1A kráľ Dávid bol starý a sošlý vekom, a hoci ho prikrývali rúchom, nezohrial sa. 2Preto mu povedali jeho služobníci: Nech pohľadajú môjmu pánu kráľovi devu pannu, ktorá by stála pred kráľom a opatrovala ho, a bude ležať v tvojom lone, a tak bude môjmu pánu kráľovi teplo. 3A tak hľadali krásnu devu po všetkých krajoch Izraelových a našli Abizagu Sunamitskú a doviedli ju ku kráľovi. 4A deva bola náramne krásna a opatrovala kráľa a posluhovala mu, ale kráľ jej nepoznal. 5A Adoniáš, syn Chaggity, sa pozdvihoval a vravel: Ja budem kraľovať! A zadovážil si vozy a jazdcov a päťdesiatich mužov, ktorí behali pred ním. 6A jeho otec ho nikdy nezarmútil, aby bol povedal: Prečo to robíš? A on bol tiež veľmi krásnej postavy, ktorého porodila po Absalomovi. 7A mal dohovor s Joábom, synom Ceruje, a s Ebiatárom, kňazom. A pomáhali za Adoniášom. 8Ale Cádok, kňaz, a Benaiáš, syn Jehojadov, a prorok Nátan a Šimei a Rei a iní hrdinovia, ktorých mal Dávid, neboli s Adoniášom. 9A Adoniáš nabil oviec a volov a iného tučného dobytka pri kameni Zochelet, ktorý je vedľa studne Rogel, a povolal všetkých svojich bratov, synov kráľových, i všetkých mužov Júdových, služobníkov kráľových. 10Ale proroka Nátana a Benaiáša a hrdinov ani Šalamúna, svojho brata, nepovolal. 11Vtedy povedal Nátan Bat-šebe, matke Šalamúnovej, a riekol: Či si nepočula, že kraľuje Adoniáš, syn Chaggity? A náš pán Dávid nevie o tom. 12Preto teraz poď, prosím, nech ti dám radu, a zachráň, svoj život i život svojho syna, Šalamúna. 13Iď a vojdi ku kráľovi Dávidovi a povieš mu: Či si ty, môj pán kráľ, neprisahal svojej služobnici povediac: Šalamún, tvoj syn, bude kraľovať po mne, cele iste, a on bude sedieť na mojom tróne? Nuž prečože kraľuje Adoniáš? 14A hľa, kým ty tam budeš ešte hovoriť s kráľom, vojdem ja za tebou a doplním tvoje slová. 15A tak vošla Bat-šeba ku kráľovi do izby. A kráľ už bol veľmi starý, a Abizaga Sunamitská posluhovala kráľovi. 16A Bat-šeba sa zohla a poklonila sa kráľovi. A kráľ povedal: Čo chceš? 17A riekla mu: Môj pane, ty si prisahal svojej služobnici na Hospodina, svojho Boha, povediac: Šalamún, tvoj syn, bude kraľovať po mne, cele iste, a on bude sedieť na mojom tróne. 18A teraz hľa, Adoniáš kraľuje, a teraz ty, môj pán kráľ, nevieš o tom. 19Nabil volov a vytučeného statku a drobného dobytka množstvo a povolal všetkých synov kráľových aj Ebiatára, kňaza, i Joába, veliteľa vojska, ale Šalamúna, tvojho služobníka, nepovolal. 20A ty, môj pán kráľ, vieš, že oči celého Izraela obrátené sú na teba, aby si im oznámil, kto má sedieť na tróne môjho pána kráľa po ňom. 21Lebo ináče stane sa, keď raz bude ležať môj pán kráľ so svojimi otcami, že ja i môj syn Šalamún budeme hriešnikmi 22A hľa, kým ona ešte hovorila s kráľom, prišiel prorok Nátan. 23A oznámili kráľovi a riekli: Hľa, prorok Nátan! A keď vošiel pred kráľa, poklonil sa kráľovi na svoju tvár k zemi. 24A Nátan povedal: Môj pán kráľ, či si ty povedal: Adoniáš bude kraľovať po mne a on bude sedieť na mojom tróne? 25Lebo dnes odišiel dolu a nabil volov a tučného statku a drobného dobytka množstvo a povolal všetkých synov kráľových i veliteľov vojska i Ebiatára, kňaza, a hľa, jedia a pijú pred ním a hovoria: Nech žije kráľ Adoniáš! 26Ale mňa, tvojho služobníka, ani Cádoka, kňaza, ani Benaiáša, syna Jehojadovho, ani Šalamúna, tvojho služobníka, nepovolal. 27Jestli sa stala táto vec od môjho pána kráľa, nuž neoznámil si svojim služobníkom, kto bude sedieť na tróne môjho pána kráľa po ňom. 28A kráľ Dávid odpovedal a riekol: Zavolajte mi Bat-šebu! A vojdúc pred kráľa stála pred kráľom.

