Ámos, 9. kapitola

Am 9,1
Videl som Pána stáť vedľa oltára, a riekol: Uder hlavicu, aby sa zatriasly prahy a odraz ich a hoď na hlavu ich všetkých, a ich ostatok pobijem mečom; nikto im neunikne, ani sa im nikto nezachráni útekom.
Videl som Pána stáť nad oltárom. Riekol: Udri na hlavicu, až sa prahy zatrasú! Poodtínaj im všetkým hlavy, a tých, čo zostanú, ja pobijem mečom; ani jeden z nich neunikne, nezachráni sa ani jeden.
Videl som Pána stáť pri oltári. I riekol: "Prašti hlavicu tak, aby sa zatriasli trámy; dolám im ich všetkým na hlavách a ostatok z nich mečom pobijem; zbeh od nich neutečie a kto ostane, nezachráni sa.
Videl som Pána stáť pri oltári a riekol: Udri na hlavicu, že sa prahy zatrasú! Zrúť ich všetkým na hlavy a tých, čo zostanú, ja pobijem mečom; ani jeden z nich neunikne, nezachráni sa ani jeden.
Spatřil jsem Pána, jak stojí nad oltářem a říká:„Udeř ty sloupy do hlavic,ať se zachvějí základy!Strhni je jim všem na hlavy.Ty, kdo přežijí, mečem pobiji!Neuteče ani jeden z nich,neunikne mi ani jediný!
Spatřil jsem Panovníka, jak stojí nad oltářem. Řekl: „Udeř do hlavice sloupu , až se zachvějí prahy! Sraz jim to všechno na hlavu, ty poslední vybiji mečem. Nikdo z nich neuteče, neunikne, nevyvázne.
rā’îṯî ’eṯ- ’ăḏōnāy niṣṣāḇ ‘al- hammizbêaḥ, wayyōmer haḵ hakkap̄tōwr wəyir‘ăšū hassippîm, ūḇəṣa‘am bərōš kullām, wə’aḥărîṯām baḥereḇ ’ehĕrōḡ; lō- yānūs lāhem nās, wəlō- yimmālêṭ lāhem pālîṭ.
Am 9,2
Keby sa preborili až do pekla, odtiaľ ich vezme moja ruka; a keby vyšli až hore do neba, aj odtiaľ ich strhnem;
Keby prenikli do podsvetia, aj odtiaľ ich moja ruka vezme; keby vystúpili na nebesá, aj odtiaľ ich zvrhnem.
Ak vniknú do podsvetia, moja ruka ich odtiaľ donesie, a ak vystúpia do neba, aj odtiaľ ich stiahnem.
Keby prenikli do podsvetia, aj odtiaľ ich moja ruka vezme; a keby vystúpili aj na nebesá, aj odtiaľ ich zvrhnem.
I kdyby se zakopali do pekla,má ruka by je odtud vytáhla.Kdyby snad vystoupili do nebe,i odtud strhnu je.
I kdyby se prokopali do podsvětí, má ruka je odtud vezme. Kdyby vystoupili na nebesa, strhnu je odtud.
’im- yaḥtərū ḇiš’ōwl, miššām yāḏî ṯiqqāḥêm; wə’im- ya‘ălū haššāmayim, miššām ’ōwrîḏêm.
Am 9,3
keby sa ukryli na vrchu Karmela, vykutám ich odtiaľ a vezmem ich; keby sa skryli pred mojimi očima na dne mora, odtiaľ rozkážem hadovi, a vyhryzie ich;
Keby sa skryli na vrchole Karmelu, aj tam ich vyhľadám a poberiem. Keby sa skryli pred mojím zrakom na dno mora, aj tam prikážem hadovi, aby ich uštipol.
Ak sa schovajú na vrcholci Karmelu, vysliedim ich a donesiem odtiaľ a ak sa mi schovajú pred očami na morské dno, tak rozkážem hadovi a uhryzne ich.
Keby sa skryli na vrchole Karmela, aj tam ich vyhľadám a poberiem ich. Aj keby sa na dno mora skryli pred mojím zrakom, aj tam prikážem hadovi, aby ich uštipol.
Kdyby se ukryli na vršku Karmelu,najdu je a odtud přivedu.Kdyby se mi schovali na mořském dně,přikážu hadu, ať je odtud vyštípe.
Ukryjí-li se na vrcholu Karmelu, vypátrám je a vezmu je odtud. Skryjí-li se před mým zrakem na mořském dně, poručím hadu a vyštípe je odtud.
wə’im- yêḥāḇə’ū bərōš hakkarmel, miššām ’ăḥappêś ūləqaḥtîm; wə’im- yissāṯərū minneḡeḏ ‘ênay bəqarqa‘ hayyām, miššām ’ăṣawweh ’eṯ- hannāḥāš ūnəšāḵām.
Am 9,4
a keby odišli do zajatia pred svojimi nepriateľmi, odtiaľ rozkážem meču, a pobije ich a obrátim svoje oko na nich na zlé a nie na dobré.
Keby šli do zajatia pred svojimi nepriateľmi, aj tam prikážem meču, aby ich pobil. Upriem na nich svoj zrak na ich nešťastie, a nie na dobro.
Ak pôjdu do zajatia pred svojimi nepriateľmi, tam rozkážem meču a zabije ich, upriem na nich svoje oči na nešťastie, a nie na blaho."
Aj keby šli do zajatia pred svojimi nepriateľmi, aj tam prikážem meču, aby ich pobil. Upriem na nich svoj zrak na ich skazu a nie na ich dobro.
