêhem; ’attem rə’îṯem, ’êṯ kāl- ’ăšer ‘āśāh Yahweh lə‘ênêḵem bə’ereṣ miṣrayim, ləp̄ar‘ōh ūləḵāl- ‘ăḇāḏāw ūləḵāl- ’arṣōw.
5 M 29,3
tie veľké zkúšky, ktoré videly tvoje oči, tie znamenia a tie veľké zázraky.
Avšak Hospodin až do tohto dňa vám nedal srdce, aby ste poznali, ani oči, aby ste videli, ani uši, aby ste počuli.
veľké prejavy moci, ktoré si videl na vlastné oči, a tie znamenia a veľké zázraky.
Hospodin vám však dodnes nedal srdce, aby chápalo, ani oči, aby videli, ani uši, aby počuli.
Až do dnešního dne vám však Hospodin nedal srdce k porozumění, oči k vidění ani uši k slyšení.
Ale Hospodin vám nedal srdce, aby chápalo, ani oči, aby viděly, ani uši, aby slyšely, až do tohoto dne.
hammassōwṯ haggəḏōlōṯ, ’ăšer rā’ū ‘êneḵā; hā’ōṯōṯ wəhammōp̄əṯîm haggəḏōlîm hāhêm.
5 M 29,4
Avšak nedal vám Hospodin srdca, aby ste rozumeli, a očí, aby ste videli, ani uší, aby ste počuli, až do tohoto dňa.
Viedol som vás štyridsať rokov po púšti; vaše rúcha sa nezodrali, ani vaša obuv sa nezodrala na nohách.
A predsa vám Pán nedal do dnešného dňa srdce, ktoré by chápalo, oči, ktoré by videli, a uši, ktoré by počuli!
Keď som vás viedol štyridsať rokov po púšti, vaše rúcha sa nezodrali ani vaša obuv sa nezodrala na nohách.
Čtyřicet let jsem vás vodil po poušti. Vaše oděvy na vás nezchátraly, obuv na vašich nohou nezpuchřela,
Když jsem vás vodil čtyřicet let pouští, pláště vám nezvetšely a opánky ti na noze nezpuchřely.
wəlō- nāṯan Yahweh lāḵem lêḇ lāḏa‘aṯ, wə‘ênayim lir’ōwṯ wə’āzənayim lišmōa‘; ‘aḏ hayyōwm hazzeh.
5 M 29,5
A vodil som vás štyridsať rokov po púšti: vaše rúcha nezvetšely na vás, ani tvoja obuv nezvetšela na tvojej nohe.
Chlieb ste nejedli, víno ani opojný nápoj ste nepili, aby ste poznali, že som Hospodin, váš Boh.
On vás viedol štyridsať rokov po púšti, váš odev sa na vás neošúchal, ani vaša obuv sa nerozpadla starobou.
Nejedli ste chlieb a nepili ste víno či iný opojný nápoj, aby ste poznali, že ja som Hospodin, váš Boh.
chléb jste nejedli a víno ani pivo nepili. To vše proto, abyste poznali, že já jsem Hospodin, váš Bůh.
Nejedli jste chléb a nepili jste víno ani opojný nápoj, abyste poznali, že já jsem Hospodin, váš Bůh.
wā’ōwlêḵ ’eṯḵem ’arbā‘îm šānāh bammiḏbār; lō- ḇālū śalmōṯêḵem mê‘ălêḵem, wəna‘alḵā lō- ḇāləṯāh mê‘al raḡleḵā.
5 M 29,6
Chleba ste nejedli a vína ani iného opojného nápoja ste nepili, aby ste poznali, že ja som Hospodin, váš Bôh.
Keď ste došli k tomuto miestu, vytiahol chešbónsky kráľ Síchón a bášánsky kráľ Óg proti nám do boja, ale sme ich porazili.
Nejedli ste chlieb, ani ste nepili víno a opojné nápoje, aby ste zvedeli, že ja som Pán, váš Boh.
Keď ste prišli na toto miesto, vytiahol proti nám do boja chešbónsky kráľ Síchon a bojoval proti nám aj bášanský kráľ Óg, no my sme ich porazili.
Když jste došli až sem, vytáhl proti vám do boje chešbonský král Sichon a bášanský král Og, ale porazili jsme je.
Když jste přišli k tomuto místu, vytáhl proti nám k boji chešbónský král Síchon a bášanský král Óg, ale pobili jsme je
leḥem lō ’ăḵaltem, wəyayin wəšêḵār lō šəṯîṯem; ləma‘an têḏə‘ū, kî ’ănî Yahweh ’ĕlōhêḵem.
5 M 29,7
Keď ste potom prišli na toto miesto, vyšiel Síchon, kráľ Chešbona, a Óg, kráľ Bázana, proti vám do boja, a porazili sme ich.
Vzali sme ich krajinu a dali do dedičného vlastníctva kmeňu Rúbenovmu a Gádovmu i polovici kmeňa Menaššeho.
A keď ste došli na toto miesto, tu vytiahli proti vám do boja hesebonský kráľ Sehon a bášanský kráľ Og, ale pobili sme ich
Obsadili sme ich krajinu a dali sme ju do dedičného vlastníctva Rúbenovcom a Gádovcom i polovici kmeňa Menaššeovcov.
Jejich zem jsme zabrali a dali ji za dědictví synům Rubenovým, Gádovým a polovině kmene Manasesova.
a zabrali jsme jejich zemi a dali ji v dědictví Rúbenovcům, Gádovcům a polovině kmene Manasesovců.
wattāḇō’ū ’el- hammāqōwm hazzeh; wayyêṣê sîḥōn meleḵ- ḥešbōwn wə‘ōwḡ meleḵ- habbāšān liqrāṯênū lammilḥāmāh wannakkêm.
5 M 29,8
A vzali sme ich zem a dali sme ju do dedičstva Rúbenovcom a Gádovcom a polovici pokolenia Manassesovho.
Zachovávajte preto slová tejto zmluvy a plňte ich, aby ste mali úspech vo všetkom, čo podniknete.
a zaujali sme ich krajinu a dali sme ju do vlastníctva Rubenovi, Gadovi a polovici Manassesovho kmeňa.
Preto zachovávajte slová tejto zmluvy a uskutočňujte ich, aby ste mali úspech vo všetkom, čo podniknete.
Zachovávejte slova této smlouvy. Plňte je, a bude se dařit veškeré vaše počínání.
Dbejte tedy na slova této smlouvy a dodržujte je, abyste měli úspěch ve všem, co budete dělat.
wanniqqaḥ ’eṯ- ’arṣām, wannittənāh lənaḥălāh, lār’ūḇênî wəlaggāḏî; wəlaḥăṣî šêḇeṭ hamnaššî.
5 M 29,9
A tedy budete ostríhať slová tejto smluvy a činiť ich, aby ste rozumne činili všetko, čokoľvek budete robiť.
Vy všetci stojíte dnes pred Hospodinom, svojím Bohom, predáci vašich kmeňov, vaši starší, vaši úradníci, všetci mužovia Izraela,
Nuž zachovávajte slová tejto zmluvy a plňte ich, aby ste mali úspech vo všetkom, čo podniknete!
Vy všetci dnes stojíte pred Hospodinom, svojím Bohom: náčelníci vašich kmeňov, vaši starší, vaši hodnostári, všetci muži Izraela,
Vy všichni dnes stojíte před Hospodinem, svým Bohem – vaši kmenoví náčelníci, vaši stařešinové a správcové, všichni izraelští muži,
Vy všichni stojíte dnes před Hospodinem, svým Bohem, vaši představitelé podle vašich kmenů, vaši starší, vaši správci, všichni izraelští mužové,
ūšəmartem, ’eṯ- diḇrê habbərîṯ hazzōṯ, wa‘ăśîṯem ’ōṯām; ləma‘an taśkîlū, ’êṯ kāl- ’ăšer ta‘ăśūn. p̄
5 M 29,10
Vy všetci stojíte dnes pred Hospodinom, svojím Bohom, vaše hlavy-kniežatá, vaše pokolenia, vaši starší, vaši správcovia, všetci mužovia Izraelovi,
vaše deti, vaše ženy i cudzinec uprostred tvojho tábora, od tvojho drevorubača až po nosiča vody,
Vy všetci stojíte dnes tu pred Pánom, svojím Bohom: náčelníci vašich kmeňov, vaši starší, vaši pisári i všetci izraelskí mužovia;
vaše deti, vaše ženy aj cudzinec, ktorý je v tvojom tábore od drevorubača až po nosiča vody,
vaše děti a ženy i cizinci žijící ve vašem táboře, od dřevařů po nosiče vody –
vaše děti, vaše ženy i tvůj host, který je ve tvém táboře, i tvůj drvoštěp a nosič vody,
’attem niṣṣāḇîm hayyōwm kulləḵem, lip̄nê Yahweh ’ĕlōhêḵem; rāšêḵem šiḇṭêḵem, ziqnêḵem wəšōṭərêḵem, kōl ’îš yiśrā’êl.