1Keď bol kráľ Dávid starý a zošlý vekom, prikrývali ho šatami, ale nezahrial sa. 2Jeho služobníci mu teda povedali: Nech vyhľadajú môjmu pánovi, kráľovi panenské dievča, ktoré by obsluhovalo kráľa, bolo mu opatrovníčkou a líhalo v jeho lone; tak sa môj pán, kráľ zahreje. 3Preto hľadali pekné dievča vo všetkých končinách Izraela a na šli Šunémčanku Abíšag. Priviedli ju ku kráľovi. 4Dievča bolo prekrásne, stalo sa kráľovou opatrovníčkou, posluhovalo mu, ale kráľ ho nepoznal. 5Adónija, Chaggitin syn, sa povyšoval: Ja budem kráľom! Zaobstaral si bojové vozy, jazdcov a päťdesiat mužov, ktorí behávali pred ním. 6Jeho otec ho za celý svoj život nepokarhal: Prečo to robíš? Aj on bol krásnej postavy a narodil sa hneď po Absolónovi. 7Mal rozhovory s Jóábom, synom Cerúje, a s kňazom Ebjátárom. Tí podporovali Adóniju. 8No ani kňaz Cádók, ani Benája, syn Jehójádov, ani prorok Nátan, ani Šimeí, ani Reí, ani Dávidovi hrdinovia neboli s Adónijom. 9Adónija obetoval ovce, hovädzí dobytok a vykŕmené teľce pri kameni Zóchelet, ktorý bol blízko prameňa Rógel, a pozval všetkých svojich bratov, kráľových synov, aj všetkých Júdejcov v kráľovej službe. 10Ale proroka Nátana, Benáju, hrdinov a svojho brata Šalamúna nepozval. 11Nato povedal prorok Nátan Šalamúnovej matke Batšebe: Nepočula si, že Adónija, Chaggitin syn, kraľuje, a Dávid, náš pán, o tom nevie? 12Poď, poradím ti, ako si zachrániš život i život svojho syna Šalamúna. 13Choď, zájdi ku kráľovi Dávidovi a povedz mu: Či si ty, pán môj, kráľ neprisahal svojej služobnici: Tvoj syn Šalamún bude kraľovať po mne, on zasadne na môj trón? Tak prečo sa stal kráľom Adónija? 14Kým sa ty budeš zhovárať s kráľom, vstúpim aj ja za tebou a potvrdím tvoje slová. 15Batšeba sa teda pobrala do izby ku kráľovi. Kráľ bol už veľmi starý a Šunémčanka Abíšag ho obsluhovala. 16Batšeba sa uklonila, vzdala kráľovi poctu; nato sa kráľ opýtal: Čo chceš? 17Odvetila mu: Pane môj, ty si prisahal svojej služobnici na svojho Boha Hospodina: Šalamún, tvoj syn, bude kráľom po mne; on zasadne na môj trón. 18A teraz sa stal kráľom Adónija, a ty, môj pán a kráľ, o tom ani nevieš. 19Obetoval aj mnoho býkov, vykŕmených teliat a oviec a pozval všetkých kráľovských synov, kňaza Ebjátára i veliteľa vojska Jóába, ale tvojho služobníka Šalamúna nepozval. 20No oči celého Izraela sa obracajú k tebe, môj pán a kráľ, aby si im oznámil, kto zasadne na trón môjho pána, kráľa po ňom. 21Ak teraz môj pán a kráľ usne so svojimi otcami, ja a môj syn Šalamún budeme ako hriešnici. 22Ešte hovorila s kráľom, keď vstúpil Nátan. 23Kráľovi oznámili: Tu je prorok Nátan. Keď predstúpil pred kráľa, poklonil sa mu tvárou k zemi 24a povedal: Pane môj, kráľ, či si ty povedal: Adónija bude kráľom po mne, on zasadne na môj trón? 25Lebo dnes odišiel a obetoval množstvo býkov, vykŕmených teliat a oviec, pozval si všetkých kráľovských synov, veliteľov vojska aj kňaza Ebjátára - a oni teraz jedia a pijú pred ním a prevolávajú: Nech žije kráľ Adónija! 26Ale ani mňa, tvojho služobníka, ani kňaza Cádóka, ani Benáju, syna Jehójádovho, ani tvojho služobníka Šalamúna nepozval. 27Či to pochádza od pána, môjho kráľa? A nedal si vedieť svojim služobníkom, kto bude sedieť na tróne po pánovi, mojom kráľovi. 28Vtedy sa kráľ Dávid ujal slova a povedal: Zavolajte mi Batšebu! Vo šla ku kráľovi a postavila sa pred neho.

