1Potom oznámili Joábovi, že hľa, kráľ plače a smúti za Absalomom. 2A tak sa obrátilo zachránenie a víťazstvo toho dňa na zármutok všetkému ľudu, lebo ľud počul toho dňa hovoriť: Kráľ žiali nad svojím synom. 3Preto sa ľud iba kradol toho dňa vchádzajúc do mesta, jako sa kradne ľud, keď sa hanbí za to, že utiekol z boja. 4A kráľ zakryl svoju tvár a kričal velikým hlasom: Môj synu, Absalome, Absalome, môj synu, môj synu! 5Vtedy vošiel Joáb ku kráľovi do domu a riekol: Zahanbil si dnes tvár všetkých svojich služobníkov, ktorí dnes vyslobodili tvoj život i život tvojich synov i tvojich dcér i život tvojich žien i život tvojich ženín, 6milujúc tých, ktorí ťa nenávidia, a nenávidiac tých, ktorí ťa milujú, lebo si dal dnes na vedomie, že nie sú ti ničím ani velitelia ani služobníci, lebo dnes viem, že keby žil Absalom, my všetci by sme boli dnes mŕtvi, a vtedy by sa ti to bolo ľúbilo. 7A tak teraz vstaň, vyjdi a hovor k srdcu svojich služobníkov, lebo prisahám na Hospodina, že ak nevyjdeš, nikto nezostane s tebou tejto noci, a bude ti to horšie ako všetko to zlé, ktoré prišlo na teba od tvojej mladosti až do teraz. 8A tak vstal kráľ a posadil sa do brány, a oznámili všetkému ľudu a riekli: Hľa, kráľ sedí v bráne. A prišiel všetok ľud pred kráľa, a Izrael utiekol, každý do svojho stánu. 9Vtedy sa pravotil všetok ľud po všetkých pokoleniach Izraelových hovoriac: Kráľ nás vytrhol z ruky našich nepriateľov, a on to bol, ktorý nás vyslobodil z ryky Filištínov, a teraz utiekol zo zeme pred Absalomom. 10A Absalom, ktorého sme pomazali nad sebou, zomrel v boji. A tak teraz prečo mlčíte a nejdete doviesť kráľa zpät? 11Preto poslal kráľ Dávid k Cádokovi a k Ebiatárovi, kňazom, a riekol: Hovorte starším Júdovým a povedzte! Prečo máte byť poslední doviesť kráľa zpät do jeho domu, keďže reč celého Izraela sa doniesla ku kráľovi, že ho chcú dopraviť zpät do jeho domu. 12Vy ste moji bratia, moja kosť, a moje telo ste vy, nuž prečože máte byť poslední doviesť kráľa zpät? 13A Amazovi poviete: Či nie si ty moja kosť a moje telo? Tak nech mi učiní Bôh a tak nech pridá, ak nebudeš veliteľom vojska predo mnou po všetky dni miesto Joába. 14A naklonil srdce všetkých mužov Júdových ako keby to bolo bývalo srdce jedného muža, a poslali ku kráľovi odkaz: Navráť sa ty i všetci tvoji služobníci! 15A tak sa vrátil kráľ a prišiel až k Jordánu, a Júda prišiel do Gilgala, idúc naproti kráľovi, aby prepravil kráľa cez Jordán. 16A poponáhľal sa aj Šimei, syn Géru, syn Jeminiho, ktorý bol z Bachúrima, a sišiel s mužmi Júdovými naproti kráľovi Dávidovi. 17A bolo s ním tisíc mužov z Benjamina, aj Cíba, služobník domu Saulovho, i pätnásť jeho synov a dvadsať jeho služobníkov s ním. A prešli cez Jordán pred kráľa. 18A prešla na druhú stranu kompa, aby previezli dom kráľov a aby učinili to, čo by sa mu ľúbilo. A Šimei, syn Géru, padol pred kráľom, keď sa práve mal prepraviť cez Jordán. 19A povedal kráľovi: Nech mi nepočíta môj pán neprávosti, a nespomínaj toho, čo prevrátene učinil tvoj služobník toho dňa, ktorého vyšiel môj pán kráľ z Jeruzalema, a nech si toho neberie kráľ k svojmu srdcu. 20Lebo tvoj služobník vie, že som zhrešil, a preto hľa, prišiel som dnes prvý z celého domu Jozefovho síduc naproti svojmu pánu kráľovi. 21Na to odpovedal Abišaj, syn Ceruje, a riekol: Či by za to nemal zomrieť Šimei, že zlorečil pomazanému Hospodinovmu? 22Ale Dávid riekol: Čo ja mám s vami, synovia Ceruje, že sa mi dneská stávate protivníkmi - pokušiteľmi? Či azda dnes má niekto zomrieť z Izraela? Lebo či neviem, že som dnes kráľom nad Izraelom?