5 M 29,11
vaše deti, vaše ženy i tvoj pohostín, ktorý je v tvojom tábore, počnúc od toho, ktorý rúbe tvoje drevo, až po toho, ktorý čerpá tvoju vodu,
aby si vstúpil do zmluvy s Hospodinom, svojím Bohom, a pod Jeho prísažnú dohodu, ktorú dnes s tebou uzaviera Hospodin, tvoj Boh,
vaši synovia a vaše ženy, i cudzinec, čo je s tebou v tvojom tábore - od drevorubača až po nosiča vody,
aby si pristúpil k zmluve s Hospodinom, svojím Bohom, ktorú dnes Hospodin, tvoj Boh, pod prísahou uzatvára s tebou,
abyste vstoupili do přísežné smlouvy Hospodina, svého Boha. Tu s tebou Hospodin, tvůj Bůh, dnes uzavírá,
abys vešel ve smlouvu Hospodina, svého Boha, kterou Hospodin, tvůj Bůh, s tebou dnes pod kletbou uzavírá:
ṭappəḵem nəšêḵem, wəḡêrəḵā, ’ăšer bəqereḇ maḥăneḵā; mêḥōṭêḇ ‘êṣeḵā, ‘aḏ šō’êḇ mêmeḵā.
5 M 29,12
aby si prešiel v smluvu Hospodina, svojho Boha, a v jeho prísahu, ktorú Hospodin, tvoj Bôh, uzaviera s tebou dnes,
aby ťa dnes ustanovil za ľud a bol ti Bohom, ako ti sľúbil a ako prisahal tvojim otcom Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi.
aby si prešiel (každý jeden) k zmluve a prísahe Pána, svojho Boha, ktorú dnes uzaviera s tebou Pán, tvoj Boh,
aby si ťa dnes ustanovil za ľud a bol ti Bohom, ako to sľúbil a prisahal tvojim otcom: Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi.
aby si tě ustavil za lid a stal se tvým Bohem, jak ti slíbil a jak to přísahal tvým otcům Abrahamovi, Izákovi a Jákobovi.
že si z tebe dnes ustavuje svůj lid a chce ti být Bohem, jak k tobě mluvil a jak přísahal tvým otcům, Abrahamovi, Izákovi a Jákobovi.
lə‘āḇərəḵā, biḇrîṯ Yahweh ’ĕlōheḵā ūḇə’ālāṯōw; ’ăšer Yahweh ’ĕlōheḵā, kōrêṯ ‘imməḵā hayyōwm.
5 M 29,13
aby ťa dnes postavil sebe za ľud a on aby bol tebe Bohom, tak ako ti hovoril a jako prisahal tvojim otcom, Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi.
No túto zmluvu a túto prísažnú dohodu neuzavieram s vami samotnými,
aby si ťa zvolil za svoj ľud a aby sa on stal tvojím Bohom, ako sľúbil a odprisahal tvojim otcom Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi.
Túto zmluvu však uzatváram pod hrozbou kliatby nielen s vami,
Tuto přísežnou smlouvu uzavírám nejen s vámi,
Avšak nejen s vámi uzavírám pod kletbou tuto smlouvu,
ləma‘an hāqîm- ’ōṯəḵā hayyōwm lōw lə‘ām, wəhū yihyeh- ləḵā lêlōhîm, ka’ăšer dibber- lāḵ; wəḵa’ăšer nišba‘ la’ăḇōṯeḵā, lə’aḇrāhām ləyiṣḥāq ūləya‘ăqōḇ.
5 M 29,14
A nie len s vami samými ja uzavieram túto smluvu a túto prísahu,
ale i s tými, ktorí tu dnes s nami stoja pred Hospodinom, našim Bohom, i s tými, ktorí nie sú tu dnes s nami.
Ale túto zmluvu a prísahu neuzavieram len s vami,
ale aj s tým, kto tu dnes stojí s nami pred Hospodinom, naším Bohom, ako aj s tým, kto tu dnes s nami nie je.
kdo tu dnes společně stojíte před Hospodinem, naším Bohem, ale i s těmi, kdo tu dnes s námi nejsou.
jak s tím, který tu dnes s námi stojí před Hospodinem, naším Bohem, tak s tím, který tu dnes s námi není.
5 M 29,15
ale i s každým tým, kto tu dnes stojí s nami pred Hospodinom, naším Bohom, ako i s tým, kto nie je tu s nami dnes.
Vy viete, ako sme bývali v Egypte a ako sme prešli pomedzi národy, cez ktoré sme prešli.
lež aj s tými, ktorí dnes nestoja s nami pred Pánom, naším Bohom, a tiež s tými, ktorí dnes nie sú s nami.
Vy viete, ako sme bývali v Egypte a ako sme prechádzali pomedzi národy; cez tie ste sami prešli.
Sami víte, jak jsme žili v Egyptě a jak jsme cestou sem prošli územím různých národů.
Vždyť víte, jak jsme přebývali v egyptské zemi a jak jsme procházeli územím pronárodů; sami jste jím prošli.
5 M 29,16
Lebo vy viete o tom, ako sme bývali v Egyptskej zemi a jako sme prešli pomedzi národy, ktorými ste prešli.
Videli ste ich ohavnosti a ich modly, drevo a kameň, striebro a zlato, ktoré mali.
Vy viete, ako sme bývali v Egypte, ako sme prechádzali pomedzi národy, cez ktoré sme prešli,
Videli ste ich ohavnosti a ich modly, drevo a kameň, striebro a zlato, ktoré majú.
Viděli jste jejich nechutnosti, jejich hnusné modly – dřevo a kamení, stříbro a zlato, jichž se drží.
Viděli jste jejich ohyzdné a hnusné modly, dřevo a kámen, stříbro a zlato, které mají.
kî- ’attem yəḏa‘tem, ’êṯ ’ăšer- yāšaḇnū bə’ereṣ miṣrāyim; wə’êṯ ’ăšer- ‘āḇarnū bəqereḇ haggōwyim ’ăšer ‘ăḇartem.
5 M 29,17
A videli ste ich ohavnosti a ich ukydané modly, drevo a kameň, striebro a zlato, čo bolo u nich.
Len aby medzi vami nebol muž ani žena, ani čeľaď ani kmeň, ktorého srdce by sa dnes odvrátilo od Hospodina, nášho Boha, aby šiel slúžiť bohom oných národov; nech niet medzi vami koreň, plodiaci jed a horkosť!
a videli ste ich ohavné a hnusné modly - drevo a kameň, striebro a zlato, ktoré mali ony.
Len aby medzi vami nebolo muža ani ženy, ani rodu, ani kmeňa, ktorého srdce by sa dnes odvrátilo od Hospodina, nášho Boha, aby šiel slúžiť bohom tých národov. Nech nie je medzi vami koreň, ktorý plodí jed a horkosť.
Ať se mezi vámi nevyskytne muž ani žena, rodina ani kmen, jenž by se dnes v srdci odvrátil od Hospodina, našeho Boha, a šel by sloužit bohům oněch národů. Ať se mezi vámi nevyskytne kořen plodící takový hořký jed!
Ať není mezi vámi muž ani žena, čeleď ani kmen, jejichž srdce by se dnes odvrátilo od Hospodina, našeho Boha, takže by šli sloužit bohům těch pronárodů. Ať není mezi vámi kořen plodící jed a pelyněk.
wattir’ū ’eṯ- šiqqūṣêhem, wə’êṯ gillulêhem; ‘êṣ wā’eḇen, kesep̄ wəzāhāḇ ’ăšer ‘immāhem.
5 M 29,18
Aby nebolo medzi vami muža alebo ženy, čeľade alebo pokolenia, ktorého srdce by sa dnes odvrátilo od Hospodina, nášho Boha, aby išiel slúžiť bohom tých národov, aby nebolo medzi vami koreňa, plodiaceho jed a horkosť,
Keby niekto počul slová tejto prísahy a navrával by si v srdci: Bezpečný budem, hoci kráčam v zatvrdilosti srdca! potom zachvátené bude mokré so suchým.
Nech niet medzi vami muža ani ženy, rodiny ani kmeňa, ktorý by dnes odvrátil svoje srdce od Pána, nášho Boha, a šiel by slúžiť bohom tých národov; nech niet medzi vami koreňa, z ktorého vyrastá otrava a jed.
