Prvá kniha Samuelova, 1. kapitola
1 Sam 1,1
A bol nejaký muž z Ramataim-cofíma, s vrchu Efraimovho, ktorému bolo meno Elkána, syn Jerocháma, syna Elihu-va, syna Tochu-va, syna Cúfovho, Efraťan.
Bol istý muž z Ramátajim Cófímu, z Efrajimského pohoria, menom Elkána, syn Jerócháma, syna Elihúa, syna Tóchúa, syna Cúfa Efratského.
Bol istý muž z Ramataim Sofimu, z Efraimského pohoria, menom Elkána, syn Jerohama, syna Eliuho, syna Tóhuho, syna Súfa, Efratejec.
Bol akýsi muž z Ramátajim-Cófimu, z Efrajimského pohoria, menom Elkána. Bol synom Jerocháma, syna Elíhua, syna Tochúa, syna Efraťana Cúfa.
V Ramatajim byl jeden muž z Cufova rodu z Efraimských hor. Jmenoval se Elkána, syn Jerochama, syna Elihuova, syna Tochuova, syna Efraimce Cufa.
Byl jeden muž z Ramatajim-sófímu, z Efrajimského pohoří; jmenoval se Elkána. Byl to Efratejec, syn Jeróchama, syna Elíhúa, syna Tochúa, syna Súfova.
wayhî ’îš ’eḥāḏ min- hārāmāṯayim ṣōwp̄îm mêhar ’ep̄rāyim; ūšəmōw ’elqānāh ben- yərōḥām ben- ’ĕlîhū ben- tōḥū ḇen- ṣūp̄ ’ep̄rāṯî.
1 Sam 1,2
Ten mal dve ženy; jednej bolo meno Anna, a meno druhej bolo Peninna. Peninna mala deti, ale Anna nemala detí.
Mal dve ženy: jedna sa volala Anna a meno druhej bolo Peninná. Peninná mala deti, Anna bola bezdetná.
Mal dve manželky. Jedna sa volala Anna, druhá Fenena. Fenena mala deti, Anna však nie.
Elkána mal dve ženy. Jedna sa volala Anna, druhá Peninna. Peninna mala deti, Anna však bola bezdetná.
Měl dvě ženy; jedna se jmenovala Hana a druhá Penina. Penina měla děti, ale Hana byla bezdětná.
Měl dvě ženy: jedna se jmenovala Chana a druhá Penina. Penina měla děti, Chana děti neměla.
wəlōw šətê nāšîm, šêm ’aḥaṯ ḥannāh, wəšêm haššênîṯ pəninnāh; wayhî lip̄ninnāh yəlāḏîm, ūləḥannāh ’ên yəlāḏîm.
1 Sam 1,3
Človek chodieval z roka na rok zo svojho mesta hore klaňať sa a obetovať Hospodinovi Zástupov bitnú obeť v Síle, kde boli dvaja synovia Éliho, Chofni a Pinchas, kňazmi Hospodinovi.
Ten muž chodieval každoročne zo svojho mesta do Šíla klaňať sa a obetovať Hospodinovi mocností; tam boli kňazmi Hospodinovými dvaja synovia Élího: Chofní a Pinchás.
Tento muž chodil každý rok zo svojho mesta klaňať sa a obetovať Pánovi zástupov do Šíla, kde boli Pánovými kňazmi Héliho synovia Ofni a Finés.
Elkána chodieval každoročne zo svojho mesta do Šíla klaňať sa a obetovať Hospodinovi zástupov. Tam boli Hospodinovými kňazmi Éliho synovia Chofni a Pinchás.
Tento muž chodil každoročně ze svého města do Šíla, aby se tam klaněl a obětoval Hospodinu zástupů. Hospodinovými kněžími tam byli dva synové Elího, Chofni a Pinchas.
Ten muž putoval rok co rok ze svého města, aby se klaněl Hospodinu zástupů a obětoval mu v Šílu. Tam byli Hospodinovými kněžími dva synové Élího, Chofní a Pinchas.
wə‘ālāh hā’îš hahū mê‘îrōw mîyāmîm yāmîmāh, ləhištaḥăwōṯ wəlizbōaḥ Yahweh ṣəḇā’ōwṯ bəšilōh; wəšām šənê ḇənê- ‘êlî, ḥāp̄ənî ūp̄inḥās, kōhănîm Yahweh.
1 Sam 1,4
A bývalo vše toho dňa, keď obetoval Elkána bitnú obeť, že dal Peninne, svojej žene, i všetkým jej synom i jej dcéram diely.
V ten deň, keď Elkána prinášal obeť, dal z nej čiastku svojej žene Peninne i všetkým jej synom a dcéram.
V deň, keď Elkána priniesol obetu, dával svojej manželke Fenene a všetkým jej synom a dcéram čiastky.
Keď raz Elkána prinášal obetný dar, dal z neho po kuse svojej žene Peninne i všetkým jej synom a dcéram.
Vždy, když přišel čas oběti, Elkána dal své ženě Penině i všem jejím synům a dcerám porce masa,
Když nastal den, kdy Elkána obětoval, dával své ženě Penině i všem jejím synům a dcerám díly z oběti ;
wayhî hayyōwm, wayyizbaḥ ’elqānāh; wənāṯan lip̄ninnāh ’ištōw, ūləḵāl- bānehā ūḇənōwṯehā mānōwṯ.
1 Sam 1,5
Ale Anne dal dvojnásobný diel, lebo Annu miloval. Lež Hospodin bol zavrel jej život.
Anne však dal dvojnásobný diel, lebo Annu miloval, i keď jej Hospodin zavrel lono.
Anne však dal iba jednu čiastku, zarmútený lebo Annu miloval, hoci jej Pán uzavrel lono.
Anne však dal mimoriadny diel, lebo ju miloval, hoci jej Hospodin uzavrel lono.
ale Haně dával dvojnásobnou porci. Miloval totiž Hanu, ačkoli jí Hospodin nedopřál plodnost.
Chaně pak dával dvojnásobný díl, protože Chanu miloval; Hospodin však uzavřel její lůno.
1 Sam 1,6
A jej protivnica ju veľmi popudzovala, aby ju rozrušovala, pretože Hospodin bol zavrel je život.
Pritom ju veľmi trápila jej sokyňa a podpichovala ju, pretože jej Hospodin zavrel lono.
Jej sokyňa ju neprestajne urážala a roztrpčovala, pretože jej Pán uzavrel lono.
Jej sokyňa ju ustavične urážala a trápila, lebo Hospodin jej uzavrel lono.
Její protivnice ji ale nesnesitelně ponižovala a trápila kvůli tomu, že jí Hospodin nedopřál plodnost.
Její protivnice ji ustavičně urážela, že Hospodin uzavřel její lůno, jen aby ji dráždila.
wəḵi‘ăsattāh ṣārāṯāh gam- ka‘as, ba‘ăḇūr harrə‘imāh; kî- sāḡar Yahweh bə‘aḏ raḥmāh.
1 Sam 1,7
Tak robieval Elkána každého roku, kedykoľvek išla hore do domu Hospodinovho, a tamtá ju vždy tak popudzovala, a ona plakávala a nejedávala.
Tak to bolo z roka na rok; kedykoľvek išla do domu Hospodinovho, táto ju tak sužovala, že plakávala a nejedávala.
Tak to robievala rok po rok; len čo vystúpila do Pánovho domu, urážala ju tak, že ona plakala a nejedla.
Tak to bývalo rok čo rok, kedykoľvek Anna putovala do Hospodinovho domu. Peninna ju doháňala až k slzám, takže ani nejedávala.
A tak to bývalo rok co rok, kdykoli šla do Hospodinovy svatyně. Jednou ji ponižovala tak, že se rozplakala a nemohla ani jíst.
Tak tomu bývalo každého roku. Pokaždé, když putovala do Hospodinova domu, tak ji urážela, že Chana pro pláč ani nejedla.
1 Sam 1,8
A Elkána jej muž, jej povedal: Anna, prečo plačeš? A prečo neješ? A prečo je smutné tvoje srdce? Či nie som ti ja lepší ako desať synov?
Vtedy jej muž Elkána vravel: Anna, prečo plačeš? A prečo neješ? Prečo ti je srdce smutné? Nie som ti ja lepší ako desať synov?