1Keď bol kráľ Dávid starec vysokého veku, nevedel sa zohriať, hoci ho zakrývali šatami. 2Vtedy mu jeho sluhovia hovorili: "Nech pohľadajú kráľovskému pánovi panenské dievča, ktoré bude kráľa obsluhovať a opatrovať. Ono bude spať v tvojom lone a kráľovský pán sa rozohreje." 3Hľadali teda po celom izraelskom území pekné dievča. Našli Sunamitku Abisagu a priviedli ju ku kráľovi. 4Dievča bolo až veľmi pekné; bolo kráľovou ošetrovateľkou, posluhovalo mu, ale kráľ ho nepoznal. 5Adoniáš, syn Hagity, sa nadýmal a hovoril: "Ja budem kráľom." A zaopatril si vozy, jazdcov a päťdesiat mužov, ktorí bežali pred ním. 6Otec ho nikdy nezahriakol slovom: "Prečo to robíš?!" Aj on mal veľmi peknú postavu a podľa narodenia nasledoval po Absolónovi. 7Vyjednával s Joabom, synom Sarvie, a kňazom Abiatarom, ktorí podporovali Adoniášovu stranu. 8Ale kňaz Sadok, Jojadov syn Banaiáš, prorok Nátan, Semei, Rei a hrdinovia, ktorých mal Dávid, nedržali s Adoniášom. 9Adoniáš obetoval ovce, dobytok, kŕmne teľce pri skale Zochelet, ktorá bola vedľa prameňa Rogel. I pozval všetkých svojich bratov, kráľových synov a všetkých Júdovcov, ktorí boli v službe kráľa, 10ale proroka Nátana, Banaiáša, hrdinov a svojho brata Šalamúna nepozval. 11Vtedy povedal Nátan Šalamúnovej matke Betsabe: "Nepočula si, že sa Adoniáš, syn Hagity, stal kráľom a náš pán, Dávid, o tom ani nevie? 12Preto teraz poď, poradím ti ako si zachrániš život a život svojho syna Šalamúna. 13Vyber sa a choď ku kráľovi Dávidovi a povedz mu: Nezaprisahal si sa, môj kráľovský pane, svojej služobnici: "Tvoj syn Šalamún bude po mne kraľovať a on bude sedieť na mojom tróne!"? Prečo sa teda stal kráľom Adoniáš? 14A kým ty budeš ešte hovoriť s kráľom, vkročím za tebou ja a doplním tvoje slová." 15A tak Betsabe vošla ku kráľovi do izby. Kráľ bol veľmi starý a Sunamitka Abisag posluhovala kráľovi. 16Keď sa Betsabe uklonila a vrhla sa pred kráľom (na zem), kráľ sa spýtal: "Čo chceš?" 17Odpovedala mu: "Môj pane, ty si sa svojej služobnici zaprisahal na Pána, svojho Boha: "Tvoj syn Šalamún bude po mne kraľovať a on bude sedieť na mojom tróne!" 18Teraz sa však stal kráľom Adoniáš a ty, môj kráľovský pane, o tom ani nevieš. 19Obetoval množstvo dobytka, kŕmnych teliec a oviec a povolal všetkých kráľových synov aj kňaza Abiatara a veliteľa vojska Joaba, ale tvojho sluhu Šalamúna nepozval. 20A na teba sú, môj kráľovský pane, upreté oči všetkých Izraelitov, aby si im oznámil, kto zaujme trón môjho kráľovského pána po ňom. 21Lebo až sa môj kráľovský pán uloží k svojim otcom, budeme tu ja a môj syn Šalamún ako vinníci." 22Ešte hovorila s kráľom, keď prišiel prorok Nátan. 23Kráľovi oznámili: "Je tu prorok Nátan." Keď prišiel pred kráľa, vrhol sa pred kráľom tvárou na zem. 24A Nátan povedal: "Kráľovský pane, ty si určil: "Adoniáš bude panovať a on bude sedieť na mojom tróne!"? 25Lebo dnes išiel dolu a obetoval množstvo dobytka, oviec a kŕmnych teliec. A pozval všetkých kráľových synov, veliteľov vojska a kňaza Abiatara a teraz jedia a pijú pred ním a volajú: Nech žije kráľ Adoniáš! 26Mňa však, tvojho sluhu, kňaza Sadoka, Jojadovho syna Banaiáša a tvojho sluhu Šalamúna nepozval. 27Ak táto vec pochádza od môjho kráľovského pána, tak si svojmu sluhovi nedal vedieť, kto zaujme ako nástupca trón môjho kráľovského pána." 28Nato sa ozval kráľ Dávid a povedal: "Zavolajte mi Betsabe!" Ona vošla ku kráľovi a ostala stáť pred kráľom.

