Druhá kniha kráľov, 25. kapitola
2 Kral 25,1
A stalo sa deviateho roku jeho kraľovania, desiateho mesiaca, desiateho dňa toho mesiaca, že prišiel Nabuchodonozor, babylonský kráľ, i s celým svojím vojskom proti Jeruzalemu a rozložil sa proti nemu táborom, a vystavil proti nemu hradby dookola.
V deviatom roku jeho kraľovania, v desiatom mesiaci, desiateho dňa toho mesiaca prišiel babylonský kráľ Nebúkadnecar s celým svojím vojskom proti Jeruzalemu. Utáboril sa pri ňom a vybudoval okolo neho val.
V deviatom roku jeho kraľovania, v desiatom mesiaci, na desiaty deň mesiaca prišiel babylonský kráľ Nabuchodonozor a celé jeho vojsko proti Jeruzalemu, utáboril sa proti nemu a postavil okolo neho násyp.
V deviatom roku jeho vlády, v desiatom mesiaci, desiateho dňa toho mesiaca pritiahol babylonský kráľ Nebúkadnecar s celým svojím vojskom k Jeruzalemu. Utáboril sa pri ňom a vybudoval vôkol neho val.
Desátého dne desátého měsíce v devátém roce Cidkiášovy vlády proto k Jeruzalému přitáhl babylonský král Nabukadnezar s celým svým vojskem. Utábořili se před městem a začali kolem něj stavět obléhací val.
V devátém roce Sidkijášova kralování, v desátém měsíci, desátého dne toho měsíce, přitáhl Nebúkadnesar, král babylónský, s celým svým vojskem proti Jeruzalému, položil se proti němu a zbudovali dokola obléhací val.
wayhî ḇišnaṯ hattəšî‘îṯ ləmāləḵōw, baḥōḏeš hā‘ăśîrî be‘āśōwr laḥōḏeš bā nəḇuḵaḏneṣṣar meleḵ- bāḇel hū wəḵāl ḥêlōw ‘al- yərūšālim wayyiḥan ‘ālehā; wayyiḇnū ‘ālehā dāyêq sāḇîḇ.
2 Kral 25,2
A tak bolo mesto obľahnuté až do jedenásteho roku kráľa Cedekiáša.
Mesto bolo obliehané až do jedenásteho roku kráľa Cidkiju .
Mesto bolo v stave obliehania až do jedenásteho roku kráľa Sedekiáša.
Mesto zostalo v stave obliehania až do jedenásteho roku vlády kráľa Cidkiju.
Město zůstalo obleženo až do jedenáctého roku krále Cidkiáše.
Město bylo obleženo do jedenáctého roku vlády krále Sidkijáše.
wattāḇō hā‘îr bammāṣōwr; ‘aḏ ‘aštê ‘eśrêh šānāh, lammeleḵ ṣiḏqîyāhū.
2 Kral 25,3
Deviateho dňa toho štvrtého mesiaca zmocnil sa mesta hlad, a nebolo chleba pre ľud zeme.
Deviateho dňa štvrtého mesiaca zavládol v meste hlad, takže sa ľudu krajiny nedostával chlieb.
Na deviaty deň mesiaca (štvrtého) sa v meste tak rozmohol hlad, že vidiecky ľud nemal chleba.
Deviateho dňa štvrtého mesiaca, keď sa v meste natoľko rozmohol hlad, že prostý ľud nemal čo jesť,
Devátého dne čtvrtého měsíce ve městě vládl takový hlad, že lidé neměli co jíst.
Devátého dne čtvrtého měsíce, když už tvrdě doléhal na město hlad a lid země neměl co jíst,
bəṯiš‘āh laḥōḏeš, wayyeḥĕzaq hārā‘āḇ bā‘îr; wəlō- hāyāh leḥem lə‘am hā’āreṣ.
2 Kral 25,4
Vtedy bolo prelomené mesto, a všetci bojovní mužovia utiekli tej noci cestou brány medzi dvoma múrami, ktorá bola pri zahrade kráľovej. A Chaldeji ležali proti mestu dookola. A kráľ odišiel cestou roviny Araby.
Keď došlo k prielomu do mesta, všetci bojaschopní muži ušli v noci cestou medzi dvoma hradbami, cez mestskú bránu, ktorá je pri kráľovskej záhrade, hoci Chaldejci mali mesto obkľúčené. Ušli smerom k Arábe.
Mesto dostalo trhlinu a všetci bojovníci ušli; v noci vytiahli z mesta cestou cez bránu, ktorá bola pri kráľovskej záhrade - hoci Chaldejci obkľučovali mesto -, a dali sa smerom k Arabe.
došlo k prelomeniu mestských hradieb. Všetci vojaci ušli v noci bránou medzi zdvojenými hradbami popri kráľovskej záhrade, kým Chaldeji zvierali dookola mesto. Utekali smerom k Arábe.
Tehdy byla městská hradba prolomena a všichni vojáci v noci utekli brankou mezi zdmi u královské zahrady, ačkoli Babyloňané drželi město v obležení. Král prchal k pláni Arava,
byly hradby města prolomeny. Všichni bojovníci uprchli v noci branou mezi hradbami u královské zahrady. Kolem celého města byli Kaldejci. Král se dal cestou k pustině.
wattibbāqa‘ hā‘îr, wəḵāl ’anšê hammilḥāmāh hallaylāh dereḵ ša‘ar bên haḥōmōṯayim, ’ăšer ‘al- gan hammeleḵ, wəḵaśdîm ‘al- hā‘îr sāḇîḇ; wayyêleḵ dereḵ hā‘ărāḇāh.
2 Kral 25,5
Ale vojsko Chaldejov prenasledovalo kráľa, a dostihli ho na rovinách Jericha, a všetko jeho vojsko sa rozpŕchlo od neho.
Chaldejské vojská stíhali kráľa. Dostihli ho na jerišských stepiach, a všetko jeho vojsko sa rozpŕchlo od neho.
Chaldejské oddiely prenasledovali kráľa a dochytili ho na Jerišskej rovine. Všetky jeho oddiely sa však rozpŕchli od neho.
Chaldejské vojsko sa rútilo za kráľom a dostihlo ho na jerišských pláňach. Celé jeho vojsko ho opustilo.
ale babylonské vojsko se pustilo za ním. Když ho pak na jerišské pláni dostihli, všichni jeho vojáci se mu rozutekli.
Kaldejské vojsko krále pronásledovalo a dostihlo ho na Jerišských pustinách. Celé jeho vojsko se od něho rozprchlo.
wayyirdəp̄ū ḥêl- kaśdîm ’aḥar hammeleḵ, wayyaśśiḡū ’ōṯōw bə‘arḇōwṯ yərêḥōw; wəḵāl ḥêlōw, nāp̄ōṣū mê‘ālāw.
2 Kral 25,6
A oni chytiac kráľa odviedli ho k babylonskému kráľovi hore do Ribly a tam ho súdili.
Chytili kráľa, zaviedli ho k babylonskému kráľovi do Ribly a vyniesli nad ním rozsudok.
I zajali kráľa a zaviedli ho k babylonskému kráľovi do Rebly a on vyniesol nad ním rozsudok.
Kráľa zajali, odvliekli k babylonskému kráľovi do Ribly a vyriekli nad ním rozsudok.
Král byl zajat a odveden k babylonskému králi do Ribly. Tam byl nad ním vynesen rozsudek:
Krále chytili a přivedli jej k babylónskému králi do Ribly, kde nad ním vynesli rozsudek.
wayyiṯpəśū ’eṯ- hammeleḵ, wayya‘ălū ’ōṯōw ’el- meleḵ bāḇel riḇlāṯāh; wayḏabbərū ’ittōw mišpāṭ.
2 Kral 25,7
A synov Cedekiášových pobili pred jeho očima, a oči Cedekiášove oslepil a poviazal ho dvoma medenými reťazami, a doviedli ho do Babylona.
Synov Cidkijových povraždili pred jeho očami. Nato dal Cidkiju oslepiť, spútať ho do okov a odviesť do Babylónie.
Sedekiášových synov zabili pred jeho očami a Sedekiášovi oslepil oči, spútal ho okovami a odviedol ho do Babylonu.
Cidkijových synov pred jeho očami postínali, Cidkiju dal oslepiť, sputnať okovami a odvliecť do Babylonu.
Cidkiášovi před očima popravili jeho syny, pak mu vyloupli oči, spoutali ho bronzovými řetězy a odvlekli do Babylonu.
Sidkijášovy syny před jeho očima popravili; Sidkijáše oslepil a spoutal ho bronzovými řetězy a odvedl ho do Babylónu.
wə’eṯ- bənê ṣiḏqîyāhū, šāḥăṭū lə‘ênāw; wə’eṯ- ‘ênê ṣiḏqîyāhū ‘iwwêr, wayya’asrêhū ḇanḥuštayim, wayḇi’êhū bāḇel. s
2 Kral 25,8
Potom piateho mesiaca, siedmeho dňa toho mesiaca, ktorý to rok bol devätnástym rokom kráľa Nabuchodonozora, babylonského kráľa, prišiel Nebuzaradán, veliteľ kráľovskej stráže, služobník babylonského kráľa, do Jeruzalema.
V piatom mesiaci, siedmeho dňa toho mesiaca, v devätnástom roku babylonského kráľa Nebúkadnecara , prišiel do Jeruzalema veliteľ telesnej stráže Nebúzaradán, služobník babylonského kráľa.
V piatom mesiaci, na siedmy, deň mesiaca - v devätnástom roku kráľa Nabuchodonozora, babylonského kráľa - prišiel do Jeruzalema veliteľ telesnej stráže Nabuzardan, sluha babylonského kráľa.
V siedmom dni piateho mesiaca a devätnásteho roku vlády kráľa Nebúkadnecara prišiel do Jeruzalema veliteľ telesnej stráže Nebúzaradan, služobník babylonského kráľa.
Sedmého dne pátého měsíce v devatenáctém roce vlády babylonského krále Nabukadnezara přitáhl do Jeruzaléma zmocněnec babylonského krále, velitel gardistů Nebuzaradan.
Sedmého dne pátého měsíce v devatenáctém roce vlády Nebúkadnesara, krále babylónského, přitáhl do Jeruzaléma Nebúzaradán, velitel tělesné stráže, služebník babylónského krále.
ūḇaḥōḏeš haḥămîšî bəšiḇ‘āh laḥōḏeš, hî, šənaṯ təša‘- ‘eśrêh šānāh, lammeleḵ nəḇuḵaḏneṣṣar meleḵ- bāḇel; bā nəḇūzar’ăḏān raḇ- ṭabbāḥîm ‘eḇeḏ meleḵ- bāḇel yərūšālim.