Mohlo by sa stať, že niekto síce počul slová tejto kliatby, no v srdci by sa utešoval: Nič sa mi nestane, budem žiť zatvrdilo, veď rovnako dopadne rastlina svieža i vyschnutá.
Kdyby takový člověk uslyšel tato přísežná slova, možná by si představoval požehnání a říkal by si: „I když se řídím jen svým zatvrzelým srdcem, budu se mít dobře!“ (Jako by počítal zpitého mezi žíznivé.)
Mohlo by se stát, že by někdo slyšel slova této kletby a v duchu by si dobrořečil: „Budu mít pokoj, i když si budu žít v zarputilosti srdce, vždyť to dopadne stejně s opilým jako se střízlivým.“
pen- yêš bāḵem ’îš ’ōw- ’iššāh ’ōw mišpāḥāh ’ōw- šêḇeṭ, ’ăšer ləḇāḇōw p̄ōneh hayyōwm mê‘im Yahweh ’ĕlōhênū, lāleḵeṯ la‘ăḇōḏ, ’eṯ- ’ĕlōhê haggōwyim hāhêm; pen- yêš bāḵem, šōreš pōreh rōš wəla‘ănāh.
5 M 29,19
a stalo by sa, keby počul slová tejto kliatby, že by si dobrorečil vo svojom srdci a riekol by: Nič to, budem mať pokoj, i keď budem chodiť podľa umienenosti svojho srdca; aby som odpratal mokré so suchým.
Takému Hospodin nechce odpustiť, lebo vtedy vzplanie hnev Hospodina a Jeho rozhorčenie proti tomu mužovi a spočinie na ňom celá kliatba zapísaná v tejto knihe; Hospodin vytrie jeho meno spod nebies.
A ak bude taký, čo počuje slová tejto kliatby, a pritom všetkom sa bude utešovať v srdci: "Ja budem mať pokoj, aj keď budem chodiť v zatvrdlivosti srdca, preto nech zhynie mokré so suchým!"
Takému nebude chcieť Hospodin odpustiť, lebo vtedy vzplanie jeho hnev a rozhorčenie proti takému mužovi a doľahne naňho všetka kliatba, ktorá je zaznamenaná v tejto knihe. Hospodin vymaže jeho meno spod nebies.
Hospodin nikomu takovému nikdy neodpustí – naopak, vzplane proti němu Hospodinův vášnivý hněv! Hospodin jej zahrne každou kletbou zapsanou v této knize Zákona a jeho jméno pod nebem vymaže.
Takovému nebude Hospodin ochoten odpustit. Tehdy vzplane Hospodinův hněv i jeho rozhorlení proti tomu muži a dolehne na něj každá kletba zapsaná v této knize a Hospodin vymaže zpod nebes jeho jméno.
wəhāyāh bəšāmə‘ōw ’eṯ- diḇrê hā’ālāh hazzōṯ, wəhiṯbārêḵ bilḇāḇōw lêmōr šālōwm yihyeh- lî, kî bišrirūṯ libbî ’êlêḵ; ləma‘an səp̄ōwṯ hārāwāh ’eṯ- haṣṣəmê’āh.
5 M 29,20
Tomu nebude chcieť Hospodin odpustiť, lebo vtedy vzplanie hnev Hospodinov, a jeho revnivosť na toho človeka a zaľahne na neho celá kliatba, napísaná v tejto knihe, a Hospodin vyhladí jeho meno zpod nebies.
Hospodin ho oddelí na jeho skazu od všetkých kmeňov Izraela na základe všetkých kliatieb zmluvy, zapísanej v tejto knihe zákona.
Takému Pán neodpustí, lebo vtedy veľmi zahorí Pánovo rozhorčenie a hnev proti tomu človekovi; doľahnú naň všetky kliatby, ktoré sú napísané v tejto knihe, Pán vytrie jeho meno spopod neba
Hospodin ho oddelí od všetkých kmeňov Izraela na záhubu podľa všetkých kliatob zmluvy, napísaných v knihe tohto zákona.
Hospodin jej k jeho zkáze oddělí ode všech kmenů Izraele a naloží s ním podle všech kleteb smlouvy zapsané v této knize Zákona.
Hospodin ho k jeho zkáze odloučí od všech izraelských kmenů, podle všech kleteb smlouvy, zapsaných v knize tohoto zákona.
lō- yōḇeh Yahweh səlōaḥ lōw kî ’āz ye‘šan ’ap̄- Yahweh wəqin’āṯōw bā’îš hahū, wərāḇəṣāh bōw kāl- hā’ālāh, hakkəṯūḇāh bassêp̄er hazzeh; ūmāḥāh Yahweh ’eṯ- šəmōw, mittaḥaṯ haššāmāyim.
5 M 29,21
A Hospodin ho odlúči na zlé od všetkých pokolení Izraelových podľa všetkých kliatob smluvy, napísanej v tejto knihe zákona,
Budúce pokolenie, vaši synovia, ktorí prídu po vás, i cudzinci, ktorí prídu z ďalekej krajiny, a uvidia rany tejto krajiny i jej neduhy, ktorými ťa navštívil Hospodin, povedia:
a kliatbou skazy ho odlúči od všetkých kmeňov Izraela podľa kliatieb, ktoré obsahuje táto kniha zákona a zmluvy.
Keď budúce pokolenie, vaši synovia, čo prídu po vás, i cudzinec, ktorý príde z ďalekej krajiny, uvidia rany a neduhy tejto krajiny, ktorými ťa navštívi Hospodin, povedia:
Budoucí pokolení, vaši synové, kteří vás nahradí, i cizinec, který přijde z daleké země, pak spatří pohromy, které postihnou tuto zem, a neduhy, jimiž ji Hospodin vyčerpá, a řeknou:
I řekne příští pokolení, vaši synové, kteří povstanou po vás, i cizinec, který přijde z daleké země, až uvidí rány té země a její nemoci, které na ni Hospodin dopustil,
wəhiḇdîlōw Yahweh lərā‘āh, mikkōl šiḇṭê yiśrā’êl; kəḵōl ’ālōwṯ habbərîṯ, hakkəṯūḇāh bəsêp̄er hattōwrāh hazzeh.
5 M 29,22
takže povie budúce pokolenie, vaši synovia, ktorí povstanú po vás, i cudzinec, ktorý prijde z ďalekej zeme, keď uvidia rany úderov tej zeme a jej neduhy, ktoré uvedie Hospodin na ňu,
Celá zem je síra, soľ a spálenisko, takže sa neobsieva, nič nevyrastie z nej, ani nevzíde na nej nijaká bylina, je ako zrúcanina Sodomy a Gomory, Admy a Cebójimu, ktoré vyvrátil Hospodin vo svojom hneve a vo svojej prchkosti.
Vtedy povie budúce pokolenie, synovia, ktorí sa potom narodia, aj cudzinci, čo prídu zďaleka, keď uvidia navštívenie a biedu tejto krajiny, ktorými ju Pán bude sužovať
Celá zem je síra, soľ a spálenisko, takže sa neseje, nič sa nerodí, nijaká bylina nerastie, je ako zrúcaniny Sodomy a Gomory, Admy a Cebójimu, ktoré vo svojom hneve a rozhorčení zničil Hospodin.
„Všechna zem spálená sírou a solí, nic se neseje, nic neraší, ani stéblo trávy na ní neroste – tak přece byla rozvrácena Sodoma a Gomora, Adma a Cebojim, které Hospodin rozvrátil v zuřivém hněvu!“
celou zemi spálenou sírou a solí, že není osévána, že v ní neklíčí a nevzchází žádná bylina, že je vyvrácená jako Sodoma a Gomora, Adma a Sebójím, které vyvrátil Hospodin ve svém hněvu a rozhořčení,
wə’āmar haddōwr hā’aḥărōwn, bənêḵem ’ăšer yāqūmū mê’aḥărêḵem, wəhannāḵərî, ’ăšer yāḇō mê’ereṣ rəḥōwqāh; wərā’ū ’eṯ- makkōwṯ hā’āreṣ hahiw wə’eṯ- taḥălu’ehā, ’ăšer- ḥillāh Yahweh bāh.
5 M 29,23
sírou a soľou, že je pohoreniskom celá ich zem; že sa neposieva ani že nerodí, ani že nerastie na nej nijaká bylina, že je podvrátená jako Sodoma a Gomora, jako Adma a Cebojim, ktoré podvrátil Hospodin vo svojom hneve a vo svojej prchlivosti.
Všetky národy sa budú spytovať: Prečo tak vykonal Hospodin tejto krajine? Prečo toľká páľava hnevu?