1Keď bol kráľ Dávid starý, v pokročilom veku, dávali na neho prikrývky, ale nezahrial sa. 2Služobníci mu odporúčali: Treba pohľadať pre kráľa, nášho pána, panenské dievča, ktoré by ho obsluhovalo a opatrovalo. Líhalo by pri ňom a tak by sa môj pán a kráľ zahrial. 3Hľadali teda pekné dievča po celom území Izraela, až našli Šunémčanku Abíšag a priviedli ju ku kráľovi. 4To dievča bolo neobyčajne krásne. Opatrovalo a obsluhovalo kráľa, ale kráľ s ňou neobcoval. 5Chaggitin syn Adónija sa vystatoval: Vládnuť budem ja! Zaobstaral si bojové vozy, jazdcov a päťdesiat mužov, ktorí behali pred ním. 6Otec mu nikdy nevyčítal: Prečo to robíš? Bol peknej postavy a narodil sa po Absolónovi. 7Mal dohodu s Cerújiným synom Jóabom a s kňazom Ebjatárom. Tí podporovali Adóniju. 8No ani kňaz Cádok, ani Jehójadov syn Benája, ani prorok Nátan, ani Šimei, ani Rei, ani Dávidovi hrdinovia neboli s Adónijom. 9Adónija raz obetoval ovce, dobytok a vykŕmené teľce pri kameni Zóchelet, ktorý je pri prameni Rógel. Pozval všetkých svojich bratov, kráľových synov i všetkých Júdovcov v službe kráľa. 10Proroka Nátana, Benáju, hrdinov a svojho brata Šalamúna však nepozval. 11Nátan povedal Šalamúnovej matke Batšebe: Nepočula si, že Chaggitin syn Adónija sa bez vedomia nášho pána, Dávida, stal kráľom? 12Poď teda, poradím ti, ako zachrániš seba i svojho syna Šalamúna. 13Choď, zájdi ku kráľovi Dávidovi a spýtaj sa ho: Či kráľ, môj pán, neprisahal svojej služobnici: Tvoj syn Šalamún bude po mne kráľom a on zasadne na môj trón? Prečo sa stal teda kráľom Adónija? 14Kým sa tam budeš zhovárať s kráľom, prídem za tebou a potvrdím tvoje slová. 15Nato sa Batšeba odobrala do izby ku kráľovi. Kráľ bol už veľmi starý a Šunémčanka Abíšag ho opatrovala. 16Batšeba úklonom pozdravila kráľa. Kráľ sa spýtal: Čo si želáš? 17Odpovedala mu: Pane môj, prisahal si predsa svojej služobnici na svojho Boha Hospodina: Tvoj syn Šalamún sa stane po mne kráľom, on zasadne na môj trón. 18Teraz sa však stal kráľom Adónija a ty, môj pán a kráľ, o tom ani nevieš. 19Obetoval množstvo dobytka, vykŕmených teliec a oviec. Pozval všetkých kráľovských synov, kňaza Ebjatára, veliteľa vojska Jóaba, no tvojho služobníka Šalamúna nepozval. 20K tebe sa upínajú oči celého Izraela, môj pán a kráľ, aby si im oznámil, kto zasadne ako nástupca na trón môjho pána a kráľa. 21V prípade, že by sa môj pán a kráľ odobral k svojim otcom, mňa a môjho syna Šalamúna budú pokladať za hriešnikov. 22Kým sa ešte zhovárala s kráľom, vstúpil prorok Nátan. 23Kráľovi oznámili: Je tu prorok Nátan. Keď predstúpil pred kráľa, poklonil sa mu tvárou po zem. 24Nátan sa potom spýtal: Môj pán a kráľ, ty si to povedal: Adónija sa stane mojím nástupcom a zasadne na môj trón? 25Dnes totiž odišiel dolu a obetoval množstvo dobytka, vykŕmených teliec a oviec. Pozval si všetkých kráľovských synov, veliteľov vojska i kňaza Ebjatára; tí tam v jeho prítomnosti jedia, pijú a volajú: Nech žije kráľ Adónija! 26Mňa však, tvojho služobníka, ani kňaza Cádoka, ani Jehójadovho syna Benáju, ani tvojho služobníka Šalamúna nepozval. 27Stalo sa tak azda z rozhodnutia môjho pána a kráľa? Svojich služobníkov si neupovedomil o tom, kto má ako nástupca môjho pána a kráľa zasadnúť na trón. 28Vtedy sa kráľ Dávid ujal slova a povedal: Zavolajte mi Batšebu! Keď prišla pred kráľa, zastala pred ním.