Kdyby je nepřátelé do zajetí zahnali,přikážu meči, aby je tam vyhubil.Spočinu na nich svým pohledem –avšak ne v dobrém, ale ve zlém!
Půjdou-li před svými nepřáteli do zajetí, poručím meči, aby je tam pobil, neboť můj zrak spočinul na nich ke zlému a ne k dobrému.“
wə’im- yêləḵū ḇaššəḇî lip̄nê ’ḇêhem, miššām ’ăṣawweh ’eṯ- haḥereḇ wahărāḡāṯam; wəśamtî ‘ênî ‘ălêhem lərā‘āh wəlō ləṭōwḇāh.
Am 9,5
Lebo Pán Hospodin Zástupov je to, ktorý keď sa dotkne zeme, rozplýva sa, a smútia všetci, ktorí bývajú na nej, a vystúpi celá jako rieka Níl a klesne jako rieka Egypta;
Pán, Hospodin mocností, dotýka sa zeme, a tá sa rozplýva; trúchlia všetci jej obyvatelia; zdvihne sa celá ako Níl a klesne ako veľtok Egypta.
Pán, Jahve zástupov, sa dotkne zeme a tá sa zatrasie a žialiť budú všetci, čo na nej bývajú, bude vystupovať celá ako Níl a upadať ako rieka Egypta.
Pán, Hospodin zástupov, dotýka sa zeme a tá sa rozplýva, a trúchlia všetci jej obyvatelia; zdvihne sa celá zem ako Níl a klesne ako veľtok Egypta.
Panovník, Hospodin zástupů,se dotkne země a ta se roztřese,všichni její obyvatelé se dají do pláče.Jako Nil se celá rozlijea zase opadne jako ta řeka v Egyptě.
Panovník Hospodin zástupů sotva se dotkne země, už se zmítá a všichni její obyvatelé truchlí. Celá se vzedme jako Nil a zase opadne jako egyptská řeka.
waḏōnāy Yahweh haṣṣəḇā’ōwṯ, hannōwḡêa‘ bā’āreṣ wattāmōwḡ, wə’āḇəlū kāl- yōwōšəḇê ḇāh; wə‘āləṯāh ḵay’ōr kullāh, wəšāqə‘āh kî’ōr miṣrāyim.
Am 9,6
ktorý si stavia svoje vrchné paláce na nebi a svoju klenbu založil nad zemou, ktorý volá na vody mora a vylieva ich na tvár zeme; Hospodin je jeho meno.
On na nebesiach stavia svoje horné siene a svojej klenbe základy položil na zemi. On privoláva vody morské a vylieva ich na povrch zeme. Hospodin je Jeho meno.
On stavia v nebesiach svoju hornú sieň, jej klenbu zasadil do zeme; on privoláva vody mora a rozlieva ich po povrchu zeme, Jahve je jeho meno. "Synovia Izraela, nie ste vy pre mňa ako synovia Etiópie? - hovorí Pán.
Ten, kto na nebesiach stavia svoje siene a základy svojej klenbe položil na zem, ten, kto privoláva morské vody a vylieva ich na povrch zeme, sa volá Hospodin!
Ten, který si staví v nebi komnatya svoji klenbu založil na zemi,ten, který přivolává mořské vodya vylévá je na zemi,má jméno Hospodin.
On buduje stupně svého domu na nebesích, nad zemí zakládá svou klenbu. On povolává mořské vody a vylévá je na tvář země. Jeho jméno je Hospodin.
habbōwneh ḇaššāmayim [ma‘ălōwṯōw ḵ] (ma‘ălōwṯāw, q) wa’ăḡuddāṯōw ‘al- ’ereṣ yəsāḏāh; haqqōrê ləmê- hayyām, wayyišpəḵêm ‘al- pənê hā’āreṣ Yahweh šəmōw.
Am 9,7
Či nie ste mi vy, synovia Izraelovi, jako synovia Ethiopov? hovorí Hospodin. Či som nevyviedol Izraela z Egyptskej zeme hore, Filištínov z Kaftora a Sýra z Kíra?
Či nie ste pre mňa, vy Izraelci, toľko ako Kúšijci? - znie výrok Hospodinov. Nevyviedol som Izrael z Egypta ako Filištíncov z Kaftóru a Sýrčanov z Kíru?
Či som nevyviedol Izrael z egyptskej krajiny, Filištíncov z Kaftoru a Aramejčanov z Kíru?
Či nie ste pre mňa, vy, Izraeliti, toľko ako Kúšijci? — znie výrok Hospodina. Nevyviedol som Izrael z Egypta, Filištíncov z Kaftóru a Aramejčanov z Kíru?
Copak nejste, Izraelci, pro městejní jako Habešané?praví Hospodin.Copak jsem Izrael nevyvedl z Egyptastejně jako Filištíny z Kaftorua Aramejce z Kíru?
Nejste snad pro mne jako Kúšijci, vy, synové Izraele? je výrok Hospodinův. Nevyvedl jsem Izraele z egyptské země a Pelištejce z Kaftóru a Arama z Kíru?
hălōw ḵiḇnê ḵušîyîm ’attem lî bənê yiśrā’êl nə’um- Yahweh; hălōw ’eṯ- yiśrā’êl, he‘ĕlêṯî mê’ereṣ miṣrayim, ūp̄əlištîyîm mikkap̄tōwr wa’ărām miqqîr.