- spáli ju sírou a žeravou soľou tak, že ju už nebudú osievať, ani nič zeleného nebude rodiť, obdobne ako zničený kraj Sodomy, Gomory, Adamy a Seboim, ktorý Pán zničil vo svojom rozhorčení -,
Všetky národy sa budú pýtať: Prečo to Hospodin urobil tejto krajine? Prečo ten veľký rozhorčený hnev?
Všechny národy se budou ptát: „Proč to Hospodin té zemi provedl? Proč takový výbuch hněvu?“
všechny pronárody řeknou: „Proč tak Hospodin s touto zemí naložil? Proč tento veliký planoucí hněv?“
gāp̄ərîṯ wāmelaḥ śərêp̄āh ḵāl ’arṣāh lō ṯizzāra‘ wəlō ṯaṣmiaḥ, wəlō- ya‘ăleh ḇāh kāl- ‘êśeḇ; kəmahpêḵaṯ səḏōm wa‘ămōrāh ’aḏmāh [ūṣəḇyîm ḵ] (ūṣəḇōwyim, q) ’ăšer hāp̄aḵ Yahweh, bə’appōw ūḇaḥămāṯōw.
5 M 29,24
A povedia všetky národy; Prečo tak učinil Hospodin tejto zemi? Čo znamená páľa tohoto veľkého hnevu?
Povedia: Preto, že opustili zmluvu Hospodina, Boha svojich otcov, ktorú s nimi uzavrel, keď ich vyviedol z Egypta;
aj všetky národy povedia: "Prečo to Pán urobil tejto krajine?! Prečo toľké jeho rozhorčenie a hnev?!"
Povedia: Preto, lebo opustili zmluvu Hospodina, Boha svojich otcov, ktorú s nimi uzavrel, keď ich vyviedol z Egypta,
A dostanou odpověď: „Protože opustili smlouvu Hospodina, Boha svých otců, kterou s nimi uzavřel, když je vyvedl z Egypta.
A řeknou: „Proto, že opustili smlouvu Hospodina, Boha svých otců, kterou s nimi uzavřel, když je vyvedl z egyptské země,
wə’āmərū kāl- haggōwyim, ‘al- meh ‘āśāh Yahweh kāḵāh lā’āreṣ hazzōṯ; meh ḥorî hā’ap̄ haggāḏōwl hazzeh.
5 M 29,25
A povedia: Preto, že opustili smluvu Hospodina, Boha svojich otcov, ktorú učinil s nimi vtedy, keď ich vyviedol z Egyptskej zeme,
pretože šli a slúžili iným bohom a klaňali sa im, bohom, ktorých nepoznali a ktorých im On nepridelil.
A odpovedia im: "Pretože opustili zmluvu Pána, svojho Boha, ktorú uzavrel s nimi, keď ich vyviedol z Egypta,
lebo šli slúžiť iným bohom a klaňali sa im; bohom, ktorých nepoznali a ktorých im nedal ako podiel.
Odešli sloužit cizím bohům a klaněli se jim – bohům, které nepoznali a které jim neurčil.
a šli sloužit jiným bohům a klaněli se jim, bohům, jež neznali a které jim neurčil.
5 M 29,26
a odišli a slúžili iným bohom a klaňali sa im, bohom, ktorých neznali, a ktorých im nebol udelil.
Vtedy vzplanul hnev Hospodinov proti tejto krajine tak, že na ňu uviedol celú kliatbu zaznamenanú v tejto knihe.
a slúžili iným bohom, klaňali sa tým, ktorých nepoznali, ktorým ich on nezveril.
Vtedy vzplanul Hospodinov hnev proti tejto krajine, takže doľahla na ňu všetka kliatba napísaná v tejto knihe.
Proto Hospodin vzplanul vůči této zemi hněvem a přivedl na ni každé prokletí zapsané v této knize.
Proto Hospodin vzplanul proti té zemi hněvem a uvedl na ni všechno zlořečení zapsané v této knize.
wayyêləḵū, wayya‘aḇḏū ’ĕlōhîm ’ăḥêrîm, wayyištaḥăwwū lāhem; ’ĕlōhîm ’ăšer lō- yəḏā‘ūm, wəlō ḥālaq lāhem.
5 M 29,27
Preto sa zapálil hnev Hospodinov na tú zem, aby uviedol na ňu všetku tú kliatbu, napísanú v tejto knihe,
I vytrhol ich Hospodin s hnevom, zúrivosťou a rozhorčením z ich krajiny a vyhodil ich do inej krajiny, ako je tomu dodnes!
Preto vzbĺkol Pánov hnev nad touto krajinou a priviedol na ňu všetky kliatby, napísané v tejto knihe,
Hospodin ich v hneve a rozhorčení s veľkým odporom vytrhol z ich krajiny a vyhnal do inej krajiny, ako je to dodnes.
Hospodin je v zuřivém hněvu a hrozném rozlícení vyrval z jejich země a vyhnal je do jiné země, kde jsou až dodnes.“
V hněvu, v rozhořčení a ve velikém rozlícení je Hospodin vyvrátil z jejich země a vyvrhl je do jiné země, jak je tomu dnes.“
wayyiḥar- ’ap̄ Yahweh bā’āreṣ hahiw; ləhāḇî ‘ālehā ’eṯ- kāl- haqqəlālāh, hakkəṯūḇāh bassêp̄er hazzeh.
5 M 29,28
a Hospodin ich vyplienil z ich zeme v hneve a v prchlivosti a ľutosti, veľkej, a vyvrhol ich do inej zeme, jako je tomu dnes.
Tajomné veci patria Hospodinovi, nášmu Bohu, a zjavené veci nám i našim synom až naveky, aby sme plnili všetky slová tohto zákona!
a preto ich Pán vyrval vo svojom hneve, rozhorčení a nevôli z ich krajiny a vyhnal ich do cudzej krajiny, ako je to dnes."
Skryté veci patria Hospodinovi, nášmu Bohu, ale veci zjavené naveky patria nám a našim synom, aby sme plnili všetky slová tohto zákona!
Skryté věci náležejí Hospodinu, našemu Bohu. Zjevné věci však navěky náležejí nám a našim synům – totiž abychom plnili všechna slova tohoto Zákona.
Skryté věci patří Hospodinu, našemu Bohu, zjevné však patří navěky nám a našim synům, abychom dodržovali všechna slova tohoto zákona.
wayyittəšêm Yahweh mê‘al ’aḏmāṯām, bə’ap̄ ūḇəḥêmāh ūḇəqeṣep̄ gāḏōwl; wayyašliḵêm ’el- ’ereṣ ’aḥereṯ kayyōwm hazzeh.
5 M 29,29
Skryté veci patria Hospodinovi, nášmu Bohu, a zjavené nám a našim synom až na veky, aby sme činili všetky slová tohoto zákona.
Čo je tajné, to patrí Pánovi, nášmu Bohu; čo je zjavné, to je pre nás a našich synov až naveky: aby sme plnili tento zákon až do ostatného slova.
hannistārōṯ, Yahweh ’ĕlōhênū; wəhanniḡlōṯ lānū ūləḇānênū ‘aḏ- ‘ōwlām, la‘ăśōwṯ ’eṯ- kāl- diḇrê hattōwrāh hazzōṯ. s
1Toto sú slová smluvy, ktorú prikázal Hospodin Mojžišovi uzavrieť so synmi Izraelovými v Moábskej zemi, krome smluvy, ktorú uzavrel s nimi na Horebe.
2Vtedy svolal Mojžiš celého Izraela, všetkých a povedal im: Vy ste videli všetko, čo učinil Hospodin pred vašimi očami v Egyptskej zemi faraonovi a všetkým jeho sluhom i celej jeho zemi,
3tie veľké zkúšky, ktoré videly tvoje oči, tie znamenia a tie veľké zázraky.
4Avšak nedal vám Hospodin srdca, aby ste rozumeli, a očí, aby ste videli, ani uší, aby ste počuli, až do tohoto dňa.
5A vodil som vás štyridsať rokov po púšti: vaše rúcha nezvetšely na vás, ani tvoja obuv nezvetšela na tvojej nohe.
6Chleba ste nejedli a vína ani iného opojného nápoja ste nepili, aby ste poznali, že ja som Hospodin, váš Bôh.
7Keď ste potom prišli na toto miesto, vyšiel Síchon, kráľ Chešbona, a Óg, kráľ Bázana, proti vám do boja, a porazili sme ich.
8A vzali sme ich zem a dali sme ju do dedičstva Rúbenovcom a Gádovcom a polovici pokolenia Manassesovho.
9A tedy budete ostríhať slová tejto smluvy a činiť ich, aby ste rozumne činili všetko, čokoľvek budete robiť.