2 Kral 25,9
A spálil dom Hospodinov i dom kráľov i všetky domy Jeruzalema, i všetky veľké domy popálil ohňom.
Vypálil dom Hospodinov a kráľovský palác. Aj všetky významnejšie budovy spálil ohňom.
I podpálil Pánov chrám aj kráľovský palác a všetky jeruzalemské domy. Všetky veľké domy spálil.
Vypálil Hospodinov dom, kráľovský palác a všetky jeruzalemské domy, vypálil každú významnejšiu budovu.
Vypálil Hospodinův chrám i královský palác; vypálil v Jeruzalémě všechny paláce i všechny velké domy.
Vypálil Hospodinův dům i dům královský a všechny domy v Jeruzalémě; všechny význačné domy vypálil ohněm.
2 Kral 25,10
A múry Jeruzalema dookola rozborilo všetko vojsko Chaldejov, ktoré mal so sebou veliteľ kráľovskej stráže.
Všetko chaldejské vojsko veliteľa telesnej stráže rozbúralo i hradby okolo Jeruzalema.
Všetko chaldejské vojsko, ktoré bolo s veliteľom telesnej stráže, zrúcalo múry okolo Jeruzalema
Všetko chaldejské vojsko podliehajúce veliteľovi telesnej stráže strhlo obvodové hradby Jeruzalema.
Všichni babylonští vojáci, kteří přišli s velitelem gardistů, pak rozbořili hradby okolo Jeruzaléma.
Celé kaldejské vojsko, které bylo s velitelem tělesné stráže, zbořilo hradby kolem Jeruzaléma.
wə’eṯ- ḥōwmōṯ yərūšālim sāḇîḇ; nāṯəṣū kāl- ḥêl kaśdîm, ’ăšer raḇ- ṭabbāḥîm.
2 Kral 25,11
A ostatok ľudu, ktorý bol pozostal v meste, a prebehlíkov, ktorí prebehli k babylonskému kráľovi, jako aj ostatok zástupu prestehoval Nebuzaradán, veliteľ kráľovskej stráže.
Veliteľ telesnej stráže Nebúzaradán odvliekol do zajatia aj zvyšok ľudu, čo zostal v meste, zbehov, ktorí prebehli k babylonskému kráľovi, spolu so zvyškom davu.
a zvyšok ľudí, ktorí ostali v meste, tiež i prebehlíkov, ktorí prebehli k babylonskému kráľovi, ako aj zvyšok zástupu odviedol veliteľ telesnej stráže Nabuzardan do zajatia.
Veliteľ telesnej stráže Nebúzaradan odvliekol do vyhnanstva zvyšok ľudu, čo zostal v meste, zbehov, čo prebehli k babylonskému kráľovi a zvyšok z toho davu.
Zbytek lidí, kteří zůstali ve městě, odvlekl velitel gardistů Nebuzaradan stejně jako ty, kteří přeběhli k babylonskému králi, a jako ostatní obyvatelstvo.
Zbytek lidu, který zůstal v městě, a přeběhlíky, kteří přeběhli k babylónskému králi, ten zbývající houf, Nebúzaradán, velitel tělesné stráže, přestěhoval.
wə’êṯ yeṯer hā‘ām hanniš’ārîm bā‘îr, wə’eṯ- hannōp̄əlîm ’ăšer nāp̄əlū ‘al- hammeleḵ bāḇel, wə’êṯ yeṯer hehāmōwn; heḡlāh nəḇūzar’ăḏān raḇ- ṭabbāḥîm.
2 Kral 25,12
A niečo z chudobných ľudí zeme zanechal veliteľ kráľovskej stráže za vinárov a oráčov.
Z drobného ľudu krajiny zanechal veliteľ telesnej stráže niektorých, ako vinárov a roľníkov.
Z chudobných krajiny však nechal veliteľ telesnej stráže niektorých za vinohradníkov a roľníkov.
Časť nemajetnej vrstvy v krajine ponechal veliteľ telesnej stráže za vinohradníkov a roľníkov.
Jen ty nejchudší z lidu tam velitel gardistů nechal, aby se někdo staral o vinice a oral pole.
Část chudiny země ponechal velitel tělesné stráže jako vinaře a rolníky.
ūmiddallaṯ hā’āreṣ, hiš’îr raḇ- ṭabbāḥîm; ləḵōrəmîm ūləyōḡəḇîm.
2 Kral 25,13
A medené stĺpy, ktoré boly v dome Hospodinovom, a podstavce jako aj medené more, ktoré bolo v dome Hospodinovom, potĺkli Chaldeji a ich meď odviezli do Babylona.
Bronzové stĺpy, čo boli v dome Hospodinovom, aj podvozky, bronzové more, ktoré bolo v dome Hospodinovom, Chaldejci rozbili a bronz odniesli do Babylónie.
Kovové stĺpy, ktoré boli v Pánovom chráme, podstavce a kovové more, ktoré bolo v Pánovom chráme, Chaldejci polámali a kov z nich odniesli do Babylonu.
Bronzové stĺpy pred Hospodinovým domom, vozíky a bronzové more pri Hospodinovom dome Chaldeji roztĺkli a bronz odniesli do Babylonu.
Bronzové sloupy Hospodinova chrámu, stojany i bronzové Moře, které bylo v Hospodinově chrámu, rozbili Babyloňané na kusy a bronz z nich odvezli do Babylonu.
Bronzové sloupy, které byly u Hospodinova domu, podstavce i bronzové moře, které bylo v Hospodinově domě, Kaldejci rozbili a měď z nich odvezli do Babylónu.
wə’eṯ- ‘ammūḏê hannəḥōšeṯ ’ăšer bêṯ- Yahweh wə’eṯ- hamməḵōnōwṯ wə’eṯ- yām hannəḥōšeṯ ’ăšer bəḇêṯ- Yahweh šibbərū ḵaśdîm; wayyiś’ū ’eṯ- nəḥuštām bāḇelāh.
2 Kral 25,14
I hrnce, lopatky, nože, panvy i všetky medené nádoby, ktorými svätoslúžili, pobrali.
Hrnce, lopaty, nože, kadidlové panvice, a vôbec všetky bronzové nádoby, ktoré používali pri bohoslužbe, pobrali.
Vzali aj hrnce, lopatky, nože a misky a všetky kovové nádoby, ktorými sa vykonávala služba:
Pobrali i hrnce, lopaty, nože, panvice a všetko bohoslužobné náčinie z bronzu.
Vzali s sebou i hrnce, lopaty, kratiknoty, pohárky a všechno bronzové bohoslužebné náčiní.
Pobrali i hrnce, lopatky, kleště na knoty a pánvičky a všechno bronzové náčiní potřebné k bohoslužbě.
wə’eṯ- hassîrōṯ wə’eṯ- hayyā‘îm wə’eṯ- hamzammərōwṯ wə’eṯ- hakkappōwṯ, wə’êṯ kāl- kəlê hannəḥōšeṯ ’ăšer yəšārəṯū- ḇām lāqāḥū.
2 Kral 25,15
I kadidlá i čaše, všetko, už či bolo zo zlata a či zo striebra, pobral veliteľ kráľovskej stráže.
Panvice na prenášanie ohňa, kropiace čaše, čo bolo zo zlata alebo zo striebra, vzal veliteľ telesnej stráže;
uhoľníky a kropáče, či boli zo zlata alebo zo striebra, zobral veliteľ telesnej stráže.
Veliteľ telesnej stráže pobral i kadidelnice a kropeničky, ktoré boli z čistého zlata alebo striebra.
Velitel gardistů pobral pánvice, mísy a vše, co bylo z ryzího zlata a stříbra.
Také kadidelnice a kropenky, jak zlaté, tak stříbrné, velitel tělesné stráže pobral.
wə’eṯ- hammaḥtōwṯ wə’eṯ- hammizrāqōwṯ, ’ăšer zāhāḇ zāhāḇ, wa’ăšer- kesep̄ kāsep̄; lāqaḥ raḇ- ṭabbāḥîm.
2 Kral 25,16
Dva stĺpy, jedno more a podstavce, ktorých bol narobil Šalamún pre dom Hospodinov. Nebolo váhy medi všetkých tých nádob.
aj dva stĺpy, jedno more, podvozky, ktoré dal zhotoviť Šalamún pre dom Hospodinov. Nebolo možné odvážiť bronz celého vybavenia.
Dva stĺpy, jedno more a podstavce, ktoré dal spraviť Šalamún v Pánovom chráme. Kov týchto predmetov nebolo možno odvážiť.
Bronzu zo všetkých týchto predmetov, to jest z dvoch stĺpov, jedného mora a z vozíkov, ktoré zhotovil Šalamún pre Hospodinov dom, bolo množstvo, ktoré sa nedalo odvážiť.
Dva sloupy, jedno Moře, stojany, které pro Hospodinův chrám zhotovil Šalomoun – bronz ze všech těch věcí se ani nedal zvážit.
Bronzu ze všech těch předmětů, ze dvou sloupů, jednoho moře a podstavců, které dal zhotovit Šalomoun pro Hospodinův dům, bylo tolik, že se nedal ani zvážit.
hā‘ammūḏîm šənayim, hayyām hā’eḥāḏ wəhamməḵōnōwṯ, ’ăšer- ‘āśāh šəlōmōh ləḇêṯ Yahweh; lō- hāyāh mišqāl, linḥōšeṯ kāl- hakkêlîm hā’êlleh.
2 Kral 25,17
Osemnásť lakťov bola výška jedného stĺpa a makovica na ňom medená, a výška makovice bola tri lakte, a pletivo a zrnaté jablká boly na makovici dookola, všetko bolo z medi. A tak to mal i druhý stĺp i s pletivom.
Jeden stĺp mal výšku osemnásť lakťov. Jeho hlavica bola bronzová. Výška hlavice bola tri lakte. Zôkol-vôkol na hlavici bolo mrežovanie a granátové jablká na hlavici dookola, všetko z bronzu. Druhý stĺp bol taký istý aj s mrežovaním.
Výška každého stĺpa bol osemnásť lakťov. Na ňom bola kovová hlavica. Výška hlavice bola päť lakťov. Mriežkovanie a granátové jablká na hlavici dookola bolo všetko z kovu. Taký bol aj druhý stĺp s mriežkovaním.
Jeden stĺp bol vysoký osemnásť lakťov a hlavica na ňom bola bronzová. Hlavica bola tri lakte vysoká. Po jej obvode bolo mriežkovanie a granátové jablká. Všetko to bolo z bronzu. Taký istý bol aj druhý stĺp s mriežkovaním.