Ale jej muž Elkána sa jej prihováral: "Anna, prečo plačeš? Čo neješ? A prečo máš zronené srdce? Či som ti ja nie lepší než desať synov?" -
Jej muž Elkána sa spýtal: Anna, prečo plačeš a neješ? Prečo sa tak trápiš? Nie som ti vzácnejší než desať synov?
Její muž Elkána jí řekl: „Proč pláčeš, Hano? Proč nejíš? Proč si to tak bereš k srdci? Nejsem snad pro tebe lepší než deset synů?“
Její muž Elkána ji uklidňoval: „Chano, proč pláčeš? Proč nejíš? Proč jsi tak ztrápená? Což já pro tebe neznamenám víc než deset synů?“
wayyōmer lāh ’elqānāh ’îšāh, ḥannāh lāmeh ṯiḇkî, wəlāmeh lō ṯōḵəlî, wəlāmeh yêra‘ ləḇāḇêḵ; hălōw ’ānōḵî ṭōwḇ lāḵ, mê‘ăśārāh bānîm.
1 Sam 1,9
A Anna vstala, keď boli jedli v Síle a keď boli pili. A Éli, kňaz, sedel na stolici pri podvojach chrámu Hospodinovho.
Keď sa v Šíle najedli a napili, Anna vstala a predstúpila pred Hospodina; zatiaľ kňaz Éli sedel na stolci pri dverách chrámu Hospodinovho.
Po jedle a nápoji v Šíle vstala (a išla pred Pána). Veľkňaz Héli sedel v kresle pri verajach Pánovho chrámu.
Keď sa raz v Šíle najedli a napili, Anna vstala. Kým kňaz Éli sedel na stolci pri dverách Hospodinovho chrámu,
Když potom v Šílu pojedli a popili, Hana vstala. U veřejí Hospodinova svatostánku právě seděl na stolci kněz Elí.
Jednou , když v Šílu pojedli a popili, Chana vstala, zatímco kněz Élí seděl na stolci u veřejí Hospodinova chrámu,
1 Sam 1,10
A ona bola rozžialenej duše a modlila sa Hospodinovi a plakala veľmi.
Ona, roztrpčená v duši, sa modlila k Hospodinovi a veľmi plakala.
Ona sa v trpkosti svojej duše modlila k Pánovi a horko plakala.
ona sa v žalostnom plači modlila k Hospodinovi.
Hana se tehdy v hluboké úzkosti modlila k Hospodinu a s velikým pláčem
a v hořkosti duše se modlila k Hospodinu a usedavě plakala.
wəhî māraṯ nāp̄eš; wattiṯpallêl ‘al- Yahweh ūḇāḵōh ṯiḇkeh.
1 Sam 1,11
A sľúbila sľub a riekla: Hospodine Zástupov, ak pohliadnuť pohliadneš na trápenie svojej dievky a rozpomenieš sa na mňa a nezabudneš na svoju dievku, ale dáš svojej dievke plod mužského pohlavia, dám ho Hospodinovi, aby bol jeho po všetky dni svojho života, a britva nevstúpi na jeho hlavu.
I urobila takýto sľub: Hospodine mocností, ak vzhliadneš na trápenie svojej služobnice a rozpomenieš sa na mňa, ak nezabudneš na svoju služobnicu, ale dáš jej mužského potomka, oddám ho Tebe, Hospodine, po všetky dni jeho života, a britva sa nedotkne jeho hlavy.
A urobila takýto sľub: "Pane zástupov, ak láskavo zhliadneš na biedu svojej služobnice a spomenieš si na mňa, ak na svoju služobnicu nezabudneš a dáš svojej služobnici mužského potomka, darujem ho po všetky dni jeho života Pánovi a britva sa jeho hlavy nedotkne."
Pritom zložila tento sľub: Hospodin zástupov, ak milostivo pozrieš na trápenie svojej služobnice a rozpomenieš sa na mňa, ak na ňu nezabudneš, ale jej dáš mužského potomka, darujem ti ho, Hospodin, na celý život a britva sa jeho hlavy nedotkne.
složila tento slib: „Hospodine zástupů, kéž bys laskavě shlédl na trápení své služebnice a pomyslel na mě! Nezapomeneš-li na svou služebnici, ale dáš jí syna, pak ho na celý život odevzdám Hospodinu a jeho hlavy se nikdy nedotkne břitva.“
Složila slib. Řekla: „Hospodine zástupů, jestliže opravdu shlédneš na ponížení své služebnice a rozpomeneš se na mne, jestliže na svou služebnici nezapomeneš, ale daruješ své služebnici mužského potomka, daruji jej tobě , Hospodine, na celý život; břitva se jeho hlavy nedotkne.“
wattiddōr neḏer wattōmar, Yahweh ṣəḇā’ōwṯ ’im- rā’ōh ṯir’eh bā‘onî ’ămāṯeḵā, ūzəḵartanî wəlō- ṯiškaḥ ’eṯ- ’ămāṯeḵā, wənāṯattāh la’ămāṯəḵā zera‘ ’ănāšîm; ūnəṯattîw Yahweh kāl- yəmê ḥayyāw, ūmōwrāh lō- ya‘ăleh ‘al- rōšōw.
1 Sam 1,12
A stalo sa, keď sa len dlho modlila pred Hospodinom, že Éli pozoroval na jej ústa.
Keď sa už dlho modlila pred tvárou Hospodinovou, Éli pozoroval jej ústa.
Keďže jej modlitba trvala dlho, Héli jej pozoroval ústa.
Keď sa už dlho modlila pred Hospodinom, Éli pozoroval jej ústa.
Když se tak před Hospodinem modlila, Elí si všiml jejích úst.
Když se před Hospodinem tolik modlila, Élí dával pozor na její ústa.
wəhāyāh kî hirbəṯāh, ləhiṯpallêl lip̄nê Yahweh; wə‘êlî šōmêr ’eṯ- pîhā.
1 Sam 1,13
Ale Anna hovorila vo svojom srdci; iba jej rty sa pohybovaly, a jej hlasu nebolo počuť. Preto myslel o nej Éli, že je opilá.
Anna si však hovorila v srdci: len pery sa jej chveli, ale hlas jej nebolo počuť, preto ju Éli pokladal za opitú.
Anna si totiž hovorila v srdci, iba pery sa jej pohybovali, ale jej hlas nebolo počuť, takže Héli ju pokladal za opitú.
Anna si však hovorila iba v srdci. Keďže sa jej pohybovali len pery a hlas nebolo počuť, Éli ju pokladal za opitú.
Hana totiž promlouvala srdcem, rty se jí chvěly, ale protože její hlas nebylo slyšet, Elí si myslel, že je opilá.
Chana hovořila jen v srdci a pouze její rty se pohybovaly, ale její hlas nebylo slyšet, takže ji Élí pokládal za opilou.
wəḥannāh, hî məḏabbereṯ ‘al- libbāh, raq śəp̄āṯehā nā‘ōwṯ, wəqōwlāh lō yiššāmêa‘; wayyaḥšəḇehā ‘êlî ləšikkōrāh.
1 Sam 1,14
A Éli jej povedal: Dokedyže budeš opilá? Vytriezvej zo svojho vína!
Povedal jej Éli: Dokedy sa budeš ešte správať ako opitá? Preber sa zo svojho opilstva.
Preto ju Héli oslovil: "Dokedy budeš opitá? Vytriezvejže už!"
Éli sa jej spýtal: Dokedy budeš opitá? Vytriezvi z opojenia!
Proto jí Elí řekl: „Jak dlouho tu budeš opilá? Prober se!“
Řekl jí proto: „Jak dlouho budeš opilá? Zanech už vína!“
wayyōmer ’êlehā ‘êlî, ‘aḏ- māṯay tištakkārîn; hāsîrî ’eṯ- yênêḵ mê‘ālāyiḵ.
1 Sam 1,15
Ale Anna odpovedala a riekla: Nie som ja opilá, môj pane; som žena utrápeného ducha a vína ani nijakého opojného nápoja som nepila, ale vylievam svoju dušu pred Hospodinom.
Anna odpovedala takto: Nie, pane môj, som žena, ktorej je ťažko na duši; nepila som ja víno ani iný opojný nápoj, ale vylievala som si dušu pred Hospodinom.
Anna mu odvetila: "Nie, môj pane! Som žena, ktorá má ťarchu na duši. Víno a opojný nápoj som nepila, len dušu som si vyliala pred Pánom.