10Vy všetci stojíte dnes pred Hospodinom, svojím Bohom, vaše hlavy-kniežatá, vaše pokolenia, vaši starší, vaši správcovia, všetci mužovia Izraelovi,
11vaše deti, vaše ženy i tvoj pohostín, ktorý je v tvojom tábore, počnúc od toho, ktorý rúbe tvoje drevo, až po toho, ktorý čerpá tvoju vodu,
12aby si prešiel v smluvu Hospodina, svojho Boha, a v jeho prísahu, ktorú Hospodin, tvoj Bôh, uzaviera s tebou dnes,
13aby ťa dnes postavil sebe za ľud a on aby bol tebe Bohom, tak ako ti hovoril a jako prisahal tvojim otcom, Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi.
14A nie len s vami samými ja uzavieram túto smluvu a túto prísahu,
15ale i s každým tým, kto tu dnes stojí s nami pred Hospodinom, naším Bohom, ako i s tým, kto nie je tu s nami dnes.
16Lebo vy viete o tom, ako sme bývali v Egyptskej zemi a jako sme prešli pomedzi národy, ktorými ste prešli.
17A videli ste ich ohavnosti a ich ukydané modly, drevo a kameň, striebro a zlato, čo bolo u nich.
18Aby nebolo medzi vami muža alebo ženy, čeľade alebo pokolenia, ktorého srdce by sa dnes odvrátilo od Hospodina, nášho Boha, aby išiel slúžiť bohom tých národov, aby nebolo medzi vami koreňa, plodiaceho jed a horkosť,
19a stalo by sa, keby počul slová tejto kliatby, že by si dobrorečil vo svojom srdci a riekol by: Nič to, budem mať pokoj, i keď budem chodiť podľa umienenosti svojho srdca; aby som odpratal mokré so suchým.
20Tomu nebude chcieť Hospodin odpustiť, lebo vtedy vzplanie hnev Hospodinov, a jeho revnivosť na toho človeka a zaľahne na neho celá kliatba, napísaná v tejto knihe, a Hospodin vyhladí jeho meno zpod nebies.
21A Hospodin ho odlúči na zlé od všetkých pokolení Izraelových podľa všetkých kliatob smluvy, napísanej v tejto knihe zákona,
22takže povie budúce pokolenie, vaši synovia, ktorí povstanú po vás, i cudzinec, ktorý prijde z ďalekej zeme, keď uvidia rany úderov tej zeme a jej neduhy, ktoré uvedie Hospodin na ňu,
23sírou a soľou, že je pohoreniskom celá ich zem; že sa neposieva ani že nerodí, ani že nerastie na nej nijaká bylina, že je podvrátená jako Sodoma a Gomora, jako Adma a Cebojim, ktoré podvrátil Hospodin vo svojom hneve a vo svojej prchlivosti.
24A povedia všetky národy; Prečo tak učinil Hospodin tejto zemi? Čo znamená páľa tohoto veľkého hnevu?
25A povedia: Preto, že opustili smluvu Hospodina, Boha svojich otcov, ktorú učinil s nimi vtedy, keď ich vyviedol z Egyptskej zeme,
26a odišli a slúžili iným bohom a klaňali sa im, bohom, ktorých neznali, a ktorých im nebol udelil.
27Preto sa zapálil hnev Hospodinov na tú zem, aby uviedol na ňu všetku tú kliatbu, napísanú v tejto knihe,
28a Hospodin ich vyplienil z ich zeme v hneve a v prchlivosti a ľutosti, veľkej, a vyvrhol ich do inej zeme, jako je tomu dnes.
29Skryté veci patria Hospodinovi, nášmu Bohu, a zjavené nám a našim synom až na veky, aby sme činili všetky slová tohoto zákona.
1Mojžiš zvolal všetkých Izraelcov a povedal im: Vy ste videli všetko, čo vykonal Hospodin pred vašimi očami v Egypte faraónovi a všetkým jeho služobníkom v celej jeho krajine,
2veľké skúšky, ktoré videli vaše oči, znamenia a veľké zázraky.
3Avšak Hospodin až do tohto dňa vám nedal srdce, aby ste poznali, ani oči, aby ste videli, ani uši, aby ste počuli.
4Viedol som vás štyridsať rokov po púšti; vaše rúcha sa nezodrali, ani vaša obuv sa nezodrala na nohách.
5Chlieb ste nejedli, víno ani opojný nápoj ste nepili, aby ste poznali, že som Hospodin, váš Boh.
6Keď ste došli k tomuto miestu, vytiahol chešbónsky kráľ Síchón a bášánsky kráľ Óg proti nám do boja, ale sme ich porazili.
7Vzali sme ich krajinu a dali do dedičného vlastníctva kmeňu Rúbenovmu a Gádovmu i polovici kmeňa Menaššeho.
8Zachovávajte preto slová tejto zmluvy a plňte ich, aby ste mali úspech vo všetkom, čo podniknete.
9Vy všetci stojíte dnes pred Hospodinom, svojím Bohom, predáci vašich kmeňov, vaši starší, vaši úradníci, všetci mužovia Izraela,
10vaše deti, vaše ženy i cudzinec uprostred tvojho tábora, od tvojho drevorubača až po nosiča vody,
11aby si vstúpil do zmluvy s Hospodinom, svojím Bohom, a pod Jeho prísažnú dohodu, ktorú dnes s tebou uzaviera Hospodin, tvoj Boh,
12aby ťa dnes ustanovil za ľud a bol ti Bohom, ako ti sľúbil a ako prisahal tvojim otcom Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi.
13No túto zmluvu a túto prísažnú dohodu neuzavieram s vami samotnými,
14ale i s tými, ktorí tu dnes s nami stoja pred Hospodinom, našim Bohom, i s tými, ktorí nie sú tu dnes s nami.
15Vy viete, ako sme bývali v Egypte a ako sme prešli pomedzi národy, cez ktoré sme prešli.
16Videli ste ich ohavnosti a ich modly, drevo a kameň, striebro a zlato, ktoré mali.
17Len aby medzi vami nebol muž ani žena, ani čeľaď ani kmeň, ktorého srdce by sa dnes odvrátilo od Hospodina, nášho Boha, aby šiel slúžiť bohom oných národov; nech niet medzi vami koreň, plodiaci jed a horkosť!
18Keby niekto počul slová tejto prísahy a navrával by si v srdci: Bezpečný budem, hoci kráčam v zatvrdilosti srdca! potom zachvátené bude mokré so suchým.
19Takému Hospodin nechce odpustiť, lebo vtedy vzplanie hnev Hospodina a Jeho rozhorčenie proti tomu mužovi a spočinie na ňom celá kliatba zapísaná v tejto knihe; Hospodin vytrie jeho meno spod nebies.
20Hospodin ho oddelí na jeho skazu od všetkých kmeňov Izraela na základe všetkých kliatieb zmluvy, zapísanej v tejto knihe zákona.
21Budúce pokolenie, vaši synovia, ktorí prídu po vás, i cudzinci, ktorí prídu z ďalekej krajiny, a uvidia rany tejto krajiny i jej neduhy, ktorými ťa navštívil Hospodin, povedia:
22Celá zem je síra, soľ a spálenisko, takže sa neobsieva, nič nevyrastie z nej, ani nevzíde na nej nijaká bylina, je ako zrúcanina Sodomy a Gomory, Admy a Cebójimu, ktoré vyvrátil Hospodin vo svojom hneve a vo svojej prchkosti.
23Všetky národy sa budú spytovať: Prečo tak vykonal Hospodin tejto krajine? Prečo toľká páľava hnevu?
24Povedia: Preto, že opustili zmluvu Hospodina, Boha svojich otcov, ktorú s nimi uzavrel, keď ich vyviedol z Egypta;
25pretože šli a slúžili iným bohom a klaňali sa im, bohom, ktorých nepoznali a ktorých im On nepridelil.
26Vtedy vzplanul hnev Hospodinov proti tejto krajine tak, že na ňu uviedol celú kliatbu zaznamenanú v tejto knihe.
27I vytrhol ich Hospodin s hnevom, zúrivosťou a rozhorčením z ich krajiny a vyhodil ich do inej krajiny, ako je tomu dodnes!
28Tajomné veci patria Hospodinovi, nášmu Bohu, a zjavené veci nám i našim synom až naveky, aby sme plnili všetky slová tohto zákona!
29Čo je tajné, to patrí Pánovi, nášmu Bohu; čo je zjavné, to je pre nás a našich synov až naveky: aby sme plnili tento zákon až do ostatného slova.
1Toto sú slová zmluvy, ktorú nariadil Pán Mojžišovi uzavrieť so synmi Izraela v moabskej krajine, okrem tej zmluvy, ktorú s nimi urobil na Horebe. Tretia Mojžišova reč -
2Mojžiš zvolal všetok Izrael a vravel im: "Videli ste všetko, čo urobil Pán faraónovi, všetkým jeho služobníkom a celej jeho krajine pred vašimi očami v Egypte;
3veľké prejavy moci, ktoré si videl na vlastné oči, a tie znamenia a veľké zázraky.