Jeden sloup byl vysoký 18 loktů, na něm byla bronzová hlavice vysoká 3 lokty s mřížováním a granátovými jablky kolem dokola, to vše z bronzu. Právě takový byl i druhý sloup, včetně mřížování.
Jeden sloup byl osmnáct loket vysoký a na něm byla bronzová hlavice tři lokte vysoká a kolem hlavice mřížování a granátová jablka. To vše bylo z bronzu. Právě tak vypadal druhý sloup včetně mřížování.
šəmōneh ‘eśrêh ’ammāh qōwmaṯ hā‘ammūḏ hā’eḥāḏ, wəḵōṯereṯ ‘ālāw nəḥōšeṯ wəqōwmaṯ hakkōṯereṯ šālōš [’ammāh ḵ] (’ammōwṯ q) ūśəḇāḵāh wərimmōnîm ‘al- hakkōṯereṯ sāḇîḇ hakkōl nəḥōšeṯ; wəḵā’êlleh la‘ammūḏ haššênî ‘al- haśśəḇāḵāh.
2 Kral 25,18
A veliteľ kráľovskej stráže vzal i Seraiáša, predného kňaza, i Sofoniáša, kňaza druhého radu, jako aj troch strážcov prahu.
Veliteľ telesnej stráže vzal aj hlavného kňaza Seraju, druhého kňaza Cefanju a troch strážcov prahu.
Veliteľ telesnej stráže zajal aj veľkňaza Saraiáša a druhého kňaza Sofoniáša a troch strážcov prahu.
Veliteľ telesnej stráže zajal i hlavného kňaza Seráju, druhého kňaza Cefanju a troch strážcov prahu.
Velitel gardistů zajal nejvyššího kněze Serajáše, zástupce nejvyššího kněze Cefaniáše a tři strážce prahu.
Velitel tělesné stráže vzal Serajáše, hlavního kněze, i Sefanjáše, druhého kněze, a tři strážce prahu.
wayyiqqaḥ raḇ- ṭabbāḥîm, ’eṯ- śərāyāh kōhên hārōš, wə’eṯ- ṣəp̄anyāhū kōhên mišneh; wə’eṯ- šəlōšeṯ šōmərê hassap̄.
2 Kral 25,19
A z mesta vzal jedného komorníka, ktorý bol vrchným úradníkom nad bojovnými mužmi, a piatich mužov z tých, ktorí vídavali tvár kráľovu, ktorí boli najdení v meste, i pisára veliteľa vojska, ktorý popisoval ľud zeme a odvádzal do vojska, a šesťdesiat mužov z ľudu zeme, ktorí sa našli v meste.
Z mesta vzal jedného dvorana, ktorý bol veliteľom bojovníkov, päť mužov z blízkych kráľovi, ktorí sa nachádzali v meste, vojvodcovho pisára, ktorý konal odvody ľudu krajiny, aj šesťdesiat mužov z ľudu krajiny, nachádzajúcich sa v meste.
Z mesta vzal jedného komorníka, ktorý bol veliteľom bojovníkov, päť mužov z osobnej kráľovej služby, ktorí boli v meste, vojvodcovho pisára, ktorý odvádzal ľud krajiny, a šesťdesiat mužov z vidieckeho ľudu, ktorí boli v meste.
Z mesta vzal jedného dvorana, ktorý bol vojenským veliteľom, päť mužov, ktorí mali blízky vzťah ku kráľovi a nachádzali sa v meste, ďalej vojvodcovho pisára, ktorý prostým ľudom doplňoval stav vojska a šesťdesiat obyčajných mužov, ktorí boli v meste.
Ve městě zajal komořího, který velel vojákům, a pět členů královské rady. Dále ve městě našli písaře, který velel při odvodech mužstva a šedesát prostých lidí, kteří se nacházeli ve městě.
Z města vzal jednoho dvořana, který dohlížel na bojovníky, a pět mužů z těch, kdo směli patřit na královu tvář, kteří byli v městě, i písaře, velitele vojska, jenž povolával lid země do služby, a šedesát mužů z lidu země, kteří byli ve městě.
ūmin- hā‘îr lāqaḥ sārîs ’eḥāḏ ’ăšer- hū p̄āqîḏ ‘al- ’anšê hammilḥāmāh, waḥămiššāh ’ănāšîm mêrō’ê p̄ənê- hammeleḵ ’ăšer nimṣə’ū ḇā‘îr, wə’êṯ, hassōp̄êr śar haṣṣāḇā, hammaṣbi ’eṯ- ‘am hā’āreṣ; wəšiššîm ’îš mê‘am hā’āreṣ, hannimṣə’îm bā‘îr.
2 Kral 25,20
A vezmúc ich Nebuzaradán, veliteľ kráľovskej stráže, odviedol ich k babylonskému kráľovi do Ribly.
Nebúzaradán, veliteľ telesnej stráže, ich vzal a odviedol k babylonskému kráľovi do Ribly.
Veliteľ telesnej stráže Nabuzardan ich zajal a zaviedol k babylonskému kráľovi do Rebly.
Veliteľ telesnej stráže Nebúzaradan ich vzal a priviedol k babylonskému kráľovi do Ribly.
Velitel gardistů Nebuzaradan je zajal a odvedl do Ribly k babylonskému králi.
Velitel tělesné stráže Nebúzaradán je vzal a dovedl k babylónskému králi do Ribly.
wayyiqqaḥ ’ōṯām, nəḇūzar’ăḏān raḇ- ṭabbāḥîm; wayyōleḵ ’ōṯām ‘al- meleḵ bāḇel riḇlāṯāh.
2 Kral 25,21
A babylonský kráľ ich pobil a usmrtil ich v Rible, v zemi Chamatu. A tak sa prestehoval Júda zo svojej zeme.
Babylonský kráľ ich dal usmrtiť. Usmrtil ich v Rible, v krajine Chamát. A Júdu odvliekol z jeho pôdy.
A babylonský kráľ ich dal pobiť; usmrtil ich v Reble v ematskej krajine. Júdu však odviedol z jeho pôdy do zajatia.
Tam v Rible, v chamátskom kraji ich dal babylonský kráľ popraviť. Tak sa Júda dostal do zajatia, preč zo svojej vlasti.
Ten je tam v Rible v chamátské zemi nechal popravit.Takto byl Juda vyhnán ze své vlasti.
Babylónský král je dal v Rible v zemi chamátské popravit. Tak byl Juda přestěhován ze své země.
wayyaḵ ’ōṯām meleḵ bāḇel waymîṯêm bəriḇlāh bə’ereṣ ḥămāṯ; wayyiḡel yəhūḏāh mê‘al ’aḏmāṯōw.
2 Kral 25,22
A ľud, ktorý ešte zostal v Judskej zemi, ktorý tam ponechal Nabuchodonozor, babylonský kráľ, nad tými ustanovil Gedaliáša, syna Achikáma, syna Šafánovho.
Nad zvyšným ľudom, ktorý babylonský kráľ Nebúkadnecar ponechal v Judsku, ustanovil Gedalju, syna Achíkámovho, syna Šáfánovho.
A čo sa týka ľudu, ktorý zostal v júdskej krajine, ktorý babylonský Kráľ Nabuchodonozor ponechal, nad ním ustanovil Godoliáša, syna Achikama, syna Safana.
Babylonský kráľ Nebúkadnecar ustanovil za správcu nad pozostalým ľudom, ktorý ponechal v Judsku, Gedalju, syna Achikámovho, syna Šáfanovho.
Babylonský král Nabukadnezar pak jmenoval Gedaliáše, syna Achikama, syna Šafanova, správcem lidu, který směl zůstat v Judsku.
Nad lidem, který byl ponechán v judské zemi, který tam ponechal Nebúkadnesar, král babylónský, ustanovil správcem Gedaljáše, syna Achíkama, syna Šáfanova.
wəhā‘ām, hanniš’ār bə’ereṣ yəhūḏāh, ’ăšer hiš’îr, nəḇūḵaḏneṣṣar meleḵ bāḇel; wayyap̄qêḏ ‘ălêhem, ’eṯ- gəḏalyāhū ben- ’ăḥîqām ben- šāp̄ān. p̄
2 Kral 25,23
A keď počuli všetci velitelia vojsk, oni aj ich mužovia, že babylonský kráľ ustanovil za správcu krajiny Gedaliáša, prišli ku Gedaliášovi do Micpy, totiž Izmael, syn Netaniášov, a Jochanan, syn Kareáchov, a Seraiáš, syn Tanchúmeta Netofatského, a Jazaniáš, syn Machatov, oni aj ich mužovia.
Keď sa všetci velitelia vojsk i s mužstvom dopočuli, že babylonský kráľ ustanovil za predstaveného Gedalju, prišli ku Gedaljovi do Micpy, a to Jišmáél, syn Netanjov, Jochanán, syn Káréachov, Serajá, syn Tanchumeta Netófatského, a Jaazanja, syn Maacháťana, spolu so svojím mužstvom.
Keď všetci velitelia so svojím mužstvom počuli, že babylonský kráľ ustanovil Godoliáša, prišli ku Godoliášovi do Masfy. A to: Nataniášov syn Izmael, Kareho syn Johanan, Saraiáš, syn Netofanitu Tanehumeta, a Máchatanov syn Jesoniáš, oni aj ich mužstvá.
Keď sa všetci velitelia vojska i s mužstvom dozvedeli, že ho babylonský kráľ ustanovil za správcu, prišli za ním do Micpy. Boli to: Jišmáel, syn Netanjov, Jóchanan, syn Káreachov, Serája, syn Netofatského Tanchumeta, Jaazanja, syn Maakaťana, spolu so svojím mužstvom.
Když všichni velitelé se svými muži uslyšeli, že babylonský král jmenoval Gedaliáše správcem, přišli za ním do Micpy – Išmael, syn Netaniášův, Jochanan, syn Kareachův, Serajáš, syn Tanchumeta Netofského, a Jaazaniáš, syn Maachatského – ti všichni i se svými muži.
Když uslyšeli všichni velitelé vojsk i jejich mužstvo, že babylónský král ustanovil správcem Gedaljáše, přišli ke Gedaljášovi do Mispy. Byl to Jišmael, syn Netanjášův, Jóchanan, syn Káreachův, Serajáš, syn Tachumeta Netófského, a Jaazanjáš, syn Maakaťanův, každý se svým mužstvem.
wayyišmə‘ū ḵāl śārê haḥăyālîm hêmmāh wəhā’ănāšîm, kî- hip̄qîḏ meleḵ- bāḇel ’eṯ- gəḏalyāhū, wayyāḇō’ū ’el- gəḏalyāhū hammiṣpāh; wəyišmā‘êl ben- nəṯanyāh wəyōwḥānān ben- qārêaḥ ūśərāyāh ḇen- tanḥumeṯ hannəṭōp̄āṯî, wəya’ăzanyāhū ben- hamma‘ăḵāṯî, hêmmāh wə’anšêhem.