Anna odpovedala: Nie je to tak, môj pane, som žena, ktorá má dušu plnú bôľu. Nepila som víno ani iný opojný nápoj, iba dušu som si vylievala pred Hospodinom.
Hana mu ale odpověděla: „Tak to není, můj pane. Jsem jen zdrcená. Nepila jsem víno ani pivo; jen jsem si vylévala duši před Hospodinem.
Ale Chana odpověděla: „Nikoli, můj pane; jsem žena hluboce zarmoucená. Nepila jsem víno ani jiný opojný nápoj, pouze jsem vylévala před Hospodinem svou duši.
1 Sam 1,16
Nepovažuj svojej dievky za dcéru beliála, lebo z mnohého svojho úpenia a z veľkého svojho zármutku som hovorila až doteraz.
Nepokladaj svoju služobnicu za naničhodnicu, lebo od veľkého žiaľu a zármutku hovorila som až doteraz.
Nepokladaj svoju služobnicu za beliálovu dcéru, lebo som od prekypujúcej bolesti a trpkosti hovorila tak dlho!"
Nepokladaj svoju služobnicu za ničomnú ženu, lebo čo som doteraz hovorila, pochádzalo z veľkého žiaľu a trápenia.
Nepokládej svou služebnici za ničemnou ženu. Modlila jsem se tu z velikého zármutku a rozrušení.“
Nepokládej svou služebnici za ženu ničemnou. Vždyť až dosud jsem mluvila ze své velké beznaděje a žalosti.“
’al- tittên ’eṯ- ’ămāṯəḵā, lip̄nê baṯ- bəlîyā‘al; kî- mêrōḇ śîḥî wəḵa‘sî dibbartî ‘aḏ- hênnāh.
1 Sam 1,17
Na to odpovedal Éli a riekol: Idi v pokoji, a Bôh Izraelov nech ti dá to, čo si prosila od neho.
Nato jej Éli odpovedal: Choď v pokoji a Boh Izraela nech ti splní to, o čo si Ho prosila.
Nato jej Héli povedal: "Choď v pokoji a Boh Izraela nech splní tvoju prosbu, ktorú mu predkladáš."
Éli na to povedal: Choď v pokoji. Boh Izraela nech splní tvoju prosbu.
„Jdi v pokoji,“ řekl jí na to Elí, „a kéž ti Bůh Izraele dá, o co jsi ho úpěnlivě prosila.“
Élí odpověděl: „Jdi v pokoji. Bůh Izraele ti dá, zač jsi ho tak naléhavě prosila.“
wayya‘an ‘êlî wayyōmer ləḵî ləšālōwm; wêlōhê yiśrā’êl, yittên ’eṯ- šêlāṯêḵ, ’ăšer šā’alt mê‘immōw.
1 Sam 1,18
A riekla: Nech najde tvoja dievka milosť v tvojich očiach. A žena išla svojou cestou a najedla sa, a jej tvár nebola viacej smutná.
Ona odpovedala: Kiež tvoja služobnica nájde milosť v tvojich očiach! Nato žena odišla svojou cestou, zajedla si a jej tvár už nebola smutná.
Povedala mu: "Kiežby tvoja služobnica našla milosť v tvojich očiach!" Žena potom išla svojou cestou, jedla a tvár už nemala zronenú.
Odpovedala: Kiež tvoja služobnica nájde u teba priazeň. Žena potom odišla svojou cestou, zajedla si a tvár už nemala smutnú.
„Jsi ke své služebnici tak laskav!“ řekla Hana, a když odešla, pojedla a smutek z její tváře zmizel.
Ona na to řekla: „Kéž tvá služebnice najde u tebe milost!“ Potom ta žena šla svou cestou, pojedla a její tvář už nebyla smutná .
wattōmer timṣā šip̄ḥāṯəḵā ḥên bə‘êneḵā; wattêleḵ hā’iššāh ləḏarkāh wattōḵal, ūp̄ānehā lō- hāyū- lāh ‘ōwḏ.
1 Sam 1,19
Potom vstali skoro ráno a poklonili sa pred Hospodinom a navrátiac sa prišli do svojho domu do Rámy. A Elkána poznal Annu, svoju ženu, a Hospodin sa rozpomenul na ňu.
Včasráno vstali, poklonili sa pred Hospodinom a vracajúc sa, prišli domov do Rámy. Potom Elkána poznal svoju ženu Annu a Hospodin sa na ňu rozpomenul.
Ráno potom vstali poklonili sa pred Pánom, vrátili sa a prišli domov do Rámy. Tu Elkána poznal svoju manželku Annu, Pán si na ňu spomenul
Včasráno vstali, vzdali Hospodinovi poctu a vrátili sa domov do Rámy. Potom Elkána poznal svoju ženu Annu a Hospodin sa na ňu rozpomenul.
Časně ráno vstali, a když se poklonili Hospodinu, vydali se zpátky domů do Rámy. Elkána se pak se svou ženou Hanou miloval a Hospodin na ni nezapomněl.
Za časného jitra se poklonili před Hospodinem a vraceli se. Když přišli do svého domu do Rámy, Elkána poznal svou ženu Chanu a Hospodin se na ni rozpomenul.
wayyaškimū ḇabbōqer, wayyištaḥăwū lip̄nê Yahweh, wayyāšuḇū wayyāḇō’ū ’el- bêṯām hārāmāṯāh; wayyêḏa‘ ’elqānāh ’eṯ- ḥannāh ’ištōw, wayyizkərehā Yahweh.
1 Sam 1,20
A stalo sa, keď tomu prišiel čas, že Anna počala a porodila syna a nazvala jeho meno Samuel, lebo riekla: Od Hospodina som ho vyprosila.
Po určitom čase počala, porodila syna a dala mu meno Samuel, lebo povedala: Vyprosila som ho od Hospodina.
a kým uplynul rok, Anna počala a porodila syna a dala mu meno Samuel, lebo: "Od Pána som ho vyprosila."
Po nejakom čase Anna počala a porodila syna. Dala mu meno Samuel. Povedala totiž: Vyprosila som si ho od Hospodina.
Než se rok s rokem sešel, Hana počala a porodila syna. Dala mu jméno Samuel, Vyslyšel Bůh, neboť řekla: „Vyprosila jsem ho od Hospodina.“
Chana otěhotněla, a než uplynul rok, porodila syna a pojmenovala ho Samuel (to je Vyslyšel Bůh) . Řekla : „Vždyť jsem si ho vyprosila od Hospodina.“
wayhî liṯqup̄ōwṯ hayyāmîm, wattahar ḥannāh wattêleḏ bên; wattiqrā ’eṯ- šəmōw šəmū’êl, kî Yahweh šə’iltîw.
1 Sam 1,21
A človek Elkána zase odišiel hore i s celým svojím domom obetovať Hospodinovi každoročnú obeť bitnú a splniť svoj sľub.
Potom šiel muž Elkána s celým svojím domom priniesť Hospodinovi výročnú obeť a splniť sľub.
A keď muž Elkána a celý jeho dom išiel obetovať Pánovi výročnú a sľubovú obetu,
Keď Elkána odišiel s celou rodinou, aby Hospodinovi priniesol výročnú obetu a splnil svoj sľub,
Když se pak Elkána znovu vydal s celou svou rodinou předložit Hospodinu výroční oběť a splnit svůj slib,
Ten muž Elkána putoval opět s celým svým domem, aby Hospodinu obětoval výroční oběť a splnil svůj slib.
wayya‘al hā’îš ’elqānāh wəḵāl bêṯōw; lizbōaḥ Yahweh ’eṯ- zeḇaḥ hayyāmîm wə’eṯ- niḏrōw.
1 Sam 1,22
Ale Anna neišla hore, lebo riekla svojmu mužovi: Až bude odstavený chlapec, zavediem ho ta, a ukáže sa pred tvárou Hospodinovou a bude tam bývať až na veky.
Anna však nešla, ale povedala svojmu mužovi: Keď odkojím chlapca, privediem ho a predstavím pred tvár Hospodinovu, aby tam navždy ostal bývať.
Anna nešla. Hovorila totiž svojmu mužovi: "Kým chlapček nie je oddojčený. Potom ho zavediem, nech sa zjaví pred Pánom a nech tam ostane navždy."
Anna však nešla s ním. Svojmu mužovi povedala: Až chlapca odstavím, potom ho privediem a predstavím Hospodinovi, aby tam zostal natrvalo.