4A predsa vám Pán nedal do dnešného dňa srdce, ktoré by chápalo, oči, ktoré by videli, a uši, ktoré by počuli!
5On vás viedol štyridsať rokov po púšti, váš odev sa na vás neošúchal, ani vaša obuv sa nerozpadla starobou.
6Nejedli ste chlieb, ani ste nepili víno a opojné nápoje, aby ste zvedeli, že ja som Pán, váš Boh.
7A keď ste došli na toto miesto, tu vytiahli proti vám do boja hesebonský kráľ Sehon a bášanský kráľ Og, ale pobili sme ich
8a zaujali sme ich krajinu a dali sme ju do vlastníctva Rubenovi, Gadovi a polovici Manassesovho kmeňa.
9Nuž zachovávajte slová tejto zmluvy a plňte ich, aby ste mali úspech vo všetkom, čo podniknete!
10Vy všetci stojíte dnes tu pred Pánom, svojím Bohom: náčelníci vašich kmeňov, vaši starší, vaši pisári i všetci izraelskí mužovia;
11vaši synovia a vaše ženy, i cudzinec, čo je s tebou v tvojom tábore - od drevorubača až po nosiča vody,
12aby si prešiel (každý jeden) k zmluve a prísahe Pána, svojho Boha, ktorú dnes uzaviera s tebou Pán, tvoj Boh,
13aby si ťa zvolil za svoj ľud a aby sa on stal tvojím Bohom, ako sľúbil a odprisahal tvojim otcom Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi.
14Ale túto zmluvu a prísahu neuzavieram len s vami,
15lež aj s tými, ktorí dnes nestoja s nami pred Pánom, naším Bohom, a tiež s tými, ktorí dnes nie sú s nami.
16Vy viete, ako sme bývali v Egypte, ako sme prechádzali pomedzi národy, cez ktoré sme prešli,
17a videli ste ich ohavné a hnusné modly - drevo a kameň, striebro a zlato, ktoré mali ony.
18Nech niet medzi vami muža ani ženy, rodiny ani kmeňa, ktorý by dnes odvrátil svoje srdce od Pána, nášho Boha, a šiel by slúžiť bohom tých národov; nech niet medzi vami koreňa, z ktorého vyrastá otrava a jed.
19A ak bude taký, čo počuje slová tejto kliatby, a pritom všetkom sa bude utešovať v srdci: "Ja budem mať pokoj, aj keď budem chodiť v zatvrdlivosti srdca, preto nech zhynie mokré so suchým!"
20Takému Pán neodpustí, lebo vtedy veľmi zahorí Pánovo rozhorčenie a hnev proti tomu človekovi; doľahnú naň všetky kliatby, ktoré sú napísané v tejto knihe, Pán vytrie jeho meno spopod neba
21a kliatbou skazy ho odlúči od všetkých kmeňov Izraela podľa kliatieb, ktoré obsahuje táto kniha zákona a zmluvy.
22Vtedy povie budúce pokolenie, synovia, ktorí sa potom narodia, aj cudzinci, čo prídu zďaleka, keď uvidia navštívenie a biedu tejto krajiny, ktorými ju Pán bude sužovať
23- spáli ju sírou a žeravou soľou tak, že ju už nebudú osievať, ani nič zeleného nebude rodiť, obdobne ako zničený kraj Sodomy, Gomory, Adamy a Seboim, ktorý Pán zničil vo svojom rozhorčení -,
24aj všetky národy povedia: "Prečo to Pán urobil tejto krajine?! Prečo toľké jeho rozhorčenie a hnev?!"
25A odpovedia im: "Pretože opustili zmluvu Pána, svojho Boha, ktorú uzavrel s nimi, keď ich vyviedol z Egypta,
26a slúžili iným bohom, klaňali sa tým, ktorých nepoznali, ktorým ich on nezveril.
27Preto vzbĺkol Pánov hnev nad touto krajinou a priviedol na ňu všetky kliatby, napísané v tejto knihe,
28a preto ich Pán vyrval vo svojom hneve, rozhorčení a nevôli z ich krajiny a vyhnal ich do cudzej krajiny, ako je to dnes."
29hannistārōṯ, Yahweh ’ĕlōhênū; wəhanniḡlōṯ lānū ūləḇānênū ‘aḏ- ‘ōwlām, la‘ăśōwṯ ’eṯ- kāl- diḇrê hattōwrāh hazzōṯ. s
1Mojžiš zvolal celý Izrael a povedal: Vy ste videli všetko, čo urobil Hospodin, váš Boh, pred vašimi očami v Egypte faraónovi, všetkým jeho služobníkom a celej jeho krajine.
2Na vlastné oči ste videli ťažké skúšky, znamenia a veľké zázraky.
3Hospodin vám však dodnes nedal srdce, aby chápalo, ani oči, aby videli, ani uši, aby počuli.
4Keď som vás viedol štyridsať rokov po púšti, vaše rúcha sa nezodrali ani vaša obuv sa nezodrala na nohách.
5Nejedli ste chlieb a nepili ste víno či iný opojný nápoj, aby ste poznali, že ja som Hospodin, váš Boh.
6Keď ste prišli na toto miesto, vytiahol proti nám do boja chešbónsky kráľ Síchon a bojoval proti nám aj bášanský kráľ Óg, no my sme ich porazili.
7Obsadili sme ich krajinu a dali sme ju do dedičného vlastníctva Rúbenovcom a Gádovcom i polovici kmeňa Menaššeovcov.
8Preto zachovávajte slová tejto zmluvy a uskutočňujte ich, aby ste mali úspech vo všetkom, čo podniknete.
9Vy všetci dnes stojíte pred Hospodinom, svojím Bohom: náčelníci vašich kmeňov, vaši starší, vaši hodnostári, všetci muži Izraela,
10vaše deti, vaše ženy aj cudzinec, ktorý je v tvojom tábore od drevorubača až po nosiča vody,
11aby si pristúpil k zmluve s Hospodinom, svojím Bohom, ktorú dnes Hospodin, tvoj Boh, pod prísahou uzatvára s tebou,
12aby si ťa dnes ustanovil za ľud a bol ti Bohom, ako to sľúbil a prisahal tvojim otcom: Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi.
13Túto zmluvu však uzatváram pod hrozbou kliatby nielen s vami,
14ale aj s tým, kto tu dnes stojí s nami pred Hospodinom, naším Bohom, ako aj s tým, kto tu dnes s nami nie je.
15Vy viete, ako sme bývali v Egypte a ako sme prechádzali pomedzi národy; cez tie ste sami prešli.
16Videli ste ich ohavnosti a ich modly, drevo a kameň, striebro a zlato, ktoré majú.
17Len aby medzi vami nebolo muža ani ženy, ani rodu, ani kmeňa, ktorého srdce by sa dnes odvrátilo od Hospodina, nášho Boha, aby šiel slúžiť bohom tých národov. Nech nie je medzi vami koreň, ktorý plodí jed a horkosť.
18Mohlo by sa stať, že niekto síce počul slová tejto kliatby, no v srdci by sa utešoval: Nič sa mi nestane, budem žiť zatvrdilo, veď rovnako dopadne rastlina svieža i vyschnutá.
19Takému nebude chcieť Hospodin odpustiť, lebo vtedy vzplanie jeho hnev a rozhorčenie proti takému mužovi a doľahne naňho všetka kliatba, ktorá je zaznamenaná v tejto knihe. Hospodin vymaže jeho meno spod nebies.
20Hospodin ho oddelí od všetkých kmeňov Izraela na záhubu podľa všetkých kliatob zmluvy, napísaných v knihe tohto zákona.
21Keď budúce pokolenie, vaši synovia, čo prídu po vás, i cudzinec, ktorý príde z ďalekej krajiny, uvidia rany a neduhy tejto krajiny, ktorými ťa navštívi Hospodin, povedia:
22Celá zem je síra, soľ a spálenisko, takže sa neseje, nič sa nerodí, nijaká bylina nerastie, je ako zrúcaniny Sodomy a Gomory, Admy a Cebójimu, ktoré vo svojom hneve a rozhorčení zničil Hospodin.
23Všetky národy sa budú pýtať: Prečo to Hospodin urobil tejto krajine? Prečo ten veľký rozhorčený hnev?
24Povedia: Preto, lebo opustili zmluvu Hospodina, Boha svojich otcov, ktorú s nimi uzavrel, keď ich vyviedol z Egypta,
25lebo šli slúžiť iným bohom a klaňali sa im; bohom, ktorých nepoznali a ktorých im nedal ako podiel.