Am 9,8
Hľa, oči Pána Hospodina proti tomu hriešnemu kráľovstvu, a zahladím ho s tvári zeme, krome že priam celkom nezahladím domu Jakobovho, hovorí Hospodin.
Hľa, oči Hospodinove sú upreté na hriešne kráľovstvo; vyhladím ho z povrchu zeme. No nezničím úplne dom Jákobov - znie výrok Hospodinov.
Hľa, oči Pána, Jahveho, spočívajú na hriešnom kráľovstve: Ja ho zmetiem z povrchu zeme, lenže nezmetiem úplne dom Jakubov - hovorí Pán.
Hľa, oči Pána, Hospodina, sú upreté na hriešne kráľovstvo; vyhladím ho z povrchu zeme. No nezničím úplne dom Jákoba — znie výrok Hospodina —,
Hle, oči Panovníka Hospodina utkvělyna tomto hříšném království!Vyhladím dům Jákobův ze země,nevyhladím je však úplně,praví Hospodin.
Hle, oči Panovníka Hospodina jsou upřeny na toto hříšné království: Vyhladím je z povrchu země. Dům Jákobův však zcela nevyhladím, je výrok Hospodinův.
hinnêh ‘ênê ’ăḏōnāy Yahweh bammamlāḵāh haḥaṭṭā’āh, wəhišmaḏtî ’ōṯāh, mê‘al pənê hā’ăḏāmāh; ’ep̄es, kî lō hašmêḏ ’ašmîḏ ’eṯ- bêṯ ya‘ăqōḇ nə’um- Yahweh.
Am 9,9
Lebo hľa, ja prikážem a budem previevať dom Izraelov medzi všetkými národami, jako sa previeva riečicou, ale neprepadne ani jediné zrno na zem.
Lebo, hľa, vydám rozkaz a zatrasiem domom Izraela medzi všetkými národmi, ako sa trasie riečicou, takže ani kamienok neprepadne na zem.
Hľa, ja dám príkaz a rozosejem synov Izraela medzi všetky národy, ako sa osieva na riečici, že kamienok nepadne na zem.
lebo hľa, vydám rozkaz a zatrasiem domom Izraela medzi všetkými národmi, ako sa trasie riečicou, takže ani kamienok neprepadne na zem.
Hle, už dávám rozkazy!Budu přesívat dům Izraelepřes všechny národy,tak jako se přesívá sítem,aby nepropadly žádné kamínky.
Neboť hle, přikázal jsem a zatřesu izraelským domem mezi všemi pronárody, jako když se třese řešetem, a žádný kamínek nepropadne na zem.
kî- hinnêh ’ānōḵî məṣawweh, wahăni‘ōwṯî ḇəḵāl- haggōwyim ’eṯ- bêṯ yiśrā’êl; ka’ăšer yinnōwa‘ bakkəḇārāh, wəlō- yippōwl ṣərōwr ’āreṣ.
Am 9,10
Od meča pomrú všetci hriešnici z môjho ľudu, ktorí hovoria: Nepriblíži sa k nám ani nenadíde na nás zlé.
Pod mečom zomrú všetci hriešnici môjho ľudu, ktorí hovoria: Nepriblíži sa, nezasiahne nás pohroma.
Mečom zomrú všetci hriešnici môjho ľudu, ktorí hovoria: "Nedostihne a nepredbehne nás nešťastie."
Pod mečom zomrú všetci hriešnici môjho ľudu, ktorí hovoria: Nepriblíži sa, nezasiahne nás pohroma.
Stejně tak zahynou mečemv mém lidu všichni hříšníci,kteří říkají: „Nám se nic nestane.Nepotká nás žádné neštěstí!“
Zemřou mečem všichni hříšníci mého lidu, kteří říkají: „ Nás nic nepostihne, nás nepotká nic zlého.“
baḥereḇ yāmūṯū, kōl ḥaṭṭā’ê ‘ammî; hā’ōmərîm, lō- ṯaggîš wəṯaqdîm ba‘ăḏênū hārā‘āh.
Am 9,11
Toho dňa postavím stán Dávidov, padlý, a ohradím ich trhliny, postavím jeho zboreniny a vybudujem ho jako za dní drievneho veku,
V ten deň postavím rozpadnutý stánok Dávidov, jeho trhliny zamurujem a postavím jeho rozvaliny. Vybudujem ho ako za dávnych čias,
V ten deň vyzdvihnem padnutú Dávidovu chalupu, zamurujem jej trhliny, postavím jej sutiny a vybudujem ju ako kedysi.
V ten deň postavím rozpadnutý stan Dávida, zacelím jeho trhliny a postavím jeho ruiny. Vybudujem ho ako za dávnych čias,
Toho dne obnovímzbořený stan Davidův.Opravím jeho trhlinya jeho trosky obnovím –vztyčím jej jako za dávných dnů.
V onen den postavím padající Davidův stánek a jeho trhliny zazdím, opravím, co na něm pobořeno, a zbuduji jej jako za dnů dávných.
bayyōwm hahū, ’āqîm ’eṯ- sukkaṯ dāwîḏ hannōp̄eleṯ; wəḡāḏartî ’eṯ- pirṣêhen, wahărisōṯāw ’āqîm, ūḇənîṯîhā kîmê ‘ōwlām.
Am 9,12
aby dedične vládli ostatkom Edoma a všetkými národami, nad ktorými bolo vzývané moje meno, hovorí Hospodin, ktorý to učiní.
aby zaujali to, čo zostalo z Edómu, a všetky národy, ktoré sa nazývajú podľa môjho mena - znie výrok Hospodina, ktorý to vykoná.