1Král David byl už stařec v pokročilém věku. Nemohl se zahřát, ani když ho přikrývali plášti. 2Jeho dvořané mu navrhli: „Když dovolíš, necháme pro pana krále vyhledat nějakou mladou pannu, aby byla králi k službám a pečovala o něj. Bude léhat ve tvé náruči, aby se pan král zahřál.“ 3A tak po všech izraelských končinách hledali nejkrásnější dívku, až nalezli Šunemitku Abišag, a přivedli ji ke králi. 4Byla to překrásná dívka. Obsluhovala krále, pečovala o něj, ale král s ní nic neměl. 5Tehdy se začal pozvedat Chagitin syn Adoniáš. „Kralovat budu já,“ prohlašoval. Opatřil si vozy a jízdu a běhalo před ním padesát mužů. 6Jeho otec ho ale nikdy nepokáral, neptal se: „Co to provádíš?“ Adoniáš se narodil hned po Abšalomovi a byl velmi krásný, podobně jako on. 7Domlouval se s Joábem, synem Ceruji, a s knězem Abiatarem. Ti Adoniáše podporovali. 8Kněz Sádok, Jojadův syn Benajáš, prorok Nátan a Šimei, Rei ani Davidovi přední bojovníci ale za Adoniášem nestáli. 9Adoniáš odešel obětovat ovce, býky a vykrmená telata ke kameni Zochelet nedaleko pramene En-rogel a sezval tam všechny své bratry, královské syny, i všechny královské dvořany z kmene Juda. 10Proroka Nátana, Benajáše, přední bojovníky, ba ani svého bratra Šalomouna ale nepozval. 11Nátan tehdy promluvil s Šalomounovou matkou Batšebou: „Už jsi to slyšela? Chagitin syn Adoniáš kraluje, a náš pán David o tom ani neví! 12Pojď tedy, poradím ti, jak zachráníš život sobě i svému synu Šalomounovi. 13Jdi hned ke králi Davidovi a řekni: ‚Můj pane a králi, nepřísahal jsi své služebnici: „Po mně bude kralovat tvůj syn Šalomoun; na můj trůn usedne on“? Jak to, že tedy kraluje Adoniáš?‘ 14Zatímco budeš mluvit s králem, přijdu tam za tebou a tvá slova potvrdím.“ 15Batšeba tedy vešla ke králi do ložnice. Král už byl velmi starý a pečovala o něj Šunemitka Abišag. 16Batšeba padla na kolena a poklonila se králi."Co si přeješ?" zeptal se. 17„Pane můj,“ odpověděla mu, „ty jsi své služebnici přísahal při Hospodinu, svém Bohu: ‚Po mně bude králem tvůj syn Šalomoun. Na můj trůn usedne on.‘ 18A hle, teď kraluje Adoniáš, a ty, můj královský pane, o tom ani nevíš. 19Obětoval ovce, vykrmená telata a množství skotu a sezval tam všechny královské syny i kněze Abiatara a velitele vojska Joába, ale tvého služebníka Šalomouna nepozval. 20Oči celého Izraele teď vzhlíží k tobě, můj pane a králi, abys jim oznámil, kdo usedne na královský trůn po mém pánovi. 21Jinak, až můj královský pán ulehne ke svým otcům, já i můj syn Šalomoun dopadneme jako zločinci.“ 22Ještě hovořila s králem, když vtom přišel prorok Nátan. 23„Je zde prorok Nátan,“ ohlásili králi.Když Nátan předstoupil před krále, poklonil se mu tváří k zemi 24a řekl: „Můj pane a králi, prohlásil jsi snad: ‚Po mně bude kralovat Adoniáš; na můj trůn usedne on‘? 25Dnes totiž odešel obětovat skot, vykrmená telata a množství ovcí a sezval všechny královské syny i vojenské velitele a také kněze Abiatara. Ti s ním hodují, pijí a volají: ‚Ať žije král Adoniáš!‘ 26Mě, tvého služebníka, ani kněze Sádoka, ani Benajáše, syna Jojadova, ba ani tvého služebníka Šalomouna ale nepozval. 27Je to snad nařízení od mého královského pána? Můj pán a král nesdělil svému služebníkovi, kdo usedne na trůn po něm.“ 28„Zavolejte mi Batšebu,“ odpověděl král David. Když přišla ke králi a postavila se před ním,