1Jóábovi oznámili: Hľa, kráľ plače a smúti za Absolónom. 2Víťazstvo toho dňa sa tak zmenilo na smútok pre všetok ľud, pretože ľud počúval v ten deň: Kráľ žiali za svojím synom. 3Ľud sa ten deň vkrádal do mesta, ako sa vkrádajú ľudia, keď sa hanbia, že utiekli z boja. 4Kráľ si zakryl tvár a nahlas bedákal: Syn môj Absolón, syn môj, syn môj! 5Vtedy vošiel Jóáb do domu ku kráľovi a povedal: Dnes si potupil všetkých svojich služobníkov, ktorí ti dnes zachránili život, i život tvojich synov, tvojich dcér, a život tvojich žien, a život tvojich vedľajších žien. 6Lebo miluješ tých, čo ťa nenávidia, a nenávidíš tých, čo ťa milujú. Veru dnes si ukázal, že ti nezáleží na tvojich kniežatách a služobníkoch, lebo dnes som poznal, že by sa ti bolo páčilo, keby Absolón zostal nažive a my všetci boli by sme dnes mŕtvi. 7Preto teraz vstaň, vyjdi von a prehovor k srdcu svojich služobníkov; lebo prisahám na Hospodina, že ak nevyjdeš, ani jeden neostane s tebou túto noc, a bude to pre teba horšie ako všetko zlé, čo ťa postihlo od tvojej mladosti až doteraz. 8Vtedy kráľ vstal a posadil sa v bráne. Oznámili všetkému ľudu: Ajhľa, kráľ sedí v bráne. Nato všetok ľud prišiel pred kráľa. Ale Izrael sa rozutekal, každý do svojho stanu. 9Vtedy sa strhla zvada medzi všetkým ľudom po všetkých izraelských kmeňoch. Hovorili: Kráľ nás vytrhol z rúk našich nepriateľov, on nás vyslobodil z rúk Filištíncov, a teraz utiekol z krajiny pred Absolónom. 10A Absolón, ktorého sme pomazali nad sebou, zomrel v boji! Prečo sa teraz zdráhate priviesť kráľa späť? 11Preto kráľ Dávid poslal ku kňazom Cádókovi a Ebjátárovi odkaz: Prehovorte s judskými staršími a povedzte im: Prečo chcete poslední priviesť späť kráľa do jeho domu? Lebo o čom hovoril celý Izrael, dostalo sa až do kráľovho domu. 12Vy ste moji bratia, moja kosť a moje telo, prečo chcete poslední priviesť kráľa? 13Amásovi povedzte: Nie si ty moja kosť a moje telo? Toto nech mi učiní Boh a toto nech pridá, ak namiesto Jóába ty nebudeš vojvodcom u mňa po všetky časy. 14Tak si naklonil srdce všetkých judských mužov do jedného. I poslali ku kráľovi odkaz: Vráť sa i všetci tvoji služobníci. 15Kráľ sa vrátil a prišiel až k Jordánu; Júda prišiel do Gilgálu kráľovi v ústrety, aby previezli kráľa cez Jordán. 16Aj Šimeí, syn Benjamínca Géru, ktorý bol z Bachurímu, sa ponáhľal a šiel s judskými mužmi v ústrety kráľovi Dávidovi. 17Bolo s ním tisíc mužov z Benjamína, aj služobník Saulovho domu Cíbá a s ním jeho pätnásť synov i jeho dvadsať služobníkov. Prešli cez Jordán až pred kráľa. 18Prešli cez brod, aby previezli kráľovu rodinu a urobili to, čo uzná za dobré. Vtedy Gérov syn Šimeí pri prechode cez Jordán padol pred kráľom 19a prehovoril k nemu: Nech mi môj pán nepočíta neprávosti a nespomína, ako ťa tupil tvoj služobník v deň, keď môj pán a kráľ vyšiel z Jeruzalema. Nech si to kráľ nepripustí k srdcu, 20lebo tvoj služobník vie, že zhrešil. Dnes však z celého domu Jozefovho prichádzam prvý v ústrety svojmu pánovi a kráľovi. 21Nato povedal Cerújin syn Abíšaj: Či nemá zomrieť Šimeí za to, že preklínal pomazaného Hospodinovho? 22Ale Dávid odpovedal: Čo mám robiť s vami, synovia Cerúje, že ste mi dnes na pokušenie? Dnes má byť niekto usmrtený v Izraeli? Či vari neviem, že som dnes kráľom nad Izraelom?