Aby ovládli zvyšky Edomu a všetky národy, nad ktorými sa vzýva moje meno, hovorí Pán, ktorý to urobí.
aby zaujali zvyšok Edómu a všetkých národov, nad ktorými znie moje meno — znie výrok Hospodina, ktorý to vykoná.
Tehdy jim připadne zbytek Edomui všechny národy mé jméno nesoucí,praví Hospodin, který to způsobí.
Podrobí si pozůstatek lidu edómského a všech pronárodů; i budou nazývány mým jménem, je výrok Hospodina, který toto činí.
ləma‘an yîrəšū ’eṯ- šə’êrîṯ ’ĕḏōwm wəḵāl haggōwyim, ’ăšer- niqrā šəmî ‘ălêhem; nə’um- Yahweh ‘ōśeh zōṯ. p̄
Am 9,13
Hľa, idú dni, hovorí Hospodin, že oráč bude stíhať ženca a ten, kto šliape hrozná, rozsievača semena, vrchy budú kvapkať sladkým vínom, a všetky brehy sa budú rozplývať hojnosťou.
Ajhľa, prichádzajú dni - znie výrok Hospodinov - keď oráč dohoní ženca a lisovač hrozna rozsievača, vrchy budú vlhnúť muštom a všetky kopce sa roztekať.
Hľa, prídu dni - hovorí Pán, keď sa oráč ženca bude dotýkať a šliapač hrozna toho, čo seje semeno; vrchy budú pretekať muštom a všetky kopce sa budú roztekať.
Hľa, prichádzajú dni — znie výrok Hospodina —, keď oráč dohoní ženca a lisovač hrozna rozsievača; vrchy budú vlhnúť muštom a všetky kopce roztekať sa.
Hle, přicházejí dny,praví Hospodin,kdy žence dožene oráča toho, kdo šlape hrozny, rozsévač.Hory budou tehdy vínem oplývata všechny kopce přímo přetékat.
Hle, přicházejí dny, je výrok Hospodinův, kdy půjde oráč hned za žencem a ten, kdo šlape hrozny, hned za rozsévačem. Z hor bude kanout mladé víno a všechny pahorky budou oplývat vláhou .
hinnêh yāmîm bā’îm nə’um- Yahweh, wəniggaš ḥōwrêš baqqōṣêr, wəḏōrêḵ ‘ănāḇîm bəmōšêḵ hazzāra‘; wəhiṭṭîp̄ū hehārîm ‘āsîs, wəḵāl haggəḇā‘ōwṯ tiṯmōwḡaḡnāh.
Am 9,14
A dovediem zpät zajatých svojho ľudu Izraela, a vystavia spustlé mestá a budú bývať v nich, budú sadiť vinice a budú piť ich víno, narobia zahrád a budú jesť ich ovocie.
Zmením údel môjho ľudu, Izraela: oni vystavajú spustošené mestá a v nich budú bývať, vysadia vinice a z nich budú piť víno, spravia si záhrady a jesť budú ovocie z nich.
Vtedy obrátim osud svojho ľudu, Izraela, budú stavať a obývať spustošené mestá, budú sadiť vinice a piť ich víno, narobia si záhrad a budú jesť ich ovocie.
Potom zmením údel môjho ľudu, Izraela: vystavajú spustošené mestá a budú v nich bývať, vysadia vinice a budú piť ich víno, narobia si záhrad a budú jesť ich ovocie.
Svůj lid Izrael přivedu zpět ze zajetí.Vystavějí města, jež museli opustit,a budou v nich znovu žít.Budou sázet vinice a jejich víno pít,zakládat zahrady a ovoce z nich jíst.
Úděl Izraele, svého lidu, změním, oni znovu vybudují zpustošená města a osídlí je, vysadí vinice a budou z nich pít víno, založí zahrady a budou z nich jíst ovoce.
wəšaḇtî ’eṯ- šəḇūṯ ‘ammî yiśrā’êl ūḇānū ‘ārîm nəšammōwṯ wəyāšāḇū, wənāṭə‘ū ḵərāmîm, wəšāṯū ’eṯ- yênām; wə‘āśū ḡannōwṯ, wə’āḵəlū ’eṯ- pərîhem.
Am 9,15
A tak ich zasadím na ich zemi, a nebudú viacej vykorenení s povrchu svojej zeme, ktorú som im dal, hovorí Hospodin, tvoj Bôh.
Zasadím ich do ich pôdy, a nebudú už vytrhnutí z pôdy, ktorú som im dal, vraví tvoj Boh, Hospodin.
Vtedy ich zasadím do ich pôdy a viac ich nevytrhnú z ich pôdy, ktorú som im dal“ - hovorí Pán, tvoj Boh.
Zasadím ich do ich pôdy a nebudú už vytrhnutí z pôdy, ktorú som im dal, vraví Hospodin, tvoj Boh.
Zasadím je v jejich zemi,kterou jsem dal jim,a z té země nebudou už nikdy vyrváni,praví Hospodin, tvůj Bůh.
Zasadím je do jejich půdy a již nikdy nebudou vykořeněni ze své země, kterou jsem jim dal, praví Hospodin, tvůj Bůh.
ūnəṭa‘tîm ‘al- ’aḏmāṯām; wəlō yinnāṯəšū ‘ōwḏ, mê‘al ’aḏmāṯām ’ăšer nāṯattî lāhem, ’āmar Yahweh ’ĕlōheḵā.