וַיִּשְׁמְעוּ֩
כָל־
שָׂרֵ֨י
הַחֲיָלִ֜ים
הֵ֣מָּה
וְהָאֲנָשִׁ֗ים
כִּֽי־
הִפְקִ֤יד
מֶֽלֶךְ־
בָּבֶל֙
אֶת־
גְּדַלְיָ֔הוּ
וַיָּבֹ֥אוּ
אֶל־
גְּדַלְיָ֖הוּ
הַמִּצְפָּ֑ה
וְיִשְׁמָעֵ֣אל
בֶּן־
נְתַנְיָ֡ה
וְיוֹחָנָ֣ן
בֶּן־
קָ֠רֵחַ
וּשְׂרָיָ֨ה
בֶן־
תַּנְחֻ֜מֶת
הַנְּטֹפָתִ֗י
וְיַֽאֲזַנְיָ֙הוּ֙
בֶּן־
הַמַּ֣עֲכָתִ֔י
הֵ֖מָּה
וְאַנְשֵׁיהֶֽם׃
2 Kral 25,24
A Gedaliáš im prisahal aj ich mužom a riekol im: Nebojte sa služobníkov Chaldejov, zostaňte v zemi a slúžte babylonskému kráľovi, a bude vám dobre.
Gedalja im aj ich mužstvu prisahal a povedal: Nebojte sa podrobiť Chaldejcom, zostaňte v krajine, slúžte babylonskému kráľovi a budeme sa mať dobre.
Godoliáš sa zaprisahal im aj ich mužstvu a vravel im: "Nebojte sa podrobiť sa Chaldejcom! Ostaňte v krajine, buďte poddaní babylonskému kráľovi a bude vám dobre!"
Gedalja ich aj ich mužstvo prísažne uisťoval: Nebojte sa chaldejskej poroby. Zostaňte v krajine, slúžte babylonskému kráľovi a budete sa mať dobre!
Gedaliáš je tehdy i s jejich muži zapřísahal: „Nebojte se sloužit Babyloňanům. Zůstaňte v zemi, služte babylonskému králi a povede se vám dobře.“
Gedaljáš je i jejich mužstvo přísežně ujistil: „Nebojte se stát se kaldejskými služebníky. Zůstaňte v zemi, služte babylónskému králi a povede se vám dobře.“
wayyiššāḇa‘ lāhem gəḏalyāhū ūlə’anšêhem, wayyōmer lāhem, ’al- tîrə’ū mê‘aḇḏê hakkaśdîm; šəḇū ḇā’āreṣ, wə‘iḇḏū ’eṯ- meleḵ bāḇel wəyiṭaḇ lāḵem. s
2 Kral 25,25
A stalo sa v siedmom mesiaci, že prišiel Izmael, syn Netaniáša, syna Elišamovho, z kráľovského semena, a desiati mužovia s ním a zabili Gedaliáša, a zomrel, i Židov i Chaldejov, ktorí boli s ním v Micpe, pobili.
Potom, v siedmom mesiaci, prišiel Jišmáél, syn Netanju, syna Elíšámovho z kráľovského potomstva, a desať mužov s ním, zabili Gedalju a ten zomrel. Usmrtili aj Júdejcov a Chaldejcov, ktorí boli s ním v Micpe.
Ale v siedmom mesiaci prišiel Izmael, syn Nataniáša, syna Elisamovho z kráľovského rodu a s ním desať mužov a zabil Godoliáša a podobne aj Júdovcov a Chaldejcov, ktorí boli s ním v Masfe.
V siedmom mesiaci prišiel Jišmáel, syn Netanjov, vnuk Elíšamov, z kráľovského rodu, i s desiatimi mužmi a zabil Gedalju, Júdovcov i Chaldejov, ktorí boli s ním v Micpe.
V sedmém měsíci ale přišel Išmael, syn Netaniáše, syna Elišamova, z královského rodu a s deseti dalšími muži Gedaliáše zavraždil. Kromě něj zabili i všechny Židy a Babyloňany, kteří s ním byli v Micpě.
Avšak v sedmém měsíci přišel Jišmael, syn Netanjáše, syna Elíšamova, z královského potomstva, s deseti muži a ubili Gedaljáše k smrti, i Judejce, kteří byli s ním v Mispě.
wayhî baḥōḏeš haššəḇî‘î, bā yišmā‘êl ben- nəṯanyāh ben- ’ĕlîšāmā‘ mizzera‘ hamməlūḵāh, wa‘ăśārāh ’ănāšîm ’ittōw, wayyakkū ’eṯ- gəḏalyāhū wayyāmōṯ; wə’eṯ- hayyəhūḏîm wə’eṯ- hakkaśdîm, ’ăšer- hāyū ’ittōw bammiṣpāh.
2 Kral 25,26
Potom sa sobral všetok ľud, od malého až do veľkého, i velitelia vojsk a utečúc prišli do Egypta, lebo sa báli Chaldejov.
Nato sa pobral všetok ľud, od najmenšieho po najväčšieho, aj velitelia vojsk, a odišli do Egypta, lebo sa báli Chaldejcov.
Nato sa zobral všetok ľud, malí i veľkí, aj velitelia oddielov a išli do Egypta, lebo sa báli Chaldejcov. -
Nato sa pobral všetok ľud, nízko či vyššie postavený, i velitelia vojsk a odišli do Egypta, lebo sa báli Chaldejov.
Všichni od nejmenšího po největšího, včetně velitelů vojsk, se pak sebrali a odešli do Egypta, protože se báli Babyloňanů.
Pak se všechen lid, malí i velicí, i velitelé vojsk sebrali a přitáhli do Egypta, protože se báli Kaldejců.
wayyāqumū ḵāl hā‘ām miqqāṭōn wə‘aḏ- gāḏōwl wəśārê haḥăyālîm, wayyāḇō’ū miṣrāyim; kî yārə’ū mippənê ḵaśdîm. p̄
2 Kral 25,27
A stalo sa tridsiateho siedmeho roku zajatia Jehojachina, judského kráľa, dvanásteho mesiaca, dvadsiateho siedmeho dňa toho mesiaca, že Evil-merodach, babylonský kráľ, toho roku, ktorého začal kraľovať, povýšil hlavu Jehojachina, judského kráľa, prepustiac ho zo žalára.
V tridsiatom siedmom roku po odvlečení judského kráľa Jójáchína do zajatia, v dvanástom mesiaci, dvadsiateho siedmeho dňa toho mesiaca, v roku svojho nastúpenia omilostil babylonský kráľ Evíl Meródach judského kráľa Jójáchína a prepustil ho z väzenia.
V tridsiatom siedmom roku zajatia júdskeho kráľa Joachina, v dvanástom mesiaci, na dvadsiaty siedmy deň mesiaca babylonský kráľ Evil Merodach v roku svojho nastúpenia omilostil júdskeho kráľa Joachina (a vyviedol ho) zo žalára.
V tridsiatom siedmom roku zajatia judského kráľa Jójakina, v dvanástom mesiaci, v dvadsiatom siedmom dni toho istého mesiaca udelil babylonský kráľ Evil-Merodak v roku svojho nastúpenia na trón milosť judskému kráľovi Jójakinovi a prepustil ho z väzenia.
V sedmatřicátém roce vyhnanství judského krále Joakina nastoupil na babylonský trůn král Evil-merodach. Ten ještě téhož roku, sedmadvacátého dne dvanáctého měsíce, omilostnil judského krále Joakina a propustil ho z vězení.
Ve třicátém sedmém roce po přestěhování Jójakína, krále judského, dvacátého sedmého dne dvanáctého měsíce, udělil babylónský král Evíl-merodak v tom roce, kdy začal kralovat, milost Jójakínovi, králi judskému, a propustil ho z vězení.
wayhî ḇišlōšîm wāšeḇa‘ šānāh, ləḡālūṯ yəhōwyāḵîn meleḵ- yəhūḏāh, bišnêm ‘āśār ḥōḏeš, bə‘eśrîm wəšiḇ‘āh laḥōḏeš; nāśā ’ĕwîl mərōḏaḵ meleḵ bāḇel bišnaṯ māləḵōw, ’eṯ- rōš yəhōwyāḵîn meleḵ- yəhūḏāh mibbêṯ kele.
2 Kral 25,28
A hovoril s ním dobrotive a dal jeho stolicu nad stolicu iných kráľov, ktorí boli s ním v Babylone.
Zhováral sa s ním láskavo a jeho stolicu dal postaviť nad stolice kráľov, čo boli s ním v Babylone.
Hovoril s ním láskavo a jeho trón postavil nad tróny kráľov, ktorí boli s ním v Babylone.
Správal sa k nemu priateľsky a dal mu vyššiu hodnosť, než mali králi, čo boli s ním v Babylone.
Jednal s ním laskavě a udělil mu čestné křeslo, vyšší než měli ostatní králové, kteří byli u něj v Babylonu.
Mluvil s ním vlídně a jeho křeslo dal postavit výše než křesla králů, kteří byli u něho v Babylónu.
wayḏabbêr ’ittōw ṭōḇōwṯ; wayyittên ’eṯ- kis’ōw, mê‘al, kissê hamməlāḵîm ’ăšer ’ittōw bəḇāḇel.
2 Kral 25,29
A premenil rúcho jeho väzby, a jedával chlieb vždycky pred ním, po všetky dni svojho života.
Vymenil si teda väzenské šaty a jedával ustavične s ním, po všetky dni svojho života.
Zamenil mu zajatecký odev a jedol s ním stále, po všetky dni svojho života.
Smel si odložiť väzenské šaty a po celý život sa pravidelne stravoval u neho.
Směl odložit vězeňský oděv a po všechny dny svého života směl vždy jíst u králova stolu.
Změnil také jeho vězeňský šat a on pak po všechny dny svého života jídal každodenně před ním chléb.
2 Kral 25,30
A jeho vymeraný diel sa mu dával ako stály diel od kráľa, každý deň to, čo prišlo na ktorý deň, po všetky dni jeho života.
Zaopatrenia, a to ustavičného zaopatrenia, sa mu dostávalo od kráľa zo dňa na deň, po všetky dni jeho života.
Zaopatrenie, a to zaopatrenie trvalé, dostával každodenne od kráľa po všetky dni svojho života.
Po celý život sa mu dostávalo od kráľa stáleho zaopatrenia podľa každodennej potreby.