1Kráľ sa zachvel, vystúpil do izby nad bránou a zaplakal. Keď odchádzal, hovoril: "Syn môj, Absolón; syn môj, syn môj, Absolón! Keby som ja bol zomrel namiesto teba, Absolón, syn môj, syn môj!" 2Joabovi oznámili: "Hľa, kráľ plače a smúti za Absolónom!" 3Tak sa v ten deň víťazstvo zmenilo na smútok pre celý ľud, lebo ľud v ten deň počul, že sa kráľ trápi pre svojho syna. 4Preto vojsko v ten deň len ukradomky vchádzalo do mesta, ako sa vkráda vojsko, ktoré sa hanbí, lebo ušlo z boja. 5Kráľ si však zahalil hlavu a kráľ volal veľkým hlasom: "Syn môj Absolón, Absolón, syn môj, syn môj!" 6Vtedy prišiel ku kráľovi do domu Joab a povedal: "Dnes si potupil tvár všetkých svojich sluhov, ktorí dnes zachránili tvoj život a život tvojich synov a dcér, život tvojich žien a život tvojich vedľajších žien. 7Lebo preukazuješ lásku tým, čo ťa nenávidia, a nenávidíš tých, čo ťa milujú. Veď si dnes prezradil, že nemáš za nič vojvodcov ani služobníkov! Dnes viem, že keby bol Absolón nažive a my by sme dnes boli všetci mŕtvi, to by ti bolo po vôli. 8A teraz vstaň a prehovor k srdcu svojich sluhov! Lebo prisahám na Pána, ak nevyjdeš von, neostane s tebou tejto noci ani muž. A toto ti bude horšie ako všetko nešťastie, ktoré ťa postihlo od mladi až doteraz." 9Nato kráľ vstal a sadol si do brány. A keď všetkému ľudu oznámili: "Hľa, kráľ sedí v bráne," všetok ľud prišiel pred kráľa. - Izraeliti však utiekli každý do svojho domu. 10Vtedy sa dohadoval celý národ vo všetkých izraelských kmeňoch a hovorili: "Kráľ nás vyslobodil z ruky našich nepriateľov, on nás vytrhol z ruky Filištíncov a teraz ušiel z krajiny pre Absolóna. 11Absolón, ktorého sme pomazali nad sebou, padol v boji. Nuž dokedy chcete váhať priviesť kráľa naspäť?" 12A kráľ Dávid poslal kňazom Sadokovi a Abiatarovi odkaz: "Povedz júdskym starším toto: "Prečo ste vy poslední, čo chcú priviesť kráľa naspäť do jeho domu?" (Lebo reči celého Izraela došli ku kráľovi do jeho domu.) 13"Vy ste moji bratia, vy ste moja kosť a moje telo, nuž prečo ste poslední, čo chcú kráľa priviesť naspäť?" 14A Amasovi povedzte: "Nie si ty moja kosť a moje telo? Toto nech mi urobí Boh a toto nech mi pridá, ak nebudeš u mňa celý čas vojvodcom namiesto Joaba." 15Takto si naklonil srdce všetkých Júdovcov ako srdce jedného muža. I poslali po kráľa: "Vráť sa ty i všetci tvoji sluhovia!" 16Kráľ sa vrátil a prišiel až k Jordánu. Júdovci prišli do Galgaly, chceli ísť v ústrety kráľovi, aby kráľa previedli cez Jordán. 17Gérov syn Semei, Benjamínec z Bahurimu, zostupoval chytro s Júdovcami v ústrety kráľovi Dávidovi. 18Mal so sebou tisíc mužov z Benjamína. Aj Siba, sluha Šaulovho domu, a s ním jeho pätnásti synovia a dvadsiati sluhovia ponáhľali sa k Jordánu pred kráľa. 19Prešli cez brod, aby previedli kráľovu rodinu a aby sa mu dali k službám. Gérov syn Semei však padol pred kráľom, keď prechádzal cez Jordán, 20a hovoril kráľovi: "Nech mi môj pán nepripočítava za zločin a nepripomína si, čím sa previnil tvoj sluha v ten deň, keď môj kráľovský pán vychádzal z Jeruzalema! Nech si to kráľ neberie k srdcu! 21Veď ja, tvoj sluha, viem, že som sa prehrešil. Preto som prišiel prvý z celého Jozefovho domu a išiel som v ústrety svojmu kráľovskému pánovi!" 22Nato sa ozval Abisai, syn Sarvie, a spýtal sa: "Nemá Semei zomrieť za to, že preklínal Pánovho pomazaného?!"