1Videl som Pána stáť vedľa oltára, a riekol: Uder hlavicu, aby sa zatriasly prahy a odraz ich a hoď na hlavu ich všetkých, a ich ostatok pobijem mečom; nikto im neunikne, ani sa im nikto nezachráni útekom. 2Keby sa preborili až do pekla, odtiaľ ich vezme moja ruka; a keby vyšli až hore do neba, aj odtiaľ ich strhnem; 3keby sa ukryli na vrchu Karmela, vykutám ich odtiaľ a vezmem ich; keby sa skryli pred mojimi očima na dne mora, odtiaľ rozkážem hadovi, a vyhryzie ich; 4a keby odišli do zajatia pred svojimi nepriateľmi, odtiaľ rozkážem meču, a pobije ich a obrátim svoje oko na nich na zlé a nie na dobré. 5Lebo Pán Hospodin Zástupov je to, ktorý keď sa dotkne zeme, rozplýva sa, a smútia všetci, ktorí bývajú na nej, a vystúpi celá jako rieka Níl a klesne jako rieka Egypta; 6ktorý si stavia svoje vrchné paláce na nebi a svoju klenbu založil nad zemou, ktorý volá na vody mora a vylieva ich na tvár zeme; Hospodin je jeho meno. 7Či nie ste mi vy, synovia Izraelovi, jako synovia Ethiopov? hovorí Hospodin. Či som nevyviedol Izraela z Egyptskej zeme hore, Filištínov z Kaftora a Sýra z Kíra? 8Hľa, oči Pána Hospodina proti tomu hriešnemu kráľovstvu, a zahladím ho s tvári zeme, krome že priam celkom nezahladím domu Jakobovho, hovorí Hospodin.
9Lebo hľa, ja prikážem a budem previevať dom Izraelov medzi všetkými národami, jako sa previeva riečicou, ale neprepadne ani jediné zrno na zem. 10Od meča pomrú všetci hriešnici z môjho ľudu, ktorí hovoria: Nepriblíži sa k nám ani nenadíde na nás zlé. 11Toho dňa postavím stán Dávidov, padlý, a ohradím ich trhliny, postavím jeho zboreniny a vybudujem ho jako za dní drievneho veku, 12aby dedične vládli ostatkom Edoma a všetkými národami, nad ktorými bolo vzývané moje meno, hovorí Hospodin, ktorý to učiní. 13Hľa, idú dni, hovorí Hospodin, že oráč bude stíhať ženca a ten, kto šliape hrozná, rozsievača semena, vrchy budú kvapkať sladkým vínom, a všetky brehy sa budú rozplývať hojnosťou. 14A dovediem zpät zajatých svojho ľudu Izraela, a vystavia spustlé mestá a budú bývať v nich, budú sadiť vinice a budú piť ich víno, narobia zahrád a budú jesť ich ovocie. 15A tak ich zasadím na ich zemi, a nebudú viacej vykorenení s povrchu svojej zeme, ktorú som im dal, hovorí Hospodin, tvoj Bôh.
1Videl som Pána stáť nad oltárom. Riekol: Udri na hlavicu, až sa prahy zatrasú! Poodtínaj im všetkým hlavy, a tých, čo zostanú, ja pobijem mečom; ani jeden z nich neunikne, nezachráni sa ani jeden. 2Keby prenikli do podsvetia, aj odtiaľ ich moja ruka vezme; keby vystúpili na nebesá, aj odtiaľ ich zvrhnem. 3Keby sa skryli na vrchole Karmelu, aj tam ich vyhľadám a poberiem. Keby sa skryli pred mojím zrakom na dno mora, aj tam prikážem hadovi, aby ich uštipol. 4Keby šli do zajatia pred svojimi nepriateľmi, aj tam prikážem meču, aby ich pobil. Upriem na nich svoj zrak na ich nešťastie, a nie na dobro. 5Pán, Hospodin mocností, dotýka sa zeme, a tá sa rozplýva; trúchlia všetci jej obyvatelia; zdvihne sa celá ako Níl a klesne ako veľtok Egypta. 6On na nebesiach stavia svoje horné siene a svojej klenbe základy položil na zemi. On privoláva vody morské a vylieva ich na povrch zeme. Hospodin je Jeho meno. 7Či nie ste pre mňa, vy Izraelci, toľko ako Kúšijci? - znie výrok Hospodinov. Nevyviedol som Izrael z Egypta ako Filištíncov z Kaftóru a Sýrčanov z Kíru? 8Hľa, oči Hospodinove sú upreté na hriešne kráľovstvo; vyhladím ho z povrchu zeme. No nezničím úplne dom Jákobov - znie výrok Hospodinov.
9Lebo, hľa, vydám rozkaz a zatrasiem domom Izraela medzi všetkými národmi, ako sa trasie riečicou, takže ani kamienok neprepadne na zem. 10Pod mečom zomrú všetci hriešnici môjho ľudu, ktorí hovoria: Nepriblíži sa, nezasiahne nás pohroma. 11V ten deň postavím rozpadnutý stánok Dávidov, jeho trhliny zamurujem a postavím jeho rozvaliny. Vybudujem ho ako za dávnych čias, 12aby zaujali to, čo zostalo z Edómu, a všetky národy, ktoré sa nazývajú podľa môjho mena - znie výrok Hospodina, ktorý to vykoná. 13Ajhľa, prichádzajú dni - znie výrok Hospodinov - keď oráč dohoní ženca a lisovač hrozna rozsievača, vrchy budú vlhnúť muštom a všetky kopce sa roztekať. 14Zmením údel môjho ľudu, Izraela: oni vystavajú spustošené mestá a v nich budú bývať, vysadia vinice a z nich budú piť víno, spravia si záhrady a jesť budú ovocie z nich. 15Zasadím ich do ich pôdy, a nebudú už vytrhnutí z pôdy, ktorú som im dal, vraví tvoj Boh, Hospodin.