26Vtedy vzplanul Hospodinov hnev proti tejto krajine, takže doľahla na ňu všetka kliatba napísaná v tejto knihe.
27Hospodin ich v hneve a rozhorčení s veľkým odporom vytrhol z ich krajiny a vyhnal do inej krajiny, ako je to dodnes.
28Skryté veci patria Hospodinovi, nášmu Bohu, ale veci zjavené naveky patria nám a našim synom, aby sme plnili všetky slová tohto zákona!
1Mojžíš svolal celý Izrael a řekl jim: Sami jste v egyptské zemi viděli vše, co Hospodin před vašima očima udělal s faraonem, se všemi jeho služebníky a s celou jeho zemí.
2Na vlastní oči jsi viděl veliké zkoušky, znamení a ty veliké divy.
3Až do dnešního dne vám však Hospodin nedal srdce k porozumění, oči k vidění ani uši k slyšení.
4Čtyřicet let jsem vás vodil po poušti. Vaše oděvy na vás nezchátraly, obuv na vašich nohou nezpuchřela,
5chléb jste nejedli a víno ani pivo nepili. To vše proto, abyste poznali, že já jsem Hospodin, váš Bůh.
6Když jste došli až sem, vytáhl proti vám do boje chešbonský král Sichon a bášanský král Og, ale porazili jsme je.
7Jejich zem jsme zabrali a dali ji za dědictví synům Rubenovým, Gádovým a polovině kmene Manasesova.
8Zachovávejte slova této smlouvy. Plňte je, a bude se dařit veškeré vaše počínání.
9Vy všichni dnes stojíte před Hospodinem, svým Bohem – vaši kmenoví náčelníci, vaši stařešinové a správcové, všichni izraelští muži,
10vaše děti a ženy i cizinci žijící ve vašem táboře, od dřevařů po nosiče vody –
11abyste vstoupili do přísežné smlouvy Hospodina, svého Boha. Tu s tebou Hospodin, tvůj Bůh, dnes uzavírá,
12aby si tě ustavil za lid a stal se tvým Bohem, jak ti slíbil a jak to přísahal tvým otcům Abrahamovi, Izákovi a Jákobovi.
13Tuto přísežnou smlouvu uzavírám nejen s vámi,
14kdo tu dnes společně stojíte před Hospodinem, naším Bohem, ale i s těmi, kdo tu dnes s námi nejsou.
15Sami víte, jak jsme žili v Egyptě a jak jsme cestou sem prošli územím různých národů.
16Viděli jste jejich nechutnosti, jejich hnusné modly – dřevo a kamení, stříbro a zlato, jichž se drží.
17Ať se mezi vámi nevyskytne muž ani žena, rodina ani kmen, jenž by se dnes v srdci odvrátil od Hospodina, našeho Boha, a šel by sloužit bohům oněch národů. Ať se mezi vámi nevyskytne kořen plodící takový hořký jed!
18Kdyby takový člověk uslyšel tato přísežná slova, možná by si představoval požehnání a říkal by si: „I když se řídím jen svým zatvrzelým srdcem, budu se mít dobře!“ (Jako by počítal zpitého mezi žíznivé.)
19Hospodin nikomu takovému nikdy neodpustí – naopak, vzplane proti němu Hospodinův vášnivý hněv! Hospodin jej zahrne každou kletbou zapsanou v této knize Zákona a jeho jméno pod nebem vymaže.
20Hospodin jej k jeho zkáze oddělí ode všech kmenů Izraele a naloží s ním podle všech kleteb smlouvy zapsané v této knize Zákona.
21Budoucí pokolení, vaši synové, kteří vás nahradí, i cizinec, který přijde z daleké země, pak spatří pohromy, které postihnou tuto zem, a neduhy, jimiž ji Hospodin vyčerpá, a řeknou:
22„Všechna zem spálená sírou a solí, nic se neseje, nic neraší, ani stéblo trávy na ní neroste – tak přece byla rozvrácena Sodoma a Gomora, Adma a Cebojim, které Hospodin rozvrátil v zuřivém hněvu!“
23Všechny národy se budou ptát: „Proč to Hospodin té zemi provedl? Proč takový výbuch hněvu?“
24A dostanou odpověď: „Protože opustili smlouvu Hospodina, Boha svých otců, kterou s nimi uzavřel, když je vyvedl z Egypta.
25Odešli sloužit cizím bohům a klaněli se jim – bohům, které nepoznali a které jim neurčil.
26Proto Hospodin vzplanul vůči této zemi hněvem a přivedl na ni každé prokletí zapsané v této knize.
27Hospodin je v zuřivém hněvu a hrozném rozlícení vyrval z jejich země a vyhnal je do jiné země, kde jsou až dodnes.“
28Skryté věci náležejí Hospodinu, našemu Bohu. Zjevné věci však navěky náležejí nám a našim synům – totiž abychom plnili všechna slova tohoto Zákona.
1Mojžíš svolal celý Izrael a řekl jim: Na vlastní oči jste viděli, co učinil Hospodin v egyptské zemi faraónovi a všem jeho služebníkům i celé jeho zemi,
2na vlastní oči jsi viděl veliké zkoušky, znamení a ony veliké zázraky.
3Ale Hospodin vám nedal srdce, aby chápalo, ani oči, aby viděly, ani uši, aby slyšely, až do tohoto dne.
4Když jsem vás vodil čtyřicet let pouští, pláště vám nezvetšely a opánky ti na noze nezpuchřely.
5Nejedli jste chléb a nepili jste víno ani opojný nápoj, abyste poznali, že já jsem Hospodin, váš Bůh.
6Když jste přišli k tomuto místu, vytáhl proti nám k boji chešbónský král Síchon a bášanský král Óg, ale pobili jsme je
7a zabrali jsme jejich zemi a dali ji v dědictví Rúbenovcům, Gádovcům a polovině kmene Manasesovců.
8Dbejte tedy na slova této smlouvy a dodržujte je, abyste měli úspěch ve všem, co budete dělat.
9Vy všichni stojíte dnes před Hospodinem, svým Bohem, vaši představitelé podle vašich kmenů, vaši starší, vaši správci, všichni izraelští mužové,
10vaše děti, vaše ženy i tvůj host, který je ve tvém táboře, i tvůj drvoštěp a nosič vody,
11abys vešel ve smlouvu Hospodina, svého Boha, kterou Hospodin, tvůj Bůh, s tebou dnes pod kletbou uzavírá:
12že si z tebe dnes ustavuje svůj lid a chce ti být Bohem, jak k tobě mluvil a jak přísahal tvým otcům, Abrahamovi, Izákovi a Jákobovi.
13Avšak nejen s vámi uzavírám pod kletbou tuto smlouvu,
14jak s tím, který tu dnes s námi stojí před Hospodinem, naším Bohem, tak s tím, který tu dnes s námi není.
15Vždyť víte, jak jsme přebývali v egyptské zemi a jak jsme procházeli územím pronárodů; sami jste jím prošli.
16Viděli jste jejich ohyzdné a hnusné modly, dřevo a kámen, stříbro a zlato, které mají.
17Ať není mezi vámi muž ani žena, čeleď ani kmen, jejichž srdce by se dnes odvrátilo od Hospodina, našeho Boha, takže by šli sloužit bohům těch pronárodů. Ať není mezi vámi kořen plodící jed a pelyněk.
18Mohlo by se stát, že by někdo slyšel slova této kletby a v duchu by si dobrořečil: „Budu mít pokoj, i když si budu žít v zarputilosti srdce, vždyť to dopadne stejně s opilým jako se střízlivým.“
19Takovému nebude Hospodin ochoten odpustit. Tehdy vzplane Hospodinův hněv i jeho rozhorlení proti tomu muži a dolehne na něj každá kletba zapsaná v této knize a Hospodin vymaže zpod nebes jeho jméno.
20Hospodin ho k jeho zkáze odloučí od všech izraelských kmenů, podle všech kleteb smlouvy, zapsaných v knize tohoto zákona.
21I řekne příští pokolení, vaši synové, kteří povstanou po vás, i cizinec, který přijde z daleké země, až uvidí rány té země a její nemoci, které na ni Hospodin dopustil,
22celou zemi spálenou sírou a solí, že není osévána, že v ní neklíčí a nevzchází žádná bylina, že je vyvrácená jako Sodoma a Gomora, Adma a Sebójím, které vyvrátil Hospodin ve svém hněvu a rozhořčení,
23všechny pronárody řeknou: „Proč tak Hospodin s touto zemí naložil? Proč tento veliký planoucí hněv?“
24A řeknou: „Proto, že opustili smlouvu Hospodina, Boha svých otců, kterou s nimi uzavřel, když je vyvedl z egyptské země,
25a šli sloužit jiným bohům a klaněli se jim, bohům, jež neznali a které jim neurčil.