1Kráľ s rozochvením vystúpil do hornej miestnosti nad bránou a plakal. Cestou vzlykal: Syn môj Absolón! Syn môj! Syn môj Absolón! Radšej som mal ja zomrieť namiesto teba. Absolón, syn môj, syn môj! 2Jóabovi oznámili, že kráľ plače a žiali za Absolónom. 3V ten deň sa pocit víťazstva zmenil celému vojsku na smútok. Toho dňa sa vojsko dozvedelo, že kráľ žiali za svojím synom. 4Vtedy sa vojsko kradmo vracalo do mesta, ako to robia bojovníci, ktorí sa hanbia za svoj útek z boja. 5Kráľ si zahalil tvár a prenikavo vzlykal: Syn môj Absolón! Absolón, syn môj, syn môj! 6Vtedy vošiel dnu ku kráľovi Jóab a povedal: Dnes si potupil všetkých svojich služobníkov, ktorí dnešného dňa zachránili život tebe, tvojim synom i dcéram, tvojim ženám i vedľajším ženám. 7Veď miluješ tých, čo ťa nenávidia a nenávidíš tých, čo ťa milujú. Dnes si dal totiž najavo, že ti nezáleží na hodnostároch a služobníkoch. Viem, že by si bol rád, keby Absolón bol zostal nažive a my všetci boli mŕtvi. 8Vstaň teda, vyjdi von a povzbuď svojich služobníkov. Lebo prisahám na Hospodina, že ak nevyjdeš, nikto u teba tejto noci nezostane. To bude pre teba horšie než všetko, čo ťa od mladosti doteraz postretlo. 9Kráľ vstal a posadil sa k bráne. Keď oznámili celému vojsku, že kráľ sedí v bráne, predstúpilo pred neho celé vojsko. Izrael sa však rozutekal, každý do svojho stanu. 10Všade po izraelských kmeňoch si všetci protirečili. Hovorili: Kráľ nás vyslobodil z moci našich nepriateľov, vytrhol z moci Filištíncov a teraz musel ujsť z krajiny pred Absolónom. 11Absolón však, ktorého sme pomazali za svojho vládcu, zahynul v boji. Prečo teda váhate urobiť niečo pre návrat kráľa? 12Kráľ Dávid odkázal kňazom Cádokovi a Ebjatárovi: Povedzte starším Judska: Prečo by ste mali byť poslední pri návrate kráľa domov? — Veď kráľ sa dozvedel, čo hovoril celý Izrael. — 13Vy ste moji bratia, moja kosť a moje telo. To chcete byť poslední pri návrate kráľa? 14Amásovi poviete: Si moja kosť a moje telo. Nech ma Boh prísne potresce, ak sa namiesto Jóaba nestaneš navždy veliteľom môjho vojska. 15Tým si jednoznačne získal srdce všetkých Júdovcov. Tí odkázali kráľovi: Vráť sa späť i so všetkými svojimi služobníkmi. 16Keď sa kráľ vracal, prišiel k Jordánu. Júda prišiel do Gilgálu, aby šiel kráľovi oproti a previedol ho cez Jordán. 17Nečakane prišiel i Benjamínovec Šimei, Gérov syn z Bachurímu, a šiel s judskými mužmi uvítať kráľa Dávida. 18S ním bolo tisíc mužov z Benjamína, ďalej Cíba, služobník Saulovho domu, s ním pätnásť jeho synov a dvadsať jeho sluhov. Prišli k Jordánu prv než kráľ, 19prešli cez brod, aby previedli rodinu kráľa a tak sa mu zapáčili. Keď sa kráľ chystal prejsť cez Jordán, padol pred ním Gérov syn Šimei 20a povedal mu: Nech mi to môj pán nepočíta za vinu a nepripomína si, ako sa zachoval tvoj služobník v deň, keď môj pán a kráľ vyšiel z Jeruzalema. Nech to kráľ neberie tak vážne. 21Veď ja, tvoj služobník, viem, že som sa prehrešil. Dnes však prichádzam prvý z celého domu Jozefovho, aby som ťa, svojho pána a kráľa, uvítal. 22Vtom sa ozval Cerújin syn Abíšaj: Nezaslúži si Šimei smrť za to, že preklínal Hospodinovho pomazaného?