1Videl som Pána stáť pri oltári. I riekol: "Prašti hlavicu tak, aby sa zatriasli trámy; dolám im ich všetkým na hlavách a ostatok z nich mečom pobijem; zbeh od nich neutečie a kto ostane, nezachráni sa. 2Ak vniknú do podsvetia, moja ruka ich odtiaľ donesie, a ak vystúpia do neba, aj odtiaľ ich stiahnem. 3Ak sa schovajú na vrcholci Karmelu, vysliedim ich a donesiem odtiaľ a ak sa mi schovajú pred očami na morské dno, tak rozkážem hadovi a uhryzne ich. 4Ak pôjdu do zajatia pred svojimi nepriateľmi, tam rozkážem meču a zabije ich, upriem na nich svoje oči na nešťastie, a nie na blaho." 5Pán, Jahve zástupov, sa dotkne zeme a tá sa zatrasie a žialiť budú všetci, čo na nej bývajú, bude vystupovať celá ako Níl a upadať ako rieka Egypta. 6On stavia v nebesiach svoju hornú sieň, jej klenbu zasadil do zeme; on privoláva vody mora a rozlieva ich po povrchu zeme, Jahve je jeho meno. "Synovia Izraela, nie ste vy pre mňa ako synovia Etiópie? - hovorí Pán. 7Či som nevyviedol Izrael z egyptskej krajiny, Filištíncov z Kaftoru a Aramejčanov z Kíru? 8Hľa, oči Pána, Jahveho, spočívajú na hriešnom kráľovstve: Ja ho zmetiem z povrchu zeme, lenže nezmetiem úplne dom Jakubov - hovorí Pán.
9Hľa, ja dám príkaz a rozosejem synov Izraela medzi všetky národy, ako sa osieva na riečici, že kamienok nepadne na zem. 10Mečom zomrú všetci hriešnici môjho ľudu, ktorí hovoria: "Nedostihne a nepredbehne nás nešťastie." 11V ten deň vyzdvihnem padnutú Dávidovu chalupu, zamurujem jej trhliny, postavím jej sutiny a vybudujem ju ako kedysi. 12Aby ovládli zvyšky Edomu a všetky národy, nad ktorými sa vzýva moje meno, hovorí Pán, ktorý to urobí. 13Hľa, prídu dni - hovorí Pán, keď sa oráč ženca bude dotýkať a šliapač hrozna toho, čo seje semeno; vrchy budú pretekať muštom a všetky kopce sa budú roztekať. 14Vtedy obrátim osud svojho ľudu, Izraela, budú stavať a obývať spustošené mestá, budú sadiť vinice a piť ich víno, narobia si záhrad a budú jesť ich ovocie. 15Vtedy ich zasadím do ich pôdy a viac ich nevytrhnú z ich pôdy, ktorú som im dal“ - hovorí Pán, tvoj Boh.
1Videl som Pána stáť pri oltári a riekol: Udri na hlavicu, že sa prahy zatrasú! Zrúť ich všetkým na hlavy a tých, čo zostanú, ja pobijem mečom; ani jeden z nich neunikne, nezachráni sa ani jeden. 2Keby prenikli do podsvetia, aj odtiaľ ich moja ruka vezme; a keby vystúpili aj na nebesá, aj odtiaľ ich zvrhnem. 3Keby sa skryli na vrchole Karmela, aj tam ich vyhľadám a poberiem ich. Aj keby sa na dno mora skryli pred mojím zrakom, aj tam prikážem hadovi, aby ich uštipol. 4Aj keby šli do zajatia pred svojimi nepriateľmi, aj tam prikážem meču, aby ich pobil. Upriem na nich svoj zrak na ich skazu a nie na ich dobro. 5Pán, Hospodin zástupov, dotýka sa zeme a tá sa rozplýva, a trúchlia všetci jej obyvatelia; zdvihne sa celá zem ako Níl a klesne ako veľtok Egypta. 6Ten, kto na nebesiach stavia svoje siene a základy svojej klenbe položil na zem, ten, kto privoláva morské vody a vylieva ich na povrch zeme, sa volá Hospodin! 7Či nie ste pre mňa, vy, Izraeliti, toľko ako Kúšijci? — znie výrok Hospodina. Nevyviedol som Izrael z Egypta, Filištíncov z Kaftóru a Aramejčanov z Kíru? 8Hľa, oči Pána, Hospodina, sú upreté na hriešne kráľovstvo; vyhladím ho z povrchu zeme. No nezničím úplne dom Jákoba — znie výrok Hospodina —,
9lebo hľa, vydám rozkaz a zatrasiem domom Izraela medzi všetkými národmi, ako sa trasie riečicou, takže ani kamienok neprepadne na zem. 10Pod mečom zomrú všetci hriešnici môjho ľudu, ktorí hovoria: Nepriblíži sa, nezasiahne nás pohroma. 11V ten deň postavím rozpadnutý stan Dávida, zacelím jeho trhliny a postavím jeho ruiny. Vybudujem ho ako za dávnych čias, 12aby zaujali zvyšok Edómu a všetkých národov, nad ktorými znie moje meno — znie výrok Hospodina, ktorý to vykoná. 13Hľa, prichádzajú dni — znie výrok Hospodina —, keď oráč dohoní ženca a lisovač hrozna rozsievača; vrchy budú vlhnúť muštom a všetky kopce roztekať sa. 14Potom zmením údel môjho ľudu, Izraela: vystavajú spustošené mestá a budú v nich bývať, vysadia vinice a budú piť ich víno, narobia si záhrad a budú jesť ich ovocie. 15Zasadím ich do ich pôdy a nebudú už vytrhnutí z pôdy, ktorú som im dal, vraví Hospodin, tvoj Boh.