Hana nešla. „Až chlapce odkojím,“ řekla svému muži, „přivedu ho před Hospodina a zůstane tam navždy.“
Ale Chana s ním neputovala. Řekla svému muži: „Až bude chlapec odstaven, přivedu ho, aby se ukázal před Hospodinem a zůstal tam navždy.“
wəḥannāh lō ‘ālāṯāh; kî- ’āmərāh lə’îšāh, ‘aḏ yiggāmêl hanna‘ar wahăḇi’ōṯîw, wənir’āh ’eṯ- pənê Yahweh, wəyāšaḇ šām ‘aḏ- ‘ōwlām.
1 Sam 1,23
A Elkána, jej muž, jej povedal: Učiň to, čo je dobré v tvojich očiach; zostaň, až ho odstavíš, len nech Hospodin postaví, a tak splní svoje slovo. A tak zostala žena a kojila svojho syna, dokiaľ ho neodstavila.
Nato jej muž Elkána povedal: Urob, ako uznáš za dobré, zostaň, kým ho neprestaneš kojiť; len nech Hospodin splní svoje slovo. Vtedy žena zostala doma a kojila svojho syna, kým ho neprestala kojiť.
Jej manžel Elkána jej povedal: "Urob, ako uznáš za dobré! Zostaň, kým ho neoddojčíš! Kiežby Pán splnil svoje slovo!" Žena teda ostala a chovala svojho syna, kým ho neoddojčila.
Jej muž Elkána povedal: Urob, ako uznáš za správne. Zostaň doma, kým dieťa neodstavíš. Kiež Hospodin splní svoje slovo! Žena teda zostala doma a pridájala syna, kým ho neodstavila.
„Dělej, jak myslíš,“ řekl jí na to Elkána. „Zůstaň tu, než ho odkojíš, a kéž Hospodin přivede tvůj slib k naplnění.“ A tak ta žena zůstala se svým synkem a pečovala o něj, dokud ho neodkojila.
Nato jí její muž Elkána odpověděl: „Učiň, co pokládáš za dobré. Zůstaň, dokud ho neodstavíš. Kéž Hospodin utvrdí své slovo!“ Žena tedy zůstávala doma a kojila svého synka, dokud ho neodstavila.
wayyōmer lāh ’elqānāh ’îšāh ‘ăśî haṭṭōwḇ bə‘ênayiḵ, šəḇî ‘aḏ- gāməlêḵ ’ōṯōw, ’aḵ yāqêm Yahweh ’eṯ- dəḇārōw; wattêšeḇ hā’iššāh wattêneq ’eṯ- bənāh, ‘aḏ- ḡāməlāh ’ōṯōw.
1 Sam 1,24
Potom, keď ho odstavila, odviedla ho so sebou hore i s tromi juncami nesúc jednu efu bielej múky jemnej a nádobu vína a doviedla ho do domu Hospodinovho do Síla, a chlapča bolo ešte malé.
Keď ho prestala kojiť, vzala ho so sebou, k tomu trojročného býčka, jednu éfu múky, mech vína, a priviedla ho do domu Hospodinovho v Šíle. Ale chlapec bol ešte maličký.
Keď ho oddojčila, jeho matka ho vzala s troma býčkami, jednou efou múky a mechom vína a zaviedla ho do Pánovho domu do Šíla. Chlapček bol útly.
Keď ho odstavila, vzala ho so sebou a priviedla celkom mladého do Hospodinovho domu v Šíle. Vzala i trojročného býka, éfu múky a mech vína.
A když ho odkojila, vzala tříletého býčka, efu mouky a džbán vína a odvedla chlapce do Hospodinovy svatyně v Šílu. Bylo to ještě malé dítě.
Když ho odstavila, vzala ho s sebou, a s ním tři býčky, jednu éfu bílé mouky a měch vína, a uvedla ho do Hospodinova domu v Šílu. Chlapec byl ještě malý.
watta‘ălêhū ‘immāh ka’ăšer gəmālattū, bəp̄ārîm šəlōšāh wə’êp̄āh ’aḥaṯ qemaḥ wənêḇel yayin, wattəḇi’êhū ḇêṯ- Yahweh šilōw; wəhanna‘ar nā‘ar.
1 Sam 1,25
A zabili junca a doviedli chlapca k Élimu.
Potom býčka zabili a chlapca priviedli k Élimu.
Býčka zabili a chlapčeka zaviedli k Hélimu.
Keď potom býka zarezali a chlapca priviedli k Élimu,
Býčka porazili a chlapce přivedli k Elímu.
Porazili býčka a uvedli chlapce k Élímu.
wayyišḥăṭū ’eṯ- happār; wayyāḇî’ū ’eṯ- hanna‘ar ’el- ‘êlî.
1 Sam 1,26
A ona riekla: Pohliadni na mňa, môj pane! Jako že žije tvoja duša, môj pane, ja som tá žena, ktorá som stála tu s tebou modliac sa Hospodinovi.
Vtedy ona povedala: Ach, pane môj! Akože žiješ, pane môj, ja som oná žena, čo tu stála pri tebe a modlila sa k Hospodinovi.
I povedala: "Prosím, môj pane. Ako žiješ, môj pane, ja som tá žena, čo tu stála pri tebe a modlila sa k Pánovi.
žena povedala: Prosím, pane môj, akože žiješ, pane môj, ja som tá žena, čo tu kedysi stála pri tebe a modlila sa k Hospodinovi.
„Můj pane,“ řekla Hana, „poslyš prosím. Jakože jsi, můj pane, živ, já jsem ta žena, která tu poblíž tebe stála a modlila se k Hospodinu.
Chana řekla: „Dovol, můj pane, při tvém životě, můj pane, já jsem ta žena, která tu stála u tebe a modlila se k Hospodinu.
wattōmer bî ’ăḏōnî, ḥê nap̄šəḵā ’ăḏōnî; ’ănî hā’iššāh, hanniṣṣeḇeṯ ‘imməḵāh bāzeh, ləhiṯpallêl ’el- Yahweh.
1 Sam 1,27
Za tohoto chlapca som sa modlila, a Hospodin mi dal to, čo som si prosila od neho.
Za tohto chlapca som prosila, a Hospodin mi dal to, čo som prosila od Neho.
O tohoto chlapčeka som prosila a Pán splnil moju prosbu, ktorú som mu predkladala.
Za tohto chlapca som prosila a Hospodin splnil moju prosbu, ktorú som mu predložila.
Za toto dítě jsem se tehdy modlila a Hospodin mi dal, o co jsem ho úpěnlivě prosila.
Modlila jsem se za tohoto chlapce a Hospodin mi dal, zač jsem ho tak naléhavě prosila.
’el- hanna‘ar hazzeh hiṯpallālətî; wayyittên Yahweh lî ’eṯ- šə’êlāṯî, ’ăšer šā’altî mê‘immōw.
1 Sam 1,28
Preto ho i ja oddávam Hospodinovi, aby bol jeho po všetky dni, čo bude žiť; je vyprosený pre Hospodina. A poklonili sa tam Hospodinovi.
Preto ho odovzdávam Hospodinovi, aby bol Hospodinovi oddaný po všetky dni svojho života. A vzývali tam Hospodina.
Nuž aj ja som ho venovala Pánovi. Po všetky dni, kým len bude, nech je zasvätený Pánovi!“ I klaňali sa tam Pánovi.
Vyprosila som si ho od Hospodina, aby mu patril po celý život. Je od neho vyprosený. Potom tam vzdali poctu Hospodinovi.
Teď ho tedy odevzdávám Hospodinu, aby mu patřil po celý svůj život.“ A poklonili se tam Hospodinu.
Vyprosila jsem si ho přece od Hospodina, aby byl jeho po všechny dny, co bude živ . Je vyprošený pro Hospodina.“ I poklonil se tam Hospodinu.
wəḡam ’ānōḵî, hiš’iltihū Yahweh, kāl- hayyāmîm ’ăšer hāyāh, hū šā’ūl Yahweh; wayyištaḥū šām Yahweh. p̄
1A bol nejaký muž z Ramataim-cofíma, s vrchu Efraimovho, ktorému bolo meno Elkána, syn Jerocháma, syna Elihu-va, syna Tochu-va, syna Cúfovho, Efraťan.
2Ten mal dve ženy; jednej bolo meno Anna, a meno druhej bolo Peninna. Peninna mala deti, ale Anna nemala detí.