1Král byl otřesen. S pláčem stoupal do horní místnosti brány a cestou naříkal: „Synáčku Abšalome, synáčku můj! Synáčku Abšalome! Proč jsem jen místo tebe neumřel já, Abšalome? Synáčku můj, synáčku můj!“ 2Joábovi bylo oznámeno, jak král pláče a naříká pro Abšaloma. 3Když vojsko uslyšelo, jak král truchlí nad svým synem, vítězství toho dne se všem obrátilo v nářek. 4Vojáci se toho dne kradli do města, jako se krade vojsko, které s hanbou prchlo z boje. 5Král si zakryl tvář a hlasitě bědoval: „Synáčku Abšalome! Abšalome, synáčku můj! Synáčku můj!“ 6Joáb tehdy šel za králem domů a řekl: „Dnes jsi urazil všechny své muže, kteří dnes tobě, tvým synům a dcerám, tvým manželkám i konkubínám zachránili život. 7Miluješ ty, kdo tě nenávidí, a nenávidíš ty, kdo tě milují! Dnes jsi ukázal, že tví velitelé ani vojáci pro tebe nic neznamenají. Dnes je mi jasné, že kdyby Abšalom žil a my všichni dnes byli mrtví, byl bys spokojen. 8Tak se vzchop a jdi povzbudit své muže! Přísahám při Hospodinu, že jinak s tebou do večera nezůstane jediný z nich. To pro tebe bude horší neštěstí než všechno, co tě potkalo od mládí!“ 9Král tedy vstal a posadil se do brány. Když se všichni vojáci dozvěděli, že král sedí v bráně, celé vojsko před králem vykonalo přehlídku.Ostatní z Izraele se rozutekli, každý odkud přišel. 10V celém lidu, ve všech izraelských kmenech se dohadovali: „Král nás zachránil z rukou našich nepřátel; vysvobodil nás ze spárů Filištínů. Pak ale uprchl ze země před Abšalomem 11a Abšalom, kterého jsme si pomazali za krále, padl v boji. Na co tedy čekáte? Proč nepřivedeme krále zpět?“ 12Když se do králova domu doneslo, o čem mluvil celý Izrael, vzkázal král David kněžím Sádokovi a Abiatarovi: „Vyřiďte judským stařešinům: Proč máte být poslední při králově návratu domů? 13Jste mí bratři, má krev a tělo – proč máte být při návratu krále poslední? 14A pokud jde o Amasu, tomu vyřiďte: Nejsi snad má krev a tělo? Ať mě Bůh potrestá a ještě mi přidá, jestli se nestaneš natrvalo mým vojevůdcem namísto Joába.“ 15Tím si naklonil srdce všech obyvatel Judska. Jednomyslně králi vzkázali: „Pojď se vrátit i se všemi svými muži.“ 16Král se tedy vypravil zpět. Když dorazil k Jordánu, judští muži vyšli králi naproti do Gilgalu, aby ho převedli přes Jordán. 17Také Šimei, syn Gerův, Benjamínec z Bachurim, si pospíšil a vydal se s judskými muži přivítat krále Davida. 18Byla s ním i tisícovka mužů z Benjamína a také Cíba, sluha ze Saulova domu, a jeho patnáct synů a dvacet služebníků. Ti před králem vběhli do Jordánu, 19že se budou brodit tam a zpět, aby přepravili královský dvůr a splnili každé královo přání.Když už měl král překročit Jordán, Gerův syn Šimei padl před králem k zemi 20se slovy: „Kéž mi to můj pán nepočítá za vinu a kéž zapomene, čím se tvůj služebník provinil onoho dne, kdy můj pán a král opouštěl Jeruzalém; kéž to král nechová v srdci. 21Zhřešil jsem – to tvůj služebník ví. Pohleď ale, přišel jsem dnes svému pánu a králi naproti jako první z celého domu Josefova.“ 22Abišaj, syn Ceruji, ho přerušil: „Nemá snad Šimei zemřít? Vždyť zlořečil pomazanému Hospodinovu!"