1Spatřil jsem Pána, jak stojí nad oltářem a říká:„Udeř ty sloupy do hlavic,ať se zachvějí základy!Strhni je jim všem na hlavy.Ty, kdo přežijí, mečem pobiji!Neuteče ani jeden z nich,neunikne mi ani jediný! 2I kdyby se zakopali do pekla,má ruka by je odtud vytáhla.Kdyby snad vystoupili do nebe,i odtud strhnu je. 3Kdyby se ukryli na vršku Karmelu,najdu je a odtud přivedu.Kdyby se mi schovali na mořském dně,přikážu hadu, ať je odtud vyštípe. 4Kdyby je nepřátelé do zajetí zahnali,přikážu meči, aby je tam vyhubil.Spočinu na nich svým pohledem –avšak ne v dobrém, ale ve zlém! 5Panovník, Hospodin zástupů,se dotkne země a ta se roztřese,všichni její obyvatelé se dají do pláče.Jako Nil se celá rozlijea zase opadne jako ta řeka v Egyptě. 6Ten, který si staví v nebi komnatya svoji klenbu založil na zemi,ten, který přivolává mořské vodya vylévá je na zemi,má jméno Hospodin. 7Copak nejste, Izraelci, pro městejní jako Habešané?praví Hospodin.Copak jsem Izrael nevyvedl z Egyptastejně jako Filištíny z Kaftorua Aramejce z Kíru? 8Hle, oči Panovníka Hospodina utkvělyna tomto hříšném království!Vyhladím dům Jákobův ze země,nevyhladím je však úplně,praví Hospodin.
9Hle, už dávám rozkazy!Budu přesívat dům Izraelepřes všechny národy,tak jako se přesívá sítem,aby nepropadly žádné kamínky. 10Stejně tak zahynou mečemv mém lidu všichni hříšníci,kteří říkají: „Nám se nic nestane.Nepotká nás žádné neštěstí!“ 11Toho dne obnovímzbořený stan Davidův.Opravím jeho trhlinya jeho trosky obnovím –vztyčím jej jako za dávných dnů. 12Tehdy jim připadne zbytek Edomui všechny národy mé jméno nesoucí,praví Hospodin, který to způsobí. 13Hle, přicházejí dny,praví Hospodin,kdy žence dožene oráča toho, kdo šlape hrozny, rozsévač.Hory budou tehdy vínem oplývata všechny kopce přímo přetékat. 14Svůj lid Izrael přivedu zpět ze zajetí.Vystavějí města, jež museli opustit,a budou v nich znovu žít.Budou sázet vinice a jejich víno pít,zakládat zahrady a ovoce z nich jíst. 15Zasadím je v jejich zemi,kterou jsem dal jim,a z té země nebudou už nikdy vyrváni,praví Hospodin, tvůj Bůh.
1Spatřil jsem Panovníka, jak stojí nad oltářem. Řekl: „Udeř do hlavice sloupu , až se zachvějí prahy! Sraz jim to všechno na hlavu, ty poslední vybiji mečem. Nikdo z nich neuteče, neunikne, nevyvázne. 2I kdyby se prokopali do podsvětí, má ruka je odtud vezme. Kdyby vystoupili na nebesa, strhnu je odtud. 3Ukryjí-li se na vrcholu Karmelu, vypátrám je a vezmu je odtud. Skryjí-li se před mým zrakem na mořském dně, poručím hadu a vyštípe je odtud. 4Půjdou-li před svými nepřáteli do zajetí, poručím meči, aby je tam pobil, neboť můj zrak spočinul na nich ke zlému a ne k dobrému.“ 5Panovník Hospodin zástupů sotva se dotkne země, už se zmítá a všichni její obyvatelé truchlí. Celá se vzedme jako Nil a zase opadne jako egyptská řeka. 6On buduje stupně svého domu na nebesích, nad zemí zakládá svou klenbu. On povolává mořské vody a vylévá je na tvář země. Jeho jméno je Hospodin. 7Nejste snad pro mne jako Kúšijci, vy, synové Izraele? je výrok Hospodinův. Nevyvedl jsem Izraele z egyptské země a Pelištejce z Kaftóru a Arama z Kíru? 8Hle, oči Panovníka Hospodina jsou upřeny na toto hříšné království: Vyhladím je z povrchu země. Dům Jákobův však zcela nevyhladím, je výrok Hospodinův.