1Král David zestárl a dosáhl vysokého věku. Přikrývali ho pokrývkami, ale nemohl se zahřát. 2Proto mu jeho služebníci navrhli: „Ať vyhledají králi, našemu pánu, dívku pannu, aby byla králi k službám a opatrovala ho; bude též uléhat po tvém boku a zahřívat krále, našeho pána.“ 3Hledali tedy po celém izraelském území krásnou dívku, až našli Šúnemanku Abíšagu a přivedli ji ke králi. 4Byla to překrásná dívka; opatrovala krále a obsluhovala ho. Král ji však nepoznal. 5Adonijáš, syn Chagítin, se vynášel: „Kralovat budu já.“ A opatřil si vůz, koně a padesát mužů, kteří běhali před ním. 6Otec ho po celý ten čas nezarmoutil otázkou: „Co to děláš?“ Také on byl velmi pěkné postavy; narodil se po Abšalómovi. 7Dohodl se s Jóabem, synem Serújiným, a s knězem Ebjátarem. Ti Adonijáše podporovali. 8Avšak kněz Sádok a Benajáš, syn Jójadův, ani prorok Nátan a Šimeí, Reí a Davidovi bohatýři při Adonijášovi nestáli. 9Adonijáš připravil obětní hod, brav, skot a vykrmený dobytek, u kamene Zócheletu, který je vedle pramene Rogelu, a pozval všechny své bratry, královy syny, i všechny judské muže, královy služebníky. 10Ale proroka Nátana, Benajáše, bohatýry a svého bratra Šalomouna nepozval. 11I řekl Nátan Bat-šebě, matce Šalomounově: „Neslyšela jsi, že se Adonijáš, syn Chagítin, stal králem? A David, náš pán, o tom neví. 12Pojď tedy, poradím ti, jak se zachráníš ty i tvůj syn Šalomoun. 13Nuže, vejdi ke králi Davidovi a zeptej se ho: ,Což jsi ty sám, králi, můj pane, nepřísahal své otrokyni: Tvůj syn Šalomoun bude po mně králem, ten dosedne na můj trůn? Proč se tedy stal králem Adonijáš?‘ 14Zatímco tam ještě budeš s králem mluvit, přijdu za tebou a potvrdím tvá slova.“ 15Bat-šeba tedy vešla do pokojíka ke králi. Král totiž byl už velmi starý a Šúnemanka Abíšag ho obsluhovala. 16Bat-šeba před králem padla na kolena a poklonila se mu . Král se otázal: „Co si přeješ?“ 17Odpověděla mu: „Můj pane, ty jsi své otrokyni přísahal při Hospodinu, svém Bohu: ‚Tvůj syn Šalomoun bude po mně králem, ten dosedne na můj trůn.‘ 18A hle, teď se stal králem Adonijáš, a ty, králi, můj pane, o tom nevíš. 19Už připravil obětní hod, býky a velké množství vykrmeného dobytka a bravu, a pozval všechny královy syny, kněze Ebjátara a velitele vojska Jóaba, ale tvého služebníka Šalomouna nepozval. 20K tobě, králi, můj pane, se upírají oči celého Izraele, abys jim oznámil, kdo po tobě dosedne na trůn krále, mého pána. 21Kdyby se stalo, že by král, můj pán, ulehl ke svým otcům, budeme tu stát já a můj syn Šalomoun jako hříšníci.“ 22Zatímco ještě mluvila s králem, přišel prorok Nátan. 23Oznámili králi: „Je tu prorok Nátan.“ Vstoupil před krále a klaněl se mu tváří až k zemi. 24Pak se Nátan otázal: „Králi, můj pane, což jsi řekl: ‚Po mně bude králem Adonijáš, ten dosedne na můj trůn‘? 25Dnes totiž sestoupil a připravil obětní hod, býky a množství vykrmeného dobytka a bravu, a pozval všechny královy syny i velitele vojska a kněze Ebjátara a oni s ním jedí a pijí a provolávají: ‚Ať žije král Adonijáš!‘ 26Ale mne, tvého služebníka, ani kněze Sádoka a Benajáše, syna Jójadova, ani tvého služebníka Šalomouna nepozval. 27Pochází tento rozkaz vskutku od krále, mého pána? Neuvědomil jsi svého služebníka o tom , kdo po tobě dosedne na trůn, králi, můj pane.“ 28Král David odpověděl: „Zavolejte mi Bat-šebu.“ Vešla před krále a zůstala před ním stát.