3Človek chodieval z roka na rok zo svojho mesta hore klaňať sa a obetovať Hospodinovi Zástupov bitnú obeť v Síle, kde boli dvaja synovia Éliho, Chofni a Pinchas, kňazmi Hospodinovi.
4A bývalo vše toho dňa, keď obetoval Elkána bitnú obeť, že dal Peninne, svojej žene, i všetkým jej synom i jej dcéram diely.
5Ale Anne dal dvojnásobný diel, lebo Annu miloval. Lež Hospodin bol zavrel jej život.
6A jej protivnica ju veľmi popudzovala, aby ju rozrušovala, pretože Hospodin bol zavrel je život.
7Tak robieval Elkána každého roku, kedykoľvek išla hore do domu Hospodinovho, a tamtá ju vždy tak popudzovala, a ona plakávala a nejedávala.
8A Elkána jej muž, jej povedal: Anna, prečo plačeš? A prečo neješ? A prečo je smutné tvoje srdce? Či nie som ti ja lepší ako desať synov?
9A Anna vstala, keď boli jedli v Síle a keď boli pili. A Éli, kňaz, sedel na stolici pri podvojach chrámu Hospodinovho.
10A ona bola rozžialenej duše a modlila sa Hospodinovi a plakala veľmi.
11A sľúbila sľub a riekla: Hospodine Zástupov, ak pohliadnuť pohliadneš na trápenie svojej dievky a rozpomenieš sa na mňa a nezabudneš na svoju dievku, ale dáš svojej dievke plod mužského pohlavia, dám ho Hospodinovi, aby bol jeho po všetky dni svojho života, a britva nevstúpi na jeho hlavu.
12A stalo sa, keď sa len dlho modlila pred Hospodinom, že Éli pozoroval na jej ústa.
13Ale Anna hovorila vo svojom srdci; iba jej rty sa pohybovaly, a jej hlasu nebolo počuť. Preto myslel o nej Éli, že je opilá.
14A Éli jej povedal: Dokedyže budeš opilá? Vytriezvej zo svojho vína!
15Ale Anna odpovedala a riekla: Nie som ja opilá, môj pane; som žena utrápeného ducha a vína ani nijakého opojného nápoja som nepila, ale vylievam svoju dušu pred Hospodinom.
16Nepovažuj svojej dievky za dcéru beliála, lebo z mnohého svojho úpenia a z veľkého svojho zármutku som hovorila až doteraz.
17Na to odpovedal Éli a riekol: Idi v pokoji, a Bôh Izraelov nech ti dá to, čo si prosila od neho.
18A riekla: Nech najde tvoja dievka milosť v tvojich očiach. A žena išla svojou cestou a najedla sa, a jej tvár nebola viacej smutná.
19Potom vstali skoro ráno a poklonili sa pred Hospodinom a navrátiac sa prišli do svojho domu do Rámy. A Elkána poznal Annu, svoju ženu, a Hospodin sa rozpomenul na ňu.
20A stalo sa, keď tomu prišiel čas, že Anna počala a porodila syna a nazvala jeho meno Samuel, lebo riekla: Od Hospodina som ho vyprosila.
21A človek Elkána zase odišiel hore i s celým svojím domom obetovať Hospodinovi každoročnú obeť bitnú a splniť svoj sľub.
22Ale Anna neišla hore, lebo riekla svojmu mužovi: Až bude odstavený chlapec, zavediem ho ta, a ukáže sa pred tvárou Hospodinovou a bude tam bývať až na veky.
23A Elkána, jej muž, jej povedal: Učiň to, čo je dobré v tvojich očiach; zostaň, až ho odstavíš, len nech Hospodin postaví, a tak splní svoje slovo. A tak zostala žena a kojila svojho syna, dokiaľ ho neodstavila.
24Potom, keď ho odstavila, odviedla ho so sebou hore i s tromi juncami nesúc jednu efu bielej múky jemnej a nádobu vína a doviedla ho do domu Hospodinovho do Síla, a chlapča bolo ešte malé.
25A zabili junca a doviedli chlapca k Élimu.
26A ona riekla: Pohliadni na mňa, môj pane! Jako že žije tvoja duša, môj pane, ja som tá žena, ktorá som stála tu s tebou modliac sa Hospodinovi.
27Za tohoto chlapca som sa modlila, a Hospodin mi dal to, čo som si prosila od neho.
28Preto ho i ja oddávam Hospodinovi, aby bol jeho po všetky dni, čo bude žiť; je vyprosený pre Hospodina. A poklonili sa tam Hospodinovi.
1Bol istý muž z Ramátajim Cófímu, z Efrajimského pohoria, menom Elkána, syn Jerócháma, syna Elihúa, syna Tóchúa, syna Cúfa Efratského.
2Mal dve ženy: jedna sa volala Anna a meno druhej bolo Peninná. Peninná mala deti, Anna bola bezdetná.
3Ten muž chodieval každoročne zo svojho mesta do Šíla klaňať sa a obetovať Hospodinovi mocností; tam boli kňazmi Hospodinovými dvaja synovia Élího: Chofní a Pinchás.
4V ten deň, keď Elkána prinášal obeť, dal z nej čiastku svojej žene Peninne i všetkým jej synom a dcéram.
5Anne však dal dvojnásobný diel, lebo Annu miloval, i keď jej Hospodin zavrel lono.
6Pritom ju veľmi trápila jej sokyňa a podpichovala ju, pretože jej Hospodin zavrel lono.
7Tak to bolo z roka na rok; kedykoľvek išla do domu Hospodinovho, táto ju tak sužovala, že plakávala a nejedávala.
8Vtedy jej muž Elkána vravel: Anna, prečo plačeš? A prečo neješ? Prečo ti je srdce smutné? Nie som ti ja lepší ako desať synov?
9Keď sa v Šíle najedli a napili, Anna vstala a predstúpila pred Hospodina; zatiaľ kňaz Éli sedel na stolci pri dverách chrámu Hospodinovho.
10Ona, roztrpčená v duši, sa modlila k Hospodinovi a veľmi plakala.
11I urobila takýto sľub: Hospodine mocností, ak vzhliadneš na trápenie svojej služobnice a rozpomenieš sa na mňa, ak nezabudneš na svoju služobnicu, ale dáš jej mužského potomka, oddám ho Tebe, Hospodine, po všetky dni jeho života, a britva sa nedotkne jeho hlavy.
12Keď sa už dlho modlila pred tvárou Hospodinovou, Éli pozoroval jej ústa.
13Anna si však hovorila v srdci: len pery sa jej chveli, ale hlas jej nebolo počuť, preto ju Éli pokladal za opitú.
14Povedal jej Éli: Dokedy sa budeš ešte správať ako opitá? Preber sa zo svojho opilstva.
15Anna odpovedala takto: Nie, pane môj, som žena, ktorej je ťažko na duši; nepila som ja víno ani iný opojný nápoj, ale vylievala som si dušu pred Hospodinom.
16Nepokladaj svoju služobnicu za naničhodnicu, lebo od veľkého žiaľu a zármutku hovorila som až doteraz.
17Nato jej Éli odpovedal: Choď v pokoji a Boh Izraela nech ti splní to, o čo si Ho prosila.
18Ona odpovedala: Kiež tvoja služobnica nájde milosť v tvojich očiach! Nato žena odišla svojou cestou, zajedla si a jej tvár už nebola smutná.
19Včasráno vstali, poklonili sa pred Hospodinom a vracajúc sa, prišli domov do Rámy. Potom Elkána poznal svoju ženu Annu a Hospodin sa na ňu rozpomenul.
20Po určitom čase počala, porodila syna a dala mu meno Samuel, lebo povedala: Vyprosila som ho od Hospodina.
21Potom šiel muž Elkána s celým svojím domom priniesť Hospodinovi výročnú obeť a splniť sľub.
22Anna však nešla, ale povedala svojmu mužovi: Keď odkojím chlapca, privediem ho a predstavím pred tvár Hospodinovu, aby tam navždy ostal bývať.
23Nato jej muž Elkána povedal: Urob, ako uznáš za dobré, zostaň, kým ho neprestaneš kojiť; len nech Hospodin splní svoje slovo. Vtedy žena zostala doma a kojila svojho syna, kým ho neprestala kojiť.