9Neboť hle, přikázal jsem a zatřesu izraelským domem mezi všemi pronárody, jako když se třese řešetem, a žádný kamínek nepropadne na zem. 10Zemřou mečem všichni hříšníci mého lidu, kteří říkají: „ Nás nic nepostihne, nás nepotká nic zlého.“ 11V onen den postavím padající Davidův stánek a jeho trhliny zazdím, opravím, co na něm pobořeno, a zbuduji jej jako za dnů dávných. 12Podrobí si pozůstatek lidu edómského a všech pronárodů; i budou nazývány mým jménem, je výrok Hospodina, který toto činí. 13Hle, přicházejí dny, je výrok Hospodinův, kdy půjde oráč hned za žencem a ten, kdo šlape hrozny, hned za rozsévačem. Z hor bude kanout mladé víno a všechny pahorky budou oplývat vláhou . 14Úděl Izraele, svého lidu, změním, oni znovu vybudují zpustošená města a osídlí je, vysadí vinice a budou z nich pít víno, založí zahrady a budou z nich jíst ovoce. 15Zasadím je do jejich půdy a již nikdy nebudou vykořeněni ze své země, kterou jsem jim dal, praví Hospodin, tvůj Bůh.
1rā’îṯî ’eṯ- ’ăḏōnāy niṣṣāḇ ‘al- hammizbêaḥ, wayyōmer haḵ hakkap̄tōwr wəyir‘ăšū hassippîm, ūḇəṣa‘am bərōš kullām, wə’aḥărîṯām baḥereḇ ’ehĕrōḡ; lō- yānūs lāhem nās, wəlō- yimmālêṭ lāhem pālîṭ. 2’im- yaḥtərū ḇiš’ōwl, miššām yāḏî ṯiqqāḥêm; wə’im- ya‘ălū haššāmayim, miššām ’ōwrîḏêm. 3wə’im- yêḥāḇə’ū bərōš hakkarmel, miššām ’ăḥappêś ūləqaḥtîm; wə’im- yissāṯərū minneḡeḏ ‘ênay bəqarqa‘ hayyām, miššām ’ăṣawweh ’eṯ- hannāḥāš ūnəšāḵām. 4wə’im- yêləḵū ḇaššəḇî lip̄nê ’ḇêhem, miššām ’ăṣawweh ’eṯ- haḥereḇ wahărāḡāṯam; wəśamtî ‘ênî ‘ălêhem lərā‘āh wəlō ləṭōwḇāh. 5waḏōnāy Yahweh haṣṣəḇā’ōwṯ, hannōwḡêa‘ bā’āreṣ wattāmōwḡ, wə’āḇəlū kāl- yōwōšəḇê ḇāh; wə‘āləṯāh ḵay’ōr kullāh, wəšāqə‘āh kî’ōr miṣrāyim. 6habbōwneh ḇaššāmayim [ma‘ălōwṯōw ḵ] (ma‘ălōwṯāw, q) wa’ăḡuddāṯōw ‘al- ’ereṣ yəsāḏāh; haqqōrê ləmê- hayyām, wayyišpəḵêm ‘al- pənê hā’āreṣ Yahweh šəmōw. 7hălōw ḵiḇnê ḵušîyîm ’attem lî bənê yiśrā’êl nə’um- Yahweh; hălōw ’eṯ- yiśrā’êl, he‘ĕlêṯî mê’ereṣ miṣrayim, ūp̄əlištîyîm mikkap̄tōwr wa’ărām miqqîr. 8hinnêh ‘ênê ’ăḏōnāy Yahweh bammamlāḵāh haḥaṭṭā’āh, wəhišmaḏtî ’ōṯāh, mê‘al pənê hā’ăḏāmāh; ’ep̄es, kî lō hašmêḏ ’ašmîḏ ’eṯ- bêṯ ya‘ăqōḇ nə’um- Yahweh.
9kî- hinnêh ’ānōḵî məṣawweh, wahăni‘ōwṯî ḇəḵāl- haggōwyim ’eṯ- bêṯ yiśrā’êl; ka’ăšer yinnōwa‘ bakkəḇārāh, wəlō- yippōwl ṣərōwr ’āreṣ. 10baḥereḇ yāmūṯū, kōl ḥaṭṭā’ê ‘ammî; hā’ōmərîm, lō- ṯaggîš wəṯaqdîm ba‘ăḏênū hārā‘āh. 11bayyōwm hahū, ’āqîm ’eṯ- sukkaṯ dāwîḏ hannōp̄eleṯ; wəḡāḏartî ’eṯ- pirṣêhen, wahărisōṯāw ’āqîm, ūḇənîṯîhā kîmê ‘ōwlām. 12ləma‘an yîrəšū ’eṯ- šə’êrîṯ ’ĕḏōwm wəḵāl haggōwyim, ’ăšer- niqrā šəmî ‘ălêhem; nə’um- Yahweh ‘ōśeh zōṯ. p̄ 13hinnêh yāmîm bā’îm nə’um- Yahweh, wəniggaš ḥōwrêš baqqōṣêr, wəḏōrêḵ ‘ănāḇîm bəmōšêḵ hazzāra‘; wəhiṭṭîp̄ū hehārîm ‘āsîs, wəḵāl haggəḇā‘ōwṯ tiṯmōwḡaḡnāh. 14wəšaḇtî ’eṯ- šəḇūṯ ‘ammî yiśrā’êl ūḇānū ‘ārîm nəšammōwṯ wəyāšāḇū, wənāṭə‘ū ḵərāmîm, wəšāṯū ’eṯ- yênām; wə‘āśū ḡannōwṯ, wə’āḵəlū ’eṯ- pərîhem. 15ūnəṭa‘tîm ‘al- ’aḏmāṯām; wəlō yinnāṯəšū ‘ōwḏ, mê‘al ’aḏmāṯām ’ăšer nāṯattî lāhem, ’āmar Yahweh ’ĕlōheḵā.