1Král otřesen vystoupil do přístřešku nad branou a plakal. Šel a naříkal: „Můj synu Abšalóme, můj synu Abšalóme! Kéž bych byl umřel místo tebe, Abšalóme, synu můj, synu můj!“ 2Jóabovi bylo oznámeno: „Hle, král pro Abšalóma pláče a truchlí.“ 3Tak se toho dne proměnilo vysvobození ve smutek všeho lidu, neboť lid slyšel toho dne slova: „Král se trápí pro svého syna.“ 4A lid se toho dne kradl do města, jako se vkrádá lid, který se stydí, že utekl z bitvy. 5Král si zavinul tvář a velmi hlasitě křičel: „Můj synu Abšalóme, Abšalóme, synu můj, synu můj!“ 6Tu vstoupil ke králi do domu Jóab a řekl: „Dnes jsi způsobil hanbu všem svým služebníkům, kteří dnes zachránili život tvůj i životy tvých synů a tvých dcer i životy tvých žen a životy tvých ženin. 7Miluješ ty, kdo tě nenávidí, a nenávidíš ty, kdo tě milují. Vždyť jsi dnes dal najevo, že ti nejsou ničím ani velitelé ani služebníci. Dnes jsem poznal, že kdyby zůstal naživu Abšalóm a my všichni byli dnes mrtvi, měl bys to za správné. 8Vstaň nyní, vyjdi a vlídně promluv ke svým služebníkům! Přísahám při Hospodinu: Nevyjdeš-li, nebude této noci s tebou nocovat ani jeden muž. A bude to pro tebe horší než všechno zlo, které na tebe dolehlo od tvého mládí až do nynějška.“ 9Král tedy vstal a usedl v bráně. Všemu lidu bylo oznámeno: „Hle, král sedí v bráně.“ I vyšel všechen lid před krále. Izrael se pak rozutekl, každý ke svým stanům. 10Všechen lid ve všech izraelských kmenech se dostal do rozepře: „Král nás vysvobodil ze spárů našich nepřátel, zachránil nás ze spárů Pelištejců a nyní uprchl ze země před Abšalómem. 11Avšak Abšalóm, jehož jsme nad sebou pomazali za krále , zahynul v bitvě. Proč nyní ohledně králova návratu mlčíte?“ 12Král David vzkázal kněžím Sádokovi a Ebjátarovi: „Promluvte k judským starším: Proč chcete být při návratu krále do jeho domu poslední?“ Řeč celého Izraele se totiž donesla ke králi, do jeho domu. 13„Jste přece moji bratři, má krev a mé tělo. Proč chcete být při králově návratu poslední? 14Také Amasovi povězte: Což nejsi ty má krev a mé tělo? Ať se mnou Bůh udělá, co chce, nebudeš-li u mne po všechny dny velitelem vojska místo Jóaba.