Vše, co potřeboval, dostával od krále pravidelně den co den po všechny dny svého života.
Vše, co potřeboval, mu bylo každodenně králem poskytováno, den co den, po všechny dny jeho života.
wa’ăruḥāṯōw, ’ăruḥaṯ tāmîḏ nittənāh- lōw mê’êṯ hammeleḵ dəḇar- yōwm bəyōwmōw; kōl yəmê ḥayyāw.
1A stalo sa deviateho roku jeho kraľovania, desiateho mesiaca, desiateho dňa toho mesiaca, že prišiel Nabuchodonozor, babylonský kráľ, i s celým svojím vojskom proti Jeruzalemu a rozložil sa proti nemu táborom, a vystavil proti nemu hradby dookola.
2A tak bolo mesto obľahnuté až do jedenásteho roku kráľa Cedekiáša.
3Deviateho dňa toho štvrtého mesiaca zmocnil sa mesta hlad, a nebolo chleba pre ľud zeme.
4Vtedy bolo prelomené mesto, a všetci bojovní mužovia utiekli tej noci cestou brány medzi dvoma múrami, ktorá bola pri zahrade kráľovej. A Chaldeji ležali proti mestu dookola. A kráľ odišiel cestou roviny Araby.
5Ale vojsko Chaldejov prenasledovalo kráľa, a dostihli ho na rovinách Jericha, a všetko jeho vojsko sa rozpŕchlo od neho.
6A oni chytiac kráľa odviedli ho k babylonskému kráľovi hore do Ribly a tam ho súdili.
7A synov Cedekiášových pobili pred jeho očima, a oči Cedekiášove oslepil a poviazal ho dvoma medenými reťazami, a doviedli ho do Babylona.
8Potom piateho mesiaca, siedmeho dňa toho mesiaca, ktorý to rok bol devätnástym rokom kráľa Nabuchodonozora, babylonského kráľa, prišiel Nebuzaradán, veliteľ kráľovskej stráže, služobník babylonského kráľa, do Jeruzalema.
9A spálil dom Hospodinov i dom kráľov i všetky domy Jeruzalema, i všetky veľké domy popálil ohňom.
10A múry Jeruzalema dookola rozborilo všetko vojsko Chaldejov, ktoré mal so sebou veliteľ kráľovskej stráže.
11A ostatok ľudu, ktorý bol pozostal v meste, a prebehlíkov, ktorí prebehli k babylonskému kráľovi, jako aj ostatok zástupu prestehoval Nebuzaradán, veliteľ kráľovskej stráže.
12A niečo z chudobných ľudí zeme zanechal veliteľ kráľovskej stráže za vinárov a oráčov.
13A medené stĺpy, ktoré boly v dome Hospodinovom, a podstavce jako aj medené more, ktoré bolo v dome Hospodinovom, potĺkli Chaldeji a ich meď odviezli do Babylona.
14I hrnce, lopatky, nože, panvy i všetky medené nádoby, ktorými svätoslúžili, pobrali.
15I kadidlá i čaše, všetko, už či bolo zo zlata a či zo striebra, pobral veliteľ kráľovskej stráže.
16Dva stĺpy, jedno more a podstavce, ktorých bol narobil Šalamún pre dom Hospodinov. Nebolo váhy medi všetkých tých nádob.
17Osemnásť lakťov bola výška jedného stĺpa a makovica na ňom medená, a výška makovice bola tri lakte, a pletivo a zrnaté jablká boly na makovici dookola, všetko bolo z medi. A tak to mal i druhý stĺp i s pletivom.
18A veliteľ kráľovskej stráže vzal i Seraiáša, predného kňaza, i Sofoniáša, kňaza druhého radu, jako aj troch strážcov prahu.
19A z mesta vzal jedného komorníka, ktorý bol vrchným úradníkom nad bojovnými mužmi, a piatich mužov z tých, ktorí vídavali tvár kráľovu, ktorí boli najdení v meste, i pisára veliteľa vojska, ktorý popisoval ľud zeme a odvádzal do vojska, a šesťdesiat mužov z ľudu zeme, ktorí sa našli v meste.
20A vezmúc ich Nebuzaradán, veliteľ kráľovskej stráže, odviedol ich k babylonskému kráľovi do Ribly.
21A babylonský kráľ ich pobil a usmrtil ich v Rible, v zemi Chamatu. A tak sa prestehoval Júda zo svojej zeme.
22A ľud, ktorý ešte zostal v Judskej zemi, ktorý tam ponechal Nabuchodonozor, babylonský kráľ, nad tými ustanovil Gedaliáša, syna Achikáma, syna Šafánovho.
23A keď počuli všetci velitelia vojsk, oni aj ich mužovia, že babylonský kráľ ustanovil za správcu krajiny Gedaliáša, prišli ku Gedaliášovi do Micpy, totiž Izmael, syn Netaniášov, a Jochanan, syn Kareáchov, a Seraiáš, syn Tanchúmeta Netofatského, a Jazaniáš, syn Machatov, oni aj ich mužovia.
24A Gedaliáš im prisahal aj ich mužom a riekol im: Nebojte sa služobníkov Chaldejov, zostaňte v zemi a slúžte babylonskému kráľovi, a bude vám dobre.
25A stalo sa v siedmom mesiaci, že prišiel Izmael, syn Netaniáša, syna Elišamovho, z kráľovského semena, a desiati mužovia s ním a zabili Gedaliáša, a zomrel, i Židov i Chaldejov, ktorí boli s ním v Micpe, pobili.
26Potom sa sobral všetok ľud, od malého až do veľkého, i velitelia vojsk a utečúc prišli do Egypta, lebo sa báli Chaldejov.
27A stalo sa tridsiateho siedmeho roku zajatia Jehojachina, judského kráľa, dvanásteho mesiaca, dvadsiateho siedmeho dňa toho mesiaca, že Evil-merodach, babylonský kráľ, toho roku, ktorého začal kraľovať, povýšil hlavu Jehojachina, judského kráľa, prepustiac ho zo žalára.
28A hovoril s ním dobrotive a dal jeho stolicu nad stolicu iných kráľov, ktorí boli s ním v Babylone.
29A premenil rúcho jeho väzby, a jedával chlieb vždycky pred ním, po všetky dni svojho života.
30A jeho vymeraný diel sa mu dával ako stály diel od kráľa, každý deň to, čo prišlo na ktorý deň, po všetky dni jeho života.
1V deviatom roku jeho kraľovania, v desiatom mesiaci, desiateho dňa toho mesiaca prišiel babylonský kráľ Nebúkadnecar s celým svojím vojskom proti Jeruzalemu. Utáboril sa pri ňom a vybudoval okolo neho val.
2Mesto bolo obliehané až do jedenásteho roku kráľa Cidkiju .
3Deviateho dňa štvrtého mesiaca zavládol v meste hlad, takže sa ľudu krajiny nedostával chlieb.
4Keď došlo k prielomu do mesta, všetci bojaschopní muži ušli v noci cestou medzi dvoma hradbami, cez mestskú bránu, ktorá je pri kráľovskej záhrade, hoci Chaldejci mali mesto obkľúčené. Ušli smerom k Arábe.
5Chaldejské vojská stíhali kráľa. Dostihli ho na jerišských stepiach, a všetko jeho vojsko sa rozpŕchlo od neho.
6Chytili kráľa, zaviedli ho k babylonskému kráľovi do Ribly a vyniesli nad ním rozsudok.
7Synov Cidkijových povraždili pred jeho očami. Nato dal Cidkiju oslepiť, spútať ho do okov a odviesť do Babylónie.
8V piatom mesiaci, siedmeho dňa toho mesiaca, v devätnástom roku babylonského kráľa Nebúkadnecara , prišiel do Jeruzalema veliteľ telesnej stráže Nebúzaradán, služobník babylonského kráľa.
9Vypálil dom Hospodinov a kráľovský palác. Aj všetky významnejšie budovy spálil ohňom.
10Všetko chaldejské vojsko veliteľa telesnej stráže rozbúralo i hradby okolo Jeruzalema.
11Veliteľ telesnej stráže Nebúzaradán odvliekol do zajatia aj zvyšok ľudu, čo zostal v meste, zbehov, ktorí prebehli k babylonskému kráľovi, spolu so zvyškom davu.
12Z drobného ľudu krajiny zanechal veliteľ telesnej stráže niektorých, ako vinárov a roľníkov.
13Bronzové stĺpy, čo boli v dome Hospodinovom, aj podvozky, bronzové more, ktoré bolo v dome Hospodinovom, Chaldejci rozbili a bronz odniesli do Babylónie.
14Hrnce, lopaty, nože, kadidlové panvice, a vôbec všetky bronzové nádoby, ktoré používali pri bohoslužbe, pobrali.
15Panvice na prenášanie ohňa, kropiace čaše, čo bolo zo zlata alebo zo striebra, vzal veliteľ telesnej stráže;
16aj dva stĺpy, jedno more, podvozky, ktoré dal zhotoviť Šalamún pre dom Hospodinov. Nebolo možné odvážiť bronz celého vybavenia.
17Jeden stĺp mal výšku osemnásť lakťov. Jeho hlavica bola bronzová. Výška hlavice bola tri lakte. Zôkol-vôkol na hlavici bolo mrežovanie a granátové jablká na hlavici dookola, všetko z bronzu. Druhý stĺp bol taký istý aj s mrežovaním.
18Veliteľ telesnej stráže vzal aj hlavného kňaza Seraju, druhého kňaza Cefanju a troch strážcov prahu.
19Z mesta vzal jedného dvorana, ktorý bol veliteľom bojovníkov, päť mužov z blízkych kráľovi, ktorí sa nachádzali v meste, vojvodcovho pisára, ktorý konal odvody ľudu krajiny, aj šesťdesiat mužov z ľudu krajiny, nachádzajúcich sa v meste.
20Nebúzaradán, veliteľ telesnej stráže, ich vzal a odviedol k babylonskému kráľovi do Ribly.
21Babylonský kráľ ich dal usmrtiť. Usmrtil ich v Rible, v krajine Chamát. A Júdu odvliekol z jeho pôdy.
22Nad zvyšným ľudom, ktorý babylonský kráľ Nebúkadnecar ponechal v Judsku, ustanovil Gedalju, syna Achíkámovho, syna Šáfánovho.
23Keď sa všetci velitelia vojsk i s mužstvom dopočuli, že babylonský kráľ ustanovil za predstaveného Gedalju, prišli ku Gedaljovi do Micpy, a to Jišmáél, syn Netanjov, Jochanán, syn Káréachov, Serajá, syn Tanchumeta Netófatského, a Jaazanja, syn Maacháťana, spolu so svojím mužstvom.