26Proto Hospodin vzplanul proti té zemi hněvem a uvedl na ni všechno zlořečení zapsané v této knize.
27V hněvu, v rozhořčení a ve velikém rozlícení je Hospodin vyvrátil z jejich země a vyvrhl je do jiné země, jak je tomu dnes.“
28Skryté věci patří Hospodinu, našemu Bohu, zjevné však patří navěky nám a našim synům, abychom dodržovali všechna slova tohoto zákona.
1’êlleh ḏiḇrê habbərîṯ ’ăšer- ṣiwwāh Yahweh ’eṯ- mōšeh, liḵrōṯ ’eṯ- bənê yiśrā’êl bə’ereṣ mōw’āḇ; milləḇaḏ habbərîṯ, ’ăšer- kāraṯ ’ittām bəḥōrêḇ. p̄
2wayyiqrā mōšeh ’el- kāl- yiśrā’êl wayyōmer ’ălêhem; ’attem rə’îṯem, ’êṯ kāl- ’ăšer ‘āśāh Yahweh lə‘ênêḵem bə’ereṣ miṣrayim, ləp̄ar‘ōh ūləḵāl- ‘ăḇāḏāw ūləḵāl- ’arṣōw.
3hammassōwṯ haggəḏōlōṯ, ’ăšer rā’ū ‘êneḵā; hā’ōṯōṯ wəhammōp̄əṯîm haggəḏōlîm hāhêm.
4wəlō- nāṯan Yahweh lāḵem lêḇ lāḏa‘aṯ, wə‘ênayim lir’ōwṯ wə’āzənayim lišmōa‘; ‘aḏ hayyōwm hazzeh.
5wā’ōwlêḵ ’eṯḵem ’arbā‘îm šānāh bammiḏbār; lō- ḇālū śalmōṯêḵem mê‘ălêḵem, wəna‘alḵā lō- ḇāləṯāh mê‘al raḡleḵā.
6leḥem lō ’ăḵaltem, wəyayin wəšêḵār lō šəṯîṯem; ləma‘an têḏə‘ū, kî ’ănî Yahweh ’ĕlōhêḵem.
7wattāḇō’ū ’el- hammāqōwm hazzeh; wayyêṣê sîḥōn meleḵ- ḥešbōwn wə‘ōwḡ meleḵ- habbāšān liqrāṯênū lammilḥāmāh wannakkêm.
8wanniqqaḥ ’eṯ- ’arṣām, wannittənāh lənaḥălāh, lār’ūḇênî wəlaggāḏî; wəlaḥăṣî šêḇeṭ hamnaššî.
9ūšəmartem, ’eṯ- diḇrê habbərîṯ hazzōṯ, wa‘ăśîṯem ’ōṯām; ləma‘an taśkîlū, ’êṯ kāl- ’ăšer ta‘ăśūn. p̄
10’attem niṣṣāḇîm hayyōwm kulləḵem, lip̄nê Yahweh ’ĕlōhêḵem; rāšêḵem šiḇṭêḵem, ziqnêḵem wəšōṭərêḵem, kōl ’îš yiśrā’êl.
11ṭappəḵem nəšêḵem, wəḡêrəḵā, ’ăšer bəqereḇ maḥăneḵā; mêḥōṭêḇ ‘êṣeḵā, ‘aḏ šō’êḇ mêmeḵā.
12lə‘āḇərəḵā, biḇrîṯ Yahweh ’ĕlōheḵā ūḇə’ālāṯōw; ’ăšer Yahweh ’ĕlōheḵā, kōrêṯ ‘imməḵā hayyōwm.
13ləma‘an hāqîm- ’ōṯəḵā hayyōwm lōw lə‘ām, wəhū yihyeh- ləḵā lêlōhîm, ka’ăšer dibber- lāḵ; wəḵa’ăšer nišba‘ la’ăḇōṯeḵā, lə’aḇrāhām ləyiṣḥāq ūləya‘ăqōḇ.
14wəlō ’ittəḵem ləḇaddəḵem; ’ānōḵî, kōrêṯ ’eṯ- habbərîṯ hazzōṯ, wə’eṯ- hā’ālāh hazzōṯ.
15kî ’eṯ- ’ăšer yešnōw pōh, ‘immānū ‘ōmêḏ hayyōwm, lip̄nê Yahweh ’ĕlōhênū; wə’êṯ ’ăšer ’ênennū pōh ‘immānū hayyōwm.
16kî- ’attem yəḏa‘tem, ’êṯ ’ăšer- yāšaḇnū bə’ereṣ miṣrāyim; wə’êṯ ’ăšer- ‘āḇarnū bəqereḇ haggōwyim ’ăšer ‘ăḇartem.
17wattir’ū ’eṯ- šiqqūṣêhem, wə’êṯ gillulêhem; ‘êṣ wā’eḇen, kesep̄ wəzāhāḇ ’ăšer ‘immāhem.
18pen- yêš bāḵem ’îš ’ōw- ’iššāh ’ōw mišpāḥāh ’ōw- šêḇeṭ, ’ăšer ləḇāḇōw p̄ōneh hayyōwm mê‘im Yahweh ’ĕlōhênū, lāleḵeṯ la‘ăḇōḏ, ’eṯ- ’ĕlōhê haggōwyim hāhêm; pen- yêš bāḵem, šōreš pōreh rōš wəla‘ănāh.
19wəhāyāh bəšāmə‘ōw ’eṯ- diḇrê hā’ālāh hazzōṯ, wəhiṯbārêḵ bilḇāḇōw lêmōr šālōwm yihyeh- lî, kî bišrirūṯ libbî ’êlêḵ; ləma‘an səp̄ōwṯ hārāwāh ’eṯ- haṣṣəmê’āh.
20lō- yōḇeh Yahweh səlōaḥ lōw kî ’āz ye‘šan ’ap̄- Yahweh wəqin’āṯōw bā’îš hahū, wərāḇəṣāh bōw kāl- hā’ālāh, hakkəṯūḇāh bassêp̄er hazzeh; ūmāḥāh Yahweh ’eṯ- šəmōw, mittaḥaṯ haššāmāyim.
21wəhiḇdîlōw Yahweh lərā‘āh, mikkōl šiḇṭê yiśrā’êl; kəḵōl ’ālōwṯ habbərîṯ, hakkəṯūḇāh bəsêp̄er hattōwrāh hazzeh.
22wə’āmar haddōwr hā’aḥărōwn, bənêḵem ’ăšer yāqūmū mê’aḥărêḵem, wəhannāḵərî, ’ăšer yāḇō mê’ereṣ rəḥōwqāh; wərā’ū ’eṯ- makkōwṯ hā’āreṣ hahiw wə’eṯ- taḥălu’ehā, ’ăšer- ḥillāh Yahweh bāh.
23gāp̄ərîṯ wāmelaḥ śərêp̄āh ḵāl ’arṣāh lō ṯizzāra‘ wəlō ṯaṣmiaḥ, wəlō- ya‘ăleh ḇāh kāl- ‘êśeḇ; kəmahpêḵaṯ səḏōm wa‘ămōrāh ’aḏmāh [ūṣəḇyîm ḵ] (ūṣəḇōwyim, q) ’ăšer hāp̄aḵ Yahweh, bə’appōw ūḇaḥămāṯōw.
24wə’āmərū kāl- haggōwyim, ‘al- meh ‘āśāh Yahweh kāḵāh lā’āreṣ hazzōṯ; meh ḥorî hā’ap̄ haggāḏōwl hazzeh.
25wə’āmərū, ‘al ’ăšer ‘āzəḇū, ’eṯ- bərîṯ Yahweh ’ĕlōhê ’ăḇōṯām; ’ăšer kāraṯ ‘immām, bəhōwṣî’ōw ’ōṯām mê’ereṣ miṣrāyim.
26wayyêləḵū, wayya‘aḇḏū ’ĕlōhîm ’ăḥêrîm, wayyištaḥăwwū lāhem; ’ĕlōhîm ’ăšer lō- yəḏā‘ūm, wəlō ḥālaq lāhem.
27wayyiḥar- ’ap̄ Yahweh bā’āreṣ hahiw; ləhāḇî ‘ālehā ’eṯ- kāl- haqqəlālāh, hakkəṯūḇāh bassêp̄er hazzeh.
28wayyittəšêm Yahweh mê‘al ’aḏmāṯām, bə’ap̄ ūḇəḥêmāh ūḇəqeṣep̄ gāḏōwl; wayyašliḵêm ’el- ’ereṣ ’aḥereṯ kayyōwm hazzeh.