“ 15Tak si naklonil srdce každého judského muže, že byli jako jeden muž. Poslali králi vzkaz : „Vrať se zpět se všemi svými služebníky!“ 16Král se tedy vracel a přišel až k Jordánu. Juda vstoupil do Gilgálu a šel králi vstříc, aby ho převedl přes Jordán. 17Tu si pospíšil Benjamínec Šimeí, syn Gérův z Bachurímu, a sestoupil s judskými muži králi Davidovi vstříc. 18Bylo s ním tisíc mužů z Benjamína, též služebník Saulova domu Síba s patnácti svými syny a dvaceti otroky. Dorazili k Jordánu před králem 19a přešli brod, aby převedli králův dům a aby se králi zalíbili. Šimeí, syn Gérův, padl před králem, jenž se chystal přejít Jordán, 20a řekl králi: „Nechť mi to můj pán nepokládá za vinu a nechť nevzpomíná, čím se jeho otrok provinil v ten den, kdy král, můj pán, vycházel z Jeruzaléma; nechť to král nechová v srdci. 21Vždyť tvůj otrok ví, že zhřešil. Dnes však jsem přišel z celého Josefova domu první, abych sestoupil králi, svému pánu, vstříc.“ 22Tu se ozval Abíšaj, syn Serújin: „Což nebude Šimeí usmrcen za to, že zlořečil Hospodinovu pomazanému?“

1wayyuggaḏ ləyōw’āḇ; hinnêh hammeleḵ bōḵeh wayyiṯ’abbêl ‘al- ’aḇšālōm. 2wattəhî hattəšu‘āh bayyōwm hahū lə’êḇel ləḵāl hā‘ām; kî- šāma‘ hā‘ām, bayyōwm hahū lêmōr, ne‘ĕṣaḇ hammeleḵ ‘al- bənōw. 3wayyiṯgannêḇ hā‘ām bayyōwm hahū lāḇōw hā‘îr; ka’ăšer yiṯgannêḇ, hā‘ām hanniḵlāmîm, bənūsām bammilḥāmāh. 4wəhammeleḵ lā’aṭ ’eṯ- pānāw, wayyiz‘aq hammeleḵ qōwl gāḏōwl; bənî ’aḇšālōwm, ’aḇšālōwm bənî ḇənî. s 5wayyāḇō yōw’āḇ ’el- hammeleḵ habbāyiṯ; wayyōmer hōḇaštā hayyōwm ’eṯ- pənê ḵāl ‘ăḇāḏeḵā, hammalləṭîm ’eṯ- nap̄šəḵā hayyōwm, wə’êṯ nep̄eš bāneḵā ūḇənōṯeḵā, wənep̄eš nāšeḵā, wənep̄eš pilaḡšeḵā. 6lə’ahăḇāh ’eṯ- śōnə’eḵā, wəliśnō ’eṯ- ’ōhăḇeḵā; kî higgaḏtā hayyōwm, kî ’ên ləḵā śārîm wa‘ăḇāḏîm, kî yāḏa‘tî hayyōwm, kî [lō ḵ] (lū q) ’aḇšālōwm ḥay wəḵullānū hayyōwm mêṯîm, kî- ’āz yāšār bə‘êneḵā. 