24Gedalja im aj ich mužstvu prisahal a povedal: Nebojte sa podrobiť Chaldejcom, zostaňte v krajine, slúžte babylonskému kráľovi a budeme sa mať dobre.
25Potom, v siedmom mesiaci, prišiel Jišmáél, syn Netanju, syna Elíšámovho z kráľovského potomstva, a desať mužov s ním, zabili Gedalju a ten zomrel. Usmrtili aj Júdejcov a Chaldejcov, ktorí boli s ním v Micpe.
26Nato sa pobral všetok ľud, od najmenšieho po najväčšieho, aj velitelia vojsk, a odišli do Egypta, lebo sa báli Chaldejcov.
27V tridsiatom siedmom roku po odvlečení judského kráľa Jójáchína do zajatia, v dvanástom mesiaci, dvadsiateho siedmeho dňa toho mesiaca, v roku svojho nastúpenia omilostil babylonský kráľ Evíl Meródach judského kráľa Jójáchína a prepustil ho z väzenia.
28Zhováral sa s ním láskavo a jeho stolicu dal postaviť nad stolice kráľov, čo boli s ním v Babylone.
29Vymenil si teda väzenské šaty a jedával ustavične s ním, po všetky dni svojho života.
30Zaopatrenia, a to ustavičného zaopatrenia, sa mu dostávalo od kráľa zo dňa na deň, po všetky dni jeho života.
1V deviatom roku jeho kraľovania, v desiatom mesiaci, na desiaty deň mesiaca prišiel babylonský kráľ Nabuchodonozor a celé jeho vojsko proti Jeruzalemu, utáboril sa proti nemu a postavil okolo neho násyp.
2Mesto bolo v stave obliehania až do jedenásteho roku kráľa Sedekiáša.
3Na deviaty deň mesiaca (štvrtého) sa v meste tak rozmohol hlad, že vidiecky ľud nemal chleba.
4Mesto dostalo trhlinu a všetci bojovníci ušli; v noci vytiahli z mesta cestou cez bránu, ktorá bola pri kráľovskej záhrade - hoci Chaldejci obkľučovali mesto -, a dali sa smerom k Arabe.
5Chaldejské oddiely prenasledovali kráľa a dochytili ho na Jerišskej rovine. Všetky jeho oddiely sa však rozpŕchli od neho.
6I zajali kráľa a zaviedli ho k babylonskému kráľovi do Rebly a on vyniesol nad ním rozsudok.
7Sedekiášových synov zabili pred jeho očami a Sedekiášovi oslepil oči, spútal ho okovami a odviedol ho do Babylonu.
8V piatom mesiaci, na siedmy, deň mesiaca - v devätnástom roku kráľa Nabuchodonozora, babylonského kráľa - prišiel do Jeruzalema veliteľ telesnej stráže Nabuzardan, sluha babylonského kráľa.
9I podpálil Pánov chrám aj kráľovský palác a všetky jeruzalemské domy. Všetky veľké domy spálil.
10Všetko chaldejské vojsko, ktoré bolo s veliteľom telesnej stráže, zrúcalo múry okolo Jeruzalema
11a zvyšok ľudí, ktorí ostali v meste, tiež i prebehlíkov, ktorí prebehli k babylonskému kráľovi, ako aj zvyšok zástupu odviedol veliteľ telesnej stráže Nabuzardan do zajatia.
12Z chudobných krajiny však nechal veliteľ telesnej stráže niektorých za vinohradníkov a roľníkov.
13Kovové stĺpy, ktoré boli v Pánovom chráme, podstavce a kovové more, ktoré bolo v Pánovom chráme, Chaldejci polámali a kov z nich odniesli do Babylonu.
14Vzali aj hrnce, lopatky, nože a misky a všetky kovové nádoby, ktorými sa vykonávala služba:
15uhoľníky a kropáče, či boli zo zlata alebo zo striebra, zobral veliteľ telesnej stráže.
16Dva stĺpy, jedno more a podstavce, ktoré dal spraviť Šalamún v Pánovom chráme. Kov týchto predmetov nebolo možno odvážiť.
17Výška každého stĺpa bol osemnásť lakťov. Na ňom bola kovová hlavica. Výška hlavice bola päť lakťov. Mriežkovanie a granátové jablká na hlavici dookola bolo všetko z kovu. Taký bol aj druhý stĺp s mriežkovaním.
18Veliteľ telesnej stráže zajal aj veľkňaza Saraiáša a druhého kňaza Sofoniáša a troch strážcov prahu.
19Z mesta vzal jedného komorníka, ktorý bol veliteľom bojovníkov, päť mužov z osobnej kráľovej služby, ktorí boli v meste, vojvodcovho pisára, ktorý odvádzal ľud krajiny, a šesťdesiat mužov z vidieckeho ľudu, ktorí boli v meste.
20Veliteľ telesnej stráže Nabuzardan ich zajal a zaviedol k babylonskému kráľovi do Rebly.
21A babylonský kráľ ich dal pobiť; usmrtil ich v Reble v ematskej krajine. Júdu však odviedol z jeho pôdy do zajatia.
22A čo sa týka ľudu, ktorý zostal v júdskej krajine, ktorý babylonský Kráľ Nabuchodonozor ponechal, nad ním ustanovil Godoliáša, syna Achikama, syna Safana.
23Keď všetci velitelia so svojím mužstvom počuli, že babylonský kráľ ustanovil Godoliáša, prišli ku Godoliášovi do Masfy. A to: Nataniášov syn Izmael, Kareho syn Johanan, Saraiáš, syn Netofanitu Tanehumeta, a Máchatanov syn Jesoniáš, oni aj ich mužstvá.
24Godoliáš sa zaprisahal im aj ich mužstvu a vravel im: "Nebojte sa podrobiť sa Chaldejcom! Ostaňte v krajine, buďte poddaní babylonskému kráľovi a bude vám dobre!"
25Ale v siedmom mesiaci prišiel Izmael, syn Nataniáša, syna Elisamovho z kráľovského rodu a s ním desať mužov a zabil Godoliáša a podobne aj Júdovcov a Chaldejcov, ktorí boli s ním v Masfe.
26Nato sa zobral všetok ľud, malí i veľkí, aj velitelia oddielov a išli do Egypta, lebo sa báli Chaldejcov. -
27V tridsiatom siedmom roku zajatia júdskeho kráľa Joachina, v dvanástom mesiaci, na dvadsiaty siedmy deň mesiaca babylonský kráľ Evil Merodach v roku svojho nastúpenia omilostil júdskeho kráľa Joachina (a vyviedol ho) zo žalára.
28Hovoril s ním láskavo a jeho trón postavil nad tróny kráľov, ktorí boli s ním v Babylone.
29Zamenil mu zajatecký odev a jedol s ním stále, po všetky dni svojho života.
30Zaopatrenie, a to zaopatrenie trvalé, dostával každodenne od kráľa po všetky dni svojho života.
1V deviatom roku jeho vlády, v desiatom mesiaci, desiateho dňa toho mesiaca pritiahol babylonský kráľ Nebúkadnecar s celým svojím vojskom k Jeruzalemu. Utáboril sa pri ňom a vybudoval vôkol neho val.
2Mesto zostalo v stave obliehania až do jedenásteho roku vlády kráľa Cidkiju.
3Deviateho dňa štvrtého mesiaca, keď sa v meste natoľko rozmohol hlad, že prostý ľud nemal čo jesť,
4došlo k prelomeniu mestských hradieb. Všetci vojaci ušli v noci bránou medzi zdvojenými hradbami popri kráľovskej záhrade, kým Chaldeji zvierali dookola mesto. Utekali smerom k Arábe.
5Chaldejské vojsko sa rútilo za kráľom a dostihlo ho na jerišských pláňach. Celé jeho vojsko ho opustilo.
6Kráľa zajali, odvliekli k babylonskému kráľovi do Ribly a vyriekli nad ním rozsudok.
7Cidkijových synov pred jeho očami postínali, Cidkiju dal oslepiť, sputnať okovami a odvliecť do Babylonu.
8V siedmom dni piateho mesiaca a devätnásteho roku vlády kráľa Nebúkadnecara prišiel do Jeruzalema veliteľ telesnej stráže Nebúzaradan, služobník babylonského kráľa.
9Vypálil Hospodinov dom, kráľovský palác a všetky jeruzalemské domy, vypálil každú významnejšiu budovu.
10Všetko chaldejské vojsko podliehajúce veliteľovi telesnej stráže strhlo obvodové hradby Jeruzalema.
11Veliteľ telesnej stráže Nebúzaradan odvliekol do vyhnanstva zvyšok ľudu, čo zostal v meste, zbehov, čo prebehli k babylonskému kráľovi a zvyšok z toho davu.
12Časť nemajetnej vrstvy v krajine ponechal veliteľ telesnej stráže za vinohradníkov a roľníkov.
13Bronzové stĺpy pred Hospodinovým domom, vozíky a bronzové more pri Hospodinovom dome Chaldeji roztĺkli a bronz odniesli do Babylonu.
14Pobrali i hrnce, lopaty, nože, panvice a všetko bohoslužobné náčinie z bronzu.
15Veliteľ telesnej stráže pobral i kadidelnice a kropeničky, ktoré boli z čistého zlata alebo striebra.
16Bronzu zo všetkých týchto predmetov, to jest z dvoch stĺpov, jedného mora a z vozíkov, ktoré zhotovil Šalamún pre Hospodinov dom, bolo množstvo, ktoré sa nedalo odvážiť.
17Jeden stĺp bol vysoký osemnásť lakťov a hlavica na ňom bola bronzová. Hlavica bola tri lakte vysoká. Po jej obvode bolo mriežkovanie a granátové jablká. Všetko to bolo z bronzu. Taký istý bol aj druhý stĺp s mriežkovaním.
18Veliteľ telesnej stráže zajal i hlavného kňaza Seráju, druhého kňaza Cefanju a troch strážcov prahu.
19Z mesta vzal jedného dvorana, ktorý bol vojenským veliteľom, päť mužov, ktorí mali blízky vzťah ku kráľovi a nachádzali sa v meste, ďalej vojvodcovho pisára, ktorý prostým ľudom doplňoval stav vojska a šesťdesiat obyčajných mužov, ktorí boli v meste.
20Veliteľ telesnej stráže Nebúzaradan ich vzal a priviedol k babylonskému kráľovi do Ribly.
21Tam v Rible, v chamátskom kraji ich dal babylonský kráľ popraviť. Tak sa Júda dostal do zajatia, preč zo svojej vlasti.