24Keď ho prestala kojiť, vzala ho so sebou, k tomu trojročného býčka, jednu éfu múky, mech vína, a priviedla ho do domu Hospodinovho v Šíle. Ale chlapec bol ešte maličký.
25Potom býčka zabili a chlapca priviedli k Élimu.
26Vtedy ona povedala: Ach, pane môj! Akože žiješ, pane môj, ja som oná žena, čo tu stála pri tebe a modlila sa k Hospodinovi.
27Za tohto chlapca som prosila, a Hospodin mi dal to, čo som prosila od Neho.
28Preto ho odovzdávam Hospodinovi, aby bol Hospodinovi oddaný po všetky dni svojho života. A vzývali tam Hospodina.
1Bol istý muž z Ramataim Sofimu, z Efraimského pohoria, menom Elkána, syn Jerohama, syna Eliuho, syna Tóhuho, syna Súfa, Efratejec.
2Mal dve manželky. Jedna sa volala Anna, druhá Fenena. Fenena mala deti, Anna však nie.
3Tento muž chodil každý rok zo svojho mesta klaňať sa a obetovať Pánovi zástupov do Šíla, kde boli Pánovými kňazmi Héliho synovia Ofni a Finés.
4V deň, keď Elkána priniesol obetu, dával svojej manželke Fenene a všetkým jej synom a dcéram čiastky.
5Anne však dal iba jednu čiastku, zarmútený lebo Annu miloval, hoci jej Pán uzavrel lono.
6Jej sokyňa ju neprestajne urážala a roztrpčovala, pretože jej Pán uzavrel lono.
7Tak to robievala rok po rok; len čo vystúpila do Pánovho domu, urážala ju tak, že ona plakala a nejedla.
8Ale jej muž Elkána sa jej prihováral: "Anna, prečo plačeš? Čo neješ? A prečo máš zronené srdce? Či som ti ja nie lepší než desať synov?" -
9Po jedle a nápoji v Šíle vstala (a išla pred Pána). Veľkňaz Héli sedel v kresle pri verajach Pánovho chrámu.
10Ona sa v trpkosti svojej duše modlila k Pánovi a horko plakala.
11A urobila takýto sľub: "Pane zástupov, ak láskavo zhliadneš na biedu svojej služobnice a spomenieš si na mňa, ak na svoju služobnicu nezabudneš a dáš svojej služobnici mužského potomka, darujem ho po všetky dni jeho života Pánovi a britva sa jeho hlavy nedotkne."
12Keďže jej modlitba trvala dlho, Héli jej pozoroval ústa.
13Anna si totiž hovorila v srdci, iba pery sa jej pohybovali, ale jej hlas nebolo počuť, takže Héli ju pokladal za opitú.
14Preto ju Héli oslovil: "Dokedy budeš opitá? Vytriezvejže už!"
15Anna mu odvetila: "Nie, môj pane! Som žena, ktorá má ťarchu na duši. Víno a opojný nápoj som nepila, len dušu som si vyliala pred Pánom.
16Nepokladaj svoju služobnicu za beliálovu dcéru, lebo som od prekypujúcej bolesti a trpkosti hovorila tak dlho!"
17Nato jej Héli povedal: "Choď v pokoji a Boh Izraela nech splní tvoju prosbu, ktorú mu predkladáš."
18Povedala mu: "Kiežby tvoja služobnica našla milosť v tvojich očiach!" Žena potom išla svojou cestou, jedla a tvár už nemala zronenú.
19Ráno potom vstali poklonili sa pred Pánom, vrátili sa a prišli domov do Rámy. Tu Elkána poznal svoju manželku Annu, Pán si na ňu spomenul
20a kým uplynul rok, Anna počala a porodila syna a dala mu meno Samuel, lebo: "Od Pána som ho vyprosila."
21A keď muž Elkána a celý jeho dom išiel obetovať Pánovi výročnú a sľubovú obetu,
22Anna nešla. Hovorila totiž svojmu mužovi: "Kým chlapček nie je oddojčený. Potom ho zavediem, nech sa zjaví pred Pánom a nech tam ostane navždy."
23Jej manžel Elkána jej povedal: "Urob, ako uznáš za dobré! Zostaň, kým ho neoddojčíš! Kiežby Pán splnil svoje slovo!" Žena teda ostala a chovala svojho syna, kým ho neoddojčila.
24Keď ho oddojčila, jeho matka ho vzala s troma býčkami, jednou efou múky a mechom vína a zaviedla ho do Pánovho domu do Šíla. Chlapček bol útly.
25Býčka zabili a chlapčeka zaviedli k Hélimu.
26I povedala: "Prosím, môj pane. Ako žiješ, môj pane, ja som tá žena, čo tu stála pri tebe a modlila sa k Pánovi.
27O tohoto chlapčeka som prosila a Pán splnil moju prosbu, ktorú som mu predkladala.
28Nuž aj ja som ho venovala Pánovi. Po všetky dni, kým len bude, nech je zasvätený Pánovi!“ I klaňali sa tam Pánovi.
1Bol akýsi muž z Ramátajim-Cófimu, z Efrajimského pohoria, menom Elkána. Bol synom Jerocháma, syna Elíhua, syna Tochúa, syna Efraťana Cúfa.
2Elkána mal dve ženy. Jedna sa volala Anna, druhá Peninna. Peninna mala deti, Anna však bola bezdetná.
3Elkána chodieval každoročne zo svojho mesta do Šíla klaňať sa a obetovať Hospodinovi zástupov. Tam boli Hospodinovými kňazmi Éliho synovia Chofni a Pinchás.
4Keď raz Elkána prinášal obetný dar, dal z neho po kuse svojej žene Peninne i všetkým jej synom a dcéram.
5Anne však dal mimoriadny diel, lebo ju miloval, hoci jej Hospodin uzavrel lono.
6Jej sokyňa ju ustavične urážala a trápila, lebo Hospodin jej uzavrel lono.
7Tak to bývalo rok čo rok, kedykoľvek Anna putovala do Hospodinovho domu. Peninna ju doháňala až k slzám, takže ani nejedávala.
8Jej muž Elkána sa spýtal: Anna, prečo plačeš a neješ? Prečo sa tak trápiš? Nie som ti vzácnejší než desať synov?
9Keď sa raz v Šíle najedli a napili, Anna vstala. Kým kňaz Éli sedel na stolci pri dverách Hospodinovho chrámu,
10ona sa v žalostnom plači modlila k Hospodinovi.
11Pritom zložila tento sľub: Hospodin zástupov, ak milostivo pozrieš na trápenie svojej služobnice a rozpomenieš sa na mňa, ak na ňu nezabudneš, ale jej dáš mužského potomka, darujem ti ho, Hospodin, na celý život a britva sa jeho hlavy nedotkne.
12Keď sa už dlho modlila pred Hospodinom, Éli pozoroval jej ústa.
13Anna si však hovorila iba v srdci. Keďže sa jej pohybovali len pery a hlas nebolo počuť, Éli ju pokladal za opitú.
14Éli sa jej spýtal: Dokedy budeš opitá? Vytriezvi z opojenia!
15Anna odpovedala: Nie je to tak, môj pane, som žena, ktorá má dušu plnú bôľu. Nepila som víno ani iný opojný nápoj, iba dušu som si vylievala pred Hospodinom.
16Nepokladaj svoju služobnicu za ničomnú ženu, lebo čo som doteraz hovorila, pochádzalo z veľkého žiaľu a trápenia.
17Éli na to povedal: Choď v pokoji. Boh Izraela nech splní tvoju prosbu.
18Odpovedala: Kiež tvoja služobnica nájde u teba priazeň. Žena potom odišla svojou cestou, zajedla si a tvár už nemala smutnú.
19Včasráno vstali, vzdali Hospodinovi poctu a vrátili sa domov do Rámy. Potom Elkána poznal svoju ženu Annu a Hospodin sa na ňu rozpomenul.
20Po nejakom čase Anna počala a porodila syna. Dala mu meno Samuel. Povedala totiž: Vyprosila som si ho od Hospodina.
21Keď Elkána odišiel s celou rodinou, aby Hospodinovi priniesol výročnú obetu a splnil svoj sľub,
22Anna však nešla s ním. Svojmu mužovi povedala: Až chlapca odstavím, potom ho privediem a predstavím Hospodinovi, aby tam zostal natrvalo.
23Jej muž Elkána povedal: Urob, ako uznáš za správne. Zostaň doma, kým dieťa neodstavíš. Kiež Hospodin splní svoje slovo! Žena teda zostala doma a pridájala syna, kým ho neodstavila.