1wəhammeleḵ dāwiḏ zāqên, bā bayyāmîm; wayḵassuhū babbəḡāḏîm, wəlō yiḥam lōw. 2wayyōmərū lōw ‘ăḇāḏāw, yəḇaqšū laḏōnî hammeleḵ na‘ărāh ḇəṯūlāh, wə‘āməḏāh lip̄nê hammeleḵ, ūṯəhî- lōw sōḵeneṯ; wəšāḵəḇāh ḇəḥêqeḵā, wəḥam laḏōnî hammeleḵ. 3wayḇaqšū na‘ărāh yāp̄āh, bəḵōl gəḇūl yiśrā’êl; wayyimṣə’ū, ’eṯ- ’ăḇîšaḡ haššūnammîṯ, wayyāḇi’ū ’ōṯāh lammeleḵ. 4wəhanna‘ărāh yāp̄āh ‘aḏ- mə’ōḏ; wattəhî lammeleḵ sōḵeneṯ wattəšārəṯêhū, wəhammeleḵ lō yəḏā‘āh. 5wa’ăḏōnîyāh ḇen- ḥaggîṯ miṯnaśśê lêmōr ’ănî ’emlōḵ; wayya‘aś lōw, reḵeḇ ūp̄ārāšîm, waḥămiššîm ’îš rāṣîm ləp̄ānāw. 6wəlō- ‘ăṣāḇōw ’āḇîw mîyāmāw lêmōr, maddūa‘ kāḵāh ‘āśîṯā; wəḡam- hū ṭōwḇ- tō’ar mə’ōḏ, wə’ōṯōw yāləḏāh ’aḥărê ’aḇšālōwm. 7wayyihyū ḏəḇārāw, ‘im yōw’āḇ ben- ṣərūyāh, wə‘im ’eḇyāṯār hakkōhên; wayya‘zərū, ’aḥărê ’ăḏōnîyāh. 8wəṣāḏōwq hakkōhên ūḇənāyāhū ḇen- yəhōwyāḏā‘ wənāṯān hannāḇî wəšim‘î wərê‘î, wəhaggibbōwrîm ’ăšer ləḏāwiḏ; lō hāyū ‘im- ’ăḏōnîyāhū. 9wayyizbaḥ ’ăḏōnîyāhū, ṣōn ūḇāqār ūmərî, ‘im ’eḇen hazzōḥeleṯ, ’ăšer- ’êṣel ‘ên rōḡêl; wayyiqrā, ’eṯ- kāl- ’eḥāw bənê hammeleḵ, ūləḵāl- ’anšê yəhūḏāh ‘aḇḏê hammeleḵ. 10wə’eṯ- nāṯān hannāḇî ūḇənāyāhū wə’eṯ- haggibbōwrîm wə’eṯ- šəlōmōh ’āḥîw lō qārā. 11wayyōmer nāṯān, ’el- baṯ- šeḇa‘ ’êm- šəlōmōh lêmōr, hălōw šāma‘at, kî mālaḵ ’ăḏōnîyāhū ḇen- ḥaggîṯ; wa’ăḏōnênū ḏāwiḏ lō yāḏā‘. 12wə‘attāh ləḵî ’î‘āṣêḵ nā ‘êṣāh; ūmalləṭî ’eṯ- nap̄šêḵ, wə’eṯ- nep̄eš bənêḵ šəlōmōh. 13ləḵî ūḇō’î ’el- hammeleḵ dāwiḏ, wə’āmart ’êlāw hălō- ’attāh ’ăḏōnî hammeleḵ, nišba‘tā la’ămāṯəḵā lêmōr, kî- šəlōmōh ḇənêḵ yimlōḵ ’aḥăray, wəhū yêšêḇ ‘al- kis’î; ūmaddūa‘ mālaḵ ’ăḏōniyāhū 14hinnêh, ‘ōwḏāḵ məḏabbereṯ šām ‘im- hammeleḵ; wa’ănî ’āḇōw ’aḥărayiḵ, ūmillêṯî ’eṯ- dəḇārāyiḵ. 