22Babylonský kráľ Nebúkadnecar ustanovil za správcu nad pozostalým ľudom, ktorý ponechal v Judsku, Gedalju, syna Achikámovho, syna Šáfanovho.
23Keď sa všetci velitelia vojska i s mužstvom dozvedeli, že ho babylonský kráľ ustanovil za správcu, prišli za ním do Micpy. Boli to: Jišmáel, syn Netanjov, Jóchanan, syn Káreachov, Serája, syn Netofatského Tanchumeta, Jaazanja, syn Maakaťana, spolu so svojím mužstvom.
24Gedalja ich aj ich mužstvo prísažne uisťoval: Nebojte sa chaldejskej poroby. Zostaňte v krajine, slúžte babylonskému kráľovi a budete sa mať dobre!
25V siedmom mesiaci prišiel Jišmáel, syn Netanjov, vnuk Elíšamov, z kráľovského rodu, i s desiatimi mužmi a zabil Gedalju, Júdovcov i Chaldejov, ktorí boli s ním v Micpe.
26Nato sa pobral všetok ľud, nízko či vyššie postavený, i velitelia vojsk a odišli do Egypta, lebo sa báli Chaldejov.
27V tridsiatom siedmom roku zajatia judského kráľa Jójakina, v dvanástom mesiaci, v dvadsiatom siedmom dni toho istého mesiaca udelil babylonský kráľ Evil-Merodak v roku svojho nastúpenia na trón milosť judskému kráľovi Jójakinovi a prepustil ho z väzenia.
28Správal sa k nemu priateľsky a dal mu vyššiu hodnosť, než mali králi, čo boli s ním v Babylone.
29Smel si odložiť väzenské šaty a po celý život sa pravidelne stravoval u neho.
30Po celý život sa mu dostávalo od kráľa stáleho zaopatrenia podľa každodennej potreby.
1Desátého dne desátého měsíce v devátém roce Cidkiášovy vlády proto k Jeruzalému přitáhl babylonský král Nabukadnezar s celým svým vojskem. Utábořili se před městem a začali kolem něj stavět obléhací val.
2Město zůstalo obleženo až do jedenáctého roku krále Cidkiáše.
3Devátého dne čtvrtého měsíce ve městě vládl takový hlad, že lidé neměli co jíst.
4Tehdy byla městská hradba prolomena a všichni vojáci v noci utekli brankou mezi zdmi u královské zahrady, ačkoli Babyloňané drželi město v obležení. Král prchal k pláni Arava,
5ale babylonské vojsko se pustilo za ním. Když ho pak na jerišské pláni dostihli, všichni jeho vojáci se mu rozutekli.
6Král byl zajat a odveden k babylonskému králi do Ribly. Tam byl nad ním vynesen rozsudek:
7Cidkiášovi před očima popravili jeho syny, pak mu vyloupli oči, spoutali ho bronzovými řetězy a odvlekli do Babylonu.
8Sedmého dne pátého měsíce v devatenáctém roce vlády babylonského krále Nabukadnezara přitáhl do Jeruzaléma zmocněnec babylonského krále, velitel gardistů Nebuzaradan.
9Vypálil Hospodinův chrám i královský palác; vypálil v Jeruzalémě všechny paláce i všechny velké domy.
10Všichni babylonští vojáci, kteří přišli s velitelem gardistů, pak rozbořili hradby okolo Jeruzaléma.
11Zbytek lidí, kteří zůstali ve městě, odvlekl velitel gardistů Nebuzaradan stejně jako ty, kteří přeběhli k babylonskému králi, a jako ostatní obyvatelstvo.
12Jen ty nejchudší z lidu tam velitel gardistů nechal, aby se někdo staral o vinice a oral pole.
13Bronzové sloupy Hospodinova chrámu, stojany i bronzové Moře, které bylo v Hospodinově chrámu, rozbili Babyloňané na kusy a bronz z nich odvezli do Babylonu.
14Vzali s sebou i hrnce, lopaty, kratiknoty, pohárky a všechno bronzové bohoslužebné náčiní.
15Velitel gardistů pobral pánvice, mísy a vše, co bylo z ryzího zlata a stříbra.
16Dva sloupy, jedno Moře, stojany, které pro Hospodinův chrám zhotovil Šalomoun – bronz ze všech těch věcí se ani nedal zvážit.
17Jeden sloup byl vysoký 18 loktů, na něm byla bronzová hlavice vysoká 3 lokty s mřížováním a granátovými jablky kolem dokola, to vše z bronzu. Právě takový byl i druhý sloup, včetně mřížování.
18Velitel gardistů zajal nejvyššího kněze Serajáše, zástupce nejvyššího kněze Cefaniáše a tři strážce prahu.
19Ve městě zajal komořího, který velel vojákům, a pět členů královské rady. Dále ve městě našli písaře, který velel při odvodech mužstva a šedesát prostých lidí, kteří se nacházeli ve městě.
20Velitel gardistů Nebuzaradan je zajal a odvedl do Ribly k babylonskému králi.
21Ten je tam v Rible v chamátské zemi nechal popravit.Takto byl Juda vyhnán ze své vlasti.
22Babylonský král Nabukadnezar pak jmenoval Gedaliáše, syna Achikama, syna Šafanova, správcem lidu, který směl zůstat v Judsku.
23Když všichni velitelé se svými muži uslyšeli, že babylonský král jmenoval Gedaliáše správcem, přišli za ním do Micpy – Išmael, syn Netaniášův, Jochanan, syn Kareachův, Serajáš, syn Tanchumeta Netofského, a Jaazaniáš, syn Maachatského – ti všichni i se svými muži.
24Gedaliáš je tehdy i s jejich muži zapřísahal: „Nebojte se sloužit Babyloňanům. Zůstaňte v zemi, služte babylonskému králi a povede se vám dobře.“
25V sedmém měsíci ale přišel Išmael, syn Netaniáše, syna Elišamova, z královského rodu a s deseti dalšími muži Gedaliáše zavraždil. Kromě něj zabili i všechny Židy a Babyloňany, kteří s ním byli v Micpě.
26Všichni od nejmenšího po největšího, včetně velitelů vojsk, se pak sebrali a odešli do Egypta, protože se báli Babyloňanů.
27V sedmatřicátém roce vyhnanství judského krále Joakina nastoupil na babylonský trůn král Evil-merodach. Ten ještě téhož roku, sedmadvacátého dne dvanáctého měsíce, omilostnil judského krále Joakina a propustil ho z vězení.
28Jednal s ním laskavě a udělil mu čestné křeslo, vyšší než měli ostatní králové, kteří byli u něj v Babylonu.
29Směl odložit vězeňský oděv a po všechny dny svého života směl vždy jíst u králova stolu.
30Vše, co potřeboval, dostával od krále pravidelně den co den po všechny dny svého života.
1V devátém roce Sidkijášova kralování, v desátém měsíci, desátého dne toho měsíce, přitáhl Nebúkadnesar, král babylónský, s celým svým vojskem proti Jeruzalému, položil se proti němu a zbudovali dokola obléhací val.
2Město bylo obleženo do jedenáctého roku vlády krále Sidkijáše.
3Devátého dne čtvrtého měsíce, když už tvrdě doléhal na město hlad a lid země neměl co jíst,
4byly hradby města prolomeny. Všichni bojovníci uprchli v noci branou mezi hradbami u královské zahrady. Kolem celého města byli Kaldejci. Král se dal cestou k pustině.
5Kaldejské vojsko krále pronásledovalo a dostihlo ho na Jerišských pustinách. Celé jeho vojsko se od něho rozprchlo.
6Krále chytili a přivedli jej k babylónskému králi do Ribly, kde nad ním vynesli rozsudek.
7Sidkijášovy syny před jeho očima popravili; Sidkijáše oslepil a spoutal ho bronzovými řetězy a odvedl ho do Babylónu.
8Sedmého dne pátého měsíce v devatenáctém roce vlády Nebúkadnesara, krále babylónského, přitáhl do Jeruzaléma Nebúzaradán, velitel tělesné stráže, služebník babylónského krále.
9Vypálil Hospodinův dům i dům královský a všechny domy v Jeruzalémě; všechny význačné domy vypálil ohněm.
10Celé kaldejské vojsko, které bylo s velitelem tělesné stráže, zbořilo hradby kolem Jeruzaléma.
11Zbytek lidu, který zůstal v městě, a přeběhlíky, kteří přeběhli k babylónskému králi, ten zbývající houf, Nebúzaradán, velitel tělesné stráže, přestěhoval.
12Část chudiny země ponechal velitel tělesné stráže jako vinaře a rolníky.
13Bronzové sloupy, které byly u Hospodinova domu, podstavce i bronzové moře, které bylo v Hospodinově domě, Kaldejci rozbili a měď z nich odvezli do Babylónu.
14Pobrali i hrnce, lopatky, kleště na knoty a pánvičky a všechno bronzové náčiní potřebné k bohoslužbě.
15Také kadidelnice a kropenky, jak zlaté, tak stříbrné, velitel tělesné stráže pobral.
16Bronzu ze všech těch předmětů, ze dvou sloupů, jednoho moře a podstavců, které dal zhotovit Šalomoun pro Hospodinův dům, bylo tolik, že se nedal ani zvážit.
17Jeden sloup byl osmnáct loket vysoký a na něm byla bronzová hlavice tři lokte vysoká a kolem hlavice mřížování a granátová jablka. To vše bylo z bronzu. Právě tak vypadal druhý sloup včetně mřížování.
18Velitel tělesné stráže vzal Serajáše, hlavního kněze, i Sefanjáše, druhého kněze, a tři strážce prahu.
19Z města vzal jednoho dvořana, který dohlížel na bojovníky, a pět mužů z těch, kdo směli patřit na královu tvář, kteří byli v městě, i písaře, velitele vojska, jenž povolával lid země do služby, a šedesát mužů z lidu země, kteří byli ve městě.
20Velitel tělesné stráže Nebúzaradán je vzal a dovedl k babylónskému králi do Ribly.
21Babylónský král je dal v Rible v zemi chamátské popravit. Tak byl Juda přestěhován ze své země.
22Nad lidem, který byl ponechán v judské zemi, který tam ponechal Nebúkadnesar, král babylónský, ustanovil správcem Gedaljáše, syna Achíkama, syna Šáfanova.
23Když uslyšeli všichni velitelé vojsk i jejich mužstvo, že babylónský král ustanovil správcem Gedaljáše, přišli ke Gedaljášovi do Mispy. Byl to Jišmael, syn Netanjášův, Jóchanan, syn Káreachův, Serajáš, syn Tachumeta Netófského, a Jaazanjáš, syn Maakaťanův, každý se svým mužstvem.