24Keď ho odstavila, vzala ho so sebou a priviedla celkom mladého do Hospodinovho domu v Šíle. Vzala i trojročného býka, éfu múky a mech vína.
25Keď potom býka zarezali a chlapca priviedli k Élimu,
26žena povedala: Prosím, pane môj, akože žiješ, pane môj, ja som tá žena, čo tu kedysi stála pri tebe a modlila sa k Hospodinovi.
27Za tohto chlapca som prosila a Hospodin splnil moju prosbu, ktorú som mu predložila.
28Vyprosila som si ho od Hospodina, aby mu patril po celý život. Je od neho vyprosený. Potom tam vzdali poctu Hospodinovi.
1V Ramatajim byl jeden muž z Cufova rodu z Efraimských hor. Jmenoval se Elkána, syn Jerochama, syna Elihuova, syna Tochuova, syna Efraimce Cufa.
2Měl dvě ženy; jedna se jmenovala Hana a druhá Penina. Penina měla děti, ale Hana byla bezdětná.
3Tento muž chodil každoročně ze svého města do Šíla, aby se tam klaněl a obětoval Hospodinu zástupů. Hospodinovými kněžími tam byli dva synové Elího, Chofni a Pinchas.
4Vždy, když přišel čas oběti, Elkána dal své ženě Penině i všem jejím synům a dcerám porce masa,
5ale Haně dával dvojnásobnou porci. Miloval totiž Hanu, ačkoli jí Hospodin nedopřál plodnost.
6Její protivnice ji ale nesnesitelně ponižovala a trápila kvůli tomu, že jí Hospodin nedopřál plodnost.
7A tak to bývalo rok co rok, kdykoli šla do Hospodinovy svatyně. Jednou ji ponižovala tak, že se rozplakala a nemohla ani jíst.
8Její muž Elkána jí řekl: „Proč pláčeš, Hano? Proč nejíš? Proč si to tak bereš k srdci? Nejsem snad pro tebe lepší než deset synů?“
9Když potom v Šílu pojedli a popili, Hana vstala. U veřejí Hospodinova svatostánku právě seděl na stolci kněz Elí.
10Hana se tehdy v hluboké úzkosti modlila k Hospodinu a s velikým pláčem
11složila tento slib: „Hospodine zástupů, kéž bys laskavě shlédl na trápení své služebnice a pomyslel na mě! Nezapomeneš-li na svou služebnici, ale dáš jí syna, pak ho na celý život odevzdám Hospodinu a jeho hlavy se nikdy nedotkne břitva.“
12Když se tak před Hospodinem modlila, Elí si všiml jejích úst.
13Hana totiž promlouvala srdcem, rty se jí chvěly, ale protože její hlas nebylo slyšet, Elí si myslel, že je opilá.
14Proto jí Elí řekl: „Jak dlouho tu budeš opilá? Prober se!“
15Hana mu ale odpověděla: „Tak to není, můj pane. Jsem jen zdrcená. Nepila jsem víno ani pivo; jen jsem si vylévala duši před Hospodinem.
16Nepokládej svou služebnici za ničemnou ženu. Modlila jsem se tu z velikého zármutku a rozrušení.“
17„Jdi v pokoji,“ řekl jí na to Elí, „a kéž ti Bůh Izraele dá, o co jsi ho úpěnlivě prosila.“
18„Jsi ke své služebnici tak laskav!“ řekla Hana, a když odešla, pojedla a smutek z její tváře zmizel.
19Časně ráno vstali, a když se poklonili Hospodinu, vydali se zpátky domů do Rámy. Elkána se pak se svou ženou Hanou miloval a Hospodin na ni nezapomněl.
20Než se rok s rokem sešel, Hana počala a porodila syna. Dala mu jméno Samuel, Vyslyšel Bůh, neboť řekla: „Vyprosila jsem ho od Hospodina.“
21Když se pak Elkána znovu vydal s celou svou rodinou předložit Hospodinu výroční oběť a splnit svůj slib,
22Hana nešla. „Až chlapce odkojím,“ řekla svému muži, „přivedu ho před Hospodina a zůstane tam navždy.“
23„Dělej, jak myslíš,“ řekl jí na to Elkána. „Zůstaň tu, než ho odkojíš, a kéž Hospodin přivede tvůj slib k naplnění.“ A tak ta žena zůstala se svým synkem a pečovala o něj, dokud ho neodkojila.
24A když ho odkojila, vzala tříletého býčka, efu mouky a džbán vína a odvedla chlapce do Hospodinovy svatyně v Šílu. Bylo to ještě malé dítě.
25Býčka porazili a chlapce přivedli k Elímu.
26„Můj pane,“ řekla Hana, „poslyš prosím. Jakože jsi, můj pane, živ, já jsem ta žena, která tu poblíž tebe stála a modlila se k Hospodinu.
27Za toto dítě jsem se tehdy modlila a Hospodin mi dal, o co jsem ho úpěnlivě prosila.
28Teď ho tedy odevzdávám Hospodinu, aby mu patřil po celý svůj život.“ A poklonili se tam Hospodinu.
1Byl jeden muž z Ramatajim-sófímu, z Efrajimského pohoří; jmenoval se Elkána. Byl to Efratejec, syn Jeróchama, syna Elíhúa, syna Tochúa, syna Súfova.
2Měl dvě ženy: jedna se jmenovala Chana a druhá Penina. Penina měla děti, Chana děti neměla.
3Ten muž putoval rok co rok ze svého města, aby se klaněl Hospodinu zástupů a obětoval mu v Šílu. Tam byli Hospodinovými kněžími dva synové Élího, Chofní a Pinchas.
4Když nastal den, kdy Elkána obětoval, dával své ženě Penině i všem jejím synům a dcerám díly z oběti ;
5Chaně pak dával dvojnásobný díl, protože Chanu miloval; Hospodin však uzavřel její lůno.
6Její protivnice ji ustavičně urážela, že Hospodin uzavřel její lůno, jen aby ji dráždila.
7Tak tomu bývalo každého roku. Pokaždé, když putovala do Hospodinova domu, tak ji urážela, že Chana pro pláč ani nejedla.
8Její muž Elkána ji uklidňoval: „Chano, proč pláčeš? Proč nejíš? Proč jsi tak ztrápená? Což já pro tebe neznamenám víc než deset synů?“
9Jednou , když v Šílu pojedli a popili, Chana vstala, zatímco kněz Élí seděl na stolci u veřejí Hospodinova chrámu,
10a v hořkosti duše se modlila k Hospodinu a usedavě plakala.
11Složila slib. Řekla: „Hospodine zástupů, jestliže opravdu shlédneš na ponížení své služebnice a rozpomeneš se na mne, jestliže na svou služebnici nezapomeneš, ale daruješ své služebnici mužského potomka, daruji jej tobě , Hospodine, na celý život; břitva se jeho hlavy nedotkne.“
12Když se před Hospodinem tolik modlila, Élí dával pozor na její ústa.
13Chana hovořila jen v srdci a pouze její rty se pohybovaly, ale její hlas nebylo slyšet, takže ji Élí pokládal za opilou.
14Řekl jí proto: „Jak dlouho budeš opilá? Zanech už vína!“
15Ale Chana odpověděla: „Nikoli, můj pane; jsem žena hluboce zarmoucená. Nepila jsem víno ani jiný opojný nápoj, pouze jsem vylévala před Hospodinem svou duši.
16Nepokládej svou služebnici za ženu ničemnou. Vždyť až dosud jsem mluvila ze své velké beznaděje a žalosti.“
17Élí odpověděl: „Jdi v pokoji. Bůh Izraele ti dá, zač jsi ho tak naléhavě prosila.“
18Ona na to řekla: „Kéž tvá služebnice najde u tebe milost!“ Potom ta žena šla svou cestou, pojedla a její tvář už nebyla smutná .
19Za časného jitra se poklonili před Hospodinem a vraceli se. Když přišli do svého domu do Rámy, Elkána poznal svou ženu Chanu a Hospodin se na ni rozpomenul.
20Chana otěhotněla, a než uplynul rok, porodila syna a pojmenovala ho Samuel (to je Vyslyšel Bůh) . Řekla : „Vždyť jsem si ho vyprosila od Hospodina.“
21Ten muž Elkána putoval opět s celým svým domem, aby Hospodinu obětoval výroční oběť a splnil svůj slib.