15wattāḇō ḇaṯ- šeḇe‘ ’el- hammeleḵ haḥaḏrāh, wəhammeleḵ zāqên mə’ōḏ; wa’ăḇîšaḡ haššūnammîṯ, məšāraṯ ’eṯ- hammeleḵ. 16wattiqqōḏ baṯ- šeḇa‘, wattištaḥū lammeleḵ; wayyōmer hammeleḵ mah- lāḵ. 17wattōmer lōw, ’ăḏōnî ’attāh nišba‘tā Yahweh ’ĕlōheḵā la’ămāṯeḵā, kî- šəlōmōh ḇənêḵ yimlōḵ ’aḥărāy; wəhū yêšêḇ ‘al- kis’î. 18wə‘attāh hinnêh ’ăḏōnîyāh mālāḵ; wə‘attāh ’ăḏōnî hammeleḵ lō yāḏā‘ətā. 19wayyizbaḥ šōwr ūmərî- wəṣōn lārōḇ wayyiqrā ləḵāl bənê hammeleḵ, ūlə’eḇyāṯār hakkōhên, ūləyō’āḇ śar haṣṣāḇā; wəlišlōmōh ‘aḇdəḵā lō qārā. 20wə’attāh ’ăḏōnî hammeleḵ, ‘ênê ḵāl yiśrā’êl ‘āleḵā; ləhaggîḏ lāhem, mî, yêšêḇ ‘al- kissê ’ăḏōnî- hammeleḵ ’aḥărāw. 21wəhāyāh kišḵaḇ ’ăḏōnî- hammeleḵ ‘im- ’ăḇōṯāw; wəhāyîṯî, ’ănî ūḇənî šəlōmōh ḥaṭṭā’îm. 22wəhinnêh ‘ōwḏennāh məḏabbereṯ ‘im- hammeleḵ; wənāṯān hannāḇî bā. 23wayyaggîḏū lammeleḵ lêmōr, hinnêh nāṯān hannāḇî; wayyāḇō lip̄nê hammeleḵ, wayyištaḥū lammeleḵ ‘al- ’appāw ’ārəṣāh. 24wayyōmer nāṯān ’ăḏōnî hammeleḵ, ’attāh ’āmartā, ’ăḏōnîyāhū yimlōḵ ’aḥărāy; wəhū yêšêḇ ‘al- kis’î. 25kî yāraḏ hayyōwm, wayyizbaḥ šōwr ūmərî- wəṣōn lārōḇ wayyiqrā ləḵāl bənê hammeleḵ ūləśārê haṣṣāḇā ūlə’eḇyāṯār hakkōhên, wəhinnām ’ōḵəlîm wəšōṯîm ləp̄ānāw; wayyōmərū, yəḥî hammeleḵ ’ăḏōnîyāhū. 26wəlî ’ănî- ‘aḇdeḵā ūləṣāḏōq hakkōhên wəliḇnāyāhū ḇen- yəhōwyāḏā‘ wəlišlōmōh ‘aḇdəḵā lō qārā. 27’im, mê’êṯ ’ăḏōnî hammeleḵ, nihyāh haddāḇār hazzeh; wəlō hōwḏa‘tā ’eṯ- [‘aḇdeḵā ḵ] (‘aḇdəḵā, q) mî, yêšêḇ ‘al- kissê ’ăḏōnî- hammeleḵ ’aḥărāw. s 28wayya‘an hammeleḵ dāwiḏ wayyōmer, qir’ū- lî ləḇaṯ- šāḇa‘; wattāḇō lip̄nê hammeleḵ, watta‘ămōḏ lip̄nê hammeleḵ.