24Gedaljáš je i jejich mužstvo přísežně ujistil: „Nebojte se stát se kaldejskými služebníky. Zůstaňte v zemi, služte babylónskému králi a povede se vám dobře.“
25Avšak v sedmém měsíci přišel Jišmael, syn Netanjáše, syna Elíšamova, z královského potomstva, s deseti muži a ubili Gedaljáše k smrti, i Judejce, kteří byli s ním v Mispě.
26Pak se všechen lid, malí i velicí, i velitelé vojsk sebrali a přitáhli do Egypta, protože se báli Kaldejců.
27Ve třicátém sedmém roce po přestěhování Jójakína, krále judského, dvacátého sedmého dne dvanáctého měsíce, udělil babylónský král Evíl-merodak v tom roce, kdy začal kralovat, milost Jójakínovi, králi judskému, a propustil ho z vězení.
28Mluvil s ním vlídně a jeho křeslo dal postavit výše než křesla králů, kteří byli u něho v Babylónu.
29Změnil také jeho vězeňský šat a on pak po všechny dny svého života jídal každodenně před ním chléb.
30Vše, co potřeboval, mu bylo každodenně králem poskytováno, den co den, po všechny dny jeho života.
1wayhî ḇišnaṯ hattəšî‘îṯ ləmāləḵōw, baḥōḏeš hā‘ăśîrî be‘āśōwr laḥōḏeš bā nəḇuḵaḏneṣṣar meleḵ- bāḇel hū wəḵāl ḥêlōw ‘al- yərūšālim wayyiḥan ‘ālehā; wayyiḇnū ‘ālehā dāyêq sāḇîḇ.
2wattāḇō hā‘îr bammāṣōwr; ‘aḏ ‘aštê ‘eśrêh šānāh, lammeleḵ ṣiḏqîyāhū.
3bəṯiš‘āh laḥōḏeš, wayyeḥĕzaq hārā‘āḇ bā‘îr; wəlō- hāyāh leḥem lə‘am hā’āreṣ.
4wattibbāqa‘ hā‘îr, wəḵāl ’anšê hammilḥāmāh hallaylāh dereḵ ša‘ar bên haḥōmōṯayim, ’ăšer ‘al- gan hammeleḵ, wəḵaśdîm ‘al- hā‘îr sāḇîḇ; wayyêleḵ dereḵ hā‘ărāḇāh.
5wayyirdəp̄ū ḥêl- kaśdîm ’aḥar hammeleḵ, wayyaśśiḡū ’ōṯōw bə‘arḇōwṯ yərêḥōw; wəḵāl ḥêlōw, nāp̄ōṣū mê‘ālāw.
6wayyiṯpəśū ’eṯ- hammeleḵ, wayya‘ălū ’ōṯōw ’el- meleḵ bāḇel riḇlāṯāh; wayḏabbərū ’ittōw mišpāṭ.
7wə’eṯ- bənê ṣiḏqîyāhū, šāḥăṭū lə‘ênāw; wə’eṯ- ‘ênê ṣiḏqîyāhū ‘iwwêr, wayya’asrêhū ḇanḥuštayim, wayḇi’êhū bāḇel. s
8ūḇaḥōḏeš haḥămîšî bəšiḇ‘āh laḥōḏeš, hî, šənaṯ təša‘- ‘eśrêh šānāh, lammeleḵ nəḇuḵaḏneṣṣar meleḵ- bāḇel; bā nəḇūzar’ăḏān raḇ- ṭabbāḥîm ‘eḇeḏ meleḵ- bāḇel yərūšālim.
9wayyiśrōp̄ ’eṯ- bêṯ- Yahweh wə’eṯ- bêṯ hammeleḵ; wə’êṯ kāl- bāttê yərūšālim wə’eṯ- kāl- bêṯ gāḏōwl śārap̄ bā’êš.
10wə’eṯ- ḥōwmōṯ yərūšālim sāḇîḇ; nāṯəṣū kāl- ḥêl kaśdîm, ’ăšer raḇ- ṭabbāḥîm.
11wə’êṯ yeṯer hā‘ām hanniš’ārîm bā‘îr, wə’eṯ- hannōp̄əlîm ’ăšer nāp̄əlū ‘al- hammeleḵ bāḇel, wə’êṯ yeṯer hehāmōwn; heḡlāh nəḇūzar’ăḏān raḇ- ṭabbāḥîm.
12ūmiddallaṯ hā’āreṣ, hiš’îr raḇ- ṭabbāḥîm; ləḵōrəmîm ūləyōḡəḇîm.
13wə’eṯ- ‘ammūḏê hannəḥōšeṯ ’ăšer bêṯ- Yahweh wə’eṯ- hamməḵōnōwṯ wə’eṯ- yām hannəḥōšeṯ ’ăšer bəḇêṯ- Yahweh šibbərū ḵaśdîm; wayyiś’ū ’eṯ- nəḥuštām bāḇelāh.
14wə’eṯ- hassîrōṯ wə’eṯ- hayyā‘îm wə’eṯ- hamzammərōwṯ wə’eṯ- hakkappōwṯ, wə’êṯ kāl- kəlê hannəḥōšeṯ ’ăšer yəšārəṯū- ḇām lāqāḥū.
15wə’eṯ- hammaḥtōwṯ wə’eṯ- hammizrāqōwṯ, ’ăšer zāhāḇ zāhāḇ, wa’ăšer- kesep̄ kāsep̄; lāqaḥ raḇ- ṭabbāḥîm.
16hā‘ammūḏîm šənayim, hayyām hā’eḥāḏ wəhamməḵōnōwṯ, ’ăšer- ‘āśāh šəlōmōh ləḇêṯ Yahweh; lō- hāyāh mišqāl, linḥōšeṯ kāl- hakkêlîm hā’êlleh.
17šəmōneh ‘eśrêh ’ammāh qōwmaṯ hā‘ammūḏ hā’eḥāḏ, wəḵōṯereṯ ‘ālāw nəḥōšeṯ wəqōwmaṯ hakkōṯereṯ šālōš [’ammāh ḵ] (’ammōwṯ q) ūśəḇāḵāh wərimmōnîm ‘al- hakkōṯereṯ sāḇîḇ hakkōl nəḥōšeṯ; wəḵā’êlleh la‘ammūḏ haššênî ‘al- haśśəḇāḵāh.
18wayyiqqaḥ raḇ- ṭabbāḥîm, ’eṯ- śərāyāh kōhên hārōš, wə’eṯ- ṣəp̄anyāhū kōhên mišneh; wə’eṯ- šəlōšeṯ šōmərê hassap̄.
19ūmin- hā‘îr lāqaḥ sārîs ’eḥāḏ ’ăšer- hū p̄āqîḏ ‘al- ’anšê hammilḥāmāh, waḥămiššāh ’ănāšîm mêrō’ê p̄ənê- hammeleḵ ’ăšer nimṣə’ū ḇā‘îr, wə’êṯ, hassōp̄êr śar haṣṣāḇā, hammaṣbi ’eṯ- ‘am hā’āreṣ; wəšiššîm ’îš mê‘am hā’āreṣ, hannimṣə’îm bā‘îr.
20wayyiqqaḥ ’ōṯām, nəḇūzar’ăḏān raḇ- ṭabbāḥîm; wayyōleḵ ’ōṯām ‘al- meleḵ bāḇel riḇlāṯāh.
21wayyaḵ ’ōṯām meleḵ bāḇel waymîṯêm bəriḇlāh bə’ereṣ ḥămāṯ; wayyiḡel yəhūḏāh mê‘al ’aḏmāṯōw.
22wəhā‘ām, hanniš’ār bə’ereṣ yəhūḏāh, ’ăšer hiš’îr, nəḇūḵaḏneṣṣar meleḵ bāḇel; wayyap̄qêḏ ‘ălêhem, ’eṯ- gəḏalyāhū ben- ’ăḥîqām ben- šāp̄ān. p̄
23wayyišmə‘ū ḵāl śārê haḥăyālîm hêmmāh wəhā’ănāšîm, kî- hip̄qîḏ meleḵ- bāḇel ’eṯ- gəḏalyāhū, wayyāḇō’ū ’el- gəḏalyāhū hammiṣpāh; wəyišmā‘êl ben- nəṯanyāh wəyōwḥānān ben- qārêaḥ ūśərāyāh ḇen- tanḥumeṯ hannəṭōp̄āṯî, wəya’ăzanyāhū ben- hamma‘ăḵāṯî, hêmmāh wə’anšêhem.
24wayyiššāḇa‘ lāhem gəḏalyāhū ūlə’anšêhem, wayyōmer lāhem, ’al- tîrə’ū mê‘aḇḏê hakkaśdîm; šəḇū ḇā’āreṣ, wə‘iḇḏū ’eṯ- meleḵ bāḇel wəyiṭaḇ lāḵem. s
25wayhî baḥōḏeš haššəḇî‘î, bā yišmā‘êl ben- nəṯanyāh ben- ’ĕlîšāmā‘ mizzera‘ hamməlūḵāh, wa‘ăśārāh ’ănāšîm ’ittōw, wayyakkū ’eṯ- gəḏalyāhū wayyāmōṯ; wə’eṯ- hayyəhūḏîm wə’eṯ- hakkaśdîm, ’ăšer- hāyū ’ittōw bammiṣpāh.
26wayyāqumū ḵāl hā‘ām miqqāṭōn wə‘aḏ- gāḏōwl wəśārê haḥăyālîm, wayyāḇō’ū miṣrāyim; kî yārə’ū mippənê ḵaśdîm. p̄
27wayhî ḇišlōšîm wāšeḇa‘ šānāh, ləḡālūṯ yəhōwyāḵîn meleḵ- yəhūḏāh, bišnêm ‘āśār ḥōḏeš, bə‘eśrîm wəšiḇ‘āh laḥōḏeš; nāśā ’ĕwîl mərōḏaḵ meleḵ bāḇel bišnaṯ māləḵōw, ’eṯ- rōš yəhōwyāḵîn meleḵ- yəhūḏāh mibbêṯ kele.
28wayḏabbêr ’ittōw ṭōḇōwṯ; wayyittên ’eṯ- kis’ōw, mê‘al, kissê hamməlāḵîm ’ăšer ’ittōw bəḇāḇel.
29wəšinnā ’êṯ biḡḏê ḵil’ōw; wə’āḵal leḥem tāmîḏ ləp̄ānāw kāl- yəmê ḥayyāw.
30wa’ăruḥāṯōw, ’ăruḥaṯ tāmîḏ nittənāh- lōw mê’êṯ hammeleḵ dəḇar- yōwm bəyōwmōw; kōl yəmê ḥayyāw.