22Ale Chana s ním neputovala. Řekla svému muži: „Až bude chlapec odstaven, přivedu ho, aby se ukázal před Hospodinem a zůstal tam navždy.“
23Nato jí její muž Elkána odpověděl: „Učiň, co pokládáš za dobré. Zůstaň, dokud ho neodstavíš. Kéž Hospodin utvrdí své slovo!“ Žena tedy zůstávala doma a kojila svého synka, dokud ho neodstavila.
24Když ho odstavila, vzala ho s sebou, a s ním tři býčky, jednu éfu bílé mouky a měch vína, a uvedla ho do Hospodinova domu v Šílu. Chlapec byl ještě malý.
25Porazili býčka a uvedli chlapce k Élímu.
26Chana řekla: „Dovol, můj pane, při tvém životě, můj pane, já jsem ta žena, která tu stála u tebe a modlila se k Hospodinu.
27Modlila jsem se za tohoto chlapce a Hospodin mi dal, zač jsem ho tak naléhavě prosila.
28Vyprosila jsem si ho přece od Hospodina, aby byl jeho po všechny dny, co bude živ . Je vyprošený pro Hospodina.“ I poklonil se tam Hospodinu.
1wayhî ’îš ’eḥāḏ min- hārāmāṯayim ṣōwp̄îm mêhar ’ep̄rāyim; ūšəmōw ’elqānāh ben- yərōḥām ben- ’ĕlîhū ben- tōḥū ḇen- ṣūp̄ ’ep̄rāṯî.
2wəlōw šətê nāšîm, šêm ’aḥaṯ ḥannāh, wəšêm haššênîṯ pəninnāh; wayhî lip̄ninnāh yəlāḏîm, ūləḥannāh ’ên yəlāḏîm.
3wə‘ālāh hā’îš hahū mê‘îrōw mîyāmîm yāmîmāh, ləhištaḥăwōṯ wəlizbōaḥ Yahweh ṣəḇā’ōwṯ bəšilōh; wəšām šənê ḇənê- ‘êlî, ḥāp̄ənî ūp̄inḥās, kōhănîm Yahweh.
4wayhî hayyōwm, wayyizbaḥ ’elqānāh; wənāṯan lip̄ninnāh ’ištōw, ūləḵāl- bānehā ūḇənōwṯehā mānōwṯ.
5ūləḥannāh yittên mānāh ’aḥaṯ ’appāyim; kî ’eṯ- ḥannāh ’āhêḇ, Yahweh sāḡar raḥmāh.
6wəḵi‘ăsattāh ṣārāṯāh gam- ka‘as, ba‘ăḇūr harrə‘imāh; kî- sāḡar Yahweh bə‘aḏ raḥmāh.
7wəḵên ya‘ăśeh šānāh ḇəšānāh, middê ‘ălōṯāh bəḇêṯ Yahweh, kên taḵ‘isennāh; wattiḇkeh wəlō ṯōḵal.
8wayyōmer lāh ’elqānāh ’îšāh, ḥannāh lāmeh ṯiḇkî, wəlāmeh lō ṯōḵəlî, wəlāmeh yêra‘ ləḇāḇêḵ; hălōw ’ānōḵî ṭōwḇ lāḵ, mê‘ăśārāh bānîm.
9wattāqām ḥannāh, ’aḥărê ’āḵəlāh ḇəšilōh wə’aḥărê šāṯōh; wə‘êlî hakkōhên, yōšêḇ ‘al- hakkissê, ‘al- məzūzaṯ hêḵal Yahweh.
10wəhî māraṯ nāp̄eš; wattiṯpallêl ‘al- Yahweh ūḇāḵōh ṯiḇkeh.
11wattiddōr neḏer wattōmar, Yahweh ṣəḇā’ōwṯ ’im- rā’ōh ṯir’eh bā‘onî ’ămāṯeḵā, ūzəḵartanî wəlō- ṯiškaḥ ’eṯ- ’ămāṯeḵā, wənāṯattāh la’ămāṯəḵā zera‘ ’ănāšîm; ūnəṯattîw Yahweh kāl- yəmê ḥayyāw, ūmōwrāh lō- ya‘ăleh ‘al- rōšōw.
12wəhāyāh kî hirbəṯāh, ləhiṯpallêl lip̄nê Yahweh; wə‘êlî šōmêr ’eṯ- pîhā.
13wəḥannāh, hî məḏabbereṯ ‘al- libbāh, raq śəp̄āṯehā nā‘ōwṯ, wəqōwlāh lō yiššāmêa‘; wayyaḥšəḇehā ‘êlî ləšikkōrāh.
14wayyōmer ’êlehā ‘êlî, ‘aḏ- māṯay tištakkārîn; hāsîrî ’eṯ- yênêḵ mê‘ālāyiḵ.
15watta‘an ḥannāh wattōmer lō ’ăḏōnî, ’iššāh qəšaṯ- rūaḥ ’ānōḵî, wəyayin wəšêḵār lō šāṯîṯî; wā’ešpōḵ ’eṯ- nap̄šî lip̄nê Yahweh.
16’al- tittên ’eṯ- ’ămāṯəḵā, lip̄nê baṯ- bəlîyā‘al; kî- mêrōḇ śîḥî wəḵa‘sî dibbartî ‘aḏ- hênnāh.
17wayya‘an ‘êlî wayyōmer ləḵî ləšālōwm; wêlōhê yiśrā’êl, yittên ’eṯ- šêlāṯêḵ, ’ăšer šā’alt mê‘immōw.
18wattōmer timṣā šip̄ḥāṯəḵā ḥên bə‘êneḵā; wattêleḵ hā’iššāh ləḏarkāh wattōḵal, ūp̄ānehā lō- hāyū- lāh ‘ōwḏ.
19wayyaškimū ḇabbōqer, wayyištaḥăwū lip̄nê Yahweh, wayyāšuḇū wayyāḇō’ū ’el- bêṯām hārāmāṯāh; wayyêḏa‘ ’elqānāh ’eṯ- ḥannāh ’ištōw, wayyizkərehā Yahweh.
20wayhî liṯqup̄ōwṯ hayyāmîm, wattahar ḥannāh wattêleḏ bên; wattiqrā ’eṯ- šəmōw šəmū’êl, kî Yahweh šə’iltîw.
21wayya‘al hā’îš ’elqānāh wəḵāl bêṯōw; lizbōaḥ Yahweh ’eṯ- zeḇaḥ hayyāmîm wə’eṯ- niḏrōw.
22wəḥannāh lō ‘ālāṯāh; kî- ’āmərāh lə’îšāh, ‘aḏ yiggāmêl hanna‘ar wahăḇi’ōṯîw, wənir’āh ’eṯ- pənê Yahweh, wəyāšaḇ šām ‘aḏ- ‘ōwlām.
23wayyōmer lāh ’elqānāh ’îšāh ‘ăśî haṭṭōwḇ bə‘ênayiḵ, šəḇî ‘aḏ- gāməlêḵ ’ōṯōw, ’aḵ yāqêm Yahweh ’eṯ- dəḇārōw; wattêšeḇ hā’iššāh wattêneq ’eṯ- bənāh, ‘aḏ- ḡāməlāh ’ōṯōw.
24watta‘ălêhū ‘immāh ka’ăšer gəmālattū, bəp̄ārîm šəlōšāh wə’êp̄āh ’aḥaṯ qemaḥ wənêḇel yayin, wattəḇi’êhū ḇêṯ- Yahweh šilōw; wəhanna‘ar nā‘ar.
25wayyišḥăṭū ’eṯ- happār; wayyāḇî’ū ’eṯ- hanna‘ar ’el- ‘êlî.
26wattōmer bî ’ăḏōnî, ḥê nap̄šəḵā ’ăḏōnî; ’ănî hā’iššāh, hanniṣṣeḇeṯ ‘imməḵāh bāzeh, ləhiṯpallêl ’el- Yahweh.
27’el- hanna‘ar hazzeh hiṯpallālətî; wayyittên Yahweh lî ’eṯ- šə’êlāṯî, ’ăšer šā’altî mê‘immōw.
28wəḡam ’ānōḵî, hiš’iltihū Yahweh, kāl- hayyāmîm ’ăšer hāyāh, hū šā’ūl Yahweh; wayyištaḥū šām Yahweh. p̄