7wə‘attāh qūm ṣê, wəḏabbêr ‘al- lêḇ ‘ăḇāḏeḵā; kî Yahweh nišba‘tî kî- ’ênəḵā yōwṣê, ’im- yālîn ’îš ’ittəḵā hallaylāh, wərā‘āh ləḵā zōṯ, mikkāl hārā‘āh ’ăšer- bā’āh ‘āleḵā, minnə‘ureḵā ‘aḏ- ‘āttāh. s 8wayyāqām hammeleḵ wayyêšeḇ baššā‘ar; ūləḵāl- hā‘ām higgîḏū lêmōr, hinnêh hammeleḵ yōwōšêḇ bašša‘ar, wayyāḇō ḵāl hā‘ām lip̄nê hammeleḵ, wəyiśrā’êl, nās ’îš lə’ōhālāw. s 9wayhî ḵāl hā‘ām nāḏōwn, bəḵāl šiḇṭê yiśrā’êl lêmōr; hammeleḵ hiṣṣîlānū mikkap̄ ’ōyəḇênū, wəhū milləṭānū mikkap̄ pəlištîm, wə‘attāh bāraḥ min- hā’āreṣ mê‘al ’aḇšālōwm. 10wə’aḇšālōwm ’ăšer māšaḥnū ‘ālênū, mêṯ bammilḥāmāh; wə‘attāh, lāmāh ’attem maḥărišîm ləhāšîḇ ’eṯ- hammeleḵ. s 11wəhammeleḵ dāwiḏ, laḥ ’el- ṣāḏōwq wə’el- ’eḇyāṯār hakkōhănîm lêmōr dabbərū ’el- ziqnê yəhūḏāh lêmōr, lāmmāh ṯihyū ’aḥărōnîm, ləhāšîḇ ’eṯ- hammeleḵ ’el- bêṯōw; ūḏəḇar kāl- yiśrā’êl, bā ’el- hammeleḵ ’el- bêṯōw. 12’aḥay ’attem, ‘aṣmî ūḇəśārî ’attem; wəlāmmāh ṯihyū ’aḥărōnîm ləhāšîḇ ’eṯ- hammeleḵ. 13wəla‘ămāśā tōmərū, hălōw ‘aṣmî ūḇəśārî ’āttāh; kōh ya‘ăśeh- lî ’ĕlōhîm wəḵōh yōwsîp̄, ’im- lō śar- ṣāḇā tihyeh ləp̄ānay kāl- hayyāmîm taḥaṯ yōw’āḇ. 14wayyaṭ ’eṯ- ləḇaḇ kāl- ’îš- yəhūḏāh kə’îš ’eḥāḏ; wayyišləḥū ’el- hammeleḵ, šūḇ ’attāh wəḵāl ‘ăḇāḏeḵā. 15wayyāšāḇ hammeleḵ, wayyāḇō ‘aḏ- hayyardên; wîhūḏāh bā haggilgālāh, lāleḵeṯ liqraṯ hammeleḵ, ləha‘ăḇîr ’eṯ- hammeleḵ ’eṯ- hayyardên. 16waymahêr, šim‘î ḇen- gêrā ben- haymînî, ’ăšer mibbaḥūrîm; wayyêreḏ ‘im- ’îš yəhūḏāh, liqraṯ hammeleḵ dāwiḏ. 17wə’elep̄ ’îš ‘immōw mibbinyāmin wəṣîḇā, na‘ar bêṯ šā’ūl, waḥămêšeṯ ‘āśār bānāw wə‘eśrîm ‘ăḇāḏāw ’ittōw; wəṣāləḥū hayyardên lip̄nê hammeleḵ. 18wə‘āḇərāh hā‘ăḇārāh, la‘ăḇîr ’eṯ- bêṯ hammeleḵ, wəla‘ăśōwṯ haṭṭōwḇ [bə‘aynōw ḵ] (bə‘ênāw; q) wəšim‘î ḇen- gêrā, nāp̄al lip̄nê hammeleḵ, bə‘āḇərōw bayyardên. 19wayyōmer ’el- hammeleḵ, ’al- yaḥăšāḇ- lî ’ăḏōnî ‘āwōn wə’al- tizkōr, ’êṯ ’ăšer he‘ĕwāh ‘aḇdəḵā, bayyōwm ’ăšer- yāṣā ’ăḏōnî- hammeleḵ mîrūšālim; lāśūm hammeleḵ ’el- libbōw. 20kî yāḏa‘ ‘aḇdəḵā, kî ’ănî ḥāṭāṯî; wəhinnêh- ḇāṯî hayyōwm, rišōwn ləḵāl bêṯ yōwsêp̄, lāreḏeṯ liqraṯ ’ăḏōnî hammeleḵ. s 21wayya‘an ’ăḇîšay ben- ṣərūyāh wayyōmer, hăṯaḥaṯ zōṯ, lō yūmaṯ šim‘î; kî qillêl ’eṯ- məšîaḥ Yahweh. s 22wayyōmer dāwiḏ, mah- lî wəlāḵem bənê ṣərūyāh, kî- ṯihyū- lî hayyōwm ləśāṭān; hayyōwm, yūmaṯ ’îš bəyiśrā’êl, kî hălōw yāḏa‘tî, kî hayyōwm ’ănî- meleḵ ‘al- yiśrā’êl.